Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, March 19, 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Sa/9/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7020200179
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Hvišč, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7020200179.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, sudcom JUDr. Ondrejom Hviščom, PhD., v právnej veci žalobcu: W. A., nar.

XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť W. F., doklad totožnosti karta azylanta č. J., vydané O., trvalé bytom
Z., I. I., ulica Q. X, W. F., toho času umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce,
Bitúnková 14, Sečovce, Slovenská republika, právne zastúpený: JUDr. Iveta Rajtáková, advokátka so
sídlom Štúrova č. 20, 040 01 Košice, proti žalovanému: Prezídium Policajného zboru, Úrad hraničnej
a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Oddelenie cudzineckej
polície PZ Dunajská Streda, Mlynská 4629/2A, 929 01 Dunajská Streda, v konaní o preskúmanie
rozhodnutia žalovaného vo veci zaistenia žalobcu č. PPZ-HCP-BA8-5-009/2020-AV zo dňa 20.02.2020,

takto

r o z h o d o l :

I.Zrušuje rozhodnutiežalovanéhoPrezídiumPolicajnéhozboru,Úradhraničnejacudzineckejpolície,
Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Oddelenie cudzineckej polície PZ Dunajská
Streda, Mlynská 4629/2A, 929 01 Dunajská Streda, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného vo
veci zaistenia žalobcu č. PPZ-HCP-BA8-5-009/2020-AV zo dňa 20.02.2020, týkajúce sa žalobcu: W. A.,
nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť W. F., doklad totožnosti karta azylanta č. J.XXXXXX, vydané O.,
trvale bytom Z., I. I., ulica Q. X, W. F., toho času umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov

Sečovce, Bitúnková 14, Sečovce, Slovenská republika a vec v r a c i a na ďalšie konanie žalovanému.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 50 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.Správnoužalobouvoveciachzaisteniapodanoužalovanému05.03.2020,doručenúsúdu10.03.2020,
žalobca žiadal zrušiť rozhodnutie žalovaného č.: PPZ-HCP-BA8-5-009/2020-AV zo dňa 20.02.2020, o
zaistení žalobcu a nariadiť, aby bol žalobca W. A., nar. XX.XX.XXXX, toho času umiestnený v Útvare
policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce, Bitúnková 14, 078 01 Sečovce, Slovenská republika,
bezodkladne prepustený zo zaistenia.

I. Administratívne konanie

2. Napadnutým rozhodnutím zo dňa 20.02.2020 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) podľa § 88a ods.
1 písm. d) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o pobyte cudzincov“), žalovaný rozhodol o zaistení žalobcu, ako žiadateľa, o udelenie azylu dňom
20.02.2020 na čas nevyhnutne potrebný, najviac však do 21.05.2020 z dôvodu ohrozenia bezpečnosti

štátu alebo verejného poriadku a zároveň žalobcu umiestnil v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov
Sečovce, Bitúnková 14, 078 01 Sečovce.3. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný správny orgán uviedol, že dňa 20.02.2020 v čase
o 09.20 hod. bol žalobca pred priestormi areálu Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce,
Bitúnková 14, v zmysle § 75 ods. 1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov, kontrolovaný policajtmi

Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Dunajská Streda. Dôvodom na vykonanie kontroly bola
skutočnosť, že Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Dunajská Streda v rámci služobnej
činnosti získalo informácie o tom, že účastník konania predstavuje dôvodnú hrozbu pre bezpečnosť
štátu podľa § 2 ods. 1 písm. 1) zákona o pobyte cudzincov. Uvedené vyplýva z doloženého úradného
záznamu o oboznámení sa s utajovanou písomnosťou so stupňom utajenia „vyhradené“ spracovaného

podč.PPZ-HCP-BA8-1-32/2020.PôvodcompredmetnejutajovanejpísomnostijeSlovenskáinformačná
služba.

4. Na základe uvedenej skutočnosti bol žalobca dňa 22.02.2020 v čase o 09.20 hod. podľa § 79 ods. 1
zákona o pobyte cudzincov predvedený na Útvar policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce z dôvodu,
že predstavuje dôvodnú hrozbu pre bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok.

5. Lustráciou v informačných systémoch Policajného zboru bolo zistené, že účastník konania na území
Slovenskej republiky nemá udelený žiadny druh pobytu. Taktiež bolo zistené, že na účastníka konania
bol vyhotovený záznam v schengenskom informačnom systéme v zmysle článku 96 Schengenského
dohovoru, číslo identifikačného zápisu: ATFIS732234004000001 zo dňa 04. septembra 2017. Záznam

bol vytvorený Rakúskou spolkovou republikou. Ďalšou lustráciou v informačných systémov bolo zistené,
že účastník konania má podanú žiadosť zo dňa 04. októbra 2019 o udelenie azylu na území Slovenskej
republiky. Taktiež preverovaním bolo zistené, že v prípade žalobcu, ako žiadateľa o udelenie azylu na
území Slovenskej republiky, zatiaľ nebolo rozhodnuté, a to ani po uplynutí 90 dňovej lehoty od prijatia
vyhlásenia z dôvodu, že ešte nie sú doložené všetky potrebné podklady k vydaniu rozhodnutia. Preto

nie je možné určiť, kedy predmetné rozhodnutie bude vydané, ani ako bude o žiadosti o azyl zo strany
Migračného úradu rozhodnuté.

6. Správny orgán dňa 14. februára 2020 získal informáciu, ktorá má charakter utajovaných skutočností
sostupňomutajenia„vyhradené“podčíslomSIS-65/40-V-1-3/2020-S.Pôvodcomutajovanejskutočnosti

je Slovenská informačná služba, ktorá vzhľadom na to, že získané informácie sú utajovaného charakteru
používajúca ochranu poskytovanú zákonom č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností, nie
je možné uvedené informácie zverejniť.

7. Dňa 20. februára 2020 bola so žalobcom spísaná zápisnica o vyjadrení účastníka konania v zmysle §

22 ods. 1 Správneho poriadku vedená pod č. PPZ-HCP-BA8-5-006/2020-AV, v ktorej účastník konania
uviedol, že v roku 2003 vstúpil na územie Schengenu cez krajiny Ukrajina, Slovensko a Rakúsko. Dňa
23. augusta 2019 prišiel na Slovensko, kde bol skontrolovaný hliadkou ODI Bratislava na diaľnici Dl z
dôvodu prekročenia rýchlosti. Účastník konania (v tomto konaní ako žalobca) pri kontrole preverovania
totožnosti predložil preukaz Rakúskej spolkovej republiky pre osoby oprávnené na doplnkovú ochranu

č. K1027213 vydaný 05. marca 2018. Následne bol odovzdaný a predvedený na Oddelenie cudzineckej
polície Policajného zboru Dunajská Streda. Oddelením cudzineckej polície Policajného zboru Dunajská
Streda bol žalobca dňa 23. augusta 2019 zaistený do Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov
Medveďov. Dňa 16. septembra 2019 Migračný úrad Ministerstva vnútra Slovenskej republiky rozhodol o
zastavení konania o azyle, nakoľko Rakúska spolková republika ho odmietla prevziať z dôvodu, že má

ukončené azylové konanie. Dňa 04. októbra 2019 požiadal v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov
Medveďov o udelenie azylu na území Slovenskej republiky. Dňa 18. októbra 2019 bol premiestnený na
Útvar policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce.

8. Nakoľko dňa 04. októbra 2019 požiadal o udelenie azylu, dňa 21. novembra bolo mu Oddelením

cudzineckej polície Policajného zboru Dunajská Streda vydané rozhodnutie o zaistení. Taktiež uviedol,
že v domovskom štáte mu hrozí trest zabitia z dôvodu, že v čase vojenského konfliktu bojoval na strane
proti ruskej armáde. V konaní o zaistení zo dňa 20.02.2020 uviedol, že nemá žiadneho zákonného
zástupcu, taktiež žiada, aby bol už prepustený na slobodu. Rodinných príslušníkov má v Rakúsku,
ktorými sú manželka a dve deti.

II. Správna žaloba a vyjadrenie žalovaného9. Žalobca podal proti preskúmavanému rozhodnutiu na tunajší správny súd správnu žalobu vo veci
zaistenia podľa štvrtej hlavy, tretej časti SSP z nasledujúceho dôvodu.

10. Podľa názoru právnej zástupkyne žalobcu:

1) rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov,
2) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci,
3) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať

za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

11. Právna zástupkyňa v správnej žalobe poukazuje na to, že výrok napádaného rozhodnutia, ktorým
bol žalobca zaistený, je neurčitý a nezrozumiteľný, pretože z neho nie je jasné, či bol žalobca zaistený
z dôvodu ohrozenia bezpečnosti štátu alebo z dôvodu ohrozenia verejného poriadku.

12. Ohľadom tejto námietky uvádza: „Žalovaný si neuvedomil, že do výroku rozhodnutia nemôže
jednoducho odcitovať znenie zákonného ustanovenia, ktoré obsahuje alternatívne možnosti zaistenia
žiadateľa o azyl. Inak povedané, žiadateľ o azyl môže byť podľa ust. § 88a ods. 1 písm. d) zák. č.
404/2011 Z. z. zaistený z dôvodu ohrozenia bezpečnosti štátu, rovnako ako môže byť zaistený z dôvodu
ohrozeniaverejnéhoporiadku.Vrozhodnutívšakmusíbyťuvedené,akosprávnyorgánvovecirozhodol,

teda musí byť v ňom uvedená skutková veta odôvodňujúca zaistenie podľa ust. § 88 ods. 1 písm. d). V
rozhodnutí o zaistení, ako individuálnom správnom akte, nemôže byť uvedené, že účastník konania je
zaistený z toho alebo z iného dôvodu, navyše, ak je tento dôvod uvedený v podmieňovacom spôsobe
(čo však je skôr výrazom použitia nesprávneho gramatického tvaru použitých jazykových prostriedkov).“

13. Žalobca ďalej poukazuje na to, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné aj vo vzťahu k výroku,
ktorým bol žalobca zaistený na čas nevyhnutne potrebný, teda najviac do 21.05.2020. Z odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, z čoho vyplýva záver žalovaného, že žalobcu je nevyhnutné
zaistiť do 21.05.2020.

14. S poukazom na nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. US 8/2016 zo dňa 12.12.2018, ktorý bol
uverejnený v Zbierke zákonov SR pod číslom 70/2019 Z. z., právna zástupkyňa žalobcu uvádza, že z
odôvodenia napadnutého rozhodnutia žalovaného nie je možné zistiť, v čom má spočívať dôvodnosť
hrozby žalobcu pre bezpečnosť štátu tak, ako to má byť uvedené v písomnosti Slovenskej informačnej
služby sp. zn. PPZ-HCP-BA8-1-32-2020, o ktorej mal správny orgán získať v rámci služobnej činnosti

informáciu.

15. Právna zástupkyňa žalobcu ďalej v správnej žalobe uvádza: „Navyše považuje žalobca za potrebné
poukázať na to, že jeho právna zástupkyňa e-mailom zo dňa 14.02.2020 kontaktovala žalovaného
so žiadosťou o vysvetlenie, z akého dôvodu nepostupoval vo veci žaloby voči jeho skôr vydanému

rozhodnutiu o zaistení žalobcu sp. zn. PPZ-HCP-BA8-24-022- 2019-AV zo dňa 21.11.2019, ktorú podala
dňa 05.12.2019 v súlade s ust. § 227 ods. 1 Správneho súdneho poriadku a nepredložil správnu žalobu v
lehote5pracovnýchdníodjejpodaniasprávnemusúdu.Natentotelefonickýanáslednee-mailovýdopyt
právnej zástupkyni žalobcu zo dňa 14.02.2020 reagoval dňa 17.02.2020 riaditeľ Riaditeľstva hraničnej
a cudzineckej polície e-mailom zo dňa 17.02.2020, kedy uviedol, že sa, doručeným e-mailom zaoberá.“

16. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody právna zástupkyňa žalobcu žiada, aby po preskúmaní
zákonnosti napadnutého rozhodnutia, správny súd zrušil rozhodnutie o zaistení a žalovanému nariadil
bezodkladne prepustiť žalobcu zo zaistenia.

17. Listom č. PPZ-HCP-BA8-5-014/2020-AV zo dňa 09.03.2020 sa vyjadril žalovaný. Vo vyjadrení
uviedol, že ak by správny orgán v odôvodnení uviedol opis zisteného stavu, mohlo by dôjsť k odkrytiu
zdroja poznatkov, samotnej masy poznatkov a spôsobu ich získania, čím by sa mohlo zmariť konanie
príslušných štátnych orgánov a vo všeobecnosti by mohlo dôjsť a k zverejneniu postupov používaných
na odhaľovanie konaní, ktoré môžu ohrozovať ústavné zriadenie, územnú celistvosť, zvrchovanosť a

bezpečnosť Slovenskej republiky. Vzhľadom na to, že získaná informácia je utajovaného charakteru
požívajúca ochranu poskytovanú zákonom č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočnosti, nie je
možné uvedené informácie zverejniť.18. K dĺžke zaistenia žalobcu správny orgán vo vyjadrení uvádza nasledovné: „Účastníkovi konania bola
dĺžka zaistenia určená na šesť mesiacov, to je do 21.05.2020 od doby, keď bol účastní konania prvýkrát
zaistený, ako žiadateľ o udelenie azylu, to je od 21.11.2019. Predbežnú dobu zaistenia stanovil správny

orgán po dôkladnom vyhodnotení osoby účastníka konania.“

19. V závere vyjadrenia žalovaný správny orgán uviedol: „Preskúmaním bolo zistené, že správna
žaloba nebola podaná podľa § 225 ods. 3 Správneho súdneho poriadku, nakoľko správna žaloba sa
podáva na žalovaný správny orgán v lehote 7 dní od doručenia rozhodnutia. Rozhodnutie bola doručené

20.02.2020, pričom správna žaloba bola podaná 05.03.2020.“

20. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody, žalovaný navrhol správnu žalobu zamietnuť.

III. Právny názor správneho súdu

21. Krajský súd v Košiciach, ako vecne a miestne príslušný súd, preskúmal napadnuté rozhodnutie
žalovaného, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a na nariadenom pojednávaní podľa ustanovenia
§ 206 a nasl. SSP, postupujúc a zisťujúc neformálne všetko potrebné pre preskúmanie zákonnosti
napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že argumentácia žalobcu v správnej žalobe je dôvodná.

22.Podľa§230ods.1písm.c)SSP,správnysúdžalobounapadnutérozhodnutiezrušil,pričomponechal
žalobcu v zaistení.

23. Predmetom konania je preskúmanie vo výroku tohto rozsudku označeného rozhodnutia žalovaného
z 20. februára 2020, ktorým žalovaný v zmysle § 88a ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov, zaistil

žalobcu, ako žiadateľa o udelenie azylu, dňom 20.02.2020 na čas nevyhnutne potrebný, najviac však do
21.05.2020 z dôvodu ohrozenia bezpečnosti štátu alebo verejného poriadku a zároveň žalobcu umiestnil
v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce, Bitúnková 14, 078 01 Sečovce.

24. Krajský súd sa najskôr zaoberal otázkou, či žalobca podal žalobu včas, pretože vo vyjadrení

žalovaného bola vznesená takáto námietka. Správny súd zistil, že napádané rozhodnutie žalovaného
bolo doručené 20.02.2020. Dňa 27.02.2020, t.j. posledný deň 7- dňovej lehoty požiadal žalobca
Centrum právnej pomoci o poskytnutie právnej pomoci. Týmto dňom už lehota na podanie správnej
žaloby neplynula. Rozhodnutie Centra právnej pomoci nadobudlo právoplatnosť 04.03.2020, a teda
nasledujúcim dňom, v zmysle § 71 ods. 2 SSP, pokračovalo plynutie lehoty na podanie správnej žaloby.

Lehota končila teda 05.03.2020, pričom v tento deň bola správna žaloba včas podaná žalovanému
správnemu orgánu (pozri 19. bod rozsudku). Z uvedeného dôvodu správny súd nariadil na deň
19.03.2020 pojednávanie.

25. Správny súd v prvom rade považuje námietku právnej zástupkyne žalobcu ohľadom

nezrozumiteľnosti výroku za relevantnú. Výrok napádaného rozhodnutia je koncipovaný tak, že je
doslovnou citáciou zákonnej možnosti zaistenia žiadateľa o udelenie azylu bez toho, aby konkretizoval,
z akého dôvodu, stanoveného alternatívnym spôsobom, je žalobca zaistený. Tejto premise zodpovedá
aj odôvodnenie napádaného rozhodnutia, ktoré vôbec nereflektuje tieto dve skutkové dôvody zaistenia,
ktoré sú zákonom o pobyte cudzincov v § 2 ods. 1 písm. 1) a m) presne definované. Z odôvodnenia

napádaného rozhodnutia vôbec nevyplýva, žeby správny orgán zvažoval tieto dôvody zaistenia, resp.
ich nejako vyhodnocoval. Argumentácia s poukazom na charakter utajovaných skutočností so stupňom
utajenia „vyhradené“ z informácie Slovenskej informačnej služby pod číslom SIS-65/40-V-1-3/2020-S je
v tejto rovine neakceptovateľná. To, či je žalobca zaistený z dôvodu ohrozovania bezpečnosti štátu alebo
verejného poriadku, resp. z oboch, musí jasne vyplývať z výroku rozhodnutia a tomu musí zodpovedať

aj jeho odôvodnenie, pričom spolu musia korešpondovať a tejto eventualite musí byť venovaná náležitá
pozornosť. V preskúmavanom rozhodnutí tieto podmienky splnené neboli.

26. Správny súd pripomína, že oprávnenie upravené v § 88a ods. 1 zákona o pobyte cudzincov, je
podmienené skúmaním možnosti uloženia menej závažných prostriedkov a účel zaistenia chápať ako

ultima ratio k týmto možnostiam. Touto právnou podmienkou sa žalovaný správny orgán v napádanom
rozhodnutí vôbec nezaoberal. Aj z tohto dôvodu je preskúmavané rozhodnutie nepreskúmateľné.27. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania.

28. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

29. Podľa § 88a ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov, policajt je oprávnený zaistiť žiadateľa o
udelenie azylu, ak na dosiahnutie účelu zaistenia nie je možné využiť iné menej závažné prostriedky, ak
je to potrebné z dôvodu ohrozovania bezpečnosti štátu alebo verejného poriadku.

30. Podľa § 89 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar môže uložiť povinnosť podľa odseku

1 len vtedy, ak štátny príslušník tretej krajiny preukáže zabezpečenie ubytovania počas trvania tejto
povinnosti a finančné zabezpečenie pobytu vo výške podľa § 6; to neplatí, ak ide o žiadateľa o azyl.
O uložení povinnosti podľa odseku 1 môže policajný útvar rozhodnúť aj počas zaistenia štátneho
príslušníka tretej krajiny. Proti rozhodnutiu o uložení povinnosti podľa odseku 1 sa nemožno odvolať.

31. Správny súd, ako bolo vyššie konštatované, po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k
záveru, že žalovaný nepostupoval vo veci zákonným spôsobom, náležíte nezistil skutkový stav veci,
v konaní nesprávne aplikoval ním označené ustanovenia právneho predpisu a rozhodnutie riadne
neodôvodnil, pričom výrok rozhodnutia nie je preskúmateľný vzhľadom na jeho nezrozumiteľnosť.

32. Preto správny súd napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa § 230 ods. 1 písm. c/ Správneho
súdneho poriadku zrušil, pričom ponechal žalovaného v zaistení majúc zato, že správna žaloba
vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je dôvodná. Súd konštatuje, že otázku upresnenia výroku
v nadväznosti na nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia pokladá za odstrániteľnú vadu konania,
po odstránení ktorej, za situácie nasledujúceho konania a doplnenia dokazovania o možnosti uložiť

opatrenia v zmysle § 89 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov, možno uvažovať prípadne aj o opätovnej
dôvodnosti zaistenia žalobcu.

33. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 a nasl. Správneho súdneho poriadku tak, že priznal ich
náhradu v rozsahu 50 % úspešnému žalobcovi, pretože bol len z časti úspešný. O náhrade trov konania

rozhodne po právoplatnom skončení veci podľa § 175 ods. 2 SSP vyšší súdny úradník správneho súdu.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá sa podáva na Krajskom súde v Košiciach v lehote
siedmich dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Rozsudok krajského súdu o správnej žalobe vo
veciach zaistenia nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty siedmich dní od doručenia rozsudku alebo

podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 3 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku,
to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého

rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu, a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
„sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Podanie možno urobiť písomne, a
to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada.
Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť
pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa
jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu, a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví

kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že krajský
súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa
vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom
spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že

sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.