Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, September 16, 2019

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9Csp/99/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8119208054
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2019:8119208054.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: H. E., F..:

XX.XX.XXXX, T. Q. Š. X, XXX XX H., právne zastúpený: JUDr. Igor Šafranko, advokát, so sídlom ul.
Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: Poštová banka, a.s., IČO: 31340890, so sídlom
Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava o primerané finančné zadosťučinenie 500,- EUR a o určenie
neprijateľnosti zmluvných podmienok, takto

r o z h o d o l :

I. U r č u j e, že zmluvná podmienka uvedená v zmluve o úvere uzatvorenej dňa 29.09.2008 medzi
žalobcom ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom uvedená v časti 4. zmluvy o úvere: Podmienky úveru
a záverečné ustanovenia, bod 4.11 v znení:

„Zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere vrátane sporov o jej vznik,
platnosť a výklad budú rozhodované v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedené vo VOP“

je pre svoju neprijateľnosť n e p l a t n á.

II. U r č u j e, že zmluvná podmienka uvedená v obchodných podmienkach k zmluve o úvere uzatvorenej

dňa 29.09.2008 medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom v článku 7, bode 7.3 v znení:

„Platby od klienta sa voči pohľadávke banky započítavajú bez ohľadu na to, na aké záväzky bola platba
poukázaná v nasledujúcom poradí: na poplatky podľa Sadzobníka poplatkov, úrok z omeškania, úrok
z úveru, splátky istiny úveru“

je pre svoju neprijateľnosť n e p l a t n á.

III. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 300 €, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.

IV. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

V. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %, a to do 3 dní
odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu 1. Inštancie o výške týchto trov.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom došlým súdu dňa 29.04.2019 domáhal určenia neprijateľnosti 2 zmluvných
podmienok a zaplatenia primeraného finančného zadosťučinenia. V návrhu na začatie konania uviedol:
„So žalovanou som uzatvorila spotrebiteľskú zmluvu. Ide o Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX, W.
XX.X.XXXX, vo výške 250 000,-- Sk / 8 298,48 eura, s mesačnou splátkou 3 143,-- Sk / 104,33 euraa s počtom mesačných splátok 120. Zmluva o úvere, č. XXXXXXXXXX, W. XX.X.XXXX obsahuje
neprijateľnú zmluvnú podmienku, v časti 4. Zmluva o úvere, podmienky úveru a záverečné ustanovenia,
bod 4.11., v znení: „Zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú zo ZoÚ vrátane sporov o

jej vznik, platnosť a výklad, budú rozhodované v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou vo VOP.“ K
neprijateľnosti predmetnej zmluvnej podmienky žalovanej už dospel aj Okresný súd Prešov rozsudkom,
sp. zn. 24C/182/2015, z 21.2.2018, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu Prešov, sp. zn.
19Co/88/2018, zo 4.10.2018. Poukazujem na rozsudok Krajského súdu Prešov, sp. zn. 19Co/88/2018,
zo 4.10.2018, z ktorého citujem:

21. Vo vzťahu k vysloveniu neprijateľnej zmluvnej podmienky súdom prvej inštancie a odvolacej
námietke žalovaného k uvedenému odvolací súd uvádza, že v zmysle cˇl. 6 ods. 1 Smernice 93/13
nekalá zmluvná podmienka spotrebitelˇa nezava¨zuje a v tejto súvislosti dokonca nie je potrebné, aby
spotrebitelˇ túto podmienku vopred napadol. Cielˇ, ktorým je posilnenie ochrany spotrebitelˇa, totiž
nemožno dosiahnuť, po-kialˇ by sami spotrebitelia boli povinni´ namietať nekalý charakter zmluvnej
podmienky. Úcˇinnú ochranu spotrebitelˇa možno zarucˇiť len v pri´pade, ak je vnútroštátnemu súdu

priznaná možnosť posúdiť ex offo takúto podmienku. Vnútroštátny súd je povinný preskúmať ex offo
nekalý charakter zmluvnej podmienky, len cˇo má k dispozi´cii právne a skutkové okolnosti potrebné
na tento úcˇel. Ak takúto podmienku považuje za nekalú, zdrži´ sa jej uplatnenia, s výnimkou pri´padu,
kedˇ spotrebitelˇ proti tomuto namieta. Vnútroštátny súd má túto povinnosť aj vtedy, ak preveruje svoju
miestnu pri´slušnosť (vidˇ rozsudok Súdneho dvora EÚ zo 04.06.2009, PANNON GSM, C-243/08, 2009

I-04713).
22. Odvolaci´ súd k uvedenému uvádza, že povinnosťou vnútroštátneho súdu je posúdiť aj neplatnosť
rozhodcovskej zmluvy, a to aj v pri´pade, hoci spotrebitelˇ sa tejto neplatnosti nedovolal. Smernica
93/13 sa totiž má vykladať v tom zmysle, že vyžaduje, aby vnútroštátny súd sám posúdil neplatnosť
rozhodcovskej zmluvy a v pri´pade, že uvedená zmluva obsahuje nekalú podmienku, hoci spotrebitelˇ

sa tejto neplatnosti ani nedovoláva, vyslovil ju za neplatnú. Uvedené vyplýva z cˇl. 3 ods. 1 pi´sm. t) a cˇl.
6 ods. 1 Smernice 93/13. Oprávnenosť súdu vysloviť v rozsudku nekalosť zmluvnej podmienky vyplýva
z ust. § 298 ods. 1 zákona cˇ. 160/2015 Z.z. CSP. Za situácie, kedˇ vyslovenia neplatnosti zmluvnej
podmienky sa dovoláva strana sporu priamo v žalobe, je povin-nosťou súdu o tom rozhodnúť. Uzˇ znenie
zmluvnej podmienky, zˇe spory budu´ rozhodovane´ v su´lade s rozhodcovskou dolozˇkou evokuje jej

neprijatelˇnostˇ, kedˇzˇe spotrebitelˇovi nie je dane´ na vy´ber rozhodnu´tˇ sa pre spo^sob riesˇenia pri
´padny´ch sporov z uvedenej u´verovej zmluvy. Nezanedbatelˇným je aj skutocˇnosť, že všeobecné
obchodné podmienky sú pi´sané výrazne malými pi´smenami, necˇitatelˇné bez optických pomo^cok.
Zˇalovaný navyše nepreukázal, že uvedená zmluvná podmienka bola individuálne dohodnutá. Všetky
uvedené skutocˇnosti podporujú záver súdu prvej inštancie o správnosti vyslovenia uvedenej zmluvnej

podmienky za neprijatelˇnú. Takéto vyslovenie nie je viazané zákonom iba v cˇase pri´padného trvania
zmluvného vzťahu medzi stranami sporu, cˇo zdo^raznˇoval žalovaný, že úverový vzťah medzi stranami
sporu už zanikol. Preto nie je do^vodná ani dˇalšia odvolacia námietka uvádzaná žalovaným.“
Ďalšia neprijateľná zmluvná podmienka je uvedená v Zmluve o úvere č. 4542520691, z 29.9.2008, v
Obchodných podmienkach, v článku 7. Splácanie úveru, započítanie pohľadávok a zabezpečenie, bod

7.3., v znení: „Platby od Klienta sa vocˇi pohlˇadávke Banky zapocˇi´tavajú bez ohlˇadu na to, na aké
záva¨zky bola platba poukázaná, v nasledujúcom poradi´: na poplatky podlˇa Sadzobni´ka poplatkov,
úrok z omeškania, úrok z úveru, splátka istiny úveru.“ Predmetné zmluvné ustanovenie poskytuje
žalovanej ako dodávateľovi úveru možnosť započítavať moje platby na iný účel, akým je splatenie
istiny tohto úveru, a bez ohľadu na moju vôľu. Toto ustanovenie zmluvy zakladá nevyvážený vzťah

medzi mnou a žalovanou, pokiaľ ide o započítavanie mojich platieb na predmetný úver, keďže umožňuje
žalovanej postupovať v tomto smere nepredvídateľne a započítavanie mojich platieb sa tak stáva pre
mňa netransparentné. Uvedená zmluvná podmienka spôsobuje, v rozpore s požiadavkou dobrej viery,
zjavnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, v neprospech spotrebiteľa a je teda v
rozpore s generálnou klauzulou (§ 53 ods. 1 OZ).

Na podporu mojich tvrdení poukazujem na rozsudok Krajského súdu Prešov, sp. zn. 6Co/39/2011, z
20.9.2011, z ktorého citujem: „Uvedené ustanovenie zmluvy má za následok založenie nevyváženého
vzťahu veritelˇa a dlžni´ka v otázkach plnenia dlhu spotrebitelˇa. Nevyváženosť iba podcˇiarkuje
skutocˇnosť, že vzťah sa v otázke plnenia stáva pre spotrebitelˇa netransparentným a konanie
dodávatelˇa v niektorých pri´padoch až nepredvi´datelˇným. Spotrebitelˇ má pritom oprávnený záujem

na prednostnom splneni´ predpi´saných splátok a vždy prioritne istiny. Tento, vždy pri´tomný záujem
slabšej zmluvnej strany vyjadril zákonodarca s úcˇinnosťou od 1.1.2008 aj vo vyššie uvádzanom § 566
ods. 2 OZ.Odvolaci´ súd zastáva názor, že ak zmluvná podmienka vo svojej podstate na škodu spotrebitelˇa na
jednej strane spo^sobuje nerešpektovanie vo^le spotrebitelˇa a jeho oprávnených záujmov a na strane
druhej umožnˇuje dodávatelˇovi bezvýhradne presadiť jeho ekonomické záujmy v zmluvnom vzťahu,

zakladá tým nielen nerovnováhu, ale aj hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech
spotrebitelˇa (§ 53 ods. 1 OZ).
Ak zmluva umožnˇuje lˇubovo^lˇu dodávatelˇa v tak závažnej otázke, akou je rozhodovanie o úcˇele
platby, a teda svojvolˇné rozhodovanie o výške nielen pri´slušenstva, ale v konecˇnom do^sledku aj o
výške samotnej istiny pohlˇadávky, nerešpektujúc pritom urcˇenie úcˇelu platby zo strany spotrebitelˇa, je

zmluvavtejtocˇastihrubonevyvážená.Ustanoveniezmluvyvedúcekopi´sanémustavujevneprospech
spotrebitelˇa a pokialˇ nie je spotrebitelˇom osobitne vyjednané, ale je v rámci kontraktácie nadiktované
v režime tzv. štandardnej typovej (adhéznej) zmluvy, ide vtedy o neprijatelˇnú zmluvnú podmienku.“
Podľa § 52 ods. 1 OZ „Spotrebitelˇskou zmluvou je každá zmluva bez ohlˇadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávatelˇ so spotrebitelˇom.“
Podľa § 53 ods. 1 OZ „Spotrebitelˇské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spo^sobujú

znacˇnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebitelˇa (dˇalej len
neprijateľná podmienka). To neplati´, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené urcˇito, jasne a zrozumitelˇne
alebo ak boli neprijatelˇné podmienky individuálne dojednané.“
Podľa § 53 ods. 5 OZ „Neprijatelˇné podmienky upravené v spotrebitelˇských zmluvách sú neplatné.“

Podľa § 298 ods. 2 CSP „Ak súd urcˇil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebitelˇskej zmluve alebo
v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebitelˇskou zmluvou za neplatnú z do^vodu
neprijatelˇnosti takej zmluvnej podmienky, nepriznal plnenie dodávatelˇovi z do^vodu takej zmluvnej
podmienky alebo mu na základe takej zmluvnej podmienky uložil povinnosť vydať spotrebitelˇovi
bezdo^vodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatitˇ primerane´ finančne´ zadostˇučinenie, súd aj

bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v
spotrebitelˇskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebitelˇskou zmluvou.“
Podľa § 3 ods. 5 tretia veta zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa: „Spotrebitelˇ, ktorý na súde
úspešne uplatni´ porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi,
má právo na primerané financˇné zadosťucˇinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti

ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.“

2. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

3. Na pojednávaní vykonal súd dokazovanie súdnym spisom ako aj pripojeným spisom 24C/182/2015

a zistil nasledujúce:
3.1. Žalovaný ako veriteľ a žalobca ako dlžník uzavreli dňa 29.09.2019 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere,
ktorej súčasťou boli aj Obchodné podmienky. V bode 4.11 Zmluvy sa nachádza ustanovenie - Zmluvné
strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú zo ZoÚ vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad,
budú rozhodované v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou vo VOP.

3.2. Obchodné podmienky v bode 7.3 obsahujú ustanovenie - Platby od Klienta sa vocˇi pohlˇadávke
Banky zapocˇi´tavajú bez ohlˇadu na to, na aké záva¨zky bola platba poukázaná, v nasledujúcom poradi
´: na poplatky podlˇa Sadzobni´ka poplatkov, úrok z omeškania, úrok z úveru, splátka istiny úveru.

4. Podľa OZ účinného ku dňu uzavretia úverovej zmluvy platilo:

Podľa § 52 ods.1 - Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 53 ods.1 - Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné

podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods.4 písm.r) - Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory
s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
Podľa § 53 ods.5 - Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

4.1. Vo vzťahu k zmluvnej podmienke uvedenej v bode 4.11 Zmluvy súd v celom rozsahu odkazuje na
rozsudok OS Prešov sp. zn. 24C/182/2015 a rozsudok KS PO sp. zn. 19Co/88/2018, citované žalobcom
atozdôvodu,ženiejepotrebnéopätovneodôvodňovaťvyhláseniezmluvnejpodmienkyzaneprijateľnú,
keďže ide o zmluvnú podmienku rovnakého znenia.4.2. Vo vzťahu k neprijateľnosti zmluvnej podmienky uvedenej v Obchodných podmienkach v bode 7.3
súd v celom rozsahu odkazuje na rozsudok KS v Prešove sp. zn. 6Co/39/2011, ktorý žalobca cituje v
žalobe.

Primerané finančné zadosťučinenie.

5. Podľa§3ods.5poslednávetazákonač.250/2007Z.z.vzneníúčinnomdo09.06.2013-Osoba,ktorá
na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými

predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie práva alebo
povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť spotrebiteľovi ujmu.
Podľa§3ods.5poslednávetazákonač.250/2007Z.z.vzneníúčinnomod10.6.2013-Spotrebiteľ,ktorý
na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými
predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo
povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

5.1. Vo vzťahu k vyššie citovanému ustanoveniu zákona č. 250/2007 Z.z., či už v pôvodnom alebo
terajšom znení, možno uviesť, že ide o ustanovenie s tzv. relatívne neurčitou hypotézou, ktorá
neustanovuje žiadne kritéria na vymedzenie toho, čo predstavuje primerané finančné zadosťučinenie
a ako treba určiť jeho výšku. Zároveň treba uviesť, že novšie znenie Zákona o ochrane spotrebiteľa
dokonca ešte zmiernilo podmienky poskytnutia primeraného finančného zadosťučinenia, pretože toto

sa v súčasnosti poskytuje aj bez toho, aby porušenie práva alebo povinnosti spotrebiteľa ustanovené
Zákonom o ochrane spotrebiteľa alebo osobitným predpisom, bolo spôsobilé čo i len privodiť ujmu
spotrebiteľovi.
5.2. Pri výklade § 3 ods.5 zákona č. 250/2007 Z.z. treba akcentovať, že súčasné znenie § 3 ods.5
zákona č. 250/2007 Z.z. a zakladá nárok na finančné zadosťučinenie už pri úspešnom uplatnení

porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi bez toho, žeby
sa vyžadovala, čo len potenciálna ujma. Ani analogicky nemožno aplikovať § 13 ods.2 Občianskeho
zákonníka (Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola
v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická
osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.), keďže zákon č. 250/2007 Z.z. žiadnu

postupnosť satisfakčných prostriedkov neustanovuje a rovnako neustanovuje, že k právu na finančné
zadosťučinenie za porušenie spotrebiteľského práva je potrebná určitá intenzita. Týmto je daná aj
odpoveď na argumentáciu žalovaného, ktorej podstata spočíva v tvrdení, že právo na primerané
finančné zadosťučinenie dané až „vtedy, keď porušenie práva nie je možné napraviť inak“. Podľa názoru
súdu dotknuté zákonné ustanovenie žiadnu takúto podmienku nestanovuje a naopak dovršuje sa ním

ochrana spotrebiteľa v dodávateľom spôsobenom závadnom spotrebiteľskom vzťahu
5.3. Súd má za to, že aj bez stanovenia kritérií výšky primeraného finančného
zadosťučinenia, treba vychádzať z toho, že toto má plniť jednak funkciu satisfakčnú, jednak funkciu
sankčnú tak, aby dostatočne odradilo dodávateľa od nekalého konania, ktorého sa dopustil voči
úspešnému spotrebiteľovi a jednak podľa názoru súdu ho treba chápať aj ako odmenu za to, že

sa spotrebiteľ pustil do sporu s nepochybne ekonomicky a právne silnejším dodávateľom a svojím
úspechom priniesol benefit aj pre ostatných spotrebiteľov v tom, že možno predpokladať, že dodávateľ
sa konania, ktorého sa dopustil voči nemu, už voči ďalším spotrebiteľom nedopustí, prípadne sa ho
nedopustí v takej intenzite.
5.4. Pokiaľ ide o výšku priznaného finančného zadosťučinenia, súdu je známe, že táto pri

vyhlásení neprijateľnosti zmluvnej podmienky predstavuje cca 150 €, čo pri neexistencii osobitných
okolností treba považovať za sumu dostatočnú. Súd teda za 2 neprijateľné podmienky priznal peňažné
zadosťučinenie vo výške 300 € a vo zvyšku žalobu zamietol.

6. Vo vzťahu k priznaniu peňažného zadosťučinenia je súdu známe, že právna prax nie je jednotná

pri posudzovaní § 3 ods.5 zákona č. 250/2007 Z.z. a teda, či jeho formulácia „Spotrebiteľ, ktorý na
súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými
predpismi“, znamená, že pod úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti je nevyhnuté
rozumieť deklaráciu tohto stavu právoplatným rozsudkom.
6.1. Podľa procesného súdu z ustanovenia § 3 ods.5 zákona č. 250/2007 Z.z. požiadavka

právoplatného deklarovania práv spotrebiteľa ako podmienka uplatnenia nároku na finančné
zadosťučinenie neplynie.
6.2. Súd ako na čiastočne možnú paralelu poukazuje na vzťah rozhodovania o neplatnosti skončenia
pracovného pomeru a náhrade mzdy. Uvedený vzťah bol rozobratý napr. v rozhodnutí NS SR sp.zn. 1Cdo/116/2008 - „Zamestnanec, ktorý sa domáha na súde určenia, že rozviazanie pracovného
pomeru je neplatné, môže v žalobe zároveň (súčasne) uplatniť aj nárok na náhradu mzdy z neplatného
rozviazania pracovného pomeru (porovnaj napr. R 36/1979). Prisúdenie tohto nároku však nie je možné

skôr,nežsúdrozhodoloneplatnostirozviazaniapracovnéhopomeru(uvedenérozhodnutieoneplatnosti
rozviazania pracovného pomeru predstavuje nevyhnutnú podmienku, bez splnenia ktorej nie je možné
rozhodnúť o nároku na náhradu mzdy). Súd v takom prípade spravidla rozhodne v rozsudku nielen
o určení neplatnosti rozviazania pracovného pomeru, ale aj o uplatnenej náhrade mzdy (od výroku o
neplatnosti rozviazania pracovného pomeru je výrok o náhrade mzdy závislý, porovnaj R 1/1975). Ak

je to účelné, môže súd najskôr rozhodnúť o neplatnosti rozviazania pracovného pomeru a následne
(po právoplatnosti takéhoto rozhodnutia) rozhodnúť o nároku na náhradu mzdy (porovnaj § 152 ods. 2
druhá veta O.s.p.). Nárok na náhradu mzdy z neplatného rozviazania pracovného pomeru môže však
zamestnanec uplatniť nielen súčasne so žalobou o neplatnosť rozviazania pracovného pomeru, ale aj
neskôr - s rizikom prípadného úspešného namietania premlčania takéhoto nároku žalovaným (porovnaj
dôvody v R 8/2003). Pre tento hroziaci nepriaznivý dôsledok pre žalobcu (porovnaj § 262 ods. 1 prvá

veta Zák. práce) sa neodporúča neuvážene dlho vyčkávať s uplatnením tohto peňažného nároku na
súde, napr. až dovtedy, kým bude právoplatne rozhodnuté o žalobe o určení neplatnosti rozviazania
pracovného pomeru. Možnosť uplatnenia tohto nároku nijako teda neobmedzuje skutočnosť, že v tom
čase ešte o žalobe o určenie neplatnosti rozviazania pracovného pomeru nie je rozhodnuté.“
6.3. Súd nevidí racionálny dôvod, prečo by spotrebiteľ mal najprv podstúpiť často niekoľkoročné súdne

konanie o určenie porušenia jeho práv a až následne po jeho právoplatnom úspešnom skončení
podávať ďalšiu žalobu o primerané finančné zadosťučinenie (ďalej len PFZ). Rozsudok o porušení
práv spotrebiteľa je síce podmienkou pre rozhodovanie o PFZ, ale súd o ňom môže rozhodnúť spolu
s rozhodnutím o tomto porušení. V prípade podaného odvolania by tak odvolací súd v prípade, ak by
zrušoval výrok o porušení práv spotrebiteľa (alebo by ho zmenil na zamietnutie žaloby), vždy ako závislý

výrok zrušil aj výrok o PFD (alebo by ho zmenil tiež na zamietnutie žaloby).
6.4. Napr. KS v Žiline vo veciach sp. zn. 11Co/159/2015, 7 Co/477/2014, 7Co/127/2013, 21Co/20/2013,
KS v Banskej Bystrici vo veci sp. zn. 13Co/31/2013, 41Cob/19/2012, KS v Prešove vo veci sp. zn.
14Co/110/2013 nemal problém s tým, že okresné súdy ako súdy prvostupňové rozhodli o PFZ spolu s
rozhodnutím vo veci porušenia práv spotrebiteľa.

6.5. Vo veci KS v Prešove okresný súd jedným rozsudkom rozhodol a) o povinnosti vydať bezdôvodné
obohatenie, b) o neprijateľnosti zmluvnej podmienky, a c) o PFZ.
6.6. Rovnako aj doc. JUDr. Kristián Csach vo svojej monografii Štandardné zmluvy na str. 240 zastáva
názor, že vyššie uvedené nároky môžu byť uplatňované jednou žalobou.
6.7.Prezáverzaujatýprocesnýmsúdomjepodstatnýeštejedenargument.Podľa§298ods.2C.s.p.-Ak

súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch
súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky,
nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takej zmluvnej podmienky alebo mu na základe takej zmluvnej
podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť
primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie

tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných
dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.
6.8. Ustanovenie § 298 ods.2 C.s.p. je ustanovením prijatým po účinnosti § 3 ods.5 zákona č. 250/2007
Z.z. Súd je teda presvedčený, že toto ustanovenie treba použiť ako výkladové pravidlo vo vzťahu k skôr
prijatému ustanoveniu § 3 ods.5 zákona č. 250/2007 Z.z. tak, že deklarácia porušenia práva spotrebiteľa

alebo povinnosti dodávateľa v spotrebiteľskom vzťahu síce pre úspešné uplatnenie PFZ vykonaná byť
musí, avšak nie právoplatne.

7. Podľa § 251 C.s.p. - Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

Podľa § 255 ods.1 C.s.p. - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods.1 C.s.p. - O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
7.1. Žalobca v konaní plne úspešný (aj vo výroku o PFZ, keďže jeho výška závisela od úvahy súdu) má
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2)

vyhotoveniach.

Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 C.s.p. - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu

prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Podľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.