Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 22, 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/242/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4411212542
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Minks

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4411212542.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Minksa a sudcov JUDr.

Vladimíra Pribulu a JUDr. Olivera Kolenčíka v spore žalobcu: REALITY- OBCHODNÁ, a.s. so sídlom
Trenčianska cesta 647/24, Bánovce nad Bebravou 957 01, IČO: 36 347 493, proti žalovanému: G. W.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E., U. Q., zastúpený Mgr. Martin Šutka, advokát, so sídlom Ernestova bašta
7, Nové Zámky, IČO: 42 371 767, o vypratanie nehnuteľnosti a odstránenie stavby, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 20. júna 2018 č. k. 9C/167/2011-373, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovanému voči žalobcovi priznáva náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

. Súd prvej inštancie (Okresný súd Nové Zámky) rozsudkom zo dňa 20. 06. 2018 č. k. 9C/167/2011-373

pri právnom posúdení podľa § 135c ods. 1, 2 a 3 a § 126 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (OZ)
žalobu žalobcu po pripustenej zmene žaloby podľa právoplatného uznesenia Okresného súdu Nové
Zámky zo dňa 05. 12. 2016 č. k. 9C/167/2011-199 právoplatného dňa 07. 12. 2016 zamietol (výrok I.
rozsudku). Súd zriadil na pozemku parc. č. XXXX/XX vo výmere XXXX m2, druh pozemku zastavané
plochy a nádvoria, parc. registra „C“ zapísaného na Okresnom úrade U. Q., katastrálny odbor, LV č.
XXXXX nachádzajúceho sa v okrese U. Q., obec U. Q., kat. územie U. Q., vecné bremeno spočívajúce v
povinnosti vlastníka pozemku parc. č. XXXX/XX strpieť umiestnenie a nerušené užívanie stavby skladu

hutného materiálu so súp. č. XXXX, ktorý je na tomto pozemku postavený za náhradu vo výške 0,00225
eur za 1 m2 za deň, počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku.

2. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1, 2 Civilného
sporového poriadku (CSP) s tým, že ich náhradu v rozsahu 100% priznal žalovanému voči žalobcovi,
pretože žalovaný mal v konaní plný úspech. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným
uznesením.

3. Po pripustení zmeny pôvodného žalobného petitu, ktorým sa žalobca voči žalovanému domáhal
vydania rozhodnutia v zmysle § 135c ods. 1 OZ, sa žalobca následne voči žalovanému domáhal vydania
rozhodnutia v zmysle § 135c ods. 2 OZ. Vzájomnou žalobou podanou žalovaným dňa 12. 12. 2016 sa
tento voči žalobcovi domáhal zriadenia vecného bremena za náhradu v prospech vlastníka stavby v
zmysle § 135c ods. 3 OZ.

4. Pokiaľ ide o rozhodnutie vo veci samej, tak s poukazom na rozsah vykonaného dokazovania
prvoinštančný súd uviedol, že v danom prípade nemôže ísť o čiernu stavbu, čo sa týka skladu hutného
materiálu. Žalovaný totiž v priebehu sporu predložil stavebné povolenie zo dňa 19. 09. 1986 vzťahujúce
sa na túto nehnuteľnosť, ktoré vydal vtedajší Miestny národný výbor v Nových Zámkoch stavebníkovi,t. j. spoločnosti Elektrosvit n. p. Nové Zámky. Okrem toho predmetná stavba obdržala od Mesta Nové
Zámky aj rozhodnutie o pridelení súpisného čísla XXXX zo dňa 22. 09. 2006. Uvedené znamená, že v
žiadnom prípade nemohlo ísť o neoprávnenú (čiernu) stavbu, keď navyše žalovaný v spore preukázal

aj to, že správca konkurznej podstaty úpadcu Elektrosvit n. p. Nové Zámky Ing. D. D. kúpnou zmluvou
zo dňa 01. 03. 2006 sklad hutného materiálu bez súp. čísla predal spoločnosti ELISIUM s.r.o..

5. V danom prípade sa prvoinštančný súd stotožnil s argumentáciou žalovaného ohľadne toho, že vzťah
medzi stavbou skladu hutného materiálu a pozemkom vo vlastníctve žalobcu je dlhodobo dvojkoľajný,

pretože v čase, keď bol Elektrosvit a. s. v konkurze, tak tento subjekt v snahe speňažiť svoj majetok
predával nehnuteľnosti. V tom čase štatutárny zástupca spoločnosti REALITY, a.s. neprejavil záujem o
kúpu stavby, ale iba o kúpu pozemku, pričom v záväznej ponuke spočívajúcej v ponúknutej kúpnej cene
na kúpu majetku spadajúceho do konkurznej podstaty pán G. N. uviedol aj sklad hutného materiálu.
Uvedené naznačuje, že túto dvojkoľajnosť zapríčinil žalobca a nie žalovaný, pretože žalobca mal
možnosť odkúpiť pozemok a aj sklad hutného materiálu stojacim na tomto pozemku, avšak kúpil iba

pozemok.

6. Takisto súd prvej inštancie poukázal aj na právoplatne skončené konanie na OS Nové Zámky vedené
pod sp. zn. 6C/226/2008, v ktorom na základe znaleckého posudku znalca Ing. Vladimíra Uhrina č.
008/2001 bola už v roku 2001 zistená cena skladu hutného materiálu cca v sume 180.000,- eur, ktorá

je v podstate vyššia ako je cena pozemku, ktorý vlastní žalobca a na ktorom stojí predmetný sklad. V
ďalšom právoplatne skončenom konaní na OS Nové Zámky, ktoré malo pridelenú sp. zn. 13C/100/2015
a v ktorom bol medzi stranami sporu schválený súdny zmier, sa obidve strany dohodli na hodnote
nájomného za 1 m2 uvedeného pozemku v sume 0,00225 eur za 1 deň, čo pri výmere pozemku 1327
m2 a počte dní v kalendárnom roku 365 predstavuje sumu ročného nájomného 1.089,80 eur.

7. Na margo obsahu ust. § 135c OZ súd poznamenal, že sú v ňom obsiahnuté tri spôsoby vyporiadania
k stavbe na cudzom pozemku, pričom súd by mal vždy skúmať, či je možné odstrániť stavbu, následné
prikázanie stavby do vlastníctva pozemku, alebo iné možnosti vyporiadania. V tejto postupnosti je
zohľadnená aj hodnotová podstata celého inštitútu vyporiadania neoprávnenej stavby, účelom ktorého

je chrániť vlastníka pozemku pred neoprávneným zásahom do jeho vlastníctva. V danom prípade
vzhľadom na pripustenú zmenu žaloby žalobcu, ktorý sa z pôvodného vydania rozhodnutia podľa §
135c ods. 1 OZ následne (po pripustení zmeny žalobného petitu) domáhal vydania rozhodnutia podľa §
135c ods. 2 OZ, prvoinštančný súd takto pripustenú zmenu žaloby resp. vydanie rozhodnutia na základe
aplikácie ust. § 135c ods. 2 OZ v prospech žalobcu považoval za nedôvodné.

8. Stavba - sklad hutného materiálu nie je totiž cudzou a ani neoprávnenou stavbou. Keď konateľ žalobcu
v tom čase v zastúpení spoločnosti REALITY, a. s. Nové Zámky kupoval predmetný pozemok, tak veľmi
dobre vedel, že na tomto pozemku sa nachádza predmetný sklad hutného materiálu, ktorý odmietol
kúpiť. Takisto uvedený subjekt musel vedieť aj to, že táto stavba bude vo vlastníctve iného subjektu a

že dôjde k založeniu dvojkoľajného vlastníctva.

9. Z obhliadky realizovanej na tvare miesta, ktorej sa riadne predvolaný žalobca nezúčastnil, bolo
jednoznačne preukázané, že od roku podania žaloby na súde, čo bolo v roku 2011 a aj od pripustenej
zmeny žaloby, čo bolo v roku 2016, došlo k podstatnej zmene pomerov ohľadne prístupových

ciest k tomuto skladu hutného materiálu, pretože medzičasom bolo vybudované obchodné centrum
MERCURY MARKET a veľký kruhový objazd, ktorý zabezpečil verejný prístup cestnou komunikáciou
a to vybetónovanou plochou vedúcou k skladu hutného materiálu. Z tejto obhliadky mal súd úplne za
jasné to, že prístup k tomuto skladu je aj z iných dvoch ciest a to aj z ulice H. a z N. cesty. Vychádzajúc
z uvedeného potom nie je možné súhlasiť s tvrdením žalobcu, že žalovaný sa môže dostať k skladu

hutného materiálu iba cez pozemky, ktoré sú vo vlastníctve iných vlastníkov, pretože došlo k zmene a
žalovaný sa dostáva k svojmu skladu po cestných telesách, ktoré nevlastní žalobca, ale tretia osoba a
podľa stavebného zákona ide o cesty, chodníky a spevnené plochy.

10. Súd nevzhliadol dôvod na nariadenie žalobcom požadovaného znaleckého dokazovania jednak s

poukazom na závery vykonaného znaleckého dokazovania v konaní vedenom na OS Nové Zámky pod
sp. zn. 6C/226/2008 a jednak s poukazom na vzájomnú dohodu strán sporu o výške nájomného na 1
m2 predmetného pozemku v konaní vedenom na OS Nové Zámky pod sp. zn. 13C/100/2015.11. Pokiaľ ide o vzájomnú žalobu uplatnenú žalovaným voči žalobcovi v priebehu tohto sporu týkajúcu
sa zriadenia vecného bremena za náhradu spočívajúcu v povinnosti žalobcu strpieť umiestnenie a
nerušené užívanie stavby skladu hutného materiálu na predmetnom pozemku, tak súd prvej inštancie

takto podaný vzájomný návrh považoval za dôvodný v celom rozsahu. Vzhľadom na vykonané
dokazovanie, špecifiká prejednávanej veci a dodržanie zásady hospodárnosti konania bol súd toho
názoru, že v budúcnosti dôjde k odstráneniu rozporov. Takisto vyhoveniu tomuto vzájomnému návrhu
prisvedčuje aj samotný obsah ust. § 135c ods. 3 OZ a vzájomný nepomer hodnoty stavby a pozemku,
pričom hodnota skladu hutného materiálu je oveľa vyššia ako hodnota pozemku, na ktorom tento sklad

stojí. Výšku náhrady za užívanie 1 m2 pozemku určil súd v sume 0,00225 eur a to s prihliadnutím na
vzájomný súhlas strán sporu ohľadne výšky nájomného za 1 m2 toho istého pozemku v konaní vedenom
na OS Nové Zámky pod sp. zn. 13C/100/2015. Vzhľadom k tomu, že sa žalobca nebol ochotný so
žalovaným dohodnúť o uzatvorení nájomnej zmluvy, súd vzájomnej žalobe žalovaného s poukazom na
ust. § 135c ods. 3 OZ vyhovel.

12. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, ktorý navrhol odvolaciemu súdu jeho zrušenie
v celom rozsahu a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Poukázal na
obsah ustanovení § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP. Napadnutý rozsudok považuje za celkom nesprávny
a právne úplne zmätočný a zároveň založený na procesnom postupe, ktorým došlo k celkom hrubému
zásahu do práva žalobcu na spravodlivý proces a uplatňuje odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm.

b), d), e), f), g) a h).

13. V danom prípade súd celkom nekonzistentne poukazuje na to, že z vykonaného dokazovania
vyplynulo, že v danej veci jednoznačne nejde o čiernu stavbu, pretože na túto bolo v roku 1986 vydané
stavebné povolenie a v roku 2006 bolo stavbe pridelené súpisné číslo. Pre aplikáciu ust. § 135c OZ na

usporiadanie právnych vzťahov medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby však zistenie toho, či sa
v prípade stavby jedná o čiernu stavbu alebo nie, nemá viac menej žiaden právny význam. Naopak pre
aplikáciu tohto zákonného ustanovenia je rozhodujúcim zistenie toho, či ku zriadeniu stavby na cudzom
pozemku došlo na základe dohody medzi vlastníkom stavby a vlastníkom pozemku a či potom stavebník
mal právny titul na využitie pozemku za účelom zriadenia stavby v čase jej výstavby. Touto skutočnosťou

sa súd nezaoberal vôbec a teda jeho závery vo vzťahu k žalobe žalobcu ako aj vo vzťahu k vzájomnej
žalobe žalovaného založené na aplikácii ust. § 135c OZ sú prinajmenšom predčasne a aj nesprávne.
Súd sa vôbec nezaoberá v koho vlastníctve bol pozemok v čase výstavby skladu hutného materiálu.
Ak by bolo preukázané, že stavba by bola realizovaná na základe dohody medzi vlastníkom pozemku
a vlastníkom stavby, čo je možné aj predpokladať, tak potom je na daný prípad vylúčená aplikácia ust.

§ 135c OZ, pretože základným predpokladom pre jeho aplikáciu je neoprávnená stavba. Potom by súd
prvej inštancie musel žalobu zamietnuť z iného dôvodu, ako urobil v danom prípade.

14. Súd prvej inštancie pri určení ceny stavby, ako aj možnej ceny pozemku nenariadil navrhované
znalecké dokazovanie, čo znamená, že v čase svojho rozhodovania nedodržal ust. § 217 ods. 1 CSP.

Predmetná stavba je oproti roku 2001 v značne zlom technickom stave.

15. Pokiaľ ide o stanovenie náhrady v eurách za l m2 v súvislosti so zriadením vecného bremena,
tak je zrejmé, že takáto náhrada by mala predstavovať kapitalizovanú náhradu (hodnotu) toho, o čo
osoba v prospech ktorej sa takéto vecné bremeno zriadi, jeho zriadením získa a naopak o čo osoba

na ťarchu ktorej sa vecné bremeno zriadi, prichádza. Samotný spôsob určenia náhrady za zriadenie
vecného bremena nemá okrem nepoužiteľnosti obsahu súdneho spisu vo veci sp. zn. 13C/100/2015 ani
žiadne logické opodstatnenie. Vychádzajúc z týchto zásadných kritérií pre určenie náhrady za zriadenie
vecného bremena, je potom celkom nenáležité ak túto súd ustálil akousi sumou „nájomného“, na ktorom
sa žalobca so žalovaným nikdy nedohodol. Súd vôbec nezistil v akej výmere (rozsahu) stavba zaberá

príslušný pozemok a ani nezistil základné skutočnosti pre určenie výšky náhrady za zriadenie vecného
bremena.

16. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že odvolaciemu súdu navrhuje, aby
napadnutý rozsudok súd prvého stupňa v celom rozsahu potvrdil ako správny a žalobcu zaviazal k

náhrade trov odvolacieho konania. Aj samotný žalobca v podanom odvolaní pripúšťa, že vlastníkom
pozemku a aj stavby mohol byť jeden subjekt. Žalovaný následne nerozumie argumentácii žalobcu
ohľadne preukazovania existencie akejsi dohody medzi vlastníkom pozemku a stavebníkom. Súdpodanú žalobu správne zamietol kvôli nepomeru hodnôt stavby a pozemku. Stavba mala v čase
posudzovania len niečo cez 30 rokov a je vo vynikajúcej kondícii.

17. Pokiaľ ide o cenu nájmu za 1m2 ako ho určil súd v súvislosti so zriadením vecného bremena, tak
tieto ceny od r. 2014 - 2015 sa nezmenili, práve naopak, klesli.

18. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal žalobcom napadnutý prvoinštančný
rozsudok v celom rozsahu akceptujúc pritom procesný postup podľa § 378 ods. 1 a § 380 ods. 1 CSP

bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario). Následne odvolací súd dospel k
tomu názoru, že podané odvolanie žalobcu nie je dôvodné, a preto o ňom rozhodol tak, ako je uvedené
vo výrokovej časti, tohto rozsudku.

19. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Podľa § 217 ods. 1 veta prvá CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Podľa § 220 ods. 2 veta tretia CSP súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia v konaní
pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

20. Súd prvej inštancie v súvislosti s rozhodovaním o podanej žalobe žalobcu (zmena pripustená
uznesením OS Nitra zo dňa 05.12.2016 č.k. 9C/167/2011-199) a vzájomnej žalobe žalovaného v
dostatočnomrozsahuzistilskutkovýstav,ktorýpridodržanímyšlienkovéhopostupuhodnoteniadôkazov
v zmysle § 191 ods. 1 CSP, (t. j. jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti) aj následne správne posúdil,
podľa ním odcitovaných ustanovení všeobecného hmotnoprávneho predpisu (§ 126 ods. 1,2 a § 135c

ods. 1 až 3 OZ). Vzhľadom k uvedenému odvolacieho súdu v rámci odvolacieho konania pri skúmaní
dôvodnosti podaného odvolania zo strany žalobcu nezostalo nič iné ako napadnutý prvoinštančný
rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť. V ďalšom odvolací súd odkazuje na
rozsah a predovšetkým aj obsah odôvodnenia napadnutého rozsudku, s ktorým sa stotožňuje.

21. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku, odvolací súd poznamenáva, že žalobca sa voči
žalovanému pôvodnou žalobou podanou na prvoinštančnom súde dňa 06.07.2011 domáhal vypratania
predmetného pozemku, tvrdiac, že žalovaný k jeho užívaniu nemá vôbec žiadny právny titul. Po právnej
stránke podanie svojej pôvodnej verzie žaloby odôvodnil ust. § 123, § 126 ods. 1 a § 135 ods. 1 OZ.
Po súdom pripustenej zmene žaloby na žalobcu vo vzťahu k žalovanému sa domáhal prikázania do

svojho výlučného vlastníctva stavby skladu hutného materiálu stojaceho na jeho pozemku, za náhradu
ktorej výšku určí súd. Po právnej stránke zmenu svojho žalobného petitu zdôvodnil s poukazom na ust.
§ 135c ods. 2 CSP.

22. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že súd prvej inštancie vo veci vykonal rozsiahle a

dostatočné dokazovanie, podporené tvaromiestnou ohliadkou zo dňa 09.02.2018, ktorej sa žalobca
nezúčastnil, pričom z takto vykonaného rozsahu dokazovania vyvodil aj správny právny záver, keď
žalobu žalobcu ohľadne prikázania predmetného skladu hutného materiálu do jeho vlastníctva za
náhradu ako nedôvodnú zamietol. V prejednávanej veci nebolo možné podanej žalobe vyhovieť ani s
poukazom na ust. § 123 a § 126 ods. 1 OZ, resp. ust. § 135c ods. 2 OZ. Na margo stavby skladu

hutného materiálu je potrebné uviesť, že táto bola stavaná v čase socializmu a totožným subjektom
pokiaľ ide o stavebníka a aj vlastníka pozemku bol vtedajší Elektrosvit š.p. Nové Zámky, takže k
skúmaniu existencie akejsi dohody naznačenej žalobcom v jeho odvolaní nebol žiaden dôvod. Až
postupom času došlo vlastne ku legalizácii tejto stavby, keď v roku 1986 bolo vydané vo vzťahu
k nej stavebné povolenie (19.09.1986) a zakončením tohto procesu bolo pridelenie súpisného čísla

tejto stavbe č. XXXX . (dňa 22.09.2006). K dvojkoľajnosti vlastníctva ohľadne tejto stavby a pozemku
nachádzajúcom sa pod touto stavbou prispel aj samotný žalobca, ktorý v rámci konkurzného konania
pri speňažovaní majetku spoločnosti ELEKTROSVIT a.s., nevyužil možnosť odkúpiť sklad hutného
materiálu a aj pozemok na ňom stojaci, pričom kúpil iba pozemok. Uvedená dvojkoľajnosť vlastníctvabola jedným z dôvodov, pre ktorý správne súd podanú žalobu žalobcu ohľadne prikázania predmetného
skladu hutného materiálu do jeho vlastníctva za náhradu zamietol, pretože vykonané dôkazy v tomto
smere nekorešpondovali s obsahom hmotnoprávneho ust. § 135c ods. 2 OZ. Druhým a takisto aj podľa

odvolacieho súdu správnym dôvodom pre zamietnutie žaloby žalobcu bol nepomer medzi hodnotou
pozemkov vo vlastníctve žalobcu, u ktorého sa vychádzalo zo sumy 80.000,- eur a hodnota skladu
hutného materiálu, u ktorého sa vychádzalo zo sumy 180.000,- eur, tak ako ju určil znalec v roku 2001.
23. Pokiaľ ide o zriadenie vecného bremena v prospech vlastníctva stavby, t.j. žalovaného, tak súd
prvej inštancie správne zriadil predmetné vecné bremeno, ktoré aj podľa názoru odvolacieho súdu do

budúcnosti môže minimalizovať vznik súdnych sporov strán tohto sporu viažúcich sa k predmetným
nehnuteľnostiam. Na margo žalobcom nedostatočne určenej výšky náhrady za 1m2 ročne v súvislosti
so zriadením vecného bremena, odvolací súd poznamenáva, že súdom určenú výšku náhrady v sume
0,00225 eura za 1m2 ročne vo vzťahu k celej výmere pozemku považuje vzhľadom aj na okolnosti
prejednávanej veci pod sp. zn. 13C/100/2015 na OS Nové Zámky za primeranú. Podanej vzájomnej
žalobe žalobcu v tomto smere súd prvej inštancie správne vyhovel a to jednak s poukazom na ust. §

135c ods. 3 0Z, ako aj na možnosť dosiahnutia vzájomného konsenzu ohľadne tohto problému medzi
stranami tohto sporu.
24. Z obsahu zápisnice o tvaromiestnej ohliadke zo dňa 09.02.2018 je zrejmé, že predmetný sklad
hutného materiálu je funkčná budova, v ktorej sa prevádzkuje činnosť predaja hutníckeho materiálu
spoločnosťou STEEL TECH, plus, s.r.o., s ktorou spoločnosťou má nájomnú zmluvu uzatvorenú

žalovaný.
25. V kontexte uvedeného odvolací súd napadnutý prvoinštančný rozsudok podľa § 387 ods. 1,2 ako
vecne správny v celom rozsahu potvrdil.
26. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 , § 262 ods. 1,2 a §
255 ods. 1 CSP s tým, že ich náhradu priznal žalovanému voči žalobcovi v rozsahu 100%, pretože tu

bol žalovaný majúci v odvolacom konaní plný úspech. O výške týchto trov rozhodne vyšší súdny úradník
po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
27. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).