Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 30, 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 10Co/119/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1614201485
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Eren

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1614201485.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ayše Pružinec Eren a členov

senátu JUDr. Ľuboša Sádovského a JUDr. Michaely Frimmelovej v právnej veci žalobkyne: S. H., N..
XX. XX. XXXX, A. H. L.. Č.. XX/X, T., zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Ladislav Pavlovič s. r.
o., IČO: 47 238 526, Námestie SNP č. 19, Bratislava, proti žalovanému: W. B., N.. XX. XX. XXXX, A.
N. L.. Č.. X, A., zastúpený: AK Mikolaj s. r. o., IČO: 36 855 049, Košická ul. č. 56/5590, Bratislava, o
určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu
Malacky zo dňa 14. mája 2019, č. k. 5C/141/2014 - 246, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému p r i z n á v a n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.

Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhala určenia
vlastníctva k rodinnému domu nachádzajúcemu sa v okrese Malacky, obci T., K.. Ú.. T., B.. Č.. XX, W. na
W. W.. Č.. XXX/X, D. na R. Č.. XX M. Okresným Ú. V., K. Y. pre K.. Ú.. T. P. W. W.. Č.. XXX/X zapísanému
na tom istom liste vlastníctva. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 34, § 37 ods. 1, § 39, § 133

ods. 2, § 151l ods. 1, § 151m ods. 1, 3, 4, 6, 8, § 588 Občianskeho zákonníka, § 28 ods. 1, 2, 3, § 29,
§ 31 ods. 1, 2, 3 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv
k nehnuteľnostiam a vecne tým, že na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalovaný
nadobudol spornú nehnuteľnosť v súlade s platnou kúpnou zmluvou zo dňa 25. 11. 2013, pričom nikdy
nepostupoval v rozpore so zákonom ani dobrými mravmi, nakoľko iba využil ponúkanú možnosť kúpiť
nehnuteľnosť, ktorú predával záložný veriteľ formou obvyklej ponuky a inzercie. Uviedol, že dňa 30. 04.
2007 bola uzavretá medzi spoločnosťou TOMA úverová a leasingová, a.s. so sídlom V. XXXX, Č. P. T. H.,

N.. XX. XX. XXXX, C. A. T. Č.. XX P. V. H., T.. X., N.. XX. XX. XXXX, A. T., H. XX/X Ú. D. Č.. XXXXX, podľa
ktorej boli dohodnuté podmienky úveru poskytnuté veriteľom dlžníkom vo výške 715. 000,- Sk s tým, že
mesačná anuitná splátka bola vo výške 9. 930,- Sk a dátum splatnosti prvej splátky najneskôr do 20. dňa
v mesiaci nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bolo ukončené čerpanie úveru, pričom zo zmluvy zároveň
vyplýva, že splatnosť jednotlivých splátok bude vždy najneskôr do 20. dňa v príslušnom kalendárnom
mesiaci, pričom lehota splatnosti bola dohodnutá na 120 kalendárnych mesiacov od poskytnutia úveru
(čl. II. bod 3 zmluvy o úvere), keď dňa 30. 04. 2007 uzatvorili TOMA úverová a leasingová, a.s. ako

záložný veriteľ a Q. H., N.. XX. XX. XXXX, A. T., H. XX/X P. S. H., T.. Š., N.. XX. XX. XXXX, A. T., H. XX/X
akozáložcovia,pričomvčl.V.bode5.1bolodohodnuté,žeaksaporušiapodmienkydohodnutévzmluve
o zriadení záložného práva, najmä ak nedôjde k dohodnutému finančnému plneniu podľa týchto zmlúv
po predchádzajúcom upozornení záložcu, je záložný veriteľ oprávnený, aby predal záloh na dobrovoľnejdražbe spôsobom podrobne upraveným v zákone č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách v platnom
znení alebo predal záloh priamo akejkoľvek tretej osobe za minimálnu cenu podľa čl. II. zmluvy. Poukázal
na skutočnosť, že z výpovede svedkyne V.. R. J., pracovníčky TOMA úverová a leasingová, a.s. zistil,

že dlžníci riadne a včas neuhradili už šiestu splátku v poradí a v ďalšom období dlžníci poskytnutý úver
nesplácali riadne a včas, a preto bol dňa 06. 08. 2013 úver zosplatnený, keď v tom čase boli dlžníci
veriteľovi dlžní 26 splátok, teda meškali so splácaním úveru viac ako 2 roky s tým, že prostredníctvom
internetu ponúkli nehnuteľnosť na predaj. Uviedol, že zo splátkového kalendára k úveru č. 20139 zistil,
že dohodnuté splátky úveru neboli hradené riadne a včas, keď splátka pod poradovým číslom 6 miesto

dátumu splatnosti 20. 11. 2007 bola zaplatená až 04. 12. 2007 a podobne to bolo aj pri ďalších splátkach,
keď ako príklad uviedol splátku pod poradovým č. 44, ktorá mala byť zaplatená ku dňu 20. 01. 2011,
v skutočnosti však bola zaplatená až 18. 10. 2011, splátka č. 45 mala byť uhradená ku dňu 20. 02.
2011, v skutočnosti bola zaplatená až 10. 04. 2012, splátka č. 46 mala byť zaplatená ku dňu 20. 03.
2011 a zaplatená bola až 10. 04. 2012 s tým, že z prehľadu - splátkového kalendára zistil, že dlžníci
meškali s úhradou jednotlivých mesačných splátok veľmi často, v niektorých prípadoch bolo meškanie

až takmer jeden rok (napr. splátka č. 50 splatná 20. 07. 2011, uhradená až 01. 08. 2012). Poukázal
na skutočnosť, že TOMA úverová a leasingová, a.s. už dňa 03. 09. 2008 upozornila T. H. ako dlžníka,
že opakovane mešká so splátkami úveru, čo bolo dôvodom na zosplatnenie celého úveru a listom zo
dňa 06. 08. 2013 TOMA úverová a leasingová, a.s. oznámila žalobkyni a T. H., že ako veriteľ prikročil
k zosplatneniu úveru a žiadal dlžníkov o vrátenie celej sumy úveru vrátane jej príslušenstva, pričom

výška dlhu ku dňu 06. 08. 2013 pozostávala z nesplatenej istiny vo výške 15. 815, 61 eur, úroku vo
výške 2. 238, 50 eur, poplatku za spoplatnenie 1. 771, 35 eur a úrokov z omeškania vo výške 4. 634,
25 eur, teda spolu zo sumy 24. 459, 71 eur, pričom záložný veriteľ (TOMA úverová a leasingová, a.s.)
oznámil žalobkyni a dlžníkom T. H. P. V. H., že začína výkon záložného práva podľa § 151l Občianskeho
zákonníka. Súd prvej inštancie v dôvodoch svojho rozhodnutia ďalej uviedol, že dňa 25. 11. 2013 bola

uzavretá kúpna zmluva o prevode vlastníctva nehnuteľností uzavretá medzi predávajúcim S. H., T.. Š.,
N.. XX. XX. XXXX, v mene ktorej na základe zákonnej plnej moci v súlade s ustanovením § 151m
ods. 6 Občianskeho zákonníka konal záložný veriteľ (TOMA úverová a leasingová, a.s.) a kupujúcim
W. B., N.. XX. XX. XXXX, A. A., N.K. X, žalovaným, keď predmetom kúpy a predaja boli nehnuteľnosti
zapísané na R. Č.. XX Okresného Ú.T. V., K. Y. pre K.. Ú.. T., P. C. T. F. B.. Č.. XX, K. Q. W. na W. W..

Č.. K. E. XXX/X P. W. W.. Č.. K. E. XXX/X - D. W. P. N. Y. M. XXX V.X, pričom žalovaný ako zložiteľ
zložil do notárskej úschovy peňažnú sumu 21. 000 eur zodpovedajúcu kúpnej cene uvedenej v kúpnej
zmluve zo dňa 25. 11. 2013 a Okresný úrad Malacky, katastrálny odbor rozhodnutím Č.. M. M.-XXXX/
XX zo dňa 12. 12. 2013 povolil vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnostiam
zapísaným na R. Č.. XX N. B. M. K.. Ú.. T.. W. na B., Ž. D. Y. B. Okresného B. V. Č.. K.. 6C/1592/2015

(správne spisová značka, pozn. odvolacieho súdu) zistil, že žalobcovia T. H., N.. XX. XX. XXXX, V.T.
H., N.. XX. XX. XXXX P. S. H., N.. XX. XX. XXXX podali žalobu proti žalovanému TOMA úverová a
leasingová, a.s., so sídlom Májova 1319, Čadca, o určenie neplatnosti zmluvy o úvere a zmluvy o
zriadení záložného práva, t. j. o určenie neplatnosti zmluvy o Ú. Č.. XXXXX uzavretej dňa 30. 04. 2007 a
zmluvy a zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam č. 20139 uzavretej dňa 30. 04. 2007, keď Okresný

súd Malacky rozhodol vo veci rozsudkom zo dňa 26. 09. 2017 tak, že žalobu žalobcov zamietol a Krajský
súd v Bratislave vo svojom konaní č. k. 4Co/184/2018 (správne spisová značka, pozn. odvolacieho
súdu) rozsudok Okresného súdu Malacky zo dňa 26. 09. 2017, č. k. 6C/1592/2015 - 177 vo vzťahu k
zamietnutiu žaloby o určenie neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam potvrdil a
vovzťahukzamietnutiužalobyourčenieneplatnostizmluvyoúvereodvolaniežalobcovodmietol,pričom

rozsudok tak nadobudol právoplatnosť dňa 11. 01. 2019. Uviedol, že z vykonaného dokazovania zistil,
že žalobkyňa nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania založila v prospech spoločnosti TOMA
úverová a leasingová, a.s. a ručila týmito nehnuteľnosťami za úver, ktorý bol poskytnutý spoločnosťou
TOMA úverová a leasingová, a.s. synovi žalobkyne, T. H. a jeho manželke s tým, že z vykonaného
dokazovania mal ďalej preukázané, že syn žalobkyne spolu s manželkou uzatvorili so spoločnosťou

TOMA úverová a leasingová, a.s. úverovú zmluvu, pričom obaja nesplácali poskytnutý úver riadne
a včas s tým, že spoločnosť TOMA úverová a leasingová, a.s. nevstúpila do konania ako vedľajší
účastník, avšak v konaní ako svedka vypočul konateľa tejto spoločnosti a ďalšieho pracovníka, z ktorých
svedeckých výpovedí a predložených dokladov zistil, že T. H. a jeho manželka skutočne úver nesplácali
riadne a včas a teda spoločnosť TOMA úverová a leasingová, a.s. mala právo zosplatniť celý nesplatený

úver. Poukázal na skutočnosť, že uvedená spoločnosť oznámila žalobkyni a dlžníkom, že začína výkon
záložného práva s tým, že žalobkyni a dlžníkom (jej synovi a neveste) bolo oznámené, že ak v lehote 30
dní od doručenia oznámenia nebude uhradená na účet záložného veriteľa TOMA úverová a leasingová,
a.s. celá pohľadávka, záložný veriteľ pristúpi k realizácii výkonu záložného práva priamym predajomtretej osobe, pričom oznámenie o začatí výkonu záložného práva bolo doručené žalobkyni aj T. H. F. XX.
XX. XXXX. Výrok, ktorým rozhodol o trovách konania odôvodnil právne ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1
C. s. p. a vecne plným úspechom žalovaného v konaní, ktorému vzniklo právo na náhradu trov konania

v rozsahu 100 %, keď o ich výške rozhodne samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

2.

Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že súd prvej inštancie

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (ust. § 365 ods. 1 písm.
e/ C. s. p.), ako i z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci (ustanovenie § 365 ods. 1 písm. h/ C. s. p.) a navrhla ho zrušiť (389 ods. 1 písm.
b/ C. s. p.) a vec vrátiť Okresnému súdu Malacky na ďalšie konanie. Uviedla, že záver súdu prvej
inštancie, že konaním žalovaného nedošlo k porušeniu zásady dobrých mravov a neboli porušené
žiadne právne predpisy je nesprávny, nakoľko ako sa aj dokázalo výsluchom jej syna na pojednávaní

vo veci vedenej pod sp. zn. 6C/1592/2015 dňa 01. 10. 2015, kde ako svedok do zápisnice uviedol:
„Tento úver som splácal cca 7 rokov a bola zaplatená suma asi cca 20. 000 eur. Peňažné prostriedky,
ktoré boli zabezpečené poskytnutým úverom boli použité na rekonštrukciu rodinného domu.“, že aj keď
v omeškaní uhradila žalovanému sumu takmer rovnajúcu sa sume, za ktorú žalovaný nakoniec záloh
speňažil. Poukázala na skutočnosť, že to, v akej miere sa úver splácal, ako aj to, či sa splátky započítali

na úhradu úrokov, alebo na úhradu istiny, súd prvej inštancie uznal za preukázané bez toho, aby vykonal
ňou navrhnutý dôkaz, a to konkrétne výsluch svedkov Q.. Q. Č.Z., J.. S. B. P. P. K., pričom práve títo
mohli dané, pre konkrétnu vec veľmi dôležité skutočnosti objasniť, keď nielenže žiadala o vykonanie
týchto dôkazov (na pojednávaní dňa 12. 05. 2015, na pojednávaní dňa 25. 04. 2019), avšak súd prvej
inštancie, predmetné dôkazy nevykonal, a ani len v rozsudku nezdôvodnil, prečo ich nevykonal a na

základe čoho dospel k rozhodnutiu, že tieto (podľa žalobkyne kľúčové dôkazy) nie sú pre rozhodnutie
dôležité. Uviedla, že súd nepovažoval za potrebné zvoliť procesný postup taký, ktorý by jej umožnil
uskutočňovanie patriacich procesných práv a to v takej miere, že došlo k porušeniu práv na spravodlivý
súdny proces.

3.

Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedol, že navrhuje napadnutý rozsudok ako
vecne správny potvrdiť, nakoľko tvrdenie žalobkyne, že výsluchom jej syna sa dokázalo, že úver splácal
cca 7 rokov a bola zaplatená suma cca 20. 000 eur a peňažné prostriedky, ktoré boli zabezpečené

poskytnutým úverom boli použité na rekonštrukciu rodinného domu, t. j. aj keď v omeškaní uhradila
žalovanému sumu takmer rovnajúcu sa sume, za ktorú žalovaný nakoniec záloh speňažil, je nepravdivé
(nehovoriac o tom, že si žalobkyňa opäť mýli účastníkov konania, keďže jemu určite nič neplatila) s tým,
že žalobkyňa
počas 5 rokov súdneho konania nepredložila jediný dôkaz, ktorý by preukázal, že jej syn a nevesta

(úveroví dlžníci) riadne a včas platili úver poskytnutý spoločnosťou TOMA úverová a leasingová a.s.,
keď ničím nepodložené tvrdenie syna žalobcu nemôže mať charakter preukázania platby, naopak, syn
žalobkyne sám potvrdil, že boli voči nemu v rozhodnom období (rok 2013) vedené exekúcie a aj dnes
je Radoslav Fialka vedený ako dlžník verejných inštitúcií (dlh voči Sociálnej poisťovni - 12. 035, 09
eur, Všeobecná zdravotná poisťovňa - 6. 448, 50 eur), čo dokazuje, že úveroví dlžníci mali a majú

dlhodobo problémy so splácaním svojich záväzkov. Poukázal na skutočnosť, že žalobkyňou uvedení
svedkovia - radoví zamestnanci spoločnosti TOMA - by žiadnym spôsobom nemohli potvrdiť údajné
platbyT.H.,nakoľkoakplatbynebolizaznamenanéposkytovateľomúveru(TOMA),taknebolizaplatené,
a preto oprávnene zosplatnila poskytnutý úver a začala priamy výkon záložného práva, ktorý vyústil
do uzatvorenia kúpnej zmluvy, na základe ktorej sa stal vlastníkom „sporných“ nehnuteľností. Uviedol,

že dôkazné bremeno riadneho splácania úveru ležalo na strane žalobkyne (resp. syna a nevesty ako
úverových dlžníkoch), ktorí ho jednoznačne neuniesli, pričom z jej postoja a jej právneho zástupcu je
počas celého procesu zrejmá snaha o obštrukčné konanie, keď sa niekoľko pojednávaní neuskutočnilo
zo značne absurdných dôvodov, zjavne si boli vedomí, že nevedia preukázať platby, tak sa zamerali na
predlžovanie súdneho konania, pričom v obštrukčnom konaní pokračuje žalobkyňa aj v rámci formulácie

odvolania. Poukázal na skutočnosť, že za TOMA boli vypočutí tak predseda predstavenstva - Q.. G. H.,
ako aj právnička spoločnosti (V.. R. J.), ktorí vypovedali o úkonoch spoločnosti TOMA vo vzťahu k úveru
poskytnutému synovi a neveste žalobkyne, pričom v spise sa nachádzajú jednoznačné listinné dôkazy
preukazujúce, že TOMA splnila všetky zákonné podmienky súvisiace s procesom výkonu záložnéhopráva formou priameho predaja zálohu, nakoľko v zmysle zákona listom zo dňa 06. 08. 2013 informovala
žalobkyňu, že syn a nevesta ako obligační dlžníci si neplnia povinnosti z úverovej D. Č.. XXXXX, A.
vyčíslený presný zostatok dlhu ku dňu 06. 08. 2013 - 24. 459, 71 eur, žalobkyni bola poskytnutá 30-

dňová lehota na zaplatenie dlžnej sumy, bola informovaná, že po uplynutí tejto lehoty dôjde k realizácií
výkonu záložného práva priamym predajom založených nehnuteľností tretej osobe a napokon TOMA
listom zo dňa 06. 08. 2013 informovala obligačných dlžníkov (T. H., N.. XX. XX. XXXX P. V. H., N..
XX. XX. XXXX) o tom, že si neplnia povinnosti z úverovej zmluvy Č.. XXXXX, bol vyčíslený presný
zostatok dlhu ku dňu 06. 08. 2013 - 24. 459, 716, bola im poskytnutá 30 dňová lehota na zaplatenie

dlžnej sumy, boli informovaní, že po uplynutí tejto lehoty dôjde k realizácií výkonu záložného práva
priamym predajom založených nehnuteľností tretej osobe a nakoniec TOMA listom zo dňa 06. 08. 2013
informovala Správu katastra Malacky o začatí výkonu záložného práva vo vzťahu k nehnuteľnostiam,
ktorých vlastníctva sa žalobkyňa domáha. Uviedol, že po doručení týchto listov mal a mohol T. H. alebo
priamo žalobkyňa preukázať riadne a včasné platenie splátok úveru, resp. mohli doplatiť zostatok dlhu,
čím by zabránili výkonu záložného práva, ak však žalobkyňa so synom v roku 2013 nepreukázali riadne

platenie úveru (a nepreukázali ho do dnes), je nutné prijať záver, že splátky úveru platené neboli a
TOMA oprávnene pristúpila k výkonu záložného práva formou priameho predaja tretej osobe, a preto
ako kupujúci zákonným spôsobom na základe kúpnej zmluvy, kde žalobkyňu ako predávajú zastupovala
TOMA, nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam zapísaným na Liste vlastníctva Č.. XX, Y. V., Y.
T., K. Ú. T., pričom je dostatočné a rozhodujúce, že súd najskôr v inom konaní (6C/1592/2015) dokázal

platnosť úverovej aj záložnej zmluvy zo dňa 30. 04. 2007 a následne v tomto konaní vypočul zástupcov
účastníkov konania a ako svedkov syna žalobkyne, štatutára a právničku spoločnosti TOMA, čím spolu
s listinnými dôkazmi vykonal súd prvej inštancie všetky dôkazy potrebné na spravodlivé rozhodnutie
sporu, keďže nemá povinnosť „automaticky“ vykonať všetky dôkazy, ktoré sporová strana navrhuje
a výpoveď žalobkyňou navrhnutých svedkov by žiadne rozhodujúce skutočnosti do konania priniesť

nemohla, pretože nie je možné dokázať nezaplatené platby.

4.

Žalobkyňa, ktorej bolo vyjadrenie žalovaného k jej odvolaniu doručené dňa 27. 09. 2019, sa k nemu

nevyjadrila.

5.

Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania podľa ust. § 379 a ust.

§ 380 ods. l C. s. p., túto prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (ust. § 385 ods. 1 C. s. p.)
a rozsudok verejne vyhlásil dňa 30. januára 2020 podľa ust. § 378 ods. 1 v spojení s ust. § 219 ods. 3
C. s. p., viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (ust. § 383 C. s. p.), pričom o
termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu upovedomené zákonným spôsobom.

6.

Podľa § 470 ods. 1 C. s. p. (účinného od 01. 07. 2016), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj
na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7.

Podľa § 470 ods. 2 C. s. p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom

prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

8.

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil, pretože je vecne správny, nakoľko súd prvej
inštancie vo veci samej riadne zistil skutkový stav, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na
zistenie rozhodujúcich skutočností z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby, výsledky vykonanéhodokazovania správne zhodnotil (§ 191 ods. 1 C. s. p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a
právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite odôvodnil (§ 220 ods. 2 C. s. p).

9.

Kodvolacejnámietkežalobkyne,žerozhodnutiesúduprvejinštancievychádzaznesprávnehoprávneho
posúdenia veci (odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ C. s. p.), odvolací súd uvádza, že
právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje

konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav (právnym posúdením veci je aplikácia práva na zistený
skutkový stav, je to činnosť súdu spočívajúca v podradení zisteného skutkového stavu príslušnej právnej
norme, ktorá vedie súd k záveru o právach a povinnostiach účastníkov právneho vzťahu). Súd pri tejto
činnosti rieši právne otázky (questio juris) a ich riešeniu predchádza riešenie skutkových otázok (qustio
fakty), teda zistenie skutkového stavu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil

správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval,
alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V prejednávanej veci
však odvolací súd považuje skutkové zistenia súdu prvej inštancie za úplné a ich právne posúdenie za
správne.

10.

K odvolacím námietkam žalobkyne, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností, resp. k tvrdeniu, že nevykonaním ňou navrhovaného dokazovania
výsluchom svedkov došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, odvolací súd uvádza, že vnútorné

presvedčenie súdu (ako výsledok hodnotenia dôkazov), by sa malo vytvárať na základe starostlivého
uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z
pravidiel formálnej logiky. Podľa ust. § 191 ods. 1 C. s. p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to
každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko,
čovyšlozakonanianajavo,včítanetoho,čouviedlistranysporu.Prihodnotenídôkazovsúdvzásadenie

je obmedzovaný právnymi predpismi, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť; uplatňuje
sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov a len vo výnimočných prípadoch zákon súdu ukladá určité
obmedzenia pri hodnotení dôkazov. Kontrola výsledku hodnotenia dôkazov, ku ktorým dospel súd, sa
uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku upraveného v ust. § 220 ods. 2
C. s. p., podľa ktorého má súd uviesť, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy

označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky
procesnej obrany použil, stručne, jasne a výstižne vysvetliť, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia
a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov
vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil,
prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd má povinnosť dbať na to, aby odôvodnenie

rozsudku bolo presvedčivé. V posudzovanej veci súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci,
aplikoval naň správny predpis a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil; z odôvodnenia rozhodnutia
presne, zrozumiteľne a určite vyplývajú v logickej nadväznosti a s hodnotiacou väzbou k jednotlivým
dôkazom skutkové zistenia, ktoré v súhrne vytvárajú skutkový nález súdu. V tejto súvislosti odvolací
súd poznamenáva, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný

súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani právo na to, aby bola
strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, tzn., aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami a ani
právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa
dožadovať stranou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov.

11.

Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že podstata princípu materiálnej pravdy spočíva v presnom
dodržaní určitých postupov pri rozhodovaní, aby sa v konečnom dôsledku dospelo k správnemu
a spravodlivému rozhodnutiu. Na to, aby súd rozhodol vo veci správne a spravodlivo musí získať

bezprostredné a čo najpresnejšie informácie o prejednávanej veci, k čomu súdu slúži zásada priamosti,
v zmysle ktorej musí použiť také dôkazné prostriedky, ktoré mu umožnia, aby jeho poznanie sporných
skutočností bolo čo najbezprostrednejšie. Po úplnom zistení skutkového stavu prejednávanej veci,
na základe ktorého potom súd vydáva svoje rozhodnutie, musí tento zodpovedať objektívne zistenejskutočnosti. K dosiahnutiu tohto cieľa mu slúži zásada voľného hodnotenia dôkazov, keď súd podľa
svojhonajlepšiehovnútornéhopresvedčeniastanovískutkovýstav,nazákladektoréhopotomrozhodne.
Podstatou tejto zásady je, že žiadny právny predpis neukladá sudcovi, aký stupeň vierohodnosti, resp.

akú dôkaznú silu má priznať jednotlivým dôkazným prostriedkom. Je nutné zdôrazniť, že záver o
skutkovom stave prijatý súdom prvej inštancie vychádza zo všetkých vykonaných dôkazov a je súladný
s princípmi hodnotenia dôkazov, nakoľko vykonal dokazovanie v požadovanom rozsahu, z vykonaných
dôkazov skutkový stav zistil riadne, dôkazy hodnotil v ich vzájomnej súvislosti, pri právnom posúdení
veci aplikoval správne aj ustanovenia hmotno-právnej úpravy a spor uzavrel v súlade s právom, pričom

v odôvodnení napadnutého rozsudku dal sporovým stranám odpovede na všetky skutkovo a právne
významné otázky a jeho záver, že o nedôvodnosti podanej žaloby, nakoľko žalovaný nehnuteľnosti,
ku ktorým určenia vlastníckeho práva sa žalobkyňa v konaní domáhala nadobudol na základe platnej
kúpnej zmluvy, má oporu tak vo vykonanom dokazovaní, ako aj v aplikovanej hmotnoprávnej norme.

12.

K tvrdeniu žalobkyne v podanom odvolaní, že konaním žalovaného došlo k porušeniu zásady dobrých
mravov, resp. k porušeniu právnych predpisov, nakoľko výsluchom jej syna malo byť v konaní
preukázané, že splácaním úveru cca 7 rokov zaplatil sumu asi 20. 000 eur, t. j. žalovanému (správne
záložnému veriteľovi, ktorým bola obchodná spoločnosť TOMA úverová a leasingová, a.s., pozn.

odvolacieho súdu) zaplatil aj keď s omeškaním sumu rovnajúcu sa takmer sume, za ktorú žalovaný
(správne obchodná spoločnosť TOMA úverová a leasingová, a.s., pozn. odvolacieho súdu) nakoniec
záloh predal, odvolací súd uvádza, že uniklo zrejme pozornosti žalobkyne, že v konaní bolo jednoznačne
a bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že ku dňu zosplatnenia (ku ktorému dochádza v dôsledku
porušenia zmluvných povinností dlžníka, t. j. ako následok nesplácania úveru riadne a včas), úveru,

predstavoval dlh v sume celkom 24. 459, 71 eur, a zároveň, že predmet tohto konania vymedzila
žalobkyňa ako určenie vlastníctva k založeným nehnuteľnostiam, nakoľko podľa jej názoru, kúpna
zmluva, ktorú s ňou žalovaný uzavrel, je absolútne neplatná, nakoľko plnú moc spoločnosti TOMA
úverová a leasingová, a.s. nikdy neudelila a napriek tomu mala byť pri predaji sporných nehnuteľností
zastúpenátoutospoločnosťou,zdôvoduktoréhojeodvolaciaargumentáciažalobkyneabsolútneprávne

irelevantná.

13.

Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku považuje za potrebné dodať, že záložný

veriteľ, t. j. TOMA úverová a leasingová, a.s., s ktorou syn žalobkyne (T. H.) P. V. H. (N. Ž.), ako dlžníci
uzavreli dňa 30. 04. 2007 Zmluvu o úvere Č.. XXXXX a v ten istý deň žalobkyňa a Q. H. (V.Ž. Ž.) uzavreli
s obchodnou spoločnosťou TOMA úverová a leasingová, a.s., ktorá ich synovi a neveste poskytla úver
v sume 750. 000,- Sk (24. 895, 43 eur) aj Zmluvu o zriadení záložného práva č. 20139 na zabezpečenie
pohľadávky veriteľa, ktorý je záložným veriteľom voči obligačným dlžníkom (T. H. P. V. H.), na základe

ktorej bolo zriadené záložné právo na sporných nehnuteľnostiach v bezpodielovom spoluvlastníctve
záložcov (S. H. P. Q. H.), z dôvodu ktorého bol zo zákona záložný veriteľ splnomocnený vystupovať pri
výkone záložného práva v mene záložcu, t. j. žalobkyne, nakoľko toto splnomocnenie zahŕňa oprávnenie
záložného veriteľa, aby záloh (nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto sporu) sám predal alebo aby
podal návrh na vykonanie dobrovoľnej dražby, a preto sú tvrdenia žalobkyne v podanom odvolaní o

konaní žalovaného v rozpore s dobrými mravmi, resp. s právnymi predpismi suverénne bez akéhokoľvek
právneho významu.

14.

Odvolací súd sa zo všetkých uvedených dôvodov v celom rozsahu stotožnil so správnym právnym
záverom súdu prvej inštancie uvedeným v odôvodnení napadnutého rozsudku, spĺňajúceho všetky
požiadavky ust. § 220 ods. 2 C. s. p., v ktorom sa aj správne argumentačne vysporiadal so skutkovým
stavom i právnym posúdením, a nakoľko žalobkyňa v odvolaní neuviedla žiadne skutočnosti, ktoré by
mali za následok zmenu súdom prvej inštancie zisteného stavu veci alebo jeho právneho hodnotenia,

t. j. v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie skutkového stavu
veci a priaznivejšie rozhodnutie pre odvolateľa, keďže iba zopakovala svoje tvrdenia z prvoinštančného
konania, sa odvolací súd obmedzil na konštatovanie správnosti dôvodov a ako vecne správny ho potvrdil
podľa § 387 ods. 1 a 2 C. s. p.15.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 262 ods.
2 C. s. p. tak, že žalovanému úspešnému v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu trov konania v
plnejvýškestým,žeovýšketejtonáhradyrozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnostitohtorozsudku
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

16.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2
veta druhá C. s. p. v spojení s § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní

proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C. s. p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania

žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C. s. p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 C. s. p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C. s. p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C. s. p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.
s. p.).