Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, October 17, 2018

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 6C/14/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8517200457
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Szárazová

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2018:8517200457.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa, JUDr. Miriam Szárazová, v právnej veci žalobcu: Město Lipník nad Bečvou,

Nám. T. G. Masaryka 89, Lipník nad Bečvou 1 - Město, 751 31 Lipník nad Bečvou, IČO: 00 301 493,
Česká republika, právne zastúpeného: JUDr. Vierou Huťanovou, advokátkou, Advokátska kancelária,
Hlavná 1843/63A, 900 31 Stupava proti žalovanému: E. Q., nar. XX.X.XXXX, B. J. XXX, XXX XX B. J.,
právne zastúpený JUDr. Ladislav Zátorský, advokát, Štefánikovo námestie č. 5, 052 01 Spišská Nová
Ves, za účasti intervenienta na strane žalovaného: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance
Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, v konaní o zaplatenie 3.986,94 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 3.986,94 eur s úrokom z omeškania vo

výške 5 % ročne od 11. 10. 2016 do zaplatenia, to všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto
rozsudku.

II. Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktoré je povinný zaplatiť žalovaný
pričom o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti
tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 2.2.2017 domáhal uloženia povinnosti
žalovanému zaplatiť mu sumu 3.986,94 (107.763,- Kč) spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 %

ročne od 11.10.2016 do zaplatenia, titulom náhrady škody spôsobenej trestným činom - dopravnou
nehodou dňa 13.7.2012, za ktorý bol žalovaný právoplatne odsúdený rozsudkom Okresného súdu Stará
Ľubovňa sp. zn. 1T/5/2014 zo dňa 16.4.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 17.4.2015. Uplatnený
nárok na náhradu škody predstavuje náklady súvisiace s odstraňovaním následkov dopravnej nehody
spočívajúcich v zabránení znečistenia podzemných vôd.

2. Podanej žalobe súd v celom rozsahu vyhovel a vo veci rozhodol platobným rozkazom sp. zn.

6C/14/5017 zo dňa 10.5.2017, proti ktorému včas podal odpor žalobca. Poukázal na skutočnosť, že
potom čo mu bola v roku 2016 doručená výzva žalobcu na úhradu škody, túto doručil KOOPERATIVE
poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group. Poisťovňa predmetnú výzvu prijala s tým, že túto uhradí a
zaplatí uvedenú sumu z jeho povinného zmluvného poistenia. Následne potom, čo mu bola doručená
žaloba spolu s platobným rozkazom sa bol informovať v poisťovni a zistil, že potom čo poisťovňa
poslala nárok na poistné plnenie do Českej republiky na vybavenie, tento bol zamietnutý z dôvodu
premlčania. Podaním doručeným súdu dňa 13.7.2017 žalovaný vzniesol námietku premlčania. Poukázal

na skutočnosť, že dňa 13.7.2012 došlo ku škodovej udalosti, ktorej následkom hrozilo znečistenie
podzemných vôd. Dňa 30.9.2013 došlo žalobcom, ako poškodeným k uplatneniu nároku na náhradu
škody v priebehu trestného konania. Týmto okamihom sa premlčacia doba zastavila a spočívala
a opätovne začala plynúť dňa 18.4.2015, teda dňom nasledujúcim po dni právoplatnosti rozsudkuvydaného v trestnom konaní. Objektívna premlčacia doba, tak začala plynúť dňa 13.7.2012, pričom ak
by plynula nepretržite, tak k jej uplynutiu by došlo dňa 13.7.2015. Keďže objektívna premlčacia doba
spočívala od 30.9.2013 do 17.4.2015, o tento čas je ju potrebné predĺžiť, teda objektívna premlčacia

doba uplynula dňa 27.1.2017. Subjektívna premlčacia doba tak uplynula dňa 15.3.2016 a žalobca si
uplatnil nárok na súde až dňa 2.2.2017. Žalovaný zároveň navrhol do konania pribrať intervenienta na
jeho strane, a to obchodnú spoločnosť KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group.

3. Žalobca vo vzťahu k uplatnenej námietke premlčania žalovaným poukázal na skutočnosť, že škoda

vznikla žalobcovi až dňom úhrady faktúry, ktorou bolo vyúčtované odstraňovanie následkov havárie.
Teda dňom kedy vznikla škoda na jeho strane bol deň 30.8.2012. Dňom začiatku plynutia objektívnej
premlčacej doby nebol deň 13.7.2012, ale deň 30.8.2012. Podľa jeho názoru objektívna premlčacia doba
skončila dňa 17.3.2017, keď k dátumu kedy by bez prerušenia plynutia objektívnej premlčacej doby, t.j.
ku dňu 30.8.2015 prirátal dobu prerušenia a tak objektívna premlčacia doba skončila dňa 17.3.2017.
Podľa názoru žalobcu, však premlčacia doba začala plynúť až dňom právoplatnosti rozsudku, keď sa

žalobca dozvedel kto je subjektom zodpovedným za škodu a teda jej subjektívna doba uplynula až dňa
17.4.2017.

4. Na strane žalovaného na jeho výzvu do konania vstúpil intervenient, a to obchodná spoločnosť
KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group. Ten v podaní doručenom súdu dňa 20.9.2018

poukázal na vznesenú námietku premlčania uplatneného nároku na náhradu škody. Nesúhlasil s
názorom žalobcu, ktorý tvrdí, že k začiatku plynutia premlčacej doby došlo až okamihom, kedy z účtu
žalobcu, ako poškodeného došlo k odpisu príslušnej finančnej čiastky. K predmetnej škodovej udalosti
v dôsledku ktorej vznikla žalobcovi škoda došlo dňa 13.07.2012. Zo žalobcom predložených listinných
dôkazov ďalej vyplýva, že dňa 16.07.2012 boli zo strany spoločnosti SITA CZ. a.s. vykonané práce, za

účelom odstránenia následkov vzniknutej škody, čo potvrdzuje faktúra č. 0125204674, ako aj príloha k
tejto faktúre, v ktorej je uvedené, že tieto práce boli vykonávane dňa 16.07.2012. Predmetná faktúra č.
0125204674 bola žalobcovi zo strany spoločnosti SITA CZ a.s. vystavená dňa 30.07.2012. Intervient
mal za to, že objektívna premlčacia doba začala plynúť dňa 14.7.2012, teda nasledujúci deň po škodovej
udalosti. Poukázal, že objektívna premlčacia doba spočívala v čase od 30.09.2013 (z dôvodu uplatnenia

nároku na náhradu škody v trestnom konaní) do 17.04.2015 (kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok
v trestnom konaní sp. zn. 1T/5/2014). Objektívna premlčacia doba tak spočíval 565 dní, čo znamená,
že s ohľadom na začiatok jej plynutia (14.07.2012) a pripočítania počtu dní jej spočívania (565 dní), k
uplynutiu objektívnej premlčacej doby došlo dňa 28.01.2017. Zo strany žalobcu bola podaná predmetná
žaloba o zaplatenie sumy 3.986,94 eur s príslušenstvom voči žalovanému na Okresnom súde Stará

Ľubovňa až dňa 02.02.2017, teda v čase po uplynutí objektívnej premlčacej doby. Taktiež intervient
poukázal na nesprávnosť výpočtu plynutia premlčacích dôb zo strany žalobcu ako aj na skutočnosť,
že podľa názoru žalobcu dôjde k neskoršiemu uplynutiu premlčacej doby subjektívnej ako objektívnej.
Preto žiadal, aby súd žalobu žalobcu ako celok zamietol.

5. Na pojednávaní dňa 17.9.2018 žalobca zotrval na podanej žalobe ako aj na svojich písomných
vyjadreniach. Žalovaný na pojednávaní poukázal na skutočnosť, že si svoj nárok riadne uplatnil u
poisťovne a nevie, prečo by on mal byť žalovaným. Poukázal na skutočnosť, že list žalobcu, ktorým malo
dôjsť k spočívaniu premlčacej doby, nespĺňa požiadavky riadneho uplatnenia náhrady škody v trestnom
konaní, nespĺňa náležitosti, a s prihliadnutím na dátum uplatnenia, ktorý bol dátumom korešpondencie

a taktiež poukazázal na tú skutočnosť, že v danom momente nebolo vznesené obvinenie. Je možné, že
ani faktúra nebola vystavená a zrejme ani nebola splatná.

6. Súd sa oboznámil s obsahom žaloby a k nej priloženými listinným dôkazmi, vyjadreniami žalovanej,
intervenienta, obsahom spisu Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 1T/4/2014 ako aj obsahom

ostatného spisového materiálu.

Na základe vykonaného dokazovania a po vyhodnotení dôkazov súd za preukázané podstatné skutkové
tvrdenia považuje:
7. Dňa 13.7.2012 okolo 09.55 hod. v obci Dolní Újezd, okr. Přerov, Česká republika, po miestnej

komunikácii II/437 v smere jazdy na Lipník nad Bečvou viedol žalovaný nákladnú motorovú súpravu s
ťahačom zn. MAN evid. čísla SL XXXBC s návesom zn. Krone ev. čísla SL XXXYC, pričom nedodržal
bezpečnú vzdialenosť od nákladnej motorovej súpravy s ťahačom zn. DAF XF XXX evid. čísla XTX
XXXX s návesom zn. Krone evid. čísla XTX XXXX idúcej pred ním a v dôsledku spomalenia rýchlostijazdy tejto nákladnej súpravy včas nereagoval na túto situáciu, aby sa vyhol stretu strhol riadenie vľavo,
kde prednou časťou ťahača narazil do zadnej časti pred ním idúceho návesu, prešiel so súpravou do
protismeru, kde čelne narazil do oproti idúceho nákladného motorového vozidla zn. Renault Magnum

evid.číslaXZXXXXXsnávesomzn.SchmitzCargobullevid.číslaXZXXXXX,ktorériadilQ.S.,čímtento
utrpel ťažké poranenia, a to otras mozgu, mnohopočetné odreniny tváre, predkolenia vľavo a kolena
vpravo, zlomeninu 2.,3. a 5. rebra vľavo na prednej ploche bez výrazného posunu, zlomeninu zadnej
dolnej hrany rukoväte hrudnej kosti bez posunu, zlomeninu nosových kostí bez posunu, odreniny 1. - 4.
prsta pravej ruky, poškodenie ligamentózneho aparátu pravého zápästia, s dobou liečenia v trvaní 8-12

týždňov, čím spáchal prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona s
poukazom na ustanovenie § 138 písm. h/ Trestného zákona. Za tento skutok bol odsúdený rozsudkom
Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 1T/5/2014 zo dňa 16.4.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
17.4.2015. V predmetnom konaní bol žalobca so svojim nárok na náhradu škody odkázaný na občianske
súdne konanie (civilný proces). Žalobca si uplatnil nárok na náhradu škody predstavujúci náklady
súvisiace s odstránením havárie, nakoľko hrozilo znečistenie podzemných vôd. Predmetné náklady boli

žalobcovivyúčtovanéfaktúrouč.0125204674zodňa30.7.2012vystavenouspoločnosťouSITACZ,a.s.,
ktorá aj likvidovala vzniknutú škodu a hroziace nebezpečenstvo. Predmetná faktúra, ktorá bola žalobcovi
doručená dňa 7.8.2012 bola vystavená na sumu 107.763,- Kč a bola splatná dňa 13.8.2018. Žalobca
si predmetnú faktúru (nárok na náhradu škody) uplatnil dňa 30.8.2012, v trestnom konaní pôvodne
vedenom v Českej republike na Polícii Českej republiky, Krajskom riaditeľstve polície Olomouckého

kraje,ÚzemníobvodPřerov,2.OddeleníobecnékriminalitySKPV,atopodanímdoručenýmkonajúcemu
orgánu dňa 14.8.2012. V predmetnom podaní uviedol, že v čase vzniku škodovej udalosti nebol známy
vinník tejto škodovej udalosti, ktorý ma povinnosť urobiť opatrenia na odstránenie následkov havárie
a hrozilo by nebezpečenstvo z omeškania, kedy by bola ohrozená kvalita podzemných vôd, vykonal
žalobca opatrenia na odstránenie následkov havárie podľa vodného zákona. Odstránenie týchto škôd

vykonala obchodná spoločnosť SITA CZ, a.s. dňa 16.7.2012. V tom čase žalobca predpokladal náklady
na odstránenie havárie 80.000,- Kč. Následne spolu s podaním doručeným konajúcemu orgánu dňa
1.10.2012predložilkópiufaktúry č.0125204674adokladozaplatení.Žalobcabolvtrestnom
konaní ako poškodený vypočutý dňa 13.9.2012. V trestnom konaní, ktorým bol žalovaný uznaný vinným
z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona s poukazom na

ustanovenie § 138 písm. h/ Trestného zákona bol žalobca odkázaný na občianske súdne
konanie (civilný proces). Výzvou zo dňa 21.9.2016 žalobca prostredníctvom právneho zástupcu vyzval
žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy predstavujúcej sumu 107 863,- Kč do 10.10.2016. Žalobca doklad
o doručení tejto výzvy žalovanému nepredložil. Žalovaný však doručenie predmetnej výzvy potvrdil v
podanomodpore.Dňa2.2.2017sižalobcažaloboupodanounatunajšomsúdeuplatnilnároknanáhradu

škody.

Zistený skutkový stav súd podriadil pod tieto zákonné ustanovenia:
8. Vzhľadom na skutočnosť, že ku škode došlo na území Českej republiky bolo potrebné pre rozhodnutie
vo veci si ustáliť, na základe ktorého právneho poriadku je potrebné posudzovať žalobou uplatnený

nárok.

9. Podľa čl. 4 ods. 1 nariadenia EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (ES) č. 864/2007 z 11. júla
2007 o rozhodnom práve pre mimozmluvné záväzky (RÍM II) (ďalej len nariadenie RÍM II) pokiaľ nie je
v tomto nariadení ustanovené inak, spravuje sa mimozmluvný záväzok vyplývajúci z civilného deliktu

právnym poriadkom krajiny, na území ktorej vznikla škoda, bez ohľadu na to, na území ktorej krajiny
došlo ku skutočnosti, ktorá spôsobila škodu, a bez ohľadu na to, na území ktorej krajiny alebo krajín
nastali nepriame následky takejto skutočnosti.

10. Podľa čl. 28 ods. 1 nariadenia RÍM II toto nariadenie nemá vplyv na uplatňovanie medzinárodných

dohovorov, ktorých zmluvnými stranami sú jeden alebo viacero členských štátov v čase prijatia tohto
nariadenia a ktoré ustanovujú kolízne normy pre mimozmluvné záväzky.

11. Podľa čl. 3 vyhlášky MZV č. 130/1976 Zb. zo dňa 23. augusta 1976 o Dohovore o práve použiteľnom
na dopravné nehody, rozhodným právom sú vnútorné predpisy štátu, na území ktorého došlo k nehode.

12. Vzhľadom na vyššie citovanú právnu úpravu je na zistený skutkový stav potrebné použiť právne
predpisy účinné v čase a v mieste vzniku dopravnej nehody, ktorá bola škodovou udalosťou, pri ktorej
vzniklo ku škode, teda právne predpisy platné a účinné v Českej republike ku dňu 13.7.2012.13. Podľa § 3028 ods. 1 Občanskeho zákoníka účinného od 1.1.2014 tímto zákonem se řídí práva a
povinnosti vzniklé ode dne nabytí jeho účinnosti.

14. Podľa § 101 ods. 1, Občanskeho zakoníka účinného do 31.12.2013 právo se promlčí, jestliže nebylo
vykonáno v době v tomto zákoně stanovené (§ 101 až 110). K promlčení soud přihlédne jen k námitce
dlužníka. Dovolá-li se dlužník promlčení, nelze promlčené právo věřiteli přiznat.

15. Podľa § 106 ods. 1 , ods. 2 Občanskeho zakoníka účinného do 31.12.2013 právo na náhradu škody
se promlčí za dva roky ode dne, kdy se poškozený dozví o škodě a o tom, kdo za ni odpovídá. Nejpozději
se právo na náhradu škody promlčí za tři roky, a jde-li o škodu způsobenou úmyslně, za deset let ode
dne, kdy došlo k události, z níž škoda vznikla; to neplatí, jde-li o škodu na zdraví.

16. Podľa § 112 Občanskeho zakoníka účinného do 31.12.2013 uplatní-li věřitel v promlčecí době právo

u soudu nebo u jiného příslušného orgánu a v zahájeném řízení řádně pokračuje nebo je-li ohledně jeho
práva zahájena mediace podle zákona o mediaci, promlčecí doba neběží od tohoto uplatnění po dobu
řízení nebo od tohoto zahájení po dobu mediace. To platí i o právu, které bylo pravomocně přiznáno a
pro které byl u soudu nebo u jiného příslušného orgánu navržen výkon rozhodnutí.

17. Podľa § 415 Občanského zákoníka účinného do 31.12.2013 každý je povinen počínat si tak, aby
nedocházelo ke škodám na zdraví, na majetku, na přírodě a životním prostředí.

18. Podľa § 420 Občanského zákoníka účinného do 31.12.2013 každý odpovídá za škodu, kterou
způsobil porušením právní povinnosti.

19. Podľa § 563 Občanského zákoníka účinného do 31.12.2013 Není-li doba splnění dohodnuta,
stanovena právním předpisem nebo určena v rozhodnutí, je dlužník povinen splnit dluh prvního dne
poté, kdy byl o plnění věřitelem požádán.

20. Podľa § 517 ods. 1, 2 Občanského zákoníka účinného do 31.12.2013 dlužník, který svůj dluh řádně a
včas nesplní, je v prodlení. Jestliže jej nesplní ani v dodatečné přiměřené lhůtě věřitelem mu poskytnuté,
má věřitel právo od smlouvy odstoupit; jde-li o plnění dělitelné, může se odstoupení věřitele za těchto
podmínek týkat i jen jednotlivých plnění.Jde-li o prodlení s plněním peněžitého dluhu, má věřitel právo
požadovat od dlužníka vedle plnění úroky z prodlení, není-li podle tohoto zákona povinen platit poplatek

z prodlení; výši úroků z prodlení a poplatku z prodlení stanoví prováděcí předpis.

21. Podľa nariadenia vlády ČR č. 351/2013 Sb. výše úroku z prodlení odpovídá ročně výši repo sazby
stanovenéČeskounárodníbankouproprvnídenkalendářníhopololetí,vněmždošlokprodlení,zvýšené
o 8 procentních bodů.

Súd dospel k právnemu záveru:
22. Sporným v predmetnom konaní medzi stranami sporu vzhľadom na vznesenú námietku premlčania
zo strany žalovaného, ako aj intervenienta na jeho strane bola tá skutočnosť, či žalobcom uplatnený
nárok na náhradu škody je alebo nie je premlčaný, teda či si žalobca uplatnil svoj nárok včas a to ešte

pred uplynutím premlčacej doby.

23. Ustanovenie § 106 Občanského zákoníka je osobitným ustanovením vo vzťahu k všeobecnej úprave
dĺžky premlčacej doby a k podmienkam jej plynutia. Je tu tzv. subjektívna premlčacia doba a tzv.
objektívna premlčacia doba. Toto ustanovenie upravuje premlčaciu dobu vo vzťahu k všetkým právam

na náhradu škody. Táto premlčacia doba sa uplatní vo vzťahu k ustanoveniam § 420 a nasl. Občanského
zákoníka. Vo všeobecnosti platí, že začiatok premlčacej doby subjektívne nastane v priebehu objektívnej
premlčacej doby a v rámci nej aj skončí. Uplynutie subjektívnej premlčacej doby je viazané na vedomosť
poškodeného o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Subjektívna premlčacia doba začína plynúť dňom
kedy sa poškodený skutočne dozvedel o škode, t.j. kedy nadobudol vedomosť o rozsahu majetkovej

ujmy určitého druhu a rozsahu, ktorú objektívne možno vyčísliť v peniazoch, aby poškodený mohol
svoj nárok uplatniť na súde a ďalej o tom, kto za škodu zodpovedá. Pre začiatok plynutia subjektívnej
premlčacej doby nestačí, ak sa poškodený dozvie o škode, ale je súčasne potrebné, aby poškodený
poznal osobu, voči ktorej môže právo na náhradu škody uplatniť. Nemusí pritom ísť o zistenie -istotu, stačí, aby skutkové okolnosti, ktorými poškodený disponuje boli spôsobilé urobiť záver o tom, kto
zodpovedá za škodu. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd považoval za irelevantné námietky žalobcu o
tom, že v čase uplatnenia nároku na náhradu škody žalobcom dňa 14.8.2012 na Polícii Českej republiky

ešte nebolo vznesené obvinenie. V tom čase už bolo začaté trestné stíhanie proti žalovanému, a to dňa
13.7.2012. O rozsahu škody ako ďalšej podmienky na začatie plynutia premlčacej lehoty sa žalobca
dozvedel dňom 7.8.2012 kedy mu bola doručenia faktúra č. 0125204674 zo dňa 30.7.2012 na sumu
107.763,- Kč, splatná dňa 13.8.2012. Dňa 7.8.2012 tak došlo začatiu plynutia subjektívnej premlčacej
doby. Skutočnosť, že podaním doručeným Polícii Českej republiky dňa 14.8.2012 neurčil presnú výšku

škody nezakladá fakt, že žalobca si túto škodu neuplatnil riadne a včas. Včasnosť takto uplatneného
nároku preukazuje tá skutočnosť, že žalobca si uplatnil do konania hlavného pojednávania. Skutočnosť,
že žalobca neuviedol presnú výšku škody taktiež nezakladá dôvod, pre ktorý by mal byť tento jeho
nárok neuplatnený riadne. V uplatnení nároku na náhradu škody postačuje uvedenie minimálnej výšky
spôsobenej škody a uvedenie dôvodu jej uplatnenia. Navyše uplatnený nárok na náhradu škody možno
na základe dokazovania zmeniť, upresniť, a to až do doby, kým sa súd neodoberie na záverečnú poradu

na hlavnom pojednávaní eventuálne vo verejnom zasadnutí v konaní o odvolaní. Podaním doručeným
Polícii Českej republiky dňa 1.10.2012 žalobca doplnil svoju žiadosť o náhradu škody a spresnil jej výšku
na sumu 107.763,- Kč a zároveň predložil aj dôkazy preukazujúce jej výšku. Teda nárok žalobcu na
náhradu škody bol ním uplatnení v trestnom konaní dňa 14.8.2012 a nie dňa 30.9.2013, tak ako to
uvádzali žalovaný a intervenient. K tomuto opätovnému uplatneniu nároku na náhradu škody došlo až

potom čo bola predmetná trestná vec prevzatá slovenskými orgánmi činnými v trestnom konaní na ďalší
postup.

24. Vzhľadom na vyššie uvedené, žalobca si uplatnil svoj nárok na náhradu škody v trestnom konaní
riadne a včas, keď úkon súvisiaci s uplatnením nároku na náhradu škody pred Políciou českej republiky

mal platnosť aj pre trestné konanie vedené tunajšími orgánmi činnými v trestnom konaní. Skutočnosť,
že následne došlo k opätovnému uplatneniu nároku na náhradu škody žalobcom aj pred slovenskými
orgánmi činnými v trestnom konaní, nemôže byť na škodu žalobcovi. Riadnym a včasným uplatnením
škody došlo dňa 14.8.2012 k prerušeniu plynutia, tak objektívnej ako aj subjektívnej premlčacej doby, v
zmysle§112Občanskéhozákonníka.Začiatokobjektívnejpremlčacejdobyjeviazanýnavznikškodovej

udalosti, v danom prípade je to dňa 13.7.2012 a začiatok subjektívnej premlčacej doby, tak ako to bolo
vyššie uvedené bol stanovený na dňa 7.8.2012, kedy bol žalobca uzrozumený aj o výške škody ako aj o
škodcovi. Koniec spočívania premlčacích dôb nastal právoplatnosťou rozsudku Okresného súdu Stará
Ľubovňa sp. zn. 1T/5/2014 zo dňa 16.4.2015, t.j. dňa 17.4.2015, kde bol žalobca odkázaný so svojim
nárokom na civilný proces. Keďže pred uplatnením nároku na náhradu škody uplynula časť premlčacích

dôb,atopriobjektívnejpremlčacejdobe32dní(od13.7.2012do14.8.2012)aprisubjektívnejpremlčacej
dobe 7 dní (od 7.8.2012 do 14.8.2012), koniec plynutia premlčacích dôb nastal pri objektívnej premlčacej
dobe dňa 16.3.2018, pričom dňa 17.2.2018 by bol z pohľadu uplynutia objektívnej premlčacej doby nárok
žalobcu premlčaný a pri subjektívnej premlčacej dobe by jej koniec nastal dňa 10.4.2017, pričom dňa
11.4.2017 by bol nárok žalobcu premlčaný. Žalobca si však svoj nárok uplatnil žalobou na súde dňa

2.2.2017, teda včas.

25. Vo vzťahu k samotnému žalobcom uplatnenému nároku na náhradu škody mal súd za preukázané
splnenie všetkých podmienok na jeho priznanie v prospech žalobcu. Súd mal za preukázané tak
porušenie právnej povinnosti žalovaným ako aj vznik škody, ako aj príčinnú súvislosť medzi škodou

a protiprávnym úkonom žalovaným ako aj samotné zavinenie žalovaného, a to z trestného konania
vedeného Okresným súdom pod sp. zn. 1T/5/2014, ktoré bolo skončené vydaním rozsudku, kde bola
uznaná vina žalovaného. Tieto skutočnosti nijako neboli rozporované žalovaným, rovnako ako aj výška
škody, preto súd žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi škodu vo výške 3.986,94 eur, čo je
prepočet nároku na náhradu škody vo výške 107.763,- Kč do meny euro ku dňu podania žaloby.

26. Keďže žalovaný predmetný nárok na náhradu škody neuhradil riadne a včas vznikol mu nárok úrok
z omeškania v zmysle § 517 v spojení s § 563 Občanského zákoníka odo dňa 11.10.2016, teda odo
dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na plnenie v zmysle listu žalobcu 21.9.2016, a to vo výške 5 %
tak ako si ho uplatnil podanou žalobou. Žalovaný je tak povinný zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo

výške 5 % ročne zo sumy 3.986,94 eur od 11.10.2016 do zaplatenia.

O trovách konania súd rozhodol takto:
27. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.28. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

29.Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

30. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

31. Žalobca mal v konaní plný úspech, keďže súd žalobe vyhovel v celom rozsahu. Súd tak v zmysle
§ 255 ods. 1 CSP priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom o výške
náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v dvoch
písomných vyhotoveniach.

Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech rozhodnutie bolo vydané.

Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP)
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len

do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Ak žalovaná nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.