Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, March 6, 2018

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 6C/16/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5717207893
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Bauer

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2018:5717207893.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin sudcom Mgr. Martinom Bauerom v spore žalobcov: 1/ S. Ž., E.. XX.XX.XXXX, J.

I. B. XXX, X/ Ľ. Ž., E.. XX.XX.XXXX, J. I. B. XXX, X/ S. Ž., E.. XX.XX.XXXX, J. I. K. Č. XX, X/ O.
Ž., E.. XX.XX.XXXX, J. I. B. XXX, X/ W. Ž., E.. XX.XX.XXXX, J. I. B. XXX, X/ P. Ž., E.. XX.XX.XXXX,
J. I. B. XXX, všetci právne zastúpení: Mgr. Peter Baláž, advokát, so sídlom v Martine, P. Mudroňa
39, proti žalovaným: 1/ AGRASERVIS, s.r.o, IČO: 36 001 490, so sídlom Košťany nad Turcom 321,
2/ KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441, so sídlom v Bratislave,
Štefanovičova4,právnezastúpenémuJUDr.BaltazárMucska,advokátsosídlomvBratislave,Vajnorská
55, 3/ U.. Ľ. T., E.. XX.XX.XXXX, J. I. O. XXXX/XX, A., právne zastúpenému: JUDr. Mario Buksa, právne

služby, s.r.o., IČO: 36 862 819, so sídlom v Martine, Červenej armády 1, o náhradu škody a nemajetkovej
ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný 1/ je p o v i n n ý zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ každému sumu 8.000 € a žalobcom 3/ až 6/
každému sumu 3.500 €, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalovaný 2/ je p o v i n n ý zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ každému sumu 8.000 € a žalobcom 3/ až 6/
každému sumu 3.500 €, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Plnením žalovaného 1/ alebo žalovaného 2/ z a n i k á povinnosť plnenia druhého žalovaného v
rozsahu poskytnutého plnenia.

IV. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a.

V. Žalobcom 2/ až 6/ sa voči žalovaným 1/ a 2/ p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v plnom
rozsahu, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

VI. Žalobcovi 1/ sa voči žalovaným 1/ a 2/ n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.

VII. Žalovanému 3/ sa voči žalobcom 1/ až 6/ p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v plnom
rozsahu, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 10.05.2017 sa žalobcovia domáhali, aby bola žalovaným
1/ a 3/ uložená povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 1/ sumu 10.000 €, žalobcovi 2/sumu 10.000 € a žalobcom 3/ - 6/ každému sumu 5.000 €. Ďalej sa domáhali, aby bola žalovanému 2/
uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi 1/ sumu 10.000 €, žalobcovi 2/ sumu 10.000 € a žalobcom 3/ - 6/
každému sumu 5.000 €, žalovaným 1/ a 3/ uložená povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi

1/ sumu 663,88 € a žalovanému 2/ povinnosť zaplatiť žalobcovi 1/ sumu 663,88 € s tým, že plnením
niektorých zo žalovaných v rade 1/ až 3/ nárok žalobcov 1/ až 6/ na plnenie zaniká aj voči ostatným
žalovaným. Zároveň sa domáhali náhrady trov konania. Uviedli, že dňa 21.05.2014 o 15.43 hod. viezol
žalovaný 3/ po diaľnici D1 v smere Liptovský Hrádok - Liptovský Mikuláš v pravom jazdnom pruhu
nákladné motorové vozidlo zn. Renault Kangoo Expres, EVČ: MT 175BN vo vlastníctve žalovaného 1/.

V dôsledku toho, že žalovaný 3/ sa naplno nevenoval riadeniu v km 456,245 narazil pravou prednou
časťou vozidla do zadnej ľavej časti vozidla jazdiaceho pred ním v rýchlosti 130 km/h. Spolujazdec
žalovaného 3/ dnes už nebohý A. Ž., E.. XX.XX.XXXX, E. I. B. XX, v dôsledku nárazu utrpel zmliaždenie
a drvivé poškodenie mozgu pri trieštivých zlomeninám klenby a spodiny lebečnej, následkom čoho
na mieste zomrel. Žalovaný 3/ sa priznal ku spáchaniu skutku. Uznal svoju vinu a prijal navrhovaný
trest. Tým, že žalovaný 3/ sa dostatočne nevenoval riadeniu vozidla porušil základnú povinnosť podľa

§ 4 ods. 1 písm. c/ Zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke. Následkom protiprávneho konania
žalovaného 3/ utrpel poškodený zranenie nezlučiteľné so životom a na mieste zomrel. Vlastníkom
a prevádzkovateľom vozidla bol žalovaný 1/. V čase nehody mal žalovaný 1/ uzatvorené povinné
zmluvnépoisteniezodpovednostizaškoduspôsobenúprevádzkoumotorovéhovozidlasožalovaným2/.
Poškodený bol synom žalobcov 1/ a 2/ a súrodencom žalobcov 3/ až 6/. V čase nehody býval poškodený

po rozchode so svojou priateľkou u svojich rodičov. Medzi poškodeným a žalobcami existovalo veľmi
silné rodinné puto. Trávili spolu veľa času. Bývali spolu a zdieľali každodenné radosti i starosti života.
Po jeho smrti ostalo v živote žalobcov veľké prázdno. Žalobcovia 1/ a 2/ stratili syna a žalobcovia 3/
až 6/ brata. Je to závažný a nevratný zásah do doterajšieho spôsobu života žalobcov. Strata a citová
ujma, ktorú v dôsledku nehody utrpeli, sa dá slovami len ťažko opísať. Žalobca 1/ musel byť tesne

po úmrtí syna ošetrovaný RZP, nakoľko sa u neho prejavila silná stresová reakcia. Po smrti syna sa
u neho zhoršil zdravotný stav a v novembri 2015 bol hospitalizovaný v súvislosti s náhlou cievnou
mozgovou príhodou. Na strane žalobcov 1/ až 6/ možno tento stav definovať ako neoprávnený zásah
do ich práva na súkromie, v dôsledku ktorého im vzniká právo na poskytnutie primeraného finančného
zadosťučinenia, ktoré možno vzhľadom na intenzitu a charakter zásahu požadovať aj v peniazoch.

Zodpovednosť žalovaného 3/ za nemajetkovú ujmu na strane žalobcov 1/ až 6/ zakladá porušenie §
420 ods. 1 OZ ako aj § 11 OZ. Žalovaný 3/ svojim konaním naplnil všetky znaky protiprávneho zásahu
do ich práva na súkromie. Jeho zodpovednosť je daná tým, že priamo jeho konaním bola spôsobená
smrť poškodeného. Žalovaný 3/ sa v čase vzniku nehody vracal s poškodeným zo servisného zásahu,
ktorý vykonávali spolu pre žalovaného 1/, a to žalovaný 3/ v pracovnom pomere a poškodený na

základe obchodnoprávneho vzťahu ako živnostník. Vozidlo v tom čase prevádzkoval žalovaný 1/ a jeho
zamestnanci ho používali pri výkone práce. Je daná zodpovednosť žalovaného 1/ ako prevádzkovateľa
motorového vozidla, ktorého prevádzkou došlo k usmrteniu poškodeného a k vzniku nemajetkovej
ujmy na strane žalobcov. Žalovaný 1/ a 3/ za ujmu zodpovedajú solidárne. Voči žalovanému 2/ ako
poisťovni majú žalobcovia priamy právny nárok, keďže žalovaný 1/ mal u neho uzatvorené povinné

zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žalobcovia
poukazujú na rozhodnutie Ústavného súdu SR III. ÚS 666/2016 zo dňa 11.10.2016. Medzi žalovanými
1/ a 3/ je vzťah solidarity. Títo zodpovedajú spoločne a nerozdielne. Žalovaný 3/ zodpovedá z titulu
zavineného protiprávneho konania, ktorého následkom bol vznik škody. Žalovaný 1/ zodpovedá na
základe objektívnej zodpovednosti za škodu z titulu jeho právneho postavenia ako prevádzkovateľa.

Nároky žalobcov voči žalovaným sú samostatnými nárokmi spočívajúcimi na inom právnom základe
a majú iné predpoklady vzniku. Solidarita medzi žalovanými 1/ a 2/ a 2/ a 3/ neprichádza do úvahy,
pretože žalovaný 2/ nie je škodcom, ktorý by spôsobil škodu. Preto žalovaného 2/ žalujú samostatne
s tým, že plnením jedným zo žalovaných zaniká nárok voči ostatným žalovaným. Žalobcovia požadujú
od žalovaných 1/ až 3/ titulom náhrady nemajetkovej ujmy sumu 10.000 € pre každého z rodičov a

sumu5.000€prekaždéhozosúrodencov.Výškupožadovanejnáhradyodôvodňujújednakzávažnosťou
následku, ktorým je úmrtie blízkej osoby ako aj neodstrániteľnosťou tohto stavu a nemožnosti obnovenia
predošlého stavu. Napriek tomu, že od úmrtia poškodeného uplynuli už takmer 3 roky, žalobcovia
sa s jeho smrťou nedokážu vysporiadať. Žalobcovia s poškodeným žili v úzkej prepojenosti, v jednej
domácnosti. Stratu, ktorú utrpeli nemožno vyvážiť peniazmi, ani iné materiálne hodnoty. Túto stratu

je možné zmierniť aspoň poskytnutím primeraného finančného zadosťučinenia. V súvislosti s úmrtím
A. Ž. vznikli žalobcovi 1/ náklady spojené so zabezpečením pomníka, a to v celkovej výške 3.220 €.
Tento nárok si žalobca 1/ uplatňuje v rámci náhrady škody podľa § 449 ods. 2 OZ, a to vo výške podľa
Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. vo výške 663,88 €.2. Súd konal a rozhodol aj v neprítomnosti žalobcov, ktorí boli upovedomení o termíne pojednávania a
nepožiadali o jeho odročenie.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, listinnými dôkazmi založenými v spise ako aj
obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 2T/78/2014 zistiac nasledovný
skutkový stav:

4. Z pripojeného spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 2T/78/2014 mal súd preukázané,
že rozsudkom zo dňa 03.12.2014, č. k. 2T/78/2014-266, súd schválil dohodu o vine a trestu uzavretú
medzi obvineným U.. Ľ. T., E.. XX.XX.XXXX a Okresnou prokuratúrou Liptovský Mikuláš. Žalovaného
3/ uznal za vinného zo skutku, že dňa 21.05.2014 o 15.43 hod. viedol nákladné motorové vozidlo zn.
Renault Kangoo Expres, EVČ: MT 175BN po diaľnici D1 v smere Liptovský Hrádok - Liptovský Mikuláš
v pravom jazdnom pruhu, pričom v km 456,245, kataster F. Y. Z., okres Liptovský Mikuláš v dôsledku

nevenovania sa plne vedeniu motorového vozidla a sledovaním situácie v cestnej premávke v rýchlosti
130 km/h, plus mínus 6 km/h, narazil pravou prednou časťou vozidla do zadnej ľavej časti pred ním
jazdiaceho nákladného motorového vozidla zn. IVECO, EVČ: 4B75852MPZ, ČR, ktoré viedol vodič I.
S., I. B. E. S., B.Í. XXX, ČR, rýchlosťou 90 km/h a v dôsledku nárazu spolujazdec obvineného A. Ž.U.,
E.. XX.XX.XXXX, I. B. XX, okres Turčianske Teplice, utrpel zmliaždenie a drvivé poškodenie mozgu

pri trieštivých zlomeninách klenby a spodiny lebečnej, na ktoré zranenia na miesta dopravnej nehody
zomrel, teda inému z nedbanlivosti spôsobil smrť a čin spáchal závažnejším spôsobom konania, a to
porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona. Týmto spáchal prečin usmrtenia podľa § 149
ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zák. s použitím § 138 písm. h/ Tr. Zák., za čo bol odsúdený na trest odňatia
slobody vo výmere 16 mesiacov s podmienečným odkladom, bola mu určená skúšobná doba vo výmere

4 roky a uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá vo výmere 4 roky. Rozsudok nadobudol
právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 03.12.2014.

5. Žalobcovia písomne opísali svoj vzťah s neb. A. Ž.:
Žalobca 1/ uviedol, že neb. syn A. sa po nevydarenom vzťahu vrátil domov. Videl na ňom ako veľmi

ťažko zvláda odlúčenie od dcéry. Tak sa radšej pohltil do práce. V lete boli spolu celá rodina na výlete v
Bojniciach. Nikdy nezabudol na jeho narodeniny a potešil ho kufríkom so šroubovákmi a milým slovom.
Prišiel ho povzbudiť aj počas pobytu v nemocnici. Pomáhal mu s rekonštrukciou rodinného domu. Smrť
mu priťažila psychicky aj zdravotne. Nedokáže sa s tým vyrovnať. Nevie, či ešte dokončí opravy. Vždy,
keď príde domov, vidí ho na poschodí, na lešení a tisnú sa mu slzy do očí. V srdci mu ostalo jedno

prázdne miesto a veľká diera. Často, keď by potreboval pomoc, opraviť auto, spomenie si na neho.
Vždy, keď sa zastaví na cintoríne a zapáli sviečku, veľakrát si poplače.
Žalobkyňa 2/ uviedla, že jej neb. syn sa po rozchode so svojou priateľkou vrátil do rodičovského domu.
Veľmi ťažko znášal odlúčenie od svojej dcéry, ktorú vodieval každý druhý týždeň cez víkend k nim. Tieto
víkendy mala veľmi rada. Často chodieval v pondelok ráno na týždňovky. Veľmi sa o neho bála. Bol veľmi

pozorný. Nezabudol na narodeniny, meniny. Vždy ju potešil kvietkom, či malým darčekom. Často sa po
večeroch rozprávali a riešili rôzne problémy. Na posledné Vianoce spomína najčastejšie, keďže neb.
syn priviedol aj dcéru S.. Vypomáhal pri rekonštrukcii rodinného domu. Večer, keď mala nachystané
všetko, aby mohli osláviť jeho 30. narodeniny, išla ešte do záhrady. Pred domom zastalo policajné auto
a oznámili jej tú najsmutnejšiu správu. Neverili im a presviedčali ich, že je zodpovedný šofér. Celú noc

ho čakala a presviedčala sa, že to nemôže byť pravda.
Žalobca 3/ uviedol, že mu chýbajú ich spoločné rozhovory a momenty, ktoré zažívali pri spoločnej práci.
Vždy, keď vyjde čas, zastaví sa u rodičov na kus reči. Nikdy nezabudne na cintoríne zapáliť sviečku.
Pomáhal bratovi pri rekonštrukcii domu u jeho svokry. Mali spolu s bratom veľké plány ako si všetko
porobia sami, vystavajú rodinný dom.

Žalobkyňa 4/ uviedla, že brat na nich nikdy nezabudol. Na Vianoce každému kúpil malý kozmetický
darček. Veľmi jej chýbajú jeho huncútstva. Chýbajú jej jeho rady a skúsenosti.
Žalobkyňa 5/ uviedla, že s neb. bratom A. chodili na diskotéky. Zoznámil ju s jej priateľom. Spolu
oslavovali aj narodeniny na chate. Chodievali spolu na výlety do Bojníc. Pomáhal jej s prípravou na
vodičský kurz. V akomkoľvek probléme mu stačilo zavolať, vždy sa mohla na neho spoľahnúť. V

osudné ráno odchádzali z domu všetci súrodenci spoločne. Tešili sa na večer, že spolu oslávia jeho 30.
narodeniny. Pokračovať mali cez víkend na chate.
Žalobca 6/ uviedol, že keď sa narodil, mal brat 13 rokov. Pamätá si, že keď rodičia potrebovali, postrážil
ho. Mohli sa neho spoľahnúť. Hrával sa s nim. Zaúčal ho do chlapčenských šibalstiev. Spolu sa chodilibicyklovať do okolitých lesov. Pomáhal mu v miestnom futbalovou klube. Postupne ako rástol, trávil s
nim voľný čas pri oprave áut. Potom sa brat odsťahoval do Slovenského Pravna a založil si rodinu.
Narodila sa mu malá dcéra S.. Možno v ňom vidí kúsok svojho otca, lebo ho vždy úprimne vyobjíma a

vybozkáva. Keď mu spoločný život s priateľkou v Slovenskom Pravne nevyšiel, vrátil sa do rodičovského
domu. Začal chovať ovečky, pričom mu pomáhal.

6. Z prepúšťacej správy Neurologickej klinky Univerzitnej nemocnice Martin vyplýva, že žalobca 1/ bol
od 10.11.2015 do 18.11.2015 hospitalizovaný s náhlou cievnou mozgovou príhodou.

7. Z faktúry č. 3/2017 zo dňa 19.04.2017 vyplýva, že žalobca 1/ uhradil sumu 3.220 € za kamenárske
práce, a to betónový chodník, spodný žulový rám na jeden hrob, 1 x žulová platňa, pomník, sekanie a
zlatenie písma, osadenie pomníka, lampáš a váza.

8. V súlade s výzvou súdu podľa § 167 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“)

sa žalovaný 2/ vyjadril k podanej žalobe. Uviedol, že sa nestotožňuje s právnym názorom žalobcov
o pasívnej vecnej legitimácii žalovaného 2/. Eurokomforný výklad je judikatúrou i právnou teóriou
prekonaný. Zákon o PZP taxatívne určuje, čo sa rozumie škodou na účely zákona o PZP. Slovenská
právna úprava nezahŕňa právo na ochranu osobnosti a z nej vyplývajúci nárok na náhradu nemajetkovej
ujmy pri porušení tohto práva pod náhradu škody, ktorú je možné uplatniť z povinného zmluvného

poistenia a dožadovať sa úhrady nemajetkovej ujmy voči žalovanému 2/ nie je správne. Európsky
súdny dvor vo svojom rozsudku správne určil, že povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má pokrývať aj náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenú
blízkymosobám,usmrtenýchpridopravnejnehode,akjejnáhradunazákladezodpovednostipoisteného
upravuje vnútroštátne právo uplatniteľné v sporoch vo veci samej. Uvedené nie je možné aplikovať

v predmetnom konaní, nakoľko slovenská právna úprava pod pojmom škoda nerozumie nemajetkovú
ujmu. V zmysle § 4 ods. 2 písm. a/ Zákona o PZP má poistený z poistenia zodpovednosti právo, aby
poisťovateľzanehouhradilpoškodenémupreukázanénárokynanáhraduškodynazdravíanákladovpri
usmrtení. V prípade usmrtenia poškodeného majú príslušníci poškodeného nárok na náhradu nákladov
na výživu a nákladov spojených s pohrebom. Náhrada nemajetkovej ujmy nespadá pod rozsah poistenia

upravenýv§4citovanéhozákona.Pretožalobcovianemajúnárokvymáhaťtútonáhraduod žalovaného
2/ ani po vydaní rozhodnutia ESD C-22/2012, nakoľko uvedené rozhodnutie vychádzalo z iného
rozhodného práva, a preto ho nemožno použiť ako argumentáciu v prejednávanej veci. Nemajetková
ujmaniejepredmetompovinnéhozmluvnéhopoisteniaanivRakúskejrepublike,čivSpolkovejrepublike
Nemecko. Preto nie je slovenská právna úprava v rámci európskej únie ojedinelá. Právny poriadok EÚ

nerieši náhradu nemajetkovej ujmy pozostalých po dopravných nehodách a ani nemôže riešiť, pretože
rozsah poistenia spadá v zmysle zakladateľských dokumentov EÚ do právomoci národných štátov. V
danom prípade poistenie kryje len náhradu škody, pretože každý má povinnosť predchádzať vzniku
škody a pri spôsobení smrti človeka motorovým vozidlom vždy dochádza k porušeniu určitých právnych
noriem. Z uvedeného je možné konštatovať, že určitá konkrétna osoba zasiahne do osobnostných práv,

ktorých porušenie je dôvodom na priznanie nemajetkovej ujmy. Túto zodpovednosť nie je možné
preniesť na iný tretí subjekt, a to ani v prípade, ak ide o poisťovateľa zodpovedného subjektu, ak
nemajetková ujma nie je výsledne predmetom poistenia. Žalovaný 2/ teda zastáva právny názor, že
nemajetková ujma nie je krytá z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla. Poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Cdo/168/2009 zo dňa

20.04.2011, podľa ktorého povinnosť poskytnúť zadosťučinenie podľa § 13 OZ je subjektívne spätá
s tým, kto sa zásahu do týchto práv iného dopustil. Jedná sa o výlučne osobnú povinnosť tohto
subjektu, ktorá neprechádza na ďalšiu osobu. Občiansky zákonník nemá ani ustanovenie, ktoré by
umožňovalo prípadný prechod tejto povinnosti na ďalšiu osobu ako osobu z tohto hmotnoprávneho
vzťahu. Z uvedených úvah vyplýva, že v konaní o náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej zásahom do

osobnostných práv je v zmysle § 11 a nasl. OZ nositeľom hmotnoprávnej povinnosti ten subjekt, ktorý
neoprávnený zásah do osobnostných práv spôsobil. V zmysle rozhodnutia NS SR zo dňa 31.03.2016 sp.
zn. 3Cdo/301/2012, keďže slovenské právo neupravuje takúto náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej
obetiam usmrtených pri dopravných nehodách v rámci úpravy zodpovednosti poisteného za škodu, nie
je potrebné, aby tento nárok bol v zmysle rozsudku zahrnutý v poistnom krytí z povinného zmluvného

poistenia. NS SR opakovane vyslovil názor, že nemajetková ujma ako taká nie je krytá ust. § 4 ods.
2 Zákona o PZP. Nie je možné stotožniť právo na náhradu škody a právo na náhradu nemajetkovej
ujmy v prípade zásahu do osobnostnej sféry fyzickej osoby a obdobne nie je možné subsumovať
nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vzniknutých z dôvodu neoprávneného zásahu dotzv. osobnostných práv pod pojem škoda na zdraví uvedené v § 4 ods. 2 písm. a/ Zákona o PZP. Ak
smernice stanovujú, že treba odškodniť ujmu na zdraví, tento výraz je potrebné vnímať tak, že tento
pojem predstavuje nároky pri poškodení zdravia v rámci vzniku zodpovednosti za škodu a nie nároky

priznávané z iného titulu než je vznik zodpovednosti za škodu. Podľa úpravy v SR sa škoda na zdraví
alebo pri usmrtení odškodňuje nárokmi uvedené v § 444 až 449 OZ, pričom iné nároky už nie sú nárokmi
z titulu náhrady škody na zdraví, resp. pri usmrtení. Povinné zmluvné poistenie kryje nároky z titulu
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, nie však iné prípadné nároky
vzniknuté z iného titulu. Poisťovňa nie je oprávnená rozširovať poistné krytie v protiklade so znením

zákona a v rozpore s dlhodobým výkladom pojmu náhrada škody. S poukazom na uvedené žalovaný
2/ nie je pasívne vecne legitimovaným subjektom. Ak by sa súd stotožnil s argumentáciou žalobcu, že
nemajetková ujma je krytá poistením, v takom prípade vznáša žalovaný 2/ námietku premlčania v zmysle
§ 106 OZ. Navrhol žalobu zamietnuť a zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania.

9. V súlade s výzvou súdu podľa § 167 ods. 2 CSP sa žalovaný 1/ vyjadril k podanej žalobe písomným

podaním doručeným súdu dňa 13.06.2017. Uviedol, že pri prevádzke jeho motorového vozidla, ktoré
použil na služobnú cestu žalovaný 3/, došlo k usmrteniu syna a brata žalobcov. Je pravdivé tvrdenie,
že vzťah medzi nimi bol na profesionálnej obchodnoprávnej báze. Neb. A. Ž. bol živnostník. Medzi
žalovaným 1/ a neb. A. Ž. bola uzatvorená zmluva o dielo zo dňa 10.05.2010. Konateľ žalovaného 2/
vyjadril úprimnú ľútosť nad smrťou ich syna. Ponúkol im pomoc, a to aj materiálnu. Žalobcovia majú

priamy nárok na plnenie od žalovaného 2/ v zmysle § 4 ods. 2 písm. a/ a c/ Zákona o PZP. Pre prípad
spôsobenia škody mal žalovaný 1/ uzavretú zmluvu o PZP so žalovaným 2/. Žalovaný 1/ riadne a včas
oznámil vznik škody poisťovni. Poukázal na rozhodnutie ÚS SR sp. zn. I. ÚS 474/2016 -17 z 17.08.2016,
podľa ktorého je nepochybné, že povinné zmluvné poistenie v plnom rozsahu kryje zodpovednosť za
škodu alebo ujmu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.

10. V súlade s výzvou súdu podľa § 167 ods. 2 CSP sa žalovaný 3/ vyjadril k podanej žalobe. Uviedol,
že nároky žalobcov neuznáva. Za spáchanie trestného činu bol odsúdený a potrestaný. Svoj trest si
odpykáva stále sám a tiež so svojim najbližším okolím. Je mu nesmierne ľúto, čo zavinil. Od počiatku sa
snažil skontaktovať so žalobcami. Ospravedlniť sa a vyjadriť ľútosť a súcit s bolesťou, ktorú prežívali.

Pri hrobe neb. sa rodičom ospravedlnil. Sám žalobca 1/ mu povedal, že sa na neho nehnevá, že sám je
šofér a vie, že kedykoľvek sa to môže stať aj jemu, že mu žiadne problémy robiť nebude. Preto ho zaráža
správanie žalobcov. Sám sa bez pomoci lekárov a rodiny nevedel vyrovnať s tým, čo spôsobil a zavinil.
Po doručení v poradí už druhej žaloby sa psychicky zrútil. Obdobná žaloba je vedená na Okresnom
súde Martin pod sp. zn. 7C/17/2017, ktorú podala matka mal. dcéry neb. A. Ž. dňa 14.06.2017. Musel

navštíviť psychiatrickú ambulanciu. Jeho stav si vyžadoval hospitalizáciu, ktorú však odmietol. Žalovaný
si je vedomý právnej úpravy práva na náhradu škody a náhrady nemajetkovej ujmy. Žiadnym spôsobom
nespochybňujesvojuvinu.Jesivedomýnásledkovjehonedbanlivostnéhokonania.Vzmyslerozhodnutí
súdu, a to predovšetkým Ústavného súdu SR I. ÚS 474/2016-17 zo dňa 17.08.2016 vyplýva, že povinné
zmluvné poistenie uzavreté v zmysle zákona č. 381/2001 Z.z. v plnom rozsahu kryje aj zodpovednosť

za škodu v zmysle OZ ako aj ujmu v zmysle § 11 a 13 OZ. V čase dopravnej nehody, pri ktorej došlo
k usmrteniu neb., bol žalovaný 3/ v pracovnom pomere u žalovaného 1/, a to na základe dohody o
vykonaní práce uzatvorenej dňa 01.01.2014. Ku škode došlo počas pracovnej doby žalovaného 3/, keď
bol vyslaný žalovaným 1/ na služobnú cestu služobným motorovým vozidlom. Žalobcovia majú preto
priamy právny nárok na náhradu škody a nemajetkovej ujmy proti poisťovni, výlučne len vo vzťahu

k žalovanému 2/. Žalovaný 3/ uvádza, že nie je v jeho možnostiach žalobou uplatnené nároky voči
žalobcom splniť. Je starobný dôchodca. Jeho mesačný dôchodok je 780,60 €. Žije so svojou manželkou,
ktorá je tiež starobná dôchodkyňa. Nemajú žiaden spoločný majetok väčšej hodnoty, ktorý by mohli
použiť na zaplatenie žalovanej sumy. Navrhol žalobu zamietnuť a zaviazať žalobcov k náhrade trov
konania.

11. V súlade s výzvou súdu podľa § 167 ods. 3 CSP sa žalobcovia vyjadrili k vyjadreniu žalovaného
1/. Uviedli, že tvrdenie, že žalovaný 3/ viedol motorové vozidlo v čase nehody, pretože si neb. A. Ž.
zabudol doklady, je pre spor irelevantné. Nijako nezbavuje žalovaných 1/ až 3/ ich záväzkov uplatnených
žalobou. Faktom zostáva, že vozidlo viedol žalovaný 3/ a tento spôsobil smrť neb. A. Ž. a žalobcom

závažným a nenávratným spôsobom zasiahol do ich doterajšieho života. Tvrdenie žalovaného 1/, že
žaloba voči nemu je nedôvodná, nič nemení na zodpovednosti žalovaného 1/. V zmysle § 15 ods. 1
Zákona o PZP má poškodený právo a nie povinnosť uplatniť svoj nárok voči poisťovateľovi. Je na jehorozhodnutí, či si bude náhradu požadovať od škodcu alebo poisťovateľa alebo od obidvoch s tým, že
plnením jedného nárok druhého zanikne.

12.Písomnýmpodanímdoručenýmsúdudňa03.07.2017sažalovaný2/vyjadrilkvyjadreniužalovaných
1/ a 3/. Uviedol, že sa nestotožňuje s argumentáciou žalovaného 1/ a 3/. Pokiaľ ide o pasívnu legitimáciu
žalovaného 2/ obaja žalovaní 1/ a 3/ sa odvolávajú na rozhodnutie ÚS I. 474/2016 zo dňa 17.08.2016.
Avšak v tomto rozhodnutí sa nerieši, aký je reálny právny stav SR, ale ako by v súlade s európskou
legislatívou mal vyzerať, čo však nič nemení na skutočnosti, že zo strany zákonodarcu dosiaľ nedošlo k

zmene zákona o PZP. Poukázal na rozhodnutie NS SR zo dňa 15.05.2017, sp. zn. 8Cdo/219/2016, kde
súd opakovane rozhodol, že nemajetková ujma nespadá pod rozsah poistenia zákona o PZP.

13. Písomným podaním zo dňa 06.07.2017 sa žalobcovia vyjadrili k vyjadreniu žalovaného 3/. Uviedli, že
existencia priameho nároku voči žalovanému 2/ nič nemení na zodpovednosti žalovaného 1/. Je vecou
poškodeného, či si bude náhradu požadovať od škodcu alebo poisťovateľa alebo od obidvoch nich.

14. Písomným podaním zo dňa 25.07.2017 sa žalovaný 1/ vyjadril k vyjadreniam žalobcov a žalovaného
2/. Zotrval na svojich predchádzajúcich tvrdeniach. Žalobcovia majú priamy právny nárok na plnenie voči
žalovanému 2/. Žalovaný 1/ má vedomosť o tom ako žalovaný 3/ ťažko znášal zavinenie na dopravnej
nehode. Vzniesol námietku premlčania voči nároku žalobcov na náhradu škody a nemajetkovej ujmy v

zmysle § 106 ods. 1 OZ. Žalobcovia sa dozvedeli o škode najneskôr oznámením polície o dopravnej
nehode dňa 21.05.2014. Premlčacia lehota tak uplynula pred podaním žaloby. Nároky žalobcov je
povinný splniť žalovaný 2/. Subjektom, ktorý je povinný plniť náhradu škody a nemajetkovej ujmy je
žalovaný 2/.

15. Písomným podaním zo dňa 01.08.2017 sa žalovaný 3/ vyjadril k vyjadreniu žalobcov a ostatných
žalovaných. Súhlasil s vyjadrením žalovaného 1/. Žalovaný 3/ viedol motorové vozidlo z toho dôvodu,
lebo neb. A. Ž. si zabudol doklady potrebné na vedenie motorového vozidla. Žalovaný 3/ už v tom
čase nezvykol šoférovať. Povinný nahradiť škodu je žalovaný 2/ ako poisťovňa. Žalovaný 3/ rovnako
vzniesolnámietkupremlčaniavzmysle§106OZ. Právožalobcovjepodľanázoružalovaného3/povinný

uspokojiť žalovaný 2/. Žalovaný 2/ využíva situáciu, kedy súdy v danej problematike zaujali rôzne závery.
Má za to, že náhrada škody zahŕňa v sebe aj povinnosť nahradiť nemajetkovú ujmu.

16. Elektronickým podaním bez ZEP zo dňa 16.02.2018, písomne doplneným dňa 20.02.2018, sa
žalovaný 2/ vyjadril vo veci. Uviedol, že sa nestotožňuje s predbežným právnym posúdením zo strany

konajúceho súdu. Zotrváva na svojom právnom názore, že nie je pasívne vecne legitimovaný. Pokiaľ
sa súd opiera o uznesenie ÚS III. 666/2016, podľa názoru žalovaného 2/ ÚS SR značne prekročil
svoju právomoc, keďže mu nevyplýva právomoc podávať záväzný výklad zákona. Na druhej strane
NS SR vo viacerých rozhodnutiach vecne vyslovil, že náhrada nemajetkovej ujmy nespadá pod rozsah
poisteniaPZP.Považujezarozporsprincípomprávnejistotytakýstav,keďsúdynižšíchinštanciíignorujú

rozhodovaciu prax NS SR, ktorá bola v období posledných rokov ustálená. Je neprípustné, aby súd
na jednej strane mal za to, že je daná pasívna vecná legitimácia žalovaného 2/ a na druhej strane
pripustil, že žaloba bola podaná vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote. Žalovaný 2/ ako poisťovňa
nijakým spôsobom nezasiahla do osobnostných práv žalobcov. Nie je možné založiť pasívnu legitimáciu
žalovaného 2/ cez ust. § 13 OZ. Je neakceptovateľné, aby súd pre premlčaný nárok vychádzal z

rozhodnutí týkajúcich sa premlčania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch v trojročnej lehote, nakoľko
tieto rozhodnutia sa aplikujú na prípady s rozdielnym skutkovým a právnym stavom, kedy je žalovaná
strana zodpovedná za náhradu nemajetkovej ujmy na základe OZ a nie zákona PZP. Pokiaľ je daná
zodpovednosť žalovaného 2/, je podľa jeho názoru potrebné posudzovať premlčanie v subjektívnej
dvojročnej a objektívnej trojročnej premlčacej lehote.

17. Z výpisu zo živnostenského registra vytvoreného cez internetový portál zrsr.sk dňa 05.06.2017
vyplýva, že neb. A. Ž. vykonával živnostenské oprávnenie, ktoré zaniklo dňa 21.05.2014.

18. Dňa 10.05.2010 uzavrel žalovaný 1/ a neb. A. Ž. zmluvu o dielo, ktorej predmetom bol záručný a

pozáručný servis poľnohospodárskej techniky, dovoz, naskladnenie a vyskladnenie náhradných dielov
na poľnohospodársku techniku, údržba kancelárskych, skladových a parkovacích priestorov a stavebné
práce. Cena diela bola dojednaná vo výške 5 €. Podľa článku 3 zmluvy objednávateľ zabezpečí
zhotoviteľovi na zaistenie predmetu diela úžitkový automobil Renault Kangoo MT 175 BN s prívesnýmvozíkom, pracovné pomôcky a pracovné náradie. Úžitkový automobil bude zhotoviteľovi požičaný
bezodplatne.

19. Dňa 01.01.2014 uzavrel žalovaný 1/ so žalovaným 3/ dohodu o vykonaní práce s dohodnutou
pracovnou úlohou obchodný zástupca a dohodnutou odmenou 5 €/h. Dohoda bola uzavretá na obdobie
od 01.01.2014 do 31.12.2014 s predpokladaným rozsahom práce 25 hodín mesačne. V zmysle bodu
7. dohody je zamestnanec pracovne zaškolený v oblasti bezpečnosti práce a je hmotne zodpovedný za
motorové vozidlo Renault Kangoo, MT 175 BN.

20. Z rozhodnutia sociálnej poisťovne zo dňa 17.03.2017 vyplýva, že žalovaný 3/ je poberateľom
starobného dôchodku vo výške 780,60 € mesačne. Z čestného prehlásenia žalovaného 3/ vyplýva, že je
poberateľom starobného dôchodku vo výške 789 €. Jeho manželka poberá starobný dôchodok vo výške
349 €. Iné príjmy nemajú. V minulom roku mal žalovaný 3/ príjem 75 € mesačne na základe dohody o
vykonaní práce, ktorá bola ukončená k 31.12.2017. Náklady na bývanie majú vo výške 270 €.

21. Zo správy MUDr. Eriky Fedákovej zo dňa 14.06.2017 vyplýva, že žalovaný 3/ je dlhodobo sledovaný
na psychiatrickej ambulancii. V roku 2014 preliečený pre rozvoj postraumatickej stresovej poruchy.
Mal autonehodu, pri ktorej zahynul jeho blízky priateľ a kolega. Situáciu veľmi zle znášal. Nevedel sa
so situáciou vyrovnať. Užíval lieky. Postraumatická porucha pretrvávala a dochádzalo ku zhoršeniam,

najmä v obdobiach výročia nehody alebo aj v iných situáciách, napr. v čase sviatkov. Prišli mu žaloby
zo súdu. Všetci príbuzní si žiadajú odškodné. Žiadajú od neho vysokú finančnú hotovosť, ktorú nie je
schopný zaplatiť. Veľmi ho to trápi. Sám si nevie odpustiť, čo sa stalo. Stále nad tým premýšľa. Má
strach a obavy. Nevie sa uvoľniť. Nedá mu spávať. Nevie sa na nič sústrediť. Bola mu diagnostikovaná
postraumatická stresová porucha. Pri ťažkostiach doporučená hospitalizácia, ktorú však odmietol.

Vzhľadom k dobrej spolupráce s rodinou sa bude liečiť ambulantne.

22. Oznámením škodovej udalosti zo dňa 23.09.2014 žalobca 1/ oznámil žalovanému 2/ vznik poistnej
udalosti.

23. Z lekárskej správy MUDr. Kataríny Cudlinkovej vyplýva, že žalobca 1/ dňa 23.05.2014 navštívil
ambulanciu. Bol ošetrený dňa 21.05.2014 RZP pre hypertenziu, reakciu na stres pre náhle úmrtie syna.
Bol PN od 26.05.2014 do 31.05.2014. Zo správy ďalej vyplýva, že žalobkyňa 2/ nebola v máji 2014 na
ambulancii vyšetrená.

24. Žalobca 1/ na pojednávaní dňa 23.01.2018 uviedol, že syn s nimi býval takmer celú dobu jeho
života. Počas určitého obdobia býval s priateľkou v Slovenskom Pravne. Keď sa s priateľkou rozišiel,
vrátil sa domov. Bolo to niekedy v roku 2012. Od tej doby býval neustále s nimi. S manželkou vlastnia
veľký rodinný dom. Od kedy sa rozišiel s priateľkou, býval vo vlastnej izbe. Syn chodieval na týždňovky.
Odchádzal z domu v pondelok ráno a vracal sa v piatok večer. Niekedy, ak chodil iba na reklamáciu, mal

výjazd len na jeden deň. So synom poväčšine opravoval autá. Žalovanému 1/ vždy bolo potrebné niečo
robiť. Chodili spolu do hory. Syn niekedy vodieval domov aj dcéru. Pohreb bol 27.05.2014. Náklady na
pohreb hradil on. Pomník mu dali spraviť až na tretie výročie. Bol psychiatricky liečený už v roku 2002,
potomsatozlepšilo.Vroku2012malprvúmozgovúporážku.Druhúmalvroku2015alebo2016.Včase,
keď sa stala dopravná nehoda boli pripravení, že mu zablahoželajú k narodeninám. Nikdy nezabudne,

ako zareagoval žalovaný 3/. Keď prišiel do firmy, práve telefonoval, vysmiaty, nepoznal ho. Keď sa mu
predstavil žalovaný 3/ zosmutnel, zmenil správanie. Počas trestného konania sa ospravedlňoval sa.
Presne si už nespomína, akým spôsobom. Okrem opravy motorových vozidiel nemali spolu iné záujmy.
Potom, čo mu oznámili úmrtie syna bola zavolaná záchranka. Na druhý deň navštívil obvodnú lekárku.
Ďalšiu lekársku pomoc už nevyhľadal. Dopravnú nehodu mu oznámili až policajti večer, keď sa vrátil zo

záhrady. Zo strany žalovaného 2/ mu boli poskytnuté náklady na pohreb.

25. Žalobkyňa 2/ na pojednávaní dňa 23.01.2018 uviedla, že syn býval v rodičovskom dome celý život
až dovtedy, kedy sa mu narodila dcéra v roku 2009. Vtedy sa odsťahoval s priateľkou do Slovenského
Pravna. Chodili ich navštevovať aj s vnučkou, na Vianoce, Veľkú noc, ako mali voľno. V roku 2012

sa rozišli. Syn sa vrátil do rodičovského domu. Odvtedy býval celý čas s nimi, kde mal svoju vlastnú
izbu. Vnučka ich navštevovala raz za mesiac, raz za dva týždne. Podľa toho ako to dovolila jej matka.
Dcéru mu dávala podľa toho, ako platil výživné. Dala si takú podmienku. V súčasnej dobe sa s vnučkou
stretávajú. S matkou vnučky sa nestretávajú. Celá rodina zvykli chodievať v máji na výlety do Bojníc,kedy mal syn narodeniny, dcéra tiež a aj vnučka. Keď bola vnučka u nich, chodili na ihrisko, hrávali sa hry.
Syn sa staral o ovečky. Pomáhala mu, prala, žehlila. Syn chodil poväčšine na týždňovky. Rád si pospal.
Vždy jej napísal na papierik, aby ho zobudila. Chystala mu raňajky, aj na cestu si brával jedlo. Syn sa

jej niekoľkokrát zdôveril po večeroch, že mu je veľmi ľúto, že mu priateľka odmieta dávať dcéru. Neraz
sa aj rozplakal. Viac menej iné problémy spolu nepreberali. Tento problém s dcérou ho ťažil najviac.
Potom, čo jej bolo oznámené, čo sa stalo, jej obvodná lekárka predpísala lieky na upokojenie. Užívala
ich asi polroka. Potom už lekársku pomoc nevyhľadala, nepotrebovala to. Je na invalidnom dôchodku
od roku 2009. Pohreb mal syn 27.05.2014. Manžel mal harmonický vzťah ku všetkým deťom. Deti mal

rád, hrával sa s nimi. Keď bol syn už dospelý, manžel mu pomáhal v Slovenskom Pravne, kam sa
chcel syn presťahovať, opraviť bývanie. Manželovi syn pomáhal okolo domu, chystať drevo. Pomáhal
pri rekonštrukcii, menili okná a dvere, zatepľovali dom. Robieval to s manželom a starším bratom. So
žalovaným 3/ sa stretla prvýkrát pred cintorínom. Spýtala sa ho, čo sa stalo, povedal, že nevie. Jeho
manželka jej povedala, že po nehode musel vyhľadať lekárske ošetrenie. Ospravedlnil sa za to, čo sa
stalo. Na cintoríne sa stretli po pohrebe. Povedal, že bol odniesť kvety, zapáliť sviečky. Na súde, keď

sa stretli, im podal ruky. Ospravedlnil sa. Nespomína si, že by im ponúkal pomoc. V čase nehody bola
streda. V rodinnom kruhu chceli synovi zablahoželať. Kúpili mu darčekový kôš. Väčšiu oslavu plánovali
až na víkend, keďže mal okrúhle narodeniny. O tom, že sa stala nehoda, sa dozvedeli od policajtov.
Martin symbolicky prispieval na náklady domácnosti sumou 50 € mesačne a svojou pomocou okolo
domácnosti a hospodárstva.

26.Žalobca3/napojednávanídňa23.01.2018uviedol,žesbratomodjakživabývalivjednejizbe.Hrávali
spolu futbal. V rodičovskom dome býval do roku 1999. Od tej doby býva v rodičovskom dome priateľky.
S bratom mali dobrý vzťah. Vzájomne si pomáhali, či už autá alebo niečo na dome opraviť. Brat sa zavše
zastavil aj so svojou dcérou. Prišli sa pohrať s jeho deťmi. Chodieval sa k nim aj strihať, žena ho strihala.

Brat poväčšine chodil na týždňovky. Volali si alebo sa stretávali u rodičov, raz, dvakrát, niekedy aj trikrát
týždenne podľa okolností.. Bratovi pomáhal aj v S. Z.. To, že sa stala dopravná nehoda mu oznámil
otec večer o deviatej. Otec bol na tom zle. Rovnako matka. Ťažko sa od nich dalo zistiť, čo sa vlastne
stalo. Otcovi zavolali záchranku. Mama to odmietla. Otcovi robili základné vyšetrenia. Celú noc dávali
otcovi nejaké injekcie na upokojenie. S otcom bol aj u obvodnej lekárky a rodičom predpísala lieky na

upokojenie, aby sa aj počas pohrebu niečo nestalo. Na brata vždy spomínajú. Vždy, keď ide k rodičom,
cestou sa zastaví na cintoríne zapáliť bratovi sviečku.

27. Žalobkyňa 4/ na pojednávaní dňa 23.01.2018 uviedla, že stále býva v rodičovskom dome. Vždy, keď
mala prísť jeho dcéra, povedal, aby vymysleli nejaký program. Zdôveroval sa jej s problémami, ktoré

mal s dcérou aj partnerkou. Riešila s ním aj svoje osobné problémy. S bratom vymýšľali aj darček aký
kúpia jeho dcére, keďže má tiež narodeniny v máji. To však už nestihli. Bola doma, keď prišli policajti
a oznámili im to. Nevedela koho skôr kriesiť. Potom prišli aj ostatní súrodenci. Pre nich to bolo veľmi
ťažké. S bratom sa stretávali po večeroch alebo cez víkendy. Lekársku pomoc nevyhľadala. Brat bol
pozorný. Vždy vedel poradiť, pomôcť. Zaujímal sa, čo koho trápi. Najmä rodičom veľa pomáhal. Vždy k

sviatku niekomu niečo kúpil. Na nikoho nezabudol. So žalovanými 1/ a 3/ nekomunikovala.

28. Žalobkyňa 5/ na pojednávaní dňa 23.01.2018 uviedla, že v súčasnej dobe nebýva v rodičovskom
dome. Keď došlo k nehode, bývala u rodičov. V roku 2009 brat odišiel do Pravna a 2012 sa vrátil. S
bratom vyrastali spoločne. V roku 2010 si našla priateľa automechanika a v roku 2017 odišla bývať

k jeho rodičom. Brat vždy chodieval a pomáhal priateľovi. Chodili spolu na výlety. Mali osláviť aj jeho
narodeniny na chate. Taktiež s ním trávila čas, keď doviezol svoju dcéru. Spolu fungovali ako rodina.
Všetky radosti aj trápenia trávili spoločne. Keď sa narodila bratovi dcéra, boli na krstinách. Keď sa stala
dopravná nehoda, bola v práci. Prišla večer domov a našla rodičov plakať. Následne jej oznámili, čo
sa stalo. Upokojovali rodičov. Potom prišla záchranka. Spolu s nimi v rodičovskom dome býva aj stará

mama.

29. Žalobca 6/ na pojednávaní dňa 23.01.2018 uviedol, že od narodenia až doposiaľ stále býva v
rodičovskom dome. S bratom mal pekný vzťah. V čase, keď sa stala nehoda, bol študent strednej školy.
S bratom sa starali u starkej o ovečky. Chodili do hory, na zábavu, na huby. Keď bola jeho dcéra u nich,

tiež s nimi trávil čas. V čase, keď policajti oznámili rodičom, čo stalo, kosil pre ovečky trávu. Nedokončil
strednú školu. Zhoršené študijné výsledky ako aj zdravotný stav mal už predtým. To, čo sa stalo bratovi to
len zhoršilo. Mal problémy s chrbticou. Jeho študijný neúspech a zhoršenie zdravotného stavu nesúvisís úmrtím brata. Aj napriek vekovému rozdielu mal s bratom dobrý vzťah, rovnako ako brat s ostatnými
súrodencami

30. Zástupca žalovaného 1/ na pojednávaní dňa 23.01.2018 uviedol, že so žalobou nesúhlasí. Motorové
vozidlo a náradie, ktoré používal neb. A. Ž. mu zapožičiavali na výkon jeho dohodnutej práce. Motorové
vozidlo mal viesť v ten deň len pán Ž.. Nemal oprávnenie toto vozidlo dať niekomu inému do rúk.
Z. Ž. bol slušný, pracovitý, nekonfliktný človek. Mal dobrý vzťah so žalovaným 3/ ako aj s ostatnými
zamestnancami. Rovnako aj žalovaný 3/ mal dobrý vzťah k pánovi Ž.i. Je mu ľúto, čo sa stalo p. Ž.

aj pánovi T.. V čase, keď ponúkol pomoc žalobcom mal na mysli skôr pomôcť s pohrebom a inými
nevyhnutnými nákladmi. Teraz už táto ponuka neplatí. Neuznáva nárok žalobcov. Voči neb. Martinovi Ž.
má firma všetky záväzky uhradené. So žalovaným 3/ bola uzavretá dohoda o vykonaní práce. Žalovaný
3/ pracoval podľa potreby na dennej báze od 07.30 hod. do 15.30 hod., bolo to sezónneho charakteru.
Venoval sa tomu, že, ak niekto potreboval kotol na spaľovanie biomasy a s tým súvisiacou technológiou.
V deň nehody bol žalovaný 3/ vyslaný na cestu, jeho účasť bola nevyhnutná. Keďže sa venoval danej

problematikebolvyslaný,abysazúčastnilpracovnejcesty.Žalobca1/navštívilfirmuzaúčelomprevzatia
vecí po neb. A. Ž.. Vie, že pán T. situáciu veľmi ťažko znášal. Mal duševné problémy. Nebadal na ňom
neprimerané správanie. Možno, ak s niekým telefonoval, mohli tam byť emócie. Po nehode manželka
žalovaného 3/ poprosila, aby ho zobrali naspäť do práce, pretože doma to ťažšie znáša. Bol rád, že mu
aspoň takto môže pomôcť. Mal pocit, že mu to pomôže, že nebude musieť stále myslieť na túto tragickú

udalosť. Pán T. auto využíval v minimálnej miere. Jedná sa o malú firmu. V čase tragickej udalosti mali
5-6 ľudí vrátane živností. Neb. A. Ž. asi pracoval aj pre iné firmy. Cez zimu mali menej roboty. V zime
pracoval už podstatne menej, pri údržbe.

31. Žalovaný 3/ na pojednávaní dňa 23.01.2018 uviedol, že so žalovaným 1/ mal uzatvorenú dohodu o

vykonaní práce. Už v tom čase bol na starobnom dôchodku. Aj v roku 2013 mal uzavretú so žalovaným
1/ takúto dohodu. Keď nastúpil do Agraservisu, bol obchodný zástupca. Agraservis ponúka na predaj
niektoré stroje v oblasti spracovania biomasy. Ak sa našiel nejaký záujemca, mal na starosti viesť s
ním technické rokovania až po uzavretie kúpnej zmluvy, dodanie zariadenia a jeho namontovanie. Na
montáže veľmi nechodil. Ak už, tak chodieval autom aj vlakom. Snažili sa to skĺbiť tak, že išli spoločne.

Niekoľkokrát chodil aj na motorovom vozidle Renault. Keď išiel na jazdu, dostal poverenie. Vypísal si
žiadosť o pracovnú cestu a využíval motorové vozidlo. V ten deň išli do Ľubice namontovať ohrievač
vzduchu Grass, asi dva týždne po dodávke, ktorú doviezol do Ľ. kamión. Išiel s A. nie ako montér,
ale ako technik. Mal mu vysvetliť ako sa to montuje, keďže už montoval 30-40 takýchto kotlov. Išiel
s ním ako spolujazdec. Žiadanku mal vypísanú A.. Po tragickej udalosti nebol ani na pohrebe. Necítil

sa na to, aby sa stretol s rodičmi. Po nehode bol 3 dni v nemocnici. Tam mu primár povedal, aby
navštívil psychiatričku. Liečil sa u MUDr. Fedákovej. Po troch týždňoch požiadal pána Považana, aby
mu dohodol stretnutie s rodičmi Martina. Dohodli si stretnutie na cintoríne, tak si to oni želali, že sa
stretnú na cintoríne pri Martinovom hrobe. Pán Ž. prišiel na stretnutie. Manželka neprišla, že sa cíti
psychicky zle. Rozprávali sa iba s pánom Ž.. Keď odchádzali pri parkovisku zbadali ako kráča p. Ž.

na cintorín smerom od obce. Pánovi Ž. povedal, že nevie ako s tým bude žiť, že sa v noci strháva,
nevie sa s tým vysporiadať. Pani Ž. povedal, že nevie ako sa to stalo, ale vie, že keď narazili Martin
bol hneď mŕtvy, že netrpel. Potom ešte niekoľkokrát telefonicky kontaktoval pána Ž.. Chcel sa stretnúť,
avšak pán Ž. povedal, že sa mu nedá. Neskôr povedal, že to nemá zmysel, že si neželá sa so ním
stretnúť. V súčasnej dobe je na starobnom dôchodku. Pracuje ešte na dohodu v Košťanoch, ale nie u

žalovaného 1/. Má príjem asi 75 € mesačne s tým, že 30 € minie na dopravu. Chodí tam len preto, aby
doma nezošalel. Stále sa lieči u MUDr. Fedákovej. Povedala, že už netreba, ale keď prišli tieto žaloby
musel ju navštíviť. Keď nastúpil k žalovanému 1/ už tam pracoval Martin. Poznal ho asi 2 roky. Pracoval
tam so svojim svokrom, ktorý potom odišiel pre zdravotné problémy. Ako dvaja poslední zamestnanci
sa zblížili. Takého dobrého človeka ako Maťa predtým ani nepoznal. Skutočne pomohol každému komu

mohol. Je mu to strašne ľúto, čo sa stalo. Pracoval podľa potreby, keď boli zákazky tak prišiel. Pracoval
asi polovicu normálnej pracovnej doby. Nebolo to však každý mesiac, keď bola zima tak to takto nebolo.
Hlavnú činnosť vykonával najmä v letných obdobiach. Manželka má dôchodok 320-330 €. Žijú len z jeho
dôchodku niečo cez 700 €. Tých 70 €, ktoré zarába, sú iba symbolických. Povedali mu, že, ak by došlo
k tomu, že by mal zaplatiť, čo od neho žalujú Ž. a matka A. dcéry ostalo by mu 200 €. 500 € by mohol

splácať, pri tom zohľadnení nákladov exekútora, súdnych trov, poplatkov by to vyšlo cca 20 rokov a on
má 68 rokov. Nemal by s manželkou ani na lieky.32. Právny zástupca žalobcov 1/ - 6/ na pojednávaní dňa 06.03.2018 uviedol, že došlo k úmrtiu blízkej
osoby žalobcov zavinením tretej osoby. Došlo ku vzniku nemajetkovej ujmy na strane žalobcov v rade
1/ - 6/, čo bolo preukázané ich výsluchom ako aj ďalšími dôkazmi. Poukázal na uznesenie ÚS č. III.

ÚS 666 z roku 2016, kde bol sťažovateľom priamo žalovaný v rade 2/, kde ústavný súd jednoznačne
vyriešil otázku krytia náhrady nemajetkovej ujmy z povinného zmluvného poistenia tak, že vyložil ust. §
4 ods. 2 písm. a/ Zák. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla tak, že tento pojem škoda zahŕňa aj nemajetkovú ujmu. Judikatúra európskeho
súdu, najmä ťažiskové rozhodnutie vo veci G., bolo nesprávne preložené interpretované do slovenského

jazyka, kde sa z nepochopiteľných dôvodov, teda objavil v preklade slovo alebo podmienka, že z
povinného zmluvného poistenia má byť krytá tento nárok iba v prípade, ak je zahrnutý do zodpovednosti
škodcu za škodu, ale tento pojem sa v originály anglickom, ani v preklade napr. do českého jazyka
vôbec nenachádza, čiže následne bol aj zle interpretovaný jednotlivými súdmi v rámci SR. ÚS sa
jednoznačne vyjadril v tom, že má byť rešpektovaný štandard a trend judikatúry európskej únie, kde
bežne teda zahŕňa poistenie zodpovednosti za škodu aj túto náhradu a v tomto zmysle majú byť

interpretované aj vnútroštátne právne normy. Čo sa týka vznesenej námietky premlčania vo vzťahu
k tomuto nároku a aplikácie dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty tam je vlastne jednoznačne
povedané uznesením NS SR sp. zn. 5Cdo/265/2009, že na tieto nároky sa vzťahuje 3 premlčacia doba.
To znamená, že v žiadnom prípade nie je možné hovoriť o premlčaní tohto nároku. V prípade, ak by bola
aj akceptovateľná argumentácia, že sa na tento prípade vzťahuje 2 ročná subjektívna lehota, ktorá sa

uplatňuje pri nárokoch na náhradu škody na zdraví, ide o subjektívnu lehotu a počíta sa odo dňa kedy sa
poškodený dozvedel o tom, kto spôsobil škodu a kto za ňu zodpovedá. Tieto skutočnosti boli sporné až
do posledného pojednávania, pretože až na tomto pojednávaní potvrdil žalovaný v rade 1/, že žalovaný
v rade 3/ pri vedení motorového vozidla bol vo výkone svojich pracovných povinností, že bol vyslaný na
pracovnú cestu. Aj keď dá sa polemizovať o tom, že odznela tu taká veta, že vlastne žalovaný v rade 3/

nebol oprávnený viesť toto motorové vozidlo. Či možno považovať toto vedenia motorového vozidla za
výkon jeho práce a plnenie jeho pracovných povinností nechávam na zvážení súdu. Každopádne však
máme za to, že aj v prípade uplatnenia subjektívnej dvojročnej premlčacej doby by bolo možné ustáliť
začiatok jej plynutia na objasnenie vlastne vzťahu žalovaného v rade 3/ k žalovanému v rade 1/ v rámci
toho, že existoval medzi nimi pracovným pomer. Vzhľadom na tieto skutočnosti, na danosť nároku a

existenciu povinnosti žalovaného v rade1/, resp. 2/ tento nárok uspokojiť, navrhol, aby súd rozhodol tak,
ako je uvedené v žalobnom návrhu, a aby bola priznaná náhrada trov konania vo výške 100 %.

33. Zástupca žalovaného 1/ na pojednávaní dňa 06.03.2018 zotrval na písomných vyjadreniach. Nárok
je premlčaný. Navrhol žalobu zamietnuť.

34. Právny zástupca žalovaného 2/ na pojednávaní dňa 06.03.2018 zotrval na všetkých písomných
podaniach a ústnych vyjadreniach prezentovaných v konaní. Napriek asi trendu, ktorý sa už v súdnictve
zavádza, má za to, že pasívna vecná legitimácia daná nie je. Za prvé ad 1, pokiaľ ide o poukaz právneho
zástupcu na zlý preklad, to považuje za absurdné, keďže rokovacím jazykom pri vydávaní daného

rozsudku a hlavným jazykom bol slovenský jazyk. Čiže, keď je zlý preklad, tak je zlý preklad do tých iných
jazykov, do francúzskeho, anglického. To je bežne dostupná informácia, že hlavným jazykom v tomto
konaní bol jazyk slovenský a rozhodným právom bolo právo české. Preto má za to, že rozhodnutie G. nie
je možné použiť v danom prípade. Pokiaľ ide o odkaz na ústavný súd tam poukazuje na to, že ústavný
súd výrazne prekročil svoje kompetencie, kedy sa snažil aplikovať právo v zmysle poslania všeobecných

súdov, čiže on vlastne nerobil svoje poslanie, ale vyjadril sa aj k otázke, ktorú posudzovať nemal a toto
rozhodnutie bolo predmetom mnohých kritík. Aj po tomto rozhodnutí bolo vydané rozhodnutie NS, ktoré
držalo tento svoj trend, že nemajetková ujma ako taká nie je krytá PZP. Pokiaľ sa súd nestotožní s týmito
argumentmi a prikloní sa k názoru, že je daná pasívna vecná legitimácia žalovaného 2/, jediné možné
logické vyústenie toho je, že nemajetková ujma sa na tento účel voči žalovanému 2/ bude posudzovať

ako škoda. Pretože zákon o PZP v § 4 taxatívne ustanovil, čo sa nahrádza z PZP motorových vozidiel a
tam sú uvedené iba škody, čiže zákon o PZP pozná iba inštitút náhrady škody a pokiaľ sa chceme tváriť
alebo súd prijme záver, že aj nemajetková ujma je škodou, tak potom je nutné aplikovať aj premlčanie
lehoty tak, ako sú pri ostatných nárokoch zo zákona o PZP. Nie je možné tu vytvárať nejakého mačko-
psa alebo spájať hrušky s jablkami a je úplne alibistické tváriť sa na jednej strane, že nemajetková ujma,

keď mi to vyhovuje, tak v danom prípade je krytá PZP, ale už keď mi to nevyhovuje na premlčanie,
tak sa aplikuje 3 premlčacia lehota. Pokiaľ bolo poukázané na rozhodnutie NS, ktoré hovorí o tom,
že nemajetková ujma sa premlčuje v 3 ročnej objektívnej lehote, toto je špecifický príklad, kedy sa
interpretuje nemajetkovú ujma ako škoda. A pokiaľ je nemajetková ujma škodou, nie je možný iný záverako ten, že ide o dvojročnú subjektívnu a trojročnú premlčaciu dobu. Pokiaľ ide o jej začiatok alebo
začiatok jej plynutia, musí sa počítať od kedy došlo ku škode, to znamená k úmrtiu nebohého a už v
danom momente vedeli, kto bol vodičom vozidla, čiže objektívne už mohli vedieť kto škodu spôsobil a

aké boli jej následky. Čiže odvtedy začala plynúť 2 ročná premlčacia lehota a tak bola žaloba podaná
po jej uplynutí. Pokiaľ ide o samotnú uplatňovanú výšku nemajetkovej ujmy tu považujú za neprimerane
vysokú aj vzhľadom na to, čo odznelo na poslednom pojednávaní, čo tu bolo aj spomenuté, že vozidlo
bol oprávnený viesť nebohý Ž., ale viedla ho iná osoba. Došlo k zásadnému porušeniu povinnosti alebo
poverenia pána Ž. a teda jeho diel na nešťastí, ktoré sa mu stalo je viac ako veľký. Pokiaľ by došlo

k zaviazaniu aj poisťovne, poukazuje na skutočnosť, že poisťovňa je zodpovedná len podľa zákona o
PZP. Čiže pokiaľ súd bude prihliadať na majetkové pomery vodiča, tie musia byť rozhodné a nemôže byť
rozhodný status alebo obchodná pozícia žalovaného 1/ alebo žalovaného 2/. Keďže všetko sa odvíja
od toho, kto zasiahol, čiže od vodiča motorového vozidla a pokiaľ súd zohľadní jeho majetkové pomery,
tak tieto by sa mali premietnuť do samotného výroku rozsudku a nie je možné napriek tomu, že súd
bude prihliadať na jeho majetkové pomery rozhodnúť o vyššej náhrade nemajetkovej ujmy ako keby

on žalovaný nebol. To považujú za neprípustné. Poprel pasívnu vecnú legitimáciu, nárok je premlčaný.
Preto žiada súd, aby nárok zamietol a priznal žalovanému v druhom rade trovy konania voči žalobcom v
plnej výške a pokiaľ súd pristúpi k priznaniu náhrady nemajetkovej ujmy namieta veľkú časť v kontexte
spoluviny samotného poškodeného neb. Ž., kedy porušil poverenie, nechal viesť motorové vozidlo tretiu
osobu a došlo k nehode. Je možno analogicky možno použiť aj ust. § 5 ods. 1 Zákona o PZP. Aj keď

nebol vodičom, ale mal nim byť. Vo vzťahu k výške a priznaniu náhrady odkazuje na to, čo bolo uvedené
vo vzťahu k majetkovým pomerom žalovaného 3/.

35. Právny zástupca žalovaného 3/ na pojednávaní dňa 06.03.2018 zotrval na predchádzajúcich
prednesoch písomných ako aj ústnych. Vo vzťahu k premlčaniu v plnom rozsahu odkazuje na

argumentáciu právneho zástupcu žalovaného v rade 2/. Žalovaný 3/ bol za svoju nedbanlivosť odsúdený
v trestnom konaní. Bol mu uložený trest. Trest vykonal. Ospravedlnil sa žalobcom. Jeho ľútosť, jeho
smútok, jeho trápenie a spoluúčasť so žalobcami boli a sú úprimné a pretrvávajú dodnes aj napriek
tomu, že žalobcovia, keď sa pôvodne vyjadrovali, že už nič iné nechcú len, aby nejakým spôsobom
pokojnedožili,napriektomupristúpiliktomutosúdnemukonaniu,kdeznovuvpodstatesvojimspôsobom

iba rozjatrili rany, ktoré sa pomaličky možno už začali hojiť. Trpel psychicky a trpí dodnes. Po podaní
žalobysaopätovnejehozdravotnéproblémyzačaliprejavovaťapretrvávajú.Žalobcoviabohužiaľzrejmé
majú nejakú predstavu a neakceptujú v žiadnom prípade to, že aj žalovaný v rade 3/ napriek tomu, že
spôsobil smrť ich syna, brata, tak aj on si svoj diel utrpenia a bolesti nesie a bude si niesť do konca
svojho života. Žalovaný v rade 3/ je už starší človek, dôchodca, žije v podstate z dôchodku a malého

príjmu, ktorý má aj kvôli tomu, aby bol medzi ľuďmi, aby nemusel vždy a neustále myslieť na túto
tragédiu a na iné tragédie vo svojom živote, ktoré deklaroval aj v predložených listinných dôkazoch. Pre
prípad, že by súd mienil vyhovieť žalobe, je vo vzťahu k nemu naozaj vznesený nárok za premrštený,
privysoký a v podstate pre neho a jeho rodinu za likvidačný. Pre prípad, že by sa súd nestotožnil s
predchádzajúcimi vyjadreniami a zaväzoval by žalovaného v rade 3/ na nejakú formu náhrady, žiadajú,

že ak by súd považoval jeho ospravedlnenie, ponúknutú pomoc, ľútosť, odsúdenie, odpykanie trestu za
nedostatočné tak, aby zohľadnil aj jeho momentálnu životnú situáciu, a aby súd nevytvoril v podstate z
jednej tragédie ďalšie tragédie, ktoré by v podstate spočívali v absolútnej núdzi a núdzom vedení zvyšku
života žalovaného 3/ a jeho manželky. Pre prípad úspechu v konaní si voči žalobcom uplatňujú právo
na náhradu trov konania v celom rozsahu.

36. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) fyzická osoba má právo na ochranu svojej
osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena
a prejavov osobnej povahy.
Podľa § 13 ods. 1 OZ fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených

zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo
dané primerané zadosťučinenie.
Podľa § 13 ods. 2 OZ pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto,
že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická
osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Podľa § 13 ods. 3 OZ výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej
ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.
Podľa § 16 OZ kto neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti spôsobí škodu, zodpovedá
za ňu podľa ustanovení tohto zákona o zodpovednosti za škodu.Podľa § 420 ods. 1, 2 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti
tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona

nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.
Podľa§427 ods.1OZfyzickéaprávnickéosobyvykonávajúcedopravuzodpovedajúzaškoduvyvolanú
osobitnou povahou tejto prevádzky.
Podľa § 428 OZ svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená
okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode

nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.
Podľa § 430 ods. 1 OZ namiesto prevádzateľa zodpovedá ten, kto použije dopravný prostriedok bez
vedomia alebo proti vôli prevádzateľa. Prevádzateľ zodpovedá spoločne s ním, ak takéto použitie
dopravného prostriedku svojou nedbalosťou umožnil.
Podľa § 225 ods. 1 Zákonníka práce zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi, s ktorým
uzatvoril dohodu podľa § 223 ,

za škodu spôsobenú zavineným porušením povinností pri výkone práce alebo priamej súvislosti s
ním rovnako ako zamestnanec v pracovnom pomere. Náhrada škody spôsobená z nedbanlivosti
nesmie presiahnuť tretinu skutočnej škody a nesmie byť vyššia ako tretina odmeny dohodnutej za
vykonanie tejto práce okrem prípadov podľa § 182 až 185 .

Podľa § 449 ods. 2 OZ pri usmrtení sa uhradzujú aj primerané náklady spojené s pohrebom, pokiaľ
neboli uhradené pohrebným poskytnutým podľa predpisov o nemocenskom poistení.
Podľa § 100 ods. 1 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§
101 až 110 ). Na premlčanie súd
prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi

priznať.
Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a
plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 106 ods. 1, 2 OZ právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený
dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri

roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda
vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.
Podľa § 2 ods. 2 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. náklady na zriadenie pomníka alebo náhrobnej
dosky a na úpravu hrobu sa uhrádza do výšky 663,88 eura.
Podľa § 4 ods. 1 Zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu

spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „Zákon o PZP“) poistenie zodpovednosti sa
vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného
v poistnej zmluve.
Podľa § 4 ods. 2 písm. a) Zákona o PZP poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ
za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody na zdraví a nákladov

pri usmrtení.
Podľa 15 ods. 1 Zákona o PZP náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je
oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi20) a je povinný tento nárok preukázať.21)

Podľa 15 ods. 2 Zákona o PZP na premlčanie nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi platí
rovnaká úprava ako na premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila.22)

37. Na základe vykonaného dokazovania a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd žalobe

čiastočne vyhovel, nakoľko v časti uvedenej vo výroku tohto rozsudku mal preukázanú jej dôvodnosť.
V prvom rade sa súd zaoberal vecnou legitimáciou strán sporu. Sú mal nesporne preukázanú aktívnu
vecnú legitimáciu žalobcov 1/ - 6/, nakoľko žalobcovia 1/ a 2/ sú rodičmi neb. A. Ž. a žalobcovia 3/ -
6/ jeho súrodenci.

38. Vo vzťahu k žalovanému 3/ súd konštatuje, že tento nie je pasívne vecne legitimovaným v tomto
spore. Predpokladom úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti je nielen zistenie, že žalobca je
fyzickou osobou, ktorej osobnostné práva boli porušené alebo ohrozené, ale tiež zistenie, že žalovaný sa
dopustilkonania,ktoréžalobcavkonanískutkovovymedzovalapovažovalzazásahdojehochránenýchosobnostných práv. Vecnou legitimáciou sa rozumie stav vyplývajúci z hmotného práva, v rámci ktorého
je jeden z účastníkov nositeľom oprávnenia. Teda je aktívne legitimovaný a druhý účastník je nositeľom
právnej povinnosti, t. j. je pasívne legitimovaný. Pôvodcom zásahu môže byť nielen fyzická, ale aj

právnická osoba. Pre právnické osoby je charakteristické to, že svoju vôľu nevytvárajú samostatne,
ale prostredníctvom iných fyzických osôb, ktoré sú na to určené. Len prostredníctvom fyzických osôb
môže právnická osoba prejavovať svoju vôľu navonok. Zakladá právne vzťahy, vstupuje do právnych
vzťahov, uplatňuje práva a plní povinnosti. Ak bezprostredným pôvodcom zásahu do osobnosti bola
fyzická osoba, ktorá bola právnickou osobou použitá na výkon jej činnosti, treba vyriešiť otázku, či

konanie tejto fyzickej osoby je zásahom, za ktorú nesie zodpovednosť ona sama, teda bezprostredne
konajúca fyzická osoba alebo právnická osoba. V prípade neoprávneného zásahu do osobnostných
práv fyzickou osobou, zamestnancom, ktorá bola zamestnávateľom použitá na výkon činnosti, pri ktorej
k zásahu došlo, za zásah a ním spôsobenú ujmu zodpovedá analogicky táto právnická osoba. V
danom prípade ide o zodpovednosť za zásah do osobnostných práv žalobcov, ku ktorému došlo v
súvislosti s dopravnou nehodou, t. j. prevádzkou dopravného prostriedku vedúcou k usmrteniu syna,

brata žalobcov. Tak ako v prípade škody majetkovej ujmy spôsobenej touto osobitnou prevádzkou
zodpovedáprevádzkovateľvozidla,trebaanalogickyvyvodiťjehozodpovednosťajvprípadespôsobenia
nemajetkovej ujmy na osobnostných právach. Podľa § 853 OZ, pokiaľ nie sú občianskoprávne vzťahy
upravené osobitne, spravujú sa ustanoveniami zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom
im najbližšie. Analógia legis sa používa ako forma aplikácie zákona vtedy, keď treba riešiť otázku,

riešenie, ktoré nie je síce v zákone upravené, ale ten istý zákon upravuje riešenie podobného prípadu.
Vychádza sa pritom z predpokladu, že zákonodarca by podľa rovnakých zásad upravil aj daný prípad.
Právnym vzťahom zodpovednosti za nemajetkovú ujmu spôsobenú na osobnostných právach fyzickej
osoby sú obsahom a účelom najbližšie právne vzťahy zodpovednosti za majetkovú ujmu spôsobenú
v majetkovej sfére poškodeného. Analogicky pokiaľ bol neoprávnený zásah do osobnostných práv

fyzickej osoby spôsobený niekým, kto bol použitý právnickou osobou na realizáciu činnosti tejto
právnickej osoby považuje sa takýto zásah za zásah spôsobený priamo právnickou osobou. Tak
ako sú zvláštnou skupinou zásahov do majetkovej sféry tie prípady, ktorých škoda bola spôsobená
prevádzkou dopravných prostriedkov, rovnako osobitnou je aj skupina tých zásahov do osobnostnej
sféry, v prípade ktorých nemajetková ujma bola spôsobená prevádzkou dopravných prostriedkov. Pri

určení, či zodpovednosť za zásah do osobnostných práv nesie fyzická osoba bezprostredne konajúca
alebo právnická osoba, za ktorú fyzická osoba konala v rámci výkonu činnosti, je rovnako na mieste
analogické použitie § 427 ods. 2 OZ pri určení subjektu zodpovedného za zásah do osobnostných
práv, ktorý bol spôsobený prevádzkou dopravných prostriedkov. Podľa okolností konkrétneho prípadu
zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla prevádzkovateľ vozidla poškodenému,

zodpovedá tento prevádzkovateľ aj za nemajetkovú ujmu spôsobenú na chránených osobnostných
práva fyzickej osoby. Prevádzkovateľ dopravného prostriedku je ten, kto má trvalú možnosť právnej a
faktickej dispozície s dopravným prostriedkom. Pri tom nie je významné, či prevádzkovateľ vozidla bol
alebo nebol bezprostredným pôvodcom zásahu do osobnosti. V danom prípade bol vodič, žalovaný 3/,
zamestnancom žalovaného 1/, t.j. prevádzkovateľa dopravného prostriedku. Skutočnosť, že žalovaný

3/ bol zamestnaný na dohodu o vykonaní práce je bez právneho významu vo vzťahu k predmetu
sporu. Dopravnú nehodu spôsobil v rámci činnosti, ktorou si plnil svoje pracovné povinnosti. V deň
tragickej udalosti bol žalovaný 3/ vyslaný na pracovnú cestu žalovaným 1/. Teda plnil si svoje pracovné
povinnosti. Medzi stranami sporu bolo nesporné, že žalovaný 3/ v deň dopravnej nehody nemal viesť
osobné motorové vozidlo. Toto viedol len z dôvodu, že neb. A. Ž. si zabudol doklad o vodičskom

oprávnení. K zmene subjektu zodpovedného za škodu dochádza len vtedy, ak použije niekto dopravný
prostriedok bez vedomia alebo proti vôli prevádzkovateľa. Z vykonaného dokazovania však vyplýva,
že žalovaný 3/ taktiež využíval tento dopravný prostriedok. Medzi ním a žalovaným 1/ bola uzatvorená
dohodaohmotnejzodpovednostikpredmetnémudopravnémuprostriedku.Charakterdohodnutejpráce,
obchodný zástupca, tiež nasvedčuje využívaniu dopravného prostriedku žalovaným 3/. Uvedenými

okolnosťami nebolo súdu preukázané, a strany sporu to ani netvrdili, že by žalovaný 3/ použil motorové
vozidlo, ku ktorému mal uzatvorenú dohodu o hmotnej zodpovednosti a charakter jeho práce si
vyžadoval jeho využívanie, bez vedomia alebo proti vôli prevádzkovateľa. Je len ťažko predstaviteľné, že
by žalovaný 3/ nemal súhlas a oprávnenie viesť motorové vozidlo a zároveň by mal so zamestnávateľom
uzatvorenú dohodu o hmotnej zodpovednosti. Žalovaný 3/ teda nenesie zodpovednosť za zásah do

osobnostných práv žalobcov. Za tento zásah by zodpovedal iba za predpokladu, že by nekonal v rámci
svojho poverenia, výkonu práce. Pasívne vecne legitimovaným je len žalovaný 1/ ako prevádzkovateľ
dopravného prostriedku. Zodpovednosť žalovaného 3/ podľa pracovnoprávnych predpisov týmto nieje dotknutá. Vzhľadom k dôvodom zamietnutia žaloby vo vzťahu k žalovanému 3/ sa súd z dôvodu
hospodárnosti bližšie nezaoberal ním uplatnenou procesnou obranou.

39. Žalovaného 2/ súd považuje za pasívne vecne legitimovaného v spore, a to aj napriek jeho
právnej argumentácii. Súd si okrem iného osvojil právnu argumentáciu Ústavného súdu SR vyslovenú
v uznesení zo dňa 11.10.2016, sp. zn. III. ÚS 666/2016. Pojem škoda použitý v zákone č. 381/2001
Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla je nutné vykladať extenzívne tak, že škoda v sebe zahŕňa aj nemajetkovú podľa ust. OZ

o ochrane osobnosti s cieľom maximálnej možnej miery rešpektovania relevantnej únijnej regulácie.
Slovenské orgány aplikujúce právo musia skúmať nielen vôľu zákonodarcu, ale aj vôľu únijného tvorcu
zodpovedajúcej právnej regulácie, ktorá je z hľadiska právnej relevancie úpravy správania subjektov
práva v právnych vzťahoch postavená na roveň, ba niekedy aj nad vôľu zákonodarcu. Formulovaná
požiadavka má svoj základ v samotnej ústave, ktorá v článku 144 ods. 1 sudcom pri rozhodovaní
nepredpisuje len viazanosť zákonom, ale viazanosť ústavou a medzinárodnými zmluvami. Národná

rada SR síce zostáva jediným vnútroštátnym zákonodarným orgánom, nie je však jediným orgánom
oprávneným normovať obsah spoločenských vzťahov na úrovni zákonnej sily. Smernice európskej únie
ako typová kategória predpisov sekundárneho práva sú na rozdiel od nariadení typické absenciou
priamej uplatniteľnosti voči fyzickým osobám a právnickým osobám v jednotlivých členských štátoch.
Štandardným prostriedkom dosahovania cieľa je zmena právnej úpravy, ku ktorej pristúpi zákonodarca

každého štátu. Avšak pre prípad, že svoju povinnosť nesplní, vyvinula rozhodovacia prax Súdneho
dvora teóriu priameho účinku smerníc a nepriameho účinku smerníc. Pre posudzovaní prípad priamy
účinok dotknutých smerníc neprichádza do úvahy, pretože záväzná podstata smernice, ktorá konštituuje
základňu pre možnosť odvolať sa na smernicu pred vnútroštátnym súdom, existuje len vo vzťahu ku
každému členskému štátu, ktorému je určená. Z toho vyplýva, že smernica nemôže sama o sebe

ukladať povinnosti jednotlivcom a smernice ako také nemožno uplatňovať voči jednotlivcom. Možno
tak uvažovať len o nepriamom účinku smerníc. Pri aplikácii vnútroštátneho práva je vnútroštátny súd
povinný interpretovať ho nakoľko je to možné vo svetle dikcie a účelu smernice, aby sa dosiahol výsledok
sledovaný smernicou. Ak vnútroštátne právo umožňuje za určitých okolností s použitím vlastných
výkladových metód vyložiť ust. vnútroštátneho právneho predpisu tak, že bude možné vyhnúť sa

rozporu s inou normou vnútroštátneho práva alebo obmedziť oblasť pôsobnosti tohto ustanovenia na
dosiahnutie tohto účelu a použiť ho len do miery, aby bolo súladné s danou normou, tak je vnútroštátny
súd povinný použiť rovnaké metódy, aby sa dosiahol cieľ stanovený smernicou (rozsudok vo veci
PFEIFFR a ďalší C-397/01 až 403/01). Článok 3 ods. 1 Smernice Rady 72/166/EHS z 24.04.1972
o aproximácia právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu

spôsobenú motorovými vozidlami a kontroly plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti, článok 1
ods. 1 a 2 druhej Smernice Rady 84/5/EHS z 30.12.1983 o aproximácia právnych predpisov členských
štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel
a článok 1 prvý odsek tretej Smernice Rady 90/232/EHS zo 14.05.1990 o aproximácií právnych
predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou

motorových vozidiel, sa majú vykladať v tom zmysle, že povinné poistenie zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má pokrývať aj náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej
blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravnej nehode, ak jej náhradu na základe zodpovednosti
poisteného za škodu upravuje vnútroštátne právo uplatniteľné v spore vo veci samej. Ak slovenský
zákonodarca do zákonného pojmu škoda použitého v zákone o povinnom zmluvnom poistení, t. j. do

rozsahu poistenia zodpovednosti za škodu nezahrnul aj nemajetkovú ujmu a jej poistné krytie, dostáva
sa do rozporu so zámerom tvorcu únijnej právnej regulácie. Súd dáva za pravdu žalovanému 2/, že ÚS
SR podáva „len“ záväzný výklad ústavy a ústavných zákonov, avšak nič nebráni súdu, aby si osvojil
právnu argumentáciu iného súdu, v tomto prípade najvyššej súdnej autority v SR.

40. Pokiaľ ide o námietku žalovaného 2/, že nedostatok pasívnej vecnej legitimácie poisťovní v
sporoch o náhradu nemajetkovej ujmy pozostalým po dopravných nehodách bola potvrdená viacerými
rozhodnutiami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, súd prvej inštancie sa s týmito závermi
nestotožnil, a to z dôvodov uvedených v odôvodnení tohto rozsudku. Navyše na žalovaným 2/ uvádzané
dve rozhodnutia NS SR (rozhodnutie 4Cdo/168/2009 bolo vydané pred rozhodnutím ESD C-22/2012)

nemožno hľadieť ako na dlhodobo ustálenú rozhodovaciu prax, odklon od ktorej by bolo možné
považovať za porušenie princípu právnej istoty. Zo sporného rozsudku ESD vyplýva, že odškodnenie
nemajetkovej ujmy z PZP by prichádzalo do úvahy len vtedy, ak by jej náhradu na základe zodpovednosti
poisteného za škodu upravovalo vnútroštátne právo uplatniteľné v spore vo veci samej. Podľa názorusúdu prvej inštancie povinné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla musí pokrývať náhradu nemajetkovej ujmy, ktorú utrpeli osoby blízke obetiam usmrtených
pri dopravných nehodách, pokiaľ túto náhradu z titulu občianskoprávnej zodpovednosti poisteného

upravuje vnútroštátny právny predpis použiteľný v prejednávanom spore. S poukazom na uvedené,
keďže vnútroštátne právo SR použiteľné a použité v tomto spore (OZ) umožňuje rodinným príslušníkom
obete dopravnej nehody požadovať náhradu utrpenej nemajetkovej ujmy (§ 11 a nasl. OZ), náhrada tejto
ujmy musí byť krytá povinným poistením motorového vozidla. Nie je rozhodujúce, že inštitút náhrady
nemajetkovej ujmy nie je výslovne uvedený v ust. § 4 Zákona o PZP.

41. Pojem škoda je potrebné vykladať extenzívne v tom zmysle, že zahŕňa aj náhradu nemajetkovej
ujmy z titulu občianskoprávnej zodpovednosti za zásah do osobnostných práv pozostalých. Pokiaľ k
nemajetkovej ujme došlo v priamej príčinnej súvislosti s prevádzkou motorového vozidla, je potrebné
vychádzať zo zásady ekvity a vykladať nielen konkrétny právny predpis, ale v širšej súvislosti i právny
poriadokupravujúcidotknutúoblasť.Jeabsolútnelogickéalegitímne,abynemajetkováujmaspôsobená

pozostalým po obeti dopravnej nehody v priamej príčinnej súvislosti s prevádzkou motorového vozidla
bola považovaná za škodu podľa § 4 ods. 2 Zákona č. 381/2001 Z. z. Takáto náhrada nemajetkovej
ujmy spadá do rozsahu povinného zmluvného poistenia, účelom ktorého je predovšetkým zmierniť
dôsledky všetkých škôd, ku ktorým dôjde v súvislosti s prevádzkou motorového vozidla. Najzávažnejším
dôsledkom poistnej udalosti, ktorá môže vzniknúť v súvislosti s prevádzkou motorového vozidla je

spôsobenie smrti. Povinné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla má pokrývať aj náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej blízkym osobám obetí usmrtených pri
dopravnej nehode, ak jej náhradu na základe zodpovednosti poisteného za škodu upravuje vnútroštátne
právo.VnútroštátneprávoSRumožňujepozostalýmrodinnýmpríslušníkompožadovaťnáhraduutrpenej
nemajetkovejujmyodpoisteného,t.j.odžalovaného1/.Náhradatejtoujmymusíbyťtedakrytápovinným

poistením motorového vozidla. Ak by súd pripustil možnosť, že by nemajetková ujma nemala byť
hradená z povinného zmluvného poistenia, malo by to za následok, že poškodení, pozostalí po osobách
zomrelých pri dopravných nehodách, by sa náhrady oprávnených nárokov nikdy nemuseli domôcť, aj
keby im bola náhrada prisúdená. Otázka vymožiteľnosti by bola závislá od solventnosti zodpovednej
osoby, vinníka dopravnej nehody, prípadne prevádzkovateľa motorového vozidla. V rozpore s princípom

spravodlivosti by tak vznikli dve kategórie pozostalých po dopravných nehodách, a to skupina s
priznanou a vymoženou nemajetkovou ujmou a skupina s priznanou nemajetkovou ujmou, ale prakticky
bez akejkoľvek vymožiteľnosti. Náhrada nemajetkovej ujmy by tak závisela výlučne na finančnej bonite
prevádzkovateľa. Takýto výklad by bol pre poisťovne samozrejme „ekonomicky výhodnejší“, nakoľko
smrť účastníka dopravnej nehody ako najzávažnejší následok, by znamenala pre poisťovňu zníženie

poistného plnenia o možné náhrady bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, ktoré sú výslovne
osobným nárokom takejto osoby bez toho, aby musela za poisteného hradiť náhradu nemajetkovej ujmy.
Je v súlade s princípmi spravodlivosti ako vyšším morálnym kódexom, aby ujma vzniknutá pri dopravnej
nehode bola hradená povinným zmluvným poistením.

42. Vo vzťahu k námietke premlčania vznesenej voči nároku žalobcov na náhradu nemajetkovej ujmy
súd uvádza, že na premlčanie nemajetkovej ujmy je potrebné aplikovať všeobecnú trojročnú premlčaciu
dobu. Počiatok plynutia všeobecnej trojročnej premlčacej doby náhrady za nemateriálnu ujmu je podľa
§ 101 Občianskeho zákonníka viazaný na okamih, kedy došlo k neoprávnenému zásahu objektívne
spôsobilého porušiť alebo ohroziť osobnostné práva fyzickej osoby. Premlčacia doba začína plynúť

dňom nasledujúcim po dni, kedy došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv, t.j. dňom
22.05.2014 a uplynula dňa 21.05.2017. Nakoľko žaloba bola podaná dňa 10.05.2017, nárok žalobcov na
náhradu nemajetkovej ujmy nemožno považovať za premlčaný. V zmysle dlhodobo ustálenej judikatúry
je premlčacia doba nemajetkovej ujmy 3 roky. Aj s poukazom na ust. § 15 ods. 2 Zákona o PZP je
námietka premlčania nemajetkovej ujmy nedôvodná. Skutočnosti, ktoré súd viedli k tomu, aby náhradu

nemajetkovej ujmy subsumoval do náhrady škody krytej z povinného zmluvného poistenia (a ktoré sú
uvedené vyššie), nie sú dôvodmi, pre ktoré by mala byť aplikovaná premlčacia doba v zmysle ust. §
106 OZ. Ustanovenia § 420 a nasl. OZ slúžia len k určeniu zodpovednostného subjektu, ktorým je
v danom spore žalovaný 1/. Na premlčanie nároku proti poisťovateľovi platí rovnaká úprava ako na
premlčanie nároku proti osobe, ktorá za škodu, ujmu zodpovedá. Premlčaciu dobu nemajetkovej ujmy

ako osobitného inštitútu ujmy - škody je potrebné posudzovať podľa § 101 OZ.

43. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že žaloba je v časti uplatnenej nemajetkovej ujmy
dôvodná vo vzťahu k žalovaným 1/ a 2/. Nestotožnil sa však s navrhovanou výškou nemajetkovej ujmy.Ak medzi fyzickými osobami existujú vzájomné sociálne, morálne, citové a kultúrne vzťahy vytvorené
v rámci ich súkromného a rodinného života, môžu porušením práva na život jednej z nich dôjsť k
neoprávnenému zásahu do práva na súkromie druhej z týchto osôb. Právo na súkromie zahŕňa aj

právo fyzickej osoby vytvoriť a udržiavať vzťahy s inými ľudskými bytosťami, najmä v citovej oblasti,
aby tak fyzická osoba mohla rozvíjať a napĺňať vlastnú osobnosť. Protiprávne narušenie týchto vzťahov
predstavuje neoprávnený zásah do práv a na súkromný a rodinný život fyzickej osoby. V spore bolo
nesporne preukázané, že žalovaný 3/ spôsobil dopravnú nehodu, pri ktorej zahynul syn žalobcov 1/
a 2/ a zároveň brat žalobcov 3/ až 6/. Týmto došlo k neoprávnenému zásahu do práv žalobcov na

súkromný a rodinný život. Žalobcovia sa preto voči žalovaným 1/ a 2/ oprávnene domáhajú náhrady
nemajetkovejujmy,keďžemorálnasatisfakcianiejevdanomprípadepostačujúca.Pridopravnejnehode
zahynulnajbližšípríbuznýžalobcov.Spoločnesipomáhali.Prežívalistrastiaslastikaždodennéhoživota.
Bolo nesporne preukázané, že vzťahy medzi neb. a žalobcami ako rodičmi a súrodencami boli silné
a intenzívne. Všetci počas určitého A. Ž. časového obdobia bývali v spoločnej domácnosti. Takmer
dennodenne sa stretávali. Jeho smrť silne a intenzívne prežívajú všetci až doposiaľ, najmä pri výročiach.

K usmrteniu došlo v deň narodenín neb. A. Ž.. Žalobcovia tvorili s neb. fungujúce rodinné spoločenstvo
s dobre vyvinutými sociálnymi a citovými väzbami. Neboli si vzájomne citovo odcudzený. V dôsledku
neočakávanej smrti prežívajú pocity úzkosti, smútku a zúfalstvá. Stratili možnosť viesť súkromný život
a sú ochudobnení o sféru prirodzených vzťahov s jedným z najbližších rodinných príslušníkov. Smrťou
A. Ž. došlo k nezvratnej deštrukcii týchto medziľudských väzieb tvoriaci základ a rámec súkromného

života žalobcov. Vzniknutá trauma je fakticky neodstrániteľná. Citová útrapa na strane žalobcov sa síce
prejavuje v rozdielnych životných aspektoch a situáciách, ale vo svojom dôsledku ide o porovnateľné
dôsledky spočívajúce v strate najbližšieho človeka. Preto ani nie je možné vo vzťahu k jednotlivým
žalobcomodstupňovaťvýškunemajetkovejujmyrozdielneprirodičochalebosúrodencoch(napr.vekový
rozdiel súrodencov). Na druhej strane však treba podotknúť, že žalobcovia aj naďalej tvoria fungujúce a

citovo napĺňajúce rodinné spoločenstvo. Určitým spôsobom je ich ujma zmierená práve ich početnosťou
ako aj možnosťou ďalej rozvíjať a napĺňať vzťah s dcérou ich nebohého syna a brata, s ktorou sú naďalej
v kontakte. Aj jej prítomnosť im všetkým napomáha prekonať traumu spôsobenú tragickou udalosťou.
Strata žalobcov je zmiernená tým, že všetci žalobcovia sú aj naďalej v úzkom kontakte. Niektorí žijú aj
naďalej v spoločnej domácnosti. Nebolo preukázané, že by mala smrť výrazné nepriaznivé následky na

ich zdravotný stav. Žalobcom 1/ a 2/ poskytnutá zdravotná starostlivosť bola vyvolaná reakciou na stres
pre náhle úmrtie syna. Trvalé následky na zdravotný stav žalobcov súd nemal preukázané. Zhoršený
zdravotný stav žalobcu 1/ nebol spôsobený úmrtím syna, nakoľko zdravotné ťažkosti u neho pretrvávajú
už od roku 2002. Prvú mozgovú príhodu mal v roku 2012, t.j. pred úmrtím syna a druhú až takmer pol
roka po tragickej udalosti. Nič sa nezmenilo ani na ich spoločenskom alebo pracovnom postavení. Neb.

A. Ž. nebol jediným dieťaťom žalobcov 1/ a 2/ a ani jediným súrodencom žalobcov 3/ až 6/. Týmto súd
nechce zmierňovať spôsobenú traumu žalobcov. Bola by však neporovnateľne vyššia, ak by sa jednalo
o jediné dieťa žalobcov 1/ a 2/, resp. jediného súrodenca žalobcov 3/ - 6/. Žalobcami navrhnutá suma tak
nie je primeraná. Súdu neboli preukázané mimoriadne zvýšené nepriaznivé následky. Žalobcovia neboli
odkázaní na výživu nebohého. Nemalo to drastický dopad ani na finančné zabezpečenie ich domácnosti.

Od traumatizujúcej straty pominuli určité negatívne následky. Je však nesporné, že niektoré budú vo
väčšej, či menšej miere pretrvávať aj naďalej. Tieto sú však nesporne znížené aj prítomnosťou dcéry
nebohého. Aj keď sa jedná o úmrtie blízkej osoby, výška náhrady nemajetkovej ujmy nie je bezhraničná.
Pri určení konkrétnej výšky peňažného zadosťučinenia prichádza k voľnej úvahe súdu, ktorá dostáva
veľký priestor. S princípom spravodlivosti je nutné prihliadnuť na najrôznejšie momenty, za ktorých k

neoprávnenému zásahu do osobnosti fyzickej osoby došlo a aké to malo následky. Maximálna čiastka
peňažného zadosťučinenia je limitovaná navrhovaným petitom. Súd prvej inštancie je toho názoru, že
náhrada nemajetkovej ujmy je vo vzťahu k žalobcom 1/ a 2/ ako rodičom vo výške 8.000 € a vo vzťahu
k žalobcom 3/ až 6/ ako súrodencom vo výške 3.500 € primeranou náhradou.

44. Vo vzťahu k nároku žalobcu 1/ na pohrebné súd uvádza, že tento nárok žalobcu nie je dôvodný.
Žalovaní 1/ až 3/ vzniesli voči všetkým nárokom uplatneným žalobou námietku premlčania. Pohrebné
sa na rozdiel do nemajetkovej ujmy premlčuje v subjektívnej dvojročnej a objektívnej trojročnej
premlčacej dobe. Žalobca 1/ mal vedomosť o tom, kto je zodpovedný za dopravnú nehodu, resp.
kto je prevádzkovateľom motorového vozidla a jeho poisťovateľom. Poškodená osoba „sa dozvie“ o

tom, kto za škodu zodpovedá hneď, ako získa informáciu, na základe ktorej si môže urobiť úsudok
o osobe konkrétneho škodcu, t.j. len čo získa vedomosť o skutkových okolnostiach, ktoré sú dôležité
pre vymedzenie zodpovedného subjektu. Nemusí pritom ísť o zistenie v podobe nadobudnutej istoty;
stačí, ak poškodená osoba disponovala informáciami o skutkových okolnostiach, z ktorých je možnéurobiť záver o tom, kto za škodu zodpovedá. Rozhodujúce teda bude, kedy sa poškodená osoba
preukázateľne dozvedela o takých skutkových okolnostiach a nie či a kedy si na ich základe utvorila
právny záver o zodpovednosti určitého subjektu. Prinajmenšom už z trestného konania, ktoré bolo

právoplatne skončené dňa 03.12.2014, žalobca 1/ tieto vedomosti nadobudol. Pohreb sa uskutočnil dňa
27.05.2014, pričom náklady na pohreb hradil žalovaný 1/. Nie je rozhodujúce, že pomník bol vyhotovený
až na 3. výročie úmrtia neb. A. Ž.. V opačnom prípade by bol nárok na pohrebné ako majetkové
právo prakticky nepremlčateľný, nakoľko kamenárske práce možno vykonať kedykoľvek. Rozhodujúce
sú náklady na pohreb, ktoré žalobca 1/ vynaložil v čase, keď sa pohreb konal. Pohrebné je limitované

reálne vynaloženými nákladmi, maximálne do výšky ustanovenej právnym predpisom, t.j. 663,88 €, v
ktorej si žalobca 1/ svoj nárok aj uplatnil. Vzhľadom k tomu, že žaloba bola podaná až dňa 10.05.2017,
súd konštatuje, že minimálne subjektívna premlčacia doba už uplynula a nárok žalobcu 1/ na pohrebné
je v súlade s ust. § 106 OZ premlčaný. Z uvedeného dôvodu sa súd nezaoberal reálne vynaloženými
nákladmi, ktoré boli uhradené v čase konania pohrebu. Navyše je potrebné poukázať na to, že je
nesporné, že pohrebné bolo žalobcovi 1/ uhradené zo strany žalovaného 2/. V prípade, ak by súd priznal

žalobcovi 1/ nárok na pohrebné, jednalo by sa o duplicitné priznanie rovnakého nároku. Pohrebné si
poškodený môže uplatniť len voči jednej osobe, prípadne solidárne od viacerých, ale nie jednotlivo od
viacerých osôb.

45. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

46. O trovách konania súd rozhodol v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami tak, že žalobcom
2/ až 6/ priznal voči žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Aj keď sa
súd nestotožnil s uplatnenou výškou náhrady nemajetkovej ujmy, jej výška závisela výlučne na úvahe

súdu. Vo vzťahu k žalovanému 3/ súd žalobu zamietol v celom rozsahu pre nedostatok pasívnej vecnej
legitimácie, preto súd konštatuje, že žalovaný 3/ bol úspešný v plnom rozsahu. Žalobca 1/ bol v spore
pomerne úspešný v časti náhrady nemajetkovej ujmy, ktorej výška závisela od úvahy súdu a rovnako
žalovaní 1/ a 2/ boli pomerne úspešní v časti nároku žalobcu 1/ na pohrebné. Keďže tieto strany boli
v spore pomerne úspešné, súd vyslovil, že žalobcovi 1/ sa voči žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu

trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd
Martin.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.