Decision was made at the court Mestský súd Bratislava IV
Judgement was issued by JUDr. Silvia Gandelová
Legislation area – Občianske právo – Neplatnosť skončenia pracovného pomeru
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Zastavujúce odvolacie konanie
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 11Cpr/2/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1317201129
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Gandelová
ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2018:1317201129.5
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Gandelovou v právnej veci žalobcu :
D.. T. L., bytom F. č. XXX/XX, L. E. - Z. E., proti žalovanému : SEVITECH a.s., so sídlom Mlynské Nivy
č. 71, Bratislava, IČO : 31605052, zastúpený advokátskou kanceláriou METIS Legal s.r.o., so sídlom
Karadžičova č. 10, Bratislava, IČO : 47242159, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru
takto
r o z h o d o l :
I. Žaloba sa zamieta.
II. Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania v plnej výške.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobou, ktorá bola súdu doručená dňa 02.01.2017, sa žalobca domáhal, aby súd určil, že skončenie
pracovného pomeru výpoveďou zo dňa 08.08.2016 je neplatné a pracovný pomer trvá.
2. V žalobe tvrdil, že pracovná zmluva bola uzatvorená dňa 24.09.2012 na dobu určitú do 30.09.2013,
na základe ktorej bol zamestnaný na pozícii poverený riadením divízie Analýzy a architektúry. Dňa
25.01.2013, s účinnosťou od 01.02.2013, bol menovaný do funkcie riaditeľa tejto divízie. Dodatkom číslo
1 ku pracovnej zmluve, od 01.10.2013, sa pracovný pomer zmenil na dobu neurčitú. Dňa 24.03.2014 mu
oznámili, že rozhodnutím zo dňa 21.03.2014 bolo v rámci organizačných zmien rozhodnuté o zrušení
jeho pracovného miesta z ekonomických dôvodov a doručená výpoveď. Okresný súd Bratislava II v
konaní vedenom pod spisovou značkou 17Cpr/5/2014 rozhodol, že výpoveď je neplatná a pracovný
pomer naďalej trvá. Krajský súd v Bratislave rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Koncom júna 2016
žalobca prevzal doporučený list od žalovaného, aby sa dňa 08.08.2016 dostavil do sídla spoločnosti,
kde mu za prítomnosti generálneho riaditeľa a právnych zástupcov žalovaného bolo oznámené, že
pre neho nemajú prácu a bola mu ponúknutá dohoda o rozviazaní pracovného pomeru s tým, že mu
vyplatia náhradu mzdy za viac ako 24 mesiacov. Žalobca na ponúknutú dohodu nepristúpil, preto mu
bolo oznámené, že žalovaný vykonal organizačnú zmenu a zrušil jedno pracovné miesto analytika
s účinnosťou od 01.08.2016, s cieľom zvýšiť efektívnosť práce a na základe tejto skutočnosti sa
žalobca stal nadbytočným, žalovaný nemá pre neho inú vhodnú prácu zodpovedajúcu jeho kvalifikácii
a vzdelaniu a doručil mu výpoveď z pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka
práce. Žalobca uvádza, že krátko pred nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia krajského súdu boli
z internetovej stránky žalovaného odstránené informácie o voľných pracovných pozíciách. Zrušenie
pracovného miesta analytika s účinnosťou od 01.08.2016 s cieľom zvýšiť efektívnosť práce je podľa
neho v priamom rozpore s trvalým nárastom tržieb žalovaného od roku 2012. V súčasnosti je na oddelení
analýzy divízie Analýzy a architektúry podľa platnej organizačnej štruktúry jeden pracovník a to pani F.,
ktorá bola pôvodne prijatá ako dokumentarista a nikdy nevykonávala analytické práce. Rozhodnutie o
organizačnej zmene sledovalo iný ako uvedený cieľ a žalovaný len predstieral prijatie organizačnéhoopatrenia s cieľom podania výpovede žalobcovi. Rozhodnutie o organizačnej zmene nevyplýva zo
zmeny úloh zamestnávateľa, ani zo zmeny jeho technického vybavenia. Žalobca tvrdil, že aj keby sa
objektívne preukázalo, že zrušenie pracovného miesta analytik zvýšilo efektívnosť práca, tak výber
nadbytočného zamestnanca bol v tomto prípade diskriminačný. Jediným dôvodom výberu žalobcu bola
úspešná žaloba o neplatnosť výpovede, čo znamená, že pri výbere nadbytočného zamestnanca bolo
použité výlučne diskriminačné kritérium. Listom zo dňa 25.10.2016 oznámil žalovanému, že výpoveď
považuje za neplatnú a trvá na ďalšom zamestnávaní. Žalovaný reagoval listom zo dňa 07.11.2016 a
oznámil, že pracovný pomer považuje za platne skončený. Žalobca ďalej uviedol, že určité problémy v
komunikácii boli už pred vzdaním sa funkcie riaditeľa (po vyjadrení nespokojnosti generálnym riaditeľom
s jeho prácou sa vzdal funkcie). Po vzdaní sa funkcie riaditeľa, počas asi troch mesiacov vykonával
analytické a programátorské práce, žalovaného upozorňoval na porušovanie niektorých ustanovení
Zákonníka práce a už prvá výpoveď pre nadbytočnosť bola účelová a týkala sa jeho osoby a nie jeho
práce. Ďalšia udalosť, ktorá má negatívny dopad na vzájomné vzťahy sa odohrala dňa 25.04.2016, kedy
sa stretol s generálnym riaditeľom na jeho žiadosť, kde mu p. A. oznámil, že by sa rád mimosúdne
dohodol, na čo žalobca nepristúpil. Nasledujúci deň mu bol doručený mail, ktorý potvrdzoval obsah
stretnutia, pričom A. uviedol, že žalobcovo nekritické stupňovanie požiadaviek jasne ukazuje, že o
zmierlivé riešenie nemá záujem.
3. Ako dôkazy predložil pracovnú zmluvu zo dňa 24.09.2012, prílohu zo dňa 24.09.2012, menovanie zo
dňa 25.01.2013, dodatok ku zmluve zo dňa 24.06.2013, vzdanie sa funkcie riaditeľa zo dňa 09.01.2014,
odvolanie z funkcie zo dňa 15.01.2014, rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 8CoPr/5/2015-180
zo dňa 24.05.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 20.07.2016, list žalovaného zo dňa 22.07.2016,
návrh dohody o rozviazaní pracovného pomeru zo dňa 08.08.2016, list žalovaného zo dňa 07.11.2016,
rozhodnutie o organizačnej zmene zo dňa 15.07.2016, ponuku inej vhodnej práce zo dňa 08.08.2016,
výpoveď z pracovného pomeru zo dňa 08.08.2016, oznámenie o prekážkach na strane zamestnávateľa
zo dňa 08.08.2016, oznámenie, že považuje výpoveď za neplatnú a trvá na ďalšom zamestnávaní,
mailovú komunikáciu.
4. Žalovaný sa ku žalobe vyjadril, žiadal ju ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že žalobcom uvádzané
argumenty nezodpovedajú stavu veci. Ak by súd z akéhokoľvek dôvodu považoval výpoveď za platnú
navrhol, aby súd určil, že od žalovaného nemožno spravodlivo požadovať, aby žalobcu naďalej
zamestnával. Potvrdil, že žalobca bol prijatý do pracovného pomeru na základe pracovnej zmluvy
na pozíciu „poverený riadením divízie Analýzy a architektúry“, z ktorej sám na základe listu zo
dňa 09.01.2014 abdikoval a následne bol z tejto funkcie odvolaný dekrétom zo dňa 15.01.2014.
Nezrovnalosti týkajúce sa pracovného pomeru nastali po odvolaní z funkcie riaditeľa, žalovaný už
neprideľoval žalobcovi prácu spočívajúcu v riadení divízie, bola mu prideľovaná práca ako analytikovi,
teda len časť pôvodnej náplne práce. Žalovaný menoval nového riaditeľa divízie, pracovná pozícia
žalobcu podľa pracovnej zmluvy už fakticky ani formálne nezodpovedala potrebám žalovaného, ani
skutočnejnáplniprácežalobcu.Písomnýmrozhodnutímzodňa21.03.2014bolavorganizačnejštruktúre
zrušená, čím sa žalobca stal nadbytočným a bolo mu ponúknuté ukončenie pracovného pomeru, ktoré
podmienil tým, že mu žalovaný vyplatí mimoriadne vysoké odstupné. Následne bola žalobcovi daná
výpoveď (prvá, jej neplatnosť úspešne napadol na súde). Ešte na stretnutí v máji 2014 žalobca tvrdil,
že mu už nemôže byť prideľovaná žiadna práca, nemusí chodiť do práce a patrí mu náhrada mzdy
pre prekážky v práci na strane zamestnávateľa. Neskôr vyšlo najavo, že žalobca v tom čase už bol
riadene zamestnaný a pracoval u firmy v priamom konkurenčnom vzťahu ku žalovanému. Napriek
tomu sa žalobca domáhal neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou zo dňa 21.03.2014.
Krajský súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa, ktorý konštatoval neplatnosť výpovede. Žalovaný
preto rešpektoval skutkový a právny záver rozhodnutia súdu a po jeho právoplatnosti dňa 20.07.2016
boli obnovené práva a povinnosti žalobcu z pracovnej zmluvy, so zmeneným obsahom v časti druhu
práce, v zmysle uvedeného rozsudku súdu, t.j. druh práce žalobcu podľa jeho pracovnej zmluvy
zodpovedal pracovnej náplni „analytika“. Žalovaný v priebehu súdnych konaní žalobcovi neprideľoval
právu jednak preto, že nemal akú a jednak, že žalobca celé obdobie pracoval u iného zamestnávateľa.
Počnúc dňom 21.07.2016, z dôvodu existencie iných prekážok v práci na stane žalovaného, žalobcovi
žalovaný hradil náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku a to až do 31.10.2016, kedy mal
žalobcovi skončiť pracovný pomer na základe doručenej výpovede zo dňa 08.08.2016. Žalovaný ďalej
uviedol, že počas súdneho sporu sa ekonomická situácia a potreby žalovaného zmenili a potreba
analytických prác výrazne klesla. Okrem toho projekt, na ktorom žalobca vykonával analytické práce
postupne dobiehal, až bol ukončený dňa 30.06.2015 a od 01.07.2015 je uvedený projekt v podpornejfáze, počas ktorej je vyžadované takmer nulové percento výkonu analytických činností a ak niektoré
požadované sú, je ich žalovaný schopný pokryť ostatnými personálnymi kapacitami v rámci divízie
analýzy a architektúry, ktorými disponuje. Žalovaný v priebehu roku 2016, bez akejkoľvek spojitosti s
prebiehajúcim súdnym sporom, prijal dňa 19.04.2016 s účinnosťou od 01.05.2016 prvú organizačnú
zmenu týkajúcu sa zrušenia dvoch pracovným pozícii konzultantov v divízii Analýzy a architektúry,
následne dňa 20.04.2016 platne ukončil pracovný pomer s dvoma vybranými zamestnancami uvedenej
divízie pre ich nadbytočnosť. Rovnako z dôvodu, že na predmetnej divízii pre nich nemal dostatok
práce a kapacita zamestnancov presahovala reálne potreby zamestnávateľa. K redukcii analytických
kapacít v priebehu roku 2016 dochádzalo z objektívnych dôvodov, všetky zmeny boli prijaté a vykonané
za účelom zníženia stavu zamestnancov, s cieľom zvýšiť efektívnosť práce tejto divízie. Inak tomu
nebolo ani pri organizačnej zmene zo dňa 15.07.2016, ktorá nadobudla účinnosť dňa 01.08.2016. Týmto
rozhodnutím žalobca pristúpil k prijatiu organizačnej zmeny, ktorou bola zrušená ďalšia pozícia analytika
na oddelení. Opäť bolo cieľom zníženie počtu zamestnancov za účelom zefektívnenia práce. Žalovaný
uvádza, že je jeho oprávnením rozhodnúť aký počet zamestnancov a ich procesné a kvalifikačné
zloženie potrebuje na plnenie svojich potrieb. Výhrady žalobcu ku prepusteniu nadbytočného skúseného
analytikaaponechaniesizamestnankyne,ktorápodľanázoružalobcunedosahujejehokvalitujepresúd
bezpredmetná. Je výlučným právom žalovaného rozhodnúť sa s ktorým z nadbytočných pracovníkov
pracujúcich na určitej prerušenej pozícii ukončí pracovný pomer. Aj spájanie vývoja tržieb žalovaného
za obdobie od roku 2012 a zrušenie pracovného miesta je bezpredmetné. Po právoplatnosti súdneho
rozhodnutia žalovaný vyzval žalobcu, aby sa dostavil do sídla žalovaného, účelom stretnutia malo
byť vyriešenie ďalšiemu pôsobenia žalobcu v spoločnosti, prípadné zistenie jeho záujmu pokračovať
v práci, nakoľko na telefonické výzvy žalobca reagoval, že na stretnutie nevidí dôvod a čaká na
písomné vyhotovenie súdnych rozhodnutí. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný nemal možnosť
žalobcu naďalej zamestnávať, nakoľko nedisponoval voľnými pracovnými pozíciami analytikov, ponúkol
žalobcovi možnosť uzatvorenia dohody o skončení pracovného pomeru a je pravdou, že návrh dohody o
ukončení pracovného pomeru zohľadňoval aj jeho nárok na náhradu mzdy za obdobie trvania súdneho
sporu. Žalobca predložený návrh dohody na ukončenie pracovného pomeru neprijal, žalovanému
vzhľadom na všetky uvedené okolnosti nezostávalo nič iné ako žalobcovi dňa 08.08.2016 doručiť
výpoveď z pracovného pomeru. Žalobca nenamietal nesplnenie podmienky písomnosti a riadneho
doručenia, ako aj prerokovania výpovede so zástupcami zamestnancov, tieto skutočnosti sú podľa
žalovaného nesporné. Žalobca namietal prijatie rozhodnutia žalovaného o organizačnej k zmene,
ktorou sa zrušila pozícia analytika, rovnako namietal výber zamestnanca, s ktorým bol ukončený
pracovný pomeru a označil ho ako diskriminačný. Žalovaný má za to, že rozhodnutie žalovaného
zo dňa 15.07.2016 spĺňa všetky predpoklady a náležitosti rozhodnutia zamestnávateľa, ktorým bolo
rozhodnutéoorganizačnejzmene,spočívajúcejvzrušeníjednéhopracovnéhomiesta.Ideorozhodnutie
zamestnávateľa, ktoré v mene zamestnávateľa podpísala oprávnená osoba, prijatie rozhodnutia o
organizačnej zmene predchádzalo dňu podania výpovede žalobcovi a z rozhodnutia je zrejmý dátum
jeho prijatia, ako aj účinnosť organizačnej zmeny. Rovnako nie je možné spochybňovať objektívne
dôvody smerujúce ku prijatiu tohto rozhodnutia. Rozhodnutie bolo prijaté za účelom, ktorým bola
reflektovania skutočných potrieb a úloh žalovaného a zároveň bolo prijaté v súlade s ustanoveniami
Zákonníka práce. Organizačná zmena rušila pracovnú pozíciu analytika. Z organizačnej štruktúry
zamestnávateľa po poslednej zmene od 01.06.2016 vyplývalo, že na pozícii analytika na divízii analýzy
a architektúry zostala pracovať jedna zamestnankyňa. Po nadobudnutí právoplatnosti predmetného
súdneho rozhodnutia sa v tomto oddelení mala obnoviť ďalšia pracovná pozícia analytika, ktorú
žalovaný z dôvodu prebiehajúceho súdneho sporu neevidoval a na ktorú sa mal vrátiť žalobca. Nakoľko
organizačnou zmenou sa rušila jedna pracovná pozícia analytika, bolo na výhradnej úvahe žalovaného,
ako zamestnávateľa, s ktorým zo zamestnancov pôsobiacich na tejto pozícii skončí pracovný pomer.
Výkon tohto oprávnenia zamestnávateľa nie je preto možné v žiadnom prípade považovať za výkon
jeho práv v rozpore s dobrými mravmi. Nadbytočnosť žalobcu nastala v priamej súvislosti so zrušením
pracovnej pozície označenej ako analytik a uvedené rozhodnutie nebolo v žiadnom ohľade spôsobilé
žalobcu diskriminovať. Pokiaľ ide o ponuku vhodnej práce, žalovaný trvá na tom, že v čase podania
výpovede nebola v mieste výkonu práce otvorené žiadna voľná pracovná pozícia a to ani pozícia na
čiastočný pracovný úväzok, alebo pozícia menej kvalifikovaná ako tá, ktorú pôvodne vykonával žalobca,
žalovaný tak objektívne nemal žiadnu možnosť žalobcu ďalej zamestnávať, čo bolo žalobcovi písomne
oznámené. Žalobca namietal, že krátko pred nadobudnutím právoplatnosti predmetného rozsudku
žalovaný odstránil informácie o voľných pracovných miestach. Žalovaný k tomu uvádza, že potreba
obsadeniatýchtopozíciízaniklaeštepredprijatímrozhodnutiaoorganizačnejzmenezodňa15.07.2016.5. Ako dôkazy predložil pracovnú zmluvu zo dňa 24.06.2012, dodatok číslo 1, oznámenie o úhrade
časti náhrady mzdy, rozhodnutie žalovaného o organizačnej zmene zo dňa 19.04.2016, rozhodnutie o
organizačnej zmene zo dňa 15.07.2016, výpoveď z pracovného pomeru zo dňa 08.08.2016.
6. Žalobca sa vyjadril uviedol, že veľká časť vyjadrenia žalovaného je venovaná nepravdivému popisu
jeho charakteru, bez predloženia relevantných dôkazov. Uvádza, že od novembra 2013 do marca
2014 vykonával programátorské a vývojárske práce, žiadne analytické práce od januára do 21.03.2014
mu neboli nadriadeným zadávané. Nie je celkom pravdivé tvrdenie žalovaného, že sa zamestnal u
konkurenčnej firmy, nakoľko iba uzatvoril dohodu o vykonaní práce s účinnosťou od 14.05.2014. Žalobca
trvá na tom, že všetky výpovede analytikov a konzultantov v apríli a máji 2016 pre nadbytočnosť
boli účelové a v spojitosti s prebiehajúcim súdnym sporom medzi ním a žalovaným. Žalobca ďalej
namietal, že pre zákazku OPIS projekt Register priestorových informácii bol v zmluve o dielo 1/2015-1.9
uvedený ako kľúčový expert číslo jeden, aj napriek tomu, že žalovaný vyhral súťaž na realizáciu vyššie
uvedeného informačného systému, žalobca sa pre neho stal nadbytočný. Podľa neho nešlo o redukciu
analytických kapacít, ale o ich likvidáciu, redukcia analytických kapacít prebehla v priebehu jedného
mesiaca a to od 20.04.2016 do 17.05.2016 a účelom bolo vytvorenie podmienok pre výpoveď žalobcu
pred nadbytočnosť, čo sa aj stalo. Ďalej žalobca namietal, že má znalosti, schopnosti, aj skúsenosti s
riadením projektov a teda môže pracovať aj na pracovnej pozícii projekt manažér.
7. Žalovaný reagoval, uviedol že trvá na tom, že sú splnené všetky hmotnoprávne aj procesnoprávne
podmienky pre skončenie pracovného pomeru zo strany žalovaného a to podaním výpovede zo
dňa 08.08.2016 podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, dôsledkom čoho pracovný pomer bol
platne skončený uplynutím dvojmesačnej výpovednej lehoty dňa 31.10.2016. Duplika žalobcu obsahuje
nepravdivé a pre súdne konanie nepodstatné fakty a informácie. Pre toto konanie je podľa názoru
žalovaného podstatný záver vyslovený krajským súdom, týkajúci sa konkludentnej dohody o zmene
pracovných podmienok, v tom zmysle, že žalobca a žalovaný sa faktickým prideľovaním práce, ktorá
mala povahu analytických činnosti zo strany žalovaného a následným výkonom týchto činností so
žalobcom dohodli na konkludentnej zmene druhu práce a to na výkon práce prislúchajúci zaradeniu
analytik, žalovaný má za to, že je fakt, že od začiatku kalendárneho roku 2016 sa zmenila ekonomická
situácia potreby žalovaného, oproti predchádzajúcemu obdobiu, žalovaný získal menej projektov, na
ktorých realizáciu boli potrebné analytické práce, respektíve analytická časť projektov bola vykonávaná
v menšom rozsahu. Žalobca v roku 2016 nijakým spôsobom neparticipoval na chode spoločnosti a
tak nemohol a nemal vedomosť o projektoch, ktoré žalovaný v tej dobe a v súčasnosti realizuje alebo
o realizáciu, ktorých sa zaujíma. O skutočnosti poklesu potreby analytických činnosti okrem iného
svedčí aj fakt, že zo strany žalovaného boli od roku 2016 primárne získavané projekty zamerané na
poskytovanie služieb a licencii SAP, čo je technicky iná platforma služieb ako tie, ktoré pre žalovaného
vykonával žalobca. Žalovaný uviedol konkrétne zmluvné vzťahy, v rámci ktorých poskytoval svoje
technické služby a poradenstvo, pričom ani v jednom z týchto zmluvných vzťahov podľa neho nevznikla
potreba zvyšovania pracovných miesta na divízií analýzy a architektúry. Táto situácia pretrváva aj po
uplynutí výpovednej doby žalobcu, žalovaný na uvedenom oddelením a ani na celej divízii neobsadil, ani
nevytvoril žiadne voľné pracovné miesto a to až do 18.04.2017. Ďalej uviedol, že ani jedna z ponúkaných
pracovných pozícii, ktoré uvádzal žalobca, nebola aktuálna, zanikla ešte pred prijatím rozhodnutia o
organizačnej zmene zamestnávateľa zo dňa 15.07.2016.
8. V zmysle ustanovenia § 59 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších
predpisov (ďalej len „Zákonník práce“) pracovný pomer možno skončiť dohodou, výpoveďou, okamžitým
skončením a skončením v skúšobnej dobe.
9. V zmysle ustanovenia § 77 Zákonníka práce neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou,
okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj
zamestnávateľuplatniťnasúdenajneskôrvlehotedvochmesiacovododňa,keďsamalpracovnýpomer
skončiť.
10. Podľa ustanovenia § 61 ods. 1 Zákonníka práce výpoveďou môže skončiť pracovný pomer
zamestnávateľ aj zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná. Podľa
ustanovenia § 62 ods. 1 Zákonníka práce ak je daná výpoveď, pracovný pomer sa skončí uplynutím
výpovednej doby.11. Podľa ustanovenia § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi
výpoveď iba z dôvodov, ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie
zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o
znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných
zmenách a zamestnávateľ, ktorý je agentúrou dočasného zamestnávania, aj ak sa zamestnanec stane
nadbytočným vzhľadom na skončenie dočasného pridelenia podľa § 58 pred uplynutím doby, na ktorú
bol dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu.
12. Podľa ustanovenia § 63 ods. 6 Zákonníka práce ak zamestnávateľ chce dať zamestnancovi výpoveď
pre porušenie pracovnej disciplíny, je povinný oboznámiť zamestnanca s dôvodom výpovede a umožniť
mu vyjadriť sa k nemu.
13. Žalobca sa domáha určenia, že skončenie pracovného pomeru výpoveďou zo dňa 08.08.2016
v zmysle ustanovenia § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce z dôvodu nadbytočnosti v dôsledku
rozhodnutia žalovaného o organizačnej zmene zo dňa15.07.2016, s účinnosťou od 01.08.2016, je
neplatné a pracovný pomer naďalej trvá.
14. Žaloba bola podaná v zákonnej lehote, v spore bolo preukázané, že výpoveď bola daná písomne
a bola riadne doručená.
15. Súd považoval za preukázané, že žalobca pracoval v spoločnosti žalovaného na základe pracovnej
zmluvy zo dňa 24.09.2012, podľa ktorej od 01.10.2012 vykonával funkciu „poverený riadením divízie
Analýzy a architektúry“, podľa prílohy (pracovná náplň) ku pracovnej zmluve mal vykonávať prácu
analytika, ako aj riadiacu prácu vo vymedzenom rozsahu oblasti ľudských zdrojov. Odo dňa 01.02.2013
bol menovaný do funkcie riaditeľa divízie Analýzy a architektúry, funkcie sa vzdal dňa 09.01.2014 a dňa
15.01.2014 bol z funkcie odvolaný. Po organizačnej zmene dňa 21.03.2014 žalovaný doručil žalobcovi
výpoveď pre nadbytočnosť. Krajský súd v rozhodnutí č.k. 8CoPr/5/2015-180 zo dňa 24.05.2015 potvrdil
rozhodnutie Okresného súdu Bratislava II 17Cpr/5/2014-96 zo dňa 16.12.2014, ktorým súd určil, že
výpoveď z pracovného pomeru daná listom žalovaného zo dňa 24.03.2014 je neplatná a pracovný
pomer trvá. Krajský súd v Bratislave, pri skúmaní platnosti tejto výpovede a po doplnení dokazovania
konštatoval, že dospel ku skutkovému záveru, že medzi stranami sporu došlo po odvolaní žalobcu z
funkcie riaditeľa divízie ku konkludentnému uzavretiu dohody o zmene pracovnej zmluvy (§ 54 v spojení
s § 17 ods. 2 Zákonníka práce) a to pokiaľ ide o dojednaný druh práce (poverený riadením divízie
Analýzy a architektúry) na druh práce v pracovnom zaradení analytik a to v rozsahu pracovnej náplne
analytika. Po odvolaní z funkcie bol zaradený na oddelenie analýzy pod vedením Martina Guľaša. Súd
nemal dôvod na zistených skutkových záveroch niečo meniť a preto z nich vychádzal.
16. Žalovaný v spore preukázal, že dňa 15.07.2016 rozhodol o organizačnej zmene v spoločnosti, v
zmysle ktorej sa z dôvodu zníženia stavu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce na divízii
Analýzy a architektúry znižuje počet zamestnancov v pracovnej pozícii a zaradení analytik o jedno
pracovné miesto, na celový počet jedna pracovná pozícia „analytik“. Organizačná zmena nadobudla
účinnosť dňom 01.08.2016. Bolo preukázané, že tejto organizačnej zmene predchádzala organizačná
zmena zo dňa 19.04.2016, s účinnosťou od 01.05.2016, pri ktorej sa tiež znižoval stav pracovníkov z
rovnakého dôvodu, s cieľom zvýšiť efektívnosť práce na divízii Analýzy a architektúry.
17. V spore bolo preukázané, že po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Bratislava
II č.k. 17Cpr/5/2014-96 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave zo dňa 24.05.2016
(dňa 20.07.2016), ktorým súd určil, že výpoveď žalovaného doručená žalobcovi zo dňa 24.03.2014 je
neplatná a pracovný pomer naďalej trvá, strany sporu rokovali o skončení pracovného pomeru, žalobca
odmietol uzatvorenie dohody o skončení pracovného pomeru a preto dňa 08.08.2016 mu bolo doručené
oznámenie, že žalovaný nemá pre neho inú vhodnú prácu zodpovedajúcu jeho kvalifikácii a vzdelaniu,
nemá možnosť ho naďalej zamestnávať a to ani na kratší pracovný čas. Následne, toho istého dňa
bola žalobcovi doručená aj výpoveď z pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce.
V tento deň žalovaný zároveň žalobcovi oznámil, že nakoľko jeho pracovné miesto je zrušené, vznikli
na strane zamestnávateľa v zmysle § 142 ods. 3 Zákonníka práce prekážky v práci. Tieto skutočnosti
žalobca nerozporoval a postupnosť krokov bola v spore preukázaná výpoveďou aj svedkyne, ktorá bola
prítomná pri rokovaní so žalobcom dňa 08.08.2016.18. V prípade z výpovede z dôvodu uvedeného v ustanovení § § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka
práce (z dôvodu nadbytočnosti v dôsledku rozhodnutia žalovaného o organizačnej zmene) dáva zákon
možnosť zamestnávateľovi regulovať počet zamestnancov primerane potrebám spoločnosti. Tento
výpovedný dôvod skrýva viacero dôvodov a jedným z nich je aj zníženie stavu zamestnancov s cieľom
zabezpečiť efektívnosť práce. Rozhodnutie zamestnávateľa o organizačných zmenách má právo ten,
kto je oprávnený uskutočňovať za zamestnávateľa právne úkony, čo v prejednávanom prípade bolo
splnené, o organizačnej zmene rozhodol kompetentný orgán žalovaného.
19. Súd sa zaoberal aj cieľom, ktorý žalovaný organizačnou zmenou sledoval, či žalovaný
svojím rozhodnutím skutočne sledoval deklarované zabezpečenie efektívnosti práce, alebo to
bol iný cieľ, ktorý naznačoval vo svojich vyjadreniach žalobca. Z vykonaného dokazovania, z
preukázaných uskutočnených krokov žalovaného ešte pred organizačnou zmenou, ktorou sa žalobca
stal nadbytočným, žalovaný uskutočňoval aj iné kroky, ktoré viedli ku zefektívneniu práce, žalovaný
v období, ktoré predchádzalo skončeniu pracovného pomeru so žalobcom ukončil pracovný pomer
aj s ďalšími zamestnancami, ktorí pracovali na divízii Analýzy a architektúry. Aj preto sa rozhodnutie
žalovaného uskutočnené organizačnou zmenou zo dňa 15.07.2016, s účinnosťou od 01.08.2016 a
následné zníženie počtu zamestnancov z dôvodu zabezpečenia efektívnosti práce, javí ako logické. V
spore nebolo preukázané, že by žalovaný sledoval iný účel, ako deklaroval v rozhodnutí o organizačnej
zmene.
20. Po rozhodnutí o organizačnej zmene žalovaný na predmetnom oddelení počítal iba s jedným
zamestnancom, pričom si vybral iného zamestnanca, nie žalobcu. Žalobca namietal výber pracovníka,
podľa jeho názoru pracovníčka pani F. nedosahovala jeho kvality, ani nebola prijatá na predmetné
oddelenie ako analytik. Výber nadbytočného zamestnanca súd nemá právo posudzovať, nakoľko
správnosť takéhoto výberu posúdiť nemôže a výber nadbytočného zamestnanca patrí výlučne
zamestnávateľovi. Výber nadbytočného zamestnanca záleží na rozhodnutí zamestnávateľa, súd tu
skúma iba existenciu organizačnej zmeny a či v jej dôsledku sa žalobca stal nadbytočným. Tieto
aspekty boli v spore preukázané. Pri výbere nadbytočného zamestnanca nebolo preukázané žiadne
diskriminačné kritériá, tak ako tvrdil žalobca. Žalovaný opakovane uvádzal, že dôvodom organizačnej
zmeny bol pokles potreby personálnych kapacít vykonávajúcich analytické činnosti. Uviedol, že v
priebehu roku 2016, konkrétne dňa 19.04.2016, s účinnosťou od 01.05.2016 prijal prvú organizačnú
zmenu, týkajúcu sa zrušenia dvoch pracovných pozícií konzultantov v divízii Analýzy a architektúry a
následne dňa 20.04.2016 platne ukončil pracovný pomer s dvoma vybranými zamestnancami pre ich
nadbytočnosť a to z dôvodu, že na predmetnej divízii nebol dostatok práce a kapacita zamestnancov
presahovala reálne potreby žalovaného. Nebola predĺžená pracovná zmluva ďalšej pracovníčke, ktorá
bola prijatá na dobu určitú. Všetky tieto zmeny boli prijímané s cieľom zníženia stavu zamestnancov a
zvýšenia efektívnosti práce tejto divízie .Uvedené potvrdil aj svedok F.. F. A., ktorý vo výpovedi uviedol,
že počas dvoch rokov dochádzalo v spoločnosti k výraznému poklesu prác analytického charakteru,
väčšina činností bola v oblasti realizácie, údržby infraštruktúry a prevádzky a tieto činnosti zabezpečujú
iné divízie spoločnosti, sú to iné činnosti ako vykonávala divízia, v ktorej pracoval žalobca. Pri poklese
potrebných prác riešili nutnosť znižovania stavu analytikov, s niektorými sa museli rozlúčiť, niektorým
nepredĺžili pracovnú zmluvu, v období roku 2016 dospeli ku rozhodnutiu, že obchodné aktivity, v oblasti
ktorých pokrývali analytické činnosti, výrazne poklesli a bola potreba to riešiť.
21. Svedkyňa D.. V. Q., personálny manažér žalovaného potvrdila, že kontaktovala žalobcu ktorý jej
povedal, že s ňou bude rozprávať až potom, keď bude rozsudok súdu právoplatný. Po právoplatnosti
rozsudku žalobcu pozvali na stretnutie, na ktorom bol prítomný aj generálny riaditeľ a právni zástupcovia.
Na stretnutí žalobcovi oznámili, že nemajú žiadnu voľnú pozíciu. Predložili mu aj rozhodnutie o
organizačnej zmene, potom mu predložili návrh dohody o skončení pracovného pomeru, s ktorým
žalobca nesúhlasil a až potom mu bola predložená výpoveď. Svedkyňa potvrdila, že v čase rokovania
so žalobcom o výpovedi nemali žiadne voľné pracovné pozície. Uviedla, že vedeli, že bude potrebný
administratívny pracovník, ale pre pobočku v Žiline a aktuálne to malo byť až v októbri 2016. Aj svedok
F. U. potvrdil, že sa v rozhodnom čase neprijímali noví ľudia, nemali voľné žiadne pozície a na divízii,
kde predtým pracoval žalobca nebola práca, nebola potreba analytických prác v spoločnosti a využívali
aj subdodávateľov.
22. Hmotnoprávnou podmienkou platnosti výpovede zo strany zamestnávateľa je ponuka vhodnej práce,
pričom ponúkaná práca nemusí zodpovedať druhu doteraz vykonávanej práce podľa pracovnej zmluvy,môže byť ňou aj iná práca, aj práca na kratší pracovný čas. V spore bolo preukázané, že žalovaný
pred doručením výpovede žalobcu oboznámil s tým, že pre neho nemá žiadnu vhodnú prácu. Žalobca
argumentoval, že krátko pred doručením výpovede žalovaný stiahol z webovej stránky ponuku voľných
miest. Žalovaný k tomuto uviedol, že na webovej stránke spoločnosti ponúkané voľné miesta neboli
aktuálne a žalovaný nemal žiadne voľné miesto. Potreba obsadenia týchto pozícii zanikla ešte pred
prijatím rozhodnutia o organizačnej zmene zo dňa 15.07.2016. Svedkyňa D.. V. Q., personálny manažér
žalovaného potvrdila, že na webovej stránke spoločnosti informácie o voľných pracovných pozíciách
boli neaktuálne, aktuálne pracovné ponuky zverejňovala na stránke Profesia a po tom, čo zistila chybu,
prikázala neaktuálnu ponuku práce z webovej stránky spoločnosti vymazať. V spore nebolo preukázané,
že by žalovaný disponoval voľným pracovným miestom, ktoré žalobcovi pred doručením výpovede
neponúkol.
23. Žalobca sa bránil tým, že žalovaný analytické činnosti zaobstaráva prostredníctvom externých
pracovníkov a oddelenie analýzy redukoval. K tomu žalovaný uviedol, že v priebehu roku 2016 mal
uzatvorenú rámcovú zmluvu, na základe ktorej boli objednávané práce spočívajúce v analytických
činnostiach na projekte od D.. Q. Q., miestom vykonávania dohodnutých prác bola Žilina, rámcová
zmluva bola uzatvorená dňa 10.01.2014. Tiež uviedol, že v priebehu roku 2016 pre neho nepracovali
žiadni iní interní pracovníci s náplňou práce spočívajúcou v analytických činnostiach. Ak aj žalovaný
využíval dodanie určitých činností subdodávateľmi, je jeho právo zvoliť spôsob plnenia svojich
záväzkov, súdu neprináleží hodnotiť efektívnosť takéhoto spôsobu práce. Ani žalobca sa od mája 2014
nijakým spôsobom nezapájal do pracovného procesu u žalovaného, neparticipoval na rozhodnutiach o
obchodnom vedení spoločnosti, nemôže preto hodnotiť obchodné rozhodnutia a stratégie žalovaného.
Súdu sa javí logické tvrdenie žalovaného, že pri realizácii zazmluvnených projektov je práve žalovaný
zodpovedný za výsledok vyhovujúci požiadavkám a potrebám zákazníkov a nie je zakázané kontrahovať
rôznych subdodávateľov, ktorí v prípade potreby plnia časť projektov. Nebolo preukázané, že by išlo iba
o subdodávky analytických činností, je na rozhodnutí žalovaného akým spôsobom a akými kapacitami
bude plniť svoje zmluvné záväzky, za ktoré zodpovedá.
24. Ďalšou z podmienok platnosti výpovede, ktoré súd skúmal, je prerokovanie výpovede so
zástupcami zamestnancov. V spoločnosti žalovaného zástupcovia zamestnancov, na ktorých sa
odvoláva ustanovenie § 74 Zákonníka práce nepôsobia, žalobca túto skutočnosť nenamietal, súd
ju považoval za nespornú. Žalovaný uviedol, že v spoločnosti nikdy nepôsobili žiadni zástupcovia
zamestnancov, nebola založená žiadna odborová organizácia, nezvolili si zamestnaneckú radu,
respektíve zamestnaneckého dôverníka a v spoločnosti od roku 2012 pôsobí iba takzvaný zástupca
zamestnancov pre bezpečnosť a ochrany zdravia pri práci, pričom tomuto zamestnancovi neprináleží
oprávnenie v zmysle Zákonníka práce. Túto skutočnosť potvrdila aj svedkyňa D.. V. Q., personálny
manažér žalovaného.
25. Žalobca navrhoval vypočuť v spore aj ďalších svedkov a to pána A., pána F., ktorí v čase doručovania
výpovede už neboli zamestnanci žalovaného, súd ich vypočutie považoval za nehospodárne a návrh na
doplnenie dokazovania zamietol. Rovnako zamietol návrh na doplnenie dokazovania výpoveďou pána
F., predsedu predstavenstva, nakoľko otázky, ktoré mu chcel žalobca položiť nesúviseli s predmetom
tohto konania a nepriniesli by žiadne nové relevantné informácie.
26. Súd vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že boli splnené všetky procesné aj hmotnoprávne
predpoklady na to, aby konštatoval, že doručená výpoveď z pracovného pomeru v zmysle ustanovenia
§ 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, z dôvodu nadbytočnosti, v dôsledku rozhodnutia žalovaného o
organizačnej zmene zo dňa 15.07.2016, s účinnosťou od 01.08.2016, je platná. Preto žalobu zamietol.
27. O trovách konania súd rozhodoval podľa ustanovenia § 255 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný
sporový poriadok, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru je úspechu vo
veci. Žalovaný mal vo veci úspech, preto súd zaviazal žalobcu ku náhrade trov konania v plnej výške.
28. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v zmysle ustanovenia § 262 CSP po
právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, na súde,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka- spisová značka
tohto konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne, a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie musí byť podpísané.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.