Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, November 16, 2018

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 22Csp/120/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117213798
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Linda Anovčinová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2018:2117213798.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdTrnavasudkyňouMgr.LindouAnovčinovouvsporežalobcu:Prvástavebnásporiteľňa,a.s.,

so sídlom Bajkalská 30, Bratislava, IČO: 31 335 004 proti žalovaným: 1/ L. V., nar. XX.XX.XXXX, 2/ P.
V., nar. XX.XX.XXXX, obaja trvale bytom B. XXXX/XX, B., o zaplatenie 31.576,58 Eur s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaní v 1. a 2. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 29.747,29
Eur spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 29.747,29 Eur od 02.10.2016 do zaplatenia, a to
do 90 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a.

III. Žalobca m á voči žalovaným v 1. a 2. rade n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 88,42 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 19.05.2017, doručenou súdu dňa 24.05.2017, domáhal voči žalovaným
zaplatenia sumy 31.576,58 Eur spolu s príslušenstvom z titulu Zmluvy o úvere č. XXXXXXX 0 01 zo dňa
08.10.2014 (ďalej aj len „zmluva“) a náhrady trov konania.

2. Žalobca v žalobe uviedol, že na základe uzatvorenej zmluvy poskytol žalobca žalovaným medziúver

vo výške 29.800,- Eur. Finančné prostriedky boli poskytnuté v troch platbách, a to dňa 15.10.2014,
dňa 29.10.2014 a dňa 09.04.2015. V zmysle čl. VIII bod 8.1 úverovej zmluvy žalobca za spracovanie
úveru žalobcom účtoval poplatok splatný pri prvej výplate medziúveru, takže celková výška vyplateného
medziúveru bola znížená o poplatok vo výške 357,60 Eur. Úroková sadzba za úver bola dohodnutá
vo výške 5,49 % ročne, ktorá bola žalovaným vypočítavaná z výšky vyplateného úveru od 16.10.2014
zo sumy 11.000,- Eur, od 30.10.2014 zo sumy 24.197,60 Eur a od 10.04.2015 zo sumy 29.800,- Eur.
Žalovaný boli zaviazaní splácať úver v pravidelných mesačných splátkach k 15. dňu v mesiaci vo výške

181,57 Eur, ktoré v zmysle čl. V bod 5.3 pozostávali z vkladu na účet sporenia vo výške 45,23 Eur a zo
splátky úrokov na medziúver vo výške 136,34 Eur. Žalovaní porušili zmluvné podmienky a medziúver
prestali splácať riadne a včas. Listom zo dňa 02.08.2016 žalobca vyzval žalovaných na doplatenie
omeškaných splátok, pričom žalovaných upozornil na možnosť požadovať splatenie celého zostatku
úveru s príslušenstvom pred dohodnutou dobou splatnosti. Nakoľko omeškané splátky neboli zo strany
žalovaných uhradené, žalobca dňa 29.06.2016 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Ku dňu splatnosti
úveru žalobca zaúčtoval nasporenú sumu vo výške 361,22 Eur na konte sporenia s kontom medziúveru.

Žalobca v žalobe uviedol, že dlžná suma ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti predstavuje sumu
vo výške 30.160,43 Eur, pričom pozostávala z istiny vo výške 29.438,78 Eur, nezaplatených 5,49% p.
a. úrokov za úver vo výške 601,65 Eur a nezaplatených poplatkov vo výške 120,- Eur. Po vyhlásení
mimoriadnej splatnosti úverová zmluva nezaniká a istina (29.438,78 Eur) sa úročí dohodnutým úrokomza úver vo výške 5,49% ročne a zároveň celý zostatok dlhu (30.160,43 Eur) ku dňu vyhlásenia
mimoriadnej splatnosti úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne. Po vyhlásení mimoriadnej splatnosti
bola istina pohľadávky znížená o platby vykonané dňa 21.10.2016 vo výške 181,57 Eur, dňa 15.12.2016

vo výške 181,57 Eur a dňa 13.04.2017 vo výške 50,- Eur, ktoré boli započítané na úradu istiny. Ku
dňu 30.04.2016 žalovaná suma 31.576,58 Eur pozostáva z istiny vo výške 29.025,64 Eur, úroku za
úver vo výške 1.547,86 Eur, nezaplatených poplatkov vo výške 120,- Eur a úroku z omeškania za
obdobie od 27.09.2016 do 30.04.2017 vo výške 883,08 Eur. Žalobca žiadal, aby súd žalovaných
zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 31.576,58 Eur spolu s 5,49 % úrokom

ročne za úver zo sumy 29.025,64 Eur od 01.05.2017 do zaplatenia a 5 % úroku ročne zo sumy
29.747,29 Eur od 01.05.2017 do zaplatenia. Ako dôkazy žalobca k žalobe pripojil Zmluvu o úvere č.
XXXXXXX. 0 01 zo dňa 08.10.2014, Všeobecné podmienky stavebného sporenia pre fyzické osoby,
tarify sporenia pre fyzické osoby, amortizačnú tabuľku pre medziúver a stavebný úver, upozornenie na
vyhlásenie mimoriadnej splatnosti zo dňa 02.08.2016, doručenky, vyhlásenie mimoriadnej splatnosti zo
dňa26.09.2016,doručenky,výpiszúčtumedziúveruč.XXXXXXX.02,výpiszúčtustavebnéhosporenia

č. XXXXXXX X XX, exekučný príkaz zo dňa 28.04.2016, sp. zn. EX XXXX/XXXX.

3. Žalovaným bola žaloba spolu s výzvou na vyjadrenie sa doručená dňa 18.10.2017. Žalovaní sa k
žalobe nevyjadrili.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom predložených listinných dôkazov, a to
žalobou zo dňa 19.05.2017, Zmluvou o úvere č. XXXXXXX 0 01 zo dňa 08.10.2014, upozornením na
vyhlásenie mimoriadnej splatnosti zo dňa 02.08.2016, doručenkami, vyhlásením mimoriadnej splatnosti
zo dňa 26.09.2016, doručenkami, výpisom z účtu medziúveru č. XXXXXX X XX, výpisom z účtu
stavebného sporenia č. XXXXXXX X 01, exekučným príkazom zo dňa 28.04.2016, sp. zn. EX XXXX/

XXXX, ako aj s obsahom celého spisového materiálu, keď pojednával v neprítomnosti žalobcu a
žalovaných v zmysle § 180 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a
zistil nasledovný skutkový a právny stav.

5. Žalobca ako veriteľ a žalovaná v 1. rade ako dlžník a žalovaný v 2. rade ako spoludlžník (ďalej

spolu ako „žalovaní“) uzavreli dňa 08.10.2014 Zmluvu o úvere č. XXXXXXX 0 01, na základe ktorej bol
žalovaným poskytnutý medziúver vo výške 29.800,- Eur s úrokovou sadzbou medziúveru vo výške 5,49
% ročne. Splátky vo výške 181,57 Eur boli splatné k 15. dňu v mesiaci, pričom pozostávali s mesačnej
splátky úrokov z medziúveru vo výške 136,34 Eur a mesačného vkladu na zmluvu o stavebnom sporení
č. XXXXXXX X 01. Konečná splatnosť medziúveru bola stanovená do 15.10.2044. Z amortizačnej

tabuľkypremedziúverastavebnýúvervyplýva,žecelkováčiastka,ktorúspotrebiteľbudemusieťzaplatiť
je 66.543,61 Eur, z toho istina 29.800,- Eur, z toho úroky 36.374,01 Eur, z toho spracovateľský poplatok
357,60 Eur, pomerná časť poplatku za uzatvorenie zmluvy 12,- Eur. žalovaní úver riadne nesplácali,
preto listom zo dňa 02.08.2016 žalobca žalovaných upozornil, že v prípade neuhradenia splátok úver
zosplatní. Zásielka od žalovanej v 1. rade sa žalobcovi dňa 25.08.2016 vrátila ako neprevzatá v odbernej

lehote a žalovaný v 2. rade zásielku prevzal dňa 22.08.2016. Z oznámenia o vyhlásení mimoriadnej
splatnosti zo dňa 26.09.2016 vyplýva, že žalobca žalovaným oznámil, že dňom 26.09.2016 vyhlásil
mimoriadnu splatnosť úveru a žiada vrátiť celú dlžnú sumu, ktorá k 26.09.2016 predstavuje 30.160,43
Eur. Zásielka sa žalobcovi od oboch žalovaných dňa 19.10.2016 vrátila ako neprevzatá v odbernej
lehote.

6. Podľa § 261 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „Obchodný zákonník“)
táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s
prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

7. Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je
upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie
je uzavretá.

8. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.9. Podľa § 52 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“)
vzneníplatnomaúčinnomkudňuuzavretiazmluvyspotrebiteľskouzmluvoujekaždázmluvabezohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,

ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa
vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo
dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

10. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,

ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

11. Podľa § 53 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia

sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak
nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

12. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

13. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa

priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských
zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší

14. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka platnom a účinnom ku dňu vzniku omeškania ak ide
o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z

omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania
a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

15. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom ku dňu vzniku omeškania, výška úrokov
z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej

banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

16. Hoci predmetná zmluva o úvere bola uzavretá podľa zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení
v znení neskorších predpisov, medzi stranami sporu ide o úverový právny vzťah, a teda absolútny
obchod (§ 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka). Na predmetný vzťah z tohto dôvodu dopadajú

aj ustanovenia Obchodného zákonníka, ale je potrebné naňho aplikovať aj ustanovenia Občianskeho
zákonníka, pretože v prejednávanom prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 Občianskeho
zákonníka.

17. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s

dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľasúneprijateľnéapretoneplatné.Vychádzasaztoho,

že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

18. Aj napriek tomu, že ide o úverovú zmluvu, ktorá sa riadi režimom Obchodného zákonníka, ako
už súd uviedol vyššie, v danom prípade sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaní ako spotrebitelia, pričom
obsah zmluvy bol daný žalobcom bez možnosti žalovaných privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebnépredmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, úprava ktorých
je v Občianskom zákonníku pre spotrebiteľa výhodnejšia.

19. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca a žalovaní ako dlžníci
uzavreli dňa 08.10.2014 zmluvu, v zmysle ktorej žalobca ako veriteľ poskytol žalovaným ako dlžníkom
medziúver na základe uzatvorenej zmluvy o stavebnom sporení. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie
medziúveru vo výške 29.800,- Eur, ktorý sa po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení
a súčasne pri dodržaní všetkých zmluvných podmienok mal zmeniť na stavebný úver. Žalobca si svoj

záväzok riadne splnil a poskytol žalovaným dohodnutý medziúver, čo vyplývaj aj z predloženého výpisu
z účtu medziúveru podľa ktorého bol žalovaným poskytnutý medziúver vo výške 29.800,- Eur. Žalovaní
však svoj záväzok riadne a včas neplnili, a s jeho plnením sa dostali do omeškania. Keďže nastali
podmienky predpokladané v zmluve tým, žalovaní podstatne porušili zmluvu, žalobca listom zo dňa
26.09.2016vyhlásilmimoriadnusplatnosťúverukudňu26.09.2016.Povyhlásenímimoriadnejsplatnosti
úveru bola istina pohľadávky celkovo vo výške 30.160,43 Eur, ktorá bola znížená o platby vo výške

181,57 Eur zo dňa 21.10.2016, vo výške 181,57 Eur zo dňa 15.12.2016 a vo výške 50,- Eur zo dňa
13.04.2017. Súd tak priznal žalobcovi sumu vo výške 29.025,64 Eur, pričom táto suma predstavuje
nesplatenú istinu medziúveru (poskytnutý úver vo výške 29.800,- Eur mínus zaúčtované konto sporenia
pri mimoriadnej splatnosti vo výške 361,22 Eur a úhrady vykonané žalovanými po vyhlásení mimoriadnej
splatnosti vo výške 413,14 Eur). Súd žalobcovi priznal aj vyčíslené nezaplatené úroky za úver ku

dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru vo výške 601,65 Eur, nakoľko na tieto má podľa čl. II.
uzatvorenej zmluvy žalobca nárok.

20. Podľa § 121ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania,
poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

21. Žalobca k žalovanej sume žiadal priznať aj sumu 120,- Eur z nezaplatených poplatkov, ktorá
predstavuje poplatky za 1. upomienku, ktoré boli adresované žalovaným, a to zo dňa 28.02.2015, dňa
30.11.2015, dňa 31.03.2016 (3 x 15,- Eur), poplatky za 2. upomienku, ktoré boli adresované žalovaným
dňa 31.12.2015, dňa 30.04.2016 (2 x 15,- Eur), poplatky za predžalobnú upomienku účtované dňa

31.01.2016 a dňa 31.05.2016 (2 x 15,- Eur) a poplatok za individuálne riešenie omeškania účtovaný dňa
12.07.2016 (1 x 15,- Eur), ktorý nárok žalobcovi vyplýva z čl. VIII zmluvy.

22. Súd tak žalobcovi priznal celkom sumu 29.747,29 Eur (istina vo výške 29.025,64 Eur + 601,65 Eur
úrokyzaúverdovyhláseniamimoriadnejsplatnostia120,-Eurzapoplatky),nazaplateniektorejzaviazal

žalovanú v 1. rade a žalovaného v 2. rade.

23. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriť právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinná
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

24. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy výška úrokov z omeškania je o 5
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému

dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

25. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (hlavné refinančné operácie) ku dňu
02.10.2016 bola vo výške 0,00 %.

26. Keďže súd dospel k záveru, že opodstatnená je požiadavka žalobcu len na zaplatenie sumy
29.747,29 Eur, bolo možné priznať žalobcovi nárok na zaplatenie zákonného úroku z omeškania len z
tejto sumy. V časti istiny 29.747,29 Eur zosplatnenej dňa 26.09.2016 súd priznal úrok z omeškania od
uplynutia lehoty určenej vo výzve na zaplatenie dlžných splátok, ktorá uplynula dňa 01.10.2016 a od
02.10.2016 sa žalovaní dostali do omeškania, pretože dlh v určenej lehote nesplatili, pričom výšku úroku

z omeškania súd priznal v súlade s vyššie citovaným ustanovením.27. Podľa § 232 ods. 2 a 3 CSP ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný
márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je tri dni a plynie od
právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

28. S prihliadnutím na výšku istiny s príslušenstvom, na zaplatenie ktorých súd zaviazal žalovaných,
určil súd žalovaným v súlade s § 232 ods. 3 veta prvá CSP na plnenie lehotu 90 dní od právoplatnosti
rozsudku.

29. Súd nepriznal žalobcovi úrok za úver vo výške 5,49 % ročne od 27.09.2016 do 30.04.2017 vo
výške 946,21 Eur a úrok za úver 5,49 % ročne zo sumy 29.025,64 Eur od 01.05.2017 do zaplatenia.
Žalobca právo požadovať úrok za úver do úplného zaplatenia vyvodzoval z čl. 10.20 zmluvy. Toto
ustanovenie zmluvy je v rozpore s § 53 Občianskeho zákonníka a § 4 ods. 2 zákona o ochrane
spotrebiteľa a predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Rovnako tak ustanovenie zmluvy je v
rozpore s ustanovením § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého je záväzok vrátiť úrok

splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Splácanie úveru v splátkach na strane
veriteľa - žalobcu vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne (v splátkach)
vracia a spláca a za tento stav nedostatku a úverovania patrí veriteľovi úrok. Úrok preto zjednodušene
predstavuje cenu peňazí v zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa, ktorý tým, že nemá istinu úveru
k dispozícii, nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Absentujúci zisk pokrýva veriteľovi práve úrok

splácaný spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku. Tento stav tzv. výhody splátok je
obvyklý a od nepamäti justifikuje nárok dodávateľa na úroky ako cenu dočasne obetovaných peňazí,
ktorých dispozície sa veriteľ zbavuje v záujme získania budúcich úžitkov v podobe kapitalizovanej
odplaty získanej za celé obdobie postupného splácania úveru, a teda výhody splátok. Iný stav je však
príznačný pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde veriteľovi vzniká nárok na jednorazové

vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. V tomto
prípade svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú
sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho
práva na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník
nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Práve v tomto kruciálnom rozdiele spočíva ekonomická

podstata straty nároku veriteľa na úroky za požičanie peňažných prostriedkov spotrebiteľa. Logicky
tak nastupuje stav, v ktorom by mal mať veriteľ záujem a vyvinúť úsilie smerujúce k skorému vráteniu
peňažných prostriedkov a právny poriadok mu po mimoriadnom zosplatnení úveru poskytuje viaceré
právne prostriedky vymoženia jednorazovo zosplatnenej pohľadávky (úveru). Ak teda nastal stav, kedy
dlžník - žalovaní už nemajú právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani

na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov
žalovanými. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekomformný stav,
kde dlžník by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ
by naďalej pohodlne inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De facto
by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku

a veriteľ by úroky inkasoval ako keby k zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo však dlžníkom by neboli
garantované nijaké práva, ktoré im plynuli zo zmluvy pred žalobcom vyvolanou zmenou záväzku.
Súd takýto stav v žiadnom prípade nemôže pripustiť, lebo by toleroval založenie hrubej nadvlády
dodávateľa voči dlžníkom, a to navyše za stavu, že žalobca si môže nárokovať a môže sa domôcť
jednorazového vrátenia peňažných prostriedkov z majetku dlžníka a nemusí trpieť nijaké obmedzenia

užívania svojho majetku podľa uzavretej zmluvy. Ak by navyše súd takúto zmenu justifikoval, podporil
by nielen hrubú nadvládu veriteľa, ale zároveň by podporoval aj stav v ktorom žalobca ako veriteľ
nie je nútený vymáhať svoju pohľadávku a odplatné úroky mu majú nahradiť stav jeho potenciálnej
nečinnosti. Takéto konanie neponíma v slovenskom právnom poriadku nijakú právnu ochranu a ani preto
niet titulu na inkasovanie odplatných úrokov. Jednorazovým zosplatnením vzniká dlžníkovi povinnosť

jednorázovo vrátiť sumu požičaného úveru, navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia a
počnúc prvým dňom omeškania dlžníka ide o protiprávny stav založený sankčným jednostranným
predčasnýmzosplatnenímúveru.Sprotiprávnymstavomsaprirodzenespájajúvýhradnesankcie,keďže
dlžník je v omeškaní s vrátením uvedenej sumy. Naopak s protiprávnym stavom sa nikdy nebudú
spájať odplatné plnenia, ktoré sa spájajú len so stavom lege artis, a teda stavom oprávneného držania

peňažných prostriedkov podľa podmienok spotrebiteľskej zmluvy. Ak napriek tomu existuje zmluvná
úprava,ktorásprotiprávnymstavomstotožňujeajodplatnénárokypatriacelenvprávnesúladnomstave,
je táto právna úprava na škodu spotrebiteľa neprijateľne odchylná od zákona, čo zmluvnú podmienku
podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, resp. podľa § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka robíabsolútne neplatnou. Povedané inak, v protiprávnom stave patria zmluvným stranám len sankcie a na
tento účel je kogentným určujúcim pravidlom § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 a
§ 3a nariadenia vlády 87/1995 Z. z. Ak by sa žalobca odplatných plnení napriek vyššie uvedenému

výkladu neplatnosti dojednania dovolával aj v čase po jednostrannom mimoriadnom zosplatnení úveru,
neprešli by tieto nároky testom citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka a nariadenia vlády (k
tomu napríklad rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 23Co/345/2017 zo dňa 17.09.2018).

30. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,

ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

31. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

32. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

33. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 a 2 CSP. Pri rozhodovaní o
náhrade trov konania súd vychádzal z rozhodnutia vo veci samej. Žalobcovi bola priznaná suma celkovo
vo výške 29.747,29 Eur s príslušenstvom, keď vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol ako nedôvodnú. S
ohľadom na uvedené súd konštatuje, že žalobca mal úspech vo veci v rozsahu 94,21 % a žalovaní v
rozsahu 5,79 %. Žalobcovi tak vzniklo právo na náhradu trov konania podľa pomeru úspechu v konaní

v rozsahu 88,42 % (94,21% - 5,79%), pričom súd nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre
ktoré by mohol výnimočne postupovať v zmysle § 257 CSP, a nepriznať náhradu trov konania žalobcovi,
keď ani žalovaní žiadny takýto dôvod neuviedli. O výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2
CSP rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Trnava.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti

odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z.).