Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 18, 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/131/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4119201224
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Polyáková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4119201224.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a sudkýň JUDr.

Dagmar Podhorcovej a JUDr. Ingrid Doležajovej, v právnej veci žalobcov: 1. C. D., nar. XX.XX.XXXX,
bytom L. XXX, 2. H. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX, obidvaja zastúpení JUDr. Ján Miadok, so
sídlom Banská Bystrica, Nám. SNP 2, proti žalovaným: 1. C. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom U., L. XXXX/
XX, 2. SILBAVIA JSB s.r.o., IČO: 51 877 431, so sídlom Nitra, Kamenná 3572/70, obidvaja zastúpení
AS Legal s.r.o. advokátska kancelária, IČO: 36 857 688, so sídlom Bratislava, Hlučínska 1/11, o určenie
neúčinnosti právnych úkonov, na odvolanie žalobcov proti rozsudku Okresného súdu v Nitre zo dňa
21.03.2019, č. k. 25C/10/2019-89, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaným v 1. a 2. rade priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd žalobu zamietol a žalovaným v 1. a 2. rada priznal plnú náhradu trov
konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobcovia sa domáhali určenia neúčinnosti odstúpenie
žalovanéhov1.radezodňa21.03.2018odkúpnejzmluvy,týkajúcichsanehnuteľnostízapísanýchnaLV
č. XXXX kat. úz. V., na základe ktorej došlo k prevodu vlastníctva na žalovaného v 1. rade a neúčinnosti
kúpnej zmluvy zo dňa 16.08.2018 uzavretej medzi žalovanými. Išlo o nehnuteľnosti parc. č. XXXX/XX

o výmere XXXX m2, parc. č. XXXX o výmere XXXX m2, parc. č. XXXX/X o výmere XXX m2 a stavby
súp. č. XXXX na parc. č. XXXX. Žalobcovia v tom čase mali pohľadávku v sume 59.070,40 eura voči
spoločnosti SILBAVIA s.r.o., ktorá im bola priznaná Okresným súdom Levice v konaní vedenom pod
sp. zn. 12C/233/2009, rozhodnutie však nebolo právoplatné. Po vynesení prvoinštančného rozhodnutia
došlo k prevodu nehnuteľnosti, prevody realizoval žalovaný v 1. rade, ktorý je konateľ a spoločník tak
žalovaného v 2. rade ako aj spoločnosti SILBAVIA s.r.o. Podľa názoru žalobcov tak došlo k zmenšeniu
majetku a je ohrozené uspokojenie ich pohľadávky. Boli ukrátení konaním žalovaných a sú pasívne

legitimovaní v zmysle § 42b OZ. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 137 CSP, § 3
ods. 1, § 39, § 42a, § 42b OZ ako aj § 123 OZ. Po vykonanom dokazovaní konštatoval, že predmetom
konaniabolnávrhnaneúčinnosťprávnychúkonovdlžníka,pričomžalobaoneúčinnosťprávnychúkonov
smeruje voči subjektom, ktorý mali z odporovaného právneho úkonu v prospech, prípadne voči ich
právnym nástupcom, akým boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právneho úkonu. Za
žalovaných označili žalovaného v 1. rade v zmysle odseku 2 a žalovaného v 2. rade v zmysle odseku 3
§ 42b OZ. V tejto súvislosti poukázal na ust. § 42a ods. 1 OZ, podľa ktorého sa veriteľ môže domáhať

odporovateľnostiúkonovdlžníka.Akdlžníkneurobížiadenúkon,niejesavočikomuoprávnenedomáhať
odporovateľnosti. V danej veci dlžník SILBAVIA s.r.o. neurobila žiaden úkon ukracujúci žalobcov, resp.
neurobila vôbec žiadny úkon. Žalovaný v 1. rade odstúpil od kúpnej zmluvy so spoločnosťou SILBAVIA
s.r.o. pre nezaplatenie kúpnej zmluvy, na základe čoho kataster žalovaného v 1. rade zapísal akovlastníka nehnuteľnosti. Ak nie je právny úkon dlžníka, nie je čo odporovať. Ak nie je naplnená podstata
§ 42a OZ, nemôžu existovať subjekty podľa § 42b OZ. To, že si predávajúci uplatnil svoje právo nie je
v rozpore s dobrými mravmi. Z uvedených dôvodov preto žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol

podľa § 255 ods. 1 CSP a úspešným žalobcom priznal plnú náhradu trov konania.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadli v zákonnej lehote odvolaním žalobcovia v 1. a 2. rade a
domáhali sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V dôvodoch svojho
odvolania uviedli, že súd prvej inštancie rozhodol na základe neúplného a nedostatočného dokazovania,

nesprávne hodnotenia jednotlivých dôkazov a nesprávnej aplikácii príslušných hmotnoprávnych a
procesnoprávnych ustanovení. Súd prvej inštancie bol povinný žalobu v merite veci prejednať, nakoľko
bola podaná dôvodne. Napadnutý rozsudok bol vydaný v rozpore s ust. § 42 a § 42b. Namietajú postup
a predbežné právne posúdenie veci zo strany sudcu, ktoré sudca predniesol bezprostredne po otvorení
pojednávania, to znamená v rozpore s platnou právnou úpravou a v rozpore so zásadami a princípmi
procesného práva a to bez náležitého odôvodnenia svojho postupu. Postupom súdu prvého stupňa

bola žalujúcej strane odňatá možnosť konať pred súdom. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie
NajvyššiehosúduČRsp.zn.30Cdo/304/2006.Zanepodložený,nesprávnyanezákonnýjenutnýoznačiť
aj právny názor, ktorý v bode 8. vyslovil súd v súvislosti s námietkami žalujúcej strany ohľadom rozporu
výkonu práv zo strany žalovaných s dobrými mravmi. Z konania C. R. ako fyzickej osoby a zároveň
ako majiteľa štatutárneho zástupcu spoločnosti SILBAVIA s.r.o. a SILBAVIA JSB s.r.o. vyplýva, že z

jeho strany došlo k zneužitiu práva s cieľom dosiahnuť vlastné obohatenie na úkor svojich veriteľov.
Svedčí o tom vecná a časová súvislosť pri uzatváraní právnych úkonov, resp. pri odstupovaní od
právnych úkonov, na základe ktorých C. R. ako dlžník, či už ak fyzická osoba alebo ako majiteľ a
štatutárny zástupca právnickej osoby prevádzal vlastnícke právo k nehnuteľnostiam. Súd prvej inštancie
bol povinný zaoberať sa všetkými dôvodmi podanej žaloby, to znamená najmä z pohľadu ust. § 42a ods.

4 OZ. Podľa názoru žalobcu konajúci sudca pred otvorením pojednávania bezprostredne po otvorení
pojednávania oboznámil účastníkov konania so svojim predbežným právnym názorom, v ktorom jasne
deklaroval, že žalovaná strana žalobcom ako veriteľom definitívne zabránila vymoženiu súdom priznanej
doposiaľ neprávoplatnej pohľadávky. Uvedený postup sudcu je priamo v rozpore s ust. § 181 ods. 1 a 2
a v rozpore so základnými princípmi a zásadami podľa čl. 1 - 18 CSP.

3. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrili žalovaní, ktorí navrhli rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdiť. Vo svojom vyjadrení uviedli, že majú za to, že v predmetnom konaní neboli
splnené podmienky pre úspešné určenie neúčinnosti právnych úkonov podľa ust. § 42 OZ a to: 1.
existencia právneho úkonu dlžníka, 2. ukrátenie veriteľa - preukázanie skutočnosti, že konkrétny právny

úkon dlžníka ukracuje uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa. Podľa názoru žalovaných, v
predmetnomkonanínebolasplnenápodmienka,abysajednaloodlžníkoveprávneúkony,načomzaložil
svoje rozhodnutie i prvoinštančný súd. V danej veci žalobcovia napádajú právny úkon - odstúpenie od
zmluvy zo dňa 21.03.2018, avšak tento právny úkon nemožno považovať za dlžníkov právny úkon.
Dlžník tento úkon nevykonal, ale jedná sa o právny úkon tretej osoby odlišnej od dlžníka. Právny

poriadok neustanovuje právo veriteľa napádať právne úkony iných osôb ako dlžníka podľa ust. § 42
OZ a z uvedeného dôvodu bolo nevyhnutné žalobu zamietnuť. Žalobcovia ďalej uvádzajú, že im súd
znemožnil vykonať ich procesné práva, keď žalobu meritórne neprejednal a nevykonal navrhované
dôkazy. Z celého odvolania však nie je zrejmé, v čom vidia chybné právne posúdenie zo strany súdu, či
procesné pochybenie, keď len uvádzajú, že súd odmietol žalobu v merite prejednať, čo sa nezakladá na

pravde, keďže súd žalobu meritórne prejednal a vyslovil svoj právny názor v odôvodnení rozsudku. Čo
sa týka doplnenia dokazovania a vykonávania dokazovania ohľadne majetkovej situácie žalovaného,
bolo pre úspešné odporovanie - napádanie právneho úkonu dlžníka, zjavne nelogické a zbytočné.
Taktiež skutočnosť, že súd vyslovil predbežné právne posúdenie ešte pred prednesom procesnej strany,
nemôže procesnej strane žiadnym spôsobom zasiahnuť do jej procesných práv. V každej jednotlivej

veci si súd na základe žaloby a pripojených dôkazov a repliky žalovaného a ním predložených dôkazov
vytvorí predbežný právny názor a tak tomu bolo aj v tomto prípade. Žalobcom tým bola hneď na začiatku
pojednávania daná možnosť náležitou právnou a skutkovou argumentáciou reagovať na predbežné
právne posúdenie súdu a tento názor vyvrátiť, či korigovať.

4. K vyjadreniu žalovaných sa vyjadrili žalobcovia, ktorí opätovne navrhli rozsudok súdu prvej inštancie
zrušiťavecmuvrátiťnanovékonanie.Uviedli,ženaďalejtrvajúnatom,žerozsudoksúduprvejinštancie
je nesprávny, nezákonný, vydaný v rozpore s príslušnou hmotnoprávnou a procesnoprávnou úpravou a
v rozpore s príslušnou judikatúrou. Z vyjadrení žalovaných je zrejmé, že svoje tvrdenie, resp. nesprávneprávne posúdenie veci opierajú o druhý odstavec druhú časť § 42 ods. 4 OZ. Žalobcovia však svoje
tvrdenie a svoje právne posúdenie veci opierajú aj o ust. § 42a ods. 1 prvá časť písmena a/ - e/, kde
zákon umožňuje odporovať tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo

v posledných troch rokoch medzi dlžníkom, ktorý je právnickou osobou a osobami uvedenými pod písm.
a/ - e/. Ďalšou právne významnou skutočnosťou je to, že za predávajúceho aj za kupujúceho kúpnu
zmluvu zo dňa 06.07.2016, t. j. v poradí prvý právny úkon, ktorý žalobcovia neodporujú podpisovala za
obidve zmluvné strany tá istá osoba. To znamená za fyzickú osobu - predávajúceho C. R. a za právnickú
osobou - kupujúceho SILBAVIA s.r.o. jej štatutárny zástupca C. R.. Tá istá situácia sa opakovala aj dňa

16.08.2018, kedy bola uzatvorená kúpna zmluva medzi fyzickou osobou C. R. a právnickou osobou
spoločnosťou SILBAVIA JSB ako kupujúcim, za ktorú opätovne podpísala zmluvu tá istá osoba C. R.
ako štatutárny zástupca tejto spoločnosti. Konanie C. R. možno jednoznačne kvalifikovať ako konanie
v rozpore s dobrými mravmi.

5. K replike žalobcov sa opätovne vyjadrili žalovaní, ktorí navrhli, aby súd odvolanie v celom rozsahu

zamietol. Poukázali na svoje predchádzajúce vyjadrenie vo veci, ktorí podali správnu a vyčerpávajúcu
interpretáciuust.§42aanasl.OZazpodmienok,zaktorýchjemožnésasúspechomdomôcťvyslovenia
neúčinnosti právneho úkonu dlžníka, predovšetkým na právo veriteľa sa podľa ust. § 42 ods. 1 domáhať,
aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa ods. 2 - 5 sú voči nemu právne neúčinné. V tejto súvislosti
poukázaliajnakomentárautoraC..B.W.uvedenéhovprávnomsystémeEPISKkuvedenýmzákonným

ustanoveniam.

6. Podaním došlým krajskému súdu dňa 09.01.2020 žalovaní oznámili, že žalobcovia zakladali svoj
nárok na skutočnosti, že došlo k ukráteniu uspokojenia ich pohľadávky vo výške 59.070,40 eura
priznanej neprávoplatným rozsudkom Okresného súdu Levice sp. zn. 12C/233/2009. Vo veci bolo

rozhodnuté rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 25.09.2019 č. k. 5Co/191/2018-320, ktorý zmenil
rozsudok Okresného súdu Levice tak, že žalobu žalobcov v celom rozsahu zamietol. Žalovaní zastávajú
názor, že v zmysle ust. § 42a OZ nie je splnená ani druhá podmienka toho, aby došlo k ukráteniu
uspokojenia vymáhateľnej pohľadávky žalobcov, pretože pohľadávka, ktorej uspokojenie malo byť
ukrátené vôbec neexistuje a teda nemôže dôjsť k ukráteniu uspokojenia akejkoľvek pohľadávky.

7. Žalobcovia po doručení vyjadrenia žalovaných o neexistencii vymáhateľnej pohľadávky zaslali
vyjadrenie, v ktorom uviedli, že naďalej trvajú na podanej žalobe. Pohľadávku stále považujú za platnú,
aktuálnu a reálnu. Voči rozsudku odvolacieho súdu podali v záujme ochrany svojich práv dovolanie z
dôvodu, že zo strany odvolacieho súdu došlo k zreteľnému a závažnému porušeniu hmotnoprávnych a

procesnoprávnych noriem. Predpokladajú a legitímne očakávajú, že dovolací súd rozsudok odvolacieho
súdu ako aj prvoinštančného súdu zmení v ich prospech, resp. zruší a vráti na ďalšie konanie. Žalovaná
strana si navzájom odporuje, keď na jednej strane tvrdí, že neexistuje právny úkon dlžníka a na
druhej strane tvrdí, že právny úkon dlžníka neukracuje uspokojenie pohľadávky veriteľa. Podľa názoru
žalobcov, účelom a cieľom prevodu vlastníckych práv k nehnuteľnostiam na rôznych vlastníkov, ku

ktorým došlo v dôsledku odstúpenia od zmluvy a následne k predaju nehnuteľnosti na základe kúpnej
zmluvy je zmariť, resp. ukrátiť uspokojenie pohľadávky žalobcov ako veriteľov z prípadného predaja
predmetných nehnuteľností. Tieto právne úkony je nutné považovať za platné právne úkony vykonané
v súlade so zákonom a tvrdenie žalovanej strany o neexistencii právneho úkonu je podľa ich názoru
účelové a nepravdivé. V ďalšom si žalovaní odporujú v tom, že na jednej strane tvrdia, že k ukráteniu

uspokojeniauplatnenejpohľadávkyveriteľanedošlozdôvodujejúdajnéhopremlčaniaanadruhejstrane
tvrdia, že pohľadávka údajne vôbec neexistuje. Podľa ich názoru odvolací súd vo svojom rozhodnutí sp.
zn. 5Co/191/2018 mal pri rozhodovaní vychádzať z noriem obchodného práva, v ktorom sú samostatne
upravené premlčacie lehoty odlišné od všeobecnej právnej úpravy uvedenej v Občianskom zákonníku.

8.KrajskýsúdvNitreakosúdodvolací(§34CSP)viazanýrozsahomadôvodmiodvolania(§379a§380
CSP), po zistení, že odvolanie podala v stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) strana, v neprospech ktorej
bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a
dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny v zmysle ust. § 387
ods. 1 CSP potvrdiť.

9. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplní na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.10. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie týkajúce
sa žalobcami v odvolaní namietajúcich skutočností je vyčerpávajúce, správne skutkovo a právne

zdôvodnené a zodpovedá požiadavkám ust. § 220 CSP kladeným na odôvodnenie rozhodnutia.
Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným
spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán sporu k prejednávanej veci, výsledky vykonaného
dokazovania a právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, z ktorých vyvodil svoje
právne závery. Svoje prijaté právne závery primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia

nevyplýva jednostrannosť ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych
predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Samotný fakt, že žalobcovia sa z
dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvej inštancie nestotožnili neznamená, že jeho zdôvodnenie
nezodpovedá požiadavkám, ktoré na túto časť rozhodnutia kladie citované ust. § 220 CSP. Súd prvej
inštancie totiž zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré žalobu zamietol.

11. Vzhľadom na konštatovanie vecnej správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia a stotožnení sa
s dôvodmi uvedených v písomnom vyhotovení rozsudku súdom prvej inštancie, krajský súd podľa § 387
ods. 2 CSP v plnom rozsahu odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie z
titulu aplikácie § 387 ods. 2 CSP v spojení s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 a
rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 170/2005, pri potvrdení rozhodnutia okresného súdu nie je

potrebné, aby krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku zopakoval tie závery napadnutého rozhodnutia
okresného súdu, s ktorými sa stotožňuje, pretože odôvodnenia a rozhodnutia prvoinštančného súdu a
odvolacieho súdu tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/05, IV. ÚS 372/08) a tým je postačujúce
odkázať cez § 387 ods. 2 CSP na odôvodnenie obsiahnuté v rozsudku okresného súdu. V zásade sa
odvolací súd môže obmedziť len na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu.

12.Inapriektomuodvolacísúddodáva,žejerozsahomodvolaniaviazaný(§379CSP)akoajodvolacími
dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP). Aj keď žalobcovia vo svojom odvolaní presne nekonkretizujú odvolacie
dôvody, tak ako im ukladá ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolací súd zhodnotiac obsah odvolania (nesprávne
zistený skutkový stav a nesprávne právne posúdenie veci).

13. Pokiaľ ide o odvolací dôvod, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam, v tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ust. § 385 CSP, podľa
ktorého je odvolací súd viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, okrem prípadov,
ak dokazovanie zopakuje alebo doplní. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že v danom

prípade nie je potrebné zopakovať, prípadne dopĺňať dokazovanie, pretože súd prvej inštancie náležite
zistil skutkový stav. V konaní nebolo sporným, že dňa 06.07.2016 bola uzatvorená kúpna zmluva medzi
predávajúcim C. R. a kupujúcim SILBAVIA s.r.o., ktorej vklad bol povolený v konaní pod č. V XXXX/
XX, pričom následne predávajúci dňa 21.03.2018 odstúpil od tejto kúpnej zmluvy (č. l. 31, 32 spisu).
Následne predávajúci C. R. kúpnou zmluvou zo dňa 16.08.2018 odpredal nehnuteľnosti, ktoré boli

špecifikované v predmete zmluvy kupujúcemu SILBAVIA JSB s.r.o. (č. l. 35 spisu). Okresný úrad Nitra,
katastrálny odbor povolil vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností a konanie bolo vedené pod
č. V XXXX/XXXX. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní sa rozumie taký
výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ust. § 191 CSP,
podľa ktorého súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich

vzájomnej súvislosti, pričom prihliada starostlivo na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Nesprávne
hodnotenie dôkazov je teda možné vytknúť súdu prvej inštancie v prípade, ak by zobral do úvahy
skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli v
konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimohol rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že pri hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov,

ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu, alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti,
pravdivosti alebo vierohodnosti, je logicky rozpor, alebo ak hodnotenie dôkazov odporuje ust. § 191 - §
194 CSP. Odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP, teda možno napadnúť výsledok činnosti
súdu pri hodnotení dôkazov, pre nesprávnosť ktorého je možné usudzovať len zo spôsobu, ako k nemu
súd dospel. Ak nie je možné súdu v tomto smere vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné polemizovať

ani s jeho skutkovými závermi.

14. Žalobcovia vo svojom odvolaní namietajú, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP).15. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu
na zistený skutkový stav, to znamená, že vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti

majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením je jeho omyl
pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych
predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny
predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia
skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach

účastníkov konania) a použitie správneho ustanovenia neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho
správne priradenie k zistenému skutkovému stavu, alebo inak vyjadrené posúdením veci. Po právnej
stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ustanovení zákona alebo iného právneho predpisu
vychádzal (prečo pod tieto ustanovenia podradil zistený skutkový stav) a ako ho prípadne vyložil a výklad
o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ustanovení vo vzťahu k
predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá.

16. Odvolatelia vo svojom odvolaní tvrdia, že rozsudok je vydaný v rozpore s ust. § 42a a § 42b
OZ a súd neaplikoval v danej veci aj ust. § 42a ods. 4 OZ.

17. Podľa § 42a ods. 1 OZ veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove práve úkony podľa ods.

2 - 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo
má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný,
alebo ak už bol uspokojený.

18. Podľa § 42a ods. 2 OZ odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch

rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy a právnemu
úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom
a osobami jemu blízkymi (§ 116 a § 117), alebo ak dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb,
z výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti
nemohla poznať.

19. Podľa § 42a ods. 4 OZ odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený
a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom, ktorý je právnickou osobou a:
a/ členom jeho štatutárneho orgánu, jeho prokuristom, likvidátorom alebo spoločníkom,
b/ osobou blízkou (§ 116 a § 117) osobe uvedenej v písmene a/,

c/ právnickou osobou, ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmenách a/ a b/ majetkovú účasť aspoň
10% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon,
d/právnickouosobou,vktorejjeosobauvedenávpísmenácha/ab/,štatutárnymorgánomalebočlenom
štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom,
e/ právnickou osobou, ktorej má osoba uvedená v písmene d/ majetkovú účasť aspoň 34% v čase, keď

sa uskutočňuje tento právny úkon, alebo ktorého dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb v
uvedených písmenách a/, b/, c/, d/ alebo e/; to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani
pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.

20. Účelom odporovateľnosti ako inštitútu občianskeho práva je zabrániť nepoctivým úkonom dlžníka,

ktorými zmenšuje svoj majetok (veci, práva a pohľadávky) na úkor veriteľov. Podstatou odporovateľnosti
jeneúčinnosťprávnehoúkonuvočiurčitejosobe,ktoráznamená,ževeriteľmôžepožadovaťuspokojenie
svojej pohľadávky z predmetu odporovaného právneho úkonu tak, ako by k tomu úkonu vôbec nedošlo.
Predmetom odporovateľnosti sú právne úkony. Zákon neobmedzuje okruh právnych úkonov, môže ísť
o dvojstranné, jednostranné odplatné, bezodplatné a iné právne úkony. Podstatné je, že ide o taký

právny úkon, ktorým sa zhoršuje možnosť veriteľa a uspokojenie jeho pohľadávky. Nemusia to byť
úkony, ktorými dochádza k scudzeniu majetku dlžníka. Stačí, že ide o také úkony, ktoré zmenšujú
majetkovú podstatu dlžníka na úkor veriteľa. Odporovať možno len úkonom dlžníka. Len dlžník
totiž môže ukrátiť nároky veriteľa. Ak iná osoba než dlžník urobí úkon, ktorým by sa ukrátili práva
veriteľa, nemá to za následok vznik odporovateľnosti. Dlžníkov právny úkon musí ukracovať uspokojenie

vymáhateľnej pohľadávky veriteľa. Vymáhateľovi pohľadávka, ktorá má už kvalitu judikovaného práva
v zmysle Občianskeho súdneho poriadku, alebo je vykonateľná podľa iných procesných predpisov,
prípadne už bola prihlásená do konkurzného konania. Ukrátenie uspokojenia veriteľovej pohľadávky
predpokladá také skrátenie (zmenšenie majetku), ktoré bráni uspokojeniu pohľadávky v celom rozsahualebo sčasti. Z toho vyplýva, že ten, kto odporuje musí dokazovať kvalifikované zmenšenie majetku
dlžníka. Nestačí, že sa majetok dlžníka zmenšil, musí sa preukázať, že sa zmenšil do takej miery, že to
ohrozilo aspoň čiastočné uspokojenie veriteľovho nároku. Predpokladu odporovateľnosti sú:

a/ že k právnemu úkonu, ktorému sa má odporovať, došlo v posledných troch rokoch, ide o prekluzívnu
lehotu, na ktorú súd prihliada z úradnej povinnosti po jej uplynutí nárok na odporovanie zaniká,
b/ právny úkon bol urobený s úmyslom ukrátiť veriteľa, ak tento úmysel bol druhej strane známy. Druhou
stranou môže byť ktokoľvek, kto má z odporovateľného právneho úkonu prospech. Posudzovanie toho,
či úmysel ukrátiť veriteľa bol druhej strane známy, je zložitou skutkovou otázkou, ktorá by sa mala

posudzovať v celom kontexte okolností, za ktorých došlo k právnemu úkonu. Úmysel sám o sebe
bez ukrátenia uspokojenia nároku veriteľa však na vznik nároku na odporovanie nestačí, musí dôjsť k
skutočnému (faktickému) ukráteniu,
c/ úmysel ukrátiť veriteľa sa predpokladá pri právnych úkonoch, ktorými boli veritelia dlžníka ukrátení,
a ku ktorým došlo medzi dlžníkom a blízkymi osobami, alebo ktoré dlžník urobil v prospech týchto
osôb. Táto vyvrátiteľná právna domnienka uľahčuje právnu pozíciu veriteľa. Uvedené neplatí, ak druhá

strana (blízka osoba) dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa ani pri náležitej starostlivosti nemohla rozpoznať.
Náležitá starostlivosť a schopnosť rozpoznať úmysel dlžníka, súd skutkové okolnosti, ktoré treba
zisťovať konkrétne, diferencovane a špecificky v každom jednotlivom prípade.

21. V danom prípade žalobcovia podali žalobu o určenie neúčinnosti právnych úkonov, v dôsledku

ktorých mala byť ukrátená ich pohľadávka, ktorá im bola priznaná rozsudkom Okresného súdu Levice
zo dňa 25.01.2018, č. k. 12C/233/2009-271, na základe ktorého bol žalovaný - SILBAVIA s.r.o., povinná
zaplatiť žalobcom sumu 59.070,10 eura s príslušenstvom. Z uvedeného vyplýva, že dlžníkom žalobcov
bola spoločnosť SILBAVIA s.r.o. Z vyššie popísaného skutkového stavu bolo nesporne preukázané, že
medzi C. R. ako predávajúcim a SILBAVIOU s.r.o. ako kupujúcim bola uzatvorená kúpna zmluva dňa

06.07.2016 o prevode nehnuteľností, ktoré tvorili predmet zmluvy. Následne zo strany predávajúceho
došlokodstúpeniuodtejtokúpnejzmluvy.Žalobcoviasadomáhajúurčenianeúčinnostiodporovateľnosti
tohto právneho úkonu, t. j. odstúpenie od kúpnej zmluvy zo strany predávajúceho C.a R.. V tejto
súvislosti však odvolací súd podotýka, že dlžníkom žalobcov nebol Jozef Bartko ako fyzická osoba,
avšak spoločnosť SILBAVIA s.r.o. Keďže ako vyššie vysvetlil odvolací súd, odporovať možno len

úkonom dlžníka, keďže nešlo v danom prípade o dlžníka, nemohli s úspechom žalobcovia tomuto
právnemu úkonu odporovať. I následným prevodom vlastníckeho práva medzi fyzickou osobou C. R.
a spoločnosťou SILBAVIA JSB s.r.o., nedošlo k zmenšeniu majetku dlžníka, pretože ako je opätovne
uvedené, dlžníkom veriteľa je spoločnosť SILBAVIA s.r.o., a následným prevodom došlo medzi fyzickou
osobou C. R. a spoločnosťou SILBAVIA JSB s.r.o. odlišnou od spoločnosti, na základe ktorej si

žalobcovia odvodzujú svoje právo. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny potvrdil.

22. Záverom odvolací súd dodáva, že medzi základné podmienky odporovateľnosti zaraďuje aj
Občiansky zákonník k existencii pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi. Aj keď v čase podania žaloby

žalobcovia disponovali pohľadávkou, ktorá spĺňala štádium jej vymáhateľnosti, avšak v čase rozhodnutia
odvolacieho súdu, odvolací súd konštatuje, že takouto pohľadávkou v súčasnosti nedisponujú, v
dôsledku tej skutočnosti, že rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým bola žalobcom priznaná pohľadávka,
bol na základe podaného odvolania rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 25.09.2019 č. k.
5Co/191/2018-320 zmenený tak, že žaloba žalobcov v 1. a 2. rade bola v celom rozsahu zamietnutá.

Pod vymáhateľnou pohľadávkou v zmysle ust. § 42a ods. 1 OZ totiž treba rozumieť takú pohľadávku,
ktorá bola veriteľovi priznaná vykonateľným rozhodnutím alebo iným titulom, podľa ktorého možno
vykonať exekúciu. Keďže v súčasnosti už žalobcovia takýmto titulom nedisponujú, bol to ďalší dôvod,
pre ktorý bolo potrebné rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Nič na tom nemení
ani skutočnosť, že žalobcovia podali proti rozhodnutiu dovolanie, pretože pre rozsudok je rozhodujúci

stav v čase jeho vyhlásenia (§ 217 ods. 1 prvá veta CSP v spojení s ust. § 378 ods. 1 CSP) a v
čase rozhodovania odvolacieho súdu žalobcovia už vymáhateľskou pohľadávkou nedisponujú.

23. Žalobcovia vo svojom odvolaní v závere odvolania uvádzali, že súd prvej inštancie konal v rozpore
so základnými princípmi a zásadami uvedenými v čl. 1 - 18 CSP, ako aj postup súdu po priamom rozpore

s ust. § 181 ods. 1 a 2 CSP. Aj keď odvolatelia bližšie konkrétne nekonkretizovali tieto odvolacie dôvody,
odvolací súd sa zameral na zistenie, či zo strany súdu prvej inštancie došlo k takému nesprávnemu
procesnému postupu, ktorým by znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej
miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 389 ods. 1 písm. b/ CSP).24. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle citovaného ustanovenia treba rozumieť
nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných

ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného ale aj ústavnoprávneho rámca a ktoré tak zároveň
znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv, spojených so súdnou ochranou práva.
Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku
všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie
rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné

konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegacio iustitiae (odmietnutie
spravodlivosti). Odvolatelia namietajú, že súd bezprostredne po otvorení pojednávania oboznámil
účastníkov konania so svojim predbežným právnym názorom. V tejto súvislosti odvolací súd podotýka,
že predbežné právne posúdenie je sudca povinný stranám a ich zástupcom oznámiť na prvom
pojednávaní. Z hľadiska výpovednej hodnoty predbežného právneho posúdenia veci je nevyhnutné,
aby bolo stanovisko súdu určité a zrozumiteľné. Na jeho základe musí byť stranám a ich zástupcom

dostatočne zrejmé, aký výkon rozhodnutia vo veci samej možno očakávať, v nadväznosti na predbežné
prejednanie sporu a prípravu pojednávania. Predbežné právne posúdenie veci nemusí sudca osobitne
odôvodňovať a strany ani ich zástupcovia nie sú oprávnení reagovať na prezentované právne
posúdenie inak, ako štandardnými vyjadreniami k predmetu konania. Nie je účelné, aby súd viedol
so stranami a ich zástupcami a základe vlastného predbežného právneho posúdenia konfrontačnú

polemiku o vecnej správnosti prezentovaných záverov. To je procesne vyhradené pre prípadné
odvolacie konanie. Predbežné právne posúdenie má predovšetkým umožniť objektívnu predvídateľnosť
následného súdneho rozhodnutia a vytvoriť priestor na prehodnotenie vlastnej procesnej pozície
sporových strán, ich vecnú a efektívnu právnu argumentáciu. Ide o zásadný inštitút, ktorého účelom
je zefektívnenie, zrýchlenie a zjednodušenie sporového konania, vrátane prevencie tzv. prekvapivých

súdnych rozhodnutí. Odvolací súd preto dospel k záveru, že ak súd prvej inštancie vyslovil svoj
predbežný právny názor na vec, nedošlo k porušeniu ust. § 181 ods. 1, 2 CSP ani žiadnych článkov a
zásad upravených v Civilnom sporovom poriadku.

25. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení

s ust. § 255 ods. 1 CSP a úspešným žalovaným priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
plnom rozsahu.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie

je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).