Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 22, 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/44/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7118203973
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Veščičiková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7118203973.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Táne Veščičikovej a členiek senátu

JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobcu C.. P. T., nar. XX.XX.XXXX, M.,
P. XXXX/X, zast. Mgr. Ing. Petrom Holéczym, advokátom, Advokátska kancelária, Košice, Vojenská 5,
proti žalovanej U.. L. X., nar. X.X.XXXX, M., L. XXXX/X, zast. Advokátka kancelária Tomáš Herman,
Košice, Bočná 10, o neplatnosť zámennej zmluvy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku 23C/21/2018-74
z 19.10.2018 Okresného súdu Košice I

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) rozsudkom I. Žalobu zamietol a II. rozhodol, že žalovaná má
proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o ich výške bude rozhodnuté
samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

2. Žalobca sa žalobou, doručenou súdu dňa 04.04.2018 domáhal, aby súd určil, že zámenná zmluva
zo dňa 21.08.2014, ktorej predmetom bola zámena nehnuteľností nachádzajúcich sa v Košiciach,
v mestskej časti M. - L., v katastrálnom území F., evidovaných na liste vlastníctva č. XXXXX a

nehnuteľností nachádzajúcich sa v Košiciach, v mestskej časti M. - L., v katastrálnom území F.,
evidovaných na liste vlastníctva č. XXXXX, uzatvorená medzi stranami sporu je neplatná.

3. Žalobca svoju žalobu odôvodňoval skutočnosťami, že žalobca uzatvoril so žalovanou dňa 24.07.2014
Zmluvu o budúcej zámennej zmluve, ktorej súčasťou bolo aj znenie podstatných náležitostí samotnej
zámennej zmluvy. Dňa 21.08.2014 uzatvorili žalobca so žalovanou Zámennú zmluvu. V júni 2014 sa
ústne dohodol manžel žalovanej so žalobcom, že zaplatia za výmenu bytov žalobcovi sumu 15.000,- eur.

Dňa 24.07.2014 očakával žalobca vo svojom byte manžela žalovanej, ktorý bol zástupcom žalovanej pri
dohode o výmene bytov, preto si zavolal na byt aj ako svedka, strýka žalobcu U. Č. K. X.. Keď prišiel
manžel žalovanej v ruke mal pripravenú Zmluvu o budúcej zámennej zmluve a prikázal žalobcovi spolu
s ním ísť k notárovi na podpis tejto Zmluvy. Žalobca uviedol, že zo strachu z pána Vodičku išiel k notárovi
túto zmluvu podpísať. Pri podpise u notára boli iba žalobca a žalovaná s manželom. Žalobca žiadal,
aby súd určil neplatnosť zámennej zmluvy, nakoľko ju neuzavrel vážne, bola zneužitá jeho tieseň a
žalobcova neskúsenosť.

4. Z listinného dôkazu, Znenia podstatných náležitostí Zámennej zmluvy zo dňa 24.07.2014 mal súd
preukázané, že žalobca so žalovanou uzatvorili podľa ustanovení Občianskeho zákonníka Zmluvu o
budúcej zámennej zmluve, ktorej predmetom mali byť nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania.5. Z listinného dôkazu, Zámennej zmluvy zo dňa 21.08.2014 súd zistil, že v čl. 1 žalovaná ako
Zamieňajúci 1 je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti :1. 1- izbového bytu č. X na prvom poschodí

obytnéhodomu,číslosúpisnéXXXX,H.P.Á.,D.Č.XX.M.-vlastníckehopodielu1/1,2.podielupriestoru
na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku v
pomere 33/10000 k celku (ďalej aj ako „Nehnuteľnosti 1“), ktoré sú zapísané na liste vlastníctva č.
XXXXX, M. Ú. F.Á., D. M. - L., O. D. Ú. X. M., katastrálnom odbore nachádzajúce sa na parc. č. XXXX/
XX - zastavané plochy a nádvoria - o výmere 628 m2 ako parcela registra „C“. Žalobca ako Zamieňajúci

2 je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti : 3. X- izbového V. Č.. XX O. Ô. P. D. Y., Č. F.Ú. XXXX, H.
L., D. Č. X X. M. - vlastníckeho podielu 1/1, 4. podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku v pomere 1191/100000 k celku (ďalej aj
ako „Nehnuteľnosti 2“), ktoré sú zapísané na liste vlastníctva č. XXXXX, katastrálne územie F., obec
M. - L., na Okresnom úrade v Košiciach, katastrálnom odbore nachádzajúce sa na parc. č. XXXX/XX -
zastavané plochy a nádvoria - o výmere 633 m2 ako parcela registra „C“.

6. Z čl. IIIa bod 1 Zámennej zmluvy vyplýva, že Zamieňajúci 1 a Zamieňajúci 2 vyhlasujú, že sa dohodli
na tejto zámene nehnuteľností uvedených v čl. I bode 1.-2. a 3.-4. na základe tejto Zámennej zmluvy
bez finančného vyrovnania rozdielu v hodnote zamieňaných nehnuteľností.

7. Z listinného dôkazu, čiastočného výpisu z listu vlastníctva č. XXXXX mal súd preukázané, že
vlastníkom predmetného bytu, ktorý bol predmetom zámeny je L. G., E.. G., P. XXXX/X, M.. Titulom
nadobudnutia predmetnej nehnuteľnosti je kúpna zmluva zo dňa 17.08.2015.

8. Právny zástupca žalobcu žiadal o vypočutie svedkov: U. Č. K. X..

9. Súd návrh na vykonanie ďalšieho dokazovania z dôvodu hospodárnosti konania zamietol, nakoľko
svedok nebol prítomný pri podpise zámennej zmluvy. U notára JUDr. Gabriela Drgoňu boli prítomní
žalobca, žalovaná a jej manžel. Vykonanie tohto dôkazu by bolo nadbytočné.

10. Súd, vychádzajúc z § 611 OZ a § 137 C.s.p., urobil záver, že podmienkou úspešnosti určovacej
žaloby je naliehavý právny záujem na požadovanom určení, a to u žalobcu. Požadovaná naliehavosť
právnehozáujmujechápanájednakvzmyslečasovom(potrebaodstránenianeistotymusíbyťaktuálna),
jednak v tom zmysle, že žalobca nemá inú možnosť, hlavne že nemá možnosť žalovať na plnenie z
tohoistéhoprávnehopomeru.Nedostatoknaliehavéhoprávnehozáujmujedôvodomzamietnutiažaloby

bez toho, že by sa posudzovala jej vecná opodstatnenosť (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 M
Cdo 7/2004, uverejnený v ZSP 17/2008). Urobil záver, že na strane žalobcu absentuje naliehavý právny
záujem na takomto určení. V danom prípade mal súd navyše aj preukázané, že žalobca so žalovanou
uzatvorili Zámennú zmluvu v zmysle Občianskeho zákonníka vážne, zrozumiteľne, určite a slobodne.
Tvrdenia žalobcu, že bol nútený uzatvoriť túto zmluvu pod nátlakom vyhodnotil súd ako tendenčné. Ak

by sa obával o svoj život, určite by kontaktoval orgány činné v trestnom konaní. Žalobu podal žalobca
až po štyroch rokoch od jej uzatvorenia, kedy už nie je vlastníkom nehnuteľnosti. Na liste vlastníctva
č. XXXXX, na ktorom je evidovaný byt Č.. X nachádzajúci sa na X. poschodí obytného domu P. X,X -
súp. č. XXXX je ako vlastník zapísaný L. G., nar. XX.XX.XXXX, P. XXXX/X, M.. Z uvedeného mal za
zrejmé, že žalobca už nie je vlastníkom nehnuteľnosti, ktorú nadobudol na základe Zámennej zmluvy.

Rozhodnutím súdu, ktorým by bola vyslovená neplatnosť zámennej zmluvy zo dňa 21.08.2014, by sa
teda žiadnym spôsobom nezmenilo právne postavenie žalobcu.

11. Na základe vykonaného dokazovania a vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že
žalobca mal procesnú povinnosť preukázať naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu,

nakoľko to zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha. V zmysle uvedených skutočností žaloba žalobcu
nie je dôvodná a preto ju zamietol.

12. O náhrade trov konania strán sporu súd rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 2
CSP a vzhľadom na úspech žalovaného v spore, priznal proti neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu

trov konania v rozsahu 100%. Hoci bol žalobcovi ustanovený advokát Centrom právnej pomoci, súd
lustráciou v evidenčných pomôckach súdu zistil, že od 08.10.2018 je žalobca zamestnaný v spoločnosti
IBeA3, a.s., preto má dostatok finančných prostriedkov na náhradu trov konania protistrane. O výškenáhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

13. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z odvolacích dôvodov uvedených v § 365
ods. 1 písm. b/, e/, f/ a h/ C.s.p., t.j. že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, že súd nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci.

14. Žalobca vytýkal súdu predovšetkým, že nedovolil previesť kľúčový dôkaz hodnoverným svedkom,
čo síce odôvodnil ekonomikou sporu, ale že tým povýšil formálnu stránku veci na stránku vecnú,
skutkovú a podstatnú, čo v konečnom dôsledku viedlo k nihilizácii samotnej podstaty sporu a k
nespravodlivému rozsudku. Súd prvej inštancie podľa názoru žalobcu sa ani len nedostal k podstate

sporu a povýšil formálne a nepodstatné veci nad samotné prejednanie sporu, veď nie problematika
momentálneho „naliehavého právneho záujmu“ je podstatou tohto sporu, ale niečo celkom iné a to,
že zmluvy akéhokoľvek typu nemôžu byť podľa práva platné a záväzné, pokiaľ neboli uzavreté vážne
a hlavne bez akéhokoľvek donútenia, pričom v tomto prípade ide práve o toto. Žalobca tvrdil, že k
popisu žalovanej zmluvy došlo aspoň z jeho strany z donútenia, pod cudzím vonkajším nátlakom, z

obavy o život a tohto strachu sa zbavil až po uplynutí 4 rokov od samotného podpisu zmluvy, tak
veľký bol strach žalobcu z určitej osoby. Tvrdil, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam, keď jednak nevykonal žiadne navrhnuté dôkazy, keď nevypočul jediného svedka udalostí
súvisiacich s podpisom zmluvy a vlastne nevykonal vôbec nič, aby sa aspoň pokúsil zistiť materiálnu
pravduažejelogické,žeabsenciaakýchkoľvekskutkovýchzistenímuselanutneviesťajknesprávnemu

právnemu posúdeniu veci. To, že žalobca dnes nevlastní zamenený byt mal za bezvýznamné. Navrhol
rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na doplnenie dokazovania, na nové prejednanie a nové
rozhodnutie a zároveň žiadal priznať mu náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%.

15. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. - na prejednanie odvolania nariadi

odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a § 380 ods. 1, 2 C.s.p. a
rozsudok potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správny, lebo súd úplne zistil skutkový stav veci,
správne ho právne posúdil, odôvodnenie rozsudku má podklady v zistení skutkového stavu a odvolací
súd sa s jeho odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje a na jeho dôvody v celom rozsahu odkazuje,

na čom nič nemení ani podané odvolanie žalobcom.

16. Žalobca v odvolaní uplatnil odvolacie dôvody uvedené v § 365 ods. 1 písm. b/, e/, f/ a h/ C.s.p.,
t.j. súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že nevykonal navrhnuté

dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci.

17. Ani jeden z vyššie uvedených odvolacích dôvodov nie je daný.

18. Odňatím možnosti konať pred súdom (odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ C.s.p.) sa rozumie
procesný postup alebo aj rozhodnutie súdu, v dôsledku ktorého účastník - strana sporu nemôže uplatniť
konkrétne procesné práva priznané mu C.s.p.

19. Postup súdu porušujúci právo strane sporu na spravodlivý proces a obsah tohto práva na spravodlivý
proces je pomerne široký a medzi jeho zložky možno zaradiť predovšetkým právo na prístup súdu,
právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu,
právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a
povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť

konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so
všetkýmirelevantnýmiskutočnosťamivkonanízostranysúdu,právonariadneodôvodnenierozhodnutia
a právo na preskúmanie rozhodnutia. O naplnení odvolacieho dôvodu v zmysle cit. ust. však pôjde
vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci realizáciu práv strany sporu, dosiahne určitúintenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé. Konkrétne pochybenia
súdu preto musia byť hodnotené v kontexte celého konania.

20.Žalobcavodvolaníneuvádzakonkrétne,ktoréprávonaspravodlivýprocespostupomsúdu,prípadne
jeho rozhodnutím bolo porušené, pričom ani odvolací súd v procesnom postupe súdu prvej inštancie, ani
v jeho rozhodovaní nezistil naplnenie tohto odvolacieho dôvodu vo vzťahu k žalobcovi, pričom žalobca
ani sám v odvolaní nešpecifikuje, akým konkrétnym postupom súdu došlo k porušeniu jeho práva na
spravodlivý proces súdom prvej inštancie. Z uvedeného dôvodu tento odvolací dôvod nie je daný.

21. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e) C.s.p. - nevykonanie relevantných navrhnutých dôkazov
je daný v prípade, ak súd zamietne návrh na vykonanie dôkazu, ktorý je spôsobilý priniesť ďalšie
relevantné skutkové zistenia a ktorého vykonanie je prípustné, pretože takýmto postupom sťažuje
dôkaznú pozíciu strany sporu, čo môže nespravodlivo rezultovať v neunesení dôkazného bremena a
neodôvodnene sa vzďaľuje od želanej a možnej miery zistenia skutkového stavu.

22. Žalobca vytýka súdu, že súd nevykonal dokazovanie, ktoré navrhol a to výsluch hodnoverného
svedka, čo síce súd odôvodnil a to ekonomikou sporu, ale tým mal povýšiť formálnu stránku veci nad
stránku vecnú a skutkovú.

23. Odvolací súd uvádza, že tento odvolací dôvod nie je daný.

24. Stotožňuje sa so záverom súdu prvej inštancie a s jeho dôvodmi, pokiaľ žalobcom navrhovaného
svedka U.Á. Č. z X. nevypočul, nakoľko uvedený svedok nebol prítomný pri podpise zámennej zmluvy,
vychádzajúc aj z tej skutočnosti, že u notára JUDr. Gabriela Drgoňu boli prítomní žalobca, žalovaný a jej

manžel a že vykonanie tohto dôkazu by bolo nadbytočné. Okrem toho odvolací súd dodáva, že z dôvodu,
že v prejednávanom spore nebol zistený naliehavý právny záujem na podaní určovacej žaloby podľa §
137 písm. c/ C.s.p. - žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo
nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem, by bolo vykonanie tohto dôkazu z dôvodov zamietnutia
žalobypreneexistenciunaliehavéhoprávnehozáujmunapožadovanomurčení,čojezákladnáprocesná

podmienka, ktorá má byť splnená na to, aby súd prejednal vec v merite veci vo veci samej, žalobcom
navrhovaného dôkazu výsluchom uvedeného svedka nadbytočné. Okrem toho vykonané dokazovanie
súdombolodostatočnénariadnezistenieskutkovéhostavuasprávneprávneposúdenievecianásledne
aj rozhodnutie súdu, ktorý žalobu zamietol.

25. Odvolací dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. f) C.s.p. sa týka chyby v zisťovaní skutkového
stavu veci spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre rozhodnutie súdu
prvej inštancie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po
právnej stránke a ktoré je nesprávne lebo nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi
chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou

nesprávnych (nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého
zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie
nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 C.s.p., a to
vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán
sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré

boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové
zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení
dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z
hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok
hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 C.s.p.

26. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti,
ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu
skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové
zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp.

poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti
(dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá
tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 C.s.p.27. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, tzn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu

podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak
použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne
ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod
právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).

28. Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne
aplikoval, tzn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a
povinnostiach strán sporu, na čom nič nemenia ani skutočnosti uvedené v odvolaní žalobcu, v ktorom sa
v podstate iba opakujú skutočnosti, s ktorými sa súd v odôvodnení napadnutého rozsudku presvedčivo

a výstižne vyrovnal.

29. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so záverom súdu, že podmienkou úspešnosti určovacej
žaloby je naliehavý právny záujem na požadovanom určení a to u žalobcu, že na strane žalobcu
absentuje naliehavý právny záujem na takomto určení vychádzajúc aj z tej skutočnosti, že žalobu podal

žalobca až po 4 rokoch od jej uzatvorenia, že už nie je vlastníkom nehnuteľnosti, keďže na LV č.
XXXXX, na ktorom je evidovaný byt č. X nachádzajúci sa na X. poschodí obytného domu P. X, X, súp. č.
XXXX, je ako vlastník zapísaný L. G., M.Š., P. X, že žalovaná už nie je vlastníkom nehnuteľnosti, ktorú
nadobudol na základe zámennej zmluvy a že vyslovením neplatnosti zámennej zmluvy z 21.8.2014,
by sa žiadnym spôsobom nezmenilo právne postavenie žalobcu. K uvedenému je potrebné dodať, že

vlastníkom predmetného bytu sa na základe kúpnej zmluvy zo 17.8.2015 stal nový vlastník L. G., V.
M., P. X.

30.Základnoupodmienkoudôvodnostiatedavýchodiskomprípadnejúspešnostiurčovacejžalobypodľa
§ 137 písm. c/ C.s.p. je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Rozumie sa

tým právny záujem žalobcu. Právny záujem žalobcu musí byť podľa požiadavky zákona kvalifikovaný,
t.j. naliehavý. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich
skutočností. Pre žalobcu to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva
existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení, čo je jednou z podmienok na to, aby súd
mohol v rozsudku žalobe meritórne vyhovieť. Naliehavosť právneho záujmu je charakterizovaná určitými

aspektmi: žalovaným je popieraná existencia (neexistencia) práva či právneho pomeru žalobcu, teda je
tu stav, že právo, resp. právny vzťah medzi účastníkmi konania je sporný (existencia aktuálneho stavu
objektívnej právnej neistoty medzi účastníkmi); jestvuje ohrozenie práva či právneho vzťahu, resp. stav
neistoty právneho postavenia žalobcu, ktorý nemožno odstrániť inak len určovacím výrokom; jestvuje
potreba odstránenia tejto neistoty, resp. ohrozenia práva alebo právneho vzťahu.

31. Nepreukázaná existencia naliehavého právneho záujmu v čase rozhodovania súdu vedie k
zamietnutiu určovacieho návrhu. Je preto nutné, aby tento naliehavý záujem jestvoval nielen v čase
rozhodovania súdu prvej inštancie, ale aj v čase rozhodovania odvolacieho súdu.

32. Žaloba na určenie práva bola aj v minulosti svojou povahou žalobou preventívnou, u ktorej sa viac
než u žalôb na plnenie dbalo, aby nedošlo k jej zneužitiu a prísne sa selektovala jej prípustnosť. Viaceré
minulé právne vety zo súdnych rozhodnutí možno považovať aj pri súčasnej úprave za akceptovateľné,
napr. že k tomu, či tu je právny záujem na určení, sa prihliada z úradnej povinnosti; že podľa ustanovenia
o určovacej žalobe nie je prípustná žaloba o určenie, že niekomu kedysi prislúchalo vlastnícke právo;

že na nedostatok predpokladu určovacej žaloby musí súd prihliadať v ktoromkoľvek stave konania.

33. Súdna prax za určovaciu žalobu v zmysle § 137 C.s.p. považuje aj žaloba na určenie neplatnosti
zmluvy, hoci sa ňou priamo neurčuje existencia, či neexistencia práva, resp. právneho vzťahu. Zároveň
rešpektuje názor, že ak vyslovením neplatnosti sa má riešiť len predbežná otázka vo vzťahu k otázke, či

tu právo je alebo nie je, nie je na takejto žalobe daný naliehavý právny záujem (porovnaj napr. rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 98/2004). Ten je v takomto prípade daný na
samotnom určení práva.34. Určenie neplatnosti zmluvy nemusí znamenať, že účastník je nositeľom práva, ktoré mu malo v
dôsledku zmluvy zaniknúť lebo že nie je nositeľom práva, ktoré mal zmluvou nadobudnúť, pretože právo
mumohlozaniknúťnazákladeinejprávnejskutočnosti,prípadnehomoholnadobudnúťinýmspôsobom.

Ak súd rozhodne o tom, že zmluva o prevode nehnuteľnosti je neplatná, týmto deklaratórnym súdnym
rozhodnutím sa teda spravidla neriešia všetky otázky sporu, predovšetkým s konečnou platnosťou
otázka, komu nehnuteľnosť patrí.

35. Podľa § 5 ods. 2 zák. č. 162/1995 Zb. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných

práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov, záznam je úkon správy
katastraplniacievidenčnéfunkcie,ktorénemajúvplyvnavznik,zmenuanizánikprávknehnuteľnostiam.
Ide o druh zápisu do katastra nehnuteľností, ktorý nemá právotvorný, ale iba evidenčný charakter
(porovnaj R 18/2004). Údaje o právach zaznamenávaných do katastra sa týkajú právnych vzťahov,
ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli mimo sféry pôsobenia správ katastra na základe iných právnych
skutočností. Správy katastra tieto skutočnosti a údaje iba evidujú. Údaje o právnych vzťahoch sa

záznamom zapisujú do katastra nehnuteľností na základe verejných listín a iných listín, ktoré podľa
príslušných predpisov potvrdzujú alebo osvedčujú práva k nehnuteľnostiam (porovnaj § 34 ods. 1
katastrálneho zákona). Ustáliť, aké právne vzťahy na základe rozhodnutia o neplatnosti zmluvy nastali,
môže vyvolať ťažkosti. Správa katastra totiž nie je pri zázname do katastra oprávnená z predložených
listín vyvodzovať ďalšie závery a tiež ani právna interpretácia významu rozhodnutia o neplatnosti určitej

zmluvy nemusí byť jednoduchá. Vlastníkom nemusí byť osoba, ktorá bola prevodcom podľa neplatnej
zmluvy, za stanovených podmienok dochádza k vydržaniu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Je tiež
možné, že fyzická osoba, ktorá bola prevodcom, zomrela, že právnická osoba, ktorá bola prevodcom,
zanikla (buď likvidáciou alebo bez likvidácie). Je možné, že nehnuteľnosť, ktorej sa zmluva týka, bola
prevedená na tretiu osobu, že pozemok bol zlúčený do iného pozemku alebo rozdelený alebo stavba,

ktorej sa zmluva týka, zanikla alebo bola prestavbou spojená s inou stavbou. V takýchto prípadoch
je potrebné riešiť zložité právne otázky dôsledkov neplatnosti zmluvy a na to správa katastra nie je
oprávnená. Autoritatívne tieto otázky môže riešiť zasa iba súd. Z uvedeného je zrejmé, že určením
neplatnosti zmluvy (na rozdiel od určenia vlastníckeho práva) sa obvykle spor nevyrieši, len sa posunie
do inej roviny.

36. Zákonodarca vedomý si obtiaží pri zápise rozhodnutí o neplatnosti právneho úkonu s účinnosťou
od 1. januára 2002 vsunul zákonom č.255/2001 Z.z. do katastrálneho zákona nové znenie § 34 ods.
2, podľa ktorého právo k nehnuteľnosti podľa § 1 ods. 1, ktoré vzniklo rozhodnutím súdu o neplatnosti
právneho úkonu, sa do katastra nezapíše, ak právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou

zmenou. Uvedené ustanovenie (podľa dôvodovej správy k návrhu zákona č. 255/2001 Z.z.) má riešiť
postup správneho orgánu pri zápise záznamovej listiny, ktorou je rozsudok súdu o neplatnosti právneho
úkonu a zároveň rozsudok súdu o určení vlastníctva absentuje; v takomto prípade, ak toto právo bolo
následne dotknuté zmenou, je potrebné súdom určiť, komu patrí vlastnícke právo.

37. Zistenie, že práva k príslušnej nehnuteľnosti, ohľadom ktorej sa vedie spor o neplatnosť prevodu
nehnuteľnosti, sa dotýka ďalšia právna zmena v zmysle citovaného § 34 ods. 2 katastrálneho zákona,
znamená zistenie, že rozsudok súdu o určení neplatnosti právneho úkonu z takéhoto konania by nebolo
možné zapísať do katastra nehnuteľností. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení v zmysle §
137 C.s.p. v takomto prípade bude chýbať a tento nedostatok predstavuje samostatný a prvoradý dôvod,

pre ktorý určovacia žaloba nemôže obstáť a ktorý sám osebe a bez ďalšieho vedie k zamietnutiu žaloby
(porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 18. 6. 2007 sp. zn. 1Cdo 91/2006).

38. Z vyššie uvedených dôvodov možno urobiť jednoznačný záver, že v prejednávanej veci nebol
naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zámennej zmluvy a to z dôvodov, že nehnuteľnosť, ktorej

sa zámenná zmluva týka, bola prevedená na tretiu osobu a v takých prípadoch by bolo potrebné riešiť
zložité právne otázky v dôsledku neplatnosti zmluvy, na čo správa katastra nie je oprávnená, pretože
autoritatívne tieto otázky môže riešiť zásadne iba súd a z uvedeného je zrejmé, že určením neplatnosti
zmluvy (narozdiel od určenia vlastníckeho práva) sa obvykle spor nevyrieši, len by sa posunul do inej
roviny.

39. Z uvedených dôvodov bolo potrebné rozsudok ako vecne správny potvrdiť.40. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p.
Žalobca nemal v odvolacom konaní úspech a žalovanej trovy odvolacieho konania nevznikli, preto
stranám náhrada trov odvolacieho konania nebola priznaná.

41. Výsledok hlasovania - pomer hlasov : 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).