Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, May 29, 2019

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 22Cb/238/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118313466
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Patrik Števík

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2019:6118313466.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudcom JUDr. Patrikom Števíkom v spore žalobcu: Urbársko

pasienková spoločnosť Nová Kelča, pozemkové spoločenstvo, IČO: 42035341, 094 04 Nová Kelča 97,
zastúpeného: JUDr. Jozef Bujdoš, advokát, Hlinky 262/6, 091 01 Stropkov, proti žalovanému: Orange
Slovensko, a.s., IČO: 35697270, Metodova 8, 821 08 Bratislava, zastúpeného: BG Partners, s. r. o.,
Jakubovo námestie 1, 811 09 Bratislava, o zaplatenie 1.944,59 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.944,59 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 13
% ročne zo sumy 1.944,59 eur od 16.01.2018 do zaplatenia a to všetko do 15 dní od právoplatnosti
rozsudku.

II. Žalobcovi sa priznáva náhrada trov konania v plnom rozsahu, pričom o výške trov bude rozhodnuté
po právoplatnosti rozsudku v samostatnom uznesení.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 30.07.2018 sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 1.944,59 eur s
príslušenstvom titulom nezaplatenia faktúry č. 1/2018 z 3.1.2018, ktorá bola žalovanému odoslaná
3.1.2018, na základe ktorej mal uhradiť nájomné za rok 2017. Nájom sa týkal pozemku č. D.-XXX-S. v
Novej Kelči (S. XXX) vo vlastníctve žalobcu a vznikol na základe zmluvy o nájme pozemku č. D.-XXX-
S. z 04.08.1997 za účelom umiestnenia telekomunikačného stožiara pre žalovaného.

2. Žalovaný v podanom odpore uviedol, že nájomné za rok 2017 už uhradil a upozornil žalobcu, aby
opravil predmetnú faktúru č. 1/2018 z 3.1.2018 tak, že predstavuje úhradu nájomného za rok 2018. K
oprave faktúry však nedošlo, žalobca trval na tom, že sa faktúra týka nájmu za rok 2017.
c
3. Žalobca vo vyjadrení k odporu uviedol, že žalobcom vystavená faktúra č. 16/14/2016 zo dňa
16.12.2016 na sumu vo výške 1.944,59 EUR bola vystavená na úhradu nájomného za rok 2016, ako je

to výslovne uvedené aj v tejto faktúre, pričom je ako variabilný symbol uvedený v tejto faktúre aj údaj
16142016. Žalovaný dňa 1.2.2017 uhradil presne sumu vo výške 1.944,59 EUR ako bola uvedená aj
vo faktúre č. 16/14/2016 zo dňa 16.12.2016, pričom ako variabilný symbol pri svojej platbe uviedol údaj
16142016, tak ako to vyplýva aj zo žalovaným predloženého detailu pohybu na jeho účte, pričom máme
za to, že touto úhradou bola žalovaným vykonaná úhrada faktúry č. 16/14/2016 ako splatné nájomné za
rok 2016 a nie ako to sa snaží uviesť žalovaný v tabuľke na strane č. 3 jeho odporu zo dňa 19.9.2018,
že by to malo byť za rok 2017. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalovaný do dnešného dňa neuhradil

faktúru č. 1/2018 zo dňa 31.1.2018 na sumu vo výške 1.944,59 EUR, ktorá bola žalobcom vystavená
žalovanému na úhradu nájomného za rok 2017. Podľa jeho názoru, ak by platby za jednotlivé nájomné
za príslušné roky nemali by byť platené tak ako uvádza žalobca, tak ani žalovaný pri svojich platbách
by neuvádzal jednotlivé variabilné symboly tak ako sú uvedené v ním predložených detailoch pohybuna jeho účte pri jednotlivých platbách, ale boli by pri jeho platbách uvedené inak a podľa jeho názoru
by boli o jeden rok posunuté a taktiež výška jednotlivých platieb by tiež bola posunutá o jeden rok a
nesúhlasila by s jednotlivo vystavenými a doručenými faktúrami, pretože jednotlivé úhrady za nájomné v

rokoch 1999 až 2017 sú rozdielne a výška jednotlivých úhrad závisela aj od miery inflácie v jednotlivých
rokoch. Poukázal aj na to, že v prípade ak platby v roku 2003 a 2004 mal žalovaný zaplatiť duplicitne,
mal sa domáhať buď vrátenia týchto platieb v príslušnom období, alebo mal požadovať od žalobcu ich
dobropisovanie, ale v súčasnosti sa jeho nárok javí ako premlčaný.

4. Žalovaný následne uviedol, že v roku 2003 žalobca žalovanému vystavil tri faktúry, a to v januári
2003 - vo výške 25.000,- Sk, ktorú žalovaný zaplatil dňa 30.01.2003 a táto predstavovala nájomné za
predchádzajúci rok, t. j. rok 2002. Žalobca ďalej v apríli roku 2003 vystavil žalovanému ďalšiu faktúru na
úhradunájomnéhoajzarok2003(tedažiadalúhradunájomnéhovopredvrozporesoZmluvou)vovýške
33.806,- Sk, ktorú žalovaný uhradil dňa 23.04.2003 a táto faktúra predstavovala úhradu nájomného na
rok 2003. Súčasne žalobca vystavil v decembri roku 2003 žalovanému ďalšiu faktúru, ktorú žalovaný

uhradil dňa 05.02.2004, ktorá predstavovala nájomné za rok 2004 (prenajímateľ teda žiadal úhradu
nájomného vopred v rozpore so Zmluvou). Týmto postupom žalobcu (vystavením troch faktúr v roku
2003) došlo k tomu, že žalovaný zaplatil v roku 2003 nájomné za predchádzajúci rok, súčasne zaplatil
nájomné za rok 2003 a taktiež žalovaný dňa 05.02.2004 zaplatil nájomné za celý rok 2004 vopred.
Žalobca v žalobe uvádza, že v prípade, ak platby v roku 2003 a 2004 mal žalovaný duplicitne zaplatiť

mal sa domáhať buď vrátenia týchto platieb v príslušnom období, alebo mal požadovať od žalobcu ich
dobropisovanie, ale v súčasnosti sa jeho nárok javí ako premlčaný. Žalobca bol ten, ktorý postupoval pri
fakturovaní nájomného v rozpore so Zmluvou, keď v roku 2003 vystavil žalovanému tri faktúry na úhradu
nájomného a súčasne sa prostredníctvom podanej žaloby domáha zaplatenia nájomného za rok 2017,
ktoré však žalovaný už zaplatil, čo aj preukázal relevantným výpisom z peňažného ústavu. Takýto postup

žalobcu považuje za postup v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku, obchodnými zvyklostí
v zmysle §265 Obchodného zákonníka ako aj v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 39 Občianskeho
zákonníka. Žalovaný postup žalobcu v rámci dobrých vzťahov nerozporoval, a teda vždy keď žalobca
vystavil faktúru, túto žalovaný uhradil. Má za to, že nemôže byť na ujmu žalovaného, že si plnil svoje
zmluvné povinnosti a uhradil vyfakturované nájomné aj za faktúry, ktoré žalobca nevystavil správne.

Žalovaný a žalobca týmto systémom fungovali až do doby, kedy žalobca zaslal žalovanému faktúru
v roku 2018 - č. FA: 01/18, ktorou žalobca vyfakturoval nájomné za rok 2017 vo výške 1.944,59 Eur.
Poverení zamestnanci žalovaného (na základe upozornenia audítora po vykonanom audite) viackrát
formou telefonických rozhovorov a emailom žalobcu informovali, že k úhrade nájomného za rok 2017 už
došlo, a teda FA č. 01/18 predstavuje úhradu nájomného za rok 2018, a trvali na tom, aby prenajímateľ-

žalobca popis na faktúre uviedol do reálneho stavu. Žalobca však rozporoval argumentáciu žalovaného,
k oprave FA č. 01/18 nedošlo a žalobca trval na tom, že faktúra č. 01/18 vystavená žalobcom predstavuje
úhradu nájomného za rok 2017, ktorú podľa tvrdení žalobcu žalovaný neuhradil.

5. Na pojednávaní dňa 29.05.2019 žalobca uviedol, že počas celého obdobia spolupráce vystavil

žalovanému 21 faktúr, pričom tento zaplatil len 20. Tá chýbajúca je z roku 2017 v žalovanej výške.
Žalovaný uviedol, že sa mu nepodarilo dohľadať všetky platby v prospech žalobcu, tak ako uviedol vo
svojom vyjadrení (platby za obdobie 1998-2006).
6. Podľa § 663 Občianskeho zákonníka nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu
nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

Podľa671ods.1Občianskehozákonníkanájomcajepovinnýplatiťnájomnépodľazmluvy,inaknájomné
obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.

Podľa § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok,
a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku
alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať
z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného
upozornenia.

7. Súd vyhodnotil žalobou uplatnený nárok v súlade s predloženými dôkazmi ako aj citovanými
zákonnými ustanoveniami a dospel k záveru, že tento je skutkovo i právne opodstatnený. Medzi
subjektmi konania nebolo sporné, že na základe zmluvy o nájme pozemku č. D.-XXX-S. z 04.08.1997(v znení jej dodatku č. 1) žalobca ako prenajímateľ prenechal do užívania žalovanému ako nájomcovi
pozemok, za ktorý mu žalovaný platí ročné nájomné. Sporné však je, či žalovaný zaplatil nájomné za
celé doterajšie obdobie, počas ktorého trvá medzi subjektmi konania nájomný vzťah. Zo skutkového

stavu veci vyplýva, že žalovaný mal k 31.12.2018 zaplatiť žalobcovi spolu nájomné za 21 rokov, t.j. od
01.01.1999 do 31.12.2018, celkovo vo výške 32.668,78 eur (čo činí 21 faktúr). Žalovaný však žalobcovi k
31.12.2018 zaplatil nájomné celkovo len vo výške 30.724,19 eur, keď v tomto období vykonal 20 platieb.
Ku dňu 31.12.2018 žalovaný neuhradil sumu 1.944,59 eur, ktorá je predmetom tohto konania, pričom v
roku 2019 žalovaným žiadna platba nebola pripísaná na účet žalobcu. Žalobcom vystavená faktúra č.

16/14/2016 zo dňa 16.12.2016 na sumu vo výške 1.944,59 eur bola vystavená na úhradu nájomného za
rok 2016, ako je to výslovne uvedené aj v tejto faktúre, pričom je ako variabilný symbol uvedený v tejto
faktúre aj údaj 16142016. Žalovaný dňa 1.2.2017 uhradil presne sumu vo výške 1.944,59 eur ako bola
uvedená aj vo faktúre č. 16/14/2016 zo dňa 16.12.2016, pričom ako variabilný symbol pri
svojej platbe uviedol údaj 16142016, tak ako to vyplýva aj zo žalovaným predloženého detailu pohybu
na jeho účte, pričom sa súd stotožnil s tvrdením žalobcu, že touto úhradou bola žalovaným vykonaná

úhrada faktúry č. 16/14/2016 ako splatné nájomné za rok 2016 a nie ako to uvádza žalovaný v tabuľke
na strane č. 3 jeho odporu zo dňa 19.9.2018, že by to malo byť za rok 2017. Žalobcom vystavená faktúra
č. 22/2018 z 11.12.2018 bola vystavená vo výške 1.944,59 eur ako nájomné za rok 2018 s VS:
XXXXXX. Žalovaný dňa 27.12.2018 uhradil presne uvedené sumu v zmysle tejto faktúry, pričom ako VS
uviedol 222018. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalovaný do dnešného dňa neuhradil faktúru č. 1/2018

zodňa31.1.2018nasumuvovýške1.944,59eur,ktorábolažalobcomvystavenážalovanémunaúhradu
nájomného za rok 2017. Ak by platby za jednotlivé nájomné za príslušné roky nemali by byť platené
tak, ako to uvádza žalobca, tak by ani žalovaný pri svojich platbách neuvádzal jednotlivé variabilné
symbolytak,akosúuvedenévnímpredloženýchdetailochpohybunajehoúčteprijednotlivýchplatbách,
ale boli by pri jeho platbách uvedené inak a boli by o jeden rok posunuté a taktiež výška jednotlivých

platieb by bola posunutá o jeden rok a nesúhlasila by s jednotlivo vystavenými a doručenými faktúrami.
Jednotlivé úhrady za nájomné v rokoch 1999 až 2017 sú totiž rozdielne a výška jednotlivých úhrad
závisela aj od miery inflácie v jednotlivých rokoch. V prípade ak platby v roku 2003 a 2004 mal žalovaný
zaplatiť duplicitne, mal možnosť sa v danom čase domáhať ich vrátenia. Žalovaný v konaní nepreukázal,
že zaplatil všetkých 21 platieb v určenej výške v zmysle faktúr vystavených žalobcom za obdobie od

01.01.1999 do 31.12.2018. Sám sa vyjadril, že všetky faktúry/doklady o platbách nevie dohľadať, pričom
bremeno dôkazu, že faktúry riadne zaplatil spočíva na žalovanom. Súd dospel preto k záveru, že žalobca
má právo na zaplatenie dlžnej sumy 1.944,59 eur od žalovaného a keďže sa žalovaný s úhradou tejto
sumy dostal do omeškania, žalobcovi vzniklo aj právo na zaplatenie zmluvne dohodnutého úroku z
omeškania (§ 3 ods. 3 zmluvy o nájme pozemku), ktoré žalobca žiadal vo výške 13 % ročne zo sumy

1.944,59 eur od 16.01.2018 do zaplatenia.

8. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP, na základe ktorého súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže v tomto konaní mal plný
úspech vo veci žalobca, súd mu priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov

konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na

zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného

útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred

súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.