Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 29, 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/170/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118313466
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Zelenák

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:6118313466.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu

JUDr. Eleny Ondrišovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej, v právnej veci žalobcu Urbársko pasienková
spoločnosť Nová Kelča, pozemkové spoločenstvo, Nová Kelča 97, IČO: 42 035 341, práv. zast. JUDr.
Jozefom Bujdošom, advokátom, Hlinky 262/6, Stropkov, proti žalovanému Orange Slovensko, a.s.,
Metodova 8, Bratislava, IČO: 35 697 270, práv. zast. BG Partners, s.r.o., Jakubovo námestie 1,
Bratislava, IČO: 47 249 561, o zaplatenie 1.944,59 EUR s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava II č.k. 22Cb/238/2018-197 zo dňa 29.5.2019 jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 22Cb/238/2018-197 zo dňa

29.5.2019 p o t v r d z u j e .

Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
1.944,59 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 13 % ročne zo sumy 1.944,59 EUR od 16.1.2018
do zaplatenia a žalobcovi priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že medzi stranami konania nebolo sporné, že na základe

zmluvy o nájme pozemku č. C3-147-KO z 4.8.1997 (v znení jej dodatku č. 1) žalobca ako prenajímateľ
prenechal do užívania žalovanému ako nájomcovi pozemok, za ktorý mu žalovaný platí ročné nájomné.
Spornébolo,čižalovanýzaplatilnájomnézacelédoterajšieobdobie,počasktoréhotrvámedzisubjektmi
konania nájomný vzťah. Zo skutkového stavu veci vyplýva, že žalovaný mal k 31.12.2018 zaplatiť
žalobcovi spolu nájomné za 21 rokov, t.j. od 1.1.1999 do 31.12.2018, celkovo vo výške 32.668,78
EUR (čo činí 21 faktúr). Žalovaný však žalobcovi k 31.12.2018 zaplatil nájomné celkovo len vo výške
30.724,19 EUR, keď v tomto období vykonal 20 platieb. Ku dňu 31.12.2018 žalovaný neuhradil sumu

1.944,59 EUR, ktorá je predmetom tohto konania, pričom v roku 2019 žalovaným žiadna platba nebola
pripísaná na účet žalobcu. Žalobcom vystavená faktúra č. 16/14/2016 zo dňa 16.12.2016 na sumu vo
výške 1.944,59 EUR bola vystavená na úhradu nájomného za rok 2016, ako je to výslovne uvedené aj
v tejto faktúre, pričom je ako variabilný symbol uvedený v tejto faktúre aj údaj 16142016. Žalovaný dňa
1.2.2017 uhradil presne sumu vo výške 1.944,59 EUR ako bola uvedená aj vo faktúre č. 16/14/2016 zo
dňa 16.12.2016, pričom ako variabilný symbol pri svojej platbe uviedol údaj 16142016, tak ako to vyplýva
aj zo žalovaným predloženého detailu pohybu na jeho účte, pričom sa súd stotožnil s tvrdením žalobcu,

že touto úhradou bola žalovaným vykonaná úhrada faktúry č. 16/14/2016 ako splatné nájomné za rok
2016 a nie ako to uvádzal žalovaný v tabuľke na strane č. 3 jeho odporu zo dňa 19.9.2018, že by to malo
byť za rok 2017. Žalobcom vystavená faktúra č. 22/2018 z 11.12.2018 bola vystavená vo výške 1.944,59
EUR ako nájomné za rok 2018 s VS: 222018. Žalovaný dňa 27.12.2018 uhradil presne uvedenú sumuv zmysle tejto faktúry, pričom ako VS uviedol 222018. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalovaný do
dnešného dňa neuhradil faktúru č. 1/2018 zo dňa 31.1.2018 na sumu vo výške 1.944,59 EUR, ktorá bola
žalobcom vystavená žalovanému na úhradu nájomného za rok 2017. Ak by platby za jednotlivé nájomné

za príslušné roky nemali by byť platené tak, ako to uviedol žalobca, tak by ani žalovaný pri svojich
platbách neuvádzal jednotlivé variabilné symboly tak, ako sú uvedené v ním predložených detailoch
pohybu na jeho účte pri jednotlivých platbách, ale boli by pri jeho platbách uvedené inak a boli by o
jeden rok posunuté a taktiež výška jednotlivých platieb by bola posunutá o jeden rok a nesúhlasila
by s jednotlivo vystavenými a doručenými faktúrami. Jednotlivé úhrady za nájomné v rokoch 1999 až

2017 sú totiž rozdielne a výška jednotlivých úhrad závisela aj od miery inflácie v jednotlivých rokoch. V
prípade ak platby v roku 2003 a 2004 mal žalovaný zaplatiť duplicitne, mal možnosť sa v danom čase
domáhať ich vrátenia. Žalovaný v konaní nepreukázal, že zaplatil všetkých 21 platieb v určenej výške v
zmysle faktúr vystavených žalobcom za obdobie od 1.1.1999 do 31.12.2018. Sám sa vyjadril, že všetky
faktúry/doklady o platbách nevie dohľadať, pričom bremeno dôkazu, že faktúry riadne zaplatil spočíva
na žalovanom. Súd prvej inštancie dospel preto k záveru, že žalobca má právo na zaplatenie dlžnej

sumy 1.944,59 EUR od žalovaného.

3. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, podľa ktorého sa súd nevysporiadal
so všetkými predloženými dôkazmi žalovaného - úhradami nájomného a faktúrami žalobcu, nakoľko
súd uviedol, že úhradou faktúry vystavenou žalobcom č. 16/14/2016 žalovaný hradil nájomné za rok

2016, pričom ako variabilný symbol uviedol pri svojej platbe údaj 16142016 a týmto sa súd stotožnil
s argumentáciou žalobcu, že touto úhradou bola žalovaným vykonaná úhrada faktúry č. 16/2016 ako
splatné nájomné za rok 2016 a nie ako žalovaný uvádzal, že táto úhrada žalovaného predstavovala
úhradu nájomného za rok 2017. S touto argumentáciou súdu sa nie je možné stotožniť, a to z dôvodu,
že žalovaný, napr. pri inej faktúre žalobcu označenej č. 2/2016, uviedol pri svojej platbe ako variabilný

symbol opäť číslo faktúry, teda údaj 2016, pričom sa však jedná sa o úhradu nájomného za rok 2016.
Z uvedeného postupu je rovnako možné vyvodiť, že žalovaný danou úhradou a uvedením variabilného
symbolu faktúry 2016 radil nájomné za rok 2016 (a tento postup sa opakoval aj pri iných faktúrach
žalobcu a úhradách nájomného žalovaným). Skutočnosť, že žalovaný použil pri úhrade nájomného ako
variabilný symbol číslo faktúry vystavenej žalobcom neznamená a žiadnym spôsobom nepreukazuje, že

žalovanýajhradilnájomnézarokuvedenýnačíslefaktúry,ktoréžalovanýuvádzalakovariabilnýsymbol.
Totopreukazujelenspôsobúčtovnejevidencieužalovanéhozavedenejzdôvoduidentifikácieúčtovných
operácií v systéme žalovaného. Má jednoznačne za to, že interný spôsob evidencie účtovných operácií
u žalovaného nemôže byť dôkazom preukazujúcim skutkový stav konkrétnych úkonov. Navyše, podľa
uvedenejargumentáciežalobcuprevzatejsúdomdosvojhoodôvodneniarozhodnutiaakokľúčovýdôvod

priznania žalobcom uplatneného nároku, by potom bolo nájomné napr. za rok 2016 hradené duplicitne.

4. Žalovaný ďalej uviedol, že od roku 2007 hradil nájomné na aktuálny rok, t.j. v roku 2007 žalovaný
hradil nájomné za rok 2007, nie za rok 2006 ako sa mylne domnieva žalobca. Žalovaný tieto skutočnosti
súdu preukázal dokladmi o úhradách nájomného od roku 1999-2018. Má za to, že príčinou tohto sporu

nie je platobná disciplína žalovaného a nezaplatené nájomné za rok 2017, ale konanie žalobcu, ktorý
nesprávne vystavoval faktúry žalovanému. Žalovaný teda hradil nájomné na aktuálny rok, bez ohľadu
na to, čo žalobca uvádzal v popise faktúry. Súčasne má za to, že túto skutočnosť si žalobca môže overiť
jednoducho, a to na svojom účte, na ktorý žalovaný nájomné hradil.

5. Žalobca na odvolanie žalovaného uviedol, že žalovaný za celé obdobie od 1.1.1998 do 31.12.2018
zaplatil sumu vo výške 30.724,19 EUR a nie sumu vo výške 32.668,78 EUR, ktorú mal zaplatiť na
základe zmluvy o nájme pozemku č. C3-147-KO, Nová Kelča zo dňa 4.8.1997 v znení jej neskorších
zmien a žalovaný ani ním predloženými dôkazmi nepreukázal iný stav. Zároveň potvrdil súdu, že
žalobcovi boli od žalovaného pripísané na jeho účet finančné prostriedky za celé obdobie od 1.1.1998 do

31.12.2018 len vo výške 30.724,19 EUR. Nepravdivým je aj tvrdenie žalovaného, že súd prvej inštancie
sa pri svojom rozhodovaní oprel len o “počet platieb a faktúr”, pretože súd prvej inštancie pri svojom
rozhodovaní nevzal do úvahy len matematické uvedenie počtu platieb a faktúr, ale aj výšku jednotlivých
platieb a celkovú sumu zaplatenú žalovaným žalobcovi a na základe toho je zreteľné, že žalovaný do
dnešnéhodňažalobcovinezaplatilsumuvovýške1.944,59EUR.Ktvrdeniužalovaného,že„skutočnosť,

že žalovaný použil pri úhrade nájomného ako variabilný symbol číslo faktúry vystavenej žalobcom
neznamená a žiadnym spôsobom nepreukazuje, že žalovaný aj hradil nájomné za rok uvedený na
čísle faktúry“ a že zo strany žalovaného ide len o „interný spôsob evidencie účtovných operácií u
žalovaného,ktorýnemôžebyťdôkazompreukazujúcimskutkovýstavkonkrétnychúkonov“uviedol,žeajzo zaplatených platieb žalovaného vyplýva, že žalovaný vždy zaplatil nájomné až po doručení konkrétnej
faktúry od žalobcu za konkrétny kalendárny rok pozadu, a to až do roku 2017 a žalovaný platil presne
také sumy ako boli uvedené v konkrétnej faktúre, a to aj s ním uvedeným variabilným symbolom pri jeho

platbe, ktorý stále zodpovedal jemu uhradenej faktúre, tak ako to aj sám žalovaný vyžaduje od svojich
klientov, ktorým on fakturuje svoje pohľadávky. Ak žalovaný mal pochybnosti o údajoch uvedených v
konkrétnych faktúrach mohol tieto faktúry dať prepracovať žalobcovi, ale žalovaný do dnešného dňa
žiadnu faktúru od roku 1999 nevrátil žalobcovi späť na jej prepracovanie, resp. na jej doplnenie, resp.
jej opravu a stále akceptoval údaje v jednotlivých faktúrach uvedené a podľa týchto faktúr vykonával aj

svoje úhrady. K tvrdeniu žalovaného, že žalovaný od roku 2007 hradil nájomné na aktuálny rok a nie
pozadu, a že malo ísť o „spoločne odsúhlasený postup“ žalobca uviedol, že toto tvrdenie žalovaného
nevyplýva zo žiadneho dôkazu.

6. Žalovaný na vyjadrenie žalobcu k odvolaniu uviedol, že poukazuje na postup žalobcu pri vystavovaní
faktúr a postup žalovaného pri platení nájomného, a to na rok 2007, kedy podľa žalovaného prišlo k

nesúladu s platením nájomného, keď žalovaný už nehradil nájomné pozadu (v zmysle Zmluvy), ale
od roku 2007 hradil nájomné na aktuálny rok, t.j. v roku 2007 žalovaný hradil nájomné za rok 2007,
nie za rok 2006 ako sa mylne domnieva žalobca. Žalobca však, počas celej doby zmluvného vzťahu
so žalovaným nerozporoval a ani v tomto konaní nerozporuje, že by mu nájomné za roky 1997, 1998
nebolo uhradené, preto nepredloženie týchto dokladov o úhrade za roky 1997 a rok 1998 nemôže byť na

ujmu žalovaného ako neunesenie dôkazného bremena. Navyše keď žalobca v žalobnom návrh namieta
nezaplatenie nájomného za rok 2017.

7. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných

rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219
ods.3,C.s.p.oznámenýnaúradnejtabuliKrajskéhosúduvBratislavedňa22.1.2020.Pooboznámenísa
s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného, vyjadrením žalobcu, odvolací
súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť.

8. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

9. Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

10. Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a reflektujúc dôvody odvolania

žalovaného uvádza na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku, že súd prvej inštancie správne
vyhodnotil skutkový stav, z ktorého následne aj odvolací súd vychádzal a vec správne právne posúdil.
Odvolací súd uvádza, že žalobcom vystavené faktúry na platenie nájomného za obdobie rokov 1998
až 2018 sú vystavené na základe vzájomného vzťahu žalobcu ako prenajímateľa a žalovaného ako
nájomcu uzatvoreného na základe zmluvy o nájme pozemku č. C3-147-KO Nová Kelča zo dňa

4.8.1997. Z predložených faktúr a preukázaných platieb nájomného vyplýva, že žalovaný neuhradil
faktúru č. 1/2018 z 31.1.2018 na sumu 1 944,59 EUR, ktorá bola žalobcom vystavená žalovanému
na úhradu nájomného za rok 2017. Súd prvej inštancie posudzoval uplatnený nárok na základe
ustanovení písomnej nájomnej zmluvy č. C3-147-KO zo dňa 4.8.1997 v znení dodatkov a dospel
k správnemu záveru, že nárok žalobcu je dôvodný. V súlade so zmluvou bolo dohodnuté platenie

nájomného za rok pozadu. Ak počas platnosti zmluvy mal byť na základe dohody strán zmenený
spôsob platby nájomného tak podľa názoru súdu mala byť takáto dohoda súčasťou zmluvy a to vo
forme písomného dodatku. Keďže zmena spôsobu platby nebola medzi stranami písomne dohodnutá,
argument žalovaného o platení nájomného za aktuálny rok neobstojí. Vzhľadom k tomu, že odvolací
súd je rozsahom a odvolacími dôvodmi viazaný a vzhľadom k tomu, že žalovaný v podanom odvolaní

neuviedol žiadne ďalšie skutočnosti, s ktorými by sa dostatočným spôsobom nevysporiadal súd prvej
inštancie v napadnutom rozhodnutí, preto odvolací súd z dôvodov, ktoré uviedol súd prvej inštancie, ako
i z hore uvedených dôvodov rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. ako
vecne správne potvrdil.11. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1, v spojení s ust. § 255 ods. 1,
C.s.p. Súd žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. Podľa § 262

ods. 2, C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

12. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1, C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).