Rozsudok Judgement was issued on Friday, May 11, 2018

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 7C/299/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8515202797
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Szárazová

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2018:8515202797.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa, sudkyňa JUDr. Miriam Szárazová, v spore žalobcu 1./ Z. U., r. M., nar.

X.XX.XXXX, trvale bytom XX. S. XX, V. N., právne zastúpená JUDr. Michalom Dicom, advokátom, so
sídlom 17. novembra 20, Stará Ľubovňa, 2./ F.. X. U., nar. XX.X.XXXX obaja bytom XX. S. XX, V. N.,
proti žalovanému: Mesto Stará Ľubovňa, IČO: 00330167 so sídlom Obchodná 1, Stará Ľubovňa právne
zastúpenému: JUDr. Vladimír Dlugolinský, advokát, Levočská 1, Stará Ľubovňa v konaní o zaplatenie
16 590,32 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Z a s t a v u j e konanie v časti o zaplatenie sumy 4.268,14 eur s 8 % úrokom z omeškania od 1.6.2015
do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 3 % ročne 8 295,16 eur od 1.6.2015 do zaplatenia.

II.Žalovanýje povinný zaplatiťžalobcoviv1.radeažalobcoviv2.radespoločneanerozdielnesumu
623,68 eur, úroky z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 311,84 eur od 14.1.2016 do zaplatenia,
zo sumy 311,84 eur od 25.11.2017 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

IV. Žalovanému p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 94,02 %, ktoré sú povinné spoločne
a nerozdielne zaplatiť žalobcovia, pričom o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca v 1. rade a žalobca v 2. rade sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 29.5.2015 domáhali,
aby súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť im sumu 12.563,30 eur s úrokom z omeškania vo výške
8,00%ročneod 1.6.2015dozaplateniaakoajnáhradutrovkonaniastým,žeideopohľadávkužalobcov
predstavujúcu nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemku v k.ú V. N. zapísaného
na LV č. XXXX parcela KN registra „E“ č. 822/2 o výmere 153 m2 druh pozemku orná pôda, ktorého

spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 18/24 vlastnia v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov žalobca
v 1. rade a žalobca v 2. rade. V podanej žalobe ďalej žalobcovia poukázali na skutočnosť, že
ide o pozemok pred a pod U. kultúry na S. gen. W. v V. N. umiestnený v centrálnej mestskej oblasti.
Výmera pripadajúca na ich spoluvlastnícky podiel je vo výške 114,75 m2. Žalobcovia pri uplatňovaní
nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia vychádzali z Všeobecne záväzného nariadenia Mesta
Stará Ľubovňa č. 41 zo dňa 15.12.2004 v zmysle ktorého cena podľa čl. 23 ods. 2 písm. f/ za
užívanie obdobných pozemkov v centrálnej mestskej oblasti je 0,25 eur/m2/deň. V záujme dosiahnutia

mimosúdneho vybavenia veci si však žalobcovia uplatňovali len sumu 0,15 eur/m2/deň, čo v prepočte na
deň a veľkosť ich spoluvlastníckeho podielu predstavovalo sumu 17,21 eur a ročne sumu 6.281,65 eur.
Žalobcovia si svoj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia uplatnili za dva roky spätne od podania
žaloby teda, za obdobie od 29.5.2013 do 29.5.2015. V priebehu konania žalobcovia podaním doručenýmtunajšiemu súdu dňa 30.5.2017 a následne dňa 24.11.2017 žiadali pripustiť zmenu žaloby s poukazom
na znalecké dokazovanie vykonané súdom ustanoveným znalcom Ing. Jozefom Bujňákom, znalcom
v odbore geodézia a kartografia a dobu, ktorá uplynula od podania žaloby. Poukázali na skutočnosť,

že podľa vypracovaného znaleckého posudku výmera pozemku pripadajúca k ich spoluvlastníckemu
podielu užívaná žalovaným je 104,25 m2. Rozhodli sa tiež v záujme zmierlivého vyriešenia sporu si
uplatňovať iba sumu náhrady bezdôvodného obohatenia 0,109 eur/m2/deň. Zároveň žiadali rozšíriť
žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia o nárok za rok 2016 a 2017. Celkovo si tak za obdobie
4 rokov žalobcovia uplatnili sumu 16.590,32 eur spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy

8.295,16 eur od 1.6.2015 do zaplatenia, zo sumy 4.147,58 eur od 1.6.2016 do zaplatenia, zo sumy 4
147,58 eur od 1.6.2017 do zaplatenia ako aj náhradu trov konania. O návrhu na pripustenie zmeny
žaloby žalobcov rozhodol na pojednávaní dňa 24.11.2017.

2. Žalovaný sa k žalobe, ktorá mu bola spolu s prílohami doručená do vlastných rúk dňa 13.1.2017,
písomne vyjadril dňa 1.7.2016, pričom žalobou uplatnený nárok neuznal. Nepoprel skutočnosť, že

žalobcovia sú vlastníkmi pozemku, ktorý je v časti zabratý budovou U. kultúry a verejným priestranstvom
pri nej. Poukázal na skutočnosť, že ide o pozemok KN registra „E“, ktorý je evidovaný na mape
určeného operátu, teda ide o pozemok neidentický. Pozemok nekorešponduje so stavom a obsahom
registra „C“ katastra nehnuteľností. Hranice pozemku nie je možné v teréne nijako identifikovať. Za
tejto situácie je tak podľa názoru žalovaného sporné v akom rozsahu je žalovaný užívateľom tohto

pozemku. Ďalej poukázal na skutočnosť, že sporný pozemok nie je celý zabratý stavbou U. kultúry a
priľahlýmverejnýmpriestranstvom,aleibajehočasť.Časťpozemkujezabratásúkromnýmparkoviskom,
ktoré je prenajímané ako platené parkovacie miesta a časť pozemku by mala zasahovať pod budovu
bezprostredne susediacej s týmto parkoviskom. Teda je sporné vôbec určiť, že aká časť pozemku
je užívaná žalovaným a teda je otázne či jeden z činiteľov vzorca pre výpočet žalobcom uplatneného

nároku bol správne zadaný, a či sa možno týmto vzorcom vôbec riadiť. Bez zamerania pozemku a jeho
identifikácie v teréne, nie je možné jednoznačne určiť v akom rozsahu je užívateľom tohto pozemku
žalovaný. Žalovaný taktiež nesúhlasil zo žalobcami uplatnenou výškou náhrady za užívanie pozemku.
Sadzba dane za užívanie verejného priestranstva sa používa na úplne iné situácie. Predmetná daň sa
vyrubuje pri krátkodobom užívaní verejného priestranstva za účelom poskytovania služieb, umiestnenia

stavebného predajného zariadenia, zariadenia cirkusu, lunaparku a pod., teda za účelom vytvárania
zisku, teda podnikateľskej aktivity. Na rozdiel od tejto situácie zabratie pozemku v predmetnom spore
je dlhodobé a budova U. kultúry slúži verejnoprospešnému záujmu a daný stav je vzhľadom na
všetky okolnosti nemenný, až do jeho majetkovoprávneho vyporiadania. Žalovaný predložil súdu tiež
znalecký posudok vypracovaný znalcom z odboru stavebníctvo, odvetvia pozemné stavby odhad

hodnoty nehnuteľností Ing. Milanom Gardošom. Tento znaleckým posudkom č. 92/2016 stanovil cenu
ročného nájmu žalobcovi patriaceho podielu o výmere 114,75 m2 z parcely KN register „E“ č. 822/2 o
výmere 153 m2 druh pozemku orná pôda na sumu 342,41 eur za rok. Ďalej poukázal, že aj samotný
znalec v znaleckom posudku pritom konštatoval, že právny stav nie je v súlade so skutočnosťou.
Ohodnocovaná parcela je vedená v katastri nehnuteľností v registri „E“ ako orná pôda, čo nezodpovedá

skutočnosti. Výmera parcely v tomto registri nemusí zodpovedať skutočnej výmere pričom tiež uviedol,
že žalovaný neužíva celú výmeru parcely. Žalovaný navrhol za účelom identifikácie rozsahu užívania
pozemku vykonať znalecké dokazovanie.

3. Vzhľadom na spornosť rozsahu užívania pozemku žalovaným a žalovaným navrhnuté znalecké

dokazovanie bol uznesením tunajšieho súdu sp. zn. 7C/299/2015 zo dňa 22.8.2016 ustanovený znalec
z odboru geodézia a kartografia, odvetvie geodézia, kartografia a fotogrametria Ing. Jozef Bujňák,
Železničiarska 42, 080 01 Prešov zapísaný v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov Ministerstva
spravodlivosti SR, ktorému bola uložená povinnosť písomne vypracovať znalecký posudok v ktorom
identifikuje parcelu KN register „E“ č. 822/2 o výmere 153 m2 druh pozemku orná pôda zapísaný na LV

č. XXXX nachádzajúcich sa v k. ú. V. N., obec V. N., okres V. N. so stavom právnym ako aj skutočným
stavom a stavom na mieste samom a zároveň vypracovať grafický náčrt záberu a využitia predmetnej
nehnuteľnosti - pozemku stavbami vo vlastníctve žalovaného a vo vlastníctve iných subjektov s
tým, že každá zo stavieb a záber predmetnej nehnuteľnosti - pozemku bude v tomto grafickom
náčrte vyznačený, ako aj bude vypočítaná výmera záberu predmetnej nehnuteľnosti - pozemku tou

ktorou stavbou. Dňa 21.4.2017 bol súdu predložený znalecký posudok súdom ustanoveným znalcom.
Predmetný znalecký posudok bola žalobcom doručený dňa 26.4.2017 a žalovanému dňa 26.4.2017.4. Žalobcovia sa k podanému znaleckému posudku vyjadrili podaním doručeným súdu dňa 17.5.2017,
kde uviedli, že žaloba bude v časti užívania dielu a) a dielu c) upravená. Nestotožnili sa so znaleckým
posudkom pri diele e), kde znalec uviedol, že predmetná asfaltová plocha je v užívaní iného subjektu.

Poukázal na skutočnosť, že asfaltová plocha je pozdĺž celej budovy U. kultúry a slúži ako prístup k U.
kultúryakoparkovaciemiesto.Taktiežpoukázal,žepráveztohtodieluzačínajúbetónovéschodyvedúce
do budovy U. kultúry a prístup na schodisko je len z tejto časti pozemku. Následne podaním doručeným
súdu dňa 30.5.2017 a spresneným a doplneným dňa 24.11.2017 požiadal o pripustenie zmeny žaloby,
tak ako je vyššie uvedené.

5. Žalovaný sa k podanému znaleckému posudku vyjadril podaním doručeným súdu dňa 17.5.2017 kde
uviedol, že s predmetným znaleckým posudkom súhlasí, poukazuje na jeho závery, kde jednoznačne
boli preukázané jeho predchádzajúce tvrdenia ohľadom využitia pozemkov žalovaným. Zo záverov
predmetného znaleckého posudku vyplýva, že z celkovej výmery pozemku 153 m2, žalovaný využíva
výmeru 114 m2, z ktorej podiel v prospech žalobcov je vo výmere 85,50 m2. Žalobca je tak oprávnený

požadovať nárok na bezdôvodné obohatenie iba z tejto výmery. Ďalej poukázal na skutočnosť, že
majetkovým vyjadrenie náhrady (bezdôvodného obohatenia) za užívanie nehnuteľnosti bez platnej
nájomnej zmluvy je peňažná suma, ktorá zodpovedá sumám obvykle vynakladaným v danom mieste
a čase za užívanie veci formou nájmu, a ktorú by nájomca bol povinný plniť podľa platnej nájomnej
zmluvy - teda toto majetkové vyjadrenie sa porovnáva s obvyklou výškou nájmu. Ďalej poukázal na

skutočnosť, že za účelom majetkového vyjadrenia náhrady za užívanie nehnuteľnosti nechal spracovať
znalcom z odboru stavebníctvo, odvetvia pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností Ing. Milanom
Gardošom znalecký posudok č. 92/2016, na ktorý opätovne poukázal. Ďalej predložil súdu vzhľadom na
nadobudnutie účinnosti Civilného sporového poriadku ďalší znalecký posudok vypracovaný znalcom z
odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností Ing. Milanom Gardošom,

ktorý spĺňa náležitosti súkromného znaleckého posudku v zmysle § 209 CSP. Menovaný znalec
opätovnespracovalznaleckýposudokpodč.132/2016aurčilvšeobecnúhodnotaročnéhonájmucelého
spoluvlastníckeho podielu žalobcov na spornej nehnuteľnosti vo výške 345,71 eur/rok. Poukázal na
skutočnosť, že v predkladanom znaleckom posudku bola stanovená najpravdepodobnejšia cena nájmu
ku dňu ohodnotenia, ktoré by bolo možné dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže, pri poctivom

obchodnom styku, keď vlastník pozemku aj nájomca pozemku by konali s patričnou informovanosťou
a opatrnosťou a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou. Vzhľadom na
závery znaleckých dokazovaní, žalovaný poukázal na skutočnosť, že žalobcovia majú nárok na náhradu
bezdôvodného obohatenia za užívanie nehnuteľnosti bez právneho titulu - nájomnej zmluvy vo výške
žalovanýmzabratejčastinehnuteľnostivzhľadomnaveľkosťspoluvlastníckehopodielužalobcovvsume

257,61 eur/rok (85,50 m2 podiel žalobcov na žalovaným zabratej časti pozemku x 3,013 eur nájom za
rok v zmysle znaleckého posudku č. 132/2016), pričom za dva roky spätne to predstavuje sumu 515,22
eur. Podaním doručeným súdu dňa 23.11.2017 žalobca predložil súdu nájomné zmluvy uzatvorené
žalovaným, predmetom ktorých je nájom pozemkov vo vlastníctve žalovaného za účelom udržiavania
a zveľadenia majetku mesta, zriadenia prístupu na pozemok, zriadenia záhrady, poľnohospodársky

účel a výsadbu trávnika a nízkych krovín, kde cena nájmu je diametrálne odlišná ako cena nájmu v
zmluvách predkladaných žalobcami. Žalovaný zotrval na názore, že ním predložený znalecký posudok
jednoznačne najobjektívnejšie posudzuje cenu nájmu, keď zohľadňuje umiestnenie pozemku, obdobie
využitia pozemku a charakter nehnuteľnosti, ale aj jej stav a spôsob užívania.

6. Žalobcovia vo vyjadrení doručenom tunajšiemu súdu dňa 26.3.2018 poukázali na skutočnosť, že
nesúhlasia so žalovaným predloženými nájomnými zmluvami, ktoré boli uzavreté za účelom udržiavania
a zveľaďovania majetku mesta Stará Ľubovňa, výsadby trávnika a nízkych krov. Nesúhlasil s tvrdením
žalovaného, že U. kultúry slúži prevažne len na kultúrne účely a v malom rozsahu sú jeho priestory
prenajímané. Poukázal na užívanie nebytových priestorov v U. kultúry a uzavreté nájomné zmluvy.

Poukázalnaskutočnosť,ženáhradazabezdôvodnéobohatenie,predstavujúceužívaniecudzejvecibez
právneho dôvodu predstavuje sumu obvykle vynaloženú v danom mieste a čase za užívanie obdobnej
veci, teda formou nájmu, ktorú by bol za bežných okolností nájomca povinný platiť. Teda musí ísť o
porovnateľné prípady.

7.Napojednávaniachdňa7.7.2016,24.112017a12.4.2018žalobcoviazotrvalinapodanejžalobeavnej
vyjadrenom skutkovom a právnom posúdení. Poukazovali na dôvodnosť nimi uplatnenej výšky náhrady
bezdôvodného obohatenia. Taktiež poukazovali na nájomné zmluvy uzatvárané žalovaným pri nájme
obdobných nehnuteľností ako je sporný pozemok. Žalobcovia rovnako ako aj v žalobe poukazovali naich záujem sa so žalovaným dohodnúť a ich aktivitu, za tým účelom vyvinutú. Žalobcovia na pojednávaní
dňa 12.4.2018 predložili súdu znalecký posudok č. 71/2018 vypracovaný Ing. Jánom Štupákom znalcom
v odbore stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností, vodohospodárske stavby. Poukázali,

že v predmetnom znaleckom posudku znalec porovnával hodnotu pozemku prenajatého p. W. v lokalite
na sídlisku západ, konkrétne Obchodný dom Družba, ide o zlatníctvo, kde stanovil všeobecnú hodnotu
pozemku vo výške 5.303,83 eur a v druhej časti sa zaoberal znalec pozemkom, ktorý si prenajíma p.
N. ide o prevádzku zmrzliny, kde bola stanovená všeobecná hodnota pozemku 401,13 eur a následne
bola stanovená hodnota nájmu predmetných pozemkov, nájom p. W. bol stanovený na hodnotu 335,42

eur za rok a pozemok, ktorý je prenajímaný prevádzke zmrzlinárne je stanovený na 32,92 eur za rok.
Ďalej poukázali na predložené nájomné zmluvy, z ktorých vyplýva, že p. W. platí žalovanému nájom vo
výške 4.700,- eur, čiže platí nájom za meter štvorcový na rok 39,80 eur a obdobne sa to týka i prevádzky
zmrzliny. Vo vzťahu k právnej kvalifikácii poukázali na zákon č. 66/2009 Z.z.. a rozhodnutie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky 4MCdo 2/2014 zo dňa 23.4.2015. Pokiaľ išlo o obranu žalovaného, s touto
sa nestotožňovali a poukázali na to, že nesúvisí s predmetom sporu. Pokiaľ ide o znalecký posudok

predložený zo strany žalovaného týkajúci sa výšky nájmu, s týmto sa nestotožnili. Poukázali na nimi
predložený znalecký posudok, ktorý vychádza z tých istých skutočnosti, avšak realita je iná vyplývajúca
z predložených nájomných zmlúv, týkajúcich sa centrálnej mestskej oblasti. Pokiaľ ide o predložené
zmluvy zo strany žalovaného zdôraznili, že ani jedna sa netýka centrálnej mestskej oblasti. V tomto
smere poukázali na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, kde sa jednoznačne

hovorí, že nemožno porovnávať pri výške nájomného druhovo iné pozemky napr. poľnohospodárska
pôdu a podobne.

8. Na pojednávaniach dňa 7.7.2016, 24.112017 a 12.4.2018 žalovaný zotrval na svojich písomných
prednesoch. Na pojednávaní dňa 24.11.2017 žalovaný poukázal na skutočnosť, že podanie týkajúce

sa zmeny žaloby podľa jeho názoru v časti náhrady pred podaním žaloby a vo vzťahu k výmere,
je späťvzatím žaloby. Poukázal na umiestnenie pozemku, obdobie využitia pozemku, charakter
nehnuteľnosti, ktorá zaberá pozemok ako aj stav a spôsob užívania pozemku. Samotný pozemok
nie je zabratý len stavbou U. kultúry, ale aj verejným priestranstvom, ktorý tvorí chodník a miestne
komunikácie. Teda samotné využitie pozemku je rôzne, plní verejnoprospešný charakter, netvorí zisk.

Aj zásady hospodárenia žalovaného konštatujú, že nájom s takýmto účelom je minimálny. Poukázal na
predloženénájomnézmluvy,ktoréuzatvorilžalovaný,pričomžalovanýuzatvárazmluvyrôznehotypu,na
rôzneho využitia, za rôznym účelom. Vo vzťahu k záveru znalca o využití pozemku súhlasil so záverom
znalca. Na pojednávaní dňa 12.4.2018 žalovaný poukázal na LV č. XXXX. pre k.ú. V. N., na ktorom
je zapísaná sporná parcela a to na jeho časť C, kde bolo zapísané právo užívania pozemku parcela

KN E 822/2 s výmerou 153 m2 pod stavbou súpisné číslo XXX - kultúrny dom postavená na pozemku
parcela KN registra „C“ č. 1135/1 evidovaná na liste vlastníctva č. XXXX v prospech žalovaného, a
to na základe návrhu zo dňa 30.1.2018, a to v zmysle § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z. Žalovaný
ďalej poukázal, že predmetný zákon upravuje usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom pod
stavbami vo vlastníctve obce alebo vyššieho územného celku, ktoré prešli do vlastníctva obce alebo

vyššieho územného celku, podľa osobitných predpisov a vrátane priľahlej plochy, ktorá svojím využitím
a umiestnením tvorí neoddeliteľnú súčasť so stavbou. V tejto súvislosti poukázal na zákon č. 138/1991
Zb.omajetkuobcí,nazákladeuvedenéhoprešlimajetkyvovlastníctveštátunasamosprávu. Zozákona
č.66/2009 Z.z. žalobcovia v 1. rade a 2. rade si mohli svoje právo uplatniť prvý krát dňa 2.7.2009. V tejto
súvislosti poukázal, že ich právo bolo premlčané 1.7.2012, a to v časti pod zastavanou časťou U. vo

výmere 70 m2. Keďže právo bolo uplatnené neskôr, v tejto časti vzniesol námietku premlčania. Ďalej na
tomto pojednávaní bol vypočutý štatutárny zástupca žalovaného, ktorý vo svojej výpovedi potvrdil snahu
žalovaného o mimosúdne riešenie sporu, ako aj v tom podniknuté kroky zo strany žalovaného. Žalovaný
taktiež poukázal aj na charakter nehnuteľnosti U. kultúry, pričom táto stavba je nebytovou budovou podľa
§ 43c ods. 1 písm. f/, určená na kultúru a pre verejnú zábavu, pre múzea, knižnice a galérie a v tejto

súvislosti s charakterom budovy poukázal i na územný plán Mesta Stará Ľubovňa, kde uvedená lokalita
je určená pre občiansku vybavenosť, a to vyššiu občiansku vybavenosť.

9. Žalobcovia podaním doručeným súdu dňa 30.5.2017, spresneným dňa 24.11.2017 žiadali pripustiť
zmenu žaloby, a to jednak tým, že žiadali o vydanie bezdôvodného obohatenia aj za roky 2016

a 2017. Celkovo si tak za obdobie 4 rokov žalobcovia uplatnili sumu 16 590,32 eur spolu s 5 %
ročným úrokom z omeškania zo sumy 8 295,16 eur od 1.6.2015 do zaplatenia, zo sumy 4 147,58
eur od 1.6.2016 do zaplatenia, zo sumy 4 147,58 eur od 1.6.2017 do zaplatenia ako aj náhradu trov
konania. Žalobcovia však svoj nárok upravili aj čo sa týka náhrady za 1 deň užívania 1 m2 pozemkužalovaným, tú ponížili z náhrady 0,15 eur/m2/deň na náhradu 0,109/m2/deň a zároveň vzhľadom na
závery vykonaného znaleckého dokazovania upravil aj výmeru, za ktorej užívanie požadujú vydanie
bezdôvodného obohatenia z výmery 114,75 m2 na výmeru 104,25 m2. Taktiež došlo aj k zmene výšky

požadovaného úroku z omeškania zo strany žalobcov z 8 % ročne na úrok z omeškania na 5 % ročne.

10. Podľa § 144 C.s.p. žalobca môže vziať žalobu späť.

11. Podľa § 145 ods. 2 C.s.p. ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O

čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

12. Podľa § 146 ods. 1 C.s.p. súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

13. Žalobcovia síce v návrhu na pripustenie zmeny žaloby, ktorý bol doručený súdu dňa 30.5.2017 a
spresnený dňa 24.11.2017 výslovne neuviedli, že berú žalobu čiastočne späť avšak, z obsahu tohto
návrhu vyplýva, že požadujú kvantitatívne menej ako podanou žalobou, keď náhradu za 1 deň užívania
1 m2 pozemku žalovaným, ponížili z náhrady 0,15 eur/m2/deň na náhradu 0,109/m2/deň a zároveň
upravili aj výmeru, za ktorej užívanie požadujú vydanie bezdôvodného obohatenia z výmery 114,75

m2 na výmeru 104,25 m2. Tatkiež upravili aj výšku úroku z omeškania z 8 % ročne na 5 % ročne.
Žalovanýnapojednávanídňa24.11.2017poukázalnaskutočnosť,ženávrhnapripusteniezmenyžaloby
je späťvzatím žaloby, pričom nesúhlas s jej späťvzatím nevyjadrili. Súd tak vzhľadom na túto dispozíciu
žalovaných so žalobou s postupom podľa § 145 ods. 2 CSP zastavil konanie v časti zaplatenia sumy
4 268,14 eur s 8 % úrokom z omeškania od 1.6.2015 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 3 %

ročne 8 295,16 eur od 1.6.2015 do zaplatenia.

Súd na základe vykonaného dokazovania a po vyhodnotení dôkazov za preukázané skutkové tvrdenia
považuje:
14. Žalobca v 1. rade a žalobca v 2. rade sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti - pozemku v k.ú

V.N.,obecV.N.,okresStaráN.zapísanéhonaLVč.XXXXparcelaKNregistra„E“č.822/2ovýmere153
m2 druh pozemku orná pôda, ktorých spoluvlastnícky podiel v ich bezpodielovom spoluvlastníctve je vo
veľkosti 18/24. Na predmetnom pozemku je postavená stavba súpisné č. XXX budova U. kultúry, ktorá
je vo vlastníctve žalobcu, predmetný pozemok je ďalej zastavaný miestnou komunikáciou, chodníkmi
a parkovacími plochami a tiež je tam umiestnená aj zeleň, ktoré sú tiež vo vlastníctve žalobcu a sú

verejným priestranstvom. Znaleckým posudkom č.3/2017 vypracovaným znalcom z odboru geodézia a
kartografia, odvetvie geodézia, kartografia a fotogrametria Ing. Jozefom Bujňákom, Železničiarska 42,
080 01 Prešov vyplýva výmera, spôsob využitia a užívatenie jednotlivých častí pozemkov, ktoré boli
rozčlenené do dielov a) až i), kde diel a) o výmere 1 m2 - zámková dlažba je užívaný vlastníkom stavby
na parcele 1207/1, diel b) o výmere 4 m2 asfaltový chodník je užívaný žalovaným, diel c) o výmere 13

m2 zámková dlažba je užívaný iným nezisteným subjektom, diel d) o výmere 19 m2 asfaltová cesta je
užívaný žalovaným, diel e) o výmere 25 m2 asfaltová plocha je užívaný iným nezisteným subjektom,
diel f) o výmere 2 m2 trávnatá plocha je užívaný žalovaným, diel g) o výmere 70 m2 budova kultúrneho
centra je užívaný žalovaným, diel h) o výmere 11 m2 trávnatá plocha je užívaný žalovaným, diel i)
o výmere 8 m2 asfaltový chodník je užívaný žalovaným. Žalovaný užíva celkovo výmeru 139 m2 z

čoho na spoluvlastnícky podiel žalobcov pripadá výmera 104,25 m2. K pozemku parcela KN registra
„E“ č. 822/2 o výmere 153 m2 druh pozemku orná pôda je zapísané právo užívania tohto pozemku pod
stavbou súpisné číslo XXX - kultúrny dom postavenej na pozemku parcela KN registra „C“ č. 1135/1
evidovaná na liste vlastníctva č. XXXX v prospech žalovaného, a to na základe návrhu žalovaného
zo dňa 30.1.2018, a to v zmysle § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z. Žalobcovia požadujú náhradu za

užívanie pozemku žalovaným bez právneho dôvodu v celkovej výmere 139 m2 /dielu b), d), e), f), g),
h) a i)/. Výšku náhrady odvodzujú od Všeobecne záväzného nariadenia Mesta Stará Ľubovňa č. 41
zo dňa 15.12.2004 a nájomných zmlúv uzatváraných žalovaným na prenájom pozemkov za účelom
podnikania. Žalovaný výšku náhrady odvodzuje od znaleckého posudku č. 132/2016 vypracovaného
znalcom z odboru stavebníctvo, odvetvia pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností Ing. Milanom

Gardošom ku dňu 3.8.2016 a popiera aj rozsah užívania pozemku bez právneho dôvodu, s poukazom
na zákonné vecné bremeno.

Zistený skutkový stav súd podriadil pod tieto zákonné ustanovenia:15. Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako

aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

16. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na
úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

17. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj
zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

18. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní
pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, tento zákon upravuje usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom

pod stavbami vo vlastníctve obce alebo vyššieho územného celku, ktoré prešli do vlastníctva obce
alebo vyššieho územného celku podľa osobitných predpisov, vrátane priľahlej plochy, ktorá svojím
umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou (ďalej len „pozemok pod stavbou“).

19. Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní

pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, tento zákon sa nevzťahuje na usporiadanie vlastníckych vzťahov k
pozemkom pod stavbami, ktoré slúžia na podnikateľské účely.

20. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní

pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a
doplnení niektorých zákonov,
ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné
právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti
tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je

držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o
stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší
územný celok. Podkladom na vykonanie záznamu o vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľností
je súpis nehnuteľností, ku ktorým vzniklo v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému
bremenu.

21. Podľa § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci
v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva
zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria
určitej osobe.

22. Podľa § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na
základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím
príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť
tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva

zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

23. Podľa § 128 ods. 2 Občianskeho zákonníka, vo verejnom záujme možno vec vyvlastniť alebo
vlastnícke právo obmedziť, ak účel nemožno dosiahnuť inak, a to len na základe zákona, len na tento
účel a za náhradu.

24. Podľa § 43c ods. 1 písm. f) a ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom
poriadku (stavebný zákon), nebytové budovy sú stavby, v ktorých je viac ako polovica ich využiteľnej
podlahovej plochy určená na nebytové účely. Medzi nebytové budovy patria budovy pre kultúru a na
verejnú zábavu, pre múzeá, knižnice a galérie. Ak sú budovy určené na rôzne účely, rozlišujú sa podľa

hlavného účelu, na ktorý pripadá najväčšia časť využiteľnej podlahovej plochy.

25. Podľa § 145 ods. 2 Občianskeho zákonníka, z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú
oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne.26. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie

veriteľ požiadal.

27. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

28. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

29. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

30. Podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania

sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

31. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

32. Podľa § 209 ods. 1, 2 CSP súkromný znalecký posudok je znalecký posudok predložený stranou
bez toho, aby znalecké dokazovanie nariadil súd. Ak je spolu so žalobou predložený súkromný znalecký
posudok, ktorý má všetky zákonom predpísané náležitosti a obsahuje doložku o tom, že znalec si
je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku, postupuje sa pri vykonávaní tohto
dôkazu akoby išlo o znalecký posudok súdom ustanoveného znalca.

33. Podľa § 215 ods. 1 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

Súd dospel k právnemu záveru:
34. Ustanovenie § 451 Občianskeho zákonníka vyjadruje všeobecnú zásadu občianskeho práva,

podľa ktorej sa nikto nesmie bezdôvodne obohacovať na úkor iného. Bezdôvodné obohatenie je
pritom chápané ako záväzok (§ 489 Občianskeho zákonníka), z ktorého vzniká tomu, kto sa obohatil,
povinnosť vydať to, o čo sa bezdôvodne obohatil, a tomu, na ktorého úkor k obohateniu došlo,
právo požadovať vydanie predmetu bezdôvodného obohatenia. O obohatenie ide vtedy, ak sa plnením
niekomu dostalo majetkovej hodnoty vyjadrenej tým, že v jeho majetku došlo buď k zvýšeniu aktív

(§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka) alebo k zníženiu pasív (§ 454 Občianskeho zákonníka). Kto
je v rámci zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie pasívne legitimovaný, vyplýva z § 451 ods.
1 Občianskeho zákonníka. Je ním ten, ktorého majetok sa na úkor druhého neoprávnene zväčšil,
alebo u ktorého nedošlo k zmenšeniu majetku, aj keď k tomu malo v súlade s právom dôjsť. Tak
je tomu preto, že predpokladom zodpovednosti za získané bezdôvodné obohatenie, ktoré sa musí

vydať, nie je protiprávny úkon obohateného ani jeho zavinenie, ale objektívne vzniknutý stav obohatenia
(presun majetkových hodnôt), ku ktorému došlo spôsobom, ktorý právny poriadok neuznáva. Aktívne
legitimovaným subjektom k uplatneniu práva na vydanie bezdôvodného obohatenia (§ 456 Občianskeho
zákonníka) je ten, na ktorého úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané.

35. Plnenie bez právneho dôvodu je jednou zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia
spočívajúceho v tom, že medzi zúčastnenými osobami chýba právny vzťah, ktorý by zakladal právny
nárok na predmetné plnenie. Plnením bez právneho dôvodu je užívanie cudzej veci bez zmluvy o
nájme či iného titulu oprávňujúceho užívať cudziu vec. V takom prípade vzniká prospech tomu, kto
realizuje užívateľské oprávnenia bez tohto, aby sa jeho majetkový prospech zmenšil o prostriedky

vynaložené v súvislosti s právnym vzťahom, ktorý zakladá právo vec užívať. Pretože taký užívateľ nie je
schopný spotrebované plnenie v podobe výkonu práva užívania cudzej veci vrátiť, je povinný nahradiť
bezdôvodné obohatenie peňažnou formou. Majetkovým vyjadrením prospechu získaného plnením bez
právneho dôvodu je peňažná čiastka, ktorá zodpovedá čiastkam vynakladaným obvykle v danom miestea čase na užívanie obdobného predmetu nájmu, a ktorú by nájomca za obvyklých okolností bol povinný
platiť podľa nájomnej zmluvy.

36. V prejednávanej veci nebolo sporné, že žalovaný užíval pozemok, ku ktorému spoluvlastnícky podiel
majú v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov žalobcovia. Sporným medzi stranami sporu bol rozsah
užívania tohto pozemku, ako aj výška náhrady za toto užívanie. Zo znaleckého posudku Ing. Bujňáka
vypracovaného v priebehu konania vyplynulo, že zo strany žalovaného je užívaná výmera 139 m2 čo
predstavuje podľa členenia uvedeného v tomto znaleckom posudku diel b) o výmere 4 m2 asfaltový

chodník, diel d) o výmere 19 m2 asfaltová cesta, diel e) o výmere 25 m2 asfaltová plocha, diel f) o
výmere 2 m2 trávnatá plocha, diel g) o výmere 70 m2 budova kultúrneho centra, diel h) o výmere 11
m2 trávnatá plocha, diel i) o výmere 8 m2 asfaltový chodník. Vo vzťahu k dielu e) súd poukazuje na
skutočnosť,žesícevznaleckomposudkujeuvedené,žetentoužívainýnezistenýsubjekt,avšaktotonie
je pravdou nakoľko užívateľom tejto časti pozemku je žalovaný, ktorý je aj vlastníkom tohto parkoviska
- asfaltovej plochy, ktorý je tak ako to vyplýva aj z dôkazov predložených žalobcami určil použitie

dopravného značenia na vymedzenie parkovacích miest pre Okresný súd ako aj pre zamestnancov U..
To v konečnom dôsledku nijako počas konania žalovaný nerozporoval. Výmera 14 m2 predstavujúca
diel a) a diel c) v zmysle znaleckého posudku nie je užívaná žalovaným, čo žalovaný aj namietal a
čo bolo aj preukázané samotným znaleckým posudkom, na čo v konečnom dôsledku reflektovali aj
žalobcovia späťvzatím žaloby v tejto časti. Výmera pripadajúca na spoluvlastnícky podiel žalobcov

užívaná žalovaným je tak aj s poukazom na vyššie uvedené 104,25 m2 (čo predstavuje 18/24 z výmery
139 m2).

37. Z predloženého LV č 4806 (čl. 216) vyplýva, že v priebehu konania bolo do katastra nehnuteľností
zapísané zákonné vecné bremeno v podobe práva na užívanie pozemku parcela KN registra „E“ č. 822/2

ovýmere153m2,druhpozemkuornápôda,podstavbousúpisnéčísloXXX-kY.postavenejnapozemku
parcela KN registra „C“ č. 1135/1 evidovaná na liste vlastníctva č. XXXX v prospech žalovaného, a to na
základenávrhužalovanéhozodňa30.1.2018,atovzmysle§4ods.1zákonač.66/2009Z.z.Predmetné
právo na užívanie pozemku sa vzťahuje na samotnú stavbu U. kultúry, teda na diel g) znaleckého
posudku Ing. Bujňáka, o výmere 70 m2. Kedže žalobcovia svoj nárok za užívanie tejto časti pozemku

žalovanýmkvalifikovaliakobezdôvodnéobohatenie-plneniebezprávnehodôvodu,nebolomožnéimza
užívanie tejto časti pozemku priznať tento nárok. Pri takomto nároku by žalovaný musel užívať pozemok
žalobcov bez právneho dôvodu. Žalovaný však má právny dôvod, a to práve vznikom už spomínaného
zákonného vecného bremena, a to odo dňa účinnosti zákona č. 66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach pri
majetkovoprávnomusporiadanípozemkovpodstavbami,ktoréprešlizvlastníctvaštátunaobceavyššie

územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, teda odo dňa 1.7.2009, a preto sa nejedná o
nárok z titulu bezdôvodného obohatenia s poukazom na § 151n ods. 3 Občianskeho zákonníka, tiež s
poukazom na § 451 a § 489 Občianskeho zákonníka. V tejto časti preto bolo potrebné žalobu žalobcu
o vydanie bezdôvodného obohatenia zamietnuť.

38. Žalobca na pojednávaní dňa 12.4.2018 v rámci obrany poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn 4 MCdo 2/2014 zo dňa 23.4.2015, v ktorom podľa tvrdení je
ustanovený spôsob aplikácie zákona č. 66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom
usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o
zmene a doplnení niektorých zákonov. Z predmetného rozhodnutia vyplýva, že predmetom konania je

náhrada za obmedzenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti z vecného bremena zriadeného zákonom
č. 66/2009 Z.z.. Žalovaná v tomto prípade za užívanie pozemku žalobcom neplatila. Súd prvého
stupňa žalobu zamietol v podstate z dôvodu, že žalobcovia sa domáhali opakovaného plnenia, pričom
by im patrila len jednorazová náhrada za obmedzenie vlastníckeho práva, ktorá im taktiež nepatrí,
pretože, v prípade vykonania pozemkových úprav v budúcnosti, došlo by k duplicite uspokojenia

nárokov žalobcov. Námietkami žalobcov v tomto konaní vo vzťahu k povinnosti vlastníkov pozemkov
strpieť výkon práva zodpovedajúci vecnému bremenu do vykonania pozemkových úprav bezodplatne
a námietke týkajúcej sa duplicitného plnenia sa nezaoberal. Súdy podľa obsahu tohto rozhodnutia
žalobu žalobcov na zaplatenia náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v celom
rozsahu zamietli, pričom žiadnym spôsobom neodôvodnili svoj právny názor, na základe čoho sú

žalobcovia povinní od času zákonom zriadeného vecného bremena až do vykonania pozemkových
úprav, trpieť obmedzenie vlastníctva bez akejkoľvek náhrady. V predmetnom rozhodnutí fakticky aj
napriek včasnosti podania žaloby nebolo žalobcom priznané žiadne právo na náhradu za obmedzenie
vlastníckeho práva, čo však nekorešponduje s konaním na tunajšom súde, kde si žalobcovia podanoužalobou uplatňujú nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemku bez právneho
dôvodu, pričom dôvodom čiastočného zamietnutia žaloby je existencia zákonného vecného bremena
v podobe práva na užívanie pozemku v zmysle zákona č. 66/2009 Z.z. Žalobcovia si v predmetnom

konaní neuplatňujú nárok na náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva v zmysle tohto zákona, čo
podľa názoru súdu predstavuje jednorazovú náhradu. V prípade, ak by si žalobcovia aj uplatňovali svoj
nárok ako náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva spočívajúceho v zriadenom vecnom bremene,
súd by bol povinný prihliadať na žalovaným vznesenú námietku premlčania, a to z dôvodu, že žalobcovia
si prvý krát túto náhradu mohli uplatniť až účinnosťou zákona č. 66/2009 Z.z., nakoľko v tom čase už

boli vlastníkmi predmetného pozemku a premlčacia lehota začala plynúť dňom 2.7.2009 a uplynula
dňa 2.7.2012 Žalobcovia podali žalobu na súd dňa 29.5.2015, teda po uplynutí premlčacej doby. Vo
vzťahu ku skutočnosti, že náhrada za obmedzenie vlastníckeho práva zriadením vecného bremena nie
je opakujúcim sa plnením súd poukazuje na ustálenú rozhodovaciu činnosť, a to v prípade zákonného
vecného bremena zriadeného podľa § 23 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a
nebytových priestorov, ktoré je upravené obdobne ako zákonné vecné bremeno v zmysle zákona č.

66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré
prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Súd
poukazuje na zjednocujúci záver Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zverejnený v Zbierke stanovísk
najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 8/2016 ako rozhodnutie pod č. 73 citujúc:
„Právo na náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva podľa § 23 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z. z. o

vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov vzniklo ex lege jednorazovo
tomu, kto bol vlastníkom zaťaženého pozemku ku dňu účinnosti tohto zákona (1. septembra1993). Z
predmetného ustanovenia nevyplýva ďalšiemu vlastníkovi zaťaženého pozemku právo na náhradu za
pretrvávajúce obmedzenie jeho vlastníckych práv“ (rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 49/2014 zo
14. apríla 2016). Finančná náhrada za zriadenie vecného bremena je nepochybne majetkovým právom

osoby, ktorá je povinným subjektom z vecného bremena. Predmetné vecné bremeno vzniká „in rem“,
vzťahuje sa na každého vlastníka zaťaženého pozemku bez ohľadu na spôsob zmeny vlastníctva. Nárok
vo forme náhrady peňažného plnenia za užívanie nehnuteľnosti je nepochybne právom majetkovej
povahy, ktoré podlieha premlčaniu v zmysle § 100 a nasl. Občianskeho zákonníka, pričom tu nie je
osobitná úprava ohľadom dĺžky premlčacej doby, takže platí všeobecná premlčacia doba v trvaní troch

rokov, ktorá plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať prvý raz. /Obdobne aj v rozsudok Najvyššieho
súdu sp. zn. 7Cdo 26/2014 zo dňa 24.3.2015, uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.
II. ÚS 323/2017 zo dňa 18.5.2017/.

39. Vo vzťahu k výške náhrady za užívanie pozemkov bez právneho dôvodu súd poukazuje na

skutočnosť, rovnako ako na to poukazovali aj žalobcovia ako aj žalovaný, že pri určovaní majetkovej
náhrady (bezdôvodného obohatenia) za užívanie nehnuteľnosti bez platnej nájomnej zmluvy je potrebné
vychádzať z peňažnej sumy, ktorá zodpovedá sumám obvykle vynakladaným v danom mieste a čase za
užívanie veci formou nájmu, a ktorú by nájomca bol povinný plniť podľa platnej nájomnej zmluvy - teda
toto majetkové vyjadrenie sa porovnáva s obvyklou výškou nájmu. Sporným však medzi žalobcami a

žalovanýmbolaobvyklávýškanájmuaspôsobjejurčenia.ŽalobcoviapoukazovalijednaknaVšeobecne
záväzné nariadenie Mesta Stará Ľubovňa č. 41 zo dňa 15.12.2004, ktorou sa určuje sadzba dane za
užívanie verejného priestranstva a nájomné zmluvy za prenájom pozemkov na podnikateľský účel a
žalovaný na súkromný znalecký posudok č. 132/2016 vypracovaný znalcom Ing. Milanom Gardošom,
pričompoukazovalajnaspôsobužívaniapozemku.Hlavnýsporžalobcovažalovanýchsúdvidelvdruhu

stavby U. a spôsobe jej využitia, teda či ide o stavbu, ktorá slúži verejnoprospešnému účelu alebo ide
o budovu prenajímanú podnikateľom za účelom podnikania. Vzhľadom na skutočnosť, že vo vzťahu k
záberu pozemku pod samotnou budovou U. kultúry súd žalobu zamietol, nakoľko v danom prípade nejde
žalovaným o užívanie pozemku bez právneho dôvodu pre existenciu zákonného vecného bremena v
prospech žalovaného, súd sa už nezaoberal výškou náhrady bezdôvodného obohatenia, ani určovaním

spôsobu užívania pozemku pod stavbou U. kultúry.

40. Súd sa tak už ďalej zaoberal iba výškou náhrady bezdôvodného obohatenia za užívanie ostatných
častí pozemku žalobcov žalovaným /teda dielu b), d), e), f), h) a i)/. Tieto časti majú charakter verejného
priestranstva, ktoré je všeobecne verejne užívané, resp. ide o miestne komunikácie a teda z titulu výkonu

územnej samosprávy zodpovedá za ich užívanie žalovaný. Pod pojmom verejné užívanie verejného
priestranstva sa rozumie užívanie všeobecne prístupných materiálnych statkov vopred neobmedzeným
okruhom užívateľov. Musí ísť pritom o také užívanie, ktoré zodpovedá povahe a účelu statku, a ktoré
nevylučuje z obdobného užívania toho istého statku iných, aj len potenciálnych užívateľov. Rozlišujú sapritom dva druhy verejného užívania, a to užívanie všeobecné a užívanie osobitné. Oba druhy užívania
majú verejnoprávnu povahu, vôľa vlastníka tu nehrá žiadnu rolu. Všeobecné užívanie nevyžaduje žiadne
rozhodnutie správneho orgánu, nie je preň treba žiadne povolenie, okruh užívateľov je neobmedzený. /

obdobne rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Cdo 52/2009 zo dňa 30.1.2011/.
Obvyklú cenu za užívanie týchto častí súd považoval po zohľadnení umiestnenia pozemku, obdobia
využitia pozemku a charakteru nehnuteľnosti, ale aj jej stavu a spôsobu ich užívania, cenu stanovenú
súkromným znaleckým posudkom č. 132/2016 predloženým žalovaným vypracovaný znalcom z odboru
stavebníctvo, odvetvia pozemné stavby odhad hodnoty nehnuteľností Ing. Milanom Gardošom, čo

predstavuje 3,013 eur/m2/rok. Súd zohľadnil, že síce ide o pozemok umiestnený v centre mesta,
avšak nejde o pozemok, ktorý by sa dal prenajímať za účelom podnikania, predmetný pozemok
slúži ako miestna komunikácia, chodník a verejné priestranstvo. Ako jeden z determinantov náhrady
spočívajúcej v obvyklom nájomnom je aj odplata za užívanie porovnateľného pozemku v odplatných
zmluvnýchvzťahoch.Vzhľadomnatútoskutočnosť,keďžezostranytakžalobcov,akožalovanéhoneboli
predložené nájomné zmluvy, ktoré by reflektovali takéto využitie pozemku, súd tak ako to už vyššie

uviedol, za primeranú považoval náhradu stanovenú znaleckým posudkom č. 132/2016. Súd tak priznal
žalobcom nárok na náhradu za užívanie ich pozemku bez právneho dôvodu predstavujúcu bezdôvodné
obohatenie žalovaného vo výške 623,68 eur, čo tvorí náhradu za 4 roky užívania tohto pozemku za
obdobie od 29.5.2013 do 29.5.2017, pričom súd vychádzal tak ako to je vyššie uvedené z výšky nájmu
stanoveného súkromným znaleckým posudkom predloženým žalovaným, a to 3,013 eur/m2/rok. Nárok

na predmetnú náhradu majú žalobcovia iba za užívanie pozemkov vo výmere 51,75 m2, čo predstavuje
spoluvlastnícky podiel žalobcov 18/24 z výmery pozemku 69 m2 v zmysle vyššie uvedeného, ktorý
je užívaný žalovaným bez právneho dôvodu. Náhrada za jeden rok tak predstavuje sumu 155,92
eur /3,013 eur x 51,75 m2/. S poukazom na § 145 ods. 2 Občianskeho zákonníka vychádzajúc zo
skutočnosti, že sporný pozemok, za ktorého užívanie si žalobcovia uplatňovali nárok na náhradu škody

vlastnia v bezpodielovom spoluvlastníctve súd uložil žalovanému povinnosť vyplatiť priznanú náhradu
za bezdôvodné obohatenie žalobcom spoločne a nerozdielne. V prevyšujúcej časti súd tak ako to už
aj vyššie uviedol, žalobu žalobcov zamietol. Súd pri určovaní výšky náhrady bezdôvodného obohatenia
neprihliadal na znalecký posudok č. 71/2018 vypracovaný Ing. Jánom Štupákom predložený žalobcami
na pojednávaní dňa 12.4.2018, nakoľko tento bol vypracovaný ku dňu 11.4.2018 a predmetom konania

je nárok za obdobie od 29.5.2013 do 29.5.2017 teda za roky 4 spätne. Znalecký posudok tak odráža
inú výšku nájmu aká by mohla byť stanovená v spornom období, keď vstupné údaje pre výpočet výšky
nájmu sú iné minimálne vo vzťahu k úrokovej miere.

41. Bezdôvodné obohatenie predstavuje záväzkovo právny vzťah, z ktorého pohľadávka vzniká tomu,

na koho úkor sa iný bezdôvodne obohatil a dlh tomu, kto obohatenie získal. Pokiaľ tento dlh (povinnosť
vydať bezdôvodné obohatenie) nie je v povinnosti vydať vec, ale v povinnosti platobnej, je nepochybné,
že ide o dlh peňažný, z ktorého riadnym a včasným nesplnením spája ustanovenie § 517 Občianskeho
zákonníkanepriaznivýdôsledokvznikuomeškanianastranedlžníkasprávomveriteľapožadovaťokrem
plnenia aj úroky z omeškania. Úroky z omeškania ako sankciu s omeškaním plnenia peňažného dlhu

predpokladá priamo Občiansky zákonník v § 517. Čas plnenia nebol medzi žalobcami a žalovaným
dohodnutý, ani ustanovený právnym predpisom, pričom nemožno preukázať to, že by žalobcovia
žalovaného vyzvali relevantne a požiadali na plnenie konkrétnej a opodstatnenej sumy pred podaním
žaloby. Žalobcovia síce predložili súdu výzvy na vydanie bezdôvodného obohatenia doručované
žalovanému, avšak tieto výzvy obsahovali inú výšku náhrady ako samotná žaloba. Žalovaný bol tak

povinný plniť žalobcom jeho peňažnú pohľadávku uplatňovanú titulom bezdôvodného obohatenia až
deň nasledujúci po tom, ako ho žalobcovia o plnenie požiadali. Z týchto dôvodov súd priznal úrok z
omeškania za obdobie od 29.5.2013 do 29.5.2015 v sume 311,84 eur až po doručení žaloby žalovanému
t.j. odo dňa 14.1.2016 /žaloba bola doručená žalovanému dňa 13.1.2016/, až tu v podstate žalobcovia
požadovali na žalovanom relevantné splnenie dlhu, keďže skorší termín výzvy na zaplatenie doručenej

žalovanému nepreukázali. Vo vzťahu rozšíreniu žaloby teda náhrady za bezdôvodné obohatenie od
30.5.2015 do 29.5.2017 v sume 311,84 eur, súd priznal nárok na úrok z omeškania odo dňa 25.11.2017,
nakoľko žalobcovia doplnený návrh na pripustenie zmeny žaloby predložili súdu pred pojednávaním
dňa 24.11.2017. Keďže žalovaný neuhradil náhradu z bezdôvodného obohatenia riadne a včas po
kvalifikovanej výzve žalobcov, nasledujúcim dňom sa dostal do omeškania so splnením svojho dlhu,

a keďže ide o peňažný dlh, vznikla mu tak priamo zo zákona povinnosť zaplatiť žalobcovi aj úrok
z omeškania v sadzbe určenej podľa § 517 Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády
SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, t.j. o 5
percentuálnych bodov vyššej ako bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná kprvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu (ku dňu 14.1.2016, ku dňu 25.11.2017). Základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu
bola vo výške 0,05 % /dňa 14.1.2016/, resp. 0,00 % /dňa 25.11.2017/ žalobcom preto vznikol nárok na

úrok z omeškania v sadzbe 5,05 %, 5,00 % ročne. Omeškanie žalovaného so zaplatením sumy 623,68
eur trvá, preto súd uložil žalovanému zaplatiť žalobcom spoločne a nerozdielne popri istine 623,68 eur
aj úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne, nakoľko bol viazaný návrhom žalobcov, a to zo sumy 311,84
eur od 14.1.2016 do zaplatenia, zo sumy 311,84 eur od 25.11.2017 do zaplatenia.

O trovách konania súd rozhodol:
42. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

43. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

44. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

45. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

46. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

47. Žalobcovia mali v konaní úspech len čiastočný, a to s poukazom na čiastočné späťvzatie žaloby

žalobcami ako aj na zamietnutie časti žaloby. Z procesného hľadiska zavinili žalobcovia v zastavenej
časti zastavenie konania, a to doručením čiastočného späťvzatia žaloby súdu. Z tohto späťvzatia žaloby
nevyplýva, že by žalobu vzali späť pre správanie žalovaného po začatí konania, pričom toto správanie
nevyplývalo ani z doteraz predložených dôkazov. Skôr naopak, žalobcovia zobrali žalobu späť potom,
čo bolo vykonané znalecké dokazovanie a boli potvrdené námietky žalovaného v rozsahu užívania

pozemkov ako aj po predložení znaleckého posudku na určenie výšky nájmu za užívanie pozemku
žalovaným. Preto súd dospel k záveru, že nárok na náhradu trov konania patrí v tejto časti protistrane,
teda žalovanému. Žalobcovia síce boli úspešný v časti o zaplatenie 623,68 eur, pričom rozhodnutie súdu
záviselo od vykonaného znaleckého dokazovania, teda boli úspešní, čo do základu uplatneného nároku,
avšak zo strany žalobcov v priebehu konania dochádzalo podľa názoru súdu k účelovému konaniu,

keď žalobcovia menili výšku nimi uplatneného nároku; aj napriek skutočnosti, že sporný pozemok je v
ich bezpodielovom spoluvlastníctve manželov dala sa žalobkyňa v 1. rade právne zastúpiť žalobcom
v 2. rade; žalobcovia tiež nepredložili súdu geometrický plán za účelom záberu pozemku stavbami vo
vlastníctve žalovaného spolu s podanou žalobou, hoci ním disponovali, ale až po tom, čo bolo navrhnuté
znalecké dokazovanie. Súd tiež prihliadol na to, že žalobca v 2. rade je advokátom a teda mu musí byť

známa právna úprava, procesný postup súdu ako aj judikatúra v tejto oblasti. Súd preto pri rozhodovaní
o nároku na náhradu trov konania vychádzal zo zásady úspechu, nie vo vzťahu k úspechu žalobcov,
čo do základu nároku, ale vo k úspechu žalovaného, čo do žalobného návrhu žalobcov. Predmetom
konania bol spolu so zastavenou časťou konania nárok vo výške 20.858,46 eur s príslušenstvom, pričom
žalobcovia boli úspešní v rozsahu 623,68 eur a žalovaný v rozsahu 20.234,78 eur. Žalobca tak bol

úspešný v rozsahu 2,99% a žalovaný v časti o zaplatenie 97,01%) Súd tak v zmysle § 255 ods. 1 CSP
priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 94,02 % (úspech žalobcov 2,99 % -
úspech žalovaného 97,01 %), pričom tieto trovy sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovia
a o výške ich náhrady v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v dvoch
písomných vyhotoveniach.

Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech rozhodnutie bolo vydané.Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP)
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len

do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaná nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie
exekúcie označí oprávnený (§ 38 zákona č. 233/1995 Z.z.) a ktorého vykonaním poverí súd, ak osobitný
predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).