Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, October 24, 2018

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 15Csp/36/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4318201758
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mariana Pondelová

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2018:4318201758.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice, sudkyňou Mgr. Marianou Pondelovou, v spore žalobcu: BENCONT COLLECTION,

a. s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, zastúpený spoločnosťou:
Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s. r. o., so sídlom Martinčekova 13, 821 01
Bratislava, IČO: 50 361 368, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Veronika Kubriková PhD, proti
žalovanej: Z. O., K.. XX. XX. XXXX, I. O. Š. XXX, XXX XX Š., o žalobe na zaplatenie 1.000,00 Eur s
prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Konanie v časti vyčísleného úroku a úroku z omeškania v sume 0,13 Eur z a s t a v u j e.

II. Zmena žaloby, ktorou žalobca žiada priznať úrok vo výške 25,5 % p. a. zo sumy 1.000,00 Eur
od 01.06.2017 do 07.06.2017 a úrok z omeškania vo výške 5,25 % p. a. zo sumy 1.000,00 Eur od
01.06.2017 do 07.06.2017, vzhľadom k spotrebiteľskému sporu v ktorom žalovaná vystupuje ako
spotrebiteľ, sa n e p r i p ú š ť a.

III. Žalobu z a m i e t a.

IV. Žalovanej nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou, ktorú podal na Okresný súd Levice (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) dňa
23. 04. 2018 pôvodne domáhal uloženia žalovanej povinnosti finančného plnenia v sume 1.000,00 Eur,
vyčíslené úroky v sume 119,73 Eur, úroky v sume 874,61 Eur, úroky zo zostatku nesplatenej istiny t.
j. zo sumy 1.000,00 Eur vo výške 25,5 % ročne zo sumy 1.000,00 Eur od 08.06.2017 do zaplatenia,
úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 1.000,00 Eur od 08.06.2017 do zaplatenia, poplatky
vyčíslené v sume 39,28 Eur, ako aj nároku na náhradu trov konania. Uplatneného nároku na plnenie sa
domáha titulom porušenia zmluvných povinností zo strany žalovanej vyplývajúcich jej zo zmluvy o úvere

č. 1412742329 uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu - spoločnosťou Poštová banka, a. s.
a žalovanou dňa 11.02.2014 ( ďalej len „zmluva o úvere“). V podaní doručenom súdu dňa 06.07.2018,
okrem odpovede na výzvu súdu žalobca uvádza, že opravuje petit žaloby, pretože pri jeho písaní došlo
k zrejmej nesprávnosti v písaní, týkajúceho sa nároku žalobcu na zmluvný úrok zo žalovanej sumy ako
aj zákonný úrok z omeškania zo žalovanej sumy, nakoľko zmluvný úrok aj sankčný úrok z omeškania bol
vyčíslený do dňa 31.05.2017, pričom žalobca si v žalobe uplatňuje percentuálny úrok a úrok z omeškania
až odo dňa 08.06.2017 (deň nasledujúci po dni vyhotovenia listiny „Aktuálny stav úveru“). Podľa žalobcu

však percentuálny úrok ako aj úrok z omeškania mal byť správne uplatnený už odo dňa 01.06.2017
do zaplatenia. S prihliadnutím na uvedenú chybu žalobca „opravil“ petit žaloby v časti uplatňovaného
percentuálne určeného úroku ako aj úroku z omeškania tak, že správne má petit žaloby znieť: „žalovaný
je povinný v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi istinu 1.000,00 Eur, úrokya úroky z omeškania vyčíslené ku dňu 31.05.2017 vo výške 994,21 Eur, úroky vo výške 25,5% p. a.
zo sumy 1.000,00 Eur od 01.06.2017 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,25% p. a. zo sumy
1.000,00 Eur od 01.06.2017 do zaplatenia, ako aj poplatky vo výške 39,28 Eur“. Žalobca zotrval na

priznaní nároku na náhradu trov konania.

2. Uznesením č. k. 15Csp/36/2018 - 109 zo dňa 24. 05. 2018 bola žalovaná vyzvaná na vyjadrenie sa k
žalobe, spolu s ktorým bola žalovanej doručovaná aj kópia žaloby a všetkých príloh ako aj poučenie pre
spotrebiteľa. Uvedené listiny žalovaná prevzala dňa 28. 05. 2018, k žalobe sa však žiadnym spôsobom

nevyjadrila.

3. V danom prípade sa jedná o spor, ktorého hodnota bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 eur, pričom
sa zároveň jedná aj o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, z ktorého dôvodu okresný súd
postupom podľa ustanovenia § 219 ods. 3 CSP v spojení s § 297 písm. b) CSP vyhlásil dňa 24. 10. 2018
v danej veci rozsudok bez nariadenia pojednávania. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo

uverejnené na úradnej tabuli súdu dňa 16.10.2018 a na webovej stránke súdu dňa 17. 10. 2018.

4. Súd rozhodol o podanej žalobe žalobcu na základe predložených listinných dokladov a to: Príloha
k Zmluve o postúpení pohľadávok č. III/2017 zo dňa 13. 06. 2017, výpis z aktuálneho stavu úveru
ku dňu 07. 06. 2017, podací hárok č. EPH 002730259 zo dňa 11. 07. 2014, kópia doručenky zo

dňa 01.08.2014 - prevzatá zásielka žalovanou, obchodné podmienky Poštovej banky, a.s. pre úver
- dobrápôžička účinné od 06.01.2014, zmluva o postúpení pohľadávok č. III/2017 z 13.06.2017,
predpis splátok k zmluve o úvere, sadzobník poplatkov platný od 01. 02. 2014, podací hárok č. EPH
002730259 zo dňa 11. 07. 2014, upozornenie - výzva na splatenie dlžnej časti úveru zo dňa 11. 07.
2014, všeobecné obchodné podmienky účinné od 01.02.2014, kópia doručenky adresovaná žalovanej

s dátumom prevzatia 01.08.2014, výzva na úhradu dlžnej sumy zo dňa 28. 07. 2014, zmluva o úvere
dostupnápôžička žalovanou podpísaná dňa 07.02.2014 a právnym predchodcom žalobcu podpísaná
dňa 11.02.2014, vyjadrenie právneho zástupcu žalobcu na výzvu súdu zo dňa 03. 07. 2018 obsahujúce
aj čiastočné späťvzatie žaloby, ako aj zmenu žaloby, výpočet RPMN pre spotrebiteľský úver, výpočet
ročného úroku a RPMN .

5. Z uvedených listinných dokladov, obsahu žaloby, ako aj z obsahu celého spisového materiálu, súd
zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Dňa 07. 02. 2014 podpísala žalovaná žiadosť o poskytnutie úveru, ktorý úver právny predchodca

žalobcu - spoločnosť Poštová banka, a.s. (ďalej len „právny predchodca žalobcu“) podpísal dňa
11.02.2014. Žalovaná žiadala poskytnúť úver v sume 1.000,00 Eur, ktorý jej bol aj poskytnutý. Súčasťou
zmluvy o úvere sú obchodné podmienky pre spotrebiteľské úvery, všeobecné obchodné podmienky
žalobcu a sadzobník (ďalej len „OP SÚ“ a „VOP“). Na základe zmluvy o úvere bol žalovanej poskytnutý
zo strany právneho predchodcu žalobcu úver v sume 1.000,00 Eur. Žalovaná sa podľa zmluvy zaviazala

vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v 24. mesačných splátkach po 54,00 Eur vždy k 10. - temu
dňu v mesiaci. V danom prípade sa jedná o nepoistený úver s dátumom konečnej splatnosti 10. 02.
2016 a dátumom prvej splátky 10. 03. 2014. Žalovaná neuhradila právnemu predchodcovi žalobcu
ani jednu splátku v zmysle zmluvy o úvere. Žalobca uvádza, že v dôsledku omeškania s plnením,
podľa § 565 OZ v spojení s § 53 ods. 9 OZ, vyhlásil dňa 28. 07. 2014 úverovú pohľadávku za

predčasne splatnú (č. l. 73), ktoré oznámenie bolo žalovanej doručené dňa 01.08.2014 - č. l. 72.
Právny predchodca žalobcu zaslal pred zosplatnením žalovanej výzvu, v ktorej bola oboznámená s
tým, že je viac ako tri mesiace po lehote splatnosti pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o úvere (č.
l. 53). Samotné doručenie výzvy však žalobca nepreukazuje, bol predložený len podací hárok zo
dňa 11.07.2014. Z uvedeného podacieho hárku je preukázané, že právny predchodca žalobcu odoslal

žalovanej zásielku identifikovanú ako UPOZ1007.txt_$JOBID_8H9I.enc. Tak na podacom hárku, ako
aj na tomto upozornení je uvedený identifikátor zásielky: RO 04469719 1SK. Vzhľadom k tomu, že
žalovaná úhradu pohľadávky nevykonala v žalobcom stanovenej lehote (do 15 kalendárnych dní od
doručenia predmetnej výzvy), právny predchodca žalobcu pristúpil k zosplatneniu úveru listom - tak,
ako je uvedené vyššie. Žalovaná ani napriek zaslanej výzve zo strany právneho predchodcu žalobcu

nezaplatila dlžnú pohľadávku, nevykonala ani len čiastočné úhrady. Žalobca bol zo strany súdu vyzvaný
na zaslanie listinných dokladov preukazujúcich platné postúpenie pohľadávky, ako aj na špecifikáciu
žaloby v časti žiadaných vyčíslených úrokov a poplatkov. Na výzvu súdu žalobca špecifikoval jednotlivé
uplatnené nároky a to podaním doručeným súdu dňa 06.07.2018, kde žalobca popisne ako aj vtabuľkovej forme uvádza spôsob výpočtu úrokov a úrokov z omeškania do a po zosplatnení, ktoré
si spolu uplatnil v sume 994,21 Eur (v pôvodnej žalobe bola uplatnená suma na úrokoch a úrokoch
z omeškania vyčíslená v sume 994,34 Eur). Ďalej v podaní poukazuje na skutočnosť, že žalovaná

nevykonala žiadne platby ani ku dňu vyhotovenia odpovede na výzvu súdu, teda ku dňu 03.07.2018.
Žalobca zdôvodnil z akých čiastkových poplatkov pozostáva nárok na poplatky v sume 39,28 Eur. Ďalej
poukázal na viaceré rozhodnutia Súdneho dvora, ako aj ustanovenia OZ a aj zákona č. 102/2014 Z. z. s
tým, že podľa žalobcu na všetky úverové vzťahy, ktoré vznikli pred 01.04.2015 je nevyhnutné aplikovať
ustanovenia Obchodného zákonníka. Žalobca vyjadril aj svoj právny názor na nárok na súbežné

uplatnenie úrokov z úveru a úrokov z omeškania. Ako posledné poukázal na zrejmú nesprávnosť v
písaní pri vyhotovení žaloby - bližšie prvý odsek rozsudku. Celé vyjadrenie žalobcu je žurnalizované
v spise na č. l. 116 -120. Aj napriek výzve súdu, žalobca však nepredložil spolu s vyjadrením žiadny
ďalší listinný doklad vzťahujúci sa k postúpeniu pohľadávky, dokonca čo sa týka postúpenia bankovej
pohľadávky, k tomuto sa žiadnym spôsobnom nevyjadril.

6. Žalobca svoje podanie doručené súdu dňa 06.07.2018 označil ako vyjadrenie k výzve. Toto vyjadrenie
však obsahuje aj zmenený petit žaloby, z ktorého je zrejmé, že zo strany žalobcu došlo k čiastočnému
späťvzatiu žaloby, ako aj k rozšíreniu žalobného nároku, pretože v časti uplatneného úroku a úroku
z omeškania, ktorý už nebol kapitalizovaný, bol tento pôvodne uplatnený až odo dňa 08.06.2017 do
zaplatenia, pričom v „opravenom“ petite si žalobca oba úroky uplatňuje v rovnakej výške a z rovnakej

sumy ( zo sumy 1.000,00 Eur, vo výške 25,5 % ročne - úrok a vo výške 5,25 % ročne - úrok z
omeškania), avšak už odo dňa 01.06.2017 do zaplatenia. Z takto koncipovaného petitu je jednoznačné,
že došlo k rozšíreniu žaloby v časti úroku a úroku z omeškania za obdobie od 01.06.2017 do 07.06.2017.
Žalobca poukazuje na tú skutočnosť, že v danom prípade sa jedná len o zrejmú nesprávnosť v písaní
pri vyhotovovaní žalobného návrhu, kde sám poukazuje na to, že uvedené úroky boli kapitalizované

do 31.05.2017, teda v ďalšom mal byť správne uplatnený nárok v tejto časti už odo dňa 01.06.2017
do zaplatenia a nie až odo dňa 08.06.2017 do zaplatenia, ako to bolo uvedené v pôvodnej žalobe. Čo
sa týka kapitalizovaných úrokov a úrokov z omeškania, žalobca v tomto podaní tieto vyčísľuje v sume
994,21 Eur, pričom v pôvodnej žalobe boli za rovnaké obdobie vyčíslené sumou 994,34 Eur (119,73
Eur + 874,61 Eur).

7. Podľa článku 11 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov, Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“), úkony strán sporu sa posudzujú s prihliadnutím na ich obsah.

8. Podľa článku 11 ods. 3 CSP, kto sa v styku so súdom alebo verejne prihlási k určitej profesijnej

odbornosti, považuje sa za schopného konať s náležitou znalosťou veci spojenou s touto odbornosťou.

9. Podľa § 124 ods. 1 CSP, každé podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu.

10. Žalobca v odpovedi na výzvu súdu uvádza, že v pôvodne navrhovanom petite žaloby došlo k zrejmej

nesprávnosti, keď si žalobca mal uplatniť úrok a úrok z omeškania už odo dňa 01.06.2017, pretože
úroky vyčíslil ku dňu 31.05.2017. Súd však uvedené podanie neposúdil ako návrh na opravu, ale ako
zmenu žaloby a zároveň aj ako čiastočné späťvzatie žaloby. Ak žalobca oproti pôvodnej žalobe žiada
na kapitalizovaných úrokoch menej o 0,13 Eur, došlo v tejto časti k čiastočnému späťvzatiu žaloby. Ak
žalobca oproti pôvodnému žalobnému návrhu žiada priznať úroky a úroky z omeškania od 01.06.2017

a nie až od 08.06.2017, v tomto prípade došlo jednoznačne k rozšíreniu žaloby, pretože žalobca žiada
viac a to priznanie úrokov a úrokov z omeškania aj za obdobie dní od 01.06.2017 do 07.06.2017. Nie je
možné súhlasiť s názorom žalobcu, keď uvádza, že v danom prípade sa jedná len o „zrejmé nesprávnosť
v písaní“, pretože ako ďalej sám žalobca uvádza, dané úroky mali byť správne uplatnené už odo dňa
01. 06. 2017 a nie až odo dňa 08.06.2017. Ak si žalobca uplatnil úroky od neskoršieho dátumu ako

podľa neho mohol a na uvedené prišiel až v priebehu konania, nie je možné takto koncipovanú žalobu
považovať za chybu v písaní. Žalobcovi nič nebránilo už v pôvodnej žalobe si uplatniť nárok na úroky odo
dňa 01.06.2017 a ak tak neurobil, hoci z dôvodu, že sa pomýlil, tento nedostatok nie je možné odstrániť
„opravou žaloby“, pretože pri posúdení pôvodného petitu žaloby v porovnaní s navrhovaným petitom
žaloby, sa v tejto časti jedná jednoznačne o zmenu žaloby. V súlade s citovaným článkom 11 ako aj

citovaným ustanovením § 124 ods. 1 súd preto posúdil dané podanie podľa obsahu ako zmenu žaloby
a zároveň aj ako čiastočné späťvzatie žaloby, pričom podľa názoru súdu takéto posúdenie podania je
o to dôvodnejšie, že žalobca je zastúpený advokátskou kanceláriou, teda subjektom znalého právnych
predpisov.11. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.
12. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O

čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. Ak je žaloba vzatá späť celkom,
súd konanie zastaví.
13. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

14. K čiastočnému späťvzatiu žaloby došlo po tom, ako bola žalovanej už doručená žaloba, súd preto
prvým výrokom konanie zastavil, pretože sa jedná o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ako je
uvedené vyššie, žalobca si pôvodne na nároku na kapitalizovanom úroku a úroku z omeškania uplatnil
sumu 994,34 Eur ( 119,73 Eur + 874,61 Eur) a podaním zo dňa 06.07.2018 tento úrok už vyčíslil v sume
994,21 Eur. V danom prípade došlo k čiastočnému späťvzatiu žaloby čo do sumu 0,13 Eur, v ktorej
časti súd konanie zastavil. Súhlas žalovanej sa v danom prípade nevyžadoval, vzhľadom k tomu, že k

späťvzatiu žaloby došlo skôr, ako začalo pojednávanie (predbežné prejednanie sporu).

15. Podľa § 294 CSP, zmena žaloby sa v spotrebiteľských sporoch nepripúšťa, ak je žalovaným
spotrebiteľ.

16. Z vykonaného dokazovania je jednoznačné, že sa jedná o spotrebiteľský spor, žalovaná v zmluve
vystupuje v postavení spotrebiteľa (dôvody sú uvedené nižšie), v ktorých konaniach však zákonná
úprava nepripúšťa rozšírenie žaloby. V daných sporoch zákon nepripúšťa návrh, ktorým sa rozširuje
uplatnené právo alebo sa uplatňuje iné právo, ako ani sa nepripúšťa podstatná zmena alebo doplnenie
rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe. Ak je v spotrebiteľských sporoch žalovaný spotrebiteľ,

zmena žaloby je v takýchto sporoch vylúčená ex lege. Napriek uvedenému, súd v tomto prípade o
zmene žaloby rozhodol a to z dôvodu zachovania právnej istoty, ako aj ustáleniu predmetu konania,
s prihliadnutím aj na skutočnosť že žalobca mal zato, že v danom prípade len „opravuje“ pôvodne zle
koncipovaný petit žaloby, kedy nesprávne uviedol dátum, od ktorého si mohol uplatňovať nárok na úrok
ako aj úrok z omeškania. Súd uvedené podanie však posúdil ako zmenu žaloby ( bližšie dôvody uvedené

v odseku 10. tohto rozsudku), o ktorej rozhodol tak, ako je uvedené v II. výroku tohto rozsudku.

17. V konaní je nesporná skutočnosť, že právny predchodca žalobcu postúpil pohľadávku voči žalovanej
práve na žalobcu, čo žalobca preukázal zmluvou o postúpení pohľadávok č. III/2017 zo dňa 13.06.2017.
V konaní je zároveň preukázané, že došlo k postúpeniu bankovej pohľadávky. Súd preto v prvom rade

skúmal aktívnu legitimáciu žalobcu so zameraním sa na posúdenie, či banková pohľadávka bola/nebola
platne postúpená.

18. Podľa § 524 ods. 1 OZ veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou
zmluvou inému.

19. Podľa § 524 ods. 2 OZ s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva
s ňou spojené.

20. Podľa § 526 ods. 1 OZ postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť

dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie
pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.

21. Podľa § 565 OZ ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže

veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky.

22. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach,
môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie

tohto práva.

23. Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 483/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov a v znení účinného v čase
podpisuzmluvyoúverežalobcom,obankáchaozmeneadoplneníniektorýchzákonov(ďalejlen„zákono bankách“), banka je právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky založená ako akciová
spoločnosť, ktorá po a) prijíma vklady a b) poskytuje úvery, a ktorá má na výkon činnosti podľa písmen
a) a b) udelené bankové povolenie. Iná právna forma banky sa zakazuje.

24. Podľa § 2 ods. 3 zákona o bankách, bankové povolenie je povolenie na založenie banky alebo
na zriadenie pobočky zahraničnej banky a na vykonávanie bankových činností touto bankou alebo
pobočkou zahraničnej banky v rozsahu vymedzenom v tomto povolení a za podmienok uložených týmto
povolením alebo ustanovených týmto zákonom a osobitnými predpismi.

25. Podľa § 3 ods. 2 zákona o bankách, bez bankového povolenia nemôže nikto poskytovať úvery
a pôžičky v rámci predmetu svojho podnikania alebo predmetu inej svojej činnosti, z návratných
peňažných prostriedkov získaných od iných osôb na základe verejnej výzvy, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

26. Podľa § 6 ods. 1 zákona o bankách, činnosť bánk a pobočiek zahraničných bánk podlieha
bankovému dohľadu vykonávanému Národnou bankou Slovenska v rozsahu ustanovenom týmto
zákonom podlieha bankovému dohľadu aj činnosť iných osôb a subjektov súvisiaca s činnosťou alebo
riadením bánk alebo pobočiek zahraničných bánk. Dohľad sa vykonáva v rozsahu ustanovenom týmto
zákonom nad jednotlivými bankami, pobočkami zahraničných bánk alebo inými subjektmi a tiež nad

konsolidovanými celkami, ktorých súčasťou sú aj banky, a nad finančnými konglomerátmi podľa § 49c.

27. Podľa § 6 ods. 8 veta prvá zákona o bankách, za výkon dohľadu zodpovedá Národná banka
Slovenska.

28. Podľa § 7 ods. 1 veta prvá zákona o bankách, o udelení bankového povolenia rozhoduje Národná
banka Slovenska.

29. Podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách (účinného v čase postúpenia pohľadávky), ak je napriek
písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych

dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke
zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu
tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je
bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie
pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu 87ac) ani pravidlá pre

postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. 87ad) Toto právo
banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky
uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane
jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho
istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri

postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj
dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo
pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových
vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu
ustanovených týmto zákonom.

30. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

31. Ako je uvedené v odseku 17 tohto rozsudku, okresný súd v prvom rade riešil základnú otázku a

síce či má žalobca aktívnu legitimáciu v spore, to znamená, či zo strany právneho predchodcu žalobcu
došlo k účinnému postúpeniu pohľadávky s prihliadnutím na tú skutočnosť, že predmetom postúpenia
bola banková pohľadávka. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že zákon o bankách nad rámec
pravidiel cesií upravených v OZ sprísňuje pravidlá pri postupovaní pohľadávok z bánk na iné subjekty.
Postúpenie pohľadávky je síce bežným právnym úkonom, všeobecne môže byť predmetom zmluvy o

postúpení pohľadávky pohľadávka akéhokoľvek druhu, teda aj iná ako peňažná pohľadávka, môže byť
ňou pohľadávka splatná, nesplatná alebo aj budúca, ale musí to byť pohľadávka určitá a existujúca.
Pokiaľ sa však týka cesia bankovej pohľadávky z bankového produktu, osobitný právny predpis (leg
specialis) dopĺňa zákonné pravidlá pre platné postúpenie tak, že bankovú pohľadávku je možné postúpiťiba v tej časti, ktorá je po splatnosti a iba po písomnej výzve na splnenie, pričom výzva musí byť zo
strany banky a omeškanie trvá viac ako 90 dní.

32. Žalobca predložil do konania listinné doklady upozornenie - výzva právneho predchodcu žalobcu
na splatenie dlžnej časti úveru s dátumom podania 11. 07. 2014, ktoré toho istého dňa bolo odoslané
žalovanej, čo žalobca preukazuje podacím hárkom č. EPH 002730259 (zásielka je označená ako
upozornenie), pričom žalobca ale nepreukázal dátum, kedy uvedená výzva bola skutočne doručená
žalovanej alebo vrátená nedoručená právnemu predchodcovi žalobcu. Následne právny predchodca

žalobca vyzval žalovanú na úhradu dlžnej sumy, pričom jej oznámil, že úverová pohľadávka sa stala
predčasne splatnou v celom rozsahu ku dňu 28. 07. 2014 a k tomuto dňu právny predchodca žalobcu
vyčíslil dlžnú istinu s úrokom, poplatkami za upomienky sumou 1.159,01 Eur (č. l. 73). Táto výzva bola
žalovanej doručená dňa 01. 08. 2014, čo žalobca preukazuje kópiou doručenky na čl. 72. Ako je uvedené
vyššie, v súlade s citovanou úpravou zákona o bankách, pri postúpení bankovej pohľadávky musia
byť splnené dve podmienky. Prvou z nich je písomná výzva banky vo vzťahu k riadne nesplácanej

úverovej pohľadávke, aby ju dlžník splnil a druhou je nepretržité, viac než 90 dní trvajúce omeškanie
klienta so splnením čo i len časti jeho peňažného záväzku zodpovedajúceho pohľadávke banky. Žalobca
preukazuje, že žalovanú vyzval ešte právny predchodca žalobcu (banka) na splatenie dlžnej časti úveru,
kde poukazuje na tú skutočnosť, že ku dňu 11. 07. 2014 je v omeškaní viac ako 3 mesiace so splátkami,
ktoré spolu predstavujú sumu 305,96 Eur pozostávajúce z omeškanej splátky v sume 270,00 Eur a

poplatkov v sume 35,96 Eur. Čo sa týka dokladu preukazujúceho doručenie predmetnej výzvy, má ním
byť podací hárok, ktorý však preukazuje len odoslanie poštovej zásielky označenej ako upozornenie.
Ak žalovaná mala mesačne plniť splátky v sume 54,00 Eur a žalovaný vo výzve uvádza, že spolu
suma omeškaných splátok predstavuje 270,00 Eur, možno prijať záver, že žalovaná bola v omeškaní
viac ako 3 mesiace (270,00 Eur : 54,00 = 5 mesiacov). Žalobca mal ďalej preukázať aj doručenie

výzvy, pretože práve doručenie výzvy je z hľadiska posúdenia platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky
mimoriadne dôležité, nakoľko až keď sa takáto výzva dostane do sféry dispozície dlžníka, a tento je
napriek tomu v omeškaní po dobu dlhšiu ako 90 dní, až potom je pohľadávka banky v zmysle § 92 ods. 8
zákonaobankáchspôsobilánapostúpenie.Dovtedytakátopohľadávkanemôžebyťpostúpená.Žalobca
však takýto listinný doklad do konania nedoložil a to ani napriek výzve súdu. Následným písomným

podanímoznačenýmako„Výzvanaúhradudlžnejsumy“ zodňa28.07.2014právnypredchodcažalobcu
oznámil žalovanej, že pohľadávka sa stala predčasne splatnou dňa 28. 07. 2014. V žalobe žalobca
uvádza aj tú skutočnosť, že pri vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru postupoval podľa ustanovení
§ 53 ods. 9 OZ (čl.3), podľa ktorého sa spresňujú podmienky splácania záväzkov zo spotrebiteľských
zmlúv v splátkach. Z uvedeného možno konštatovať, že sám žalobca (právny predchodca žalobcu)

nespochybňoval spotrebiteľský charakter zmluvy o úvere, ktorá v konečnom dôsledku vyplýva aj z toho,
že žalovaná je v tejto zmluve označená len rodným číslom a zmluva o úvere má formulárový charakter
bez možnosti jej zmeny zo strany žalovanej, ako aj zo skutočnosti, že v konaní nebolo preukázané, ani
stranami sporu tvrdené, že žalovanej bol poskytnutý úver na výkon jej povolania alebo zamestnania,
obchodnej alebo podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 4 OZ). Žalovaná má preto v tomto spore postavenie

spotrebiteľa. Podľa tejto úpravy dodávateľ môže uplatniť právo vyplývajúce z § 565, t. j. žiadať o
zaplatenie celej pohľadávky pre nesplatenie niektorej splátky najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so splatením splátky, pričom toto právo môže uplatniť iba za podmienky, že naň upozornil
spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní. Lehota 15 dní musí uplynúť odo dňa, keď dodávateľ upozornil
spotrebiteľa, že uplatňuje právo na zaplatenie celej pohľadávky do dňa, keď má dôjsť k splatnosti celej

pohľadávky, resp. do dňa, keď ju má spotrebiteľ uhradiť.

33. Ako je uvedené vyššie, žalobca nepreukazuje doručenie prvej výzvy žalovanej, preukazuje len
jej odoslanie. Doručenie prvej výzva na plnenie má však vplyv aj na právnym predchodcom žalobcu
vyhlásenú splatnosť pohľadávky s prihliadnutím práve na ustanovenie § 53 ods. 9 OZ, na ktoré

poukazuje aj sám žalobca. Prvá výzva adresovaná žalovanej bola s dátumom odoslania 11.07.2014
s tým, že žalobca vyhlásil splatnosť úveru už dňa 28. 07. 2014. Pri posúdení týchto dátumov možno
dospieť k záveru, že splatnosť pohľadávky vyhlásil právny predchodca žalobcu tak, ako keby bola
prvá výzva prevzatá žalovanou už nasledujúceho dňa 12. 07. 2014 (lehota 15 dní by začala plynúť od
nasledujúceho dňa t. j. 13. 07. 2014 - § 122 ods. 1 OZ a posledný 15 - ty deň by bol 27. 07. 2014, čo

však bola nedeľa). S prihliadnutím na ustanovenie § 122 ods. 3 OZ posledným dňom lehoty na plnenie
by bol až 28.07.2014, teda deň kedy právny predchodca žalobcu vyhlásil už mimoriadnu splatnosť úveru.
Splatnosť úveru však mohla byť vyhlásená až nasledujúcim dňom, teda najskôr dňa 29.07.2014, za
predpokladu preukázania doručenia zásielky deň po odoslaní výzvy žalovanej. Aj napriek skutočnosti,že žalobca nepreukazuje doručenie prvej výzvy žalovanej (a to ani napriek výzve súdu), s poukazom na
uvedené nie je možné prijať záver o tom, že právny predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť
úveru za splnenia všetkých zákonných podmienok a na to nadväzujúce splnenie zákonných podmienok

vo vzťahu k platnému postúpeniu bankovej pohľadávky. Sám právny predchodca žalobcu určil žalovanej
lehotu na plnenie splátok s ktorými je v omeškaní viac ako 3 mesiace „v lehote 15 kalendárnych dní od
doručenia tejto výzvy“. Aj keď žalobca nepreukazuje, kedy bola výzva skutočne doručená žalovanej,
resp. vrátená nedoručená právnemu predchodcovi žalobcu a neuvádza, podľa akého ustanovenia napr.
všeobecných obchodných podmienok by v tomto prípade mala byť zásielka doručená žalovanej tzv.

fikciou, je však možné konštatovať, že splatnosť pohľadávky nebola vyhlásená v súlade s § 53 ods.
9 OZ, pretože právny predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ešte pred uplynutím
lehoty na plnenie (ktorá bola dokonca stanovená samotným právnym predchodcom žalobcu), pretože
ani pri doručení zásielky nasledujúceho dňa 12.07.2014, čo je však ideálny prípad doručenia zásielky
a v tomto konaní zároveň nepreukázaný, by nebola zachovaná lehota 15 dní na plnenie. Súd preto
prijal jednoznačný záver, že splatnosť pohľadávky nebola vyhlásená v súlade s citovanými zákonným

ustanoveniami.

34. Z citovaného zákonného ustanovenia jednoznačne vyplýva, že predmetom spôsobilým na
postúpenie bankovej pohľadávky môže byť len pohľadávka alebo časť pohľadávky, ktorá je už splatná.
Vyplýva to z prvej časti druhej vety § 92 ods. 8 zákona o bankách: „Toto právo banka alebo pobočka

zahraničnej banky nemôže uplatniť (rozumej postúpenie pohľadávky) ak klient ešte pred postúpením
pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom
rozsahu vrátane jeho príslušenstva“. Pod formuláciou pohľadávka zodpovedajúca tomuto peňažnému
záväzku treba rozumieť nesplácaný zročný dlh. V prípade, ak by tomu tak nebolo, znamenalo by to,
že banka by mohla postúpiť akýkoľvek nesplatný úver po uplynutí relatívne krátkej doby v porovnaní

s dobou, na ktorú sa úverové vzťahy bežne uzatvárajú a na akýkoľvek subjekt, činnosť ktorého
nespadá v zmysle zákona o bankách pod dohľad Národnej banky Slovenska, a ktorý nemá povolenie
na vykonávanie bankových činností. Toto by však bolo v rozpore s účelom zákona o bankách a viedlo by
to k vytvoreniu právne neúnosného stavu, kedy by sa spotrebitelia vstupujúci do zmluvného vzťahu s
bankou neočakávane ocitli v zmluvnom vzťahu s iným nebankovým subjektom. Takýto postup by bol tiež

v rozpore s požiadavkou vynakladania náležitej odbornej starostlivosti, ktorá je od banky vyžadovaná v
súlade s § 27 ods.1 zákona o bankách a v rozpore so smernicou o nekalých praktikách.

35. Súd v danom prípade nespochybňuje samotné právo banky postúpiť aj pohľadávku celého
úverového vzťahu, ale k takémuto postúpeniu môže banka pristúpiť len v súlade so zákonom a

obchodnými podmienkami potom, čo banka vyhlási predčasne mimoriadnu splatnosť celého úveru,
alebo sa úver stal splatným. Vyhlásiť predčasnú splatnosť bankového úveru je výlučným oprávnením
banky, ktoré môže banka realizovať ešte pred postúpením pohľadávky na nebankový subjekt.

36. Zuvedenéhojezrejmé,že právnypredchodcažalobcupripostúpenípohľadávkynedodržalzákonný

postup v súlade so zákonom o bankách, keďže v konaní nebolo preukázané doručenie prvej výzvy
žalovanej a zároveň bolo preukázané, že nebol dodržaný postup podľa § 53 ods. 9 OZ pri vyhlasovaní
splatnosti úveru. Súd sa v danom prípade nestotožnil s argumentáciou žalobcu uvedenou v žalobe, že
tento dodržaný bol.

37. V konaní bolo ale zároveň preukázané, že k postúpeniu pohľadávky došlo až po termíne konečnej
splatnosti zmluvy o úvere, ktorá nastala dňa 10.02.2016 s tým, že pohľadávka bola postúpená na
žalobcu až 13.06.2017. Ak právny predchodca žalobcu postupoval pohľadávku až 13.06.2017 možno
mať zato, že postupoval už splatnú pohľadávku, ktorej splatnosť ale nastala uplynutím lehoty na plnenie
v zmysle zmluvných podmienok a nie v dôsledku vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, tak ako to

tvrdil žalobca v žalobe. Ani s prihliadnutím na túto skutočnosť, však nie je možné prijať záver o platnom
postúpení bankovej pohľadávky, pretože opätovne nebol preukázaný zákonný postup v zmysle § 92
ods. 8 zákona o bankách, teda žalovaná nebola vyzvaná na plnenie s omeškaním trvajúcim viac ako
3 mesiace v lehote nie kratšej ako 15 dní. Podľa názoru súdu pre splnenie zákonných podmienok
s následkom platného postúpenia pohľadávky, mala byť žalovanej zaslaná nová výzva a až po tom,

ak by žalovaná neplnila, by právny predchodca žalobcu mohol platne postúpiť už splatnú bankovú
pohľadávku, pretože stále sa jedná o bankovú pohľadávku, z ktorého dôvodu bolo potrebné v každom
prípade zachovať zákonný postup v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách. Ak k postúpeniu
pohľadávky právny predchodca žalobcu pristúpil až v roku 2017, za takúto výzvu nie je možné považovaťvýzvu ešte z roku 2014, ktorej doručenie žalovanej navyše v konaní ani nebolo preukázané. Žalobca v
žalobe, ani v doplnení však nepoukazoval na postúpenie splatnej pohľadávky, ktorej splatnosť nastala
po uplynutí doby viazanosti, mal zato, že právny predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť

úveru v zmysle zákonných podmienok. Keďže sa jedná o spotrebiteľský spor, v ktorom zákon nepripúšťa
podstatnú zmenu alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe, súd na túto skutočnosť
neprihliadol, avšak na okraj dodáva, že aj v tomto prípade by súd dospel k rovnakému právnemu
záveru, že banková pohľadávky nebola platne postúpená. K otázke dodržiavania zákonného postupu
pri postupovaní bankovej pohľadávky rozhodol aj Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn.

7CdO/26/2017 zo dňa 28.03.2018 z ktorého rozhodnutia vyplýva, že v prípade postúpenia bankovej
pohľadávky musí byť jednoznačne dodržaný postup uvedený v § 92 ods. 8 zák. o bankách, ktorý však v
prípade postúpenia pohľadávky, od ktorej žalobca odvodzuje v žalobe uplatnený nárok, dodržaný nebol.

38.Pririešeníotázkyaktívnejlegitimáciežalobcuokresnýsúdpretodospelkzáveru,ževdanomprípade
nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky v súlade s citovanou zákonnou úpravou, čoho následkom

je nedostatok aktívnej legitimácie na strane žalobcu, teda žalobca nie je nositeľom tých práv, od ktorých
odvodzuje v žalobe uplatnený nárok. V dôsledku nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu, súd preto
žalobu v celom rozsahu zamietol. Následne súd nepristupoval k preskúmavaniu zmluvných podmienok,
ako aj k preskúmaniu dôvodnosti uplatneného nároku v jednotlivých položkách, ani sa nezaoberal
otázkou posúdenia platnosti uzatvorenia zmluvy o úvere s prihliadnutím na rôzne dátumy podpisu

zmluvy zo strany žalovanej a zo strany právneho predchodcu žalobcu, pretože takéto dokazovanie sa
stalo už nadbytočným.

39. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

40. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

41. Keďže týmto rozhodnutím sa konanie končí, okresný súd zároveň rozhodol aj o nároku na náhradu
trov konania a to a contrario podľa § 255 ods. 1 CSP. V konaní bola úspešná v plnom rozsahu žalovaná

vzhľadom k tomu, že žaloba bola zamietnutá, ktorá si však nárok na náhradu trov konania neuplatnila,
ako ani žiadne trovy jej nevznikli. Súd jej preto nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti
ktorého rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej

inštancie.

Ak povinný (žalovaný) dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený (žalobca)
môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení - Exekučný

poriadok).
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.).