Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, February 20, 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/138/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7806200002
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oto Jurčo
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7806200002.4

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobkyne: N. O., Z. O. Z. Z. na M. Č.. XXX/X, prechodne na
M.Č. Č.. XX O. L., zastúpenej JUDr. Petrom Harakalym, advokátom, AK so sídlom na Českej č. 5
v Košiciach, proti žalovanému v 1.rade: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom v Bratislave,
Dostojevského rad č. 4, OZ, Košice, Štúrova 7 a žalovanému v 2.rade: Q. N.Á., bývajúcemu na Q. Č..
X O. Ž., zastúpenému JUDr. Ladislavom Korfontom, advokátom AK so sídlom na ulici Cyrila Metoda č.

4 v Žiline, o náhradu škody z ublíženia na zdraví, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu
v Rožňave č.k. 6C/6/2006-57 zo dňa 21.5.2009 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok z č.l. 57 zo dňa 21.5.2009 a vec v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom určil, že je daná zodpovednosť za škodu žalobkyne, ktorú utrpela pri
dopravnej nehode dňa 22.11.2002 zo strany žalovaného v 2/ rade v rozsahu 30 %. Rozhodovanie o

nárokoch žalobkyne voči žalovaným v 1/ a 2/ rade vylúčil na osobitné konanie, v ktorom rozhodne aj
o náhrade trov celého konania.

Rozsudok odôvodnil tým, že žalovaný v 2.rade ako prevádzateľ motorového vozidla Peugeot Partner
combi ev.č. E. XXXBC sa nezbavil svojej objektívnej zodpovednosti podľa § 428 OZ úplne v
súvislosti s dopravnou nehodou, ku ktorej došlo dňa 22.11.2002. Nepreukázal, že nemohol zabrániť

ani pri vynaložení všetkého úsilia vzniku škody, ku ktorej došlo pri zrážke jeho motorového vozidla so
žalobkyňou. Pri najpravdepodobnejšej verzii, ktorú pre účely trestného konania popísala svedkyňa V.,
ani ona, ani žalobkyňa si nevšimli prichádzajúce motorové vozidlo zľava, pri príprave na prechod cez
križovatku. Preto vkročili na vozovku, pričom svedkyňa V. bezpečne prešla cez prechod a všimla si až
následný zvukový efekt z nárazu vozidla do žalobkyne, a preto predpokladala, že s ňou prechádzajúca
žalobkyňa sa inštiktívne v časti prechodu musela náhle zastaviť a otočiť a úmyselne vrátiť na miesto

odkiaľ prechod spolu začali. Z toho vyvodil súd, že sa vytvoril vracajúcou sa žalobkyňou a svedkyňou
V. dostatočný priestor široký na to, aby už v tejto vyostrenej dopravnej situácii žalovaný v 2.rade so
svojím vozidlom prešiel medzi žalobkyňou a svedkyňou V.. Nebyť jeho manévrov s volantom pri prudkom
brzdení svojho vozidla ako to potvrdzuje kontrolný znalecký posudok posudzujúci práve túto verziu
skutkového deja, nedošlo by k zrážke. Podľa súdu žalovaný v 2.rade síce zo svojho subjektívneho
hľadiska snažiac sa o to, aby sa vyhol priamemu stretu svojho vozidla s prekážkou, ktorú v tomto

momente predstavovala žalobkyňa, urobil svoje vodičské úkony a manévroval s volantom ako najlepšie
podľa svojho subjektívneho odhadu dokázal. Keby sa bol držal rovnakého smeru, bol by prešiel medzi
obidvomi chodkyňami, aj za cenu porušenia dopravných predpisov o nedodržaní bezpečnej vzdialenosti
medzi týmito dvomi chodcami. Z týchto dôvodov súd uznal objektívnu zodpovednosť žalovaného v
2.rade v rozsahu 30 %, vychádzajúc zo znaleckého posudku R.. N., aj Ústavu súdneho lekárstva. Podľa
týchto posudkov sa na dopravnej nehode podieľajú najmä chodkyne, ktoré svojím správaním ovplyvnili

negatívne správanie sa vodiča - žalovaného v 2.rade, preto súd ohodnotil spoluvinu žalobkyne v rozsahu
70 % a objektívnu zodpovednosť žalovaného na 30 %.Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa odvolanie, žiadala zmeniť napadnutý rozsudok, určiť
zodpovednosť žalovaných za škodu, ktorú utrpela v rozsahu 100 %. V dôvodoch odvolania poukázala

na to, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil. Podľa § 2 písm. a/ zákona 315/96 Zb.
pod pojmom neohroziť chodca, zákon rozumie povinnosť vodiča počínať si tak, aby inému účastníkovi
cestnej premávky nevzniklo nijaké nebezpečenstvo. V tejto súvislosti odvolateľka uviedla, že v konaní sa
v 1.rade rozhoduje o objektívnej zodpovednosti žalovaného v 2.rade a nie o zodpovednosti podľa § 420.
Manévrovanie vodiča s volantom, aby sa vyhol stretu so žalobkyňou sú pre rozhodnutie o zodpovednosti

žalovaného podľa princípu objektívnej zodpovednosti nepodstatné.

Žalovaný v 1.rade navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok ako vecne správny a žalovaný v 2.rade napriek
tomu, že nepodal odvolanie, poukázal na to, že nemohol škode zabrániť ani pri vynaložení všetkého
úsilia, ktoré možno od vodiča požadovať a že škoda bola spôsobená zavinením žalobkyne, ktorá na
ceste vytvorila náhlu prekážku.

Krajský súd rozhodnutím z č.l. 78 v spojení s opravným uznesením z č.l. 115 zmenil rozsudok v
napadnutej časti tak, že určil zodpovednosť žalovaných za škodu spôsobenú žalobkyni, ktorú utrpela pri
dopravnej nehode 22.11.2002 v rozsahu 80 %.

Po podaní dovolania žalovaným v 1.rade Najvyšší súd zrušil rozsudok odvolacieho súdu v spojení s
opravným uznesením a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Z toho dôvodu sa odvolací súd opätovne zaoberal rozhodnutím súdu prvého stupňa a konaním, ktoré
mu predchádzalo a dospel k záveru, že neboli dôvody na potvrdenie ani zmenu rozsudku.

Podľa odvolacieho súdu súd prvého stupňa pritom mieru zodpovednosti nesprávne právne posúdil,
nerešpektujúc okrem znaleckých posudkov aj ustanovenia zákona č. 315/96 Zb., ktorý platil v čase
dopravnej nehody. Ustanovenia tohto zákona jednak v svojom odôvodnení necitoval, nevychádzal z
nich, nevychádzal pri určení miery zodpovednosti účastníkov dopravnej nehody z ust. § 4 ods. 1 písm. f/,

ktorýupravujepovinnostivodičapriprechodecezprechodprechodcovanizust.upravujúcichpovinnosti
chodcov (§53) a potom v tejto súvislosti nevykonal náležité dokazovanie. Vychádzajúc zo zrušujúceho
uznesenia Najvyššieho súdu odvolaciemu súdu neostávalo nič iné iba zrušiť vec a vrátiť ju súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 1, písm. f/ O.s.p.. Odvolací súd v predchádzajúcom rozsudku
uviedol, že sa stotožnil so skutkovými závermi súdu prvého stupňa a bol však iného názoru, pokiaľ

išlo o právne posúdenie zodpovednosti za škodu. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu právne závery
odvolacieho súdu sú v extrémnom nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami a z odôvodnení
súdnych rozhodnutí nevyplývajú, preto je potrebné práve v tomto smere doplniť dokazovanie a zistiť
vychádzajúc zo zákona 315/1996 Zb., ktoré konkrétne povinnosti, ktorý z účastníkov dopravnej nehody
porušil a potom posúdiť mieru zodpovednosti každého z nich a až potom vo veci rozhodnúť, preto

odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec mu vracia v rozsahu zrušenia na ďalšie konanie.

V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne aj o trovách odvolacieho a dovolacieho konania (§
224 ods. 3 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.