Decision was made at the court Okresný súd Trnava
Judgement was issued by JUDr. Mgr. Martin Floriš, PhD.
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 4T/71/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2119013671
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mgr. Martin Floriš, PhD.
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2020:2119013671.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava samosudcom JUDr. Mgr. Martinom Florišom, PhD. na hlavnom pojednávaní v
Trnave, dňa 17. februára 2020, takto
r o z h o d o l :
Obžalovaný
H. Z., nar. XX.XX.XXXX v P. L., O. rep.
trvale bytom: XXX XX P., Y. XXX/XXB
sa uznáva za vinného, že
ako samostatne zárobkovo činná osoba podnikajúca na základe živnostenského oprávnenia s miestom
podnikania Y. XXX/XX, P., A.: XX XXX XXX si za obdobie mesiacov november 2014 až jún 2018 vrátane
nezaplatil odvody na nemocenské poistenie, starobné poistenie, invalidné poistenie a do rezervného
fondu, napriek tomu, že mu táto povinnosť vyplývala z § 141 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom
poistení v znení neskorších predpisov, hoci v predmetnom období disponoval dostatkom finančných
prostriedkov na zaplatenie poistného, pretože svoje finančné príjmy si nechal vyplácať na bankové úcty
iných osôb, pričom tieto príjmy následne použil na iné účely, čím spôsobil Sociálnej poisťovni so sídlom
v Bratislave, pobočke Trnava škodu v celkovej výške 9.216,28 eur,
t e d a
obžalovaný H. Z.
vo väčšom rozsahu nezaplatil splatné poistné na sociálne poistenie,
čím spáchal
prečin nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 odsek 1 Trestného zákona,
a za sa odsudzuje:
Podľa § 278 ods. 1 Trestného zákona, nezistiac okolnosti podľa § 36 Trestného zákona, nezistiac
okolnosti podľa § 37 Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, s použitím § 54 Trestného zákona
trest povinnej práce vo výmere 300 /tristo/ hodín.Podľa § 55 odsek 1 Trestného zákona trest povinnej práce je obžalovaný povinný vykonať najneskôr do
jedného roka od nariadenia výkonu tohto trestu.
Podľa § 55 odsek 3 Trestného zákona trest povinnej práce je obžalovaný povinný vykonávať osobne a
vo svojom voľnom čase bez nároku na odmenu.
Podľa § 55 odsek 4 Trestného zákona, ak obžalovaný v čase výkonu trestu povinnej práce neviedol
riadny život alebo zavinene nevykonal práce v určenom rozsahu, alebo nesplnil uložené obmedzenia
alebo povinnosti, súd premení trest povinnej práce alebo jeho zvyšok na trest odňatia slobody tak, že
za každé dve hodiny nevykonanej práce nariadi jeden deň nepodmienečného trestu odňatia slobody a
zároveň rozhodne o spôsobe výkonu tohto trestu.
o d ô v o d n e n i e :
Podľa § 172 ods. 2 Trestného poriadku tento rozsudok neobsahuje odôvodnenie v rozsahu výroku o
vine, nakoľko prokurátor a obžalovaný sa po vyhlásení tohto rozsudku vzdali práva podať odvolanie a
obžalovaný zároveň vyhlásil, že nesúhlasí s podaním odvolania vo svoj prospech osobami uvedenými
v § 308 ods. 2 Trestného poriadku.
Výrok o treste
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní uviedol, že keďže bol v minulosti za podobný skutok trestne
stíhaný a odsúdený, vyvinul snahu po náprave a obmedzil na minimum svoje životné náklady, vrátane
nákladov na rodinu, aby mohol aspoň čiastočne uhrádzať preddavky hradené do Sociálnej poisťovne.
Obžalovaný uviedol, že býva s partnerkou v spoločnej domácnosti, s touto má 3 maloleté deti. Rodina
je odkázaná na jeho pracovný príjem, iný zdroj príjmu rodina nemá. Obžalovaný rovnako žiadal súd o
určenie vyživovacej povinnosti, hoci býva s partnerkou v spoločnej domácnosti, aby mal aj objektívny
dôkaz o nákladoch na výživné maloletých detí. Obžalovaný pracuje ako SZČO, je zvárač a začiatkom
sporného obdobia mal ročný príjem cca 20.000,- €, tento mu klesol na 18.000,- € a aktuálne predstavujú
sumu 13.000,- €. V minulosti bol obžalovaný odsúdený na trest povinnej práce, tento bez problémov
vykonal, pričom z jeho pracovnou morálkou bol spokojný aj zamestnávateľ a obžalovaný súhlasil s
uložením trestu povinnej práce, pričom predpoklady pre jeho uloženia už boli aj v minulosti skúmané s
kladným výsledkom cestou PaMÚ OS Trnava.
V rámci rozhodovania o treste súd prihliadol najmä na obsah nasledovných listinných dôkazov.
Z obsahu odpisu RT a trestných rozkazov OS Trnava, sp.zn. 7T/162/2015 zo dňa 24.02.2016 (v
znení opravného uznesenia) a sp. zn. 3T/53/2017 zo dňa 29.01.2018, vyplynulo, že obžalovaný bol
doposiaľ 2-krát súdne trestaný, vždy za prečin nezaplatenie dane a poistného. V prípade druhého
odsúdenia bol obžalovaný uznaný za vinného a bol mu uložený trest povinnej práce vo výmere 200
hodín, ktorý v zmysle oznámenie PaMÚ (aj v zmysle odpisu RT) riadne vykonal. V prvom prípade
bol obžalovaný odsúdený na podmienečný trest, pričom z tohto sa osvedčil (skúšobná doba plynula
do 25.08.2017). Vzhľadom na obsah skutkovej vety je zrejmé, že obžalovaný mal čiastkový útok
skutku spáchať aj v skúšobnej dobe. Hoci trestný čin sa považuje za dokonaný až v mesiaci jún
2018, skutočnosť, že čiastkový úrok bol spáchaný aj počas skúšobnej doby v poradí prvého odsúdenia
znamená, že súd v zmysle § 49 ods. 1 Trestného zákona a § 51 ods. 1 Trestného zákona mal za to,
že odsúdenému nie je možné uložiť trest odňatia slobody s podmienečným odkladom, preto do úvahy
prichádzal nepodmienečný trest alebo niektorý z alternatívnych trestov (vzhľadom na charakter osoby,
jeho zárobkovú činnosť a majetkové pomery mal súd za preukázané, že najvhodnejšie účelu trestu
poslúži spomedzi tzv. alternatívnych trestov práve opakované uloženie trestu povinnej práce, prihliadnuc
aj na predchádzajúci bezproblémový výkon trestu tohto druhu). Súd prihliadol na osobu odsúdeného,
na skutočnosť, že je jediným živiteľom početnej rodiny, ako aj na charakter trestnej činnosti, ktorá ho v
očiach súdu nerobí nebezpečným pre spoločnosť, pričom zjednanie nápravy v prípade tzv. neplatičov
obligatórnych daní a odvodov je aj predmetom úpravy osobitných právnych predpisov (čím je riziko pre
spoločnosť v očiach súdu znížené na únosnú mieru). Charakter spáchanej trestnej činnosti nie je pre
spoločnosť nebezpečný do takej miery, aby súd nemohol rozhodnúť o inom treste ako nepodmienečnom
treste odňatia slobody. V prípade obž. Z. súd zohľadnil najmä personifikáciu trestu, pričom uloženie
trestu odňatia slobody nepodmienečnou formou by zasiahlo do postavenia celej rodiny obžalovaného
nad mieru, ktorú súd považoval za vhodnú a primeranú.Základná trestná sadzba pre obžalovaného 0 až 3 roky, pričom táto sadzba sa považuje za zákonnú
sadzbu, aplikovateľnú aj na prípad obž. Z., a to vzhľadom na vyrovnaný pomer poľahčujúcich a
priťažujúcich okolnosti (§ 38 ods. 2 Trestného zákona). V prípade uloženia trestu povinnej práce, tento
je možné uložiť v trvaní 40 až 300 hodín. Vzhľadom na zahladenie predchádzajúceho odsúdenia je táto
výmera aplikovateľná aj v prípade obž. Z., t.j. nie je potrebné zohľadňovať predchádzajúci trest povinnej
práce.Vzhľadomalenapotrebugenerálnejprevenciesúdrozhodolouloženítrestuvmaximálnejvýmere
300 hodín, nakoľko je potrebné obžalovanému jasne naznačiť, že je to v prípade opakovania skutku
bude zrejme dôvodným uloženie nepodmienečného trestu.
V prípade obžalovaného ide o osobu manuálne pracujúcu, ktorá za výkon pracovnej
alebo ,,kvázipracovnej“ činnosti získava nadpriemerné peňažné čiastky a hoci sú náklady rodiny
obžalovaného zrejme nadpriemerne vysoké, je potrebné dodať, že v prípade takejto osoby nie je ani
prípadná resocializačná prognóza obžalovaného okolnosťou svedčiacou v jeho neprospech (keďže
obžalovaný pracuje a má dostatočný príjem).
S poukazom na uvedené mal preto súd za vhodné uložiť obžalovanému trest povinnej práce v
maximálnej prípustnej výmere, teda takým spôsobom, ktorý neohrozí materiálne zázemie rodiny
obžalovaného nad mieru primeranú danému prípadu.
*** Výrok o náhrade škody ***
Nakoľko riadne a včas nebol uplatnený a vyčíslený nárok na náhradu škody, súd o tomto nerozhodoval,
pričom v prípade neuhradených odvodov do Sociálnej poisťovne, tieto ani nespĺňajú pojmové znaky
škody, preto ich ani v prípade uplatnenia nemohol súd priznať titulom náhrady škody.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 (pätnástich) dní od jeho oznámenia, ktoré je potrebné
podať na Okresný súd Trnava.
Podané odvolanie má odkladný účinok.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.