Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, March 12, 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14S/13/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2019200041
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anita Filová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2019200041.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anity Filovej a

sudcov JUDr. Pavla Lacza a JUDr. Ľubomíra Bundzela, v právnej veci žalobcu : AT - log, s.r.o., so sídlom
Železničná 1119/16, 926 01 Sereď, IČO : 46 759 221, právne zastúpeného : JUDr. Ondrej Krempaský,
advokát, so sídlom Račianska 66, 831 02 Bratislava, proti žalovanému : Finančné riaditeľstvo Slovenskej
republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného číslo : 102600966/2018 zo 14. decembra 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky číslo : 102600966/2018 zo 14.
decembra 2018 a rozhodnutie Daňového úradu Trnava číslo : 101038761/2018 z 25. mája 2018 z r u

š u j e a vec v r a c i a Daňovému úradu Trnava na ďalšie konanie.

II. Žalobca má nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Žalovaný rozhodnutím č. 102600966/2018 zo 14. decembra 2018 (ďalej aj ako „napadnuté
rozhodnutie") postupom podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a
o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako len „daňový poriadok"

alebo „zákon č. 563/2009 Z. z.") potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trnava (ďalej aj ako len „správca
dane") č. 101038761/2018 z 25. mája 2018 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie"), ktorým bol
žalobcovi podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku vyrubený rozdiel dane v sume 4 294,68 eur na dani z
pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2015.

2. Dôvodom nepriznania žalobcom uplatneného práva na odpočítanie dane zo zjednodušených faktúr
vyhotovenýchspoločnosťouWIKINGSTAVs.r.o.bolizistenénezrovnalostisprávcudanevpredložených

pokladničných dokladoch zo strany daňového subjektu s odôvodnením, že nie je možné, aby rovnaký
pokladničný doklad mal iný kontrolný kód v kontrolnom zázname a iný kontrolný kód na vytlačenom
pokladničnom doklade. Na základe uvedeného, s poukazom na ustanovenia § 4 ods. 4 písm. b)
zákona č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave
územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon č. 289/2008 Z. z."
alebo „zákon o ERP") a § 71 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších

predpisov (ďalej len ako „zákon o DPH" alebo „zákon č. 222/2004 Z. z."), správca dane uzavrel, že
predloženépokladničnédokladynemožnopovažovaťzafaktúry.Správcadane,vovyrubovacomkonaní,
po odvolacom konaní, za účelom preverenia materiálneho plnenia od spoločnosti WIKING STAV s.r.o.
preveroval vozidlá, ktoré daňový subjekt používal v kontrolovanom období na výkon svojej činnosti ado ktorých mali byť pohonné hmoty natankované na čerpacích staniciach Dolná Streda a Sereď podľa
zaslanej knihy jázd. Kontrolou bolo zistené, že vo viacerých prípadoch sa nezhodujú údaje zaslané
Národnou diaľničnou spoločnosťou, a.s. s údajmi uvádzanými v knihe jázd, ktoré nezrovnalosti správca

dane v odôvodnení svojho rozhodnutia opísal. Na základe vykonaného dokazovania sa žalovaný
stotožnil so záverom správcu dane, že pohonné hmoty neboli dodané tak, ako to deklaroval daňový
subjekt predloženými dokladmi z ERP o ich nákupe, keď okrem predloženia dokladov z ERP, u ktorých
bolo správcom dane vykonaným dokazovaním preukázané, že nie sú pravé (podľa § 4 písm. a/ bod
8 zákona o ERP sa do fiskálnej pamäte nezameniteľne a neodstrániteľne zaznamenáva kontrolný kód

na účely overenia pravosti kontrolného záznamu), ani preverenie materiálneho plnenia v konaní po
odvolacom konaní nepreukázalo, že zdaniteľné obchody sa uskutočnili tak, ako ich deklaruje daňový
subjekt (rozpor údajov v knihách jázd, podanom daňovom priznaní k dani z motorových vozidiel za
zdaňovacie obdobie 2015, detailný výpis mýtnych transakcií). Žalovaný skonštatoval, že skutočnosť,
že dodávateľ WIKING STAV s.r.o. daňovému subjektu vystavil nepravé doklady ERP je vnútornou
záležitosťou daňového subjektu, ktorá nie je relevantná pre správcu dane z pohľadu priznania práva na

odpočítaniedaneztakýchtozjednodušenýchfaktúr.Vovzťahukzjednodušenýmfaktúramvyhotovených
daňovým subjektom MONUMENT MAGNUS, s.r.o. za zdaňovacie obdobie február 2015 (základ dane
predstavoval spolu 4 337,17 eur, DPH spolu 867,436 eur) za nákup tovaru toner, rek. predmety, kanc.
papier, chémia, chémia, olej bolo uzavreté, že daňový subjekt (žalobca) nepredložil žiadne dôkazy,
ktorými by preukázal prijatie zdaniteľných plnení od dodávateľa MONUMENT MAGNUS, s.r.o. Záverom

žalovaný uviedol, že podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) zákona
o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich
nesplnenie nie je možné odpustiť, pričom zákonodarca požaduje (pre ľahkú zneužiteľnosť), aby platiteľ,
ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil.
Žalovaný poukázal na to, že správca dane vykonaným dokazovaním prišiel k záveru, že predložené

účtovné doklady sú nevierohodné a dostatočným spôsobom nepreukazujú vznik uplatneného nároku
na odpočítanie dane, ďalej, že správca dane objektívne spochybnil vierohodnosť, pravdivosť a úplnosť
dôkazov predložených daňovým subjektom. S poukazom na uvedené žalovaný uzavrel, že vykonaným
dokazovaním boli zistené také skutočnosti, ktoré nepreukázali opodstatnenosť uplatneného odpočítania
dane, daňový subjekt nepredložil žiadne dôkazy v súvislosti so spornými zjednodušenými faktúrami,

ktoré by právne relevantným spôsobom vyvrátili pochybnosti správcu dane, že zdaniteľné obchody
uvedené na sporných faktúrach boli uskutočnené tak, ako to deklaruje daňový subjekt.

II. Rozsah a dôvody správnej žaloby (žalobné body)

3. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého
rozhodnutia žalovaného navrhujúc správnemu súdu jeho zrušenie vrátane zrušenia prvostupňového
rozhodnutia správcu dane a vrátenia veci na ďalšie konanie. Žalobca podľa § 182 ods. 1 písm. g) zákona
č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Správny súdny
poriadok" alebo „SSP") požiadal správny súd, aby bolo vo veci nariadené pojednávanie.

4. Žalobca tvrdil, že pri daňovej kontrole vykonávanej za mesiace 1-5/2015 a 7-12/2015 predložil
správcovi dane pokladničné doklady za dodanie motorovej nafty, ktoré mal riadne zaevidované vo
svojej evidencii, pričom všetky žalobcom predložené pokladničné doklady obsahovali povinné údaje,
ktoré v zmysle § 8 ods. 1 zákona o ERP pokladničný doklad má mať aj podľa vzoru umiestneného

v predajni v zmysle § 8 ods. 5 citovaného zákona. Poukázal na to, že nemohol mať pochybnosti o
pravosti pokladničného dokladu, ktorý obsahoval všetky zákonom ustanovené údaje a to za situácie,
keď kúpna cena dodaného tovaru zodpovedala jednotkovej cene a množstvu dodaného tovaru. Mal
za to, že preukázateľne predložil pri daňovej kontrole pokladničné doklady, ktoré mali všetky zákonom
ustanovené náležitosti a preto nemôže a ani nenesie zodpovednosť, ak pokladničné doklady vydané

predávajúcim majú odlišné interné číselné kódy, ktorých správnosť si žiadny kupujúci nemôže overiť
dodajúc, že kontrola zo strany kupujúceho je čisto vizuálna a spočíva hlavne v porovnaní čísla
registračnej pokladnice, konkrétne či za dodaný tovar zaplatil kúpnu cenu zodpovedajúcu množstvu
dodaného tovaru, dátumu, znaku MF, t.j. či blok má zákonom stanovené náležitosti uvedené v § 8 ods.
1 citovaného zákona.

5. Žalobca považoval takýto postup za nezákonný, pretože neporušil žiadnu právnu povinnosť, ktorá by
správcu dane oprávňovala už raz zaplatenú DPH (ako súčasť kúpnej ceny) vymerať žalobcovi majúcza to, že pre vydanie rozhodnutia chýbal materiálny predpoklad, ktorý by oprávňoval daňový úrad
postupovať podľa § 68 daňového poriadku.

6. Poukázal na to, že ak obchodná spoločnosť WIKING STAV s.r.o., od ktorej nadobudol motorovú naftu
a od ktorej predložil aj pokladničné doklady zdôrazniac, že objektívne nemohol vedieť cca 5 000 údajov,
ako dátum, kúpnu cenu, množstvo z povinných údajov v zmysle § 8 ods. 1 zákona o ERP, ktoré sa
zhodovali s údajmi v registračnej pokladnici, bola oprávnená odpočítať si DPH a správca dane jej postup
považoval za správny, tak bola potom povinná v zmysle § § 19 v spojení s 69 ods. 1 zákona o DPH daň

zaplatiť, ktorá skutočnosť je materiálnym predpokladom, ktorá oprávňuje správcu dane DPH vymerať.

7. Žalobca ďalej poukázal na to, že správca dane sa zameral výlučne na to, aby mu vymeral DPH, pričom
absolútne prehliadol tú skutočnosť, že nepredložil jeden, ale cca 1 800 pokladničných dokladov, ktoré
boli zhodné s povinnými údajmi v zmysle § 8 ods. 1 zákona o ERP a o ktorých mal vedomosť podnikateľ
prevádzkujúci registračnú pokladnicu, ktorý okrem iných zákonných povinností, zodpovedá za ochranu

údajov uložených v registračnej pokladnici.

8. Ďalej žalobca namietal, že správca dane si „overil" za celé kontrolované obdobie (5-6 jázd) a na
základe toho prijal záver, že knihy jázd sú nedôveryhodné a že aj v ďalších cca 1 755 prípadoch sa
daň odlišovala od dane uvedenej na daňovom priznaní. Vo vzťahu k uvedenému záveru skonštatoval,

že tento nemá oporu vo vykonanom dokazovaní doplniac, že materiálny dôvod na rozdiel dane medzi
daňou uvedenou v daňovom priznaní a daňou založenou na hypotetických úvahách neexistuje, a preto
neexistuje a ani neexistoval zákonný dôvod na vymeranie DPH.

9. Žalobca poukázal na to, že o formalistickom prístupe správcu dane a žalovaného svedčí aj to, že

sa uspokojili s výpoveďou zástupcu obchodnej spoločnosti WIKING STAV s.r.o., ktorý nevedel vysvetliť
existenciu dvoch identických pokladničných dokladov a ani nevedel vysvetliť, prečo ním predložené
záznamy neobsahujú kontrolné kódy. V tejto súvislosti mal za to, že ide o zásadné skutočnosti, ktoré
preukazujú, že táto obchodná spoločnosť dodala žalobcovi motorovú naftu, o čom ako dôkaz predložil
pokladničné doklady, ktorých obsah sa stotožňoval v celom rozsahu s údajmi, ktoré boli v registračnej

pokladnici tejto spoločnosti, pričom v priebehu daňovej kontroly nebolo zistené, že by s týmito údajmi
nakladala iná osoba alebo tieto údaje iná osoba mala k dispozícii alebo boli inej osobe poskytnuté. Tiež
uviedol, že správca dane nechal bez povšimnutia skutočnosť, že obchodnou spoločnosťou predložené
záznamy nemali číselné kódy, ktoré správca dane považuje za dôkaz a hodnotí v jeho neprospech.

10. Žalobca tvrdil, že doteraz vykonané dôkazy správcom dane svedčia o tom, že ak existujú zákonné
dôvody na vymeranie dane, tak ten komu mala byť vymeraná daň je obchodná spoločnosť WIKING
STAV s.r.o. a to z toho dôvodu, že pokladničné doklady, ktoré vydala a na základe ktorých si v súlade
so zákonom odpočítal DPH preukazujú vznik daňovej povinnosti tejto obchodnej spoločnosti.

11. Žalobca za absolútne bezvýznamný vyhodnotil právny vzťah spoločnosti WIKING STAV s.r.o. a
SLOVNAFT a.s., ako aj otázku vlastníctva tovaru, ktorá pri dodaniach, tak ako sú posudzované z
hľadiska zákona o DPH, nemá význam. V tejto súvislosti tvrdil, že ide o dodania, ktoré táto spoločnosť
uskutočnila, predložila aj záznamy, ktoré neobsahovali údaje (číselné kódy), pričom ním predložené
doklady preukazujú iné dodania ako tie, ktoré boli uskutočňované na základe zmluvného vzťahu týchto

spoločnosti.

12. K dokazovaniu a hodnoteniu dôkazov žalobca uviedol, že to nie je prepísanie výpovedí svedkov,
zástupcov firiem, ale ide o proces, ktorý svojimi logickými závermi dáva odpoveď na skutkové závery,
ktoré majú oporu v dôkazoch, ktoré boli vykonané majúc za to, že závery správcu dane, aj žalovaného

sú svojvoľné a nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní.

13. Žalobca ďalej poukázal na to, že formalizmus v konaní potvrdzuje tiež to, že prvé rozhodnutie
správcu dane (platí to aj v ďalších 11 prípadoch) žalovaný zrušil s tým, že pokladničné doklady sa
odlišujú len v nepovinnom údaji a to je číselný kód a že táto skutočnosť nie je dostatočným dôvodom

na neuznanie odpočítania dane, konkrétne poukázal na to, že neboli overené skutočnosti v spoločnosti
WIKING STAV s.r.o., že správca dane bol oprávnený preveriť údaje v ERP, prípadne vypočuť obsluhu. V
tejto súvislosti uviedol, že doplnenie dokazovania (ak vôbec postup správcu dane je možné považovaťza doplnenie dokazovania) neobjasnilo žiadnu zo sporných skutočností a napriek tomu žalovaný potvrdil
prvostupňové rozhodnutie.

14. K skutočnosti, že pri platbách, ktoré boli vykonané prostredníctvom platobnej karty sú číselné kódy
na pokladničných dokladoch správne uviedol, že táto nevyvracia záver, že mu táto obchodná spoločnosť
dodala tovar vo všetkých prípadoch, ba práve naopak, uvedené zistenia svedčia o tom, že táto obchodná
spoločnosť zvolila iný postup vždy, keď platil v hotovosti. V tejto súvislosti zopakoval, že predložené
pokladničné doklady sú zhodné s údajmi, s ktorými disponovala výlučne táto obchodná spoločnosť.

15. Ďalej uviedol, že o účelovom postupe zo strany žalovaného a správcu dane a záveroch nemajúcich
oporu v dôkazoch svedčí tiež to, že nesúlad údajov v niekoľkých zanedbateľných prípadoch má byť
dôkazom aj v tých prípadoch, kde sa preukázala zhoda medzi údajmi v knihe o prevádzke motorových
vozidiel s pokladničnými dokladmi dodajúc, že každé dodanie je samostatným dodaním, musí sa
posudzovať a preukázať vždy samostatne, čo znamená, že nezrovnalosti len pri konkrétnom doklade

majú za následok záver, že si nárok na odpočet DPH vo výške dane uvedenej na tomto konkrétnom
doklade uplatnil nedôvodne, čo však súčasne neodôvodňuje prijatie takého záveru, že táto nezrovnalosť
preukazuje neoprávnenosť uplatneného nároku na odpočet DPH vo všetkých prípadoch. Tvrdil, že proti
stopercentnej zhode údajov na pokladničnom doklade nemôže byť prijatý takýto záver a už vôbec nie
za situácie, keď ani obchodná spoločnosť, ktorá je povinná chrániť údaje nenamietala, že tretia osoba

zneužila jej údaje a pod.

16. Žalobca mal za to, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že žalobcom predložené
pokladničné doklady nepreukazovali nárok na odpočet DPH, a naopak tvrdil, že postup a závery
žalovaného svedčia o tom, že mal eminentný záujem na tom, aby zaplatil DPH, aj keď neexistujú dôkazy

citujúc súčasne záver žalovaného, že : „Skutočnosť, že dodávateľ WIKING STAV s.r.o. daňovému
subjektu vystavil nepravé doklady ERP je vnútornou záležitosťou daňového subjektu, ktorá nie je
relevantná pre správcu dane z pohľadu priznania práva na odpočítanie dane, z takýchto zjednodušených
faktúr."

17. K záveru žalovaného, že sa vykonaním úhrad v hotovosti sám zbavil možnosti dokladovania
tejto okolnosti z hľadiska dôkaznej sily preukaznejším výpisom z peňažného ústavu resp. potvrdením
peňažného ústavu, obzvlášť v situácii, keď predložené pokladničné doklady uhradené platobnou kartou
obsahovali rovnaké kontrolné kódy, ako sú uvedené na kontrolných záznamoch servisnej organizácie a
spoločnosti SLOVNAFT a.s. uviedol, že žalovaný nie je oprávnený, ak bola platba vykonaná spôsobom,

ktorý je v súlade so zákonom, vyhodnocovať zákonné správanie v jeho neprospech. V tejto súvislosti
zdôraznil, že nie je rozhodujúcou skutočnosťou akým spôsobom platil, ale zásadnou skutkovou a
právnou otázkou sú pokladničné doklady, ktoré boli pri dodaní vystavené subjektom, ktorý ako jediný
disponoval s cca 5 000 údajmi v registračnej pokladnici, ktoré boli na predložených pokladničných
dokladoch, pričom pri danej dôkaznej situácii mala byť daň vymeraná WIKING STAV s.r.o., ktorá je

ako platiteľ povinná daň podľa § 19 uhradiť alebo preukázať, že tieto doklady nevystavila a na základe
týchto dokladov mu nedodala tovar. Tiež zdôraznil, že skutočnosť, že SLOVNAFT, a.s. má evidenciu v
poriadku nie je dôkaz o správnosti konania WIKING STAV s.r.o., ktorá spoločnosť predložila záznamy
bez evidenčných čísel, čo len potvrdzuje to, že úprava dokladov a evidencií je možná. Poukázal na to,
že za danej dôkaznej situácie je zrejmé, že predmetom dodania boli dvojnásobné dodania a to dodania,

ktoré boli uskutočnené na základe pokladničných dokladov, ktoré majú iné evidenčné čísla, ako sú na
predložených pokladničných dokladoch.

18. Mal za to, že odvodzovať závery od evidencie SLOVNAFT, a.s. znamená zakrývať skutočnosti,
ktoré z dokazovania vyplynuli, t.j. že okrem nafty vedenej v evidencii SLOVNAFT, a.s., bola predmetom

dodaniaajďalšiamotorovánafta,ktorejdodávaniejepreukázanépredloženýmipokladničnýmidokladmi,
pričom len ten, kto mal prístup k údajom z registračnej pokladnice, mohol vystaviť doklady zhodné s
údajmi, ktoré boli na pokladničných dokladoch s tým, že v jeho prípade nebolo preukázané, že by mohol
disponovať s predmetnými údajmi.

19. Záverom poukázal na to, že na základe výsledkov daňovej kontroly je možné konštatovať, že dôkazy
založené v administratívnom spise vylučujú skutkové a právne závery žalovaného, pričom tak žalovaný,
ako aj správca dane podcenili, prehliadli alebo vôbec nebrali do úvahy objektívnu zodpovednosť
založenú podnikateľovi zákonom o ERP.20. Vo vzťahu k dodávateľovi MONUMENT MAGNUS, s.r.o. žalobca dôvodil, že ak si osoba, ktorá
používa registračnú pokladnicu nesplnila registračnú povinnosť, tak nezaregistrovaním nezaniká nárok

na odpočet DPH platiteľovi a teda sa neprenáša zodpovednosť na neho, tak ako to skonštatoval
žalovaný, odvolávajúc sa na ustanovenia § 49 a 51 zákona o DPH. Mal za to, že je irelevantná tiež
argumentácia žalovaného založená na domnienkach, k realizáciám platby dodajúc, že zaplatenie,
či nezaplatenie pri dodaní medzi dvoma subjektmi nemá žiadny vplyv na uskutočnenie zdaniteľného
plnenia, keď zákon o DPH v § 8 nespája s prevodom práva nakladať s vecou ako vlastník aj zaplatenie

kúpnej ceny. V tejto súvislosti poukázal na to, že je vecou kupujúceho a predávajúceho (dodávateľa
a odberateľa - platiteľov) kedy dôjde k úhrade. Tiež poukázal na to, že dodanie potvrdila obchodná
spoločnosť MONUMENT MAGNUS, s.r.o., ktorá si nesplnila povinnosti, t.j. zaplatiť DPH (odviesť do
štátneho rozpočtu) a teda táto je jediným dlžníkom voči daňovému úradu, pričom jej dlh nie je možné
na neho preniesť.

21. Za právne nepodložený považoval aj nasledujúci záver žalovaného, že : „Vykonaným dokazovaním
správcu dane bolo preukázané, tak ako to napokon tvrdí sám daňový subjekt vo svojom odvolaní, že
dodávateľ MONUMENT MAGNUS, s.r.o. pri svojej podnikateľskej činnosti používal pokladnicu ERP,
ktorá nebola aktivovaná a servisovaná v zmysle platných predpisov. Táto skutočnosť je však vnútornou
záležitosťou daňového subjektu, ktorá nie je relevantná pre správcu dane z pohľadu priznania práva na

odpočítanie DPH.", pričom uviedol, že na túto skutočnosť poukázal na základe výsledkov kontroly a nie
na základe toho, že mal vedomosť o tom, že pokladnicu táto obchodná spoločnosť nemá zaregistrovanú.
Tvrdil, že predložil listiny vystavené na registračnej pokladnici, za dodaný tovar zaplatil kúpnu cenu,
pričom dodanie tovaru a aj vznik daňovej povinnosti potvrdil dodávateľ s tým, že nemá povinnosť
sledovať či pokladnica bola alebo nebola zaregistrovaná doplniac, že doklady obsahovali všetky

náležitosti stanovené zákonom. Mal za to, že doklad je relevantným daňovým dokladom preukazujúcim
jednak nárok na odpočet DPH a jednak je dôkazom o porušení právnej povinnosti spoločnosťou
MONUMENT MAGNUS, s.r.o. S poukazom na uvedené uzavrel, že neexistuje žiadny zákonný dôvod
na to, aby bol povinný vymeranú DPH zaplatiť. Žalobca súčasne požiadal správny súd o priznanie
odkladného účinku správnej žalobe.

III. Vyjadrenie žalovaného, replika žalobcu, duplika žalovaného

22. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a nepriznať
žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

23. K žalobným námietkam žalovaný poukázal na to, že predmetom konania bolo posúdenie
uplatneného odpočítania dane v zmysle zákona o DPH, nie dodržiavanie ustanovení zákona o ERP,
preto správca dane nepreniesol zodpovednosť a povinnosti predávajúceho na žalobcu, tak ako sa
žalobca mylne domnieva. Zdôraznil, že v zmysle § 4 písm. a) bod 8 zákona o ERP sa do fiskálnej pamäte

nezameniteľne a neodstrániteľne zaznamenáva kontrolný kód na účely overenia pravosti kontrolného
záznamu. Poukázal na to, že z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že žalobcom predložené
pokladničné doklady neboli pravé, keď správca dane za účelom preverenia pravosti pokladničných
dokladov zistil, že kontrolné kódy na žalobcom predložených zjednodušených faktúrach sú rozdielne
ako kontrolné kódy na kontrolných záznamoch predložených servisnou organizáciou Datapac s.r.o. a

spoločnosťou SLOVNAFT a.s., u ktorých sa kontrolné kódy zhodujú, pričom z vyjadrení zúčastnených
osôb (Datapac s.r.o., SLOVNAFT a.s., WIKING STAV s.r.o.) vyplýva, že predmetné čerpacie stanice
sú vo vlastníctve spoločnosti SLOVNAFT, a.s. a spoločnosť WIKING STAV s.r.o. je nájomcom týchto
čerpacích staníc. Ďalej poukázal na to, že pohonné látky predávané na týchto čerpacích staniciach
sú vo vlastníctve spoločnosti SLOVNAFT, a.s. a dodávateľ pohonné látky predáva na základe

nájomnej zmluvy, v ktorej je v podmienkach uvedené, že tržba za pohonné látky patrí spoločnosti
SLOVNAFT, a.s. a DPH z predaja pohonných hmôt na čerpacích staniciach je odvádzaná spoločnosťou
SLOVNAFT, a.s. s tým, že prevádzkovatelia čerpacích staníc SLOVNAFT, a.s. vystavujú pokladničné
doklady s nezameniteľným kontrolných kódom uvedeným na každom pokladničnom doklade, pričom
prevádzkovatelia čerpacích staníc nedisponujú kontrolnými záznamami, prevádzkovateľ vlastní len

elektronický žurnál. V súvislosti s ERP uviedol, že tieto pracujú v režime on-line, údaje sa prenášajú
automaticky bez možnosti zásahu obsluhy čerpacej stanice s tým, že neexistuje možnosť dodatočného
vytlačenia pokladničných dokladov.24. Žalovaný ďalej dôvodil, že pokiaľ si žalobca uplatňuje nárok na odpočítanie dane na základe
dokladov vystavených ERP musí byť schopný preukázať, že zdaniteľný obchod bol reálne uskutočnený
a to dodávateľom uvedeným na dokladoch vystavených toto pokladnicou, čo však nepreukázal.

Poukázal na to, že s ohľadom na druh tovaru, ktorý mal žalobca prijať od dodávateľa (pohonné
hmoty) obvyklý spôsob jeho nákupu (bežné spotrebiteľské tankovanie na čerpacej stanici), pri ktorom
ich výdaj každého litra pohonných hmôt je technicky zaznamenaný a prepojený na ERP, ako na
aj množstvo deklarovaných nákupov v posudzovanom zdaňovacom období, prakticky neprichádza
do úvahy spoľahlivo preukázať uskutočnenie zdaniteľného obchodu na vstupe iným spôsobom ako

pokladničným dokladom vystaveným prevádzkovateľom čerpacej stanice. Žalovaný v danom prípade
uzavrel, že nebolo preukázané dodanie tovaru žalobcovi podľa predložených dokladov, nevznikla
žalobcovmu dodávateľovi v zmysle § 19 ods. 1 zákona o DPH daňová povinnosť (daň z týchto obchodov
ani nebola dodávateľom odvedená) a preto žalobca nemá právo na odpočítanie dane podľa § 49
v spojení s § 51 zákona o DPH dodajúc, že žalobca nesplnil dôkaznú povinnosť vyplývajúcu mu z
ustanovenia § 24 ods. 1 daňového poriadku a nepreukázal vierohodnosť predložených pokladničných

dokladov.

25.Ktvrdeniužalobcu,žepredložilcca1800pokladničnýchdokladovažesprávcadanezakontrolované
obdobie overil 5-6 jázd, na základe ktorých prijal záver, že knihy jázd sú nedôveryhodné aj v ďalších cca
1 755 prípadoch žalovaný uviedol, že preverenie materiálneho plnenia v konaní po odvolacom konaní

nepreukázalo, že zdaniteľné obchody sa uskutočnili tak, ako ich deklaruje žalobca (rozpor údajov v
knihách jázd, podanom daňovom priznaní k dani z motorových vozidiel za zdaňovacie obdobie 2015,
detailnývýpismýtnychtransakcií)dodajúc,žesprávcadanenevyhodnotillen5-6jázd,akomylneuvádza
žalobca. Poukázal na to, že žalobca v podanom daňovom priznaní k dani z motorových vozidiel za
zdaňovacie obdobie 2015 priznal a odviedol daň za motorové vozidlo s evidenčným číslom GA 583

EG za 7 mesiacov, s dátumom vzniku daňovej povinnosti 01.06.2015, t.j. sám deklaroval a priznal, že
vodilo s evidenčným číslom GA 583 EG začal používať na svoje podnikateľské účely od 01.06.2015,
čomu nasvedčuje aj detailný výpis mýtnych transakcií, že vozidlo uskutočnilo prvú jazdu v mesiaci jún
2015, pričom v knihe jázd žalobca deklaruje, že predmetné vozidlo od januára 2015 do mája 2015
jazdilo a pravidelne tankovalo pohonné hmoty, teda nejde len o 5-6 jázd, nakoľko žalobca deklaroval a

predložil desiatky pokladničných dokladov za obdobie od januára 2015 do mája 2015. Ďalej poukázal
na to, že žalobca v podanom daňovom priznaní k dani z motorových vozidiel za zdaňovacie obdobie
2015 priznal a odviedol daň za motorové vozidlo s evidenčným číslom GA 540 EE za 11 mesiacov, s
dátumom vzniku daňovej povinnosti 01.02.2015, t.j. sám deklaroval a priznal, že vozidlo s evidenčným
číslom GA 540 EE začal používať na svoje podnikateľské účely od 01.02.2015, čomu nasvedčuje aj

detailný výpis z mýtnych transakcií, že vozidlo uskutočnilo prvá jazdu v mesiaci február 2015, pričom v
knihe jázd žalobca deklaruje, že predmetné vozidlo v mesiaci január 2015 jazdilo a pravidelne tankovalo
pohonné hmoty. Taktiež v tejto súvislosti poukázal na to, že podľa detailného výpisu mýtnych transakcií
motorové vozidlo s evidenčným číslom GA 420 DV dňa 15.01.2015 nejazdilo, neprešlo žiadnou mýtnou
bránou, pričom žalobca v knihe jázd deklaruje, že dňa 15.01.2015 v čase od 05:00 hod do 13:15

hod vykonalo jazdu. Ďalej poukázal na to, že podľa detailného výpisu mýtnych transakcií motorové
vozidlo s evidenčným číslom GA 475 DS dňa 07.04.2015 nejazdilo, neprešlo žiadnou mýtnou bránou,
pričom žalobca v knihe jázd deklaruje, že dňa 07.04.2015 v čase od 07:00 hod do 11:55 hod vykonalo
jazdu. Rovnako poukázal na to, že podľa detailného výpisu mýtnych transakcií motorové vozidlo s
evidenčným číslom GA 694 DL vykonalo jazdy do septembra 2015, za mesiac október až december

2015nejazdilo,neprešložiadnoumýtnoubránou,pričomžalobcavknihejázddeklaruje,žepočascelého
roka vykonávalo jazdy. S poukazom na uvedené žalovaný uzavrel, že správca dane postupoval správne,
ak neuznal a neakceptoval žalobcom predložené knihy jázd, ktoré predložil ako dôkaz k nadobudnutiu
pohonných hmôt, pretože údaje v nich uvedené nie sú pravdivé a spochybňujú tvrdenia a vyjadrenia
žalobcu.

26. K platbe v hotovosti žalovaný upriamil pozornosť na skutočnosť, že pokladničné doklady predložené
žalobcomuhradenéplatobnoukartouobsahovalirovnakékontrolnékódyakosúuvedenénakontrolných
záznamoch servisnej organizácie a spoločnosti SLOVNAFT, a.s., pričom nezrovnalosti v kontrolných
kódoch sa vyskytli v prípadoch pokladničných dokladoch uhradených v hotovosti doplniac, že v kontexte

týchto skutočností sa preto žalobca vykonaním úhrad v hotovosti sám zbavil možnosti dokladovania
tejto okolnosti z hľadiska dôkaznej sily preukaznejším výpisom z peňažného ústavu, resp. potvrdením
peňažného ústavu, pretože technicky je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na určité plnenie bezohľadu na to, či takéto plnenie reálne poskytnuté bolo, resp. či bolo poskytnuté v deklarovanom rozsahu
a dodávateľom uvedeným na doklade.

27.KdodávateľoviMONUMENTMAGNUS,s.r.o.žalovanýpovažovalzapotrebnéuviesť,žepredmetom
dodania v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach nemalo byť len dodanie tovaru, ale aj dodanie služieb,
pričom k dodaniu služieb sa žalobca v priebehu daňovej kontroly ani vyrubovacieho konania žiadnym
spôsobom nevyjadril. Rovnako sa v priebehu konania žiaden zo zúčastnených osôb bližšie nevyjadril ani
k dodaným tovarom, konkrétne žalobca nepredložil žiadny dôkaz o prijatí tovaru a služby od dodávateľa,

pričom sa obmedzil len na navrhnutie vypočutia svedka konateľa dodávateľa, ktorý sa vyjadril len
vo všeobecnej rovine, ktorá je zrejmá len z predložených ERP, pričom ani kontrolné záznamy ERP
nepredložil. K námietke týkajúcej sa uskutočnenia platieb žalovaný uviedol, že žalobca správne tvrdil,
že je vecou kupujúceho a predávajúceho, kedy dôjde k úhrade, avšak táto skutočnosť by mal byť zrejmá
a mala by vyplývať aj z predložených dokladov a preto pokiaľ žalobca ako dôkaz predložil pokladničné
doklady z ERP, je logické predpokladať, že platba bola priama a okamžitá, čo je však v rozpore so

skutočnosťou, keď žalobca za dodanie prevažnej časti tovaru a služieb zaplatil až potom, keď mal
peniaze. V tejto súvislosti dodal, že v danom prípade je logické predpokladať predloženie faktúry s
určenou lehotou splatnosti.

28. K výpovedi oprávnenej osoby za dodávateľa MONUMENT MAGNUS, s.r.o. žalovaný uviedol, že

poskytnuté ústne tvrdenia boli všeobecného charakteru, bez predloženia akýchkoľvek dôkazov dodajúc,
že svedecká výpoveď nepreukazuje, že k dodávke tovarov a služieb došlo tak, ako to deklarujú
pokladničné doklady predložené žalobcom. Tiež uviedol, že svedok síce uskutočnenie plnení ústne
potvrdil, doklady však nepredložil a neposkytol žiadne relevantné informácie, na základe ktorých by
prvostupňový orgán mohol preveriť, a ktoré by potvrdzovali uskutočnenie deklarovaných zdaniteľných

obchodov tvrdených žalobcom.

29. Poukázal ďalej na to, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že dodávateľ MONUMENT
MAGNUS, s.r.o. pri svojej podnikateľskej činnosti používal pokladnicu ERP, ktorá nebola aktivovaná a
servisovaná v zmysle platných právnych predpisov, keď prvostupňový orgán vykonal miestne zisťovanie

na prevádzke servisnej organizácie VAROS TRADE, s.r.o., ktorú dodávateľ označil ako servisnú
organizáciu, pričom táto spoločnosť ERP s DKP č. 1002023550386003 neaktivovala, ani neservisovala
doplniac, že bolo zistené nereálne číslovanie denných uzávierok, ktoré je v rozpore so zákonom o ERP.

30. Ďalej žalovaný argumentoval, že predložené zjednodušené faktúry sú nedôveryhodné, pretože

na registrovanej adrese ERP s DKP č. 1002023550386003 sa nachádza a nachádzala predajňa
obuvi, pričom žalobca deklaroval nadobudnutie iného druhu tovaru. Tiež poukázal na to, že z
predloženej zmluvy o nájme nebytových priestorov uzatvorenej medzi MLYNY, a.s. a dodávateľom
vyplýva, že predmet nájmu bude nájomca užívať výhradne za účelom prevádzkovania predajne obuvi -
spoločenských a extravagantných topánok a módnych doplnkov v súlade s registrovaným predmetom

činnosti nájomcu a preto je nanajvýš neobvyklé, aby žalobca v predajni obuvi nakúpil deklarovaný tovar
a služby. Mal tiež za to, že žalobca sa tvrdeným vykonaním úhrad v hotovosti sám zbavil možnosti
dokladovania tejto okolnosti z hľadiska dôkaznej sily preukaznejším výpisom z peňažného ústavu,
resp. potvrdením peňažného ústavu, pretože je technicky možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci
na určité plnenie bez ohľadu na to, či takéto plnenie reálne poskytnuté bolo, resp. či bolo poskytnuté

v deklarovanom rozsahu a dodávateľom uvedeným na doklade. Ďalej tvrdil, že pri zachovaní riadnej
podnikateľskej starostlivosti a obozretnosti by bolo na mieste očakávať, že o tovar a služby bude žalobca
prejavovať väčší záujem, než že si uschová len pokladničné doklady, ktoré predložil správcovi dane.

31. Žalovaný ďalej poukázal na to, že základným aktom daňového konania je daňová kontrola a

na daňové účely sa ňou rozumie podrobné preskúmanie účtovných prípadov a všetkých dokladov
potrebných na určenie daňovej povinnosti z hľadiska ich hodnovernosti, úplnosti a správnosti, pričom
dôkazné bremeno je na strane žalobcu, ako daňového subjektu. V danej veci zastal názor, že záver, že
žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie splnenia zákonom o DPH stanovených podmienok
nauplatnenieodpočítaniadanevyplývalogickyzvykonanéhodokazovania,nakoľkonebolopreukázané,

žedeklarovanézdaniteľnéobchodybolireálneuskutočnené.Tiežuzavrel,žezvykonanéhodokazovania
je zrejmé, že žalobcom predložené doklady nespĺňajú zákonné kritérium dostatočnej preukaznosti
oprávnenosti odpočítania dane zdôrazniac, že pokiaľ si žalobca uplatňuje nárok na odpočítanie dane
na základe dokladov vystavených ERP, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľný obchod bol reálneuskutočnený a to deklarovaným dodávateľom uvedeným na dokladoch vystavených touto pokladnicou,
čo však žalobca nepreukázal a naopak sa popísanými zisteniami uvedenými v napadnutom rozhodnutí
nespochybniteľne preukázalo, že tovar a služby neboli dodané tak, ako deklaroval žalobca predloženými

dokladmi o ich nákupe a teda, že u dodávateľov nevznikla daňová povinnosť.

32. Žalobca v replike poukázal na to, že žalovaný podobne ako v rozhodnutí, nedal vo vyjadrení
k správnej žalobe relevantnú odpoveď na žiadnu z námietok, ktoré boli vznesené proti dôvodom
rozhodnutia alebo v podanej žalobe dodajúc, že žalovaný svoje závery formuluje všeobecne a

nevenuje sa rozhodujúcim namietajúcim skutočnostiam. Tvrdil, že žalovaný svoje závery neodvodzuje
od skutkových zistení a dôkazov, ale ich zakladá na domnienkach, ktoré nič nepreukazujú ani nič
neodôvodňujú a vo vzájomných súvislostiach nepreukazujú tvrdenia žalovaného. Poukázal na to, že
zjednodušená faktúra (pokladničný doklad) s náležitosťami určenými zákonom sú dôkazom o tom, že
došlo k uskutočneniu zdaniteľného dodania, pričom predložené pokladničné doklady sú dôkazom o tom,
že platiteľ vystavil faktúry podľa § 71, avšak bol v ňom nesprávne uvedený číselný kód. V tejto súvislosti

tiež uviedol, že totožnosť údajov, ktoré nie sú povinnými údajmi na pokladničnom doklade v zmysle §
8 zákona č. 289/2008 Z. z. nemôže byť náhodná o to viac, ak ide o údaje, ktoré sú zaznamenané vo
fiskálnejpamäti,ktorýmidisponujeosobaprevádzkujúcaregistračnúpokladnicu(WIKINGSTAVs.r.o.).S
poukazom na uvedené mal za to, že preukázal reálne uskutočnenie obchodu s dodávateľom uvedeným
na dokladoch. Žalobca dal do pozornosti správnemu súdu, že predložil listinné dôkazy, ktorými je na

100 % preukázané, že boli vystavené dodávateľom, pričom žalovaný túto skutočnosť neberie vôbec
do úvahy a na strane druhej pravosť listín vyvracia nezrovnalosťami v knihe jázd, kde 4 - 5 prípadmi
zovšeobecňuje a robí závery k 1 800 predloženým dokladom, ktorými chce spochybniť ich pravosť. V
tejto súvislosti zopakoval, že každý zdaniteľný obchod je samostatným dodaním, každý odpočet dane je
samostatným nárokom a preto musí byť preukázaný samostatne a nie odvodzovaním a preto, ak bolo

preukázané, že jeden doklad sa nezhoduje so zápisom v knihe jázd, tak nemôžu byť všetky pokladničné
doklady nesprávne, pričom z vykonaného dokazovania nevyplýva, že všetky pokladničné doklady sú
nesprávne. Mal za to, že žalovaný vznik daňovej povinnosti na strane dodávateľa prehliada a postačuje
mu odpoveď konateľa WIKING STAV s.r.o. na otázku správcu dane, či existuje možnosť, aby boli tieto
doklady dodatočne vytlačené, pričom konateľ odpovedal, že na ich čerpacích staniciach určite nie,

avšak správca dane neoveroval pravdivosť tejto výpovede. Tiež žalobca poukázal na to, že ak tovar
zaevidovaný vo fiskálnej pamäti bol dodaný iným subjektom (podľa všetkého tieto doklady by mohli byť
označené číselnými kódmi zhodnými s kódmi vo fiskálnej pamäti - to nebolo preukázané), tak tovar,
ktorý mu bol dodaný, nebol evidovaný. Žalobca ďalej poukázal na to, že zhoda údajov na pokladničných
dokladoch vylučuje, aby niekto iný alebo dokonca on, mohol vyhotoviť pokladničné doklady v takom

množstve a s takou zhodou povinných údajov, aby bolo možné prijať záver, že dodanie tovaru sa na
základe týchto dokladov neuskutočnilo. Preto mal za to, že vznik daňovej povinnosti a tým aj nárok na
odpočet bol preukázaný príjmovými pokladničnými dokladmi, ktoré nemohol vystaviť nikto iný ako ten,
kto mal k dispozícii údaje, ktoré boli zaznamenané vo fiskálnej pamäti a ktoré sa zhodujú na 100 % na
predložených pokladničných dokladoch dodajúc, že neodvedenie dane dodávateľom, nemá za následok

zánik daňovej povinnosti. Tiež zdôraznil, že to akým spôsobom sa účtuje, kto je vlastníkom tovaru, ako
aj to, že DPH je odvádzané obchodnou spoločnosťou SLOVNAFT, a.s. je v danej veci irelevantnou
skutočnosťou, pretože dodávateľom tovaru v jeho prípade bola obchodná spoločnosťou WIKING STAV
s.r.o. s tým, že obchodné či iné zmluvné vzťahy medzi touto spoločnosťou a SLOVNAFT, a.s. sú právne
irelevantné. Záverom žalobca zdôraznil, že žalovaný, aj správca dane založili svoje závery výlučne na

tom, že predložené pokladničné doklady nie sú pravé a že na ich základe nevznikla daňová povinnosť,
resp. že tovar nebol dodaný.

33. Žalovaný v duplike zdôraznil, že pravosť pokladničných dokladov nebola spochybnená
zovšeobecnením 4-5 prípadov na základe nezrovnalostí v knihe jázd. Považoval za potrebné zopakovať,

že v zmysle § 4 písm. a) bod 8 zákona o ERP sa do fiskálnej pamäte nezameniteľne a neodstrániteľne
zaznamenáva kontrolný kód na účely overenia pravosti kontrolného záznamu, pričom z vykonaného
dokazovania jednoznačne vyplýva, že predložené pokladničné doklady neboli pravé doplniac, že
význam a účel kontrolného kódu vyplýva priamo zo zákona o ERP, bez ohľadu na to, či ho dodávateľ
uvádza na pokladničnom doklade alebo nie (nie je povinným údajom na pokladničnom doklade) a

bez ohľadu na to, že pokladničný doklad obsahuje všetky povinné údaje v zmysle zákona o ERP. K
námietke žalobcu týkajúcej sa záveru v súvislosti so zachovaním riadnej podnikateľskej starostlivosti
a obozretnosti žalobcu žalovaný uviedol, že žalobca v konaní nepredložil žiadne relevantné dôkazy o
dodaní tovarov a služieb, k nákupu pohonných hmôt predložil knihu jázd, ktorých pravdivosť údajov vnich uvedených bola spochybnená porovnaním mýtnych transakcií, ako aj daňovým priznaním k dani
z motorových vozidiel podaným samotným žalobcom a teda z vykonaného dokazovania je zrejmé,
že žalobcom predložené doklady nespĺňajú zákonné kritérium dostatočnej preukaznosti oprávnenosti

odpočítania dane. Poukázal na to, že uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomická činnosť plne
pod kontrolou daňového subjektu a preto má daňový subjekt, ako platiteľ dane možnosť obstarať
si dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia
správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane (§
44 ods. 1 daňového poriadku) alebo inak povedané, je plne v dispozícii žalobcu, ako daňového subjektu

zabezpečiť si potrebné doklady za účelom minimalizácie rizika, že mu v budúcnosti nebude z dôvodu
dôkaznej núdze priznané právo na odpočítanie dane, tak ako v danom prípade. Záverom poukázal na to,
žepodmienkyuvedenév§49ods.1a2písm.a)av§51ods.1písm.a)zákonaoDPHsúhmotnoprávnej
povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet, pričom ich nesplnenie nie je
možné odpustiť (keďže to zákon neustanovuje) ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu
a ani pri dobromyseľnosti platiteľa doplniac, že zákonodarca (pre ľahkú zneužiteľnosť) požaduje, aby

platiteľ, ktorý si nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet
stanovil.

34. Duplika bola žalobcovi zaslaná na vedomie. Žalobca následne zaslal správnemu súdu ďalšie
vyjadrenie, v ktorom zopakoval svoje doterajšie vyjadrenia.

IV. Relevantná právna úprava

35.Podľa§6ods.1SPPsprávnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej

správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

36. Podľa § 1 ods. 1 daňového poriadku tento zákon upravuje správu daní, práva a povinnosti daňových
subjektov a iných osôb, ktoré im vzniknú v súvislosti so správou daní.

37. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných
právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom
chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

38. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.

39. Podľa § 3 ods. 6 daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa

berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie,
vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti
uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú
realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého
daňovéhozvýhodnenia,naktorébyinakneboldaňovýsubjektoprávnený,saprisprávedaníneprihliada.

40. Podľa § 24 ods. 1 písm. a) až c) daňového poriadku daňový subjekt preukazuje

a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,

b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

41. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti

nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.42. Podľa § 44 ods. 1 daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje
skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov.
Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

43. Podľa § 19 ods. 1 veta prvá a druhá zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru.
Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.

44. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v

deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

45. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň
z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3
a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov
a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

46. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

47. Podľa § 69 ods. 5 zákona o DPH každá osoba, ktorá uvedie vo faktúre alebo v inom doklade o

predaji daň, je povinná zaplatiť túto daň.

48. Podľa § 71 ods. 1 písm. a) zákona o DPH na účely tohto zákona faktúrou je každý doklad alebo
oznámenie, ktoré je vyhotovené v listinnej forme alebo elektronickej forme podľa tohto zákona alebo
zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho vyhotovenie faktúry.

49. Podľa § 71 ods. 1 písm. c) zákona o DPH na účely tohto zákona vierohodnosťou pôvodu faktúry
sa rozumie potvrdenie totožnosti dodávateľa tovaru alebo služby alebo osoby, ktorá v mene dodávateľa
vyhotovila faktúru.

50. Podľa § 74 ods. 3 písm. b) zákona o DPH v znení účinnom do 31.03.2019 platiteľ a zdaniteľná
osoba, ktorá nie je platiteľom, môžu vyhotoviť zjednodušenú faktúru, ktorá neobsahuje všetky údaje
podľa odseku 1. Zjednodušenou faktúrou je doklad vyhotovený elektronickou registračnou pokladnicou
podľa osobitného predpisu, ak cena tovaru alebo služby vrátane dane uhradená v hotovosti nie je viac
ako 1 000 eur alebo uhradená inými platobnými prostriedkami nahrádzajúcimi hotovosť nie je viac ako

1 600 eur a doklad vyhotovený tankovacím automatom pre bezobslužné čerpanie pohonných látok, ak
cena tovaru vrátane dane uhradená elektronickým platobným prostriedkom nie je viac ako 1 600 eur;
doklad nemusí obsahovať údaje podľa odseku 1 písm. b) a jednotkovú cenu podľa odseku 1 písm. g).

51. Podľa § 2 písm. z) zákona o ERP na účely tohto zákona sa rozumie tržbou platba prijatá z

predaja tovaru alebo z poskytovania služby na predajnom mieste v hotovosti alebo inými platobnými
prostriedkami, ktoré nahrádzajú hotovosť, najmä elektronickými platobnými prostriedkami alebo
poukážkou, ktorá oprávňuje na nákup tovaru alebo na poskytnutie služby, okrem platby prijatej
bezhotovostne prevodom na účet podnikateľa; tržbou je aj platba prijatá ako preddavok.

52. Podľa § 4 ods. 4 písm. b) bod 8 zákona o ERP do fiskálnej pamäte sa nezameniteľne a
neodstrániteľne zaznamenáva kontrolný kód na účely overenia pravosti kontrolného záznamu.

53. Podľa § 8 ods. 1 zákona o ERP v znení účinnom do 31.12.2018 podnikateľ je povinný po
zaevidovaní tržby v elektronickej registračnej pokladnici alebo vo virtuálnej registračnej pokladnici

odovzdať kupujúcemu pokladničný doklad okrem kópie pokladničného dokladu ihneď po jeho vytlačení
v elektronickej registračnej pokladnici alebo vo virtuálnej registračnej pokladnici; iný doklad vyhotovený
elektronickou registračnou pokladnicou alebo virtuálnou registračnou pokladnicou o prijatí tržby
podnikateľ nesmie kupujúcemu odovzdať. Pokladničný doklad obsahuje najmenej tieto povinné údaje:

a) daňový kód elektronickej registračnej pokladnice alebo kód virtuálnej registračnej pokladnice,
b) daňové identifikačné číslo, ak podnikateľ nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty,
c) identifikačné číslo pre daň z pridanej hodnoty, ak podnikateľ je platiteľom dane z pridanej hodnoty,
d) ochranný znak,e) poradové číslo od poslednej dennej uzávierky,
f) dátum a čas vyhotovenia pokladničného dokladu,
g) označenie tovaru alebo označenie služby, množstvo tovaru alebo rozsah služby a priradenie sadzby

dane z pridanej hodnoty, okrem prípadu, ak platiteľ dane z pridanej hodnoty uplatňuje osobitnú úpravu
uplatňovania dane podľa osobitného predpisu,
h) cenu tovaru alebo cenu služby,
i) obchodné meno, sídlo alebo miesto podnikania podnikateľa a predajné miesto, ak je odlišné od sídla
alebo miesta podnikania,

j) základ dane z pridanej hodnoty, ak podnikateľ je platiteľom dane z pridanej hodnoty v členení podľa
sadzieb, okrem prípadu, ak platiteľ dane z pridanej hodnoty uplatňuje osobitnú úpravu uplatňovania
dane podľa osobitného predpisu,
k) sadzbu dane z pridanej hodnoty alebo údaj o oslobodení od dane z pridanej hodnoty, ak podnikateľ je
platiteľom dane z pridanej hodnoty v členení podľa sadzieb, okrem prípadu, ak platiteľ dane z pridanej
hodnoty uplatňuje osobitnú úpravu uplatňovania dane podľa osobitného predpisu,

l) výšku dane z pridanej hodnoty spolu, ak podnikateľ je platiteľom dane z pridanej hodnoty v
členení podľa sadzieb, okrem prípadu, ak platiteľ dane z pridanej hodnoty uplatňuje osobitnú úpravu
uplatňovania dane podľa osobitného predpisu,
m) zaokrúhlenie ceny,
n) celkovú sumu platenej ceny,

o) ďalšie údaje, ktorých uvedenie vyplýva z osobitného predpisu.

V. Konanie na správnom súde, rozhodnutie správneho súdu

54. Správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného

orgánu verejnej správy a orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, preskúmal v rozsahu uplatnených
žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP) napadnuté rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho
konania predchádzajúcemu jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti
rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP), nariadil na prejednanie veci samej podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP
pojednávanie na deň 12. marca 2020 a dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná.

55. Správny súd konal podľa § 114 Správneho súdneho poriadku v neprítomnosti účastníkov konania,
ktorí svoju neúčasť na nariadenom pojednávaní ospravedlnili a súhlasili s tým, aby sa konalo v ich
neprítomnosti.

56.Správnysúduznesenímč.k.14S/13/2019-68z2.mája2019zamietolnávrhnapriznanieodkladného
účinku správnej žalobe.

57. Úlohou správneho súdu v danom prípade bolo preveriť zákonnosť aplikácie hmotnoprávnych
ustanovení zákona o DPH v nadväznosti na vyhodnotenie zisteného skutkového stavu, správnosť jeho

aplikácie pri posudzovaní splnenia zákonných podmienok na nepriznanie žalobcom uplatneného nároku
na odpočet dane podľa § 49 ods. 1 a 2 a § 51 ods. 1 zákona o DPH a to s poukazom na zistené
skutočnosti pri preverovaní oprávnenosti uplatneného nároku za kontrolované zdaňovacie obdobie
február 2015.

58. Z obsahu administratívneho spisu mal správny súd preukázané, že daňová kontrola sa v zmysle
§ 46 ods. 1 daňového poriadku, na základe žiadosti daňového subjektu, začala dňa 28.04.2016.
Správca dane výzvou na predloženie dôkazov zo dňa 11.01.2017 vyzval daňový subjekt podľa §
45 ods. 2 písm. e) daňového poriadku na predloženie dôkazov preukazujúcich reálne uskutočnenie
zdaniteľného plnenia deklarovaného zjednodušenými faktúrami vyhotovenými daňovým subjektom

WIKING STAV s.r.o., so sídlom Podzámska 732/16, 929 01 Veľké Dvorníky, IČO : 47 104 040 za
nákup pohonných hmôt na prevádzkach ČS Slovnaft Dolná Streda, 925 63 Dolná Streda z elektronickej
pokladnice DKP 2002023749057003, 2002023749057004 a ČS Slovnaft Sereď, Bratislavská, 926
01 Sereď z elektronickej pokladnice DKP 2002023749057001 za zdaňovacie obdobie február 2015
zaúčtované výdavkovým pokladničným dokladom č. PV 15/058 a rovnako na predloženie dôkazov

preukazujúcich reálne uskutočnenie zdaniteľného plnenia deklarovaného zjednodušenými faktúrami
vyhotovenými daňovým subjektom MONUMENT MAGNUS, s.r.o., so sídlom Hraničná 1800/21, 949
01 Nitra, IČO : 46 753 591 za nákup na predajnom mieste OC MLYNY z elektronickej registračnej
pokladnice DKP 10020235503886003 za zdaňovacie obdobie február 2015 zaúčtované výdavkovýmpokladničným dokladom č. PV 15/057. Na základe tejto výzvy daňový subjekt predložil správcovi
dane knihy jázd za rok 2015. V rámci miestneho zisťovania konaného dňa 19.12.2016 u daňového
subjektu MONUMENT MAGNUS, s.r.o. v OC MLYNY správca dane zistil, že na registrovanej adrese

umiestnenia elektronickej registračnej pokladnice tohto daňového subjektu, nebolo možné vykonať
preverenie tržieb a zapožičať kontrolné záznamy z ERP DKP č. 1002023550386003, pretože na adrese
umiestnenia ERP v OC MLYNY sa predajňa nenachádzala, pričom táto sa podľa vyjadrenia prítomnej
zamestnankyne spoločnosti MT SHOE - SHOES EXPERT s.r.o. na danom miestne nachádzala do
júna 2016. Správca dane opakovane vyzval (výzva zo dňa 21.12.2016 a 16.02.2017) spoločnosť

MONUMENT MAGNUS, s.r.o. na vydanie kontrolných záznamov ERP DKP č. 1002023550386003
za obdobie od 01.01.2015 do 31.12.2015. Výzvu osobne prevzal dňa 16.02.2017 konateľ spoločnosti
I. F., doklady však nepredložil. V rámci miestneho zisťovania konaného dňa 06.09.2016 konateľ
spoločnosť WIKING STAV s.r.o. predložil správcovi dane kontrolné záznamy za zdaňovacie obdobia
01.01.2015 - 31.05.2015 a 01.07.2015 do 31.12.2015. Správca dane vyzval spoločnosť Datapac
s.r.o., ako servisnú organizáciu, aby predložila kontrolné záznamy daňového subjektu WIKING STAV

s.r.o. za obdobie od 01.01.2015 do 31.05.2015 a za obdobie od 01.07.2015 do 31.12.2015, na ktorých
sa nachádzajú kontrolné kódy a to za účelom preverovania pravosti dokladov vyhotovenými vyššie
uvedenými elektronickými registračnými pokladnicami. Servisná organizácia tieto kontrolné záznamy
správcovi dane predložila.

59. Správca dane postupom podľa § 45 ods. 1 písm. f) daňového poriadku dňa 16.02.2017 oboznámil
daňový subjekt (žalobcu) so skutočnosťami zistenými v priebehu daňovej kontroly za zdaňovacie
obdobia január - máj 2015, júl - december 2015. Konkrétne správca dane vo vzťahu k zdaňovaciemu
obdobiu február 2015 uviedol, že daňový subjekt deklaroval nadobudnutie pohonných hmôt na
prevádzkach ČS Slovnaft Dolná Streda, 925 63 Dolná Streda z elektronickej registračnej pokladnice

DKP 2002023749057003, 2002023749057004 a ČS Slovnaft Sereď, Bratislavská, 926 01 Sereď z
elektronickej pokladnice DKP 2002023749057001 na základe zjednodušených faktúr vyhotovených
daňovým subjektom WIKING STAV s.r.o., pričom si v kontrolovanom zdaňovacom období uplatnil právo
na odpočítanie dane zo zjednodušených faktúr zaúčtovaných výdavkovým pokladničným dokladom
č. PV15/058 spolu v sume bez DPH 17 135,36 eur, DPH 3427,25 eur, suma s DPH 20 562,61

eur. Správca dane oboznámil daňový subjekt s úkonmi vykonanými v priebehu daňovej kontroly vo
vzťahu k spoločnosti WIKING STAV s.r.o. a Datapac s.r.o. s tým záverom, že kontrolou kontrolných
záznamov zaslaných spoločnosťou Datapac s.r.o. zistil, že kontrolné kódy na zjednodušených faktúrach
predložených daňovým subjektom (žalobcom) k výkonu kontroly sú rozdielne ako kontrolné kódy
na kontrolných záznamoch od servisnej organizácie Datapac s.r.o. Správca dane preto posúdil tieto

pokladničné doklady ako nedôveryhodné, nakoľko nie je možné, aby rovnaký pokladničný doklad
mal iný kontrolný kód v kontrolnom zázname a iný kontrolný kód na vytlačenom pokladničnom
doklade. Ďalej vo vzťahu k zdaňovaciemu obdobiu február 2015 správca dane uviedol, že žalobca
deklaroval nadobudnutie tovaru na základe zjednodušených faktúr vyhotovených daňovým subjektom
MONUMENT MAGNUS, s.r.o. z ERP s DKP č. 1002023550386003, pričom si v danom zdaňovacom

období uplatnil právo na odpočítanie dane zo zjednodušených faktúr zaúčtovaných výdavkovým
pokladničným dokladom č. PV 15/057, spolu v sume bez DPH 4 337,17 eur, DPH 867,43 eur, suma
s DPH 5 204,60 eur. Správca dane rovnako oboznámil daňový subjekt s úkonmi vykonanými v
priebehu daňovej kontroly vo vzťahu k spoločnosti MONUMENT MAGNUS, s.r.o. s tým záverom, že má
dôvodné pochybnosti o zjednodušených faktúrach predložených k výkonu daňovej kontroly, nakoľko na

registrovanej adrese ERP DKP č. 1002023550386003 sa nachádzala predajňa obuvi, pričom daňový
subjekt deklaruje nadobudnutie iného druhu tovaru a služieb s tým, že k ich nadobudnutiu nepredložil
v stanovenej lehote žiadny dôkaz. S poukazom na uvedené mal správca dane dôvodné pochybnosti
o zjednodušených faktúrach predložených k výkonu daňovej kontroly, keďže tieto boli v rozpore s
výsledkom preverovania a nemožno ich teda považovať za doklady preukazujúce právo na odpočítanie

dane podľa § 49 a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH. Na základe uvedeného správca dane vyzval
daňový subjekt, aby pochybnosti hodnoverne odstránil a pravdivosť údajov riadne preukázal a to v
lehote 8 dní odo dňa doručenia oboznámenia s tým, že daňovému subjektu súčasne oznámil, že došlo
k prenosu dôkazného bremena na kontrolovaný subjekt (žalobcu).

60. Dňa 1. marca 2017 sa k správcovi dane za účelom vyjadrenia sa k skutočnostiam zisteným
v priebehu daňovej kontroly dostavil konateľ daňového subjektu, ktorý vo vzťahu k zjednodušeným
faktúram vyhotovených spoločnosťou WIKING STAV s.r.o. uviedol, že dané pohonné hmoty boli
natankované, riadne zaplatené šoférmi spoločnosti s tým, že na zjednodušených faktúrach vystavenýchtouto spoločnosťou suma, hodnota a čas bola zhodná s výdajným stojanom, pričom iné veci si šofér
nemôže od obsluhy preveriť. Tiež uviedol, že pohonné hmoty boli spotrebované, jazdy boli vykonané,
ktorá skutočnosť bola overená knihou jázd vytvorenou externou spoločnosťou na základe vystavených

faktúr, na základe spotrebovaných pohonných hmôt a na základe bločkov. Vo vzťahu k spoločnosti
MONUMENT MAGNUS, s.r.o. uviedol, že pán F. sa vyjadril za túto spoločnosť, o čom bola spísaná
zápisnica.

61. Dňa 1. marca 2017 sa v prítomnosti konateľa žalobcu konalo vypočutie svedka I. F., konateľa

spoločnosti MONUMENT MAGNUS, s.r.o., pričom z výsluchu bola spísaná zápisnica číslo :
100376149/2017. Svedok uviedol, že ho oslovil pán U., nakoľko mu boli spochybnené doklady, ktoré
vystavilvmenespoločnostiMONUMENTMAGNUS,s.r.o.Popredloženízjednodušenýchfaktúrvyhlásil,
že ich všetky vytvoril na pokladnici VAROS, ktorú spoločnosť MONUMENT MAGNUS, s.r.o. zakúpila
a fiškalizovala v spoločnosti LAROS TRADE. Uviedol, že pokladňu mali umiestnenú v obchodných
priestoroch na adrese, ktorá bola uvedená na blokoch s tým, že prevažnú časť tovaru, ako napríklad

pneumatiky, kancelársky papier, olej, toner a ostatný kancelársky materiál dovážali z Českej republiky
na základe samostatných objednávok, ktoré pán U. robil v nepravidelných časoch, v nepravidelných
množstváchstým,žekeďmalpeniazehovyplácal.Tiežuviedol,žespoločnosťMAGNUSmáautoservis,
zdviháky a pánovi U. poskytovali v danom období aj servis jeho vozidiel. Tiež uviedol, že pod tovarom
chémia boli dodávané čistiace prostriedky. Súčasne sa zaviazal, že kontrolné záznamy predloží do

07.03.2017 a tiež, že servisnou organizáciou je spoločnosť VAROS TRADE. Z obsahu administratívneho
spisu je preukázané, že požadované doklady pán F. nepredložil.

62. Správca dane dňa 13.03.2017 vyhotovil protokol z daňovej kontroly č. 100448195/2017, ktorý bol
spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole doručený dňa 16. marca 2017

daňovému subjektu (žalobcovi). Uvedeným dňom bola daňová kontrola ukončená (§ 46 ods. 9 písm.
a/ daňového poriadku). Daňový subjekt vo vyjadrení k zisteniam uvedeným v protokole (vyjadrenie
zo dňa 25.04.2017) vo vzťahu k spoločnosti WIKING STAV s.r.o. poukázal na to, že doposiaľ zistený
skutkový stav, ktorý je založený na spochybnení dôveryhodnosti pokladničných dokladov neodôvodňuje
záver o neoprávnenom odpočte dane z pridanej hodnoty, ale vyvoláva podozrenie, či dodávateľ používal

registračnú pokladnicu v súlade so zákonom. V prípade obchodnej spoločnosti MONUMENT MAGNUS,
s.r.o. uviedol, že je nesporné, že pokladničné doklady, ktoré predložil pri daňovej kontrole a na základe
ktorých si odpočítal DPH boli vystavené touto obchodnou spoločnosťou, ktorá mu tovar uvedený v
daňových dokladoch riadne dodala, pričom on za tovar riadne zaplatil s tým, že tieto skutočnosti
sú preukázané. Preto zastal názor, že nemohol porušiť ustanovenie § 51 ods. 1 písm. a) zákona

o DPH, pretože pokladničné doklady boli preukázateľne vyhotovené na registračnej pokladni, ktorú
táto obchodná spoločnosťou používala, mala ju riadne zaevidovanú s tým, že daňový úrad jej pridelil
DKP. Tiež poukázal na to, že hodnotenie dôkazov vykonaných správcom dane je bez akéhokoľvek
akceptovateľného racionálneho základu a z dôkazov, na ktoré sa správca dane odvoláva, pri žiadnej
možnej interpretácii nevyplývajú prijaté skutkové závery.

63.Správcadanevrámcivyrubovaciehokonaniazaúčelomprevereniapravostipokladničnýchdokladov
spoločnosti MONUMENT MAGNUS, s.r.o. uskutočnil dňa 23.06.2017 miestne zisťovanie na prevádzke
servisnej organizácie Varos Trade s.r.o. Zamestnancovi tejto servisnej organizácie boli predložené
fotokópie pokladničných dokladov deklarujúcich predaj tovaru a služieb spoločnosťou MONUMENT

MAGNUS, s.r.o., pričom bolo zistené, že tlačiareň 4000-FT.11940 bola predaná touto servisnou
organizáciou dňa 05.06.2014 spoločnosti MONUMENT MAGNUS, s.r.o., pričom bola zasielaná na
dobierku s tým, že touto servisnou organizáciou nebola aktivovaná ani servisovaná.

64. V rámci vyrubovacieho konania bol ako svedok vypočutý dňa 03.07.2017 v prítomnosti

splnomocneného zástupcu žalobcu C. P., konateľ spoločnosti WIKING STAV s.r.o., ktorý uviedol, že
čerpaciestaniceSereďaDolnáStredasúvovlastníctvespoločnostiSLOVNAFT,a.s.,pričomspoločnosť
WIKING STAV s.r.o. je nájomcom týchto staníc, pohonné látky predávané na týchto čerpacích staniciach
súvovlastníctvespoločnostiSLOVNAFT,a.s.aspoločnosťWIKINGSTAVs.r.o.pohonnéhmotypredáva
na základe nájomnej zmluvy. Svedok nevedel uviesť, prečo kontrolné záznamy, ktoré dňa 06.09.2016

predložil neobsahovali kontrolné kódy, nevedel tiež vysvetliť, prečo existujú dva pokladničné doklady s
totožnými údajmi, ale rozdielnymi kontrolnými kódmi s tým, že v tejto súvislosti uviedol, že kontrolný kód
je elektronický podpis, ktorý je vygenerovaný počítačom. Na otázku správcu dane, či existuje možnosť,
že boli tieto pokladničné doklady dodatočne vytlačené uviedol, že na ich čerpacích staniciach určite nie.65. Správca dane dňa 09.08.2017 preveroval pravosť pokladničných dokladov prostredníctvom
miestneho zisťovania u daňového subjektu SLOVNAFT, a.s., pričom zistil, že kontrolné záznamy

predložené správcovi dane servisnou organizáciou Datapac s.r.o. sú totožné s kontrolnými záznamami
predloženými spoločnosťou SLOVNAFT, a.s. s tým, že spoločnosť SLOVNAFT, a.s. priznala a odviedla
DPH z pokladničných dokladov podľa kontrolných záznamov predložených spoločnosťou SLOVNAFT,
a.s. Tiež správca dane zistil, že prevádzkovatelia čerpacích staníc SLOVNAFT, a.s. vystavujú
pokladničné doklady s nezameniteľným kontrolným kódom uvedeným na každom pokladničnom

doklade, pričom kontrolné kódy sú zaznamenávané do fiskálnej pamäte, údaje z ERP archivuje
spoločnosť Datapac s.r.o. s tým, že prevádzkovatelia čerpacích staníc nedisponujú kontrolnými
záznamami, prevádzkovateľ vlastní len elektronický žurnál. Rovnako zistil, že uvedené ERP pracujú
v režime on-line, údaje sa prenášajú automaticky bez možnosti zásahu obsluhy čerpacej stanice,
vlastníkom programu nainštalovaného v ERP je výrobca Datapac s.r.o.

66. O výsledkoch dokazovania bol splnomocnený zástupca žalobcu oboznámený na ústnom
pojednávaní konanom dňa 13.09.2017, pričom žalobca vo svojom písomnom vyjadrení zotrval na
záveroch uvedených vo svojom vyjadrení k zisteniam uvedeným v protokole. Tiež uviedol, že za
nezrovnalosti medzi zjednodušených faktúr nezodpovedá s tým, že nie je zákonnou povinnosťou a
ani nie je v možnostiach daňových subjektov nadobúdajúcich tovar od dodávateľov používajúcich

registračné pokladnice overiť si aj údaje, ktoré právnej predpisy neustanovujú ako povinnú náležitosť.

67. Dňa 27.09.2017 došlo k prerokovaniu pripomienok a dôkazov predložených žalobcom k protokolu
č. 100448195/2017 zo dňa 13.03.2017, pričom správca dane označil zápisnicu ako poslednú vo
vyrubovacom konaní. Žalobca sa so závermi správcu dane nestotožnil, uviedol, že dôkazy, o ktoré

správca dane opiera svoje závery považuje za nedostatočné, pričom zotrval na svojich písomných
podaniach, z ktorých jednoznačne vyplýva, že zjednodušené pokladničné doklady boli vždy vydané
subjektom, ktorý mu dodal tovar a za ktorý na základe týchto pokladničných dokladov uhradil kúpnu
cenu v deň na nich uvedenom a prevzal množstvá uvedené na pokladničných dokladoch.

68. Z úradného záznamu zo dňa 03.10.2017 vyplýva, že správca dane si vyhotovili kópiu rozhodnutia
o vyrubení rozdielu dane č. 102734123/2016 zo dňa 15.03.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť bez
vyčerpania riadneho opravného prostriedku. V danom prípade išlo o zdaňovacie obdobie jún 2015,
pričom žalobca v rámci daného zdaňovacieho obdobia predložil aj pokladničné doklady od spoločnosti
WIKING STAV s.r.o. s tým, že bolo zistené, že táto spoločnosť v kontrolných záznamoch neevidovala ani

jeden pokladničný doklad vystavený z ERP, ktorý by sa zhodoval s dokladmi predloženými žalobcom.

69. Správca dane vydal dňa 05.10.2017 rozhodnutie č. 102111803/2017, ktorým žalobcovi podľa § 68
ods. 5 daňového poriadku vyrubil rozdiel dane v sume 4 294,68 eur za zdaňovacie obdobie február 2015.
Na základe podaného odvolania žalovaný svojim predchádzajúcim rozhodnutím č. 100237334/2018

zo dňa 26.01.2018 podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku zrušil rozhodnutie správcu dane a vec mu
vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že žalovaný uzavrel, že
skutočnosť, že na sporných ERP dokladoch sú uvedené kontrolné kódy (nejde o povinnú náležitosť
dokladu podľa zákona o ERP a zákona o DPH), ktoré sú odlišné od kontrolných kódov na dokladoch
predložených spoločnosťou SLOVNAFT, a.s. a servisnou organizáciou Datapac s.r.o., pričom ostatné

údaje na dokladoch predložených daňovým subjektom (povinné náležitosti dokladu) sú zhodné s údajmi
na dokladoch predložených spoločnosťou SLOVNAFT, a.s., ako aj servisnou organizáciou Datapac
s.r.o., síce vyvoláva odôvodnené pochybnosti o pravdivosti predložených dokladov, avšak bez ďalších
dôkazov nie je dostatočným dôvodom na neuznanie odpočítania dane z predložených dokladov. Tiež
žalovaný skonštatoval, že samotné materiálne plnenie spochybnené nebolo. Žalovaný vytkol správcovi

dane,žepredmetnúnezrovnalosťvôbecnepreverovaludodávateľaWIKINGSTAVs.r.o.,pričomsprávcu
dane naviedol na to, že bol oprávnený preveriť údaje zapísané v knihe ERP aj prostredníctvom Colného
úradu Bratislava, ktorý má oprávnenie preverovať manipuláciu s ERP prípade vypočuť osoby uvedené
na sporných dokladoch „Obsluha", aby sa vyjadrili k zisteným rozporom. Vo vzťahu k deklarovanému
dodávateľovi MONUMENT MAGNUS, s.r.o. žalovaný poukázal na to, že z vykonaného dokazovania

nevyplýva, v akom vzťahu k spoločnosti MONUMENT MAGNUS, s.r.o. bola zamestnankyňa predajne
obuvi MT SHOE - SHOES EXPERT s.r.o., pričom správcovi dane vytkol, že nevykonal preverenie
predmetného tvrdenia u spoločnosti MONUMENT MAGNUS, s.r.o. ani u prenajímateľa priestorov, v
ktorých sa mala predajňa spoločnosti nachádzať, prípadne nepreveril, či v OC MLYNY Nitra nemalaspoločnosť MONUMET MAGNUS s.r.o. prenajatých viac priestorov, vzhľadom k skutočnosti, že OC
MLYNY Nitra je obchodné centrum na adrese Štefánikova 61, Nitra s viacerými podlažiami. Tiež
vytkol správcovi dane, že sa dostatočne nezaoberal materiálnym plnením, nezískal vyjadrenie od

daňovéhosubjektu,aniodkonateľaspoločnostiMONUMENTMAGNUS,s.r.o.kpriebehudeklarovaných
zdaniteľných obchodov, napríklad akým spôsobom a aká reklamná činnosť bola daňovému subjektu
dodaná, servis vozidiel, poradenstvo, kde konkrétne boli poskytnuté predmetné služby, kde a kým
mu bol odovzdaný tovar s predložením dôkazov deklarujúcich dané plnenie - objednávky, vzájomná
komunikácia, predloženie reklamných materiálov a pod.

70. Po vrátení veci na ďalšie konanie a rozhodnutie vo vzťahu k neuznaniu odpočítania dane na
základe predložených pokladničných dokladov od spoločnosti WIKING STAV s.r.o. správca dane
preveroval existenciu materiálneho plnenia - pohonných hmôt a za tým účelom vyzval Národnú
diaľničnú spoločnosť, a.s., aby poskytla informácie o vozidlách s EVČ : GA-008CY, GA-012DP,
GA-017EG, GA-090BP, GA-099CJ, GA-099CY, GA-115DZ, GA-122EK, GA-202CR, GA-283CV,

GA-008CV, GA-293DZ, GA-420DV, GA-475DS, GA-540EE, GA-553DY, GA-583EG, GA-694DL,
GA-913DP, konkrétne žiadal zaslať výpis z mýtneho systému za obdobie 01.01.2015-31.12.2015 s
údajmi, na koho boli vystavené mýtne jednotky. Išlo o vozidlá, ktoré žalobca používal v kontrolovanom
období na výkon svojej činnosti a do ktorých mali byť pohonné hmoty natankované na čerpacích
staniciach Dolná Streda a Sereď podľa zaslanej knihy jázd.

71. Národná diaľničná spoločnosť, a.s. zaslala dňa 12.03.2018 správcovi dane odpoveď, z obsahu ktorej
vyplýva, že v Elektronickom mýtnom systéme boli v danom období zaregistrované vozidlá GA-008CY,
GA-012DP, GA-017EG, GA-090BP, GA-115DZ, GA-122EK, GA-420DV, GA-475DS, GA-540EE,
GA-553DY, GA-583EG, GA-694DL, GA-913DP, pričom vozidlá GA-099CJ, GA-099CY, GA-202CR,

GA-283CV a GA-293DZ v v danom období v Elektronickom mýtnom systéme zaregistrované neboli.
Súčasne NDS, a.s. informovala správcu dane, že povinnosť registrácie do systému elektronického
výberu mýta majú prevádzkovatelia motorových vozidiel, na ktoré sa vzťahuje povinnosť platby mýta.

72. Správca dane súčasne za účelom preverenia deklarovaných obchodov so spoločnosťou

MONUMENT MAGNUS, s.r.o. dňa 22.02.2018 vyzval spoločnosť MLYNY, a.s. o zaslanie Zmluvy
o nájme nebytových priestorov v OC MLYNY uzatvorenej medzi prenajímateľom MLYNY, a.s. a
nájomcom MONUMENT MAGNUS, s.r.o. a Zmluvy o nájme nebytových priestorov uzatvorenej medzi
prenajímateľom MLYNY, a.s. a nájomcom MT SHOE - SHOES EXPERT s.r.o. Rovnako žiadal o
uvedenie, či sa jednalo o ten istý pokračujúci nájom len so zmenou názvu spoločnosti, prípade o úplne

iné spoločnosti, iné prevádzky s inými kontaktnými osobami a ďalej o uvedenie časového trvania týchto
nájmov. Spoločnosť MLYNY, a.s. požadované doklady zaslala správcovi dane 2.marca 2018 a súčasne
správcovi dane oznámila, že spoločnosť MONUMENT MAGNUS, s.r.o. bola nájomcom obchodnej
jednotky od 30.05.2014 do 30.03.2016, pričom k 01.04.2016 prišlo dohodou k zmene Zmluvy o nájme
nebytových priestorov, konkrétne k zmene nájomcu z MONUMENT MAGNUS, s.r.o. na MT SHOE -

SHOES EXPERT s.r.o., s ktorou bol ukončený zmluvný vzťah ku dňu 30.09.2017.

73. Správca dane spísal dňa 19.04.2018 úradný záznam, obsahom ktorého bolo vyhodnotenie dôkazov
týkajúcich sa deklarovaného dodávateľa žalobcu - spoločnosti MONUMENT MAGNUS, s.r.o. Zo záveru
správcu dane vyplýva, že považuje dokazovanie za dostatočné, keď vo vyrubovacom konaní bolo

preukázané, že spoločnosť MONUMENT MAGNUS, s.r.o. prevádzkovala v roku 2015 predajňu obuvi
v OC MLYNY Nitra s tým, že na uvedenú prevádzku mala na daňovom úrade registrovanú ERP
DKP č. 1002023550386003. Správca dane uzavrel, že nie je možné, aby spoločnosť MONUMENT
MAGNUS, s.r.o. v prevádzke predajne obuvi - spoločenských a extravagantných topánok a módnych
doplnkov predávala tovar ako pracovné odevy, toner, reklamné predmety, kancelársky papier, chémiu,

olej, kancelársky materiál, pneumatiky. Ďalej správca dane poukázal na to, že splnomocnený zástupca
spoločnosti MONUMENT MAGNUS, s.r.o. I. F. síce verbálne uskutočnenie plnení potvrdil, avšak
nepredložil žiadne doklady, ani požadované kontrolné záznamy (nereagoval na výzvu správcu dane
č. 100310336/2017, ani na opatrenia prijaté v zápisnici o ústnom pojednávaní č. 100376149/2017).
Vo vzťahu k žalobcovi správca dane poukázal na to, že tento v priebehu daňovej kontroly, ani v

priebehu vyrubovacieho konania nepredložil žiadny dôkaz o prijatí tovaru resp. služby od spoločnosti
MONUMENT MAGNUS, s.r.o., obmedzil sa iba na navrhnutie svedka I. F.. Správca dane tiež poukázal
na to, že servisná organizácia VAROS TRADE s.r.o., ktorá spoločnosti MONUMENT MAGNUS, s.r.o.
predala dňa 05.06.2014 tlačiareň 4000-FT.11940, túto tlačiareň neaktivovala ani neservisovala, čo bolrozpor s obsahom výpovede I. F.. Poukázal tiež na ďalšie zistenie a to nereálne číslovanie denných
uzávierok, ktoré je v rozpore so zákonom č. 289/2008 Z. z., čo bol ďalší dôkaz potvrdzujúci nepravosť
zjednodušených faktúr predložených žalobcom ku kontrole.

74. Správca dane spísal dňa 20.04.2018 úradný záznam, obsahom ktorého bolo vyhodnotenie dôkazov
- dokladov vyhotovených spoločnosťou WIKING STAV s.r.o. v konaní po vrátení veci žalovaným. Z
obsahu úradného záznamu vyplýva, že vo viacerých prípadoch sa nezhodujú údaje zaslané Národnou
diaľničnouspoločnosťou,a.s.súdajmiuvádzanýmivknihejázd,pričomkonkrétnesprávcadaneuviedol,

že podľa knihy jázd vozidlo s EČV GA-420DV dňa 15.01.2015 počas služobnej cesty v čase od
05:00 do 13:15 malo natankovať pohonné hmoty v množstve 82,68 l, pričom podľa detailného výpisu
mýtnychtransakciípredmetnévozidlodňa15.01.2015nejazdilo,neprešložiadnoumýtnoubránou;podľa
knihy jázd vozidlo s EVČ GA-583EG od januára 2015 do mája 2015 jazdilo pravidelne , tankovalo
pohonné hmoty v celkovom množstve 9 662,40 litrov, avšak podľa detailného výpisu mýtnych transakcií
predmetné vozidlo uskutočnilo prvú jazdu až v mesiaci jún 2015, ktorá skutočnosť bola potvrdená aj

daňovým priznaním k dani z motorových vozidiel za rok 2015, keď žalobca daň priznal a odviedol
za 7 mesiacov, s dátumom vzniku daňovej povinnosti dňa 01.06.2015; podľa knihy jázd vozidlo s
EVČ GA-475DS dňa 07.04.2015 počas služobnej cesty v čase od 07:00 do 11:55 malo natankovať
pohonné hmoty v množstve 245,90 litrov a podľa detailného výpisu mýtnych transakcií predmetné
vozidlo dňa 07.04.2015 nejazdilo, neprešlo žiadnou mýtnou bránou; podľa knihy jázd vozidlo s EČV

GA-694DL jazdilo a pravidelne tankovalo pohonné hmoty počas celého roku 2015, konkrétne od októbra
do decembra 2015 bolo nakúpených 4 026,59 litrov pohonných hmôt, pričom podľa detailného výpisu
mýtnych transakcií predmetné vozidlo jazdilo len do septembra 2015, za mesiace október - december
2015 nejazdilo, neprešlo žiadnou mýtnou bránou; podľa knihy jázd vozidlo s EČV GA-540EE v mesiaci
január 2015 jazdilo a pravidelne tankovalo pohonné hmoty v celkovom množstve 800,23 litrov, avšak

podľa detailného výpisu mýtnych transakcií predmetné vozidlo uskutočnilo prvú jazdu až v mesiaci
február 2015, ktorá skutočnosť bola potvrdená aj daňovým priznaním k dani z motorových vozidiel za
rok 2015, keď žalobca daň priznal a odviedol za 11 mesiacov, s dátumom vzniku daňovej povinnosti
dňa 01.02.2015. Správca dane na základe týchto zistených skutočností dospel k záveru, že žalobca
netankoval do svojich vozidiel pohonné hmoty na ČS Dolná Streda a Sereď tak, ako to deklaruje

zjednodušenými faktúrami vyhotovenými daňovým subjektom WIKING STAV s.r.o.

75. Obsahom administratívneho spisu je preukázané, že s úradným záznam č. 100775104/2018 zo dňa
19.04.2018 a č. 100783594/2018 zo dňa 20.04.2018 bol splnomocnený zástupca žalobcu oboznámený,
pričom mu boli poskytnuté aj údaje z elektronického mýtneho systému. Dňa 2. mája 2018 sa uskutočnilo

ústne pojednávanie, predmetom ktorého bolo oboznámenie o priebehu a o výsledkoch dokazovania vo
vyrubovacom konaní za zdaňovacie obdobia január až máj 2015 a júl až december 2015 po odvolacom
konaní. Posledná zápisnica vo vyrubovacom konaní bola spísaná dňa 24.05.2018 s tým záverom, že
vykonaným dokazovaním bolo dostatočne preukázané, že k dodaniu pohonných hmôt nedošlo tak,
ako je to deklarované zjednodušenými faktúrami predloženými kontrolovaným daňovým subjektom ku

kontrole, predložené pokladničné doklady sú falošné, čo bolo preukázané kontrolnými kódmi. Správca
dane taktiež uzavrel, že nedošlo k nadobudnutiu pohonných látok tak, ako to deklaruje daňový subjekt
(nesúlad medzi knihou jázd a záznamami z NDS, a.s.). Vo vzťahu k deklarovanému dodávateľovi
MONUMENT MAGNUS, s.r.o. správca dane skonštatoval, že žalobca nepredložil žiadne dôkazy, ktorými
by preukázal prijatie zdaniteľných plnení od dodávateľa MONUMENT MAGNUS, s.r.o. Žalobca odmietol

závery správcu dane v celom rozsahu, pretože ani jeden z dôkazov založených v administratívnom
spise, ani vo vzájomných súvislostiach nepreukazuje závery správcu dane, mal za to, že správca dane
nepostupoval v súlade s pokynom odvolacieho orgánu a tiež, že neexistuje hmatateľný dôkaz, na
základe ktorého by mohol správca dane prijať záver, že si neodôvodnene uplatnil nárok na odpočet DPH.
Tiež upozornil, že dôkazy v administratívnom spise vyvolávajú podozrenie, či bola v súlade s právnymi

predpismi odvedená DPH pri dodaní, kedy vzniká daňová povinnosť dodávateľovi.

76. Následne správca dane vydal prvostupňové rozhodnutie, pričom dôvody neuznania nároku na
odpočet DPH za zdaňovacie obdobie február 2015 sú uvedené v bode 2 tohto rozsudku.

77. Na úvod považuje správny súd za potrebné poukázať na samotný účel daňového konania, ktorým je
zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotno-právnymi predpismi svoje povinnosti
voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu
zisťovania, preverovania základu dane, alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určeniedane, alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Overenie oprávnenosti odpočítania dane
znamená objasnenie všetkých okolností, ktoré umožnia prijať závery, či podmienky boli splnené, či nárok
pre nesplnenie hoci len jednej zo všetkých vyžadovaných podmienok nie je vylúčený. Nakoľko ide o

hmotnoprávne podmienky, k takémuto záveru nestačí len existencia konkrétnej faktúry, hoci má všetky
formálno-právne náležitosti, ale musí sa overiť, či údaje v nej uvedené naozaj dokladujú predmetnú
činnosť (z odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/40/2015 z 28. septembra 2017).

78. Podľa zákona o dani z pridanej hodnoty, odpočítanie dane nenastáva ex lege, ale je právom

platiteľa dane, ktoré právo je spojené s jeho dôkaznou povinnosťou. Zákonodarca z dôvodu zabránenia
ľahkej zneužiteľnosti požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet dane uplatnil preukázal existenciu
podmienok, ktoré pre tieto nároky zákon stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane
z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené,
a to práve osobou uvedenou na faktúre, to znamená, že zdaniteľné plnenie mu bolo dodané a DPH bola
voči nemu uplatnená práve platiteľom DPH, uvedeným na faktúre.

79. V súvislosti s povinnosťou daňového subjektu preukázať skutočnosti vyplývajúce z predložených
daňových dokladov (faktúr) správny súd súčasne poukazuje na to, že uskutočňovanie zdaniteľných
plnení je ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu a preto má daňový subjekt,
ako platiteľ dane možnosť, obstarať si dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť

uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly preveruje
skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane (§ 44 ods. 1 daňového poriadku). Inak povedané je plne v
dispozícii daňového subjektu zabezpečiť si potrebné doklady za účelom minimalizácie rizika, že mu v
budúcnosti nebude z dôvodu dôkaznej núdze priznané právo na odpočítanie dane. Daňový subjekt
je povinný preukazovať v zmysle § 24 ods. 1 daňového poriadku a) skutočnosti, ktoré majú vplyv

na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných
podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov; b) skutočnosti, na ktorých preukázanie
bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania; c) vierohodnosť,
správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

80. V danom prípade je pre právne posúdenie veci a následné vyhodnotenie zisteného skutkového
stavu vo vzťahu k deklarovanému dodávateľovi WIKING STAV, s.r.o. potrebné zdôrazniť zásadnú
skutočnosť a to, že správca dane po vrátení veci na ďalšie konanie a rozhodnutie spochybnil nielen
pravosť predložených pokladničných dokladov, ale aj reálne nadobudnutie pohonných hmôt, tak ako
to deklaroval žalobca prostredníctvom knihy jázd, nakoľko bol zistený nesúlad medzi predloženou

knihou jázd a záznamami Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s. S týmto záverom sa žalovaný stotožnil.
Rovnako je tak obsahom administratívneho spisu, ako aj napadnutým rozhodnutím preukázané, že
správca dane nezrovnalosť predložených dokladov nepreveroval u dodávateľa WIKING STAV s.r.o.,
pričom rovnako túto nezrovnalosť nepreveroval ani prostredníctvom Colného úradu Bratislava a to s
odôvodnením, že nie je známe odkiaľ doklady pochádzajú, ani kde boli vytlačené. Žalobca namietal, že

správca dane nedoplnil dokazovanie v zmysle právneho názoru žalovaného a taktiež, že prijatý záver
o reálnom nadobudnutí pohonných hmôt nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, keďže ho správca
dane prijal na základe 5-6 jázd a ďalšie cca 1 755 prípadov nepreveroval. V tejto súvislosti zdôraznil, že
každé dodanie je samostatným dodaním a musí sa posudzovať a preukázať vždy samostatne. Žalobca
zotrval na svojom názore, že predložené pokladničné doklady, ktorých obsah sa stotožňoval v celom

rozsahu s údajmi, ktoré boli v registračnej pokladnici spoločnosti WIKING STAV s.r.o. preukazujú, že
táto spoločnosť mu dodala motorovú naftu.

81. Správny súd posudzoval zákonnosť napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k deklarovanému
dodávateľovi WIKING STAV, s.r.o. v dvoch rovinách, a to jednak z pohľadu vyhodnotenia predložených

pokladničných dokladov daňovými orgánmi a jednak z pohľadu preukázania reálnosti materiálneho
plnenia. V danej veci považuje správny súd za nesporné, že obchodná spoločnosť WIKING STAV
s.r.o. vydala pokladničné doklady obsahujúce obligatórne náležitosti určené zákonom o ERP, ktoré sa
zhodovali s dokladmi predloženými servisnou spoločnosťou Datapac s.r.o., čo súčasne znamená, že
tieto pokladničné doklady vydané odberateľom museli obsahovať aj správne kontrolné kódy. Rovnako

je v danej veci nesporné, že nesprávny kontrolný kód obsahovali iba predložené pokladničné doklady
pri platbe v hotovosti, teda v prípade, ak žalobca platil za dodaný tovar platobnou kartou, kontrolný
kód sa zhodoval. Taktiež je v danej veci nesporné, že pokladničné doklady predložené žalobcom
obsahovali totožné údaje ako pokladničné doklady predložené spoločnosťou WIKING STAV s.r.o., ktorévšak neobsahovali kontrolné kódy a rovnako, s výnimkou kontrolných kódov, obsahovali totožné údaje
aj s dokladmi predloženými servisnou spoločnosťou Datapac s.r.o. Rovnako je namieste zdôrazniť
relevantnú skutočnosť a to, že výlučne spoločnosť WIKING STAV s.r.o. disponovala s údajmi uvedenými

na predložených pokladničných dokladoch. S poukazom na uvedené, je preto z pohľadu správneho
súdu namieste argumentácia žalobcu, že nemôže niesť zodpovednosť za to, že pokladničné doklady
vydané touto spoločnosťou majú odlišné kontrolné kódy. Z uvedeného dôvodu správny súd zastáva
názor, že za predpokladu preukázania materiálneho plnenia a súčasne preukázania, že žalobca
tieto použil na svoje zdaniteľné plnenia, by výlučne ako dôvod nepriznania nároku na odpočítanie

dane prichádzalo do úvahy preukázanie, že sa žalobca spolu so svojím dodávateľom zúčastňoval
na podvodnom konaní v súvislosti s daňou z pridanej hodnoty resp. preukázanie, že o podvodnom
konaní vedel alebo musel vedieť, pričom dôkazné bremeno by v tomto smere zaťažovalo správcu dane.
Teda správca dane by žalobcovi musel preukázať, že vedel alebo mohol vedieť, že sa zúčastňuje na
podvodnom konaní spočívajúcom v nesplnení si daňovej povinnosti vo vzťahu k pohonným hmotám,
ktoré pravdepodobne neboli spoločnosťou SLOVNAFT, a.s. evidované. Správca dane však na základe

vykonaného dokazovania, ani pri vyhodnotení skutkových zistení vo vzájomných súvislostiach, ako
dôvod nepriznania nároku na odpočet DPH neoznačil podvodné konanie, a to ani v predchádzajúcom
konaní, v ktorom nebola preukazovaná skutočnosť, či reálne došlo k materiálnemu plneniu. Správny
súd rovnako zastáva názor, že pokiaľ by za predpokladu preukázania existencie materiálneho plnenia
a následného použitia pohonných hmôt žalobcom na jeho ďalšie zdaniteľné plnenia správca dane

nepreukázal vedomosť alebo účasť žalobcu na podvodnom konaní, žalobca by neniesol zodpovednosť
za to, že predložené kontrolné záznamy neobsahujú správny kontrolný kód, nakoľko túto skutočnosť
nemohol svojím konaním nijako ovplyvniť. Preto, podľa názoru správneho súdu, bolo namieste využiť
v danom prípade aj oprávnenie Colného úradu Bratislava, aby tento ozrejmil, akým spôsobom a či
za aktívnej účasti spoločnosti WIKING STAV s.r.o., ako aj žalobcu, respektíve aj bez účasti žalobcu,

mohlo dôjsť k duplicite pokladničných dokladov, pričom len jeden z nich je so správnym kontrolným
kódom. Správnemu súdu totiž nie je zrejmé, aký bol v danom prípade modus operandi, pričom s veľkou
dávkou pravdepodobnosti by práve ozrejmenie spôsobu vzniku duplicitných pokladničných dokladov
mohlo prispieť k preukázaniu, či sa žalobca na danom podvodnom konaní aktívne podieľal. Za daných
okolností nie je bez právneho významu skutočnosť, že v prípade platby platobnou kartou bol kontrolný

kód totožný s kódom evidovaným servisnou organizáciou Datapac s.r.o. a tiež pri zisťovaní samotnej
existencie duplicitných pokladničných dokladoch nie je bez relevancie ani skutočnosť, že v zdaňovacom
období jún 2015 žalobca predložil pokladničné doklady, ktoré sa vôbec nenachádzali ani v záznamoch
spoločnosti WIKING STAV s.r.o.

82. Avšak iný dôvod nepriznania nároku na odpočet dane za prijaté zdaniteľné plnenia nákupom
pohonných hmôt by prichádzal do úvahy v prípade, ak by nebola preukázaná existencia dodaného
tovaru alebo, ak by sa nepreukázalo, že dodaný tovar žalobca použil pre svoje zdaniteľné plnenia (§ 49
ods. 2 zákona o DPH), nakoľko v takomto prípade by neboli splnené základné hmotnoprávne podmienky
vzniku nároku na odpočet dane podľa citovaného ustanovenia zákona o DPH. Za uvedených okolností

prípadu by vadnosť predložených pokladničných dokladov nebola relevantná, resp. pre účely posúdenia
vzniku nároku žalobcu na odpočet dane za prijatie deklarovaných zdaniteľných plnení by nebolo
potrebné skúmať alebo preukazovať vedomosť žalobcu o podvodnom konaní jeho dodávateľa alebo
skúmať jeho účasť na tomto podvodnom konaní. Z odôvodnenia tak prvostupňového rozhodnutia, ako
aj napadnutého rozhodnutia vyplýva, že správca dane a následne žalovaný svoje rozhodnutie nepriznať

žalobcovi nárok na odpočítanie dane odôvodnili aj tým, že bolo spochybnené reálne nadobudnutie
pohonných hmôt, nakoľko bol zistený nesúlad medzi predloženou knihou jázd a záznamami Národnej
diaľničnej spoločnosti, a.s., pričom správca dane vyšpecifikoval konkrétne prípady, ktoré boli uvedené
správnym súdom v bode 61 tohto rozsudku.

83. Vo vzťahu k špecifikovaným príkladom, ktoré majú spochybniť, že k reálnemu dodaniu pohonným
hmôt skutočne došlo však musí správny súd vytknúť správcovi dane, ako aj žalovanému, ktorý jeho
záver odobril, že neposudzoval všetky vozidlá, u ktorých bolo Národnou diaľničnou spoločnosťou,
a.s. potvrdené, že v zdaňovacom období február 2015 boli zaregistrované v Elektronickom mýtnom
systéme, pričom zistené skutočnosti vzťahujúce sa k predmetnému zdaňovaciemu obdobiu - február

2015 sa týkali iba jedného vozidla, konkrétne vozidla s EVČ GA-583EG. V tejto súvislosti správny súd
apeluje na správcu dane a žalovaného, že je v záujme zákonnosti rozhodnutia, ktorého základom je
nesporne náležite zistený skutkový stav, aby aj v prípade daňovej kontroly, predmetom ktorej sú viaceré
zdaňovacie obdobia, zisťovali skutočnosti týkajúce sa konkrétneho zdaňovacieho obdobia a následnesvojezisteniauviedlivodôvodnenísvojhorozhodnutiaprávevovzťahuktomutozdaňovaciemuobdobiu.
Teda nepaušalizovali zistené skutočnosti na všetky zdaňovacie obdobia, nakoľko pri konkrétnom
zdaňovacom období môže byť zistená absencia resp. nedostatočnosť skutkového stavu pre následné

právne posúdenie veci, tak ako sa to stalo v danom prípade. Podľa názoru správneho súdu
spochybnenie pravdivosti údajov uvedených v knihe jázd v prípadoch uvedených v bode 74 tohto
rozsudku je na prijatie záveru o spochybnení reálneho dodania pohonných hmôt, ako aj ich následného
použitia na zdaniteľné plnenia žalobcu nedostatočné a navyše nie je zrejmé, či ostatné jazdy uvedené v
knihe jázd boli so záznamami NDS, a.s. stotožnené. Z uvedeného dôvodu bude potrebné, aby správca

dane, konkrétne vo vzťahu k zdaňovaciemu obdobiu február 2015 vyhodnotil pravdivosť predloženej
knihy jázd so záznamami NDS, a.s. V tejto súvislosti neobstojí argument žalovaného, že žalobca mal
preukázať, že pohonné hmoty použil na svoje zdaniteľné plnenia, nakoľko žalobca správcovi dane
na preukázanie tohto tvrdenia predložil knihu jázd, z ktorej však správca dane vybral a porovnal s
údajmi NDS, a.s. len zopár faktov, pričom naozaj z odôvodnenia rozhodnutia tak správcu dane, ako aj
žalovaného nie je zrejmé, či ostatné údaje boli so záznamami NDS, a.s. stotožnené.

84. Správny súd s poukazom na ustanovenie § 24 ods. 2 daňového poriadku, v zmysle ktorého
správca dane vedie dokazovanie a zároveň dbá na to, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy
daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov uzatvára, že v
danom prípade neboli skutočnosti potrebné na prijatie záveru o absencii reálnosti dodaných pohonných

hmôt zistené náležite, resp. nateraz nie sú dostatočným podkladom na prijatie záveru o neexistencii
materiálneho plnenia, pričom v danom prípade ide nesporne o preverenie skutočnosti nevyhnutnej
pre účely nároku na DPH. Preto správny súd vychádzajúc z bodov 81 až 83 uzavrel, že v prípade
deklarovaných obchodov so spoločnosťou WIKING STAV, s.r.o. nebol skutkový stav zistený dostatočne
na riadne posúdenie veci.

85. Správny súd súčasne zdôrazňuje, že v prípade deklarovaných obchodov so spoločnosťou WIKING
STAV s.r.o. je relevantný vzťah medzi touto spoločnosťou a žalobcom, pretože to mala byť práve
spoločnosť WIKING STAV s.r.o., ktorá mala žalobcovi pohonné hmoty dodať a vystaviť pokladničný
doklad. Teda pre posudzovanie nároku žalobcu na odpočítanie DPH za zdaňovacie obdobie február

2015 je irelevantné, že spoločnosť SLOVNAFT, a.s. DPH priznala a zaplatila. Rovnako je irelevantné
tvrdenie žalobcu, že na dokladoch predložených spoločnosťou WIKING STAV s.r.o. sa kontrolné
kódy nenachádzali, nakoľko podľa vyjadrenia spoločnosti SLOVNAFT, a.s. prevádzkovatelia čerpacích
staníc SLOVNAFT, a.s., ktorým je aj spoločnosť WIKING STAV s.r.o. vystavujú pokladničné doklady
s nezameniteľným kontrolným kódom uvedeným na každom pokladničnom doklade, pričom kontrolné

kódy sú zaznamenávané do fiskálnej pamäte a prevádzkovatelia čerpacích staníc týmito kontrolnými
záznamami nedisponujú.

86. Správny súd vo vzťahu k deklarovanému dodávateľovi MONUMENT MAGNUS, s.r.o., viazanúc
žalobnými bodmi, súhlasí so závermi konajúcich daňových orgánov, že žalobca po oboznámení sa

s pochybnosťami správcu dane ohľadne deklarovaných obchodov s uvedenou spoločnosťou (v
danom zdaňovacom období neboli poskytované žalobcovi týmto dodávateľom žiadne služby -poznámka
správneho súdu), tieto pochybnosti neodstránil, čo má za následok odôvodnené nepriznanie nároku
na odpočet DPH z predložených zjednodušených faktúr. Vo vzťahu k žalobným bodom správny súd
upriamuje pozornosť žalobcu, že svoju obranu týkajúcu sa nepriznania nároku na odpočet DPH na

základe zjednodušených faktúr od spoločnosti MONUMENT MAGNUS, s.r.o. zameral výlučne na
tvrdenia týkajúce sa predložených dokladov, vzniku daňovej povinnosti a povinnosti platiť daň, avšak
netvrdil, že správca dane a následne žalovaný nedostatočne zistili skutkový stav týkajúci sa daných
obchodov. Nad rámec však správny súd, vychádzajúc z obsahu administratívneho spisu, považuje
zistený skutkový stav vo vzťahu k deklarovaným obchodom so spoločnosťou MONUMENT MAGNUS,

s.r.o. za dostatočný na spochybnenie záveru, že k dodaniu tovaru došlo tak, ako to deklarujú predložené
doklady (výlučne zjednodušené faktúry), pričom žalobca na preukázanie opaku s výnimkou výsluchu I.
F., ktorý však tieto pochybnosti nebol spôsobilý zvrátiť, nepredložil a ani nenavrhoval vykonať žiadne iné
dôkazy. Preto vo vzťahu k spoločnosti MONUMENT MAGNUS, s.r.o. obstojí aj záver o nedostatočnej
obozretnosti žalobcu vo vzťahu k výberu svojich obchodných partnerov, ako aj vo vzťahu k zaobstaraniu

si potrebných dokladov na to, aby v budúcnosti nebol jeho nárok na odpočet dane spochybnený.
Žalobca však nenesie zodpovednosť za preukázané skutočnosti týkajúce sa nepravosti predložených
zjednodušených faktúr.87. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností preto správny súd postupom podľa § 191 ods. 1 písm.
e) SSP zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného a podľa § 191 ods. 3 písm. a) SSP aj prvostupňové
rozhodnutie a vec podľa § 191 ods. 4 SSP vrátil na ďalšie konanie Daňovému úradu Trnava.

88. V ďalšom konaní bude úlohou správcu dane napríklad aj prostredníctvom Colného úradu Bratislava
a výsluchom konkrétnych zamestnancov spoločnosti WIKING STAV s.r.o. zistiť akým spôsobom, či za
aktívnej účasti žalobcu, respektíve aj bez účasti žalobcu, mohlo dôjsť k duplicite pokladničných dokladov
a vo svetle zistených skutkových okolností následne vyhodnotiť, či došlo k podvodnému konaniu zo

strany dodávateľa žalobcu a či žalobca o podvodnom konaní vedel alebo mohol vedieť, respektíve
či bol na ňom účastný. Podvodné konanie v danom prípade môže spočívať v predaji pohonných
hmôt, ktoré neboli zaevidované, čo by malo za následok nepriznanie a následné neodvedenie DPH.
V prípade, ak správca dane nepreukáže vedomosť žalobcu alebo jeho účasť na podvodnom konaní,
len samotná skutočnosť, že predložené pokladničné doklady obsahujú nesprávny kontrolný kód nie je
sama osebe dôvodom nepriznania nároku na odpočet DPH, tak ako to skonštatoval aj žalovaný vo

svojom predchádzajúcom rozhodnutí. Preukazovanie vedomosti však bude prichádzať do úvahy len za
predpokladu preukázania, že u žalobcu došlo k reálnemu dodaniu pohonných hmôt a ich následného
použitia na zdaniteľné plnenia, teda za splnenia hmotnoprávnych podmienok vzniku nároku na odpočet
DPH, pričom správca dane bude toto preverovať podľa predloženej knihy jázd a záznamov NDS, a.s.
za zdaňovacie obdobie február 2015.

89. Podľa § 191 ods. 6 SSP, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku (bod
81 až 86 tohto rozsudku), je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy
v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne
zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov,

môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.

90. V správnom súdnom konaní úspešnému žalobcovi priznal správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP
nárok na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania
rozhodne správny súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny

úradník (§ 175 ods. 2 SSP).

91. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 30 dní od

doručenia rozsudku na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno
odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie

rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred krajským súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d)
alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Odo dňa 27. marca 2020 do 30. apríla 2020 neplynie lehota na podanie kasačnej sťažnosti (§ 1
písm. a/ v spojení s § 2 ods. 1 zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých opatreniach v súvislosti so šírením
nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID - 19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektorý
zákony).