Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, April 24, 2019

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 22Cb/82/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1218203221
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Patrik Števík

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2019:1218203221.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudcom JUDr. Patrikom Števíkom v spore žalobcu: Safeer

company L.L.C., reg. č. CN-1000471, Corniche road, Khalida palace, Block C, Al-Sawari Towers(A),
Floor (0), P.O.Box: 45662, Abu Dhabi, Spojené arabské emiráty, zastúpeného: JUDr. Vladimír Ivančo,
advokát, Hlavné námestie 5, 811 01 Bratislava, proti žalovaným: 1.) VERSOR s. r. o., IČO: 46622764,
Karadžičova 8/A, 821 08 Bratislava, 2.) I.. F. Y., M.. XX.X.XXXX, A. W.Ô. XXX/X, XXX XX B., o zaplatenie
2.908.352,- USD s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaní v I. a II. rade sú povinní zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 2.883.352,- USD
spolu s 9 % úrokom zo omeškania zo sumy 908.352,- USD od 28.07.2017 do 20.02.2019, s 9 % úrokom

zomeškaniazosumy883.352,-USDod21.02.2019dozaplatenia, s9%úrokomzomeškaniavovýške
2.000.000,- USD od 28.07.2017 do zaplatenia, a to všetko do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd žalobu vo výške 25.000,- USD zastavuje.

III. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému v I. a II. rade náhrada trov konania v plnom rozsahu, pričom
o výške trov bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 03.04.2018 domáhal od žalovaných zaplatenia sumy

2.908.352,- USD s príslušenstvom titulom nevrátenia zálohy za nedodaný tovar v zmysle kúpnych zmlúv
a zmluvnej pokuty za porušenie povinnosti žalovaného 1 dodať dohodnutý tovar žalobcovi v dodatočnej
lehotedo30.04.2017.Žalovanýv2.rademápostavenieručiteľazariadnesplneniepeňažnýchzáväzkov
žalovaného v 1. rade.

2. Podaním z 11.03.2019 vzal žalobca žalobu späť v časti 25.000,- USD, nakoľko túto sumu žalovaný
1 zaplatil dňa 20.02.2019.

3. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu,
prednesom právnych zástupcov sporových strán, výsluchom svedka a zistil nasledovný skutkový stav
veci:

Žalobca ako kupujúci dňa 17.08.2015 uzavrel so žalovaným ako predávajúcim 4 kúpne zmluvy na
dodanie tovaru (1. - dodanie munície pri kúpnej cene 220.000,- USD, 2. - dodanie 200 guľometov pri

cene 1.820.000,- USD, 3. dodanie 280 guľometov pri cene 4.450.000,- USD a 4. - dodanie munície
pri cene 4.980.000,- USD). Žalovaný dodal tovar len na základe KZ1, pričom na základe KZ4 plnil len
čiastočne a podľa KZ 2 a 3 neplnil vôbec. Súčasťou dohody o dodávke tovaru bolo ručenie žalovaného
2 (spoločník žalovaného 1) za plnenie záväzkov za žalovaného 1 vyplývajúcich z KZ 4, vrátane zálohya kúpnej ceny zaplatenej žalobcom (zmluva o ručení z 07.06.2016). Žalobca spolu so žalovanými 1 a
2 uzavrel dňa 28.11.2016 dohodu, ktorou došlo k zmene zmlúv - žalovaný 1 sa zaviazal dodať tovar do
30.04.2017, ak sa tak nestane, žalovaní sú povinní spoločne a nerozdielne vrátiť žalobcovi všetky zálohy

spolu v sume 908.352,- USD, ako aj zaplatiť zmluvnú pokutu 2.000.000,- USD. Žalovaní do dnešného
dňa nevrátili žalobcovi zálohu 883.352,- USD a nezaplatili zmluvnú pokutu 2.000.000,- eur.

4. Žalovaní vo vyjadrení z 06.06.2018 uviedli, že k dodaniu tovaru nemohlo dôjsť z dôvodu zmien
obchodnej politiky v krajine pôvodu tovaru - nevydania potrebných povolení pre žalobcu ako konečného

užívateľa tovaru, čo žalovaní považujú za prípad vyššej moci. Žalovaný 2 považuje ručiteľskú zmluvu za
neplatnú, nakoľko tento úkon nebol zo strany žalovaného 2 urobený vážne: zmluvu tento podpísal len na
základežiadostižalobcu,ktorýhoubezpečil,žesivočinemunebudeztituluuvedenýchzmlúvuplatňovať
žiadne nároky. Žalovaný 2 neuznal ani nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, nakoľko omeškanie s
dodaním tovaru bolo spôsobené vyššou mocou a žiadal prípadne zmluvnú pokutu primerane znížiť.

5. Žalobca vo vyjadrení z 25.06.2018 uviedol, že žalovaný 1 nepreukázal existenciu prípadu vyššej
moci. Pokiaľ ide o zmluvu o ručení, táto obsahuje overený podpis žalovaného 2, pričom je ťažko
uveriteľné, že žalovaný 2 vzhľadom aj na jeho dlhoročné skúsenosti s podnikaním v oblasti obranného
priemyslu uzavrel zmluvu o ručení bez úmyslu tak skutočne urobiť. Žalovaní sa pred podaním žaloby
nikdy neodvolávali na vyššiu moc a ani spochybňovali zmluvu o ručení.

6. Žalovaný 2 uviedol, že je pripravený splácať dlh a že tak neurobil z dôvodu druhotnej platobnej
neschopnosti. Do septembra 2019 by chcel uhradiť celý dlh.

7. Na pojednávaní dňa 20.02.2019 svedok U. B., ktorý u žalovaného 1 pracoval v rokoch 2014-2018 ako

obchodný manažér uviedol, že medzi sporovými stranami bola uzavretá zmluva na dodávku vojenskej
techniky. Žalovaný 1 nedodal žalobcovi z dôvodu vyššej moci, keďže žalovanému 1 nebol dodaný a
ostal v zahraničí. Tovar by sa mal nachádzať na určenom mieste v zahraničí dodnes. Časť zmluvy bola
splnená tovarom, ktorý sa nachádza na území SR. O zvyšnej vojenskej technike sa rokovalo v rámci
náhradných termínov. Medzičasom spoločnosť opustil a mal za to, že sa bude plniť. V čase, keď pracoval

pre žalovaného 1 došlo k stretnutiu v Spojených arabských emirátoch, bolo to v momente medzi vydaním
časti tovaru a očakávaným vydaním zvyšku tovaru, ktorý bol v zahraničí. Na tom stretnutí bol on a p. Y.
a stretli sa so zamestnancom žalobcu gen. I.. Spoločnosť žalobcu potrebovala podpísať nejaké dodatky
na to, aby nestratila licenciu. Tieto dodatky boli podpísané. Výsledok bol ten, že pôvodná zmluva sa
bude konať ďalej. Objem tovaru, ktorý sa mal dodať na základe podpísanej zmluvy bol v hodnote okolo

3 - 4 miliónov. Vydaný tovar bol v hodnote asi 1 milióna.

8. Na uvedenom pojednávaní žalobca uviedol, že nesúhlasí s údajmi, o ktorých vypovedal svedok.
Vzhľadom k tomu, že celkový objem predmetu zmluvy bol okolo 11 miliónov a splnených bolo len
250.000,- USD. Právny zástupca žalovaných uviedol, že dokument ktorý je súčasťou spisu a je

dôvodom na uplatnenie zmluvnej pokuty je neplatný, keďže ho podpisovala osoba, ktorá na to nemala
kompetenciu.

9. Podľa § 409 Obchodného zákonníka kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu
hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo

k veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.

Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku
alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať
z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného

upozornenia.

Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je
povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

Podľa § 1 ods. 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z. účinného od 01.01.2015, ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej
podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovejsadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych
bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.

Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky v období od 16.03.2016 predstavuje 0,00 %.

10. Súd vyhodnotil žalobou uplatnený nárok v súlade s predloženými dôkazmi ako aj citovanými
zákonnými ustanoveniami a dospel k záveru, že tento je skutkovo i právne opodstatnený. Vykonaným
dokazovaním bolo súdu preukázané, že žalobca a žalovaný uzatvorili 4 kúpne zmluvy, ktorými sa

žalovaný v 1. rade ako predávajúci zaviazal dodať špecifikovaný tovar žalobcovi ako kupujúcemu a
kupujúci sa za to zaviazal zaplatiť kúpnu cenu. Všetky zmluvy boli riadne podpísané žalovaným v 2.
rade, teda konateľom žalovaného v 1. rade. Vo všetkých zmluvách je výslovne uvedené, ktoré udalosti
sa považujú za vyššiu moc: požiar, mobilizácia, vyvlastnenie, vojna, embargo OSN, povstanie a živelné
pohromy. Žalovaný v 1. rade zdôvodnil vyššou mocou svoje omeškanie s plnením zmluvy, konkrétne
zmenami obchodnej politiky v krajine pôvodu tovaru - nevydaním potrebných povolení pre žalobcu

ako konečného užívateľa tovaru. Uvedené tvrdenie žalovaného v 1. rade je absolútne irelevantné,
nakoľko ním tvrdené skutočnosti nemožno v zmysle zmluvy považovať za vyššiu moc. Z toho vyplýva,
že tieto skutočnosti tvrdené žalovaným v 1. rade ho nezbavujú povinnosti riadne plniť dohodnutý
predmet zmlúv. Okrem toho žalovaný v 1. rade nijak nepreukázal svoje tvrdenia ohľadom vyššej moci,
resp. ohľadom nemožnosti plnenia z dôvodu zmien obchodnej politiky v krajine pôvodu tovaru. Na

druhej strane konateľ žalovaného v 1. rade na pojednávaní dňa 20.02.2019 výslovne uviedol, že má
záujem splácať svoj dlh, doteraz tak nespravil z dôvodu druhotnej platobnej neschopnosti. Uviedol, že
do septembra 2019 v prípade priaznivých okolností možno uhradí celý zvyšok dlhu. Dňa 20.02.2019
zároveň zaplatil prvú splátku dlhu 25.000,- USD, v dôsledku čoho žalobca vzal čiastočne žalobu späť.
Z uvedeného dôvodu súd v tejto časti konanie zastavil. Právo žalobcu na vrátenie zloženej zálohy na

dodanie tovaru žalovaným v 1. rade, a to aj v zostávajúcej časti 883.352,- USD s úrokom s omeškania,
nebolo medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade sporné. Žalovaný v 1. rade však namietal, že nárok na
zaplatenie zmluvnej pokuty 2.000.000,- eur žalobcovi nepatrí, jednak v dôsledku vyššej moci a jednak
z dôvodu, že dokument ktorý je súčasťou spisu, z ktorého má vyplývať tento nárok je neplatný, keďže
ho podpisovala osoba, ktorá na to nemala kompetenciu. S uvedeným tvrdením sa súd nestotožnil,

nakoľko predmetný dokument - dohoda z 28.11.2016 (Letter from Versor to Safeer) bol riadne podpísaný
konateľom žalovaného v 1. rade F. Y., opatrený pečiatkou tento spoločnosti, ako aj podpísaný zástupcom
žalobcu. Súd nemá pochybnosti pravosti tohto dokumentu a kompetencii p. Y. podpísať túto dohodu
za žalovaného v 1. rade, nakoľko jeho oprávnenie vykonávať funkciu konateľa v žalovanom v 1. rade
v rozhodnom čase vyplýva aj zo zápisu v obchodnom registri. V uvedenom dokumente žalovaný v 1.

rade vyhlásil, že od žalobcu obdržal sumu 908.352,- USD a súhlasil s tým, že žalovaný v 1. rade a/
alebo žalovaný v 2. rade budú spoločne alebo jednotlivo zaviazaní na zaplatenie sumy 2.000.000,-
USD v prospech žalobcu ako likvidáciu škôd. Keďže žalovaný v 1. rade nezabezpečil dodanie tovaru
do 30.04.2017, vzniklo žalobcovi v zmysle uvedenej dohody právo na zaplatenie sumy 2.000.000,-
USD, a to spoločne a nerozdielne od žalovaných v 1. a 2. rade. Súd výšku tejto pokuty považuje

za primeranú, a to vzhľadom na značný objem tovaru, ktorý sa mal dodať a výšku zloženej zálohy v
súvislosti s uzatvorenými kúpnymi zmluvami. Neexistuje preto dôvod na jej súdnu moderáciu. Pokiaľ
ide o námietku žalovaného ohľadom neplatnosti zmluvy o ručení z 07.06.2016, súd taktiež nedospel
k záveru, že táto zmluva je neplatná z dôvodu nedostatku vážnej vôle na uzavretie zmluvy zo strany
žalovaného v 2. rade. Žalovaný v 2. rade vzhľadom na svoje vzdelanie a skúsenosti v oblasti podnikania

v danej sfére predsa nemohol reálne predpokladať, že keď podpíše zmluvu o ručení, v ktorej bol jeho
podpis úradne osvedčený notárom, nenastane v budúcnosti situácia, že žalobca bude priamo od neho
vymáhať pohľadávku, na zabezpečenie ktorej bola zmluva o ručení podpísaná. Tvrdenie žalovaného v
2. rade, že nepodpísal túto zmluvu vážne súd považuje za účelové v snahe vyhnúť sa plneniu svojich
zmluvných záväzkov. Na základe všetkých uvedených skutočností vzniklo žalobcovi právo na vrátenie

jednak zloženej zálohy na dodanie tovaru v zvyšnej časti 883.352,- USD, ako aj na zaplatenie zmluvnej
pokuty 2.000.000,- USD, a to spoločne a nerozdielne od žalovaných v 1. a 2. rade. Keďže žalovaní svoju
zmluvnú povinnosť vrátiť zloženú zálohu a zaplatiť zmluvnú pokutu nesplnili riadne a včas, dostali sa
tým do omeškania a žalobcovi vzniklo právo aj na zaplatenie úrokov z omeškania v zákonnej výške 9
% ročne podľa § 1 ods. 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z. Pokiaľ ide o kompenzačnú námietku,

ktorú si právny zástupca žalovaných uplatnil na pojednávaní dňa 20.02.2019, súd na ňu neprihliadol
aplikujúc sudcovskú koncentráciu konania podľa § 153 CSP, nakoľko nebola uplatnená včas - žalovaní
ju mohli uplatniť už skôr, t.j. napr. pri vyjadrení k žalobe, na predbežnom prejednaní sporu, alebo na
pojednávaní dňa 20.02.2019.11. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP, na základe ktorého
súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže v tomto konaní mal

plný úspech vo veci žalobca, súd mu priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného
útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred

súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.