Decision was made at the court Správny súd Banská Bystrica
Judgement was issued by JUDr. Drahomíra Mikulajová
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Iná povaha rozhodnutia
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 23S/213/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6019200594
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6019200594.2
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako správny súd, v právnej veci žalobcu: Resale, s.r.o., so sídlom
pri Habánskom mlyne 3844/16, 811 04 Bratislava, IČO: 36 683 361, právne zastúpený: URBÁNI &
Partners s.r.o., so sídlom Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 646 181, proti žalovanému:
Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101925463/2019 zo dňa 12. augusta 2019, o návrhu
žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto
r o z h o d o l :
Súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca podal dňa 11.10.2019 na Krajskom súde v Banskej Bystrici správnu žalobu, ktorou sa
domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia Daňového úradu Banská Bystrica, pobočka Žiar nad
Hronom č. 101353906/2019 zo dňa 04.06.2019 v spojení s rozhodnutím žalovaného č. 101925463/2019
zo dňa 12. augusta 2019, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu, ktorým bol
vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2017 v sume 88.786,32 Eur.
2. Žalobca zároveň navrhol, aby správny súd postupoval podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z.
z. Správny súdny poriadok (ďalej len ,,SSP") a uznesením priznal správnej žalobe odkladný účinok.
Uvedený návrh žalobca odôvodnil tým, že žalobcovi hrozí závažná ujma v pôsobení žalobcu nie len
ako podnikateľa, ale najmä ako zamestnávateľa. Uviedol, že nútený výkon rozhodnutí v daňovom
exekučnom konaní, pri nepriznaní odkladného účinku m môže viesť až k vyhláseniu konkurzného,
resp. reštrukturalizačného konania na majetok žalobcu s neodstrániteľnými škodami. Žalobca podanou
správnou žalobou dostatočne preukázal možnosť vzniku nezvratnej vážnej ujmy, ktorá mu hrozí v
prípade nepriznania odkladného účinku žalobe súdom. Nútený výkon rozhodnutí v daňovom exekučnom
konaní môže viesť k hromadnému prepúšťaniu zamestnancov žalobcu, ktorý by sa v dôsledku úhrady
údajného rozdielu dane v danej výške dostal do značne zhoršeného ekonomického stavu, v dôsledku
ktorého by nebol schopný zamestnávať taký počet osôb, ktorým v súčasnosti žalobca poskytuje prácu.
Žalobca tiež poukázal na výšku svojho základného imania, a to vo výške 17.000,- Eur, ktoré vzhľadom
na výšku vyrubeného rozdielu dane je podstatne nižšie, a preto mal za to hrozba závažnej ujmy je
nepochybne preukázaná.
3. Žalovaný sa k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vyjadril tak, že podľa
jeho názoru žalobca neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, z ktorých by vyplývala hrozba závažnej
ujmy okamžitým výkonom rozhodnutia. Uviedol, že nestačí poukazovať na možný následok eventuálnej
ujmy, ale je potrebné ho osvedčiť doložením dôkazov. Z týchto dôvodov žalovaný nesúhlasí s odkladom
vykonateľnosti žalobou napadnutého rozhodnutia.
4. Podľa § 184 zákona SSP; podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo
osobitný predpis neustanovuje inak.5. Podľa § 185 SSP; správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať
správnej žalobe odkladný účinok,
a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska
škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný
následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,
b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad
v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi
by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom
Európskej únie.
6. Podľa § 187 ods. 3 SSP; o návrhu žalobcu podľa § 185 rozhodne správny súd do 30 dní od
doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh
podaný súčasne so správnou žalobou.
7. Podľa § 188 SSP; ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
8. Správny súd, po oboznámení sa s tvrdeniami žalobcu v návrhu na priznanie odkladného účinku
správnej žalobe nezistil zákonný dôvod pre jeho priznanie, pretože žalobca neosvedčil, že by mu v
danomprípadeokamžitýmvýkonomnapadnutéhorozhodnutiažalovaného,hrozilaznačnáhospodárska
škoda alebo finančná škoda, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok.
9. Správny súd pri posudzovaní dôvodnosti návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe,
v zásade zohľadňuje tie dopady a ujmy, ktoré by v dôsledku svojho vzniku mohli zmariť tú ochranu
subjektívnychpráv,právomchránenýchzáujmovalebopovinností,ktorúbymohloposkytnúťrozhodnutie
správneho súdu vyhovujúce správnej žalobe.
10. Žalobca svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil iba vlastnými úvahami
o možných dôsledkoch okamžitého výkonu preskúmavaného rozhodnutia žalovaného. Poukázal pri
tom na skutočnosť, že by mu okamžitým výkonom rozhodnutia žalovaného hrozila závažná ujma
nie len ako podnikateľovi, ale predovšetkým ako zamestnávateľovi a to vo forme straty schopnosti
zamestnávať taký počet osôb, ktorým žalobca v súčasnosti poskytuje prácu. Rovnako tak namietal, že
výška vyrubeného rozdielu dane by bola pri okamžitom výkone rozhodnutia pre žalobcu likvidačná a bolo
by tým znemožnené plnenie záväzkov žalobcu voči jeho obchodným partnerom. Žalobca na podporu
svojich tvrdení poukázal aj na výšku svojho základného imania, ktoré vzhľadom na výšku vyrubeného
rozdielu dane nie je podstatne vyššie.
11. Tvrdenia žalobcu o existencii závažnej ujmy, však žalobca podložil len jeho hypotetickými úvahami
o možných následkoch, ktoré však bližšie nešpecifikoval. Zároveň svoj návrh na priznanie odkladného
účinku správnej žalobe zdôvodňoval hypotetickou úvahou o stave, ktorý však v čase rozhodovania
správneho súdu neexistuje. Koncepcia odkladného účinku, však predpokladá existenciu hrozby, ktorá
musí byť v intenciách daného skutkového stavu riadne osvedčená, pričom hroziace následky musia byť
závažnejšie, ako prelomenie princípu právnej istoty právoplatného rozhodnutia. Správny súd považuje
za nevyhnutné zdôrazniť, že samotné rozhodnutie o odkladom účinku správnej žaloby prichádza do
úvahy len vo výnimočných situáciách a toto rozhodnutie správneho súdu má mimoriadny charakter,
pretože súd tu pred vlastným rozhodnutím vo veci samej prelamuje právne účinky právoplatného
správneho aktu, na ktorý, pokiaľ nie je ako celok zákonným postupom zrušený, treba hľadieť ako
na zákonný a vecne správny. Takéto rozhodnutie správneho súdu o priznaní odkladného účinku je
preto nesystémové a musí byť vyhradené len pre mimoriadne prípady, ktoré zákonodarca vymedzil
v ustanovení § 185 písm. a) alebo písm. b) SSP slovami o hroziacej závažnej ujme, značnej
hospodárskej škode, či finančnej škode, závažnej ujme na životnom prostredí, prípadne iného vážneho
nenapraviteľného následku. Správny súd musí mať pritom dostatočným spôsobom osvedčené, že je
nevyhnutné postupovať v súlade so znením ust. § 185 písm. a) alebo b) SSP. Preto súd vyžaduje, aby
navrhovateľ odkladného účinku jednoznačne osvedčil jeho opodstatnenosť.12. Osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou navrhovateľa. Hrozba pritom musí byť
priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný
dopad. Z uznesenia Ústavného súdu SR sp zn. III. US 364/2017-16 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že
preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. To,
že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva zo záverov uznesenia Najvyššieho
súdu SR sp zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30.05.2018.
13. Správny súd pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku, každú vec posudzuje
individuálne. V zásade nemusí prihliadať na opodstatnenosť žaloby, nemalo by ísť o prejudikovanie
rozhodnutia vo veci samej (v štádiu posudzovania dôvodnosti návrhu často krát ešte ani nie je možné
ustáliť opodstatnenosť žaloby), ale rozhodujúcou skutočnosťou je osvedčenie hrozby závažnej ujmy, či
inéhovážnehonenapraviteľnéhonásledku,t.j.niektoréhozmožnýchnegatívnychnásledkovuvedených
v § 185 písm. a) SSP v prípade nepozastavenia účinkov žalobou napadnutého rozhodnutia.
14. Správny súd môže uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok len na návrh žalobcu a po
vyjadrení žalovaného, ale len z dôvodov uvedených v § 185 písm. a) alebo b) SSP. V posudzovanom
prípade bol žalobcom podaný návrh podľa § 185 písm. a) SSP. Keďže správny súd v danej veci
nezistil dôvodnosť návrhu v zmysle podmienok uvedených v § 185 písm. a) SSP, rozhodol uznesením
o zamietnutí návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 188 SSP.
15. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s
§ 147 ods. 2 SSP).
Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147
ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.