Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 27, 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6Tos/27/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2719010410
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Batisová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2719010410.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a sudcov
JUDr. Jozefa Piknu a Mgr. Pavla Macháča, v trestnej veci obžalovaného L. O., nar. X.X.XXXX v M.,
t. č. vo výkone väzby v ÚVV a ÚVTOS Leopoldov pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360
odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno c) Trestného
zákona, o sťažnosti obžalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Skalica zo 17. februára 2020, č. k.

6T/143/2019-226, na neverejnom zasadnutí konanom v Trnave 27. februára 2020, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 odsek 1 písmeno c) Trestného poriadku sa sťažnosť obžalovaného L. O.
z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Skalica (ďalej len okresný súd) uznesením zo 17. februára 2020, č.
k. 6T/143/2019-226, rozhodol tak, že postupom podľa § 79 odsek 3 Trestného poriadku žiadosť

obžalovanéhoL.O.(ďalejlenobžalovaný)oprepusteniezväzbynasloboduzamietolapodľa§80odsek
1 písmeno c), odsek 2 Trestného poriadku jeho väzbu nenahradil dohľadom probačného a mediačného
úradníka.
Okresný súd v odôvodnení uznesenia skonštatoval, že v súčasnom štádiu trestného konania sú
u obžalovaného naďalej splnené tak formálne, ako aj materiálne podmienky väzby. Ďalej uviedol,
že na rozdiel od doterajšieho stavu v porovnaní s ostatným rozhodnutím o väzbe, doteraz zistené

skutočnosti a zabezpečené dôkazy nielenže nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktoré bolo začaté trestné
stíhanie bol spáchaný, má znaky konkrétneho trestného činu a existuje dôvodné podozrenie, že skutok
spáchal obžalovaný, ale uvedené je jednoznačné, keďže bol rozsudkom uznaný za vinného z prečinu
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona na skutkovom
základe uvedenom vo výrokovej časti rozsudku, pričom vo výroku o vine je rozsudok právoplatný.
K materiálnym dôvodom väzby okresný súd argumentoval, že v prípade obžalovaného ide o osobu,

ktorá už bola v minulosti odsúdená, konkrétne trestným rozkazom Okresného súdu zo 4. augusta 2018,
sp. zn. 8T/18/2018, právoplatným 1. septembra 2018, pričom aktuálne súdeného skutku sa dopustil
počas plynutia skúšobnej doby jeho predchádzajúceho odsúdenia. Teda v prípade obžalovaného sa
nejedná o ojedinelé vybočenie z inak riadneho vedenia života, ale jedná sa o recidivistu. Okresný súd
ďalej poukázal na charakter trestnej činnosti, z ktorej bol v tejto veci obžalovaný právoplatne uznaný za
vinného a poukázal na jej stupňujúcu, resp. zintenzívňujúcu tendenciu. Na jednej strane obžalovaný

hovorí, že mu manželka odpustila, že ho navštevuje, že chce napraviť negatívne následky svojho
protiprávneho konania a zlepšiť rodinné vzťahy, čo okresný súd kvituje, no zároveň uvádza, že je
neprípustné riešiť akékoľvek manželské nezhody spôsobom, ktorý zvolil. Okresný súd poznamenal, že
medzičasom bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Skalica č. k. 7P/87/2019-69 z 5. decembra
2019 o tom, že sa manželstvo obžalovaného a jeho manželky rozvádza, pričom rozsudok o rozvode
nie je právoplatný, nakoľko sa obžalovaný voči rozsudku odvolal. Okresný súd tiež poukázal na závery

znaleckého posudku, kde je síce pravdou, že nebola konštatovaná závislosť ani duševná poruchaobžalovaného, ale poukázal na skutočnosť, že sa jedná v jeho prípade o zmiešanú poruchu osobnosti
s prevahou narcistických, disociálnych a paranoidných rysov.
Z vyššie uvedených skutočností podľa názoru okresného súdu vyplýva dôvodná obava, že by

obžalovaný v prípade prepustenia na slobodu pokračoval v páchaní trestnej činnosti na poškodenej,
resp. vykonal trestný čin, ktorým hrozil. Tým sú u neho dané dôvod väzby podľa § 71 odsek 1 písmeno
c) Trestného poriadku. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam okresný súd žiadosť o prepustenie
z väzby na slobodu ako nedôvodnú zamietol a dodal, že v porovnaní s ostatným rozhodnutím o väzbe
nenastala žiadna zmena odôvodňujúca pominutie dôvodov väzby.

Okresný súd sa taktiež zaoberal možnosťou nahradiť väzbu obžalovaného dohľadom probačného a
mediačného úradníka a zistil, že na takýto postup nie sú splnené zákonné podmienky a to ani za
súčasného uloženia primeraných povinností a obmedzení. Okresný súd tento záver dôvodil tým, že
takáto substitúcia väzby sa mu javí, s poukazom na charakter trestnej činnosti kladenej obžalovanému
za vinu, na vyššie popísané skutočnosti zakladajúce dôvody jeho väzby a na osobu obžalovaného, ako
celkom nedostatočná, kde prepustenie na slobodu by výrazne zvýšilo riziko pokračovania v páchaní

trestnej činnosti.
Proti tomuto uzneseniu zahlásil obžalovaný sťažnosť ihneď po jeho vyhlásení na neverejnom zasadnutí.
Prokurátor sa práva na podanie sťažnosti vzdal.
Obžalovaný sťažnosť odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. Jána Pekára. V sťažnosti
argumentovaltým,ževsúčasnostiužsmanželkoukomunikuje,tátohoopakovanenavštívilaajvoväzbe.

Svoj čin úprimne ľutuje, ospravedlnil sa manželke aj dcére. V súčasnosti si veľmi dobre uvedomuje, že
jeho konanie a pobyt vo väzbe má negatívny dopad najmä na rodinu. Z komunikácie s manželkou je
nepochybné, že táto mu v plnom rozsahu odpustila a došlo medzi nimi k obnoveniu dôvery. Manželka
sa mu pri návšteve vo väzbe, v prítomnosti dcéry a sestry obžalovaného R. K. priznala, že trestné
oznámenie podala z dôvodu, že sa mu chcela pomstiť, lebo on zvažoval podanie návrhu na rozvod.

Trestné oznámenie teda nepodala zo strachu, že by jej mohol skutočne ublížiť, preto obava, že vykoná
trestný čin, ktorým hrozil, vlastne nikdy neexistovala. Opätovne poukázal na skutočnosť, že v prípade
prepustenia z väzby by nebýval s manželkou v spoločnej domácnosti, ale v rodinnom dome svojej matky
v obci Z.. Nie je teda predpoklad, že pokračoval v trestnej činnosti. Má teda za to, že u neho nie sú
dôvody väzby v súlade s ust. § 71 odsek 1 písmeno c) Trestného poriadku.

Ďalej v sťažnosti namietal, že okresný súd pri rozhodovaní vôbec neprihliadol na to, že pobyt vo väzbe
má negatívny dopad najmä na jeho mal. dcéru L., ktorá má 15 rokov, je v súčasnosti žiačkou 9. ročníka
základnej školy, veľmi dobre sa učí a je vo veľmi citlivom veku. Má strach, že sa z dôvodu jeho pobytu vo
väzbe bude stretávať s negatívnymi a prípadne posmešnými reakciami, čo by mohlo mať za následok
jej vylúčenie z kolektívu, resp. zhoršenie študijného priemeru. Obáva sa, že toto by mohlo mať aj

dopad na jej prijatie na strednú školu. Manželka je zamestnaná v predajni drogérie s čistým príjmom
približne 500 eur mesačne, ktorý nepostačuje na pokrytie výdavkov na bývanie, stravu a základné
potreby. Ako dôsledok výpadku príjmu, ktorý obžalovaný prinášal, sa manželka a dcéra dostávajú do
finančných ťažkostí. Manželka je nútená si požičiavať financie od rodinných príslušníkov a známych. V
žiadosti o prepustenie argumentoval tým, že by v prípade prepustenia na slobodu svoju rodinu finančne

podporoval,nonatietoskutočnostisúdvôbecneprihliadol. Prepusteniezväzbymu nepochybneumožní
žiť riadny život, finančne vypomáhať manželke a dcére a aktívne zlepšovať rodinné vzťahy. V konečnom
návrhu žiadal, aby bola jeho väzba nahradená dohľadom probačného a mediačného úradníka, ku
ktorému sa budem vždy riadne dostavovať.
Spisový materiál bol Krajskému súdu v Trnave predložený na rozhodnutie 24.

februára 2020.
Krajský súd v Trnave na podklade podanej sťažnosti postupoval podľa § 192 odsek 1 písmeno a),
písmeno b) Trestného poriadku a preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, ako i konanie
predchádzajúce ich vydaniu, pričom dospel k záveru, že sťažnosť obžalovaného nie je dôvodná.
Pokiaľ ide o konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého uznesenia, toto bolo vykonané v

súlade s ustanoveniami Trestného poriadku. Okresný súd rozhodol napadnutým uznesením o žiadosti
obžalovaného o prepustenie z väzby (doručenej súdu 10. februára 2020) po jeho výsluchu na
neverejnom zasadnutí konanom 17. februára 2020 za prítomnosti jeho obhajcu, ako aj prokurátora, ktorí
boli o úkone riadne upovedomení. Uznesenie prednostne a urýchlene vypracoval písomne a stranám
ho doručil. Možno konštatovať, že okresný súd o žiadosti obžalovaného konal prednostne a urýchlene.

To isté platí aj pokiaľ ide o rozhodovanie vo veci samej, kde takisto v konaní žiadne prieťahy od podania
obžaloby 14. novembra 2019 neboli zistené.
Pokiaľ ide o materiálne podmienky väzby, krajský súd zhodne s názorom okresného súdu zastáva názor,
že v súčasnom štádiu trestného konania vzhľadom na právoplatný výrok o vine je nepochybné, že skutoksa stal, je trestným činom a spáchal ho obžalovaný, preto nie je potrebné otázke viny venovať viac
pozornosti a akékoľvek skutkové námietky obžalovaného sú v tejto fáze konania právne irelevantné.
Pokiaľ ide o dôvody väzby obžalovaného podľa ust. § 71 odsek 1 písmeno c) Trestného poriadku,

okresný súd dospel k správnym právnym záverom o trvaní dôvodov tejto tzv. preventívnej (predstihovej)
väzby aj v súčasnom štádiu konania, pričom svoje právne závery logicky a zrozumiteľne odôvodnil.
V tomto smere si krajský súd argumentáciu okresného súdu osvojuje a bez nutnosti jej opakovania
na ňu v podrobnostiach poukazuje. Tu platí, že v konaní o sťažnosti, ktoré je dvojinštančné, tvorí
rozhodnutie okresného a krajského súdu jednotu, z ktorého dôvodu je nadbytočné vecne správne

argumenty opakovať.
Pokiaľ obžalovaný namieta, že u neho absentuje dôvodná obava z konania predpokladaného v ust.
§ 71 odsek 1 písmeno c) Trestného poriadku, k tomu krajský súd uvádza, že zmyslom preventívnej
(predstihovej) väzby je zaistiť osobu obvineného, u ktorej existuje dôvodná obava vyplývajúca z
konkrétnych skutočností, že bude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil,
alebovykonátrestnýčin,ktorýpripravovalaleboktorýmhrozil.Uvedenýväzobnýdôvodsavurčitejmiere

odlišuje od zvyšných dvoch väzobných dôvodov a je založený na predpoklade, že účelom trestného
stíhania je i predchádzanie trestnej činnosti. Pri rozhodovaní o väzbe sa nevyžaduje úplná istota, že
obvinený bude konať podľa § 71 Trestného poriadku, ak nebude vzatý do väzby. Na rozhodnutie o väzbe
preto postačuje, že táto hrozba s prihliadnutím na konkrétne skutočnosti je reálna (pozri uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 8. marca 2012, sp. zn. 5Tost 7/2012).

Pokiaľ ide o ostatné sťažnostné námietky obžalovaného prezentované vyššie v texte, tieto považuje
krajský súd za nedôvodné. Všeobecne k nim možno uviesť, že na možné negatívne dopady (či už
na rodinu alebo osobný život obžalovaného) mal obžalovaný myslieť skôr, ako sa trestnej činnosti
dopustil. Tvrdenie obžalovaného, že sa s manželkou medzičasom udobrili alebo tvrdenie, že v prípade
prepustenia na slobodu by s manželkou už nebýval, sú nielen dosiaľ ničím nepodložené, ale samy o

sebe ani neznižujú obavu, že by obžalovaný konal spôsobom predpokladaným v ust. § 71 odsek 1
písmeno c) Trestného poriadku.
Za správny a zákonný považuje krajský súd aj výrok, ktorým okresný súd nenahradil väzbu
obžalovaného dohľadom probačného a mediačného úradníka. Zhodne s názorom okresného súdu i
krajský súd dospel k záveru, že nahradenie väzby touto alternatívou neprichádza do úvahy, lebo pre

takýto postup nie sú splnené zákonné predpoklady. Osoba obžalovaného a povaha prejednávaného
prípadu nedávajú dostatočnú záruku na to, aby mohol byť účel väzby dosiahnutý dohľadom probačného
a mediačného úradníka, a to ani za uloženia primeraných povinností a obmedzení, ktorých sa
obžalovaný domáhal.
Na základe vyššie uvedených skutočností dospel krajský súd k záveru, že napadnuté uznesenie je

vecne správne a zákonné, preto na neverejnom zasadnutí postupom podľa § 193
odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku sťažnosť obžalovaného ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.