Rozsudok Judgement was issued on Thursday, September 19, 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 11C/25/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117216694
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Wildeová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8117216694.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v spore žalobcu: M.. D. D., E.., P.. XX.XX.XXXX,

Y. U., H.I.. U., L. XX, zast.: JUDr. Rudolf Maník, PhD., MBA, MHA - advokát s.r.o., advokátska kancelária
Masarykova 2, Košice, p r o t i žalovaným: 1. X. Š., Z.. M., nar. X.X.XXXX, Y. I. J. X, zast.: Mgr. Karol
Ševec, advokát, so sídlom v Prešove, Hlavná 29, 2. D. Š., P.. XX.XX.XXXX, Y. I. J. X a 3. N. Š., P..
X.X.XXXX, Y. L., H. XX, o zaplatenie 50.000 Eur a prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaní v 1. a 2.rade s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 8.105,11 Eur s úrokmi
z omeškania vo výške 5% ročne od 19.1.2018 do zaplatenia v lehote 90 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaná v 1.rade j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 100 Eur s úrokmi z omeškania 5% ročne od
19.1.2018 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobuvprevyšujúcejčastivočižalovanýmv1.a2.radeažalobuvočižalovanémuv3.rade zamieta.

Žalovaná v 1.rade m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 68% a žalovaní v 2.
a 3.rade súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou zo dňa 26.6.2017 žiadal, aby žalovaní v 1. až 3.rade boli zaviazaní spoločne a

nerozdielne zaplatiť mu 50.000 Eur s úrokmi z omeškania 5,05% ročne od 26.6.2017 do zaplatenia a to
titulom vrátenia kúpnej ceny. Žalobca ako kupujúci zmluvou z 19.6.2014 nadobudol od žalovaných ako
predávajúcich nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX k.ú. I. J. a to rodinný dom súp. č. X a parcely KN
XXX, XXX za kúpnu cenu 50000Eur, ktorú im zaplatil 25.-26.6.2014. Tunajší súd však rozsudkom sp.zn.
19C/262/2014 zo dňa 4.4.2016 určil vlastníctvo žalovaných k predmetných nehnuteľnostiam.

2. Žalovaní so žalobou nesúhlasili. Žalovaní v 1. a 2.rade uviedli, že predaj nehnuteľností nerealizovali,

žiadnu kúpnu cenu neobdŕžali a všetky operácie a transakcie s peniazmi uskutočnil Y. A., ktorý peniaze
(kúpnu cenu) dostal hneď pri výbere v banke a ktorý aj realizoval vyplatenie ich dlžoby banke. Poukázali
na rozhodnutie súdu vo veci 19C/262/2014, ktorým bolo konštatované konanie žalobcu v rozpore s
dobrými mravmi.

3. Žalovaný v 3.rade v písomnom vyjadrení zdôraznil, že so žalobcom sa nikdy nestretol a kúpnu zmluvu
s nim neuzatvoril, o čom svedčí aj jeho chýbajúci podpis na zmluve. Neprijal od žalobcu žiadne peňažné

plnenie a preto žalobca nikdy nemal a ani nemá voči nemu žiadnu pohľadávku.

4. Žalobca v replike na vyjadrenie žalovaných uviedol, že je irelevantné. Zotrval na tom, že v zmysle
článku III. kúpnej zmluvy im vyplatil kúpnu cenu 50.000 Eur a preto vzhľadom na právoplatné súdnerozhodnutie o určenie vlastníckeho práva žalovaných k prevádzaným nehnuteľnostiam má právo na
vrátenie kúpnej ceny.

5. Všetci žalovaní v duplike na repliku žalobcu zotrvali na svojich vyjadreniach.

6. Súd vykonal dokazovanie písomnými vyjadreniami strán, výpoveďou žalobcu a žalovanej v 1.rade,
kúpnou zmluvou zo dňa 19.6.2014, výpisom z účtu žalobcu, spisom tohto súdu 19C/262/2014, spisom
ORPZ Prešov, odboru kriminálnej polície Č.:A.-XXXX/X-J.-E.-XXXX, ako aj ďalším spisovým materiálom

a zistil tento skutkový stav:

7. S dátumom 19.6.2014 bola spísaná kúpna zmluva medzi žalovanými ako predávajúcimi a žalobcom
ako kupujúcim, ktorej predmetom bol prevod nehnuteľnosti zapísaných na LV č. XXX k.ú. I. J. a to parciel
KNXXX-zastavanéplochyanádvoriaovýmere763m2aKNXXX-záhradyovýmere642m2arodinného
domu súp. č. X stojaceho na parcele KN XXX. V zmluve sa uvádza, že predávajúci sú ich podielovými

spoluvlastníkmi a to Terézia Švihurová v podiele 1 a ostatní po 1. V článku III. zmluvy sa konštatuje, že
strany si dohodli kúpnu cenu 50.000 Eur, ktorú kupujúci zaplatí na účet v peňažnom ústave, pričom z
kúpnej ceny sa uhrádza pohľadávka Prima banke Slovensko a.s. 7245,11 Eur a Dražobnej spoločnosti
a.s. okolo 860 Eur.

8. Žalobca k žalobe pripojil výpis z Tatra banky a.s. zo svojho bežného účtu č. XXXXXXXXXX za obdobie
od 25.6.2014 do 26.6.2014, z ktorého vyplýva, že na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX boli v ten istý deň -
25.6.2014 poukázané 3 platby po 10.000 Eur a nasledujúci deň jedna platba 20.000 Eur.

9. Žalovaní podali dňa 7.11.2014 na tunajší súd žalobu, ktorou sa domáhali určenia neplatnosti vyššie

uvedenej kúpnej zmluvy, konanie sa viedlo sa pod sp. zn. 19C/262/2014. Na prvom pojednávaní
6.10.2015 však súd pripustil zmenu žaloby, ktorou žalovaní žiadali určiť, že sú spoluvlastníkmi
predmetných nehnuteľností a to žalovaná v 1.rade v podiele 1 a ostatní žalovaní v podiele po 1.

10. Z uvedeného spisu je zrejmé, že účet č. XXXXXXXXXX/XXXX (na ktorý žalobca poukázal sumu

50.000 Eur v 4 splátkach) patril žalovanej v 1.rade. Tá tento bežný účet zriadila 23.6.2014 v Tatra banke
a.s. a ako oprávnená osoba na disponovanie s finančnými prostriedkami na účte bol uvedený aj žalovaný
v 2.rade, čo vyplýva z prílohy k zmluve o bežnom účte (č.l. 138, 140).

11. Nesporné je aj to, že z účtu XXXXXXXXXX žalovaná v 1.rade realizovala výbery v hotovosti

nasledovne: 25.6.2014 o 10:07 hod. - 9.900 Eur; v ten istý deň o 10:39 hod. - 10.000 Eur a napokon o
11:05 hod. taktiež 10.000 Eur a nasledujúci deň o 9:34 hod. - 10.000 Eur a o 9:50 hod.- ďalších 10.000
Eur (č.l. 76 - 78).

12. Nepochybné je aj to, že dňa 26.6.2014 žalovaná v 1.rade vložila v hotovosti sumu 8.105,11 Eur na

účet Prima banky Slovensko a.s. (č.l. 79).

13. Prima banka Slovensko a.s. mala pohľadávku voči žalovanému v 2.rade titulom úverovej zmluvy
č.40/222/08 z 16.4.2008, ktorou mu poskytla úver vo výške 300.000 Sk a za účelom zabezpečenia svojej
pohľadávky uzavrela so všetkými tromi žalovanými zmluvu o zriadení záložného práva na predmetné

nehnuteľnosti v Dulovej Vsi (č.l. 168-181).

14. Vzhľadom na to, že úver žalovaný nesplácal, banka požiadala Dražobnú spoločnosť a.s. o
vykonaniedražbyzaloženýchnehnuteľnostíatálistomz28.3.2014vyzvalažalovanýchnasprístupnenie
nehnuteľností za účelom vykonania obhliadky (č.l. 92). Ako vyplýva z vyjadrenia Dražobnej spoločnosti

a.s. dňa 26.6.2014 bolo od dražby upustené na základe žiadosti Prima banky z dôvodu vyplatenia
pohľadávky (č.l. 87).

15. Žalovaní v 1. a 2.rade na pojednávaní v predchádzajúcom spore uviedli, že sa snažili vyhnúť dražbe
domu a preto zháňali peňažné prostriedky, aby mohli vyplatiť dlh Prima banke a.s. Na základe inzerátu

spoločnostiINDEVELKošiceopomocisdlhmižalovanáv1.radetútospoločnosťkontaktovalaaniekedy
v apríli 2014 ich navštívil doma Y. A., ktorý im sľúbil pôžičku. Ten priniesol neskôr zmluvu, s ktorou išli
k notárovi JUDr. Čuchtovi s tým, že jedná sa o zmluvu o pôžičke. U notára došlo k overeniu podpisov,
pán A. im však zmluvu nenechal. Napriek tomu, že žalovaná mala už zriadený bežný účet v Slovenskejsporiteľni, menovaný trval na tom, že musí si zriadiť účet v Tatra banke, čo aj zrealizovala. Dňa 25.6.2014
p. A. prišiel k nej domov a oznámil jej, že jej už prišli peniaze a aby s ním ich išla vybrať. To realizovala
a spolu s menovaným prišla do troch pobočiek Tatra banky a.s. a vybrala 2x 10.000 a 9.900 Eur. To

sa opakovalo aj nasledujúci deň, kedy v prítomnosti p. A. v dvoch pobočkách Tatra banky a.s. vybrala
2 x 10.000 Eur. Vo všetkých prípadoch žalovaná prehlásila, že všetky vybraté peniaze odovzdala p.
Ondrejovi hneď v banke alebo pred bankou. Keď sa ho pýtala na dôvod takého postupu uviedol jej, že
jej chcú pomôcť a nech sa nestará. Následne spolu s p. A. išli do Prima banky a.s., kde jej p. A. z peňazí
vybratých v Tatra banke dal 8.107 Eur, ktoré vložila na účet Prima banky. Zároveň žalovaná požiadala

p. A. o pôžičku sumy 600 Eur, keďže potrebovala vyrovnať dlh za elektrickú energiu, menovaný jej túto
sumu odovzdal bez dokladu.

16. Žalobca v predchádzajúcom spore vypovedal, že so žalovanými sa nikdy nestretol, celý prevod
zrealizoval ako sprostredkovateľ Y. A. za províziu 1.000 Eur. Uviedol, že s bratom Tomášom bol
dohodnutý odkúpiť jeho byt, v ktorom žalobca už býval za 70.000 Eur a na ten účel si zobral hypotekárny

úver, prostriedky z úveru boli poukázané na bratov účet. Ten sa však neskôr rozhodol, že peniaze
nechce a preto mu ich poslal na jeho účet v Tatra banke a.s. Kúpnu cenu žalovaným neplatil naraz, ale
v splátkach, čo vysvetľoval limitom 10.000 Eur, ktorý má banka z bezpečnostných dôvodov nastavený
pri prevode finančných prostriedkov.

17. V spore 19C/262/2014 bol vypočutý ako svedok Y. A., ktorý uviedol, že po podpísaní kúpnej zmluvy
jeden jej exemplár odovzdal žalovaným. Požiadavku na zriadenie ďalšieho bežného účtu žalovanej v
1.radeodôvodniltým,ženapredchádzajúcomúčtebolspoludisponentajžalovanýv2.rade,vočiktorému
bola vedená exekúcia a preto chcel zabrániť tomu, aby peniaze poukázané na účet ako kúpna cena
neboli zablokované exekútorom. Potvrdil, že žalovanú v 1.rade odviezol svojim motorovým vozidlom

v dvoch dňoch do Tatra banky v Prešove na požiadanie samej žalovanej. Najprv svedok uviedol, že
žalovanú len odviezol a bol pri aute. Neskôr už povedal, že bol v pasáži objektu banky, avšak nie pri
okienku a poprel, že by od žalovanej prevzal nejaké finančné prostriedky. Potvrdil, že žalovanej poskytol
na základe ústnej dohody pôžičku 580 Eur na vyrovnanie nejakých jej nedoplatkov, z ktorej mu vrátila
len 250 Eur, ale žalobu voči nej nepodal. Bolo to vtedy, keď boli vyplatené peniaze Prima banke.

18. Súd v predchádzajúcom spore mal zabezpečený aj vyšetrovací spis ORPZ Prešov, odboru
kriminálnej polície A.-XXXX/X-J.-E.-XXXX, ktorý bol vedený na základe trestného oznámenia M.. D. M.
z 20.10.2014 pre podozrenie trestného činu podvodu Y. A.. Uznesením zo dňa 31.12.2014 však bolo
začatie trestného stíhania odmietnuté, keďže vyšetrovateľ dospel k záveru, že ide o posúdenie platnosti

kúpnej zmluvy, čo je občianskoprávny spor. Žalovaná v 1.rade síce podala voči uzneseniu sťažnosť,
avšak oneskorene a preto bola zamietnutá.

19. Vo vyšetrovacom spise, ktorý však mal k dispozícii aj tento súd sa konštatuje, že podľa analýzy
jednotlivých kamerových záznamov dňa 25.6.2014 žalovaná v 1.rade aj so svedkom Y. A. prišli o 10:07

hod. k pokladni pobočky Tatra banky, obaja stáli pri okienku a pri výbere finančnej hotovosti p. A. odišiel
z pobočky. V ten istý deň o 10:35 hod. opäť žalovaná a svedok vošli do inej pobočky Tatra banky a obaja
stáli pri okienku pokladne, žalovaná v 1.rade vložila peniaze do tašky a obaja odišli. Tá istá situácia
sa zopakovala aj o 11:04 hod. v ďalšej pobočke banky, žalovaná v 1.rade peniaze držala v rukách a
z pobočky vyšla aj so svedkom. Podobne aj nasledujúci deň o 9:34 hod. vošla žalovaná v 1.rade so

svedkom do pobočky banky a opäť obaja stáli pri okienku, svedok po chvíli vyšiel von, žalovaná v 1.rade
peniaze vložila do tašky a odišla. O 9:50 hod. v ďalšej pobočke opäť žalovaná v 1.rade prišla aj so
svedkom, hotovosť vložila do tašky a aj so svedkom odišla z banky.

20. V predchádzajúcom spore bol vypočutý aj svedok D. M., ktorý podal vyššie uvedené trestné

oznámenie. Žalovaných pozná z obce ako osoby, ktoré nevedia nakladať s peniazmi. Z rozprávania
žalovaného v 2.rade sa dozvedel, že im hrozila dražba, preto jeho mama sa cez reklamný časopis
skontaktovala s nejakými ľuďmi z U. s tým, aby im poskytli úver, ktorým by vyplatili banku a celý čas
žili v tom, že išlo o peňažnú pôžičku. Vyslovil presvedčenie, že ak by menovaní dostali nejaké peniaze
za dom, určite by mu to žalovaný v 2.rade povedal a vzhľadom na jeho štedrosť hostil by kamarátov

v krčme. V dome sa však nič neopravovalo a uviedol tiež, že žalovaní sú ľudia, ktorí by nikdy nikoho
neokradli a podelili by sa aj s málom a keby mali nejaké peniaze iste by sa o tom vedelo.21. Súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 19C/262/2014-221 zo dňa 4.4.2016 žalobe vyhovel, prejudiciálne
dospel k záveru o neplatnosti spornej kúpnej zmluvy s poukazom na § 3 ods. 1, § 37, § 39 a § 49a
Občianskeho zákonníka. Súd dospel k záveru, že zo strany Y. A. s vedomosťou žalobcu došlo k hrubému

zneužitiu životnej a sociálnej situácie žalovaných v 1. a 2.rade a namiesto zmluvy o pôžičke im bola
predloženákúpnazmluva,ktorúvšaknemalivôľuuzavrieť,právenaopakichcieľombolozabrániťdražbe
domu a jeho predaju. Úplne dôverovali svedkovi A. a podpísali listiny a zmluvu, ktoré ich o dom pripravili.
Konali tak v omyle, ktorý sa týkal podstatnej náležitosti ich vôle, o čom žalobca musel vedieť. Kúpna
zmluva bola uzavretá v hrubom rozpore s dobrými mravmi a preto je absolútne neplatná.

22. Uvedený rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove 18Co/146/2016-254 zo dňa
25.10.2017. Súd druhej inštancie potvrdil skutkový stav zistený súdom prvej inštancie a jeho právne
závery, pretože celý postup pri uzatváraní zmluvy, spôsob jednania, splácanie kúpnej ceny, vyrovnania
dlhu, tvrdenia pomoci zo strany svedka N. sú vecami, ktoré možno uzavrieť ako konanie, ktoré
bolo v rozpore so skutočnou vôľou žalovaných. Prvoinštančný rozsudok tak nadobudol právoplatnosť

21.12.2017.

23. Aj na pojednávaní v tomto spore žalobca a žalovaná v 1.rade zotrvali na svojich výpovediach z
predchádzajúceho sporu.

24. Súd vyzval žalobcu na ozrejmenie transakcií na jeho účte podľa výpisu, ktorý sa nachádza v spise
19C/262/2014 na č.l. 199 a ktorý mu súd dal k nahliadnutiu. Z neho totiž vyplýva, že žalobca mal
24.6.2014 na účte 70.000 Eur z hypotekárneho úveru. Dňa 25.6.2014 na tento svoj účet sám vložil raz
9.900 Eur a potom v ten istý deň 11.200 Eur. Žalobca tieto vklady zdôvodnil tým, že uvedené peniaze
mal doma v hotovosti a že chcel mať dostatok peňazí na účte, aby mohol kúpnu cenu (50.000 Eur)

poukázať žalovanej. Žalobca, pre súd zmätočne, vypovedal, že prostriedky z hypotekárneho úveru prišli
síce jemu, on ich však hneď previedol na bratov účet, krátko na to mu ich brat previedol späť. Žalobca
nevedel vysvetliť ani to, prečo nevložil sumy 9.900 Eur a 11.200 Eur naraz na svoj účet, keďže išlo o
vklady v ten istý deň. Navyše nemusel tieto peniaze vkladať na účet za účelom výplaty kúpnej ceny, lebo
v tom čase mal na účte dostatočné prostriedky.

25. Žalovaná v 1.rade zotrvala na tom, že všetky peniaze, ktoré z novo zriadeného účtu vybrala,
odovzdala p. Ondrejovi a spolu s ním uhradila dlh Prima banke. Na vysvetlenie svojho správania uviedla,
že pred očami mala len 1 cieľ a to vyrovnať dlh Prima banke a.s., aby neprišli o dom. Uviedla, že má len
základné vzdelanie. Úver z Prima banky brali vo výške 300.000 Sk na rekonštrukciu ich domu, ale stihli

sa z neho opraviť len základné veci. V súčasnosti na účte má len 1 euro. Je poberateľkou dôchodku
507 Eur mesačne.

26. Z už spomínaného vyšetrovacieho spisu súd navyše zistil, že dňa 24.10.2014 bol políciou vyťažený
Y. A., ktorý sa vyjadril, že si nepamätá, či žalovaným odovzdal jeden exemplár kúpnej zmluvy,

pravdepodobne však nie a prečo im zmluvu neodovzdal, nevedel vysvetliť.

27.Nárokžalobcusúdposúdilpodľa§457Občianskehozákonníka,podľaktoréhoakjezmluvaneplatná
alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

28. Súd mal za preukázané, že žalobca poukázal na účet žalovanej sumu 50.000 Eur ako kúpnu cenu,
alenazákladeabsolútneneplatnejkúpnejzmluvyakotoustálilisúdyvspore19C/262/2014.Jejúčastníci
by si preto mali vrátiť vzájomne poskytnuté plnenie. Žalovaným boli prevádzané nehnuteľnosti vrátené
práve právoplatnosťou rozsudku vo veci 19C/262/2014, ktorým bolo určené ich vlastnícke právo tak,
ako to bolo pred uzavretím zmluvy. Predmetom tohto sporu sa tak stalo len vrátenie kúpnej ceny. Ide o

nárok titulom vydania bezdôvodného obohatenia s poukazom na § 451 a násl. Občianskeho zákonníka.

29. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

30. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.31. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na
úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

32. Pri vyplatení kúpnej ceny z absolútne neplatnej kúpnej zmluvy jedná sa o plnenie z neplatného
právnehoúkonu,spornýmvšakbolo,čiavakomrozsahudošlokponechaniusitohtoplneniažalovanými
ako predávajúcimi. Nesporným totiž bolo, že žalobca ako kupujúci poukázal na účet žalovanej 50.000
Eur a nesporné je aj to, že žalovaná tieto peniaze vo výške 49.900 Eur počas dvoch dní vybrala 5
výbermi v hotovosti.

33. Žalovaná však vo všetkých konaniach stále tvrdila, že vybraté peniaze hneď odovzdala Y. A., ktorý
zmluvu sprostredkovával pre žalobcu. Aj keď to menovaný poprel v predchádzajúcom súdnom spore, je
na súde, aby po vyhodnotení všetkých skutočností a dôkazov vyhodnotil, ktorá verzia je vierohodnejšia.
Súdy už v predchádzajúcom súdnom spore vlastne dospeli k záveru, že minimálne zo strany Branislava
Ondreja, ktorý však pri vybavovaní zmluvy zastupoval žalobcu, došlo k podvodnému konaniu. Súdy totiž

správne uverili žalovaným, že nikdy nechceli nehnuteľnosti odpredať a zmluvu podpísali s tým, že si
požičiavajú peniaze, aby mohli vyplatiť dlh Prima banke a.s. a tým sa vyhli dražbe svojho domu. Žiadny
exemplár zmluvy žalovaným neodovzdali, čo je zrejmé aj textu kúpnej zmluvy, v ktorej sa uvádza, že sa
vyhotovuje v dvoch rovnopisoch, ktoré sú však potrebné pre účely vkladu do katastra nehnuteľnosti a
napokon vyplýva to aj z prvého vyjadrenia Y. A. v rámci jeho vyťažovania v trestnom konaní. Je preto

pravdivé tvrdenia žalovaných o tom, že žiadna zmluva im odovzdaná nebola.

34. Súd nepochybuje o tom, že nekalého konania voči žalovaným sa dopustil Y. A. v súčinnosti so
samotným žalobcom. O tom, že Y. A. bol v stálom kontakte so žalobcom a že nepochybne realizoval
jeho pokyny, svedčí aj to, že bol informovaný o poukázaní súm na účet žalovanej a ešte v ten istý deň

sám išiel za ňou domov do I. J., kde jej to oznámil a následne ju viezol do Prešova a to nie len v prvý,
ale aj v druhý deň. Jeho vysvetlenie o ľudskom správaní vyznieva v kontexte s ďalšími skutočnosťami
úsmevne. O nekalom konaní Y.O. A. svedčí aj to, že výber peňazí z účtu žalovanej bol realizovaný v
rôznych pobočkách banky s odstupom niekoľkých minút a pri každom výbere bol pri okienku v pobočke
banky so žalovanou aj on, hoci vo svojej výpovedi pred súdom v konaní 19C/262/2014 tvrdil niečo iné.

Kamerové záznamy však preukázali, že nehovoril pravdu na súde. Súd nemal najmenší dôvod neveriť
tvrdeniu žalovanej, že všetky vybrané peniaze menovanému odovzdala, keďže už v predchádzajúcom
spore súdy neuverili výpovedi tohto svedka. Jeho výpoveď je absolútne nevierohodná a všetky jeho
postupy svedčia o postupnej príprave nezákonného prevodu nehnuteľností žalovaných, ktoré začali jeho
požiadavkou zavedenia nového účtu žalovanou v tej istej banke, kde mal účet žalobca, hoci žalovaná už

malabežnýúčetvinompeňažnomústave.Jehovysvetlenie,žespoludisponentombolžalovanýv2.rade,
voči ktorému bola vedená exekúcia a preto chcel predísť blokácii peňazí exekútorom je nelogické,
pretože aj na novom účte v Tatra banke a.s. bol spoludisponentom žalovaný v 2.rade. Zrejme tento
postup mal pre žalobcu nejaký význam, ale pre súd vypovedá o tom ako bola žalovaná pod vplyvom
Y. A. a ním manipulovaná. Ak niekto podvodným spôsobom uzavrie kúpnu zmluvu ako tomu bolo v

danom prípade, svedčí to o jeho morálnom profile a naburáva to aj vierohodnosť jeho ďalších vyjadrení.
Súd preto neuveril tvrdeniu svedka Ondreja v predchádzajúcom spore o tom, že peniaze mu žalovaná
neodovzdala, keď už samotná skutočnosť, že sám svedok išiel z U. do I. J. svojim autom k žalovanej,
aby jej oznámil úhrady na jej účet a potom s ňou išiel do Prešova, chodil s ňou po viacerých pobočkách
banky, bol s ňou pri okienku v každej banke (hoci súdu klamal), to zopakoval aj nasledujúci deň, vedú

k záveru o tom, že pravdou je to, čo uviedla žalovaná, teda že peniaze mu odovzdala, pretože svedok
nemal žiadny logický dôvod preto, aby sa tak správal.

35. Za dôležitý dôkaz pri prijatí tohto záveru súd považuje aj skutočnosť, že svedok Ondrej požičal
žalovanej sumu 580 Eur (ako uviedol sám svedok zo svojich peňazí) 26.6.2014. V tom čase však

žalovanej boli už peniaze vyplatené a aj ňou vybraté za prítomnosti svedka.

36. Ak by však žalovaná si peniaze ponechala (ako to tvrdil svedok) nemala dôvod si túto sumu od
svedka požičiavať. Svedok jej však bez všetkého sumu 580 Eur požičal bez písomného dokladu a preto
opäť vierohodnejšie vyznieva tvrdenie žalovanej, že skutočne vybraté peniaze odovzdala svedkovi.

37. Za zásadné pre ustálenie skutkového stavu možno považovať výpoveď žalobcu na pojednávaní o
tom, že sa nevie vyjadriť k tvrdeniu žalovanej o odovzdaní peňazí A.. Jej výpoveď teda nespochybnil,
ale žiadne dôkazy nenavrhol vykonať a preto súd sa opieral predovšetkým o výpoveď žalovanej, ktoráje taktiež dôkazom, ale navyše je podporená aj logickými súvislosťami, na ktoré súd poukázal. Súd
nepochybuje o tom, že ak by žalovaná skutočne si ponechala sumu 41.795 Eur (49.900 - 8.105) muselo
by sa to nejakým spôsobom prejaviť, či už dokončením opravy domu žalovaných, ktorá však nebola

zrealizovaná, na čo poukázal aj svedok M. v predchádzajúcom spore alebo prostriedkami na účte alebo
iným spôsobom.

38. Za skutočnosť, ktorá prispieva k mozaike tohto prípadu možno považovať aj fakt o vklade dvoch súm
samotným žalobcom na svoj účet v deň 25.6.2014, keď prvýkrát vložil v ten deň 9.900 Eur, pričom práve

túto sumu žalovaná v 1.rade vybrala tiež prvýkrát v ten istý deň a druhýkrát v ten deň žalobca vložil
na svoj účet 11.200 Eur, žalovaná v ten deň vybrala zo svojho účtu 2 x 10.000 Eur. Žalobca rozumne
nevysvetlil pôvod týchto peňazí. Je totiž nelogické, že keď ich mal mať doma v hotovosti ako tvrdil, že ich
nevložil na svoj účet naraz. Za neopodstatnený súd považoval aj ním uvádzaný dôvod tohto postupu, že
potreboval mať dostatok peňazí na účte za účelom poukázania kúpnej ceny žalovanej, keď nepochybne
v tom čase mal už na účte dostatok peňazí a to minimálne 70.000 Eur z hypotekárneho úveru.

39. Súd nevidí logický dôvod preto, aby žalovaná v dvoch dňoch vybrala zo svojho účtu sumu 49.900 Eur
(okrem sumy, ktorá bola vyplatená Prima banke a.s.), keďže nepochybne bezpečnejšie je tak vysokú
sumu nemať doma v hotovosti, ale v peňažnom ústave. Je tiež nelogické, že by žalovaná vybrala v prvý
deň 29.900 Eur, keď hneď na to išla do zamestnania a teda tak vysokú sumu by mala mať pri sebe v

práci. Pre takýto postup súd nevzhliada žiaden logický dôvod.

40. Súd sa v celom rozsahu pridržiava aj záverov vyplývajúcich z predchádzajúceho súdneho sporu,
pretože nepochybne snahou žalovaných bolo neprísť o dom. V rámci dražby pritom ich nehnuteľnosť
bola ocenená na 52.500 Eur a preto opäť je nelogické, že by nehnuteľnosť predali žalobcovi, keď o ňu

nechceli prísť a za tým účelom zháňali peniaze a navyše že by ju predali ešte za nižšiu cenu ako bola
ocenená.

41. Z vyplatenej kúpnej ceny žalovaná vyplatila dlh jej syna žalovaného v 2.rade Prima banke a.s.
vo výške 8.105,11 Eur. Preto len vo vzťahu k tejto sume a sume 100 Eur, ktorá jej ostala na účte

z poukázaných platieb žalobcom, súd považoval za dôvodné žalobe vyhovieť, ale len vo vzťahu k
žalovaným v 1. a 2.rade. Žalovaná v 1.rade sumu 8.105,11 Eur prevzala a vyplatila ňou dlh žalovaného
v 2.rade. Preto súd považoval za správne oboch týchto žalovaných zaviazať solidárne k vráteniu tejto
sumy žalobcovi a pokiaľ ide o sumu 100 Eur, tá ostala na účte žalovanej v 1.rade a preto len na jej strane
došlo k bezdôvodnému obohateniu. Žalovanému v 3.rade žiadne peňažné plnenie z kúpnej zmluvy

poskytnuté nebolo a preto súd voči nemu žalobu zamietol.

42. Právny zástupca žalovanej v 1.rade až v záverečnom prednese poukázal na to, že medzi stranami
došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke s nedohodnutou dobou splatnosti a preto považoval žalobu za
predčasnú. Súd s touto argumentáciou nesúhlasí, pretože nepochybne k zmluvnému konsenzu oboch

strán nedošlo. Žalobca uzatváral zmluvu s tým, že jedná sa o kúpnu zmluvu a žalovaníý sa domnievali,
že uzatvárajú zmluvu o pôžičke.

43. Úroky z omeškania súd priznal z prisúdenej istiny s poukazom na § 517 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka a § 563 Občianskeho zákonníka.

44. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.

45. Podľa § 517 ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

46. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.47. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.2.2013 výška
úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

48. Žalobca nepreukázal a ani v žalobe to netvrdil, že by žalovaných vyzval na vrátenie kúpnej ceny pred
podaním žaloby. Súd preto úroky z omeškania priznal až odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby
žalovaným v 1. a 2.rade a keďže žaloba im bola doručená 18.1.2018, úroky z omeškania boli priznané
od nasledujúceho dňa a len vo výške 5% ročne. Keďže žalobca požadoval úroky z omeškania vo väčšom

rozsahu a za dlhšie obdobie, aj v tejto časti súd žalobu zamietol.

49. Pokiaľ ide o lehotu na plnenie sumy 8.105,11 Eur, vzhľadom na jej výšku a vzhľadom na pomery
žalovaných v 1. a 2.rade, keďže žalovaná v 1.rade je dôchodkyňou s nízkym príjmom, súd stanovil
dlhšiu lehotu na zaplatenie s poukazom na § 232 ods. 3 CSP vzhľadom na vyjadrenie žalovanej, ktorá
si zabezpečuje peňažné prostriedky formou predaja časti záhrady.

50. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 2 CSP. V
spore boli úspešnejší žalovaní v 1. a 2.rade a to v rozsahu 84%, neúspech mali v podiele 16% a preto
súd priznal žalovanej v 1.rade nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 68% (84-16).
Čiastočný nárok na náhradu trov konania vznikol aj žalovanému v 2.rade a plný nárok na náhradu trov

vznikol žalovanému v 3.rade, avšak vzhľadom na skutočnosť, že týmto žalovaným preukázateľne žiadne
trovy konania nevznikli, súd rozhodol tak, že nárok na náhradu ich trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súdePrešovpísomnev2vyhotoveniach.Vodvolanísauvediektorémusúdujeurčené,ktohorobí,ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom
sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len

do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.