Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, December 17, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/287/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7615200257
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexander Husivarga

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7615200257.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Husivargu a sudkýň

JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobcov: 1. Z. W., narodená XX. S. XXXX,
bytom H. X, N. J.Á. I., 2. S. H., narodená XX. M. XXXX, bytom T. XX, N. J. I., 3. Š. A., narodený XX. S.
XXXX, bytom N. E., G. E. X, N. K., 4. S. V., narodená XX. Z. XXXX, bytom Z. XXX, 5. Z. Q., narodený
XX. S. XXXX, bytom P. XX, X., 6. K. Q., narodený X. O. XXXX, bytom Z. XX, 7. K.. Q. N., narodená XX.
S. XXXX, bytom F.. H. X, N.N. J. I., 8. K.. D. N. U.., narodená XX. S. XXXX, bytom I. X, J., 9. F.. S. Š.,
narodený XX. J. XXXX, bytom K. XXX N., 10. M. I., narodená XX. Z. XXXX, bytom J. J.. X, G. X, všetci
žalobcovia zastúpení JUDr. Emíliou Šimkulákovou, advokátkou, Štefánikovo nám. 2, Spišská Nová Ves,

proti žalovanej: M. N., narodená XX. J. XXXX, bytom V. XXX, zastúpená JUDr. Helenou Knopovou,
advokátkou, Štúrova 20, Košice, o vydanie dedičstva po nebohej M. Y., rodenej Š., o odvolaní žalovanej
proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 29. mája 2018 č.k. 13C/9/2015-109 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie.

Žalobcovia v 1. až 10. rade majú nárok voči žalovanej na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom zo dňa

29. mája 2018 č.k. 13C/9/2015-109 určil, že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX v katastrálnom území
Jablonov, a to parcely registra "E", parcela č. 317 - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 272m2,
parcela č. 319/2 - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 272m2, parcela č. 320/2 - záhrada vo výmere
305m2, parcela č. 320/3 - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 55m2, s podielom pod B4 v celosti
patria do vlastníctva žalobcov rovným dielom, t. j. každému v spoluvlastníckom podiele 1/10. Žalobcovia
v 1. až 10. rade majú voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške trov bude
rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnom skončení (vo) veci samej.

2.Dokazovaním,ktorévykonalsúdprvejinštanciezistil,ževkonanívedenomnaOkresnomsúdePoprad
pod sp. zn. 15D/148/2003 sa viedlo dedičské konanie po nebohej M. Y., rodenej Š., narodenej XX. Z.
XXXX, naposledy bytom I. Z. XXX, zomrelej dňa X. Q. XXXX. Podľa zápisnice o predbežnom vyšetrení
manželom poručiteľky bol Z. Y., narodený XX. S. XXXX a synom Z. Y., narodený XX. S. XXXX. Rodičia
poručiteľky boli neb. Y., rod. Ž. a neb. Z.. Súrodenci poručiteľky boli uvedení Imrich, M. Q., neb. K., neb.
S. A., neb. P., neb. Z. a neb. S.. Ako spolužijúce osoby boli uvedené manžel a syn. Podľa Osvedčenia

o dedičstve zo dňa 21. januára 2004 právoplatného dňa 6. februára 2004 zomrela poručiteľka bez
zanechania závetu a listiny o vydedení. Ako dedičia zo zákona v 1. skupine prichádzali do úvahy syn
Z. Y. M. S. Z. Y.. Predmetom dedenia boli aktíva - dom s.č. XXX H..Ú.. Z. L. J. X. Č.. XXX a Podielovélisty vedené v Prvej penzijnej správcovskej spoločnosti a.s. Bratislava s tým, že celý majetok nadobudol
v celosti syn Z. Y..

3. Zo spisu Okresného súdu Poprad sp. zn. 6D/293/2011 vyplýva, že na návrh M. A., V.. Y. bolo
vedené dodatočné prejednanie dedičstva po J. M. Y., V.. Š., L. XX.XX.XXXX s tým, že predmetom
prejednania boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX k.ú. Jablonov. Podľa Osvedčenia o dedičstve zo
dňa 29.12.2011, právoplatného dňa 14. januára 2012 poručiteľka M. Y., V.. Š. zomrela bez zanechania
závetu a listiny o vydedení, pričom ako dedičia zo zákona boli povolaní neb. Z. Y.H., L. XX. M. XXXX a

právom nebohého syna (bola povolaná) M. A., V.. Y., J.. X. O. XXXX. Dedičstvo vedené na LV č. XXX,
k.ú. Jablonov, a to parcely registra "E" : parcela č. 317 - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 272m2,
parcela č. 319/2 - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 272m2, parcela č. 320/2 - záhrada vo výmere
305m2, parcela č. 320/3 - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 55 m2 s podielom pod B1 v celosti v
hodnote 660 € prebrala jediná dedička zo zákona, a to M. A., V.. Y.Ľ., J.. X. O. XXXX, ktorú v dedičskom
konaní zastupovala splnomocnená zástupkyňa - M. N., J.. XX. J. XXXX (žalovaná v tomto konaní).

4. Zo spisu Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 7D/145/2012 súd zistil, že bolo vedené konanie
o prejednanie dedičstva po poručiteľke M. A., V.. Y., J.. X.XX.XXXX, L. O. X.X.XXXX. Podľa zápisnice o
predbežnom vyšetrení poručiteľka zomrela ako vdova. Ako deti poručiteľky sú W. Š. A., J.. X.XX.XXXX,
M. N.Ó., V.. A., J.. XX.XX.XXXX, S. T., V.. A., J.. XX.X.XXXX M. Z.J. A., J.. X.X.XXXX. V. K. G. W. J.. K. Y.

M.J..M.Y..Súrodenciaspolužijúceosobyneboliuvedenéžiadne.PodľaOsvedčeniaodedičstvezodňa
14. júna 2013, č.k. 7D/145/2012-39, právoplatného dňa 02.07.2013 zomrela poručiteľka bez zanechania
závetu a listiny o vydedení a ako dedičia 1. skupiny boli uvedené deti poručiteľky, Š. A.H., J.. X.XX.XXXX,
M. N., V.. A., J.. XX.XX.XXXX, S. T., V.. A., J.. XX.X.XXXX M. Z. A., J.. X.X.XXXX. Predmetom dedenia
boli aktíva, a to osobné motorové vozidlo Audi 100, nehnuteľnosti v k.ú. Lúčka na LV č. XX, č. 159 a č.

161,nehnuteľnostivk.ú.JablonovnaLVč.XXXanehnuteľnostivk.ú.SpišskéPodhradienaLVč.XXXX,
Č.. XXXX, č. XXXX, Č.. XXXX. Pasíva tvorili náklady pohrebu. Dedičia uzavreli dohodu o vyporiadaní,
podľa ktorej, okrem iného nehnuteľnosti v k.ú. Jablonov zapísané na LV č. XXX, a to parcely registra " E
" číslo 317 - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 272m2, číslo 319/2 - zastavaná plocha a nádvorie
vo výmere 272m2 , číslo 320/2 - záhrada vo výmere 305m2 a číslo 320/3 - zastavaná plocha a nádvorie

vo výmere 55 m2 L.Í. M. N., V.. A.F., J.. XX.XX.XXXX v celosti v pomere k dedičstvu, v prospech ktorej
sa svojich spoluvlastníckych podielov vzdali Š. A., S. T. M. Z. A. bez nároku na vyplatenie náhrady za
ustupujúce spoluvlastnícke podiely.

5. Podľa LV č. XXX pre k.ú. Jablonov je ako vlastník nehnuteľností v podiele 1/1 zapísaná žalovaná s

titulom nadobudnutia 7D/145/2012, Z 889/13 - 67/13.

6. Po citácii § 460 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 473 ods. 1,2 OZ, § 474 ods. 1,2 OZ, § 475
ods. 1,2 OZ a § 485 OZ súd konštatoval, že po vykonanom dokazovaní a zistenom skutkovom stave
dospel súd k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne. Žalovaná uplatnený nárok žiadnym spôsobom

nenamietala. V danom spore sa žalobcovia domáhali ochrany oprávneného dediča proti nepravému
dedičovi, pričom v danom prípade nejde o žalobu určovaciu ale o žalobu, ktorá má oporu v hmotnom
práve, a preto žalobcovia nemuseli preukazovať naliehavý právny záujem. Aktívne legitimovaným na
podanie takejto žaloby je oprávnený dedič, t.j. osoba, ktorá je dedičom poručiteľovho majetku už v
dobe jeho smrti, ale sa s ňou ako s dedičom v dedičskom konaní nekonalo. Pasívne legitimovaným t.j.

neoprávneným dedičom je osoba, ktorá nadobudla majetok poručiteľa, hoci podľa dedičského práva ho
nadobudnúť nemala vôbec alebo nie v takom rozsahu. Právo oprávneného dediča je pritom majetkovým
právom, ktoré prechádza aj na jeho dedičov.

7. Dokazovaním mal súd preukázané, že žalobcovia sú dedičmi J. M. Y., V.. Š., nakoľko poručiteľka bola

sestrou ich rodičov a teda sú jej zákonnými dedičmi III. dedičskej skupiny v zmysle § 475 ods. 2 OZ. Z
dedičského spisu Okresného súdu Poprad sp. zn. 15D 148/2003 mal súd preukázané, že v dedičskom
konaní po nebohej M. Y., V.. Š.j boli zákonnými dedičmi jej manžel a syn. Syn M. Y., V.. Š. - Z. Y., L.
O.Ň. XX.XX.XXXX ako slobodný a bezdetný. Keďže v dedičskom konaní sp. zn. 15D 148/2003 neboli
prejednané nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX k.ú. Jablonov, ktorých ako vlastník bola zapísaná M. Y.,

V.. Š., podala právna predchodkyňa žalovanej - jej matka - M. A., V.. Y., návrh na dodatočné prejednanie
dedičstva. Osvedčením o dedičstve sp. zn. 6D 293/2011 sporné nehnuteľnosti zdedila v celosti právna
predchodkyňa žalovanej, a po jej smrti získala sporné nehnuteľnosti titulom dedenia v konaní sp. zn.
7D/145/2012 v celosti žalovaná. Súd mal preukázané, že právna predchodkyňa žalovanej nebola (ani)súrodencom poručiteľky, ani osobou, s ktorou by poručiteľka pred smrťou žila v spoločnej domácnosti.
Poručiteľka zomrela bez závetu, preto nebolo možné, aby v dedičskom konaní sp. zn. 6D/293/2011
získala majetok po poručiteľke, ktorý následne po jej smrti získala žalovaná. Ako zákonní dedičia po

nebohej M. Y., V.. Š. v konaní o dodatočnom prejednaní dedičstva sp. zn. 6D/293/2011 tak prichádzali
do úvahy v zmysle § 475 OZ jej súrodenci resp. ich deti, pričom tými deťmi sú žalobcovia.

8. Z rodných listov súd zistil, že M. Y., V.. Š., nar. XX.X.XXXX sa narodila rodičom P. Š. a S. Š.. Súrodenci
M. Y., V.. Š. boli S. A., rod. Š., nar. XX.X.XXXX, M. Q.Á., rod. Š., nar. XX.X.XXXX, Z. Š., nar. XX.X.XXXX,

K. Š., nar. XX.X.XXXX, S. Š., nar. X.XX.XXXX. Žalobkyňa 1. Z. W., rod. Š. a žalobkyňa 2. S. H., rod. Š. sú
dcérami Z. Š., nar. XX.X.XXXX. Žalobca 3. Š. A. a žalobkyňa 4. S. V., rod. A. sú deťmi S. A., rod. Š., nar.
XX.X.XXXX. Žalobca 9. Z. Q. a žalobca 6. K. Q. sú synmi M. Q., rod. Š., nar. XX.X.XXXX. Žalobkyňa
7. K.. Q. N., rod. Š. a žalobkyňa 8. K.. D. N., rod. Š. sú dcérami K. Š., nar. XX.X.XXXX. Žalobca 9. F..
S. Š. a žalobkyňa 10. M. I., rod. Š. sú deťmi S. Š., nar. X.XX.XXXX.

10.Právodomáhaťsavydaniadedičstvapatrímedzimajetkovépráva,ktorézásadnesmrťounezanikajú,
ale smrťou prechádzajú na právnych nástupcov. Zo strany žalobcov bolo v konaní preukázané, že sú
právnymi nástupcami, a teda sú aktívne legitimovaní v tomto konaní a tiež bolo preukázané, že žalovaná
je právnou nástupkyňou M. A., V.. Y.. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti súd žalobe vyhovel a v
zmysle § 475 ods. 2 OZ určil, že nehnuteľnosti patria do vlastníctva žalobcov rovnakým dielom, nakoľko

žalobcovia preukázali, že sú oprávnenými dedičmi po nebohej M. Y., V.. Š..

11. Výrok o nároku na náhradu trov konania odôvodnil súd podľa § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1
CSP. O trovách konania rozhodol súd podľa zásady úspešnosti v spore. Súd žalobe v celom rozsahu
vyhovel. Žalobcovia boli v konaní úspešní v celom rozsahu a preto im súd priznal právo na náhradu trov

konania v plnom rozsahu. Súd zároveň uviedol, že v danom spore nevzhliadol žiadne dôvody hodné
osobitného zreteľa na nepriznanie trov, nakoľko aj keď žalovaná uplatnený nárok nijako nenamietala, k
dohode nedošlo aj napriek tomu, že v priebehu konania bol na to daný dostatočne dlhý časový priestor.

12. Proti tomuto rozsudku podala žalovaná v zákonnej lehote odvolanie. Navrhla zrušiť napadnutý

rozsudok a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Súd prvej inštancie odôvodnil svoje
rozhodnutie tým, že jej právna predchodkyňa M. A. (matka odvolateľky) nemohla získať dedičstvo
po poručiteľke M. Y.H. v konaní o dodatočnom prejednaní dedičstva pod sp. zn. 6D/293/2011, lebo
nebola ani súrodencom poručiteľky, ani osobou, s ktorou by poručiteľka žila pred smrťou v spoločnej
domácnosti.Napriektomu,ževprvotnompodanížalovanásúhlasilasožalobouanáslednepoporovnaní

dátumov úmrtí zistila, že žaloba nie je správna a nesúhlasila s reálnym stavom. V rámci dedičského
konania platí zásada nadobúdania dedičstva okamihom smrti poručiteľa. Okamih smrti je moment smrti
poručiteľa. Uvedený princíp má za následok, že úkony, ku ktorým dochádza neskôr, napríklad dedičská
dohoda a podobne, majú vždy spätné účinky, t.j. pôsobia spätne ku dňu smrti poručiteľa. V dedičskom
konaní platí zásada dedičskej prezentácie, t.j. ak dedičstvo nenadobudne dedič zo zákona, tak zákon

povoláva na jeho miesto v ďalšom rade potomkov.

13. Právna predchodkyňa odvolateľky nadobudla predmetné nehnuteľnosti v rámci konania o
dodatočnom prejednaní dedičstva, a nie ako priama dedička po poručiteľke M. Y., ale ako jediná
dedička po „jej“ synovi Z. Y., ktorý ich mal v čase prvotného dedičského konania po poručiteľke

zdediť. Skutočnosť, že právna predchodkyňa odvolateľky M. A. bola dedičkou po Z. Y.Ľ., vyplýva
z osvedčenia o dedičstve zo dňa 13.7.2011, sp.zn. 7D/74/2011. Predmetné nehnuteľnosti mal po
poručiteľke M. Y., V.. Š.Í. dediť jej syn Z. Y.. Až v roku 2011 sa zistilo, že predmetné nehnuteľnosti neboli v
pôvodnom dedičskom konaní prejednané, a tak v čase, keď už bol dedič zosnulý (mŕtvy), podala právna
predchodkyňa žalovanej návrh na prejednanie novoobjaveného majetku a následne tento nadobudla.

14. K odvolaniu žalovanej podali žalobcovia písomné vyjadrenie. V písomnom vyjadrení uviedli, že
žalovaná pôvodne so žalobou súhlasila. Teraz po porovnaní dátumu úmrtí zistila, že žaloba žalobcu
nie je správna. Predmetné nehnuteľnosti mal po poručiteľke M. Y., V.. Š. dediť jej syn Z. Y., ktorý
v čase prejednania novoobjaveného majetku po poručiteľke, t.j. jeho matke bol už nebohý. Právna

predchodkyňa žalovanej (ako právna nástupkyňa po potencionálnom dedičovi M. Y.H., Z. Y.) podala
návrh na prejednanie novoobjaveného majetku a následne tento „zákonne“ nadobudla. Žalobcovia
poznamenali, že žalovaná vo svojom písomnom podaní zo dňa 30.marca 2016, ako aj na pojednávaní
súhlasila so žalobou a neuplatnila si žiadne prostriedky procesnej obrany.15. V čase dodatočného prejednania dedičstva po neb. M. Y., rod. Šefčíkovej nebolo dedičov v prvej
ani v druhej dedičskej skupine, a preto do úvahy prichádzali dedičia v tretej dedičskej skupine a tam

M. A.Á. nepatrí.

16. Ďalšie vyjadrenia vo veci neboli podané.

17. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovanej ako podané včas

oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP a
dospel k záveru, že odvolaniu žalovanej nie je možné vyhovieť.

18. Rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, a preto ho odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP
potvrdil.

19. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 17.decembra 2019 o 9.55 hod.,
v pojednávacej miestnosti č. dv. 202/II.posch., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia
boli zverejnené dňa 11.decembra 2019 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle § 219
ods. 1, 3 CSP.

20. Žalovaná v odvolaní neuviedla odvolacie dôvody, ale z obsahu odvolania možno vyvodiť, že bol
uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm.f/ CSP, t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, že rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

21. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP (súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí
ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a
ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú

vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191 CSP ( do 30.6.2016
s ust. § 132 O.s.p.), a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných
dôkazov alebo z prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul
rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo.

22. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení
dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré
vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti,
pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo
malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, § 193 a § 205 CSP ( do 30.6.2016 z ust. §

133 až 135 O.s.p.).

23. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP (rozhodnutie súdu vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci) odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu,
pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený

skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený
skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť
alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

24. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

25. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu a ďalšie dokazovanie na
zistenie skutkového stavu nebolo potrebné. Vykonané dôkazy vyhodnotil podľa § 191, § 192 CSP a z
týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie a zo
zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver.

26. Správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa
odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje.27. Vykonaným dokazovaním totiž súd mal preukázané, že žalobcovia sú dedičmi nebohej M. Y., rodenej
Š.,pretožeporučiteľkabolasestrouichrodičovatedasújejzákonnýmidedičmivtretejdedičskejskupine
podľa § 475 ods. 2 OZ.

28. Ak nededí manžel ani žiadny z rodičov, dedia v tretej skupine rovnakým dielom poručiteľovi súrodenci
a tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roka pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti, a
ktorí sa z tohto dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa (§ 475
ods. 1 OZ). Ak niektorý zo súrodencov poručiteľa nededí, nadobúdajú dedičský podiel rovnakým dielom

jeho deti (§ 475 ods. 2 OZ).

29. Ako z dikcie ust. § 475 OZ vysvitá do tretej dedičskej skupiny zákon zaradil poručiteľových
súrodencov (plnorodých i polorodých) a tých, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roka
pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z tohto dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo
boli odkázaní výživou na poručiteľa. Dedičia tretej dedičskej skupiny sú povolaní k dedeniu, pokiaľ

nededížiadnyzpotomkovporučiteľa,jehomanžel,čirodič.Preveľkosťdedičskýchpodielovsauplatňuje
zásada rovnosti, dedičia v tretej dedičskej skupine dedia rovnakým dielom. V tejto skupine sa uplatňuje
zásada akrescence a pre súrodencov poručiteľa i reprezentačné právo, t.j., že pokiaľ nededí niektorí zo
súrodencov poručiteľa, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti. Ako súrodenec, tak
i osoba spolužijúca môže byť výlučným dedičom.

30. Ako už bolo vyššie uvedené z dedičského spisu Okresného spisu Poprad sp. zn. 15D/148/2003 mal
súd preukázané, že v dedičskom konaní po nebohej M. Y., rodenej Š. boli zákonnými dedičmi jej manžel
a syn. Syn M. Y., rodenej Š., Z. Y. zomrel, dňa XX. M. XXXX ako slobodný a bezdetný. Odvolací súd
zdôrazňuje, že Z. Y., nar. XX. S. XXXX, naposledy bytom Z., ktorý zomrel XX. M. XXXX, bol synom M.

Y., rod. Š. a nie M. A., rod. Y.. Pretože v dedičskom konaní pod sp. zn. 15D/148/2003 neboli prejednané
nehnuteľnostizapísanénaLVč.XXXkatastrálneúzemieJablonov,ktorýchakovlastníkbolazapísanáM.
Y.,rodenáŠ.,podalaprávnapredchodkyňažalovanej,(t.j.jejmatka)M.A.,rodenáY.návrhnadodatočné
prejednanie dedičstva. Osvedčením o dedičstve sp. zn. 6D/293/2011 sporné nehnuteľnosti „zdedila“ v
celosti právna predchodkyňa žalovanej a po jej smrti získala sporné nehnuteľnosti titulom dedenia v

konaní vedenom na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp. zn. 7D/145/2012 v celosti žalovaná.
V konaní bolo preukázané, že právna predchodkyňa žalovanej nebola súrodencom poručiteľky, ani
osobou, s ktorou by poručiteľka pred smrťou žila v spoločnej domácnosti aspoň jeden rok. Ako už
bolo konštatované zákonnými dedičmi po nebohej M. Y., rodenej Š. v konaní o dodatočnom prejednaní
dedičstva pod sp. zn. 6D/293/2011 prichádzali do úvahy podľa § 475 OZ jej súrodenci, respektíve ich

deti a tými sú žalobcovia.

31. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam žalovanej odvolací súd
uvádza toto:

32. V konaní vystupovalo na strane žalobcov viac účastníkov, a z nich každý sa domáhal ochrany
iba svojho dedičstva proti žalovanej. Nejde teda o spoločné práva a povinnosti žalobcov zakladajúce
nerozlučné spoločenstvo, pre nich by úkony jedného zo žalobcov platili i pre ostatných.

33. Ide o samostatné spoločenstvo, kde každý zo žalobcov koná v konaní sám za seba.

34. Osvedčením o dedičstve zo dňa 29.12.2011 sp.zn. 6D/293/2011 súdny komisár deklaroval vzťahy
k ďalšiemu majetku zanechanému poručiteľkou M. Y., rodenou Š., na základe ktorého sa M. A., rodená
Y. mala stať jedinou dedičkou zo zákona.

35. Uvedené dedičské konanie ale nebráni tomu, aby subjekt, ktorý nebol účastníkom dedičského
konania a tvrdí, že je skutočným dedičom, si uplatnil svoje nároky z dedičstva proti tomu, kto dedičstvo
nadobudol podľa výsledku dedičského konania. Tomu nebráni ani zápis v katastri nehnuteľnosti, ktorý
bol urobený na základe rozhodnutia súdu v konaní o dedičstve. Právnym prostriedkom na ochranu

oprávneného dediča proti nepravému dedičovi je žaloba podaná podľa § 485 OZ. Podľa ods. 1 § 485,
ak sa po prejednaní dedičstva zistí, že oprávneným dedičom je niekto iný, je povinný ten, kto dedičstvo
nadobudol, vydať oprávnenému dedičovi majetok, ktorý z dedičstva má, podľa zásad o bezdôvodnom
obohatení tak, aby nemal majetkový prospech na ujmu pravého dediča.36. Nepravý dedič má právo, aby mu oprávnený dedič nahradil náklady, ktoré na majetok z dedičstva
vynaložil; takisto mu patria úžitky z dedičstva. Ak však vedel, alebo mohol vedieť, že oprávneným

dedičom je niekto iný, má právo len na náhradu nevyhnutných nákladov a je povinný oprávnenému
dedičovi okrem dedičstva vydať i jeho úžitky ( § 485 ods. 2 OZ).

37. Žaloba oprávneného dediča podľa § 485 OZ ako inštitút (Občianskeho zákonníka) je jediným
právnym prostriedkom, ktorým sa oprávnený dedič môže domáhať ochrany svojho dedičstva; Závisí len

na vôli oprávneného dediča, či bude požadovať vydanie dedičstva proti nepravému dedičovi, či nebude.
Žaloba podľa § 485 OZ bude úspešná, ak sa podarí žalobcovi, pri splnení zákonných predpokladov
vyvrátiť právnu domnienku subjektívneho dedičského práva žalovaného ako nepravého dediča tým, že
preukáže svoje dedičské právo, a tak vylúči, aby nepravý dedič nadobudol dedičstvo, celkom alebo
sčasti. Žaloba na ochranu oprávneného dediča (§ 485 OZ) sa odlišuje od žaloby na ochranu vlastníka
podľa § 126 ods. 1 OZ mimo iného, čo do subjektov, posudzovaných právnych vzťahov a spôsobom

nápravy.

38. Ako pre žalobu na ochranu vlastníka, tak aj pre žalobu oprávneného dediča však platí, že ak
je predmetom ochrany právo k nehnuteľnosti zapísané v katastri nehnuteľností, možno žalovať na
určenie vlastníckeho, resp. spoluvlastníckeho práva k nehnuteľnosti tak, aby rozhodnutie súdu mohlo

byť podkladom pre vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností.

39. Právna teória a súdna prax sú vo vzácnej zhode v tom, že v prípadoch, kde súd je podľa hmotného
práva a na návrh účastníka konania (t.č. strany sporu) povolaný, aby založil, zmenil alebo zrušil právny
pomer medzi účastníkmi (t.č. stranami sporu) alebo aby na novo upravil ich vzájomne práva a povinnosti.

40. Žaloba oprávneného dediča podľa § 485 OZ nie je žalobou na určenie existencie, či neexistencie
právneho pomeru; opiera sa o výslovné ustanovenie hmotného práva, a nie o žalobcov naliehavý právny
záujem na požadovanom určení.

41. Nežiada autoritatívne vyjasnenie neistých právnych pomerov, ale založenie pomerov nových. Ide o
zvláštnu žalobu, ktorá má oporu v ustanoveniach hmotného práva a nie je určovacou žalobou (v zmysle
§ 80 písm. c/ CSP). Naliehavý právny záujem na určení nie je treba preukazovať (porovnaj prof. A.
Winterová, Žaloba v občanskom právu procesním, Acta Universitatis Carolinae, Iuridica monografia,
1979,strana72,KomentářkObčanskémusoudnímuřádu,autorovJUDr.JaroslavBureš,JUDr.Ljubomír

Drápal, JUDr. Michal Mazanec, 5.vydaní 2001, strana 254).

42. Odvolací súd len poznamenáva, že žalobcovia uviedli skutočnosti rozhodné pre posúdenie
skutkového stavu z hľadiska nároku na vydanie dedičstva žalobcom, ako oprávneným dedičom.
Žalobcovia naviac nad rámec právnych náležitostí žaloby uviedli aj právny dôvod žaloby s odkazom na

§ 485 ods. 1,2 OZ.

43. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, ako aj z dôvodov, ktoré obsahuje rozsudok súdu prvej
inštancie, odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto rozsudku.

44. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1,2 CSP.

45. Žalovaná nebola úspešná v odvolacom konaní, a tak nemá nárok na náhradu trov odvolacieho
konania. Úspešní boli v odvolacom konaní žalobcovia v 1. až 10.rade, a preto odvolací súd priznal

nárok na náhradu trov konania úspešným žalobcom voči žalovanej. O výške náhrady trov konania bude
rozhodnuté samostatným rozhodnutím po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.

46. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).