Rozsudok ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Judgement was issued on Wednesday, September 12, 2019

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 16Csp/93/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8119207327
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Drimák

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2019:8119207327.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Michalom Drimákom, PhD. v právnej veci žalobcu: C. R., T..

XX.X.XXXX, H. B. XX, C., zastúpený: Mgr. Matúš Macko, advokát, so sídlom Karpatská 804/10, 089
01 Svidník, p r o t i žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava,
IČO: 35792752, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková s.r.o., so sídlom Kubániho 16,
Bratislava, o primerané finančné zadosťučinenie 700 eur takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške 350 eur v lehote
3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

I. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% o výške ktorých bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 15.4.2019 domáhal od žalovaného zaplatenia primeraného
finančného zadosťučinenia vo výške 700 eur. Žalobu odôvodnil tým, že v konaní vedenom na Okresnom
súde Prešov pod sp. zn. 17 Cr 1/2017 rozsudkom zo dňa 30.4.2017 bol úspešný v konaní o
zrušenie rozhodcovského rozsudku, pričom tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 6.1.2018.

Ako spotrebiteľ si uplatnil satisfakciu za porušenie spotrebiteľských práv, proti čomu sa musel brániť
podaním pôvodnej žaloby. Primerané zadosťučinenie má naplniť požiadavku účinného, sankčného,
odradzujúceho prostriedku ochrany, aby sa dodávateľ už nedopúšťal recidívy, ale má mať aj funkciu
relutárnu. Žiadal priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 700 eur, čo predstavuje sumu, o
ktorú sa chcel žalovaný na jeho úkor obohatiť, ako aj náhradu trov konania.

2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním zo 7.5.2019, pričom uviedol, že v konaní nebolo

preukázané, že by konaním žalovaného došlo k spôsobeniu nejakej ujmy v neprospech žalobcu.
Namietal, že zo žaloby ani nevyplýva ani označenie práva spotrebiteľa, ktoré malo byť porušené, pričom
účelom je priznať spotrebiteľovi primerané zadosťučinenie, ak mu dodávateľ porušil alebo neuznal
nejaké spotrebiteľské práva. Navrhol žalobu zamietnuť a uplatnil si náhradu trov konania.

3. K tomuto vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že žalovaný nesprávne pochopil
inštitút primeraného finančného zadosťučinenia. Konštatoval, že zákonodarca nestanovil spôsob,

akým správne dospieť k výške finančného zadosťučinenia a keďže si žalovaný v rozhodcovskom
konaní uplatnil sumu 1.434,47 eur, ak majú byť naplnené všetky funkcie primeraného zadosťučinenia,
dosiahnutím tohto cieľa je polovica z hodnoty pôvodného konania.4. K tomuto vyjadreniu žalobcu sa ešte vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že žalovaný nie je pasívne
vecne legitimovaný, lebo rozhodcovský rozsudok nevydal. Tvrdil, že žalobca nepreukázal vecnú ani inú
súvislosť medzi požadovanou sumou a rozhodcovským rozsudkom.

5. Súd prvej inštancie vo veci vykonal vo veci vykonal dokazovanie prečítaním obsahu celého spisu,
pričom zistil tento skutkový stav:

6. Rozsudkom Okresného súdu Prešov č. k. 17 Cr 1/2017-56 zo dňa 30.10.2017 v právnej veci žalobcu

C. R., T.. XX.X.XXXX proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. súd rozhodol tak, že zrušil
rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Victoria arbiter sp. zn. RK-PC-1241/15-MK z
10.10.2016 a žalobcovi zároveň priznal oproti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %.

7. V odôvodnení tohto rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že nedošlo k platne uzatvorenej zmluve

o revolvingovom úvere, keďže zo strany dodávateľa došlo k zmene návrhu oproti pôvodnému návrhu
a na podklade tejte neplatne uzatvorenej spotrebiteľskej zmluve došlo aj k vydaniu rozhodcovského
rozsudku, ktorý bol zrušený.

8. Rozhodcovským rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu Victoria arbiter sp. zn. RK-PC-1241/15-

MK z 10.10.2016 v právnej veci žalobcu PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. proti žalovanému C. R.,
T.. XX.X.XXXX o zaplatenie 789,86 eur tento rozhodcovský súd rozhodol tak, že žalovanému uložil
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 704,95 eur, zmluvnú pokutu vo výške 0,065 % denne a úrok z
omeškania vo výške 0,425 % ročne z tam špecifikovaných dielčích súm, ako aj náhradu nákladov
spojených s mimosúdnym uplatnením pohľadávky a trovy konania.

9. Na základe zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie právne uzatvára:

10. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo na
ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

11. Podľa § 3 ods. 5 posledná veta zákona č. 250/2007 Z. z. osoba, ktorá na súde úspešne uplatní
porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na
primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto
zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť spotrebiteľovi ujmu.

12. Podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

13. Podľa § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia

upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

14. Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná

v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

15.Podľa§52ods.4OZspotrebiteľjeosoba,ktorápriuzatváraníaplneníspotrebiteľskejzmluvynekoná
v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

16. Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané.

17. Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.18. Podľa § 53 ods. 3 OZ ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

19. Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

20. Vo vzťahu k vyššie citovanému ustanoveniu zákona č. 250/2007 Z. z. možno uviesť, že ide o
ustanovenie s tzv. relatívne neurčitou hypotézou, ktorá neustanovuje žiadne kritéria na vymedzenie
toho, čo predstavuje primerané finančné zadosťučinenie a ako treba určiť jeho výšku. Zároveň treba

uviesť, že novšie znenie Zákona o ochrane spotrebiteľa dokonca ešte zmiernilo podmienky poskytnutia
primeraného finančného zadosťučinenia, pretože toto sa v súčasnosti poskytuje aj bez toho, aby
porušenie práva alebo povinnosti spotrebiteľa ustanovené Zákonom o ochrane spotrebiteľa alebo
osobitným predpisom, bolo spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi.

21. V prejednávanom prípade však možno konštatovať, že zo strany žalovaného došlo k takému

porušeniu spotrebiteľského práva, ktoré by bolo bez ďalšieho spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi
spočívajúcu v nezákonnom preplatení úveru a teda k strate finančných prostriedkov. Pri finančných
službách je odopreté plnenie veriteľovi na základe jeho žaloby výlučne z dôvodu, že sa vyžaduje bez
platného právneho dôvodu (nedostatok zmluvnej náležitosti) alebo ide o nekalú obchodnú praktiku, príp.
neprijateľnú zmluvnú podmienku.

22.Zuvedenéhotedanepochybnevyplýva,žežalovanýzneužilsvojepostavenietým,žezmluvanemala
podstatné náležitosti. Žalovaný sa na základe zmluvy o úvere snažil od žalobcu získať financie bez
protihodnoty, pričom uvedené malo byť dosiahnuté prostredníctvom rozhodcovského rozsudku, ktorý
bol právoplatne zrušený.

23. Žalobca musel aktívne uplatňovať svoje práva podaním žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku
a súd v prejednávanej veci s prihliadnutím na vyššie uvedené dospieva k záveru, že výška nemajetkovej
ujmy v prípadoch podľa § 3 ods.5 zákona o ochrane spotrebiteľa môže, ale aj nemusí, zodpovedať
výške finančnej ujmy, ktorá spotrebiteľovi hrozila.

24.Privýklade§3ods.5zákonač.250/2007Z.z.trebaakcentovať,žezákonodarcaformulovaluvedené
ustanovenie tak, že ak porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými
predpismi je spôsobilé privodiť spotrebiteľovi ujmu (Bez toho, aby ujma nastala alebo čo len hrozila.
Postačuje spôsobilosť porušenia práva alebo povinnosti viesť k ujme spotrebiteľa.), tak základ nároku

na finančné zadosťučinenie je daný (arg. „má právo“). Ani analogicky nemožno aplikovať § 13 ods. 2
Občianskeho zákonníka (Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto,
že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická
osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.), keďže zákon č. 250/2007 Z. z. žiadnu
postupnosť satisfakčných prostriedkov neustanovuje a rovnako neustanovuje, že k právu na finančné

zadosťučinenie za porušenie spotrebiteľského práva spôsobom, ktorý môže privodiť ujmu spotrebiteľovi
je potrebná určitá intenzita.

25. Ak by si žalobca aktívne neuplatňoval svoje práva, musel by práve na podklade zrušeného
rozhodcovského rozsudku v pôvodnom konaní plniť, pričom tento exekučný titul vznikol na podklade

neplatne uzavretej spotrebiteľskej zmluve, ako už bolo konštatované vyššie, z čoho by nielen
potenciálne, ale reálne hrozila žalobcovi škoda spočívajúca v strate finančných prostriedkov.

26. Spôsobom vyššie uvedeným určenú výšku peňažného zadosťučinenia súd považuje za primeranú
a dodávateľ má jednoduchú možnosť jej plateniu, prípadne aj iným zodpovednostným následkom sa v

iných úverových prípadoch vyhnúť, a to tým, že bude podnikať v rámci pravidiel stanovených právnymi
predpismi SR.

27. Pokiaľ ide o výšku finančného zadosťučinenia tak tým, že žalovaný si vo vzťahu k žalobcovi
uplatňoval finančné plnenie na ktoré nemal nárok, vyvolal u neho stav právnej neistoty, ktorý musel

riešiť podanou žalobou. Súd preto považoval za primeranú výšku finančného zadosťučinenia sumu
350 eur a to s ohľadom na intenzitu zásahu žalovaného do práva žalobcu ako spotrebiteľa, a v
prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Súd má za to, že aj bez stanovenia kritérií výšky primeraného
finančného zadosťučinenia, treba vychádzať z toho, že toto má plniť jednak funkciu satisfakčnú, jednakfunkciu sankčnú tak, aby dostatočne odradilo dodávateľa od nekalého konania, ktorého sa dopustil
voči úspešnému spotrebiteľovi a jednak podľa názoru súdu ho treba chápať aj ako odmenu za to,
že sa spotrebiteľ pustil do sporu s nepochybne ekonomicky a právne silnejším dodávateľom a svojím

úspechom priniesol benefit aj pre ostatných spotrebiteľov v tom, že možno predpokladať, že dodávateľ
sa konania, ktorého sa dopustil voči nemu, už voči ďalším spotrebiteľom nedopustí, prípadne sa ho
nedopustí v takej intenzite.

28. Súd preto považoval, ako je uvedené vyššie, za primeranú výšku finančného zadosťučinenia sumu

350eur a to s ohľadom na intenzitu zásahu žalovaného do práva žalobkyne ako spotrebiteľa, ktoré
nemusí byť v rovnakej numericky vyjadrenej výške, ako ujma, ktorá hrozila.

29. Súd prvej inštancie akcentuje aj fakt, že účelom priznania primeraného finančného zadosťučinenia
pri porušení práv nemá byť na jednej strane len odradenie dodávateľa od takýchto praktík, ale na druhej
strane nemá byť ani nástrojom obohatenia sa pre druhú stranu sporu.

30. Čo sa týka námietky žalovaného k nedostatku pasívnej legitimácie, tu musí súd prvej inštancie
poznamenať, že nijako sa nemôže zbaviť žalovaný zodpovednosti, keďže v danom prípade to bol práve
žalovaný, kto podal žalobu na Stály rozhodcovský súd Victoria arbiter, pričom porušil práva žalobcu, čo
bolo konštatované v spomenutom rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. 17 Cr 1/2017 z 30.10.2017.

31. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

32. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p., ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

33. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého strane, ktorá mala vo
veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva
proti strane, ktorá vo veci úspech nemala. Žalobca bol v konaní plne úspešný, preto má žalobca
voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté

samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. Pre výpočet trov právneho zastúpenia sa
bude vychádzať z výšky priznanej sumy, pretože žalobca bol úspešný v základe nároku, ktorého výška
záležala na posúdení súdu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa

jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí
jeho vykonateľnosti dobrovoľne splnená, je možné podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.