Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, April 9, 2020

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 17Pc/24/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6717213428
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Bohuš Hruška
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2020:6717213428.19

Uznesenie

Okresný súd Zvolen v právnej veci navrhovateľky V. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX F. - E., E.
XXXX/XX, zast.: Advokátska kancelária UHAĽ, s. r. o., IČO 472 366 55, so sídlom 960 01 Zvolen, Š.
Moyzesa 43 proti bývalému manželovi E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX F., 1. mája XX, zast.:
U.. M. Pastorková, advokátka, so sídlom Skuteckého 6, Banská Bystrica 974 01, o určenie príspevku
na výživu rozvedeného manžela, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie z a s t a v u j e .

II. Žiaden z účastníkov konania n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

III. Navrhovateľka je p o v i n n á nahradiť štátu trovy konania vo výške 398,77 € v lehote 30 dní od
právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet tunajšieho súdu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 21.12.2017 domáhala určenia príspevku na výživu
rozvedeného manžela z dôvodu, že ich spoločný syn má zvýšené nároky na domácu prípravu na
vyučovanie, z čoho vyplýva jej obmedzená možnosť zamestnať sa. Uviedla, že s bývalým manželom
dňa 09.09.2015 uzatvorila manželstvo, ktoré bolo rozvedené dňa 27.06.2016 rozsudkom Okresného
súdu Zvolen sp. zn. 9P/15/2015-412 na návrh bývalého manžela. V konaní bolo vykonané komplexné

dokazovanie ohľadne vzájomných vzťahov, starostlivosti o deti, výdavkov, príjmov ako aj dôvodov
rozvratu manželstva. Za týmto účelom žiadala pripojiť uvedený rozvodový spis na oboznámenie dôkazov
tam vykonaných. Uviedla, že po rozvode sa ocitla s deťmi vo veľmi nepriaznivej životnej situácii, najmä
po finančnej stránke. V súčasnosti žije s deťmi v prenajatom byte. Pracuje na čiastočný úväzok, kde jej
čistý mesačný príjem predstavuje cca 360 €. Výška jej príjmu nepostačuje ani na úhradu základných
potrieb v domácnosti, a už vôbec nie na na úhradu jej osobných potrieb. Ako vyplýva z rozvodového

rozsudku, ktorým súd zaviazal bývalého manžela na platenie výživného, mal. M. má vážne neurologické
a z toho vyplývajúce logopedické problémy, a preto je nútená venovať starostlivosti oňho oveľa viac
času. Okrem jej príjmu disponuje ešte výpomocou od jej rodičov a výživným na mal. deti od bývalého
manžela. Uviedla prehľad príjmov a výdavkov domácnosti. Uviedla, že ak by nedostávala finančnú
výpomoc od jej rodičov, suma na uspokojenie jej životných potrieb by tvorila iba 4,12 €. Zvýšiť jej
príjem v súčasnosti nie je možné, pretože sa sama stará o domácnosť, ako aj o maloleté dieťa so

závažnými zdravotnými problémami. Bez príspevku nebude ani v budúcnosti schopná pokryť svoje ani
najnevyhnutnejšie výdavky. Preto žiada príspevok na výživu bývalého manžela podľa § 72 ods. 1 a
2 zákona o rodine. Uviedla, že jej je známy mesačný príjem jej bývalého manžela vo výške 2.000 €.
Uviedla, že podľa § 72 ods. 2 cit. zákona, ak sa bývalí manželia na poskytovaní príspevku nedohodnú,
určí výšku príspevku na návrh niektorého z nich súd. Prihliadne pritom naj na príčiny, ktoré viedli k
rozvratu vzťahov medzi manželmi. Uviedla, že žiada príspevok vo výške 400 € mesačne, ktorú sumu

zdôvodnila. Uviedla, že túto výšku príspevku považuje za v súlade s dobrými mravmi, vzhľadom na to,že nedosahuje ani 1 príjmu jej bývalého manžela a s poukazom na jednostranné zapríčinenie rozvratu
manželstva bývalým manželom.

2. Bývalý manžel sa vyjadril k návrhu podaním doručeným súdu dňa 06.02.2018 tak, že podľa neho
nie sú splnené podmienky na priznanie uvedeného príspevku, pretože podľa § 72 ods. 5 zákona o
rodine nemožno uvedený príspevok priznať ani vtedy, ak by jeho priznanie bolo v rozpore s dobrými
mravmi. Navrhovateľka sa totižto aj svojím vlastným konaním spolupodieľala na rozvrate manželstva,
ako to bolo uvedené aj v rozsudku o rozvode. Na str. 16 súd konštatoval, že za príčinu rozvratu

manželstva je teda možné považovať aj čiastočne aj rozdielnosť pováh a názorov účastníkov, čo
vyplynulo z výpovedí samotných účastníkov konania. Rovnako aj odvolací súd v uvedenom konaní sp.
zn. 12Cop/55/2016 na str. 10 uvádza, že z výsluchu obidvoch manželov vyplýva napríklad aj rozdielny
prístup k tráveniu voľného času (manžel uprednostňoval spoločnosť, manželka domáce prostredie).
Taktiež odvolací súd u viedol, že skutočnosť, na čí návrh bolo konanie začaté, však nie je podstatná.
Návrh na rozvod manželstva všeobecne podá manžel, ktorý v manželstve spokojný nie je a nechce

v ňom pokračovať. ... Treba mať na zreteli, že ide o dobrovoľné spoločenstvo muža a ženy. Preto
je toho názoru, že aj len podiel navrhovateľky na rozvode manželstva zakladá rozpor s dobrými
mravmi, pre ktorý nie je možné priznať príspevok na výživu rozvedeného manžela. Netreba opomenúť
ani to, že manželka s rozvodom súhlasila. Uviedol judikát R 3/1978, podľa ktorého za neschopnú
samu sa živiť súdy považujú spravidla manželku, ktorá sa stará o dieťa do troch rokov veku života,

prípadne o deti staršie, avšak invalidné alebo vyžadujúce osobitnú starostlivosť, alebo o deti, ktoré
z rôznych dôvodov nemôžu byť umiestnené v kolektívnych zariadeniach. Navrhovateľka neuviedla
ani nepreukázala, v čom spočívajú závažné zdravotné problémy mal. dieťaťa, ktoré majú mať vplyv
na jej schopnosť samu sa živiť. Dal do pozornosti skutočnosť uvedenú navrhovateľkou, že mal. M.
navštevuje prvý ročník základnej školy, ako aj družinu, ktorá je však otvorená do 16.30 hod., t. j.

navrhovateľka má možnosť v tomto čase vykonávať pracovnú činnosť, čo jej umožňuje samej sa živiť,
vzhľadom na ňou uvedené životné potreby. Predložil výpis z klasifikácie za prvý polrok školského roku
2017/2018 mal. M., z ktorého vyplýva, že mal. vymeškal 8 vyučovacích hodín, t. j. zvyšnú časť v rámci
pracovného času strávil v škole a v školskej družine. Mal. nebol v uvedenom polroku ani raz chorý.
Preto nevyžaduje osobitnú starostlivosť, ktorá by obmedzovala navrhovateľkinu schopnosť samú sa

živiť. K lekárovi pritom otec s maloletým rád pôjde. Bývalý manžel si nie je vedomý nijakých vážnych
zdravotných problémov maloletého, ani ho navrhovateľka na takéto neupozornila. Navrhovateľka má
skončenú strednú ekonomickú školu, ako aj skúsenosti s jednoduchým účtovníctvom a personalistikou.
Uviedol, že navrhovateľka pracuje po skončení pracovného času ešte doma dve hodiny, ako to vyplýva z
rozvodového rozsudku, t. j. nie je potrebná nepretržitá prítomnosť navrhovateľky v sídle zamestnávateľa.

Rozdiel v životnej úrovni manželov, ani to, že rozvodom manželstva jej výrazne klesla životná úroveň,
ani to, že vlastnou prácou si nedokáže zaobstarať rovnakú úroveň ako za trvania manželstva, nie je
dôvodom na priznanie uvedeného príspevku. Uviedol, že navrhovateľke bola vyplatená poistka vo výške
6.600 €, a namietol ako výšku výdavkov (mobilný telefón a životnú poistku), ako aj výšku požadovaného
príspevku, vzhľadom na jeho primeranosť. Uviedol, že má v súčasnosti ďalšiu vyživovaciu povinnosť k

jeho manželke, ktorá je nezamestnaná (R 14/1965). Taktiež nebolo preukázané navrhovateľkou, že by
sa navrhovateľka pokúšala uvedený príspevok dosiahnuť dohodou bývalých manželov. Preto považuje
návrh za predčasný. Doložil doklady o svojich výdavkoch a výdavkoch, ktoré uhradil mal. deťom.

3. Po prvom pojednávaní dňa 08.02.2018 navrhovateľka uviedla, že bývalý manžel sa o mal. M. zaujíma

minimálne, aj teraz je M. chorý a bývalý manžel si šiel do školy pre výpis z jeho známok, ale oňho sa
nezaujímal. Ona berie mal. domov o pol tretej, dala ho do družiny preto, aby zapadol. Chvíľu má voľno
a potom sa venujú len tej škole. Čiže svoj pracovný čas si vyčlenila tak, aby sa mu mohla venovať.

4. Bývalý manžel na tomto pojednávaní uviedol, že má príjem 1881,64 €, z čoho 200 € sú diéty počas

pracovných ciest. Platí za bývanie mesačne 261 €, výživné na deti 350 €, úver, ktorý si brali ešte za
trvania manželstva 300 €. Pevnú linku platí 30 €, svoj mobil 45 € a dcére B. 35 €. Okrem toho spláca
debetné karty 200 € mesačne. Poistky sebe i mal. deťom. Živí aj nezamestnanú tehotnú manželku.

5. Navrhovateľka predložila do spisu dňa 12.02.2018 správy ako dôkazy, nakoľko si nie je istá, ktoré

správy sa nachádzajú v spise 5P/429/2015, ktorý žiadala pripojiť za účelom oboznámenia dôkazov, ako
aj nových správ. Na základe predložených dôkazov má za to, že dostatočným spôsobom preukázala svoj
nárok. Ak by súd nariadil znalecké dokazovanie, má za to, že jeho trovy by mal znášať bývalý manžel.
Uviedla tri otázky na znalecké dokazovanie.6. Bývalý manžel sa k týmto správam vyjadril tak, že ich považuje za neaktuálne resp. nepreukazujúce
potrebuzvýšenejstarostlivostiomal.AkzPedagogickejcharakteristikyžiakazodňa14.02.2018vyplýva,

že kvalitná domáca príprava je nevyhnutná pre zvýšenie jeho edukačnej úspešnosti, k tomuto uvádza,
že v prvom ročníku je tento postulát platný pre všetkých žiakov a teda neodôvodňuje potrebu zvýšenej
starostlivosti o mal. oproti iným žiakom. Uviedol otázky na znalca ako z odboru zdravotníctvo, tak aj z
odboru psychológia.

7. Dňa 12.02.2018 predložila aj ambulantnú správu zo dňa 08.12.2017, ktorá potvrdzuje mozgovú
cystu u mal. M. Dňa 21.03.2018 navrhla navrhovateľka na podanie odborného vyjadrenia MUDr. J. K.
Bývalý manžel navrhol na podanie odborného vyjadrenia MUDr. Z. Š. MUDr. Z. Š. predložila správu
z roku 2016. MUDr. J. K. bola vyzvaná najprv na zodpovedanie otázok bývalého manžela (výzva zo
dňa 02.05.2018), následne na zodpovedanie otázok bývalého manžela i navrhovateľky (výzva zo dňa
30.05.2018). Na pojednávaní dňa 17.07.2018 predložil bývalý manžel správu od MUDr. J. K., ktorá bola

adresovaná jeho právnej zástupkyni. Túto správu označila navrhovateľka ako nerelevantnú, nakoľko
jednak nebola adresovaná súdu, ale právnej zástupkyni bývalého manžela, hoci táto nebola nikde vo
výzve uvedená, a jednak nedávala odpovede na otázky navrhovateľky, ale len bývalého manžela. Preto
uviedla, že nadobudla pochybnosti o nestrannosti uvedenej lekárky. Bývalý manžel uvedenú správu
akceptoval. V podaní zo dňa 14.09.2018 uviedol, že nakoľko súd MUDr. J. K. najprv zaslal otázky iba

položené bývalým manželom, uvedená lekárka odpoveď na výzvu zaslala bývalému manželovi. Súd
preto urgoval správu od MUDr. J. K. pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty. Navrhovateľka uviedla,
že žiada o poskytnutie lehoty po 05.09.2018, nakoľko sa rozhodla na základe uvedených skutočností
zmeniť ošetrujúceho neurológa maloletého a v tento deň je objednaný na neurologické vyšetrenie.
Dňa 23.08.2018 súd obdržal správu od MUDr. J. K. Bola rovnakého znenia ako tá, ktorú predložila

právna zástupkyňa bývalého manžela a uvádzalo sa v nej, že mal. bol vyšetrený v ambulancii pre
poruchu vývoja reči, poruchu pozornosti. S ohľadom na tieto diagnózy si pacient vyžaduje zvýšenú
starostlivosť zo strany matky. Pacient môže navštevovať základnú školu, aj v popoludňajších hodinách
školskú družinu. Neurologický nález pacienta je v norme, jedná sa skôr o oneskorenie psychologického
vývoja. Podaním zo dňa 14.09.2018 požiadala navrhovateľka o poskytnutie lehoty na podanie návrhu na

osobu, ktorá má vykonať odborné vyjadrenie, nakoľko MUDR. Š. jej na vyšetrení maloletého oznámila,
že otázky, ktoré žiada zodpovedať, sú orientované pre detského psychológa. Právna zástupkyňa na
pojednávaní dňa 13.09.2018 uviedla, že považuje ďalšie dokazovanie za nadbytočné. Podaním zo dňa
26.09.2018 navrhovateľka uviedla osobu, ktorá by mohla podať odborné vyjadrenie, ako aj otázky.
Predložila lekársku správu zo dňa 20.09.2018 od MUDr. Š. Š. Podaním zo dňa 02.10.2018 oznámila

právna zástupkyňa bývalého manžela otázky na odborne vyjadrenie v odbore Psychológia. Podaním
zo dňa 12.10.2018 oznámila PhDr. E. J., že uvedené otázky sa netýkajú klinickej praxe, preto na ne
nie je možné odpovedať. Na pojednávaní dňa 13.09.2018 navrhovateľka navrhla vykonanie znaleckého
dokazovania, s nariadením ktorého bývalý manžel nesúhlasil z dôvodu ním uvádzanej nadbytočnosti.
Podaním zo dňa 02.11.2018 oznámila navrhovateľka otázky na znalca. Uznesením zo dňa 18.01.2019

v spojení s uzneseniami zo dňa 05.02.019 a 13.02.2019 súd nariadil znalecké dokazovanie znalkyňou z
odboru Psychológia, odvetvie Klinická psychológia detí a dospelých, poradenská psychológia, PhDr. M.
H., PhD. Znalkyňa podala dňa 16.05.2019 na súd znalecký posudok č. 38/2019. Podaním doručeným
súdu dňa 31.05.2019 sa k podanému posudku vyjadrila navrhovateľka a podaním doručeným dňa
03.06.2019bývalýmanžel.Následnenapojednávanídňa11.07.2019navrhovateľkavypovedala,žemal.

M. má problém hlavne s pamäťou, aby domácu úlohu zvládli, tak hrávajú rôzne hry, napríklad pomáhajú
si kartičkami, čiže pokiaľ jeho spolužiaci si robia úlohy pol hodinu, oni tú domácu úlohu robia 2,5 hod.
Ak keď sa pripravujú, tak tam majú prestávky. Napríklad keď prechádzajú zo slovenčiny do matematiky
tak naopak píše písmená. Týka sa to pamäti, napríklad doteraz nevie ani svoj dátum narodenia. Aj pani
učiteľka mu musí venovať zvýšenú starostlivosť. Z diktátu má v podstate skoro stále päťky, len keď sa

rozplače tak mu pani učiteľka dá štvorku. A to píšu doma diktáty denne. M. teraz ukončil druhý ročník,
ale samozrejme prospel. Zo slovenčiny mal trojku, z ostatných predmetov jednotky a dvojky. Z družiny
ho ona vyberá o druhej. Keď začínajú písať tak ju každé ráno prosí aby ho prišla včas, lebo on tomu
zadaniu nerozumie. Nechce písať domáce úlohy pred spolužiakmi, pretože to potrebuje viac vysvetliť.
Domov chodievame okolo pol tretej, potom má hodinku oddych. Potom píšeme úlohy do ôsmej. Uviedla,

že otec bol s maloletým toho roku asi 2x. Znalkyňa tu bola vypočúvaná účastníkmi konania k posudku.
Uviedla, že jej teoretická príprava a i dlhoročná prax ju presvedčila, že príprava na vyučovanie by u
prváka nemala byť viac ako 2 hodiny denne. Pokiaľ toto rodičia robia, ochudobňujú tým dieťa o detstvo.
Samozrejme je to v ich najlepších úmysloch. Väčšinou to robia rodičia, ktorí majú väčšie ambície, ako súvývinové kapacity dieťaťa. Mal. M. má priemernú mentálnu kapacitu, má popísané ťažkosti. Má aj isté
neurotické ťažkosti, ktoré ona pripisuje rodinnej situácii. Je to zrejme spôsobené problémami rodičov
po rozvode a faktu, že ešte nebol oboznámený s faktom, že je adoptovaný. Mal. M keď má dvojky, aj

trovky, je to vzhľadom na jeho danosti v poriadku. Mal. je aj sám ambiciózny. Bolo by vhodné zefektívniť
prípravu na vyučovanie. Znalkyňa uviedla, že osobitné vývinové poruchy pri učení (dyslexia, dysgrafia,
dysortografia, dyskalkúlia) nezistila. Zámena písmen je spojená s nedovyvinutím centrálneho nervového
systému, pričom k plnej zrelosti dochádza v 10-15 rokoch. Starostlivosť zo strany otca je hlboko
deficitná. Tie problémy, ktoré maloletý má, sú bežnými problémami dieťaťa, ktoré vyrastá v neúplnej

rodine, má neprimerané ambície ku svojej mentálnej kapacite a u ktorého pretrváva antagonistické
nastaveniemedzijehorodičmi,anemájasné,akýjejehopôvod.Dieťapotrebujemaximálnustarostlivosť
ad svojej milujúcej adoptívnej matky, ale to neznamená, že sa vyžaduje nadmerná časová dotácia.
Bývalý manžel tu uviedol, že jeho pracovný pomer, z ktorého príjem bol posudzovaný doteraz v
konaní, skončil dohodou ku dňu 30.06.2018, avšak neoficiálne musel odísť z dôvodu neplnenia
pracovných úloh. Od 10.01.2019 je zamestnaný v inej firme. Dňa 17.07.2019 požiadala navrhovateľka

o sprístupnenie zvukového záznamu z pojednávania. Dňa 18.10.2019 požiadala navrhovateľka o
odročenie pojednávania z dôvodu, že v súlade so závermi posledného pojednávania mala súdu zaslať
správu z Centra pedagogicko-psychologického poradenstva, pričom stále nebola predvolaná na tento
termín. Priložila tri správy z 05.09.2019, 16.09.2019, 18.09.2019. Ďalší termín pojednávania bol zrušený
z dôvodu kolízie pojednávaní právneho zástupcu navrhovateľky. Dňa 31.01.2020 predložil právny

zástupca navrhovateľky správy z psychologického a špeciálnopedagogického, zo dňa 03.12.2019.
Na pojednávaní dňa 16.01.2020 žiadala navrhovateľka vykonať ďalšie dokazovanie pripojením
rozvodového rozsudku, opätovným vypočutím znalkyne k správam, ktoré boli do spisu predložené
navrhovateľkou, ďalej vypočuť svedkyňu - učiteľku maloletého. Právna zástupkyňa bývalého manžela
uvedené považovala za zbytočné prieťahy v konaní. Uviedla, že uvedené správy si mohla navrhovateľka

zaobstarať už v roku 2017, keď podávala návrh. Táto uviedla, že v tom čase na to bývalý manžel nedal
súhlas. Ten uviedol, že súhlas nedal, ale bolo to v roku 2017.

8. V priebehu konania podaním doručeným súdu e-mailom dňa 03.03.2020 navrhovateľka uviedla, že
berie návrh späť z dôvodu vykonaného doterajšieho dokazovania. Taktiež uvedené oznámila znalkyni

a právnej zástupkyni bývalého manžela. Uvedené späťvzatie bolo súdu doručené elektronicky dňa
03.03.2020 o 7:59 hod.

9. Na pojednávaní dňa 03.03.2020 právna zástupkyňa bývalého manžela uviedla, že so späťvzatím
súhlasí. Uviedla, že si uplatňuje náhradu trov konania podľa § 55 C.m.p., kedy súd môže náhradu

trov konania priznať, ak je to s ohľadom na okolnosti spravodlivé. Uviedla, že návrh navrhovateľky
podaný v roku 2017 považuje za šikanózny, výsledkom čoho je späťvzatie návrhu po troch rokoch. Pri
prvom podaní návrhu boli predložené neaktuálne správy o zdravotnom stave maloletého, až postupne
boli dopĺňané aktuálne správy a navrhované dôkazy, čím dochádzalo k prieťahom v konaní. Napokon
poukázala na to, že ustanovenie zákona o rodine hovorí, že v prípade maloletého staršieho ako 3 roky

súd môže rozhodnúť o príspevku len vtedy, ak si to vyžaduje sústavná starostlivosť o dieťa, alebo je to
vyslovene taká starostlivosť, pre ktorú nemôže matka vykonávať svoju prácu a nemôže teda pracovať
napríklad na dlhší pracovný úväzok.

10. Podaním zo dňa 05.03.2020 navrhovateľka k náhrade trov konania uviedla nasledovné:

Navrhovateľka kontaktovala prostredníctvom právneho zástupcu bývalého manžela, že budú brať návrh
späť s tým, že nebudeme žiadať náhradu trov konania. Zároveň chcela, aby sa aj on tohto nároku vzdal.
Ten však túto skutočnosť podmieňoval späťvzatím návrhu na vysporiadanie BSM, ktoré navrhovateľka
podala. S týmto však navrhovateľka nesúhlasila. Navrhovateľka uviedla, že jej právny zástupca deň
pred pojednávaním oznámil právnej zástupkyni bývalého manžela, že budú brať návrh späť, aby na

pojednávanie nechodila. Preto si myslí, že by nemala znášať náhradu trov za toto pojednávanie. Čo
sa týka rozhodovania o náhrade trov predmetného konania, žiada, aby žiadny z účastníkov nemal na
náhradu trov konania nárok, nakoľko ide o základné pravidlo rozhodovania o náhrade trov konania
v konaniach podľa Civilného mimosporového poriadku (§ 52 C.s.p.). Konanie sa vedie na základe
ustanovení § 154 a nasl. C.m.p. V žiadnom prípade nesúhlasí s tým, že z jej strany išlo o šikanózny

návrh. Návrh podávala z toho, že mala veľmi nízke príjmy, čo naďalej trvá s tým, že bývalý manžel
má vysoké príjmy na jeho pracovnej pozícii. V čase podávania návrhu jej prispieval smiešnou sumou,
ktorá vôbec nestačila na pokrytie výdavkov rodiny. Tieto skutočnosti možno zistiť ako z rozvodového
rozsudku, ako aj z rozsudku o výživnom pri rozvode, ktorý však ešte nie je právoplatný. Zároveň jepotrebné zdôrazniť skutočnosť, že príčinou rozvratu manželstva bol nezáujem bývalého manžela o
zotrvanie v tomto manželstve, jeho nevera a následné ďalšie manželstvo. O adopcii ich maloletého
syna rozhodol sám, hoci si ho už predtým brávali domov, pritom celú starostlivosť o rodinu nechal na

nej. Ona nič proti tejto adopcii nemá, len chcela vykresliť jeho správanie sa v rodine. V súčasnosti
je charakterizovaný nezáujmom o ich spoločné deti, o ktoré dnes nejaví žiadny záujem a prispieva
im len toľko, koľko ho zaväzujú rozhodnutia súdov. Správy staršieho dáta predložila preto, lebo už
pri prvom súdnom konaní o výživné bol maloletý objednaný na vyšetrenie v Centre pedagogicko-
psychologického poradenstva vo Zvolene, na ktoré však bývalý manžel nedal súhlas. Pritom už v škôlke

bola učiteľkami informovaná o tom, že maloletý je za rovesníkmi pozadu. Na lekárskych správach,
ktoré boli predložené na pojednávaniach, je vždy odporúčaná spolupráca so špeciálnym pedagógom
a uvedené vyšetrenie v CPPS, ku ktorému sa však z dôvodu neudelenia súhlasu bývalým manželom
nemohla dostať. Až v júni 2019 tento súhlasil s vyšetrením v Centre. Výsledky potvrdili poruchy v učení
s možnou integráciou a odporúčaniami, ako s maloletým pracovať v škole i doma, aby dosahoval čo
najlepšie výsledky. Špeciálna pedagogička pritom ocenila, na akej úrovni maloletý vzhľadom na jeho

danosti je. Tento návrh na integráciu podpísal napokon aj bývalý manžel. Preto to nie je ona, ktorá
spôsobila prieťahy v konaní. Opätovne dokazovala citáciami z rozvodového rozsudku postoj bývalého
manžela, ktorý spôsobil rozvod manželstva. Ustanovenie § 55 C.m.p. predstavuje výnimku v pravidla
uvedeného v § 52 C.m.p. Uvedené ustanovenie nie je založené na zásade úspechu, zásadu úspechu
je možné uplatniť len v konaní podľa Civilného sporového poriadku a Civilnom mimosporovom konaní

iba podľa konaní podľa § 53 C.m.p. Rovnako toto ustanovenie nie je založené na zavinení, pretože
toto je upravené v rámci § 54 C.m.p. a je založené na porušení procesných povinností, ktoré vedú v
jednotlivých prípadoch napr. k zmareniu úkonu. Pre uplatnenie § 53 C.m.p. musia byť zistené výnimočné
okolnosti, aby bolo možné vylúčiť použitie § 52 C.m.p. Citovala rozsudok Krajského súdu Banská
Bystrica č. k. 15CoP/38/2018 zo dňa 07.11.2018, kde je uvedené, že na odklon od mimoprocesnej

zásady, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania, sú potrebné okolnosti,
ktoré by sa líšili svojím priebehom od iných konaní, obštrukcie resp. šikanózny návrh. Taktiež uviedol
rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn. 5CoP/58/2018, v ktorom odvolací súd zmenil uznesenie súdu
prvej inštancie tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, a to z dôvodov, že
v konaniach vedených podľa civilného mimoprocesného poriadku, ktoré majú širší ako individuálny

rozmer, nemôžu byť trovy konania vnímané ako forma sankcie za vyvolanie a vedenie konania pred
súdom.Každýzúčastníkovsitedaznášasámtrovy,ktorévkonaníplatil.Výnimkysústanovenév§53až
56 C.m.p. Aj konanie o určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela je konaním mimosporovým.
Samotný dôvod úspechu nemožno považovať za dôvod priznania náhrady trov konania. Taktiež uviedol
rozudok Krajského súdu v Nitre sp. zn. 7CoP/33/2019, podľa ktorého skutočnosť, že navrhovateľka

dobre poznala svoje zárobkové a majetkové pomery, ako i bývalého manžela, nie sú základom na to,
aby sa takýto návrh mohol považovať za šikanózny, nakoľko keďže už nezdieľajú spoločnú domácnosť,
nemôže mať presnú predstavu o jeho príjmoch a výdavkoch, inak by sa potom každý návrh na určenie
príspevku na výživu rozvedeného manžela mohol považovať za šikanózny. Navrhovateľka uviedla, že
svoj návrh založila na tom, že nie je schopná sama sa živiť, pretože žije v spoločnej domácnosti s

dvoma deťmi (v čase podania návrhu maloletými), pričom maloletý M. má vážne zdravotné problémy, pre
ktoré je nútená venovať mu oveľa viac starostlivosti a času. Návrh podala dňa 21.12.2017. Následne sa
snažila v celom konaní preukázať vážne zdravotné problémy ich maloletého syna, pretože uvedené jej
bývalýmanželvyvracalprostredníctvomsvojejprávnejzástupkyne.Predkladalalekárskesprávy,chodila
k rôznym lekárom, žiadala vykonať znalecké dokazovanie. Bohužiaľ, znalecké dokazovanie nedopadlo v

jej prospech. Súd sa po znaleckom dokazovaní na pojednávaní dňa 11.07.2019 vyjadril, že po vykonaní
znaleckého dokazovania nepovažuje za splnenú podmienku, že zdravotný stav jej syna vyžaduje takú
starostlivosť, že nie je schopná sama sa živiť. Zároveň poukázal na možnosť späťvzatia návrhu, pričom
však poukázal na otázku prípadnej náhrady trov konania. Vzhľadom na to ešte požiadala súd, aby
počkal na posledné dôležité vyšetrenia maloletého, ktoré sa konali v dňoch 26.08.2019, 20.11.2019,

02.12.2019. Podotýka, že tieto nemohli byť skôr vykonané aj preto, že otec maloletého k nim nedal
súhlas, čo napokon aj sám potvrdil na pojednávaní dňa 16.01.2020. Účasť špeciálnej pedagogičky
maloletého sa jej nepodarilo na pojednávanie zabezpečiť. Nechce ju dať predviesť, pretože to by mohlo
ublížiť jej synovi, ktorý aj vzhľadom na špeciálny prístup v škole, kde jednak má pridelenú špeciálnu
pedagogičku a zároveň sú naňho kladené menšie nároky ako na iné deti. To je dôsledkom toho, že

už je po súhlase oboch rodičov v škole plne integrovaný (viď návrh na integráciu z 12.02.2020). V
dôsledku vyšetrení, ktoré mohol na základe tohto konania maloletý absolvovať, sa naňho začali v
škole aj pedagógovia pozerať trochu inak. Keď bol zaradený ako normálny žiak, bohužiaľ bol značne
pozadu oproti iným deťom a ona musela venovať množstvo času jeho výuke. Ona na začiatku konanianemohla vedieť, ako konanie dopadne, keďže predmetom konania bolo skúmanie viacerých okolností a
najmä zdravotného stavu maloletého. To, že má závažné zdravotné problémy, vyplýva z dokazovania.
To, že tieto problémy nie sú také závažné, aby to malo vplyv na to, aby jej bolo priznané výživné

rozvedenej manželky, sa dôkazmi potvrdilo až v priebehu konania. Zároveň až dňa 12.02.2020 bolo
rozhodnuté o jeho integrácii, čím sa jemu aj mne podstatne zjednodušila situácia s jeho prípravou na
vyučovanie. Okrem toho, navrhovať dôkazy nie je zakázané, je to procesné právo, a preto ho ona
využívala. Nie je pravdou, že išlo z jej strany o obštrukcie. Ak súd dôkaz nariadil vykonať, s potrebou jeho
vykonaniasúhlasil.Pretonemožnohovoriťoprieťahochvkonaní.Bývalýmanželvšetkoprostredníctvom

svojej právnej zástupkyne namietal, preto musela všetko dokazovať, a naopak, odmietal dať súhlas s
vyšetrenímdieťaťa.Poukazujeajna§35anasl.C.m.p.,podľaktoréhosúdjepovinnýzistiťskutočnýstav
veci a vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci konania, ak je to potrebné pre zistenie skutočného
stavu veci. Vzhľadom na toto ustanovenie dokazovanie navrhovať ani nemusela, preto jej nemôže byť
kladené za vinu, že toto v záujme svojho návrhu robila. Návrh teda zobrala späť z toho dôvodu, že už
nemá síl bojovať s otcom maloletého, ktorý ich spoločné deti berie ako príťaž a niečo, čo mu bráni v jeho

novom živote. Nechce tiež priťažovať maloletému predvolávaním svedkov, ktorí sa nechcú zúčastniť
pojednávania, či žiadať nariadenie kontrolného znaleckého dokazovania. Nemyslí si však, že by bolo
spravodlivé, aby súd bývalému manželovi priznal právo na náhradu trov konania. To, že má advokáta,
nie je samo osebe dôvodom na uloženie náhrady trov konania, vzhľadom na to, že advokáta má aj druhá
strana. S advokátom má dohodu o podstatne zníženej odmene vzhľadom na jej majetkové pomery.

11. Podľa § 29 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len „C.m.p.“), navrhovateľ môže počas konania zobrať návrh na začatie konania späť,
a to celkom alebo sčasti. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť
sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

12. Podľa ods. 2 cit. ust., súd konanie nezastaví, ak sa mohlo začať aj bez návrhu a je potrebné v konaní
pokračovať.

13. Podľa ods. 3 cit. ust., súd konanie nezastaví, ak niektorý z účastníkov so späťvzatím návrhu z

vážnych dôvodov nesúhlasí.

14. Vzhľadom na to, že navrhovateľka vzala svoj návrh spať a bývalý manžel so späťvzatím návrhu
súhlasil, súd konanie podľa § 29 C.m.p. zastavil.

15. Podľa ustanovenia § 52 C.m.p., žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento
zákon neustanovuje inak.

16. Podľa § 53 C.m.p., v konaní vo veciach určenia rodičovstva a v konaniach vo veciach notárskych
úschov môže súd priznať náhradu trov konania účastníkom, ktorí mali vo veci úspech, proti účastníkom,

ktorí úspech nemali, ak to možno spravodlivo požadovať.

17. Podľa § 54 C.m.p., ak účastník, jeho zástupca alebo ten, kto mal v konaní nejakú povinnosť, zavinil
trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, je povinný ich nahradiť.

18. Podľa § 55 C.m.p., súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti
prípadu spravodlivé.
19. Podľa § 56 C.m.p., povinnosť nahradiť trovy konania nemožno uložiť prokurátorovi.

20. Súd preskúmal návrh navrhovateľky, ako aj vedenie konania a okolnosti účastníkov konania a dospel

k záveru, že tu nie sú okolnosti, pre ktoré by sa musel podľa § 55 C.m.p. z dôvodu spravodlivosti odkloniť
od zásady stanovenej pre mimosporové konania v § 52 C.m.p. a síce, že trovy konania si znášajú
účastníci sami. Navrhovateľka podala návrh v čase, keď v dobrej viere vynakladala niekoľkohodinové
úsilie denne za účelom zlepšenia kognitívnych a prospechových schopností spoločného syna s bývalým
manželom, pričom pracovala na znížený pracovný úväzok. Znalecké dokazovanie vykonané v konaní

preukázalo, že špecifické problémy v učení maloletého nie sú takej intenzity, aby odôvodňovali
nutnosť zníženého pracovného úväzku navrhovateľky, pričom však posudok z Centra pedagogicko-
psychologického poradenstva, ktorý by ju v tomto usmernil a taktiež jej uľahčil situáciu v základnej škole,
kde bol ich spoločný syn zaradený ako bežné dieťa, pričom následkom jeho špecifických problémov sučením nedokázal držať krok s ostatnými deťmi, nemohla získať vzhľadom na to, že bývalý manžel nedal
do podania návrhu na takéto vyšetrenie súhlas. Až následkom vyšetrení, na ktoré dal bývalý manžel
súhlas počas tohto konania, šlo k zmene jeho statusu v škole ako plne integrovaného a tým došlo k

odbremeneniu navrhovateľky pri jeho príprave na vyučovanie. Preto vzhľadom na tento postoj bývalého
manželapredpodanímnávrhujejnemôžebyťvytýkanéjednak,žepredložilaneaktuálnesprávy,ajednak
žeichpredkladalavkonaníneskoro.KonaniepodľaCivilnéhomimosporovéhoporiadkusariadizásadou
zistenia skutočného stavu a zásadou oficiality, kde súd sám zisťuje skutkový stav, kým nezíska podklad
pre rozhodnutie vo veci samej. Súd nezistil vo vedení konania navrhovateľky excesy spočívajúce v

umelom predlžovaní konania, jej procesné návrhy na dokazovanie považoval za primerané okolnostiam
prípadu. Navrhovateľka podľa názoru súdu nepodala návrh v úmysle šikanovať bývalého manžela,
vzhľadom na svoj príjem a príjem bývalého manžela v čase podania návrhu a taktiež vzhľadom na jej
takmer úplne výlučnú osobnú starostlivosť o maloletého a jeho prípravu do školy, na ktorej sa bývalý
manžel v podstate nepodieľal ani nepodieľa. Preto súd nepovažuje za spravodlivé, aby sa odklonil zo
zásady vlastného znášania si trov účastníkov konania a o týchto rozhodol podľa § 52 C.m.p.

21. Podľa § 2 ods. 1 C.m.p., na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

22. Podľa § 259 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej

len „C.s.p.“), ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej osoby, má táto
osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok.

23. V konaní vznikli trovy štátu spočívajúce v zaplatení trov znaleckého dokazovania vo výške
398,77 € na základe uznesenia ECLI:SK:OSZV:2019:6717213428.14. Znalecké dokazovanie navrhla

navrhovateľka, pričom bývalý manžel s nariadením nesúhlasil a považoval ho za nadbytočné. Výsledky
znaleckého dokazovania preukázali nedôvodnosť návrhu navrhovateľky. Z uvedených dôvodov súd
podľa § 54 C.m.p. v spojení s § 259 C.s.p. a § 2 ods. 1 C.m.p. rozhodol, že trovy štátu, ktoré vznikli
zaplatením trov znaleckého dokazovania, bude na základe zásady zavinenia hradiť štátu navrhovateľka.
Zároveň jej súd umožnil uvedené trovy štátu nahradiť v predĺženej 30-dňovej lehote od právoplatnosti

tohto uznesenia vzhľadom na finančnú situáciu navrhovateľky preukázanú v konaní.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici s tým, že lehota na odvolanie neplynie do
30.04.2020 (§ 1 písm. a/ v spojení s § 2 ods. 1 zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych

opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a
ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci

samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Pokiaľ zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti,
v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis
a ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej
značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov

s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.