Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 4, 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/48/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4117228889
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4117228889.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr.

Borisa Minksa a JUDr. Olivera Kolenčíka, v spore žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková,
s.r.o., so sídlom Kubániho 16, IČO: 47 233 516, proti žalovanej: F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q., S.
D. XX/X, o zaplatenie 751,92 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Nitra zo dňa 9. júla 2018, č. k. 16Csp/259/2017 - 33, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. o zamietnutí žaloby vo zvyšnej
časti a výroku III. o náhrade trov konania p o t v r d z u j e.

Žalovanej voči žalobcovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Okresný súd Nitra (ako súd prvej inštancie podľa § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok, ďalej len „CSP“) rozsudkom zo dňa 9. júla 2018, č. k. 16Csp/259/2017 - 33 uložil žalovanej
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 604,27 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo
sumy 604,27 eura od 06.01.2015 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

1.2. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol.

1.3. Žalobcovi proti žalovanej priznal náhradu trov konania v rozsahu 60,72 % .

2.1. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na zistenia z vykonaného odkazovania, podľa ktorých na
základe žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/zmluvy o revolvingovom úvere č. 850007557501
podpísanej žalovanou dňa 15.08.2014 a žalobcom dňa 22.08.2014 bol žalovanej poskytnutý úver vo
výške 1 500 eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splatiť v lehote 36 mesiacov, s výškou mesačnej splátky

53,25 eura. V zmluve bola uvedená celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť vo výške 1 967 eur,
RPMN bola stanovená vo výške 20,91 %, ročná úrokovou sadzba vo výške 18,03 % a priemerná RPMN
je v zmluve uvedená vo výške 44,06 %. V zmluve bol dohodnutý poplatok za poskytnutie úveru vo výške
50 eur. Medzi bodom 5 označenom ako: „Údaje o požadovanom revolvingovom úvere v eure (vypĺňa)“
a bodom 6 označenou ako: „Údaje o schválenom revolvingovom úvere v eur (nevypĺňajte) je rozdiel v
priemernej RPMN, pričom v žiadosti je uvedené 49,67 % a v zmluve 44,06 %. Bod 6 tiež obsahuje ročnú
úrokovú sadzbu úrokov z omeškania vo výške 5,15 %.

2.2. V bode 13. zmluvy je uvedené, že riadnym vyplnením a následným podpisom tejto žiadosti/ zmluvy
všetkými zúčastnenými stranami uzatvoril veriteľ s dlžníkom zmluvu o revolvingovom úvere, ktorej
neoddeliteľnou súčasťou sú zmluvné dojednania (na zadanej strane žiadosti/zmluvy) a tiež prehlásenie,že zmluvné strany si žiadosť/zmluvu vrátane zmluvných dojednaní riadne prečítali, bola uzatvorená zo
slobodnej vôle, jej obsahu porozumeli a na dôkaz tohto ju podpísali.

2.3. Z článku 2 bod 2.1 zmluvných dojednaní vyplýva, že zmluva o revolvingovom úvere sa uzatvára
na predtlačenom formulári veriteľa. Vyplnená žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru podpísaná
dlžníkom spoludlžníkom 1 a spoludlžníkom 2 je návrhom na uzavretie zmluvy. Zmluva o revolvingovom
úvere je uzatvorená a nadobúda platnosť a účinnosť dňom podpisu dlžníka, spoludlžníka 1, spoludlžníka
2 a veriteľa.

2.4. Z článku 2 bod 2.2 vyplýva, že veriteľ je povinný odoslať dlžníkovi oznámenie o veriteľa o schválení
úveru dlžníkovi a jeden rovnopis zmluvy o revolvingovom úvere.

3. V oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkov - zmluva o revolvingovom úvere č. 850075575 zo
dňa 22.08.2014 sú uvedené údaje o výške schváleného úveru 1 500 eur, splatnosť úveru 36 mesiacov,

výška mesačnej splátky 53,25 eura, z toho istina 41,67 eura, úroky 11,58 eura, splátka podľa Dohody
o poskytnutí služby 36,40 eura, výška celkovej platby na úhradu (mesačná splátka úveru + splátka
podľa Dohody o poskytnutí služby) 89,65 eura, poplatok za poskytnutie úveru 50 eur, dátum splatnosti
prevej splátky 01.10.2014, dátum splatnosti poslednej splátky úveru 01.09.2017, periodicita - mesačne,
celková výška úveru 1 500 eur, RPMN 20,91 %, priemerná RPMN 44,06 %, ročná úroková sadzba úroku

z omeškania 5,15 %, dátum nadobudnutia platnosti a účinnosti zmluvy 22.08.2014.

4. Listom zo dňa 14.12.2014 žalobca oznámil žalovanej, že je v omeškaní s úhradou splátky 1, 2, 3, s
výškouomeškanýchsplátok268,95euraaoznámiljejževprípade,akuplynielehota15dníoddoručenia
tohto oznámenia, stanú sa splatnými všetky záväzky zo zmluvy, čím stratí výhodu splátok a žalobca

bude oprávnený vymáhať celý dlh s príslušenstvom cestou súdneho prípadne rozhodcovského konania.
Oznámenie bolo žalovanej doručené dňa 18.12.2014. Z karty klienta vyplynulo, že žalovaná v období
od 13.04.2016 do 12.01.2018 uhradila celkom 895,73 eura.

5. Z vykonaného dokazovania považoval prvoinštančný súd za preukázané, že medzi žalobcom a

žalovanou vznikol záväzkovo právny vzťah, na základe zmluvy o úvere zo dňa 22.08.2014, na základe
ktorej žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 1 500 eur. Žalobkyňa dňa 15.08.2014 požiadala
žalovaného o poskytnutie úveru v žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/zmluve o revolvingovom
úvere uvedenej v bode 5 zmluvy vo výške 1 500 eur, pričom sú v žiadosti uvedené náležitosti zmluvy,
a táto je návrhom na uzavretie zmluvy a následne žalovaný jej žiadosť akceptoval dňa 22.08.2014 v

bode 6 zmluvy s rovnakými obsahovými náležitosťami ako sú uvedené v žiadosti. V zmysle článku 13
predmetnej žiadosti/zmluvy vyššie uvedeným postupom bola uzatvorená zmluva o revolvingovom úvere.
Právny vzťah medzi stranami sporu, založený uzavretou zmluvou, kvalifikoval ako spotrebiteľský vzťah,
kde na jednej strane vystupuje dodávateľ a na druhej spotrebiteľ, preto je ho potrebné posúdiť aj podľa
ustanovení zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) o spotrebiteľských zmluvách,

zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) a zákona č.
250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a to s prihliadnutím na právnu úpravu platnú v čase uzavretia
zmluvy o úvere.

6. Po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že uzatvorená spotrebiteľská zmluva neobsahuje všetky
náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 ZoSÚ v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, a to konkrétne údaj
o konečnej splatnosti úveru a tiež údaj o dobe jej trvania a termínoch splatnosti jednotlivých splátok ani
výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve sa uvádza len výška mesačnej
splátky 89,65 eura bez bližšej špecifikácie, t.j. nie je splnená požiadavka, aby zmluva obsahovala výšku

splátky istiny, výšku splátky úrokov a výšku splátky iných poplatkov. Zákonom stanovené členenie a
uvedenie jednotlivých čiastok úveru predstavuje prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa
dokázal zorientovať v ponuke, a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval
aj nároky, na ktoré nemá právo. Dlžník musí mať od začiatku prehľad, z akých položiek pozostávajú
jednotlivé splátky a ako dlho bude úver splácať, čo z jednotlivých splátok predstavuje istinu, koľko úrok a

odmena veriteľa a kedy je v prípade riadneho splácania úveru splatná posledná splátka. Uvedené pritom
nemožno nahradiť uvedením celkovej výšky splátky ani keby z iných ustanovení zmluvy vyplývala výška
úrokov a poplatkov. Účelom náležitostí tohto ustanovenia je teda informovanie spotrebiteľa, aby vedel
rozlíšiť, aká časť splátky bude použitá na istinu, úrok a ďalšie poplatky, pretože potom je dostatočneurčité, akú časť istiny zaplatil, ako bude s jeho platbou naložené a akú časť úveru platí na úroky a iné
poplatky, teda odplatu veriteľa.

7.1. Prvoinštančný súd tiež zistil, že zmluva o úvere neobsahuje ani údaj o termíne konečnej splatnosti
a dobe trvania zmluvy. Termín konečnej splatnosti v zmluve absentuje a je ho možné vyvodiť len zo
zmluvných dojednaní a z Oznámenia veriteľa o schválení úveru. V zmluve je uvedené, že úver je splatný
v 36 splátkach, čo však nie je postačujúce a navyše nespĺňa požiadavku určitosti a zrozumiteľnosti.
Zmyslom § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ je, aby spotrebiteľ už pri podpise zmluvy bol informovaný o tom,

ako dlho je povinný plniť si svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Uvedené ustanovenie preto vyžaduje presnú dátumovú špecifikáciu konečnej splatnosti úveru, pričom
k uvedenému záveru možno dôjsť aj gramatickým výkladom dotknutého ustanovenia, ktoré rozlišuje
pojem „doba trvania zmluvy“ a pojem „termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru“.

7.2. V zmluve nie je uvedený deň splatnosti prvej a nasledujúcich splátok, pričom takýto údaj sa

nachádza len v zmluvných podmienkach (čl. 4 bod 4.5, čl. 9 bod 9.1), čo u priemerného spotrebiteľa
môže spôsobiť problémy pri určení dňa splatnosti. Uvedenie termínu konečnej splatnosti a splatnosti
jednotlivých splátok v Oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, prípade v splátkovom kalendári,
na ktorý sa odvoláva žalobca v žalobe, ktorého existenciu však nepreukázal, súd nepovažuje za
postačujúce, keďže zákon uvádza, že tento údaj má byť uvedený v zmluve, o to viac ak zákon s jeho

absenciou spája sankciu bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Oznámenie o schválení úveru rovnako
ako zmluvné dojednania žalobkyňou nie sú podpísané, neboli individuálne dojednané, nie je zrejmé či
s nimi bola oboznámená a boli jej odovzdané, napriek tomu, že v bode 13 zmluvy o úvere sa nachádza
prehlásenie, že sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy a oboznámila sa s nimi. Zmluvné dojednania boli
predložené žalovaným na samostatnej listine, napriek tomu, že v zmluve sa uvádza, že sa nachádzajú

na zadnej strane žiadosti/zmluvy (čl. 13).

8.1. V danom poukázal súd aj na rozhodnutie Súdneho dvora ES vo veci C-42/15 a smernicu EP a
Rady 2008/48, ktoré rovnako stanovuje, že zmluva musí obsahovať také podmienky, ktoré umožnia
spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy splátok. V danom prípade je splatnosť splátok

uvedená v zmluvných dojednaniach, a spotrebiteľ tak mohol tento údaj ľahko prehliadnuť a mohol mať
tak problém s identifikáciou presných dátumov splátok. Hoci presný termín splátok a termín konečnej
splatnosti vyplýva z Oznámenia veriteľa o schválení úveru, žalobca jednak nepreukázal, že žalovanej
bol tento dokument zaslaný a ak by tomu tak aj bolo, bol jej doručený až po uzatvorení zmluvy a nemohla
sa tak pred jej uzatvorením s ním oboznámiť. Vzhľadom na vyššie uvedené závery považuje súd zmluvu

o úvere v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ za bezúročnú a bez poplatkov.

8.2. Z uvedeného teda vyplýva, že žalobca nemal nárok na zaplatenie úroku z úveru ani žiadnych
poplatkov, ale len na vrátenie poskytnutej sumy po odrátaní plnenia zo strany žalovanej. Žalovanej bola
poskytnutá suma 1 500,00 eur, a vychádzajúc z karty klienta uhradila celkom sumu 895,73 eura. Žalobca

v žalobe tvrdil, že žalovaná uhradila sumu 698,08 eura, pričom z príloh je zrejmé, že mala určitú čiastku
mala hradiť na základe Dohody o poskytnutí služby, jej existenciu však žalobca nepreukázal, preto súd
všetky žalovanou poskytnuté plnenia započítal na zmluvu o úvere. Žalobca má vzhľadom na vyššie
uvedené skutočnosti a zákonné ustanovenia právo na zaplatenie poskytnutej sumy 604,27 eura, ktorú
súd žalobcovi priznal spolu s uplatnenými úrokmi z omeškania, ktoré si žalobca uplatnil vo výške, ktorá

je v súlade s právnymi predpismi (ku dňu 05.01.2015 predstavovala základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky 0,05 %), odo dňa 06.01.2015, kedy bola žalovaná už preukázateľne v omeškaní (keď
veriteľ dlh zosplatnil po uplynutí 15 dňovej lehoty od 18.12.2014).

9. Zistený skutkový stav prvoinštančný súd právne posúdil podľa ustanovení § 497 zák. č. 513/1991 Zb.

Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1-4, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka (OZ), § 1 ods. 2, § 2 písm.
a/, b/, d/, § 9 ods. 2 písm. f/ a písm. k/, § 11 ods. 1 písm. a/ a b/, zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, §
3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.

10. O náhrade trov konania rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 2 CSP,
keď žalobcovi bola zo sumy 751,92 eura priznaná suma 604,27 eura s príslušenstvom, z čoho vyplýva
úspech žalobcu 80,36 % a úspech žalovanej 19,64 %, a teda miera úspechu žalobcu predstavuje 60,72
% (80,36 - 19,64), čo v konečnom dôsledku znamená právo žalobcu proti žalovanej na náhradu účelnevynaložených trov celého konania práve takýmto percentom, o výške ktorých rozhodne súdny úradník
po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

11. Proti tomuto rozsudku podal žalobca (ďalej len odvolateľ) v zákonnej lehote v časti, ktorou súd
zamietol zvyšok žaloby a rozhodol o náhrade trov konania odvolanie (výroky II. a III.) navrhujúc, aby
odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a vyhovel žalobe žalobcu v plnom rozsahu a
žalovanú zaviazal zaplatiť náhradu trov konania.

12.1. Poukázal na to, že je treba vykladať náležitosti spotrebiteľskej zmluvy aj na základe unijného
práva.Odklonodtakéhopostupujeporušenímpovinnostidodržaťunijnéprávo(poukázalnarozhodnutia
Súdneho dvora EU vo veci Pfeiffer C-397/01 až C-403/01). Taktiež poukázal na uznesenie Najvyššieho
súdu sp. zn. 3Cdo/146/2017 a jeho bod 24 odôvodnenia, ktoré poukazuje na charakter smernice a
eurokonformný výklad. Poukázal na výkladové pravidlo, podľa ktorého možno stanoviť bezúročnosť a
bezpoplatkovosť za situácie, že neuvedenie náležitosti môže spochybniť možnosť spotrebiteľa zistiť

rozsah svojho záväzku. Vyčítal, že prvoinštančný súd uvedené pravidlá nerešpektoval.

12.2. K náležitosti zmluvy ohľadne konečného termínu splatnosti úveru odvolateľ uviedol, že pojem
„konečná splatnosť úveru“ unijné právo nepozná. Prišlo k zmene zákona č. 129/2010 Z. z. a táto
náležitosť bola zo zákona vylúčená. Poukázal ale na to, že táto zmluvná náležitosť splnená bola určením

podľa dátumu splatnosti splátok v jednotlivých mesiacoch a počtu mesačných splátok, spôsobom
vyplývajúcim z článku 4., ods. 4.5 zmluvných dojednaní a dátum splatnosti poslednej splátky uvedený
v oznámení o schválení úveru je zároveň termínom konečnej splatnosti. Uvedené bolo v dokumentoch,
ktoré podľa vôle zmluvných strán predstavovali jej neoddeliteľnú časť.

12.3. Odvolateľ k otázke súdom zistenej absencii náležitosti rozčlenenia na istinu, úroky a iné poplatky
uviedol, že nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho,
aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu
SR z 22.02.2018, sp. zn. 3Cdo 146/2017 a na rozhodnutie Súdneho dvora EU vo veci C-42/15.

13. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

14. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok,
ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej
lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP),

prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario CSP,
keď v zmysle § 219 ods. 3 za použitia § 378 ods. 1 CSP oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia
rozsudkunaúradnejtabulisúduanawebovejstránkekrajskéhosúduvlehotenajmenejpäťdnípredjeho
vyhlásením) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutom výroku o zamietnutí
žaloby vo zvyšku a výroku o náhrade trov konania vecne správny, preto ho podľa § 387 ods. 1 potvrdil.

15. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

16. Súd prvej inštancie v preskúmavanej veci správne zistil skutkový stav veci, skutkové zistenia sú

postačujúce aj pre odvolací súd, ale hoci v otázke právneho posúdenia v časti súd nesprávne právo
aplikoval, vo výsledku učinil správny záver o potrebe zamietnutia žaloby vo zvyšku. Odvolací súd
vychádzal zo skutkového stavu tak, ako ho zistil súd prvej inštancie.

17. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a

aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou
aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý)
právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

18.Podľa§9ods.2písm.k/zák.č.129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúveroch(účinnéhovčaseuzavretia
zmluvy), zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka
musíobsahovaťtietonáležitosti:výšku,početatermínysplátokistiny,úrokovainýchpoplatkov,prípadnéporadie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými
sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

19. Odvolací súd poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia Najvyššieho súdu SR z 22.02.2018 sp.
zn. 3Cdo/146/2017 o aplikovateľnosti a výklade ust. § 9 ods. 2 písm. k/, ktoré vo svojom obsahu
konštatovalo, že „ako už bolo uvedené, úmyslom zákonodarcu, ktorý zreteľne vyjadril aj v úvodnej časti
dôvodovej správy k zákonu č. 129/2010 Z. z., bolo transponovať Smernicu v celom rozsahu. Zámerom
zákonodarcu teda bezpochyby nebolo, aby novo prijímané ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ zákona

129/2010 Z. z. bolo v rozpore s článkom 10 ods. 2 Smernice. To je skutočnosť, na ktorú musí vziať zreteľ
vnútroštátny súd pri aplikácii ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k/ zákona 129/2010 Z. z. Eurokonformným
výkladom predmetného ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z., ktorý je v danom prípade nielen možný,
ale aj potrebný, dospel dovolací súd k záveru, že v zmluvách uzatváraných podľa zákona č. 129/2010 Z.
z. nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda
rozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky). Pokiaľ ustanovenie § 9 ods.

2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z. uvádza pojmy „výška“, alebo „počet“ či „termíny splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov“, je za použitia eurokonformného výkladu dospieť k záveru, že toto ustanovenie len
spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje.“.

20. V zmysle vyššie uvedených záverov je treba konštatovať, že právny záver prvoinštančného súdu

nebol v súlade s eurokonformným výkladom, ktorého záver neumožňuje hodnotiť poskytnutý úver za
bezúročný a bezpoplatkový. Nepriamou aplikáciou smernice 2008/48/ES (čl. 10 ods. 1, 2, čl. 22 ods.
1 a čl. 23 ) a so závermi rozsudku Súdneho dvora EÚ z 09.11.2016 sp. zn. C-42/15 bolo nutné
konštatovať, že eurokonformným výkladom podstaty obsahu právnej normy sa vyvodzuje záver o
naplnení obligatórnej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 2 písm. k/ zák. č.

129/2010 Z. z.. Zmluva obsahuje tak výšku, počet a frekvenciu splátok, čo v prejednávanej veci splnené
bolo. Rozpis vyžadovaný uvedeným zákonným ustanovením bol obsahovo dodržaný v samotnej zmluve
o revolvingovej zmluve zo dňa 22.08.2014 (podpísaná dlžníkom dňa 15.08.2014).
21.1. Odvolací súd (vo vzťahu k vecnej správnosti napadnutého rozsudku v zamietajúcej časti)
poukazujenasprávnosťzáveru,žezmluvaneobsahujeúdajotermínekonečnejsplatnostiadobetrvania

zmluvy.

21.2. Pre celistvosť obsahu práv a povinnosti (spotrebiteľského) právneho vzťahu bolo nevyhnutné zistiť
obsah právneho vzťahu. V prípade, ak obsahom práv a povinností majú byť aj zmluvné dojednania
dohodnuté na samostatnom ďalšom tlačive, je treba, aby bol v základnej zmluve na listinu odkaz a

zároveň, aby bola účastníkmi právneho vzťahu podpísaná (tak ako zmluva). Ak nebola podpísaná
spotrebiteľom, nemôže veriteľ (dodávateľ) domáhajúci sa svojich nárokov preukazovať viazanosť
spotrebiteľa týmito dojednaniami.

22. Odvolací súd konštatuje, že charakter oznámenia veriteľa zo dňa 22.08.2014 spočíva v

jednostrannom prejave (jednostranný právny úkon, pokiaľ išlo druhej strane adresovaný úkon) o
skutočnosti, že úver, o ktorý spotrebiteľ požiadal, bol veriteľom (dodávateľom) schválený. Z obsahu
oznámenia nevyplynul záver, že bol spotrebiteľom podpísaný. Je možné predpokladať, že oznámenie
bolo adresované primárne osobe uzatvárajúcej zmluvu o revolvingovom úvere, ktorá konala za veriteľa.
Nemožno tak konštatovať, že údaj o konečnej splatnosti (ktorý inak oznámenie obsahovalo) bolo

zmluvnounáležitosťoutak,akotovyžadujezákon.Podstatnýmzáveromprvoinštančnéhosúdu,sktorým
sa odvolací súd stotožňuje je to, že nebolo (a to je len argument navyše) tak ani preukázané, že s
uvedeným oznámením sa spotrebiteľ oboznámil a bolo mu odovzdané (hoci odkaz na neoddeliteľnosť
a oboznámenie v čl. 13 zmluvy existuje). Podporne aj výklad „na čo odkazuje odkaz“ čl. 13 zmluvy
spochybnil samotnú skutočnosť, že súčasťou zmluvných dojednaní malo byť aj oznámenie, ktoré vzniklo

až po tom, čo spotrebiteľ o úver požiadal a jeho vyhotovenie nasvedčuje skôr záveru, že bolo na
samostatnej listine, ku ktorému odkaz zmluvy o neoddeliteľnosti a oboznámení sa s ním, nesmeroval.

23. Vzhľadom k hore uvedeným právnym záverom odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

24.1. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú
aj na odvolacie konanie.24.2. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

24.3. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po

právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

25.Vychádzajúc z citovaných ustanovení § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP odvolací súd
rozhodol o náhrade trov odvolacieho konania tak, že v odvolacom konaní úspešnej žalovanej nepriznal

náhradu trov odvolacieho konania, pretože jej žiadne trovy nevznikli.

26. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0 (§
393 ods. 2 druhá veta CSP a § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a
doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej

zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).