Decision was made at the court Mestský súd Bratislava III
Judgement was issued by Mgr. Štefan Zelenák
Legislation area – Obchodné právo – Obchodné záväzkové vzťahy
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/179/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1218203221
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Zelenák
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1218203221.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu
JUDr. Eleny Ondrišovej a JUDr. Marty Šašinkovej, v právnej veci žalobcu Safeer company L.L.C.,
reg. č. CN-1000471, Corniche road, Khalida palace, Block C, Al-Sawari Towers(A), Floor (0), P.O.Box:
45662, Abu Dhabi, Spojené arabské emiráty, práv. zst. JUDr. Vladimírom Ivančom, advokát, Hlavné
námestie 5, Bratislava, proti žalovanému 1/ VERSOR s.r.o., Karadžičova 8/A, Bratislava, IČO: 46 622
764, žalovanému 2/ I.. F. Y., A. W.D. XXX/X, B., spoločne práv. zast. Advokátska kancelária MARCEL
BIZNÁR, s.r.o., Bajkalská 31, Bratislava, IČO: 36 868 221, o zaplatenie 2.908.352,- USD s prísl. a o
odvolaní žalovaných 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 22Cb/82/2018-220 zo dňa
24.4.2019 jednohlasne, takto
r o z h o d o l :
KrajskýsúdvBratislaverozsudokOkresnéhosúduBratislavaIIč.k.22Cb/82/2018-220zodňa24.4.2019
v napadnutej vyhovujúcej časti a súvisiacom výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .
Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť žalobcovi
spoločne a nerozdielne sumu 2.883.352,- USD spolu s 9 % úrokom zo omeškania zo sumy 908.352,-
USD od 28.7.2017 do 20.2.2019, s 9 % úrokom z omeškania zo sumy 883.352,- USD od 21.2.2019
do zaplatenia, s 9 % úrokom z omeškania vo výške 2.000.000,- USD od 28.7.2017 do zaplatenia, súd
žalobu vo výške 25.000,- USD zastavil a žalobcovi priznal voči žalovaným 1/ a 2/ náhrada trov konania
v plnom rozsahu.
2. V odôvodnení súd uviedol, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobca a žalovaní
uzatvorili 4 kúpne zmluvy, ktorými sa žalovaný 1/ ako predávajúci zaviazal dodať špecifikovaný tovar
žalobcovi ako kupujúcemu a kupujúci sa za to zaviazal zaplatiť kúpnu cenu. Všetky zmluvy boli riadne
podpísané žalovaným 2/, teda konateľom žalovaného 1/. Vo všetkých zmluvách bolo výslovne uvedené,
ktoré udalosti sa považujú za vyššiu moc: požiar, mobilizácia, vyvlastnenie, vojna, embargo OSN,
povstanie a živelné pohromy. Žalovaný 1/ zdôvodnil vyššou mocou svoje omeškanie s plnením zmluvy,
konkrétne zmenami obchodnej politiky v krajine pôvodu tovaru - nevydaním potrebných povolení pre
žalobcu ako konečného užívateľa tovaru. Uvedené tvrdenie žalovaného 1/ bolo absolútne irelevantné,
nakoľko ním tvrdené skutočnosti nemožno v zmysle zmluvy považovať za vyššiu moc. Z toho vyplývalo,
že tieto skutočnosti tvrdené žalovaným 1/ ho nezbavujú povinnosti riadne plniť dohodnutý predmet
zmlúv. Okrem toho žalovaný 1/ nijak nepreukázal svoje tvrdenia ohľadom vyššej moci, resp. ohľadom
nemožnosti plnenia z dôvodu zmien obchodnej politiky v krajine pôvodu tovaru. Na druhej strane konateľ
žalovaného 1/ na pojednávaní dňa 20.2.2019 výslovne uviedol, že má záujem splácať svoj dlh, doteraz
tak nespravil z dôvodu druhotnej platobnej neschopnosti. Uviedol, že do septembra 2019 v prípade
priaznivých okolností možno uhradí celý zvyšok dlhu. Dňa 20.2.2019 zároveň zaplatil prvú splátku dlhu25.000,-USD, v dôsledku čoho žalobca vzal čiastočne žalobu späť. Z uvedeného dôvodu súd prvej
inštancie v tejto časti konanie zastavil. Právo žalobcu na vrátenie zloženej zálohy na dodanie tovaru
žalovaným 1/, a to aj v zostávajúcej časti 883.352,- USD s úrokom s omeškania, nebolo medzi žalobcom
a žalovaným 1/ sporné. Žalovaný 1/ však namietal, že nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty 2.000.000,-
EUR žalobcovi nepatrí, jednak v dôsledku vyššej moci a jednak z dôvodu, že dokument ktorý je súčasťou
spisu, z ktorého mal vyplývať tento nárok je neplatný, keďže ho podpisovala osoba, ktorá na to nemala
kompetenciu. S uvedeným tvrdením sa súd nestotožnil, nakoľko predmetný dokument - dohoda z
28.11.2016 (Letter from Versor to Safeer) bol riadne podpísaný konateľom žalovaného 1/ F. Y., opatrený
pečiatkou tejto spoločnosti, ako aj podpísaný zástupcom žalobcu. Súd nemal pochybnosti pravosti
tohto dokumentu a kompetencii p. Y. podpísať túto dohodu za žalovaného 1/, nakoľko jeho oprávnenie
vykonávať funkciu konateľa žalovaného 1/ v rozhodnom čase vyplývalo aj zo zápisu v obchodnom
registri. V uvedenom dokumente žalovaný 1/ vyhlásil, že od žalobcu obdržal sumu 908.352,- USD a
súhlasilstým,žežalovaný1/a/alebožalovaný2/budúspoločnealebojednotlivozaviazanínazaplatenie
sumy 2.000.000,-USD v prospech žalobcu ako likvidáciu škôd. Keďže žalovaný 1/ nezabezpečil dodanie
tovaru do 30.4.2017, vzniklo žalobcovi v zmysle uvedenej dohody právo na zaplatenie sumy 2.000.000,-
USD, a to spoločne a nerozdielne od žalovaných 1/ a 2/. Súd prvej inštancie výšku tejto pokuty považoval
za primeranú, a to vzhľadom na značný objem tovaru, ktorý sa mal dodať a výšku zloženej zálohy v
súvislosti s uzatvorenými kúpnymi zmluvami ( cca 11 mil. USD ). Neexistoval preto dôvod na jej súdnu
moderáciu. Pokiaľ išlo o námietku žalovaného ohľadom neplatnosti zmluvy o ručení z 7.6.2016, súd
taktiež nedospel k záveru, že táto zmluva je neplatná z dôvodu nedostatku vážnej vôle na uzavretie
zmluvy zo strany žalovaného 2/. Žalovaný 2/ vzhľadom na svoje vzdelanie a skúsenosti v oblasti
podnikania v danej sfére predsa nemohol reálne predpokladať, že keď podpíše zmluvu o ručení, v
ktorej bol jeho podpis úradne osvedčený notárom, nenastane v budúcnosti situácia, že žalobca bude
priamo od neho vymáhať pohľadávku, na zabezpečenie ktorej bola zmluva o ručení podpísaná. Tvrdenie
žalovaného 2/, že nepodpísal túto zmluvu vážne, súd považoval za účelové v snahe vyhnúť sa plneniu
svojich zmluvných záväzkov. Na základe všetkých uvedených skutočností vzniklo žalobcovi právo na
vrátenie jednak zloženej zálohy na dodanie tovaru v zvyšnej časti 883.352,- USD, ako aj na zaplatenie
zmluvnej pokuty 2.000.000,- USD, a to spoločne a nerozdielne od žalovaných 1/ a 2/. Pokiaľ išlo o
kompenzačnú námietku, ktorú si právny zástupca žalovaných uplatnil na pojednávaní dňa 20.2.2019,
súd na ňu neprihliadol aplikujúc sudcovskú koncentráciu konania podľa § 153 C.s.p. nakoľko nebola
uplatnená včas - žalovaní ju mohli uplatniť už skôr, t.j. napr. pri vyjadrení k žalobe, na predbežnom
prejednaní sporu, alebo na pojednávaní dňa 20.2.2019.
3. Proti I. a III. výroku rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalovaní, ktorí v súvislosti s konaním
pred súdom prvej inštancie namietali porušenie ich práva na spravodlivý proces. Napadnuté rozhodnutie
považujú za arbitrárne najmä pre nesúlad právnych záverov s vykonaným dokazovaním, skutkovými a
právnymi zisteniami. Z uvedených dôvodov je rozhodnutie potrebné považovať za nepreskúmateľné, a
teda za nezákonné. Žalovaní uviedli, že v dôsledku nezrealizovania predmetného obchodu im vznikla
škoda, presahujúca nárok uplatnený žalobcom v tomto konaní. Z tohto dôvodu uplatnili voči žalobcovi
kompenzačnú námietku. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku konštatoval, že na túto námietku
neprihliadal s poukazom na ustanovenie § 153 C.s.p. Žalovaný 1/ tento prostriedok procesnej obrany
nemohol uplatniť skôr, nakoľko doposiaľ nebola ustálená presná výška škody, ktorá žalovanému 1/
v súvislosti s predmetnými kúpnymi zmluvami vznikla. Žalovaní tento prostriedok procesnej obrany
uplatnilo pred skončením dokazovania, a teda včas. Žalovaní poukázali na zmluvu o ručení, ktorá by
mala byť pre nedostatok vôle žalovaného 2/ na prevzatie záväzku absolútne neplatná, pričom žalovaný
1/ k tejto otázke navrhol vypočuť aj zástupcu žalobcu, súd však tento dôkaz nevykonal. Ďalej uviedli, že
ak by aj žalobca v konaní preukázal, že dohoda o zmluvnej pokute je platná, následne by súd mohol
rozhodnúť o návrhu žalovaných v zmysle § 301 ods. 2 Obch. zák.
4. Žalobca na odvolanie žalovaných uviedol, že skutočnosti, ktoré uvádzali, ich nezbavili povinnosti
dodať dohodnutý tovar v dohodnutom čase žalobcovi a nezbavili ich ani zodpovednosti za následky
súvisiace s nedodaním tovaru. Taktiež zmluva o ručení je platným právnym úkonom, ktorý zakladá
spoločnú a nerozdielnu zodpovednosť žalovaného 2/ za splnenie peňažných záväzkov žalovaného
1/ vyplývajúcich z kúpnej zmluvy 4, vrátane záväzkov na vrátenie zálohy a kúpnej ceny zaplatenej
žalobcom. Argument žalovaného 2/ je preto účelový a nepodložený. Žalobca má za to, že v konaní
dostatočným spôsobom preukázal, že zmluvná pokuta bola dohodnutá platne a jej výška je primeraná
s prihliadnutím na zabezpečované zmluvné povinnosti, ako aj s prihliadnutím na okolnosti, ktoré viedli
k uzavretiu dohody o zmluvnej pokute. Preto nie sú splnené zákonné podmienky v zmysle § 301 Obch.zák. pre zníženie uplatnenej zmluvnej pokuty. Taktiež skutočnosti uvádzané žalovaným 1/ v súvislosti
s uplatnenou kompenzačnou námietkou nevyšli najavo až v priebehu konania. Pokiaľ bol žalovaný 1/
presvedčený o tom, že má voči žalobcovi nárok vhodný na započítanie s nárokom žalobcu uplatneným
v tomto konaní, neexistovala prekážka, ktorá by mu bránila nárok uplatniť vo vyjadrení k žalobe zo dňa
6.6.2018, pri predbežnom prejednaní sporu dňa 31.10.2018 alebo na pojednávaní 20.2.2019. Zmluvu
za žalobcu podpisoval pán J. T. J. Q., ktorý je akcionárom žalobcu a predsedom predstavenstva, a preto
bol oprávnený predmetné zmluvy podpísať.
5. Žalovaní1/a2/savyjadrilikvyjadreniužalobcukodvolaniustým,ževcelomrozsahutrvajúnasvojom
odvolaní. Bolo nesporné, že tovar, ktorý mal byť predmetom dodania žalovaný 1/ riadne zabezpečil,
avšak pre administratívne prekážky v krajine umiestnenia tohto tovaru ho nemohol dodať žalobcovi.
O povahe a dôvodoch administratívnych prekážok sa však žalovaný 1/ dozvedel až v priebehu tohto
konania.
6. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219
ods. 3, C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 20.2.2020. Po oboznámení
sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaných, vyjadrením žalobcu, odvolací
súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť.
7. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.
8. Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.
9. Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a reflektujúc dôvody odvolania
žalovaných uvádza na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku, že súd prvej inštancie správne
vyhodnotil skutkový stav, z ktorého následne aj odvolací súd vychádzal a vec správne právne posúdil.
Svoje rozhodnutie i náležite odôvodnil v súlade s ust. § 220 C.s.p., s čím sa odvolací súd plne stotožnil.
V podanom odvolaní žalovaní jednoznačne neuviedli, akým konkrétnym konaním súdu prvej inštancie
malo dôjsť k jeho nesprávnemu procesnému postupu, dôsledkom ktorého malo byť znemožnenie
žalovaných uskutočňovať im patriace procesné práva v takej miere, že ním došlo k porušeniu práva na
spravodlivý súdny proces a odvolací súd z obsahu spisu takýto prípadný nesprávny procesný postup
súdu prvej inštancie ani nezistil. Pokiaľ odvolatelia za nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie
považovali súdom prvej inštancie prijaté skutkové závery a právne posúdenie veci (ktoré v podanom
odvolaní namietajú) je im treba dať do pozornosti, že z práva na spravodlivý súdny proces pre procesnú
stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami,
preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade
s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany vyjadrovať sa k spôsobu
hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia
vykonaných dôkazov (porovnaj rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS
97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03). Rovnaký postoj odvolací súd zaujal aj k všeobecne formulovanej
námietke žalovaných o tom, že konanie trpí inou vadou majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci, keď namietané pochybenie z obsahu spisu nezistil. Čo sa týka uplatneného nároku tak odvolací
súd odkazuje na vyčerpávajúce a právne správne posúdenie nároku žalobcu súdom prvej inštancie
vyjadrené v odvolaní napadnutého rozsudku na ktoré v ďalšom odkazuje. Námietka žalovaných ohľadne
nemožnosti plnenia z dôvodu vyššej moci je nedôvodná pretože žalobca 1/ mal postupovať s odbornou
starostlivosťou a neudelenie vývozných povolení nie je možné považovať za vyššiu moc aj vzhľadom na
znenie písomných zmlúv. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie v posúdení výšky
zmluvnej pokuty v tom, že táto nie je neprimerane vysoká vzhľadom na celkovú hodnotu uzavretých
zmlúv. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok v súlade s § 387 ods. 1,2, C.s.p
ako vecne správny potvrdil.10. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1, v spojení s ust. § 255 ods.
1, § 262 ods. 1, C.s.p. Úspešnému žalobcovi súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
celom rozsahu. Podľa § 262 ods. 2, C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.
11. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1, C.s.p.). Dovolateľ musí byť
v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 C.s.p.).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.