Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Monday, September 30, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/68/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116223481
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Vanca
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7116223481.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Vancu a členov senátu
JUDr. Drahomíry Brixiovej a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v spore žalobcu: REAL GROUP INVEST,
s.r.o., so sídlom Abovská 14, Košice, IČO: 36 576 697, zastúpeného JUDr. Milanom Szőllőssym,
advokátom, Mlynská 28, Košice, proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa a.s., Vienna Insurance
Group,sosídlomŠtefánikova17,Bratislava,IČO:31595545,zastúpenémuMgr.DaliboromTverďákom,

advokátom, Krmanova 1, Košice, o zaplatenie 1.018,80 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti
uzneseniu Okresného súdu Košice I č.k. 33Cb/92/2016-81 z 1.2.2018 takto

r o z h o d o l :

I.Mení uznesenievnapadnutomvýrokuotrováchkonaniatak,žežalovanémupriznávaprotižalobcovi
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 36,16%.

II. Žalovanému priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením konanie zastavil, žalovanému uložil povinnosť nahradiť
žalobcovi trovy konania vo výške 31,92% a vyslovil, že vracia žalobcovi súdny poplatok za žalobu vo
výške 54,30 eur prostredníctvom prevádzkovateľa platobného systému E-KOLOK: Slovenská pošta,
a.s., CVFT, OSA, 04221 Košice, Thurzova 1, do 30 dní odo dňa doručenia odpisu tohto právoplatného
uznesenia.

2. Rozhodnutie odôvodnil súd prvej inštancie tým, že žalobca sa podanou žalobou dňa 7.10.2016
domáhal zaplatenia sumy 1.018,80 eur s príslušenstvom z titulu neuhradenia poistného plnenia v plnej
výške. Konštatoval súd prvej inštancie, že žalobca písomným podaním zo dňa 5.12.2017 zobral žalobu
späť v celom rozsahu z dôvodu úhrady pohľadávky a jej príslušenstva žalovaným v plnej výške, keď
uviedol, že na základe oznámenia zo dňa 5.5.2017 žalovaný uhradil žalobcovi sumu 325,22 eur a z

podania žalovaného zo dňa 3.3.2017 sa žalobca dozvedel, že žalovaný mu uhradil sumu 708,17 eur.
Po preverení tejto skutočnosti žalobca zistil, že žalovaný mu uvedenú sumu uhradil dňa 23.10.2015, o
čom žalobca dovtedy nemal vedomosť.

3. Súd prvej inštancie s poukazom na ust. § 144 a § 145 ods. 1, 2 CSP, a to vzhľadom na dispozitívny
úkon žalobcu, ktorým vzal žalobu v celom rozsahu späť, konanie zastavil.

4. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2 CSP, keď konštatoval, že sumu
708,17 eur žalovaný uhradil žalobcovi dňa 23.10.2015, to znamená ešte pred podaním žaloby, preto v
tejto časti by žalobca bol v konaní neúspešný. Sumu 325,22 eur zaplatil žalovaný až po podaní žaloby,
preto v tejto časti zavinil žalovaný zastavenie konania, a preto je povinný nahradiť žalobcovi len tomuto
prislúchajúcu časť trov konania, t. zn. 31,92%.5. Rozhodnutie o vrátení kráteného súdneho poplatku zo žaloby odôvodnil súd prvej inštancie
ustanovením § 11 ods. 3 veta prvá a § 11 ods. 4 zák.č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku
za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov.

6. Proti tomuto uzneseniu, čo do výroku o trovách konania, podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný.
Zastával názor, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
a že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
V odvolaní uviedol, že žalobca sa návrhom na začatie konania zo dňa 7.10.2016 domáhal zaplatenia

sumy 1.080,18 eur (zrejme správne má znieť 1.018,80 eur - poznámka odvolacieho súdu) spolu s 5%
úrokom z omeškania ročne od 15.9.2016 do zaplatenia, pričom právnym titulom uplatnenej pohľadávky
bolo nevyplatené poistné plnenie z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla EČV: KE 121IF. Písomným podaním dňa 5.12.2017 žalobca vzal žalobu
späť v celom rozsahu. Žalovaný poukazujúc na dôvody rozhodnutia uviedol, že podľa odôvodnenia
súdu prvej inštancie (bodu 2) žalobca tvrdil, že sa o úhrade sumy 708,17 eur dozvedel až z podania

žalovaného zo dňa 3.3.2017 a po preverení tejto skutočnosti zistil, že k úhrade došlo dňa 23.10.2015,
pričom dovtedy nemal o tejto skutočnosti vedomosť. Z oznámenia o poistnom plnení zo dňa 2.10.2015,
ktoré je súčasťou súdneho spisu vyplýva, že žalovaný uhradil priamo žalobcovi sumu 708,17 eur t.j. rok
pred podaním žaloby zo dňa 7.10.2016. Žalobca tak mal s určitosťou vedomosť o predmetnej úhrade
a to dostatočný čas pred podaním žaloby, z dôvodu ktorého mal žalovaný za to, že žalobca pristúpil k

podaniu žaloby so špekulatívnych dôvodov.
Žalovaný ďalej uviedol, že sa s rozhodnutím súdu nestotožňuje, pretože súd nesprávnym spôsobom
vypočítal úspech žalobcu v tomto konaní. Žalobca v časti o zaplatenie istiny 325,22 eur bol úspešný,
keďže žalovaný uhradil predmetnú sumu žalobcovi po podaní žaloby a teda v tejto časti je možné
žalovanému pripísať na vrub zavinenie zastavenia konania. Žalovaný však bol úspešný vo zvyšnej časti

o zaplatenie istiny vo výške 693,58 eur. Citujúc ust. § 255 ods. 2 CSP mal za to, že súd prvej inštancie
nepostupoval pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov súdneho konania správne, keďže nezohľadnil
úspech žalovaného v časti o zaplatenie istiny 693,58 eur. V tejto súvislosti uviedol, že úspech vo veci sa
zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. Žalobca
bol tak v konaní úspešný v časti o zaplatenie istiny 325,22 eur, čo predstavuje 31,92% a žalovaný bol

v konaní úspešný v časti o zaplatenie časti istiny vo výške 693,58 eur, čo predstavuje 68,08%, keďže
späťvzatie žaloby v tejto časti nezavinil a v tejto časti bola žaloba podaná zjavne nedôvodne. V danom
prípade tak miera úspechu žalovaného predstavuje 36,16% (68,08% - 31,92%). S poukazom na vyššie
uvedené žalovaný navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil
a priznal žalovanému náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie v rozsahu 36,16% a zároveň

priznal aj náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

7. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol, aby odvolací súd uznesenie v napadnutej
časti ako vecne správne potvrdil a priznal žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania v
rozsahu 100%. V súvislosti s námietkami žalovaného opätovne uviedol, že o oznámení o poistnom

plnení zo dňa 2.10.2015 sa dozvedel až z podania žalovaného zo dňa 3.3.2017 a z jeho prílohy.
Toto oznámenie žalobcovi predtým doručené nebolo a žalobca o ňom nemal vedomosť, preto nemal
vedomosť ani o plnení žalovaného, ktoré mu mal podľa uvedeného oznámenia zo dňa 2.10.2015
poukázať v sume 708,17 eur. Žalovaný síce predložil oznámenie o poistnom plnení zo dňa 2.10.2015,
ktorémalúdajnezaslaťžalobcovi,avšaktototvrdenienepreukázaldoručenkoualeboinýmhodnoverným

spôsobom. Žalobca doručenie predmetného oznámenia o poistnom plnení neeviduje a zo samotného
oznámenia nie je možné usúdiť, že toto bolo skutočne žalobcovi doručené. Uviedol, že povinnosť
poisťovateľa oznámiť poškodenému plnenie a jeho výšku vyplýva z ust. § 11 zák.č. 381/2001 Z.z.
o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
v znení neskorších predpisov a pokiaľ si poisťovateľ túto zákonnú povinnosť nesplní, musí znášať

následné nepriaznivé právne dôsledky, v tomto prípade spočívajúce v povinnosti uhradiť žalobcovi
náhradu trov konania. V nadväznosti na to citoval ustanovenie § 255 ods. 1 CSP a uviedol, že v zmysle
tohto ustanovenia je pre priznanie práva na náhradu trov konania rozhodujúci úspech strany vo veci.
Samotný úspech strany v konaní však nie je možné hodnotiť mechanicky, len porovnaním toho, akú
sumu si žalobca uplatnil podanou žalobou a aká suma mu bola v konečnom rozhodnutí priznaná. Je

potrebné prihliadať aj na ďalšie skutočnosti, a to na priebeh konania, okolnosti prípadu, či zo strany
žalovaného došlo k plneniu žalovaného nároku už počas trvania súdneho konania. Hodnotenie úspechu
v konaní musí byť prísne individuálne s prihliadnutím na konkrétnu právnu úpravu vzťahujúcu sa k
samotnému uplatnenému nároku, ako aj na všetky relevantné okolnosti prípadu. Pri mechanickomprístupe k hodnoteniu úspechu v konaní totiž veľmi jednoducho môže dôjsť k porušeniu základného
princípu, na ktorom stojí civilné sporové konanie a ktorý je vyjadrený v čl. 2 Civilného sporového
poriadku. Podľa uvedeného ustanovenia totiž ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom

chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná. Aby boli zachované uvedené základné atribúty
súdnej ochrany, a to je spravodlivosť a účinnosť, musí súd na jednotlivé prípady nazerať individuálne,
pretože jednotlivé konania sa líšia svojimi okolnosťami a uplatnené nároky, ktoré je možné v súdnom
konaní uplatniť, sa líšia svojou povahou, charakterom i konkrétnosťou právnej úpravy. Preto je potrebné
vykladať ustanovenie § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku práve v súlade so základnými princípmi

civilného sporového konania.
Ďalej uviedol, že žalovaný časť nároku v sume 325,22 eur plnil až po podaní žaloby, čo žalobcovi oznámil
listom z 5.5.2017. V tejto časti bol žalobca nepochybne v konaní úspešný a v tejto časti má žalobca právo
nanáhradutrovkonania.Pokiaľideozvyšnúčasťžalovanejsumy,uviedolžalobca,žetútosícežalovaný
plnilžalobcovieštepredpodanímžaloby,aleotomtoplnenížalobcanemalvedomosť,nakoľkoneobdržal
oznámenie o plnení, ktoré s podaným odporom žalovaný predložil. Vzhľadom k tejto okolnosti bolo nutné

práve žalovaného považovať za stranu, ktorá zavinila zastavenie konania v tejto časti alebo alternatívne
bolomožnénatútočasťpredmetukonaniaaplikovaťajustanovenie§257Civilnéhosporovéhoporiadku,
podľa ktorého súd neprizná náhradu trov konania ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. V danom
prípade nebolo možné v tejto časti priznať náhradu trov konania žalovanému, nakoľko práve porušením
právnej povinnosti oznámiť žalobcovi plnenie spôsobil to, že žalobca nemal vedomosť o tomto plnení

žalovaného a aj v tejto časti si svoj nárok uplatnil podanou žalobou. Preto v tejto časti súd nemohol
považovať žalovaného za úspešného a nemohol mu priznať právo na náhradu trov konania.

8. Žalovaný vo svojom stanovisku k vyjadreniu žalobcu zotrval v celom rozsahu na dôvodoch,
argumentácii i záveroch, ktoré sú obsiahnuté v podanom odvolaní. Namietal účelovú argumentáciu

žalobcu a opakovane zdôraznil, že sumu 708,17 eur uhradil priamo na bankový účet žalobcu, bezmála
jeden rok pred podaním žaloby a to dňa 22.10.2015. K podaniu žaloby došlo písomným podaním zo
dňa 7.10.2016. Skutočnosť, že k úhrade poistného plnenia v sume 708,17 eur došlo dňa 23.10.2015
bolo konštatované aj v napadnutom uznesení okresného súdu a medzi stranami táto skutočnosť nie
je sporná, keďže vyplýva aj zo späťvzatia návrhu na začatie konania podaného žalobcom. Tvrdenie

žalobcu,žeotejtoskutočnostimalvedomosťažvčasepodaniažalovanéhozodňa3.3.2017jetýmtobez
ďalšieho vyvrátené. K ďalšiemu účelovému tvrdeniu žalobcu, a to vo vzťahu k údajnému nedoručeniu
resp. nepreukázaniu doručenia oznámenia o poistnom plnení, uviedol žalovaný, že postupoval a riadne
si splnil všetky povinnosti uložené všeobecne záväznými právnymi predpismi, osobitne zák. č. 381/2001
Z.z. o povinnom zmluvnom poistení. Poukázal na to, že ust. § 11 ods. 6 písm.a/ zák.č. 381/2001 Z.z.

stanovujepovinnosťprepoisťovateľaskončiťprešetrovaniepotrebnénazistenierozsahujehopovinnosti
poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinností
poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný. Zastával názor, že
predmetné ust. § 11 ods. 6 citovaného zákona nezakotvuje obligatórnu formu oznámenia o poskytnutí
poistného plnenia, pričom žalovaný predložením písomného oznámenia o poistnom plnení zo dňa

2.10.2015 preukázal, že si riadne splnil svoju povinnosť. V nadväznosti na to poukázal na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5MCdO/12/2008 vo vzťahu k interpretácii ust. § 256 CSP, v ktorom sa
uvádza, že „zavinenie je potrebné posudzovať len z procesného hľadiska, nie podľa hmotného práva
z dôvodu, že v opačnom prípade by išlo o posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku vo veci samej.
Preto ak zobral navrhovateľ návrh späť, zásadne platí, že zavinil zastavenie konania a je preto povinný

uhradiť odporcovi jeho trovy“. Poukázal na to, že žalobca dňa 5.12.2017 vzal žalobu v celom rozsahu
späť, pričom súd prvej inštancie v odôvodnení svojho uznesenia sám skonštatoval, že žalovaný uhradil
žalobcovi sumu 708,17 eur dňa 23.10.2015, t.j. pred podaním žaloby, a preto by bol v tejto časti žalobca
neúspešný. Zároveň súd uviedol, že žalovaný uhradil žalobcovi sumu 325,22 eur po podaní žaloby, preto
v tejto časti zavinil žalovaný zastavenie konania.

9. Výrok uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým bolo konanie zastavené a ktorým súd prvej inštancie
rozhodol o vrátení kráteného súdneho poplatku žalobcovi, nebol napadnutý odvolaním, nadobudol
právoplatnosť, a preto nebol odvolacím súdom preskúmavaný. Predmetom odvolacieho prieskumu bol
teda len výrok o trovách konania.

10. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané
v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez
nariadeniapojednávania,pretoženejdeoodvolanieprotirozhodnutiunaprejednaniektoréhojepotrebnénariadiťodvolaciepojednávaniepodľa§385ods.1zák.č.160/20155Z.z.-Civilnéhosporovéhoporiadku
(ďalej len „CSP“), vec prejednal podľa § 379 - § 385 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného
je dôvodné.

11. Žalovaný v odvolaní namieta, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci a že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, teda odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm.h/ a f/ CSP.

12. Po preskúmaní obsahu spisu a odôvodnenia napadnutého uznesenia odvolací súd dospel k záveru,
že žalovaným tvrdené odvolacie dôvody sú dané, pretože aj keď súd prvej inštancie v predmetnej veci
zistil okolnosti podstatné pre rozhodnutie o trovách konania, o náhrade trov konania nerozhodol v súlade
so zákonnou úpravou (§ 256 ods. 1 CSP), ktorú na danú vec ani neaplikoval, v dôsledku čoho vecne
nesprávne vo veci rozhodol.

13. Podstata povinností hradiť trovy konania spočíva v tom, že súd zaviaže jednu sporovú stranu
nahradiť druhej strane sporu celkom alebo sčasti trovy konania, ktoré v priebehu konania tomuto
druhému účastníkovi vznikli. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje
predovšetkým zásadou úspechu v konaní (zásada zodpovednosti za výsledok sporu), ktorá je
premietnutá v ust. § 255 CSP alebo sa pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádza zo zásady

zodpovednosti za zavinenie, ktorá je premietnutá v ust. § 256 ods. 1 CSP.

14. Ustanovenie § 256 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého ak strana procesne zavinila zastavenie konania,
súd prizná náhradu trov konania protistrane, vychádza pri náhrade trov konania zo zásady procesného
zavinenia. Preto ak zobral navrhovateľ návrh späť (napr. bez udania dôvodu), zásadne platí, že zavinil

zastavenie konania, a je preto povinný uhradiť odporcovi trovy konania

15. Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu
pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch
procesných stranách, teda aj na strane žalobcu aj na strane žalovaného.

16. S poukazom na vyššie uvedené možno vyvodiť, že ak súd zastavuje konanie v dôsledku späťvzatia,
musí sa zaoberať pri rozhodovaní o náhrade trov konania otázkou, či (a ktorý) z účastníkov zavinil, že
konanie muselo byť zastavené. Keďže nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z
hmotného ale procesného práva, otázku či išlo o dôvodne podanú žalobu je nevyhnutné posudzovať z

procesného hľadiska, a teda z hľadiska vzťahu výsledku chovania odporcu (žalovaného) k požiadavkám
navrhovateľa(žalobcu).Toznamená,ženávrhjepodanýdôvodnenajmävprípade,akodporcapozačatí
konania navrhovateľa uspokojí. A ak má také správanie, ktoré spôsobilo následne zastavenie konania,
ísť na ťarchu odporcu (žalovaného), musí ísť o procesnú situáciu, keď sa odporca zachoval v intenciách
žalobného návrhu (petitu). Pôjde teda o situáciu, keď bola požiadavka navrhovateľa splnená neskorším

správaním (konaním) odporcu bez toho, aby o veci (meritórne) rozhodol súd. Ak však vezme žalobca v
priebehu konania žalobu späť bez toho, aby žalovaný jeho nárok uspokojil, ide vždy na strane takéhoto
žalobcu o procesné zavinenie a takémuto žalovanému patrí náhrada trov súdneho konania.

17. V predmetnej veci sa žalobca podanou žalobou domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 1.018,80

eur, avšak po jej podaní a ešte pred prejednaním veci zistil a to s prihliadnutím aj na vyjadrenie
žalovaného, vrátane predložených príloh, že jeho nárok je dôvodný len v časti o zaplatenie istiny 325,22
eur, keďže vo zvyšnej časti uplatneného nároku bola úhrada zo strany žalovaného realizovaná na účet
žalobcu dňa 23.10.2015, čo nebolo medzi stranami sporu sporné. Keďže žalovaný po podaní žaloby
uhradil žalobcovi aj sumu 325,22 eur, žalobca zobral žalobu späť v celom rozsahu.

18. S poukazom na vyššie uvedené možno teda vyvodiť záver, že z procesného hľadiska zavinil
zastavenie konania a to v časti o zaplatenie istiny 325,22 eur žalovaný, keďže uvedenú sumu uhradil
žalobcovipopodanížalobyavozvyšnejčastiozaplatenieistiny693,58eurzprocesnéhohľadiskazavinil
zastavenie konania žalobca, pretože žalovaný úhradu v tejto časti uhradil žalobcovi dňa 23.10.2015 na

jeho bankový účet t.j. ešte pred podaním žaloby zo dňa 7.10.2016.

19. Za takejto situácie, keďže platí, že kto zavinil čiastočné zastavenie konania má ohľadom tejto časti
žaloby neúspech a úspech sa z hľadiska posudzovania náhrady trov konania pričíta opačnej stranesporu, je potrebné vyvodiť, že úspech žalobcu predstavuje 31,92% a úspech žalovaného predstavuje
68,08%, a teda pomerný úspech žalovaného predstavuje 36,16% (68,08% - 31,92%).

20. Odvolací súd preto podľa § 388 CSP rozhodol o odvolaní žalovaného tak, že zmenil uznesenie súdu
prvej inštancie vo výroku o trovách konania a priznal žalovanému proti žalobcovi náhradu trov konania
v rozsahu 36,16%.

21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v

spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalovaný bol v odvolacom konaní plne úspešný, preto
má nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške priznaných trov odvolacieho konania ako aj
trov prvoinštančného konania rozhodne súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení
§ 419 C.s.p.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota

plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1
C.s.p.

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má dovolateľ sám, alebo

jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd
dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) C.s.p.

V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).