Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 23, 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/30/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4117230232
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4117230232.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a členiek

senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a JUDr. Lenky Halmešovej v spore žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia,
s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpená: Advokátska kancelária JUDr.
Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Bratislava, Kubániho 16, IČO: 47 233 516, proti žalovanej: E. Z.,
narodená XX.X.XXXX, bytom Na K. XX/XX, I. , o zaplatenie 1078,02 eura s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra, č. k. 16Csp/295/2017- 48 zo dňa 5. októbra 2018, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku, ako aj vo výroku o
trovách konania p o t v r d z u j e.

Žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 782,70 eura
s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 782,70 eura od 14.04.2015 do zaplatenia, do
troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol
tak, že žalobcovi priznal proti žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 45,22 %. Svoje rozhodnutie
právne zdôvodnil ustanoveniami § 1 ods. 1, § 2, § 9 ods. 1,2, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch, § 52 ods. 1, 2, 3,4, Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie v rámci

vykonaného dokazovania zistil, že medzi žalobcom a žalovanou vznikol záväzkovo právny vzťah zo
zmluvy o úvere zo dňa 29.10.2014, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 900,00
eur. Úver sa žalovaná zaviazala splatiť v lehote 42 mesiacov, s výškou mesačnej splátky 28,46 eura.
V zmluve bola uvedená celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť vo výške 1285,32 eura, RPMN
bola stanovená vo výške 26,03 %, ročná úrokovou sadzba vo výške 18,08% a priemerná RPMN
je v zmluve uvedená vo výške 44,06%. Listom zo dňa 16.3.2015 žalobca oznámil žalovanej, že je v
omeškaní s úhradou splátky 2,3,4 a oznámil jej že v prípade, ak uplynie lehota 15 dní od doručenia tohto

oznámenia , stanú sa splatnými všetky záväzky zo zmluvy. Z prehľadu platieb vyplynulo, že žalovaná
v dňa 12.12.2014 uhradila sumu 50,00 eur a dňa 3.4.2017 sumu 67,30 eura, t.j. celkom uhradila sumu
117,30 eura.

1.2 Súd prvej inštancie posúdil daný právny vzťah medzi stranami sporu, založený uzavretou zmluvou,
ako spotrebiteľský vzťah, kde na jednej strane vystupuje dodávateľ a na druhej spotrebiteľ, preto ho
posúdil aj podľa ustanovení zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), zákona

č. 129/2010 Z.z. a zákona č.250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Po vykonanom dokazovaní dospel
súd k záveru, že uzatvorená spotrebiteľská zmluva neobsahuje všetky náležitosti v zmysle § 9 ods. 2
ZoSÚ v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, a to konkrétne údaj o konečnej splatnosti úveru a
tiež údaj o dobe jej trvania a termínoch splatnosti jednotlivých splátok ani výšku, počet a termíny splátokistiny, úrokov a iných poplatkov. Poukázal na to, že v zmluve sa uvádza len výška mesačnej splátky
28,46 eura bez bližšej špecifikácie, t.j. nie je splnená požiadavka, aby zmluva obsahovala výšku splátky
istiny, výšku splátky úrokov a výšku splátky iných poplatkov. Účelom náležitostí tohto ustanovenia je

informovanie spotrebiteľa, aby vedel rozlíšiť, aká časť splátky bude použitá na istinu, úrok a ďalšie
poplatky, pretože potom je dostatočne určité, akú časť istiny zaplatil, ako bude s jeho platbou naložené a
akú časť úveru platí na úroky a iné poplatky, teda odplatu veriteľa. Súd ďalej poukázal na to, že zmluva
o úvere neobsahuje ani údaj o termíne konečnej splatnosti a dobe trvania zmluvy. Termín konečnej
splatnosti v zmluve absentuje a je ho možné vyvodiť len zo zmluvných dojednaní a z Oznámenia veriteľa

o schválení úveru. Dôvodil, že v zmluve je uvedené, že úver je splatný v 42 splátkach, čo však nie
je postačujúce a navyše nespĺňa požiadavku určitosti a zrozumiteľnosti. Zmyslom § 9 ods. 2 písm. f)
ZoSÚ je, aby spotrebiteľ už pri podpise zmluvy bol informovaný o tom, ako dlho je povinný plniť si svoje
povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Uvedené ustanovenie preto vyžaduje
presnú dátumovú špecifikácia konečnej splatnosti úveru. Ďalej poukázal na to, že v zmluve nie je
uvedený deň splatnosti prvej a nasledujúcich splátok, pričom takýto údaj sa nachádza len v zmluvných

podmienkach ( čl. 4 bod 4.5, čl. 9 bod 9.1), čo u priemerného spotrebiteľa môže spôsobiť problémy pri
určenídňasplatnosti.UvedenietermínukonečnejsplatnostiasplatnostijednotlivýchsplátokvOznámení
veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, prípade v splátkovom kalendári, na ktorý sa odvoláva žalobca v
žalobe, ktorého existenciu však nepreukázal , súd nepovažoval za postačujúce, keďže zákon uvádza,
že tento údaj má byť uvedený v zmluve ,o to viac ak zákon s jeho absenciou spája sankciu bezúročnosti

a bezpoplatkovosti úveru. Zdôraznil, že Oznámenie o schválení úveru rovnako ako zmluvné dojednania
žalobkyňou nie sú podpísané, neboli individuálne dojednané a nie je zrejmé či s nimi bola oboznámená
a boli jej odovzdané, napriek tomu, že v bode 13 zmluvy o úvere sa nachádza prehlásenie, že sú
neoddeliteľnousúčasťouzmluvyaoboznámilasasnimi.Zmluvnédojednaniabolipredloženéžalovaným
na samostatnej listine, napriek tomu, že v zmluve sa uvádza, že sa nachádzajú na zadnej strane žiadosti/

zmluvy ( čl. 13). Súd konštatoval, že hoci presný termín splátok a termín konečnej splatnosti vyplýva z
Oznámenia veriteľa o schválení úveru, žalobca jednak nepreukázal , že žalovanej bol tento dokument
zaslaný a ak by tomu tak aj bolo, bol jej doručený až po uzatvorení zmluvy a nemohla sa tak pred jej
uzatvorením s ním oboznámiť. Vzhľadom na vyššie uvedené závery považoval súd zmluvu o úvere v
zmysle § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ za bezúročnú a bez poplatkov.

1.3 Na základe uvedených skutočností dospel k záveru, že žalobca nemá nárok na zaplatenie úroku
z úveru ani žiadnych poplatkov, ale len na vrátenie poskytnutej sumy po odrátaní plnenia zo strany
žalovanej. Žalovanej bola poskytnutá suma 900,00 eur a uhradila celkom sumu 117,30 eura. Žalobcovi
preto súd priznal sumu 782,70 eura ( 900- 117,30), spolu s uplatnenými úrokmi z omeškania , ktoré si

žalobca uplatnil vo výške , ktorá je v súlade s právnymi predpismi ( ku dňu 14.4.2015 predstavovala
základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 0,05%), odo dňa 14.4.2015, kedy bola žalovaná
už preukázateľne v omeškaní ( keď veriteľ dlh zosplatnil po uplynutí 15 dňovej lehoty od 23.3.2015 ).
O náhrade trov konania rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 2 CSP,
keď žalobcovi bola zo sumy 1078,02 eura priznaná suma 782,70 eura s príslušenstvom, z čoho vyplýva

úspech žalobcu 72,61 % a úspech žalovanej 27,39 %. Miera úspechu žalobcu predstavuje 45,22 %
(72,61- 27,39 ), čo v konečnom dôsledku znamená právo žalobcu proti žalovanej na náhradu účelne
vynaložených trov celého konania práve takýmto percentom, o výške ktorých rozhodne súdny úradník
po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

2. Žalobca podal v zákonnej lehote odvolanie v zamietajúcej časti a výroku o náhrade trov konania.
Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobe vyhovel aj v zamietajúcej
časti. Namietal záver súdu o tom, že zmluva neobsahuje údaj o termíne konečnej splatnosti. Uviedol,
že v súvislosti s uvádzaním konečnej splatnosti úveru je podstatné, že táto náležitosť nemôže a ani
nikdy nemohla byť dôvodom pre bezúročnosť úveru, pričom poukázal na rozsudok vo veci C-42/15

Súdneho dvora EÚ. Náležitosť „konečná splatnosť úveru“ nepozná únijné právo, čo napokon viedlo k
tomu, že došlo k zmene zákona č. 129/2010 Z.z. a táto náležitosť práve z dôvodu dodržiavania únijného
práva bola vylúčená. Poukázal tiež na to, že Zmluva o revolvingovom úvere obsahuje určenie „termínu
konečnej splatnosti“ viacerými spôsobmi, a to určením podľa dátumu splatnosti splátok v jednotlivých
mesiacov a počtu mesačných splátok ako aj z čl. 4 ods. 4.5 zmluvných dojednaní, v zmysle ktorých

dátumsplatnostiposlednejsplátkyuvedenývoznámeníoschváleníúverujezároveňtermínomkonečnej
splatnosti. Žalobca tiež namietal záver súdu, že zmluva neobsahuje rozčlenenie splátky a odporuje §
9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z., pričom aj Najvyšší súdu SR v uznesení z 22. februára 2018,
sp. zn. 3Cdo 146/2017 potvrdil výklad tohto ustanovenia o tom, že nie je potrebné rozčleniť splátku.Dôvodil, že v otázke výkladu smernice 2008/48/ES prijal Súdny dvor EÚ záver, že smernica 2008/48/ES
žiadne rozpisovanie splátky nevyžaduje. Rovnako ale prijal výklad aj o tom, že členský štát nesmie si
vytvárať vlastné náležitosti. Nakoniec uviedol, že ak by rozpisovanie splátky malo byť súčasťou ochrany

spotrebiteľa, potom by zmena zákonného textu mala vlastne znamenať zmenu proti spotrebiteľovi. Aj
to ale potvrdzuje, že požiadavka na rozpisovanie splátky je postupom, ktorý nemá oporu v právnom
poriadku.

3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v
zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti
§ 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom
tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.
1 CSP) vec prejednal s verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že

odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne
správny potvrdil v napadnutom zamietajúcom výroku a výroku o trovách konania.

5. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 14.11.2017 domáhal zaplatenia sumy 1078,02 eura spolu
s 5,05 % ročným úrokom z omeškania od 14.4.2015 až do zaplatenia a náhrady trov konania titulom

zmluvy o revolvingovom úvere. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovanou dňa 29.10.2014 Zmluvu o
revolvingovom úvere č. 8500086424 , na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške
900 EUR. Poskytnutý úver sa žalovaná zaviazala splatiť spolu s úrokom v 42 mesačných splátkach
vo výške 28,46 eura. Žalovaná sa dostala do omeškania s úhradou splátky č. 2 o viac ako tri mesiace,
preto si žalobca uplatnil právo veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka, t.j. okamžitú splatnosť úveru

dňa 14.4.2015. Žalovaná suma vo výške 1078,02 eura predstavovala nesplatenú sumu úveru a úroku.
Uviedol, že žalovaná do podania žaloby celkovo uhradila 117,3 eura.

6. Odvolací súd rozhodujúc o odvolaní žalobcu z hľadiska zisteného skutkového stavu preskúmal
napadnutý rozsudok, konanie, ktoré mu predchádzalo a dôvody odvolania a dospel k záveru, že súd

prvej inštancie vykonal vo veci v dostatočnom rozsahu dokazovanie potrebné pre zistenie rozhodujúcich
skutočností, pričom z vykonaného dokazovania v konečnom dôsledku vyvodil i správny právny záver.
Predmetom odvolacieho konania bol iba napadnutý zamietajúci výrok spolu s výrokom o náhrade trov
konania. Súd prvej inštancie vyhodnotil spotrebiteľský úver ako bezúročný a bez poplatkov podľa § 11
zákonač.129/2010Z.z.,keďžežalovanývňomneuviedolnáležitostipodľa§9ods.2písm.k),f)ZoSÚ,a

síce výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a údaj o termíne konečnej splatnosti.

7. Žalobca namietal záver súdu prvej inštancie v tom, že v posudzovanej zmluve chýba zákonom
stanovenéčleneniesplátkyúverunaistinu,úrokyapoplatky.Odvolacísúdsavtomtoprípadenestotožnil
s výkladom súdu prvej inštancie ohľadom ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z.

o spotrebiteľských úveroch. Na uvedenú problematiku najskôr zareagoval Rozsudok súdneho dvora
(tretia komora) z 9. novembra 2016 vo veci C-42/15. Z jeho bodu 59 vyplýva, že článok 10 ods. 2 písm.
h) a i) Smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca
amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať,
akáčasťkaždejsplátkybudezapočítanánavrátenietejtoistiny.Vzmyslevyššieuvedenéhonemožnood

dodávateľov v zmluvách uzatváraných podľa zákona č. 129/2010 Z.z. žiadať, aby v nich uvádzali presný
rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok
a poplatky). Pokiaľ ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. uvádza pojmy „výška“, alebo
„počet“ či „termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, je za použitia eurokonformného výkladu
potrebné dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje. Z dôvodovej

správy k zákonu č. 129/2010 Z.z. v žiadnom prípade nevyplýva, že by zámerom zákonodarcu bolo, aby
ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ tohto zákona sprísnilo požiadavku zakotvenú v Smernici, teda to, aby
zmluva o úvere upravovala výšku, počet a termíny splátok ako súboru, ktorý zahŕňa istinu, úroky a aj
iné poplatky. Na uvedený rozsudok reagovala aj legislatíva zákonom z 12. októbra 2017 č. 279/2017
Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z.z. o bankách a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré

zákony,aktorýmdošlokzmeneustanovenia§9ods.2písm.i/zákona129/2010Z.Z.vtomzmysle,žesa
vňomsúčinnosťouod1.mája2018slová"atermíny splátokistiny,úrokovainýchpoplatkov"nahrádzajú
slovami "frekvenciu splátok a". V dôvodovej správe k tomuto zákonu sa uvádza, že vypustenie náležitostí
zmluvy o spotrebiteľskom úvere bolo nevyhnuté so zreteľom na závery vyjadrené v Rozsudku C-42/15.Legislatíva tak reagovala na stav, podľa ktorého niektoré súdy vykladali predmetnú vnútroštátnu úpravu
nesúladne so smernicou 2008/48/ES.

8. Odvolací súd sa však nestotožnil s námietkou odvolateľa v tom, že v zmluve neabsentuje termín
konečnej splatnosti úveru. Z ust. § 9 ods. 2 písm. f) pritom vyplýva, že zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: dobu
trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. V zmluve
je v bode 5 uvedený údaj, že úver je splatný v 42 splátkach, z ktorého údaju možno vyvodiť dobu

trvania zmluvy, avšak nie konečnú splatnosť úveru. V zmluve o revolvingovom úvere nebola vôbec
uvedená splatnosť jednotlivých splátok, na čo nadväzuje aj ďalší argument súdu prvej inštancie, prečo
posúdil predmetnú zmluvu ako bezúročnú a bezpoplatkovú. Odvolací súd považoval za správny záver
súdu prvej inštancie v tom, že v zmluve nie je uvedený deň splatnosti prvej a nasledujúcich splátok.
Námietku žalobcu, že sa uvedené údaje nachádzajú v zmluvných dojednaniach (čl. 4, bod 4.5.) a v
Oznámení o schválení úveru odvolací súd nepovažoval za dôvodnú, pretože v Zmluve o revolvingovom

úvere skutočne nie je uvedený termín splatnosti splátok a spotrebiteľ tak nemal vedomosť, do ktorého
dňa musia byť splátky uhradené. Ani v uvedených bodoch zmluvných dojednaní nie je uvedený žiaden
konkrétny termín splatnosti. Tento sa nachádza až v Oznámení o schválení úveru, ktoré však malo byť
žalovanej až dodatočne zaslané, to znamená, že žalovaná pri uzatváraní zmluvy nemala vedomosť o
jednej zo základných náležitostí zmluvy. O tom svedčí aj bod 2.2 zmluvných dojednaní, kde sa výslovne

uvádza, že veriteľ je povinný odoslať dlžníkovi Oznámenie veriteľa o schválení úveru. Zároveň je v tomto
článku uvedené, čo všetko má Oznámenie veriteľa o schválení úveru obsahovať, okrem iného aj dátum
splatnosti prvej a poslednej splátky. Je nesporné, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí upravovať
výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, teda spotrebiteľ musí byť zrozumiteľne
informovaný v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho je povinný plniť si povinnosti (splácať

splátky vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere). Ak spotrebiteľ túto informáciu nemá, nie
je splnená jedna zo základných náležitostí písomného spotrebiteľského úveru v zmysle § 9 ods. 2
pís. k) - splatnosť splátok. Zároveň potom spotrebiteľ nemá vedomosť ani o konečnej splatnosti úveru,
ktorá je zvyčajne naviazaná na splatnosť poslednej splátky úveru. Uvedenie údaju o splatnosti úveru
42 mesiacov bez nadväznosti na termín o splatnosti poslednej ( prípadne akejkoľvek) splátky nemožno

považovať za určitý údaj o konečnej splatnosti úveru. Keďže nie je zrejmý dátum počiatku povinnosti
splácania úveru, nemožno určiť ani jeho konečnú splatnosť.

9. Z vyššie uvedeného vyplýva, že súd prvej inštancie správne uzavrel, že predmetná zmluva o úvere
v časti jej uzatvorenia neobsahovala základné náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 písm. f) a k), teda

údaj o splatnosti jednotlivých splátok a termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Uvedený
nedostatok zmluvy potom spôsobuje, že zmluvu o revolvingovom úvere v zmysle § 11 ods. 1 písm. b)
ZoSÚ treba považovať za bezúročnú a bez poplatkov.

10. Z uvedených dôvodov odvolací súd považoval odvolanie žalobcu za neopodstatnené, a preto

rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku, ako aj vo výroku o trovách konania
ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. V odvolacom konaní bola úspešná žalovaná, ktorá
by mala nárok na náhradu trov odvolacieho konania (§ 255 ods. 1 CSP). Keďže jej v tomto štádiu konania
žiadne trovy nevznikli, odvolací súd rozhodol tak (§ 396 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP), že žalovanej nárok
na ich náhradu nepriznáva.

11. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).