Rozsudok ,
Potvrdené, Zmenené Judgement was issued on Tuesday, October 9, 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 16C/16/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117211856
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Drimák

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8117211856.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Michal Drimák, PhD., v právnej veci žalobcu: C. I., T.. XX.XX.XXXX,

H. H. X, C., právne zastúpený JUDr. Gabrielou Zelemovou, advokátkou, Heydukova 16, Bratislava, proti
žalovanému: Ústav na výkon väzby a Ústav na výkon trestu odňatia slobody Prešov, Kpt. Nálepku 1,
Prešov, o neplatnosť výpovede z nájmu bytu, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že výpoveď z nájmu bytu číslo X, S. poschodie nachádzajúceho sa na H. O. číslo X v
C. zo dňa 30.01.2017, číslo Ú. Z. Ú.-XX/XX-XXXX, doručená žalobcovi od žalovaného XX.XX.XXXX
je neplatná.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorým bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu 02.0.2017 domáhal určenia neplatnosti výpovede z
nájmu bytu v zmysle § 711 ods. 6 Občianskeho zákonníka z toho dôvodu, že výpoveď z nájmu bytu
od žalovaného prevzal žalobca dňa 02.02.2017. Žalovaný túto výpoveď odôvodnil tým, že žalobcovi
dňa 08.12.1992 rozhodnutím o pridelení služobného bytu číslo Ú.-XX-X-X/XX pridelil do užívania
služobný byt na H. O. číslo X v C. na dobu trvania služobného pomeru, číslo bytu X, S. poschodie,

pozostávajúci z dvoch izieb a príslušenstva a dňa 02.02.1993 bola s ním uzavretá nájomná zmluva
X/XX o jeho užívaní a to taktiež na dobu trvania služobného pomeru. Žalovaný ďalej uviedol, že
personálnym rozkazom riaditeľa Ústavu na výkon väzby a ústav na výkon trestu odňatia slobody
Prešov číslo 551 z 15.11.2016 bol žalobca uvoľnený podľa § 191 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. zo
služobného pomeru v štátnej službe príslušníka Zboru väzenskej a justičnej stráže dňom 31.12.2016.
Ako dôvod vypovedania nájmu žalovaný uviedol, že žalobca prestal vykonávať prácu, na ktorú je nájom
služobného bytu viazaný a odvolal sa na ust. § 711 ods. 1 písm. b.) OZ a na tú skutočnosť žalobca

dňa 31.12.2016 ukončil služobný pomer príslušníka Zboru väzenskej a justičnej stráže (ďalej len ZVJS).
Žalobca dôvodil, že s výpoveďou nesúhlasí, nakoľko nájom bytu, ktorý užíva, nikdy nebol viazaný na
ním vykonávanú prácu a pretože Nájomná zmluva č. XX/XX o užívaní služobného bytu obsahu aj
Doplnok k nájomnej zmluve číslo XX/XX označený číslo Ú.-X-V.-XX z 03.01.1994, v zmysle ktorého
mal žalovaný posúdiť ďalšiu existenciu nájomného vzťahu v zmysle dohodnutých podmienok. Bol toho
názoru, že uzavretý doplnok k nájomnej zmluve je potrebné rešpektovať ako osobitnú zmluvnú dohodu
zmluvných strán a nemožno ju ignorovať, pretože bola urobená za určitým účelom a dohody vždy treba

dodržiavať (pacta sunt servanda). Cieľom právneho úkonu je výsledok, ktorý chcú konajúce osoby
právnym úkonom dosiahnuť. Žalobca ďalej dôvodil, že ku dňu pridelenia predmetného bytu žalobcovi
práca, ktorú vykonával žalobca u žalovaného, nebola viazaná na nájom konkrétneho predmetného
bytu, nakoľko tento byt sa nenachádzal v prevádzkovej, verejnej ani verejnoprospešnej stavbe trvaleurčený na bývanie pracovníka povereného strážením údržbou obsluhou alebo inou obdobnou činnosťou
prevádzkového charakteru, bez ktorého nie je prevádzka stavby možná, najmä byt, ktorý je súčasti školy
alebo školského zariadenia, zdravotníckeho zariadenia a podobne, nebol bytom domovníckym, bytom

stavebne súvisiacim s nebytovými priestormi určenej na výkon obchodnej výrobnej alebo podnikateľskej
činnosti. Pri vypovedaní nájomnej zmluvy o užívaní bytu je potrebné vychádzať z celej nájomnej zmluvy,
ktorú žalovaný vypovedal, teda aj s jej dodatkami. V danom prípade vyššie uvedeným doplnkom k
nájomnej zmluve z 03.01.1994. Žalobca poukázal aj na konanie vedené na tunajšom súde pod sp.
zn. 7 C 125/2013, kde žalobcom je v tomto prípade žalovaný a žalovaným I.. Ľ.Í. K., kde v konaní

o vypratanie služobného bytu bola táto žaloba právoplatne zamietnutá (01.03.2016). Poukázal aj na
ďalšie konania tunajšieho súdu o vypratanie bytu, ktoré ešte neboli právoplatne skončené. Žalobca bol
ďalej toho názoru, že nájomný vzťah žalobcu k predmetnému bytu bol upravený v otázke ukončenia
nájmu k doplnku dohodou atypicky aj vzhľadom na dobu, ktorá priniesla veľa zákonných zmien v oblasti
bytovej, preto je potrebné tento atypický upravený právny vzťah vyplývajúci z nájomnej zmluvy a jej
doplnku posudzovať komplexne, individuálne s prihliadnutím na všetky okolnosti a osobitosti tohto

vzťahu, ktorý žalovaný vypovedal. Doplnok k nájomnej zmluve bol uzatvorený v súlade s usmernením
Generálneho riaditeľstva ZVJS zo dňa 17.11.1992 číslo K. F.-XX/XX-XX doručený všetkým ústavom.
Záverom žaloby žalobca poukázal na právny názor vyslovený v rozsudku Krajského súdu v Prešove
číslokonania8Co96/2015-171z25.01.2016,ktorýmodvolacísúdpotvrdilrozsudoksúduprvejinštancie
o zamietnutí žaloby o vypratanie bytu vo veci vedenej pod sp. zn. 7C 125/2013, kde odvolací súd

konštatoval: „Žalobca podpísaním doplnku k nájomnej zmluve si musel byť vedomý, že dobrovoľne
obmedzil svoje práva k bytu, keď stanovil a uložil povinnosť žalovaného na vypratanie bytu po skončení
služobného pomeru.“ Aj vzhľadom na tento zaujatý právny názor, nie je dôvodné vypovedenia nájmu
bytu a vytvorenie právne neupraveného právneho vzťahu k žalobcom k užívanému bytu. Na základe
uvedeného navrhol žalobe v celom rozsahu vyhovieť a v prípade úspechu si uplatnil náhradu trov

konania.

2. K žalobe sa písomným podaním doručeným súdu 11.07.2017 vyjadril žalovaný, ktorý vo svojom
vyjadrení uviedol, že so žalobou nesúhlasí a navrhuje ju ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že výpoveď
z nájmu bytu bola daná po splnení zákonných podmienok, pričom prejednávaný byt je bytom služobným

a nájomcom služobného bytu v zmysle § 1 ods. 4 Zákona číslo 189/1992 Zb. môže byť iba ten, kto
vykonáva prácu, na ktorú je nájom služobného bytu viazaný. Uviedol, že charakter služobného bytu je
zrejmý už len so samotných listín, ktoré žalobca podpisoval - rozhodnutie o pridelení služobného bytu,
nájomná zmluva na dobu trvania služobného pomeru, doplnok k nájomnej zmluve, ktorá v preambule
sa odvoláva na rozhodnutie o pridelení služobného bytu. O charaktere služobného bytu žalobca vedel

už pred podpísaním nájomnej zmluvy, čo preukazujú písomné dôkazy - zasadnutie bytovej komisie Ú.-
XXX/XX-XX, ktoré programom bolo prerokované pridelenia služobných bytov na O. H.. Žalovaný ďalej
uviedol, že žalobca bol na vlastnú žiadosť uvoľnený so služobného pomeru, pričom jeho služobný pomer
skončil 31.12.2016. Keďže žalobca prestal u žalovaného vykonávať prácu, na ktorú je nájom služobného
bytu viazaný, listom zo dňa 30.01.2017 mu bola zaslaná výpoveď z nájmu služobného bytu podľa §

711 ods. 1 písmeno b) OZ. Následne po uplynutí výpovednej lehoty bol žalobca vyzvaný na vypratanie
služobného bytu v termíne do 31.07.2017. Žalovaný ďalej konštatoval, že iba v jednom prípade sp.
zn. 7 C 125/2013 bola žaloba o vypratanie bytu právoplatne zamietnutá, pričom prvostupňový odvolací
súd oprel svoje rozhodnutia o rozpor s dobrými mravmi a že týmto postupom dôjde len k časovému
obmedzeniu vlastníckeho práva žalobcu. Poukázal na konanie o neplatnosť výpovede z nájmu bytu

vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 29 C 101/2008, v ktorom ide o obdobný prípad výpovede danej
nájomcovi v tej istej bytovej jednotke, v ktorom po skončení služobného pomeru bola daná výpoveď z
nájmu. V tomto konaní bolo konštatované, že bytové jednotky nachádzajúce sa v bytovom dobe na O.
H. číslo X majú povahu služobného bytu. Vo vzťahu k doplnku k nájomnej zmluve číslo XX/XX žalovaný
uviedol, že v doplnku bola dohodnutá iba možnosť, nie povinnosť upustenia od vymáhania uvoľnenia

bytu. Ak by bola vôľa žalobcu iná v čase podpísania dodatkov, určite by v ňom nebolo deklarované
upustenie od vymáhania len ako možnosť. Žalobca od začiatku nájmu služobného bytu nemohol žiť v
domnení, že sa nejedná o služobný byt, prípadne sa po skončení služobného pomeru nebude musieť
z bytu vysťahovať. Žalovaný napokon uviedol, že zlý výklad pojmom a neznalosť práva nemôže viesť k
doživotnémuužívaniuslužobnéhobytu.Dohodaomožnostiupusteniaoduvoľneniabytunemôžepredsa

dávať záruku právnej istoty doživotného nájmu bytu. Navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

3. K tomuto vyjadreniu žalovaného sa písomným podaním, doručeným súdu 17.10.2017 vyjadril
prostredníctvom právneho zástupcu žalobca, ktorý uviedol, že uvedený dodatok k nájomnej zmluvez 03.01.1994 je potrebné posudzovať komplexne so zmluvou o nájme, pretože dodatok je súčasťou
zmluvy o nájme bytu. Namietal, že žalovaná strana sa opakovanie vyhýba tomu, aby vzniknutý vzťah
medzi stranami sporu bol posudzovaný aj s prihliadnutím na tento dodatok, pričom nejde o jednoduchý

právny stav nájmu bytu, ako ho prezentuje žalovaná strana a vec je potrebné posudzovať aj v súvislosti s
dobou,ktorávčaseuzatváraniaspornýchzmlúvprechádzalapodstatnýmizákonnýmizmenamivbytovej
oblasti. V danej veci ide o atypicky upravený vzťah ukončenia nájmu dohodou strán a tak formalisticky
prístup žalovanej strany nie je právne konformný. Tvrdenie žalovanej strany, že sa žalobca do bytu
sťahoval dobrovoľne, nie pod tlakom, rozkazuje prekrútené konštatovanie, nakoľko žalovaná strana už

rozhodla o pridelení ich pôvodných bytov, ktoré uvoľňovali iným a takto vytvorila na žalobcu a iných
tlak a trvala na rýchlom sťahovaní sa najmä do bytov do H. O. číslo X v C., aby ich pôvodné byty boli
voľné pre nových nájomcov. Žalobca nesúhlasil s tvrdením, že vedel o charaktere služobného bytu už
pred podpísaním nájomnej zmluvy, nakoľko so zápisnice zo zasadnutia bytovej komisie z 30.11.1992
nevyplýva účasť žalobcu na tomto zasadnutí, ani že by mu žalovaná strana bola túto zápisnicu doručila
či preukázateľne sa s ňou oboznámila. Žalovaná strana sama výraz „služobný byt“ v čase predmetných

prideľovaní bytov používala ako byt pre príslušníkov v služobnom pomere - služobný potom, čo prestal
existovať pojem podnikový byt. Žalobca bol toho názoru, že upustenie od vymáhania uvoľnenia bytu
je potrebné posudzovať už pri výpovedi z nájmu a to z dôvodu, aby ďalšie zotrvanie bývania v byte
nebolo bez existencie právneho vzťahu k prenajatého bytu príslušníka. Vo vzťahu k žalovanou stranou
poukázaniu na spor vedený na tunajšom súde pod sp. 29C 101/2008 žalobca uviedol, že dôvodom

neplatnosti výpovede bola tá skutočnosť, že k výpovedi z nájmu bytu nebola priložená listina, ktorá
preukazuje dôvod výpovede, čo žalobca v tomto konaní I.. K. nepreukázal pre dôkaznú núdzu, pričom
súdy konštatovali, že žiadne pochybnosti o charaktere predmetného bytu ako služobného nie sú.
Žalobca uviedol, že problémom je len jedno slovo „možno“ upustiť, pričom najdôležitejšie je vždy úmysel
strán pri uzatváraní zmlúv a hľadať iný význam slovných spojení znenia viac ako 20 rokov starej zmluvy

je zo strany žalovanej účelové, pričom dodatok bol vypracovaný žalovanou stranou s nepresnosťou
- opísaním s pokynov GRZVJS a tejto nepresnosti ňou spôsobenej sa teraz dovoláva. Žalobca ďalej
uviedol, že pred pridelením sporného bytu užíval dvojizbový byt v C. na C. T. číslo XX, U. poschodie
číslo bytu XX, pričom tento byt mu bol pridelený na základe poradovníka schváleného rozhodnutím
ÚZNV Prešov z 06.09.1989. Tento byt žalobca odovzdal naspäť do dispozície žalovanej strany, ktorá

ho pridelila svojmu inému príslušníkovi zboru a to J. H. rozhodnutím o pridelení služobného bytu ešte
v decembri v roku 1992, ktorý ho zmluvou o prevode vlastníctva bytu z 28.06.1992 odkúpil do svojho
vlastníctva od Mesta Prešov. Ide o obdobnú vec, ako sa odovzdávali pôvodne pridelené podnikové
byty do spätnej dispozície žalovanej strany a táto v tom istom období prideľovala bytu rozhodnutiami o
pridelení služobného bytu aj príslušníkom, ktorý dostali byty po príslušníkoch, ktorí sa sťahovali na H.

O. číslo X v C., ktorým taktiež vydali rozhodnutie o pridelení služobného bytu. Dôvodil, že príslušníci,
ktorí odovzdali svoje pôvodné byty, tieto byty boli žalovanou stranou pridelené ďalším príslušníkom
žalovanej strany, ktorí si však na rozdiel od nájomcov na H. O. číslo X svoje pridelené byty ako služobné
odkúpili. Žalobca dôvodil, že sa jedná o rok 1992 a vec žiadal posúdiť z pohľadu vtedy platných právnych
predpisov najmä čo do právnych istôt, ktoré žalobca vtedy mal a ako sa staral, aby si zaistil ochranu

svojho obydlia aj v prípade skončenia služobného pomeru. Žalobca uviedol, že do uvedeného bytu
investoval na jeho dokončenie nemalé finančné prostriedky.

4. K tomuto vyjadreniu žalobcu sa písomným podaním z 30.10.2017 vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že
trvá na svojom prechádzajúcom písomnom vyjadrení v tom zmysle, že výpoveď z nájmu bytu bola daná

žalobcovi po splnení zákonných podmienok. Prejednávaný byt je bytom služobným, pričom zopakoval,
že v zmysle § 1 ods. 4 Zákona č. 189/92 Zb. nájomcom služobného bytu môže byť iba ten, kto vykonáva
prácu na ktorú je nájom služobného bytu viazaný. Nie je pravdou, že predmetná vec je osobitnou
vecou vzhľadom na podpísaný dodatok k nájomnej zmluve, prípadne že sa žalovaný vyhýba tomu, aby
vzniknutý vzťah medzi stranami sporu bol posudzovaný aj s prihliadnutím aj na tento dodatok. Opätovne

zdôraznil, že v doplnku z 03.01.1994 je zakotvená možnosť, nie povinnosť, upustiť od vymáhania
uvoľneniabytu,pričomtátoformulácianemohlaposkytnúťžalobcoviprávnuistotuzotrvaniavslužobnom
pomere po skončení služobného pomeru. V opačnom prípade, keby žalovaný ako prenajímateľ bytu mal
od začiatku úmysel, ako nájomca mal zotrvávať aj po skončení služobného pomeru v služobnom byte,
formuloval by toto ustanovenie zmluvy tak, že od vymáhania uvoľnenia bytu upustí, nie ako možnosť

upustiť od vymáhania uvoľnenia bytu. Z takto dohodnutej doby trvania nájmu služobného bytu je isté, že
táto skutočnosť nastane a to buď nezávisle od vôle účastníkov nájomnej zmluvy, napr. smrťou alebo z
vôle účastníkov. Žalovaný opätovne zdôraznil, že žalobca sa do služobného bytu sťahoval dobrovoľne,nie pod tlakom rozkazu a o charaktere služobného bytu vedel už pred podpísaním nájomnej zmluvy.
Opätovne navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

5. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, prečítaním obsahu celého spisu,
konštatovaním že na č.l. 2 a nasledujúcich sa nachádza samotná žaloba, na č.l. 11 je výpoveď z nájmu
služobného bytu, na č.l. 12 je uvoľnenie zo služobného pomeru vo vzťahu k žalobcovi, na č.l. 13 je
rozhodnutie o pridelení služobného bytu, č.l. 14 je nájomná zmluva číslo XX/XX zo dňa 02.02.1993 a
č.l. 17 je doplnok k tejto nájomnej zmluve zo dňa 03.01.1994, na č.l. 27 je rozhodnutie Generálneho

riaditeľstva ZVJS o prideľovaní bytov, hospodárenie s bytovým fondom, na č.l. 37 a nasledujúcich je
vyjadrenie žalovaného k žalobe, na č.l. 45 je hospodárska zmluva o prevode, práva hospodárenia
s národným majetkom, na č.l. 47 je Zápisnica zo zasadnutia bytovej komisie zo dňa 30.11.1992, na
č.l. 51 sa nachádza opätovná výzva na vypratanie bytu zo dňa 05.06.2017, na č.l. 81 nasledujúcich
je vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného, na č.l. 96 a nasledujúcich je vyjadrenie žalovaného k
vyjadreniu žalobcu, na č.l. 102 a nasledujúcich je zápisnica o pojednávaní zo dňa 13.02.2018, na č.l.

109 a nasledujúcich je zápisnica o pojednávaní zo dňa 10.05.2018.
ako aj ďalším spisovým materiálom, pričom zistil tento skutkový stav:

6. Rozhodnutím o pridelení služobného bytu č. O.-XX-X/X/XX z 8.12.1992 Ústav ZVJS Prešov pridelil
C. I. byt pozostávajúci z dvoch izieb, kuchyne a príslušenstva v C. na ulici H. X, X. poschodie, č. bytu

X na dobu trvania služobného pomeru.

7. Medzi žalobcom ako nájomcom a žalovaným ako prenajímateľom bola dňa 2.2.1993 podpísaná
nájomná zmluva č. XX/XX, pričom v tejto nájomnej zmluve je v čl. 10 uvedené, že nájomnú zmluvu
možno obidvoma stranami vypovedať v zmysle § 710 a 711 zákona č. 47/1992 Zb. Občianskeho

zákonníka.

8. Medzi žalobcom a žalovaným bol dňa 3.1.1994 podpísaný doplnok k vyššie uvedenej nájomnej
zmluve,pričompredmetomdoplnkuknájomnejzmluveč.XX/XXoprideleníslužobnéhobytubolazmena
výšky nájomného a k nájomnej zmluve sa doplnil čl. 12, ktorý znie: ,,od vymáhania uvoľnenia bytu

možno upustiť v týchto prípadoch, ak: a) príslušník odpracoval v službách ZVJS SR viac ako 15 rokov,
b) užívateľovi bol priznaný plný invalidný alebo starobný dôchodok, c) došlo k úmrtiu príslušníka v čase
trvania služobného pomeru a v byte zostali bývať priami príslušníci rodiny zomrelého.“

9. Personálnym rozkazom riaditeľa Ústavu na výkon väzby a Ústav na výkon trestu odňatia slobody

Prešov č. XXX bol nadpráporčík C. I. (žalobca) zaradený v stálej štátnej službe vo funkcii samostatný
strážnik v úseku strážnej činnosti Oddelenia ochrany Ústavu na výkon väzby a Ústav na výkon trestu
odňatia slobody Prešov bol uvoľnený zo služobného pomeru, pričom služobný pomer skončil 31.12.2016
na žiadosť menovaného uplynutím lehoty pre skončenie služobného pomeru.

10.Výpoveďouznájmuslužobnéhobytuzodňa31.01.2017boloustálené,žežalovanývypovedaťnájom
služobného bytu žalobcovi na ul. H. č. X, byt č. X na X.poschodí vzhľadom k tomu, že dňa 31.12.2016
žalobcaukončilslužobnýpomerpríslušníkaZVJS.Nájombytumalpodľatejtovýpovedeskončiťvsúlade
s § 710 ods. 3 Občianskeho zákonníka uplynutím výpovednej lehoty, ktorá je 3 mesiace a začne plynúť
1. dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola žalobcovi doručená výpoveď.

11. Na pojednávaní konanom dňa 11.9.2018 právny zástupca žalobcu uviedol, že Výpoveď, ktorá bola
daná, je podľa jej názoru neplatná, pričom poukázala aj na dodatok k nájomnej zmluve, v ktorom
je uvedené, že od skončenia nájomného vzťahu možno upustiť pri splnení v dodatku uvedených
podmienok. Dôvodila, že žalovaný sa v podstate slovíčkom ,,možno“ v uvedenom dodatku dovoláva

vlastnej nepoctivosti. Konštatovala, že ak raz bol urobený dodatok, podľa jej právneho názoru, sa
aj charakter bytu zmenil so služobného na nie služobný. Poukázala aj na to, že zmluvy by sa mali
vysvetľovať podľa úmyslu všetko s ohľadom na ochranu toho - ktorého právneho vzťahu. V konaní
vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 29 C 101/2008 boli uvádzané iné dôvody ako v aktuálne
prebiehajúce v sporovom konaní, teda nejde o totožnú vec. Žalobca ako aj iní príslušníci mali za to, že

služobný byt sa považuje za služobný dovtedy, ak tam žije príslušník. Považovala za prísne v rozpore
s logikou, aby bolo možné vypovedať nájomnú zmluvu, ktorá sa už skončila. Navrhla žalobe v celom
rozsahu vyhovieť a v prípade úspechu si uplatnila náhradu trov konania. Zároveň konštatovala, že nemá
návrhy na doplnenie dokazovania.12. Na tom istom pojednávaní zástupca žalovaného uviedol, že charakter služobného bytu sa nezmenil.
Došlo len k časovému obmedzeniu výkonu vlastníckeho práva vlastníka bytu, pričom poukázala aj na iné

konania,ktoréprebiehalinatunajšomsúde.Dôvodila,žeslužobnýpomeržalobcusaskončil31.12.2016,
pričom vo februári si prevzal výpoveď z nájmu bytu a lehota nájmu skončila v máji 2017. Konštatovala,
že to, že sa v tomto konaní žalobca už nemohol vrátiť do predchádzajúceho podnikového bytu, bolo
spôsobené napríklad aj zmenou právnej úpravy a rovnako tak akceptáciou nájomnej zmluvy bytu, v
ktorom aktuálne býva. Poznamenala, že neznalosť práva nemôže viesť k doživotnému nájmu. Navrhla

žalobu zamietnuť a konštatovala, že nemá návrhy na doplnenie dokazovania.

13. Z výpovede svedka V.. C. I. vyplynulo že, žalovaný rekonštruoval byty na Ulici H., pričom následne
príkazom nadriadeného boli do tohto bytu nasťahovaní príslušníci zboru väzenskej justičnej stráže,
pričom bolo dohodnuté, že v týchto bytoch budú bývať do dožitia ich, resp. po ich prípadnom úmrtí
rodinní príslušníci. Bolo to turbulentné obdobie, menil sa právny stav, bola napätá spoločenská situácia,

pričom práve dodatkom k nájomnej zmluve bolo dohodnuté to, že príslušníci zostanú v týchto bytoch
bývať aj po skončení ich služobného pomeru. Vypovedal, že mnoho veci, vrátane sanity a obkladov si
nájomcovia dokončovali v bytoch svojpomocne, pretože dodávateľ prác si neplnil povinnosti.

14. Z výpovede ďalšieho svedka U. G. vyplynulo, že rozkazom vtedajšieho riaditeľa ÚVV sa do bytového

domu na H.M. O. číslo X nasťahovali príslušníci koncom roka 1992. Rozhodnutie o pridelení bytu
však dostali až po mesiaci (ako žalobca, tak aj svedok), pričom tento bytový dom nebol vtedy ani
skolaudovaný. Po nasťahovaní im dali zmluvu, avšak zistili, že nie sú v dobrej situácii, preto bol potom
takmer po roku spracovaný dodatok k tejto nájomnej zmluve, pričom tento dodatok vnímali tak, že môžu
bývať v týchto bytoch aj naďalej. Potom tam bývali a to aj po skončení služobného pomeru. Viackrát

podávali žiadosť o odkúpenie týchto bytov, avšak táto bola stále zo strany žalovaného odmietnutá.
Záverom konštatoval to, že nepridá to ani na psychike ani na zdravotnom tieto súdne konania, ktoré
sa vedú, pričom vyslovil názor, že by mali mať právo zotrvať v týchto bytoch bývať do doby dožitia tak,
ako to bolo konštatované v predmetom dodatku k nájomnej zmluve. V súčasnosti v tomto byte býva na
základe tzv. starej nájomnej zmluvy spolu s jej dodatkom.

15. Na tomto pojednávaní vypovedal aj žalobca, ktorý uviedol, že bola iná doba, keď tam išli bývať. V
tom čase sa začiatkom 90-tych rokov byty rozdávali „krížom-krážom“. Býval najskôr na C. T. s manželkou
v dvojizbovom byte, keď sa im narodilo dieťa. Sťahovali sa na O. H. číslo X, kde mali mať lepšie bytové
podmienky, pričom napokon majú byt ešte menší, ako mali predtým. Byt si upravoval, nakoľko bol

pomerne v dezolátnom stave. Posúval nejaké priečky, robil výklenky a podobne. Konštatoval, že ak by
žalovaný uvažoval nad tým, že ho v byte nenechá bývať, nedovolil by mu robiť takéto stavebné úpravy.
Odkúpiť by byt ho chcel, a ak by ho aj neodkúpil, nechcel by odtiaľ odísť.

16. Rozsudkom OS PO sp. zn. 7C/125/2013 v právnej veci žalobcu Ústavu na výkon väzby a Ústavu na

výkon trestu odňatia slobody proti žalovanému I.. Ľ. K. v konaní o vypratanie služobného bytu súd žalobu
zamietol, pričom následne rozsudkom KS PO sp. zn. 8Co/96/2015 z 25.1.2016 bol tento rozsudok súdu
prvej inštancie potvrdený. Rozhodnutia nadobudli právoplatnosť 1.3.2016.

17. Rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 12C/249/2013 v právnej veci žalobcu Ústavu na výkon väzby a

Ústavu na výkon trestu odňatia slobody proti žalovanej I. D. v konaní o vypratanie služobného bytu súd
žalobu zamietol, pričom následne uznesením KS PO z 20.10.2015 bol tento rozsudok zrušený a vec
vrátená na ďalšie konanie. Rozsudkom OS PO z 19.5.2016 v tomto konaní súd rozhodol, že žalovaná
je povinná vypratať 3izbový byt,
č. X, nachádzajúci sa na X. poschodí bytového domu na H. O. č. X v C. v lehote 15 dní od zabezpečenia

náhradného bytu. V tomto konaní napokon rozsudkom KS PO z 10.4.2018 sp. zn. 13Co/113/2016
odvolací súd rozhodol tak, že zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobu zamietol a nepriznal
stranám náhradu trov konania, pričom predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 2.5.2018.

18. Rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 25C/125/2013 v právnej veci žalobcu Ústavu na výkon väzby

a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody proti žalovanému U. G. v konaní o vypratanie služobného
bytu súd rozhodol rozsudkom zo dňa 8.1.2015 tak, že žalobu zamietol. Uznesením KS PO sp. zn.
9Co/82/2015 z 2.12.2015 odvolací súd zrušil vyššie uvedený rozsudok súdu prvej inštancie a vec vrátil
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Následne rozsudkom OS PO v tomto konaní z 21.6.2018 súdprvej inštancie žalobu zamietol a nepriznal účastníkom náhradu trov konania. Predmetné rozhodnutie
zatiaľ nenadobudlo právoplatnosť.

19. Rozsudkom OS PO sp. zn. 29C/101/2008 v právnej veci I.. Ľ. K. proti žalovanému Ústav na výkon
väzby Prešov v konaní o neplatnosť výpovede z nájmu bytu súd prvej inštancie žalobu zamietol a
náhradu trov konania účastníkom nepriznal rozsudkom zo dňa 3.2.2010. Rozsudkom KS PO sp. zn.
1Co/53/2010 zo dňa 16.6.2010 bol potvrdený vyššie uvedený rozsudok súdu prvej inštancie a nebola
priznaná účastníkom náhrada trov odvolacieho konania. Uznesením NS SR sp. zn. 6Cdo/235/2010 bolo

odmietnutédovolaniežalobcuažalovanejnebolapriznanánáhradatrovdovolaciehokonania.Rozsudok
vo veci 29C/101/2008 nadobudol právoplatnosť 11.8.2010.

20. Na základe vyššie zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie právne uzatvára:

21. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) výkon práv a povinností vyplývajúcich z

občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

22. Podľa § 126 ods. 1, 2 OZ vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

Obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba.

23. Podľa § 685 ods. 1 OZ nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva
nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania;
nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak

nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.

24. Podľa § 685 ods. 2 OZ nájomnú zmluvu o nájme družstevného bytu možno uzavrieť za podmienok
upravených v stanovách bytového družstva.

25. Podľa § 685 ods. 3 OZ zákony národných rád ustanovia, čo sa rozumie služobným bytom, bytom
osobitného určenia a bytom v domoch osobitného určenia a za akých podmienok možno uzavrieť
nájomnú zmluvu o nájme služobného bytu, o nájme bytu osobitného určenia a o nájme bytu v domoch
osobitného určenia.

26. Podľa § 686 ods. 1 OZ nájomná zmluva musí obsahovať označenie predmetu a rozsahu užívania,
výšku nájomného a výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob ich výpočtu. Mala
by tiež obsahovať aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Ak sa nájomná zmluva neuzavrela písomne,
vyhotoví sa o jej obsahu zápisnica.

27. Podľa § 686 ods. 2 OZ ak doba nájmu nie je dohodnutá, predpokladá sa, že zmluva o nájme sa
uzavrela na dobu neurčitú.

28. Podľa § 710 ods. 1 OZ nájom bytu zanikne písomnou dohodou medzi prenajímateľom a nájomcom
alebo písomnou výpoveďou.

29. Podľa § 710 ods. 2 OZ ak bol nájom bytu dohodnutý na určitý čas, zanikne tiež uplynutím tohto času.
Ustanovenie § 676 ods. 2 neplatí pre zánik nájmu bytu.

30. Podľa § 710 ods. 3 OZ ak bola daná písomná výpoveď, skončí sa nájom bytu uplynutím výpovednej

lehoty. Výpovedná lehota je tri mesiace a začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po
mesiaci, v ktorom bola nájomcovi doručená výpoveď. Prenajímateľ môže nájomcovi písomne určiť dlhšiu
výpovednú lehotu. Na doručovanie písomnej výpovede nájmu bytu sa primerane použijú ustanovenia
osobitného predpisu.

31. Podľa § 710 ods. 4 OZ ak bola daná výpoveď z dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm. d), že nájomca
nezaplatil nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu, a preukáže, že ku dňu
doručenia výpovede bol v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, 5b) výpovedná lehota sa predlžuje o
ochrannú lehotu, ktorá trvá šesť mesiacov.32. Podľa § 711 ods. 1 OZ prenajímateľ môže vypovedať nájom bytu, ak
a) prenajímateľ potrebuje byt pre seba, manžela, pre svoje deti, vnukov, zaťa alebo nevestu, svojich

rodičov alebo súrodencov,
b) nájomca prestal vykonávať prácu, na ktorú je nájom služobného bytu viazaný,
c)nájomcaaleboten,ktoječlenomjehodomácnosti,hrubopoškodzujeprenajatýbyt,jehopríslušenstvo,
spoločné priestory alebo spoločné zariadenia v dome alebo sústavne narušuje pokojné bývanie
ostatných nájomcov alebo vlastníkov bytov, ohrozuje bezpečnosť alebo porušuje dobré mravy v dome,

d) nájomca hrubo porušuje svoje povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu najmä tým, že nezaplatil nájomné
alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu za dlhší čas ako tri mesiace, alebo tým, že
prenechal byt alebo jeho časť inému do podnájmu bez písomného súhlasu prenajímateľa,
e) je potrebné z dôvodu verejného záujmu s bytom alebo s domom naložiť tak, že byt nemožno užívať,
alebo ak byt alebo dom vyžaduje opravy, pri ktorých vykonávaní nemožno byt alebo dom najmenej počas
šiestich mesiacov užívať,

f) nájomca prestal spĺňať predpoklady užívania bytu osobitného určenia 5c) alebo predpoklady užívania
bytu vyplývajúce z osobitného určenia domu, 5d)
g) nájomca využíva byt bez súhlasu prenajímateľa na iné účely ako na bývanie.

33. Podľa § 711 ods. 2 OZ dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo

možnézameniťsinýmdôvodom,inakjevýpoveďneplatná.Dôvodvýpovedenemožnododatočnemeniť.

34 Podľa § 711 ods. 3 OZ výpoveď z dôvodov uvedených v odseku 1 písm. b), e) a f) je neplatná, ak
prenajímateľ nepriložil k výpovedi listinu, ktorá preukazuje dôvod výpovede.

35. Podľa § 711 ods. 4 OZ ak ide o byt osobitného určenia alebo o byt v dome osobitného určenia,
možno vypovedať nájom podľa odseku 1 len po predchádzajúcom súhlase toho, kto svojím nákladom
takýto byt zriadil, alebo jeho právneho nástupcu, alebo príslušného orgánu, ktorý uzavretie zmluvy o
jeho nájme odporučil.

36. Podľa § 711 ods. 5 OZ ak nájomca, ktorý je v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, pred uplynutím
ochrannej lehoty ( § 710 ods. 4) zaplatí prenajímateľovi dlžné nájomné alebo sa písomne dohodne s
prenajímateľom o spôsobe jeho úhrady, rozumie sa tým, že dôvod výpovede nájmu bytu zanikol.

37. Podľa § 711 ods. 6 OZ neplatnosť výpovede môže nájomca uplatniť na súde do troch mesiacov

odo dňa doručenia výpovede. Účinky výpovede nastanú až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia
súdu, ktorým sa zamietne návrh na určenie neplatnosti výpovede nájmu bytu.

38. S ohľadom na zistený skutkový stav, vykonané dokazovanie a citované právne ustanovenia súd
prvej inštancie konštatuje, že žaloba je dôvodná.

39. Žalobca, ako príslušník ZVJS a zamestnanec po podpísaní nájomnej zmluvy č. XX/XX dňa 2.2.1993
s účinnosťou od 1.1.1993 začal bývať s rodinou v byte na ulici H. č. X v C., čo vo veci nebolo sporné.
Rovnako tak nebolo sporným ani to, že služobný pomer žalobcu skončil dňom 31.12.2016 ako aj tá
skutočnosť, že žalovaný dňa 30.1.2017 vypovedal žalobcovi nájom predmetného bytu.

40. Z pohľadu súdu prvej inštancie je však relevantný okrem uvedenej nájomnej zmluvy najmä ďalší
fakt, teda, že dňa 3.1.1994 bola medzi žalobcom a žalovaným podpísaný dodatok k vyššie uvedenej
nájomnej zmluve, ktorý znie:

,,Od vymáhania uvoľnenia bytu možno upustiť v týchto prípadoch ak:
a/ príslušník odpracoval v službách ZVJS Slovenskej republiky viac ako 15 rokov,
b/ užívateľovi bol priznaný plný invalidný alebo starobný dôchodok a
c/ došlo k úmrtiu príslušníka v čase trvania služobného pomeru a v byte zostali bývať priami príslušníci
rodiny zomrelého.“

41. Tento dodatok bol uzatvorený v súlade s Usmernením Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a
justičnej stráže zo dňa 17.11.1992 č. K. F.-XX/XX-XX, ktorý bol doručený všetkým ústavom.42. Z výpovede žalobcu, ale aj svedkov V.. I. a G. mal súd za preukázané, že práve vyššie uvedený
dodatok k nájomnej zmluve mal zabezpečiť vyššiu mieru istoty nájomníkov, že po skončení služobného
pomeru nebudú musieť nájomné byty opustiť. Nelogická by potom bola vôbec akákoľvek existencia

tohto dodatku, ak by nemala práve v ňom uvedenou možnosťou zotrvať v nájomnom vzťahu, upokojiť
a zmierniť situáciu tam nasťahovaných osôb.

43. Z výpovede svedka V.. I. jednoznačne vyplynulo, že príslušníci zboru odovzdávali svoje podnikové
byty,doslužobnýchbytovsanasťahovalieštepredpodpísanímsamotnejnájomnejzmluvy.Príslušníkom

zboru bolo jednoznačne sľúbené, že v týchto bytoch budú bývať do doby dožitia. Zároveň v čase
podpisovania nájomných zmlúv neboli a neexistovalo ani žiadne usmernenie, resp. pokyny generálneho
riaditeľstva zboru väzenskej a justičnej stráže. Na zmiernenie tejto ich nepriaznivej situácie preto s
jednotlivýmipríslušníkmibolpodpísanýDodatokknájomnejzmluvedňa3.1.1994,ktorýužbolpodpísaný
v súlade s Usmernením generálneho riaditeľstva. Príslušníci zboru mali tak sľúbené, že v týchto bytoch
budú bývať do doby dožitia, aby sa im poskytla právna istota. Zároveň im bolo sľúbené, že aj v prípade

ich smrti, v tomto byte môžu dožiť ich rodinní príslušníci. Uvedenú skutočnosť súdu potvrdil aj súdom
vypočutý svedok U. G..

44. K námietke žalovaného, že v konaní tunajšieho súdu sp. zn. 29C/101/2008 v právnej veci I.. Ľ.
K. proti žalovanému Ústav na výkon väzby Prešov v konaní o neplatnosť výpovede z nájmu bytu

súd prvej inštancie žalobu právoplatne zamietol súd uvádza, že v konaní sp. zn. 29 C 101/2008 sa
argumentovalotým,žepredmetnýbytnespĺňacharakterslužobnéhobytu ažalovanýkvýpovediznájmu
nepriložil listinu, ktorá preukazuje dôvod výpovede, pričom v tomto, aktuálne prebiehajúcom konaní, sa
argumentovalo najmä dodatkom k nájomnej zmluve a svedeckými výpoveďami.

45. Súd prvej inštancie mal za ustálené, že predmetný byt spĺňa charakter služobného bytu. Súd
prvej inštancie poukazuje na viaceré závery súdov v obdobných veciach. Je nutné rešpektovať už
vyslovené závery v obdobných veciach napríklad v konaní vedenom na Okresnom súde Prešove v
konaní sp. zn. 29C/101/2008 rozsudok zo dňa 03. 02. 20010, následne rozsudok Krajského súdu Prešov
sp.zn. 1Co/53/2010 zo dňa 16.júna 2010 a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.

6Cdo/235/2010 zo dňa 6. apríla 2011. Citované rozhodnutia prešli testom ústavnej kontroly Ústavného
súdu Slovenskej republiky ,ktorý uznesením č. k. IV. ÚS 390/2015-25 zo dňa 22.09.2011 zamietol
sťažnosť. Predmetom posúdenia v týchto konaniach bol byt v bytovom dome ako byt posudzovaný v
tomto spore za tých istých podmienok pridelený nájomcovi.

46. Po zohľadnení osobitostí prípadu súd dospel k záveru, že bez ohľadu na vlastníctvo k predmetnému
bytu, na jeho charakter služobného bytu ale aj s prihliadnutím na výnimočné okolností prípadu bolo
povinnosťou súdu pri rozhodovaní o poskytnutí súdnej ochrany subjektívnemu právu účastníkovi
občiansko-právneho vzťahu vyhodnotiť aj hmotno-právnu požiadavku, aby výkon tohto subjektívneho
práva bol v súlade s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a ňu nadväzujúcim zákazom

poskytnutia právnej ochrany zjavnému zneužitiu práva (čl. 5 základných princípov Civilného sporového
poriadku).

47. Za dôležité skutkové okolnosti považuje okolnosti za ktorých došlo k uzavretiu nájomnej zmluvy
v písomnej podobe dňa 02.02.1993 s účinnosťou od 01.01.1993, pritom k faktickému užívaniu

predmetného bytu došlo už na konci roka 1992, pričom byt v ktorom žil žalobca s manželkou na C.Č.
T., odovzdali inému príslušníkovi zboru, čo sporné nebolo.

48. Za daného právneho stavu, ak by došlo k platnému vypovedaniu nájomnej zmluvy, žalobca by
sa ocitol v právnom vákuu, keď by síce fyzicky zotrval v predmetnom byte, avšak visel by nad ním

„Damoklov meč právnej neistoty“ vo vzťahu k užívaniu bytu, pričom nad akúkoľvek pochybnosť by
zo strany v tomto konaní žalovaného po právoplatnom určení platnosti nájomnej zmluvy, nasledovala
žaloba o vypratanie predmetného bytu tak, ako tomu bolo vo vyššie uvedených prípadoch týkajúcich
sa iných príslušníkov ZVJS, resp. ich rodinných príslušníkov. Za dôvod hodný osobitného zreteľa
preukazujúci dôvodnosť žaloby súd prvej inštancie považoval aj tú skutočnosť, že žalobca opustil spolu

s manželkou byt, ktorý jeho rodina mohla vlastniť a nasťahoval sa do bytu, ktorý odkúpiť nemohol.
Podľa názoru súdu sám žalovaný podpísaním doplnku k nájomnej zmluve si musel byť vedomý, že
dobrovoľne obmedzil svoje práva k bytu. Súd považuje za potrebné uviesť, že podľa jeho názoru, ak
by žalobe žalobcu nebolo vyhovené, môže vzniknúť neprimeraná tvrdosť prípadnou realizáciou právana vypratanie bytu, čo je vzhľadom na uvedený skutkový stav možné zmierniť postupom podľa § 3
ods. 1 Občianskeho zákonníka, teda odopretím bezprostredného výkonu práva pre rozpor s dobrými
mravmi. Týmto postupom a existujúcimi dôvodmi by došlo len k časovému obmedzeniu vlastníckeho

právažalobcu,ktoréobmedzenieajvzhľadomnaprejavenúvôľužalobcuuzavretímdoplnkovnájomných
zmlúv, musel predpokladať, ako aj očakávať.

49. Ani judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva nepodporuje názor, že nelegitímny vzťah k
bytu je bez ďalšieho dôvodom na jeho prípadné vypratanie (porov... cit. .„V tejto súvislosti Súd znovu

opakuje, že „akákoľvek osoba, ktorej hrozí zásah do práva na obydlie, by mala v princípe mať možnosť
dať si preskúmať proporcionalitu a odôvodnenosť zásahu nezávislým súdom vo svetle relevantných
princípov podľa článku 8 Dohovoru a to napriek tomu, že podľa vnútroštátneho práva nemá právo
bývať v byte (pozri McCann v. Spojené kráľovstvo, č. 19009/04, para. 50, 13. mája 2008)...Ako už bolo
predtým povedané, Súd neakceptuje tvrdenie, že udelenie práva nájomníkovi odvolávať sa na článok
8 by malo vážne dôsledky pre fungovanie vnútroštátneho systému alebo práva upravujúceho vzťahy

medzi nájomcom a prenajímateľom (pozri, McCann v. Spojené kráľovstvo, citovaný vyššie, ods. 28 a
54).“ (Rozsudok Paulić v. Chorvátsko z 1. marca 2010 (Sťažnosť 3572/06).

50. Predmetný byt predstavuje jediné obydlie žalobcu a jeho manželky, pričom potrebné je zohľadniť
aj tú skutočnosť, že za užívanie bytu platili dohodnuté nájomné. Nezanedbateľná je aj doba užívanie

predmetného bytu, pričom predstavuje viac ako štvrťstoročie, z čoho možno vyvodiť nielen zvyk obývať
tento byt, ale aj vytvorenie si väzieb k danému miestu či už z pohľadu susedských alebo v širšom
spoločenskom kontexte.

51. Podľa čl. 21 odsek 1 Ústavy Slovenskej republiky: „(1) Obydlie je nedotknuteľné. Nie je dovolené doň

vstúpiť bez súhlasu toho, kto v ňom býva. (3) Iné zásahy do nedotknuteľnosti obydlia možno zákonom
dovoliť iba vtedy, keď je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu života, zdravia alebo
majetku osôb, na ochranu práv a slobôd iných alebo na odvrátenie závažného ohrozenia verejného
poriadku. Ak sa obydlie používa aj na podnikanie alebo vykonávanie inej hospodárskej činnosti, takéto
zásahy môžu byť zákonom dovolené aj vtedy, keď je to nevyhnutné na plnenie úloh verejnej správy."

52. Právo na obydlie je súčasťou širšieho práva na súkromie. Pozri Nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky spis. zn. I. ÚS 13/2000: „Ústavou Slovenskej republiky vytvorená ochrana práva na súkromie
sa vnútorne diferencuje. Jednotlivými ustanoveniami sa zaručuje ochrana súkromia v rôznych životných
situáciách. Do sféry ochrany súkromia patrí aj ochrana obydlia. Zásah do obydlia znemožňujúci

ho užívať je spôsobilý zároveň zasiahnuť aj do súkromného a rodinného života jednotlivca. Podľa
okolností konkrétnej veci sa ten istý zásah teda môže dotknúť tak práva na ochranu súkromia, ako aj
práva na ochranu obydlia." Medzi právom na obydlie a vlastníckym právom neexistuje automatická a
bezpodmienečná väzba.

53. Osoba má právo na obydlie aj vo vzťahu k nehnuteľnosti, ktorá jej nemusí patriť ako vlastníkovi.
Je nepochybné, že žalobca má s predmetným bytom dostatočnú a nepretržitú väzbu na to, aby bol na
účely čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobodách (ďalej len „Dohovor“) považovaný
za ich „obydlie“. Ústrednou otázkou v tomto prípade je, či je daný zásah primeraný cieľu, ktorý sa
sleduje, a teda „v demokratickej spoločnosti nevyhnutný“. Európsky súd pre ľudské práva pripomína,

že zatiaľ čo čl. 8 Dohovoru neobsahuje žiadne explicitné procesné požiadavky, rozhodovací proces
spojený s opatreniami týkajúcimi sa zásahu musí byť spravodlivý a taký, aby poskytoval náležitý rešpekt
záujmom, ktoré sú zabezpečené čl. 8 Dohovoru (pozri rozsudok Giacomelli v. Taliansko, č. 59909/00, §
82, ECHR 2006-XII; Maumousseau a Washington v. Francúzsko, č. 39388/05, § 62, 6. december 2007;
V.C. v. Slovenská republika, č. 18968/07, § 141, ECHR 2011; a Hardy a Maile v. Spojené kráľovstvo, č.

31965/07, § 219, 14. február 2012). Každá osoba, ktorej hrozí zásah do práva na obydlie, by mala mať
v zásade možnosť preskúmania primeranosti a odôvodnenosti opatrenia nezávislým súdom vo svetle
príslušnýchprincípovpodľačl.8dohovorubezohľadunato,žepodľavnútroštátnehoprávanemážiadne
právo byt obývať (pozri mutatis mutandis McCann, už uvedený, § 50).

54. Ochrane obydlia sa vo svojej judikatúre venuje aj Európsky súd pre ľudské práva a hierarchia
hodnôt v zmysle život, zdravie, obydlie a tak majetok, je zrejmá. Keďže súd založil svoje rozhodnutie
aj na význame obydlia, dáva pre porovnanie do pozornosti vybranú judikatúru. „Každopádne, garancie,
ktoré poskytuje Dohovor o ochrane ľudských práv a slobôd („Dohovor“) požadujú, aby zásah dosťažovateľovho práva na rešpektovanie jeho obydlia nebol iba legálny, ale taktiež primeraný podľa
odseku 2 článku 8 k cieľu sledovanému, a to s ohľadom na okolnosti prípadu. Následne, žiadne
ustanovenie vnútroštátneho práva by nemalo byť vkladané a aplikované spôsobom nezlučiteľným so

záväzkami Chorvátska vyplývajúcimi z Dohovoru (pozri Stanková v. Slovensko, citovaný vyššie, § 24,
9. október 2007).“ (Rozsudok Paulić v. Chorvátsko z 1. marca 2010 (Sťažnosť 3572/06).

55. K nosnej námietke žalovaného, že dodatkom k nájomnej zmluve bola upravená len možnosť,
nie právo užívať predmetný byt súd prvej inštancie akcentuje, že za okolností, za akých dochádzalo

k uzatváraniu nájomných zmlúv, ich dodatkov a opusteniu predchádzajúceho bytu, všetko vo svetle
svedeckých výpovedí nemožno klásť za vinu žalobcovi, ak veril, že byt bude môcť užívať aj po skončení
služobného pomeru, zvlášť za situácie, že opustil byt, ktorý obýval v minulosti na C. T., všetko vo svetle
jednak dodatku k nájomnej zmluve a jednak vyššie uvedených svedeckých výpovedí.

56. Z vyššie uvedených dôvodov bolo preto nutné žalobe vyhovieť a ponechať v platnosti právny stav

upravený pôvodnou nájomnou zmluvou spolu s jej dodatkom, nakoľko prípadné nevyhovenie žalobe by
mohlo viesť až k strate obydlia žalobcu a jeho manželky, čo konajúci súd pre rozpor s dobrými mravmi
za žiadnych okolností nemohol akceptovať.

57. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

58. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p., ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

59. O trovách konania súd rozhodol v zmysle citovaných zákonných ustanovení. Vo veci mal žalobca

plný úspech, preto mu vznikol voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške
ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len d o uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne
splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.