Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, March 5, 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9CoP/2/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4118202705
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Radošická Vallová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4118202705.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a

členiek senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci
navrhovateľky: W. Z. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom D., Na C. XX, zastúpená JUDr. Danielom Sadákom,
advokátom, so sídlom Bratislava, Židovská 5, proti povinnej z vyživovacej povinnosti: O. G., rod. S., nar.
XX. XX. XXXX, bytom D., S. XXXX/XX, zastúpená Advokátska kancelária JUDr. Ladislav Pavlovič, s.
r. o., so sídlom Bratislava, Nám. SNP 19, IČO: 47 238 526, o určenie výživného na plnoleté dieťa, o
odvolaní povinnej proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 17. mája 2019 č. k. 7Pc/17/2018-287 v
spojení s opravným uznesením zo dňa 6. decembra 2019 sp. zn. 7Pc/17/2018-371 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku týkajúcom sa určenia
vyživovacej povinnosti v sume 130 eur mesačne (I.) p o t v r d z u j e s tým, že vyživovacia povinnosť
povinnej trvá do 11. 09. 2019.

II. M e n í rozsudok vo výroku o zročnom výživnom (III.) tak, že zročné výživné za obdobie od 06. 03.
2018 do 11. 09. 2019 v sume 2.166,69 eura je povinná z vyživovacej povinnosti zaplatiť navrhovateľke
v lehote 90 dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal povinnú z vyživovacej povinnosti prispievať
na výživu navrhovateľky výživným v sume 130 eur mesačne vždy k 15. dňu v mesiaci vopred k
rukám navrhovateľky, počnúc dňom 06. 03. 2018 a vo zvyšku návrh zamietol. Zročné výživné za
obdobie od 06. 03. 2018 do 17. 05. 2019 v sume 1.870,32 eura povolil povinnej z vyživovacej
povinnosti splácať v mesačných splátkach po 50 eur spolu s bežným výživným k rukám navrhovateľky,
počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozhodnutia až do úplného zaplatenia pod následkom

výhody splátok. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
konania. V dôvodoch svojho rozhodnutia poukázal na vykonané dokazovanie a po právnej stránke svoje
rozhodnutie odôvodnil ust. § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1, 2 a § 77 ods. 1 Zákona o rodine.

1.1. V prejednávanej veci súd ustálil, že vyživovacia povinnosť povinnej z vyživovacej povinnosti voči
plnoletej navrhovateľke v zmysle § 62 ods. 1 Zákona o rodine stále trvá, pretože navrhovateľka nie
je schopná sama sa živiť, keďže sa pripravuje na budúce povolanie riadnym denným štúdiom na

strednej škole, a teda je odkázaná na prispievanie na jeho výživu zo strany jej rodičov. Pri rozhodovaní
o rozsahu zvýšenia výživného súd vychádzal z dosahovaného príjmu povinnej, kedy priemerný čistý
príjem povinnej predstavuje 660 eur mesačne, pričom povinnej finančne prispieva aj jej syn F. vo
výške 200-300 eur mesačne. V tomto smere je potrebné zohľadniť aj skutočnosť, že matka bývav byte, ktorého vlastníkom je syn F., a preto poskytovanie finančnej sumy zo strany jej syna F. je
adekvátnou, vzhľadom na to, že povinná hradí všetky poplatky spojené s užívaním bytu, ktorého nie
je vlastníkom, ale vlastníkom ktorého je jej syn F.. V danom prípade výživné má prednosť pred inými

výdavkami rodičov, a preto skutočnosť, že povinná má výdavky spojené so splácaním hypotekárneho
úveru, ako aj ďalšieho spotrebného úveru a životnej poistky, nemôže v žiadnom prípade ísť na ťarchu
výživného pre navrhovateľku, pretože výživné má prednosť pred ostatnými výdavkami povinnej. Preto
argumentácia povinnej o nevyhnutnosti ňou vynaložených výdavkov na uvedené splácanie úverov a
životnej poistky neobstoja. Na strane druhej sa však súd stotožnil s argumentáciu povinnej, že od

poslednej úpravy výživného na navrhovateľku v roku 2017, kedy bola určená rozvodovým rozsudkom
vyživovacia povinnosť zo strany otca, a to vo výške 130 eur mesačne, nedošlo k žiadnej preukázateľne
podstatnej zmene pomerov navrhovateľky, ktorá by odôvodňovala výšku výživného v sume 250 eur,
ako požaduje navrhovateľka. Podľa názoru súdu, pomery navrhovateľky v súčasnosti možno považovať
za identické, keďže stále navštevuje tú istú školu, do ktorej dochádza za tých istých podmienok, preto
nemohlo ani podľa názoru súdu dôjsť k navýšeniu jej nákladov na sumu 609 eur mesačne, aj keď

navrhovateľka musela vynaložiť jednorazové výdavky spojené so stužkovou slávnosťou. Argumentáciu
navrhovateľky, že len jej náklady na bývanie predstavujú sumu 230 eur, a preto je dôvodný jej návrh na
určenie výživného v sume 250 eur mesačne, bez ďalšieho súd nepovažoval za rozhodujúcu, pretože
navrhovateľka žije so svojím otcom v jednom byte v podnájme, ktorý svoju vyživovaciu povinnosť voči
navrhovateľke plní aj tým, že zabezpečuje navrhovateľke bývanie, ktoré zároveň potrebuje zabezpečiť

aj pre seba, keďže žije a pracuje v D., a teda musí vyriešiť aj otec svoju vlastnú bytovú otázku. Ďalej
súd zohľadnil aj skutočnosť, že povinná platí navrhovateľke mobil a paušál v sume 50 eur mesačne.
Podľa názoru súdu povinná aj po úhrade výživného na navrhovateľku v sume 130 eur, má dostatok
finančných prostriedkov na úhradu jej základných životných potrieb, a preto súd považoval sumu 130
eur za zodpovedajúcu odôvodneným potrebám navrhovateľky a schopnostiam a možnostiam povinnej.

Nestotožnil sa preto ani s argumentáciou povinnej, že v jej schopnostiach a možnostiach je platiť výživné
iba v sume 50 eur mesačne, keďže ako už bolo súdom konštatované, nebolo možné všetky výdavky
povinnej posúdiť ako nie nevyhnutné, ktoré by mali mať prednosť pred plnením vyživovacej povinnosti
vočinavrhovateľke.Súdopätovnezdôrazňuje,ževyživovaciapovinnosťvočinavrhovateľkejeprvoradou
a súčasne dodáva, že obaja rodičia majú k dieťaťu zákonnú vyživovaciu povinnosť, a preto by pri

svojom životnom smerovaní mali robiť všetko pre to, aby v rámci zodpovednosti za jeho všestranný vývoj
dokázali uspokojovať všetky základné životné potreby dieťaťa, t. j. nielen fyzické potreby, ale aj potreby
duševné. Povinná by mala vo svojom životnom smerovaní robiť všetko preto, aby dokázala poskytnúť
navrhovateľke výživu v primeranom rozsahu.

1.2. Pre vyššie uvedené dôvody súd rozhodol tak, že povinná z vyživovacej povinnosti je povinná
prispievať na výživu navrhovateľky výživným v sume 130 eur mesačne, vždy k 15. dňu v mesiaci vopred
k rukám navrhovateľa, počnúc dňom 06. 03. 2018 a vo zvyšku návrh zamietol.

1.3. Keďže súd určil výživné od 06. 03. 2018 v sume 130 eur mesačne, t.j. s účinnosťou od 06. 03. 2018,

ktorým dňom bol doručený návrh na určenie výživného voči povinnej, rozhodol aj o zročnom výživnom
za čas od 06. 03. 2018 do 17. 05. 2019 v sume 1.870,32 eura, ktorú sumu povinnej povolil splácať spolu
s bežným výživným vo výške 50 eur mesačne, mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozhodnutia
až do úplného zaplatenia pod následkom výhody splátok.

1.4. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na
náhradu trov konania s tým, že súd nevzhliadol dôvod na aplikáciu § 55 CMP, a preto navrhovateľke
nepriznal náhradu trov konania, ktoré požadovala priznať v tomto konaní.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie v jeho vyhovujúcom výroku, v súvisiacom výroku o zročnom výživnom,

ako aj o náhrade trov konania napadla v zákonnej lehote odvolaním povinná z vyživovacej povinnosti,
ktorá sa domáhala jeho zmeny tak, že bude zaviazaná na platenie výživného navrhovateľke v sume
27,32 eura. Namietala, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy a na základe vykonaných
dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Poukázala na skutočnosť, že súd prvej inštancie
mal povinnosť pri určovaní výšky výživného posúdiť potreby navrhovateľky, ako aj jej schopnosti,

možnosti a majetkové pomery vo všetkých súvislostiach, a tak posúdiť celkovú situáciu, jej životnú
úroveň, nakoľko iba príjem, ktorý má sám o sebe, neposkytuje úplný obraz o životnej úrovni a životnej
situácii. V konaní preukázala súdu prvej inštancie nevyhnutné výdavky, ktoré má a ktoré sú ňou
vynakladané. Tieto predstavujú náklady spojené s bývaním, kde poplatok správcovi predstavuje sumu144 eur mesačne, plyn a SIPO 18,60 eura mesačne, RTVS 4,64 eura mesačne, paušál za telefón 25
eur mesačne, PZP 48,07 eura mesačne, daň za byt 1,60 eura mesačne, smetné 6,25 eura mesačne,
elektrika 21,50 eura mesačne, SATRO 19,71 eura mesačne, hypotekárny úver, ktorý spláca za byt 286

eur mesačne a výdavky na stravu, drogériu a hygienu 250 až 300 eur mesačne. Spolu tak mesačné
výdavky predstavujú 825,37 eura mesačne a jej príjem predstavuje 660 eur mesačne. Má ešte ďalšie
výdavky spojené so splácaním spotrebného úveru, ktorý spláca vo výške 42,58 eura mesačne, ako aj
mesačnévýdavkynaživotnépoistenievovýške49,59euramesačne,tietovšakdonákladovnezahrnula,
keď i tak je zrejmé, že jej výdavky ako osoby povinnej z vyživovacej povinnosti ďaleko presahujú

jej príjem. Hypotekárny úver, ktorý spláca za byt, v ktorom má trvalý pobyt, považuje za výdavok
nevyhnutný, nakoľko je to splátka za byt, ktorý momentálne obýva a tento výdavok priamo súvisí so
zabezpečením jej základných potrieb. Pokiaľ by splátku za byt nehradila, na byt je zriadené záložné
právo v prospech banky. Z týchto dôvodov považuje splátku za hypotekárny úver na byt za náklad
nevyhnutný. Ak by aj pripustila argumentáciu súdu, že tento náklad nie je nevyhnutný, čo nepripúšťa,
po odpočítaní tejto položky (-286 eur mesačne) by jej zostávalo 121 eur na mesiac, pričom táto čiastka

by nepostačila ani na pokrytie výživného určeného súdom prvej inštancie vo výške 130 eur mesačne.
Rovnako považuje splátku za spotrebný úver za nevyhnutnú z dôvodu, že si úverom zaplatila štúdium,
ktorým si zvýšila kvalifikáciu, a preto tento výdavok súvisel so zvýšením jej kvalifikácie povolania.
Rovnako ďalej dal do pozornosti súdu tú skutočnosť, že za jej príjem nemožno považovať finančné
prostriedky, ktoré jej poskytuje syn F., ktorý nie je povinný takto jej pomáhať a na tomto mieste je

potrebné poukázať na to, že syn jej prispieva sumou cca 200 eur mesačne dobrovoľne z dôvodu, že
pozná jej finančnú situáciu, ako aj zdravotné problémy, a vie, že ak by touto sumou neprispel, mala by
zjavný problém so zabezpečením si základných životných potrieb. Nedá jej nespomenúť tú skutočnosť,
že má úprimný záujem plniť v prospech navrhovateľky vyživovaciu povinnosť. Tomu zodpovedá aj tá
skutočnosť, že hradí navrhovateľke náklady za telefón (50 eur mesačne), hoci podľa jej názoru, ako to

vyplýva zo skutkového stavu, tu boli dané dôvody na postup podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine (výživné
nemožno priznať, ak by bolo v rozpore s dobrými mravmi). Okolnosti, za ktorých navrhovateľka odišla
z domu, boli v hrubom rozpore s dobrými mravmi, čo je zrejmé z poukazu na správanie navrhovateľky
voči nej, keď o ňu neprejavuje záujem ako o svoju matku, a to ani v situácii, keď vie o závažnosti jej
zdravotných problémov.

3. K podanému odvolaniu povinnej z vyživovacej povinnosti sa vyjadrila navrhovateľka, ktorá navrhla
rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť. Uviedla, že aj keď nebola spokojná s výškou priznaného
výživného v sume 130 eur, nesúhlasí s tým, že nedošlo k zmene pomerov na jej strane. K zmene
pomerov došlo nielen nástupom do záverečného ročníka strednej školy, ale aj zmenou bydliska so

všetkými súvislosťami. Podľa jej názoru, súd vykonal dôkazy, ktoré považoval a uznal za vhodné pre
správne rozhodnutie vo veci. Podľa jej názoru, zdravotný stav povinnej je natoľko dobrý, že jej umožňuje
riadne chodiť do zamestnania, nie je dlhodobo práceneschopná, ani na invalidnom dôchodku. Pokiaľ
by si jej zdravotný stav skutočne vyžadoval vyšetrenia v A., poisťovňa by jej to určite odporučila a aj
uhradila. Povinná nijako nepreukázala, že sa takéhoto vyšetrenia v A. domáhala, ani výšku potrebných

nákladov. Povinná uvádza medzi nevyhnutné výdavky aj také, ktoré skutočne nie sú nevyhnutné, ako
napríklad výdavky na automobil, jeho PZP, zbytočné výdavky správcovi domu za 3 osoby, hoci v byte
býva iba jedna osoba, splácanie hypotéky za synov byt, splácanie spotrebného úveru, životnej poistky.
Podpora povinnej zo strany jej syna F. nie je podporou na zabezpečenie životnej úrovni povinnej, ale aj
v podstate náhrada za splácanie hypotéky na jeho byt.

4. K vyjadreniu navrhovateľky sa písomne vyjadrila povinná z vyživovacej povinnosti, ktorá zotrvala na
všetkých vyjadreniach uvedených v podanom odvolaní. V prípade, ak navrhovateľka nebola spokojná
s rozhodnutím súdu prvej inštancie, mohla podať odvolanie, čo neurobila. Navrhovateľka neustále
deklaruje zmenu pomerov, ku ktorým sa v priebehu konania niekoľkokrát vyjadrila, avšak na druhej

strane, nebola zohľadnená jej zmena pomerov, ktorá u nej nastala, a to diagnóza ademónu na mozgu
s hematómom. Ako už uvádzala, nemá ani len finančné prostriedky na vycestovanie do A. za účelom
konzultácie ďalšieho postupu liečby s odborným lekárom, na základe ktorej konzultácie by zvýšil
odporúčanie lekára. Až uvedeným odporučením od špecializovaného lekára by mohla požadovať od
poisťovne preplatenie takéhoto zákroku a je výlučne jedine na posúdení poisťovni, či by takýto zákrok aj

napriek jeho nevyhnutnosti preplatili. Pokiaľ navrhovateľka rozporuje niektoré výdavky, ktoré nepovažuje
na jej strane za nevyhnutné, opätovne poukazuje na to, že má výdavky vynaložené na životné poistenie,
tieto však do uvedeného výpočtu nezahrnula, pretože je zrejmé, že tieto výdavky povinnej z vyživovacej
povinnostiďalekopresahujújejpríjem.Rovnakosplátkaspojenásospotrebnýmúveromnebolazahrnutádo jej výdavkov. Opätovne poukazuje na to, že do jej príjmov nebol zahrnutý ani príspevok jej syna F.,
ktorý jej nie je povinný takto pomáhať a jeho mesačná výpomoc približne v sume cca 200 eur nemá
pravidelný charakter, ale je úmerná jeho schopnostiam a možnostiam. Tento príspevok vôbec nemožno

považovať za splátku na byt, ako uvádza navrhovateľka. Sama navrhovateľka má vyššiu životnú úroveň
ako ona, keďže pravidelne absolvuje dovolenky v zahraničí a na zastupovanie svojich oprávnených
záujmov využíva služby advokáta, pričom jej právny zástupca na rozdiel od navrhovateľky pozná jej
nepriaznivú životnú situáciu, a preto jej poskytuje právne služby „pro bono“.

4.1.VpriebehuodvolaciehokonaniapovinnázvyživovacejpovinnostipredložilasúdurozhodnutieÚradu
práce, sociálnych vecí a rodiny v Nitre zo dňa 26. 09. 2019, z ktorého vyplýva, že bolo rozhodnuté o
odňatí prídavku na dieťa G. W. Z., nar. XX. XX. XXXX od 01. 09. 2019 v sume 24,34 eura. Z odôvodnenia
rozhodnutia vyplýva, že navrhovateľka ukončila stredoškolské štúdium vykonaním maturitnej skúšky a
od 11. 09. 2019 sa nachádza v evidencii uchádzača o zamestnanie. Vzhľadom k uvedenému navrhuje
zohľadniť túto skutočnosť a zrušiť jej vyživovaciu povinnosť navrhovateľke odo dňa 11. 09. 2019.

5. K tvrdeným skutočnostiam sa vyjadrila navrhovateľka listom zo dňa 05. 02. 2020, ktorá potvrdila,
že od 11. 09. 2019 je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie, a preto súhlasí so stanovením
vyživovacej povinnosti povinnej za obdobie od 06. 03. 2018 do 11. 09. 2019. Zároveň uviedla, že povinná
jej poukazovala od 14. 06. 2019 do 31. 01. 2020 výživné v sume 50 eur mesačne, ktorú sumu prijala.

6. K vyjadreniu navrhovateľky sa opätovne vyjadrila povinná z vyživovacej povinnosti, ktorá zotrvala
na svojich doterajších vyjadreniach, a pokiaľ navrhovateľka poukazuje na veľké zmeny, ktoré v byte
urobila, má za to, že nie sú ničím iným, ako nevyhnutným zabezpečením bytu, ktorý už bol v tak
dezolátnom stave, že čiastočná sanácia a inovácia niektorých častí nábytku v ňom bola nevyhnutná,

jednalo sa len o výmenu toho najnutnejšieho pre zabezpečenie aspoň jej základných potrieb na dôstojné
žitie. Za účelom jej preukázania jej pomerov pripojila niekoľko fotografií, aby mal súd prehľad o tom,
aké údajne „veľké zmeny“ sa podľa predstáv navrhovateľky udiali. Jednorazovú výmenu nábytku nie
je možné považovať za závažnejšiu zmenu pomerov trvalejšieho charakteru. Naviac, keď táto zmena
nebola iniciovaná, ani financovaná samotnou povinnou, ale jej synom - bratom navrhovateľky. Pokiaľ

navrhovateľka poukazovala na skutočnosť, že chová zvieratá v byte, tieto do bytu priniesla samotná
navrhovateľka, pričom keď opúšťala domácnosť, nemala starosť o to, kto bude ďalej zabezpečovať
starostlivosť o tieto zvieratá. Na starostlivosť o zvieratá, ktoré priniesla do domácnosti aj navrhovateľka,
prispieva predovšetkým jej brat, ktorý jej takto vypomáha. Opätovne poukázala na diagnostikovaný
ademón na mozgu, ktorý má neustále zhoršujúcu sa tendenciu, o čom pripojila aj lekárske správy a

je teda prirodzené, že zhoršenie zdravotného stavu bude negatívnym spôsobom ovplyvňovať aj jej
majetkové a pracovné schopnosti a možnosti.

7. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku,
ďalej len „CSP“) preskúmal vec v medziach daných ust. § 65 a § 66 zák. č. 161/2015 Z. z. Civilného

mimosporového poriadku, ďalej len „CMP, bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 385 ods. 1 CSP
a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné v jeho napadnutom vyhovujúcom
výroku týkajúcom sa určenia výšky vyživovacej povinnosti ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP
potvrdiť a obmedziť vyživovaciu povinnosť do 11. 09. 2019, v zmysle § 388 CSP zmeniť rozsudok súdu
prvej inštancie vo výroku o zročnom výživnom.

8. Podľa § 1 CMP podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone.

8.1. Podľa § 2 odsek 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

9. Podľa § 154 až § 157 CMP tieto ustanovenia upravujú konanie vo veciach výživného plnoletých osôb,
pričom podľa § 155 CMP konanie sa začína len na návrh.

10. Podľa § 156 CMP účastníkmi konania o veciach výživného plnoletých osôb sú navrhovateľ a osoba,

ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné.

11. Podľa § 62 odsek 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.11.1. Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

11.2. Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

12. V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení Zákona o rodine vyplýva, že konkrétna výška
výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane oprávneného, a jednak na strane osoby povinnej
na plnenie vyživovacej povinnosti. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočne
odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinností rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má
právo podieľať sa na životnej úrovni oboch svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba
stravovanie, ale sú dané širšie. Sú to jednak potreby bytové, zdravotné, kultúrne, potreby spojené s

odievaním a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopnosti živiť sa sám, schopnosti
starať sa sám o seba a podobne. Vo všeobecnosti možno za odôvodnené, a teda opodstatnené potreby
z hľadiska plnenia vyživovacej povinnosti považovať náklady spojené s výživou, ošatením, bývaním,
starostlivosťou o zdravie, ako aj náklady súvisiace so vzdelaním, výchovou, kultúrnym i športovým
využitím a záujmami. Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadať na okruh osôb, ktoré sú

odkázané na poskytovanie jeho výživy. Tiež je potrebné zohľadniť, či povinná osoba sa stará o maloleté
dieťa. Na strane povinného sa ďalej prihliada najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale aj
na možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil, s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav,
kvalifikáciu, odbornosť, zručné a pracovné skúsenosti, ako aj situáciu na trhu práce. Okrem toho je
vždy potrebné vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Tieto pomery zahŕňajú jednak

majetok rodičov, a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú.

13. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že rozsudkom OS Nitra zo dňa 05. 06. 2017 sp. zn.
11P/379/2016 bolo manželstvo rodičov navrhovateľky rozvedené a navrhovateľka bola zverená do
starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na jej výživu sumou 130 eur mesačne. Dňa 23.

07. 2017 navrhovateľka nadobudla plnoletosť a v tom čase navštevovala 3. ročník strednej odbornej
školy v D. Navrhovateľka v konaní tvrdila, že z dôvodu nezhody so svojou matkou (osobou povinnou
z vyživovacej povinnosti) bola vyhodená dňa 07. 12. 2017 z bytu, v ktorom žila so svojou matkou.
Povinná sa v konaní bránila tým, že navrhovateľka dobrovoľne odišla z bytu, čomu predchádzali viaceré
udalosti. Odchodu navrhovateľky z domácnosti predchádzalo jej fyzické napadnutie navrhovateľkou,

bola aj lekársky ošetrená, avšak na polícii tento konflikt nechcela riešiť. Navrhovateľka po odchode z
domácnosti matky začala bývať u rodičov jej priateľky a neskôr u svojho otca, ktorý sa z A. presťahoval
späť do D.. Podľa vyčíslených nákladov navrhovateľkou tieto predstavujú výdavky na stravu vo výške
125 eur mesačne, na stravu v škole 44 eur mesačne, hygienické potreby 55 eur mesačne, cestovné do
školy vo výške 30 eur mesačne, mobil vo výške 25 eur mesačne, školské pomôcky a potreby vo výške 10

eur mesačne, vreckové vo výške 40 eur mesačne, školské výlety vo výške 10 eur mesačne, bývanie vo
výške 203,50 eura mesačne a ďalej jednorazové výdavky spojené so stužkovou vo výške 400 eur, ako
aj nákup šiat na stužkovú 63 eur, topánky 16 eur. Ďalšie jednorazové výdavky navrhovateľka uvádzala:
obuv 45 eur a kabát 35 eur. Otec navrhovateľky, ktorý pôvodne v konaní vystupoval ako povinný v 2.
rade a voči ktorému bolo konanie zastavené, uviedol, že odkedy navrhovateľka bola vyhodená z domu

matky, zabezpečuje a hradí všetky náklady spojené s jej výživou, ako aj samotnou existenciou.

14. V konaní bolo ďalej nesporné, že otec navrhovateľky v období od 25. 04. 2017 do 14. 09. 2018
pracoval v A. ako kuchár v spoločnosti MA Trading, s. r. o., kde dosahoval priemerný čistý mesačný
príjem 440 eur. Od 11. 10. 2018 je zamestnaný ako kuchár MK Amigo, s. r. o., kde dosiahol za mesiace

október 2018 až marec 2019 čistý mesačný príjem 450 eur. Okrem uvedeného, otec poberá dôchodok z
H. v sume podľa výpisov z účtu a jeho tvrdení vo výške 295 eur. Otec okrem navrhovateľky nemá ďalšiu
vyživovaciu povinnosť. S navrhovateľkou býva v podnájme v D., kde platí náklady spojené s nájmom
a užívaním bytu vo výške 461 eur a platí spotrebný úver v mesačnej splátke 157,92 eura na osobné
vozidlo, ktoré si zakúpil v roku 2018. Ďalej je zaťažený pôžičkou v Tatrabanke v sume 100 eur mesačne.

V konaní nebolo preukázané, že by mal ďalší príjem z vlastníctva rodinného domu S., keď otec tvrdil,
že v ňom žije jeho syn, ktorý platí poplatky spojené s užívaním tohto domu.15. Povinná z vyživovacej povinnosti (matka navrhovateľky) je zamestnaná v Špecializovanej nemocnici
sv. Svorada Zobor, n. o., jej príjem v roku 2018 predstavoval 660 eur mesačne. Matka si zvýšila
kvalifikáciu, v dôsledku čoho došlo k zvýšeniu mesačného príjmu o približne 50 eur mesačne. Syn

F., ktorý žije v N., jej mesačne vypomáha priemerne 200 až 400 eurami. Matka navrhovateľky býva
v byte v D. na S. ulici, ktorého vlastníkom je syn F. a ktorý nadobudol predmetný byt na základe
darovacej zmluvy zo dňa 18. 09. 2015 a ktorý mu darovali rodičia. Matka má v predmetnom byte právo
doživotného bývania, pričom táto povinnosť nemá charakter vecného bremena. Matka svoje náklady
uvádzala najmä ako náklady spojené s bývaním a užívaním bytu v sume 144 eur mesačne, plyn a

SIPO 18,60 eura mesačne, elektrina 21,50 eura mesačne, RTVS 4,64 eura mesačne, SATRO 19,71
eura mesačne, životná poistka 49,59 eura mesačne, telefón 25 eur mesačne, PZP vo výške 48,07 eura
štvrťročne, daň za byt vo výške 19,25 eura ročne, smetné (za 3 osoby) 75 eur ročne. Okrem toho má
ďalšie výdavky spojené so stravou, drogériou, cestovaním. Okrem uvedeného, spláca hypotekárny úver
vo VÚB, a. s. vo výške 286,91 eura a spotrebný úver 45,58 eura mesačne, ako aj splátku na telefón
navrhovateľky vo výške 23,40 eura. Povinná poberala prídavok na dieťa - navrhovateľku v sume 23,68

eura od decembra 1998 do augusta 2018, pričom od septembra 2018 jej výplata tohto prídavku bola
pozastavená. Matka navrhovateľky v konaní poukazovala na svoj nepriaznivý zdravotný stav, keď jej bol
diagnostikovaný ademón na mozgu s hematómom, pričom tento stav má stále zhoršujúcu sa tendenciu
a zároveň ovplyvňuje negatívnym spôsobom aj jej majetkové pomery a najmä pracovné schopnosti a
možnosti. Dôvodila tým, že práve z nedostatku finančných prostriedkov nemôže ani len vycestovať na

konzultáciu do Prahy.

16. Pokiaľ súd prvej inštancie na základe takto zisteného skutkového stavu vyhodnotil odôvodnené
potreby navrhovateľky, ako aj možnosti a schopnosti povinnej osoby z vyživovacej povinnosti (matky
navrhovateľky) a stanovil vyživovaciu povinnosť v sume 130 eur mesačne, odvolací súd má za

to, že stanovená výška výživného je zodpovedajúca odôvodneným potrebám navrhovateľky, ako aj
schopnostiam a možnostiam povinnej osoby. S rozsahom stanovenej výšky výživného sa odvolací súd
v celom rozsahu stotožňuje, ako aj s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí, ktorý zohľadnil
všetky dôkazy produkované v konaní a tieto vyhodnotil tak jednotlivo, ako aj vo vzájomnej súvislosti a
na základe takto zisteného skutkového stavu dospel i k správnemu právnemu záveru.

17. Povinná z vyživovacej povinnosti v podanom odvolaní namietala, že súd prvej inštancie pri stanovení
výživného nezohľadnil zmenu, ktorá nastala u nej z dôvodu nepriaznivých zdravotných pomerov. Je
nesporné, že povinná v konaní preukazovala lekárskymi správami a nálezmi zdravotný problém, ktorý
má, ako aj vyšetrenia, ktoré absolvuje. Z uvedených správ však nevyplývajú zvýšené náklady matky

spojené s diagnózou ademónu na mozgu s hematómom. V konaní nepredložila dôkazy, že by v
dôsledku tejto diagnózy mala matka zvýšené náklady spojené so zakupovaním liekov, príp. lekárskymi
vyšetreniami,ktoréavizovala,žejepotrebnéabsolvovaťvPrahe,príp.ďalšienákladyspojenésriešením
jej nepriaznivej zdravotnej situácie. Rovnako nebolo preukázané, že by matka z dôvodu uvedenej
diagnózy nevykonávala svoju prácu, resp. že by bola práceneschopná a nemala pravidelný príjem z

pracovného pomeru. Za takejto situácie tak prvoinštančný súd, ako aj odvolací súd nemohol prihliadnuť
k uvedeným tvrdeniam, že by diagnostikované ochorenie malo vplyv v čase rozhodovania tak súdu
prvej inštancie, ako aj odvolacieho na stanovenú výšku vyživovacej povinnosti matky. Pokiaľ matka v
odvolaní tvrdila, že neboli zohľadnené nevyhnutné výdavky na lieky, matka takéto dôkazy v konaní o
výške takýchto nákladov nepredložila.

18. Za rovnako nedôvodnú považoval odvolací súd aj námietku povinnej, že hypotekárny úver, ktorý
spláca za byt, v ktorom má trvalý pobyt, považuje za výdavok nevyhnutný. Je nesporné, že vyživovacia
povinnosť má prednosť pred ostatnými výdavkami rodiča, a navyše, v danom prípade byt, ktorý sa
spláca z hypotekárneho úveru, je vo vlastníctve syna povinnej, preto nie je možné konštatovať, že by

navrhovateľka splácala úver na nehnuteľnosť vo svojom vlastníctve. Práve tá skutočnosť, že syn jej
mesačne vypomáha priemerne sumou 200 až 300 eur, smeruje k tomu, že práve takýto príspevok zo
strany syna predstavuje splátku na byt. Z uvedených dôvodov ani argumenty uvedené povinnou osobou
v podanom odvolaní nemali za následok zmenu stanovenej výšky výživného súdom prvej inštancie, s
ktorou sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje.

19. V priebehu odvolacieho konania povinná oznámila súdu, že navrhovateľka ukončila štúdium na
strednej škole a v ďalšom štúdiu nepokračuje, je preto schopná sama sa o seba starať, a teda je dôvod
na zrušenie výživného. Navrhla preto zrušiť vyživovaciu povinnosť odo dňa 11. 09. 2019. Na podporusvojho vyjadrenia pripojila aj rozsudok OS Nitra zo dňa 27. 09. 2019, ktorým bolo zastavené konanie
voči povinnej a zrušená vyživovacia povinnosť otca navrhovateľky. K uvedenému tvrdeniu sa vyjadrila
navrhovateľka, ktorá potvrdila, že ukončila stredoškolské štúdium a nepodarilo sa jej pokračovať na

štúdiunavysokejškole,pretood11.09.2019jevedenávevidenciiuchádzačovozamestnanie.Súhlasila
so stanovením vyživovacej povinnosti do 11. 09. 2019. Zároveň uviedla, že povinná jej poukázala od 14.
06. 2019 do 31. 01. 2020 výživné v sume 50 eur mesačne, ktoré sumy prijala.

20. Vzhľadom na skončenie vyživovacej povinnosti k zhodnému dátumu medzi stranami sporu - k 11. 09.

2019, odvolací súd zmenil výrok o zročnom výživnom (III.) a vyčíslil zročné výživné za obdobie od 06.
03. 2018 (od podania návrhu) do 11. 09. 2019, a to v sume 2.166,69 eura, keď vyčíslil výživné za mesiac
marec 2018 v sume 109,03 eura, za mesiace apríl až december 2018 v sume 1.170 eur (9 x 130 eur) a v
roku 2019 za mesiace január až december v sume 1.040 eur (8 x 130 eur) a do 11. 09. 2019 47,66 eura,
čo spolu predstavuje 2.366,69 eura. Vzhľadom na potvrdenie navrhovateľky, že povinná jej zaplatila v
rozhodnom období v mesiacoch jún až september 2019, každý mesiac po 50 eur, čiže spolu 200 eur (4

x 50), z vyčísleného zročného výživného tak odvolací súd odpočítal zaplatené výživné v rozsahu 200
eur a zročné výživné tak vyčíslil na konečnú sumu 2.166,69 eura, ktoré uložil povinnej zaplatiť v dlhšej
lehote, a to v lehote 90 dní od právoplatnosti rozsudku. Pri stanovení dlhšej lehoty odvolací súd zohľadnil
schopnosti a možnosti povinnej osoby, výšku jej príjmu, ako aj skutočnosť, že povinná osoba mala
vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke, ktorú si neplnila v stanovenom rozsahu, a povolenie zaplatiť

zročné výživné v stanovenej výške v určitých splátkach by vzhľadom na príjem povinnej muselo byť
stanovené na neprimerane dlhú dobu. Povinná si bola vedomá svojej zákonnej vyživovacej povinnosti, a
pretoodvolacísúdnepovažovalzadôvodnépovoliťmatkesplátkynazaplateniezročnéhovýživného,ale
vzhľadom na charakter výživného, zaviazal povinnú zaplatiť zročné výživné v lehote, ktorá je uvedená
vo výroku tohto rozsudku.

21. Ďalšie odvolacie argumenty odvolateľky, ale aj argumenty navrhovateľky v podaných odvolaniach
považoval odvolací súd za nerozhodné vo veci samej, bez potreby sa s nimi vysporiadavať aj v zmysle
konštantnej judikatúry. V danom prípade platí, že súd nemusí dať odpovede na všetky otázky nastolené
účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam.

22. O povinnosti nahradiť trovy konania rozhodol odvolací súd podľa § 57 CMP tak, že žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419
CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).