Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Friday, February 21, 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/33/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7620200640
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Popovičová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7620200640.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a členov
senátu JUDr. Gizely Majerčák a JUDr. Táne Veščičikovej v spore žalobkyne: M. B., Z.. X. X. XXXX, B.
V. Q. K.H., Q. J. Č.. XXX/X proti žalovanému: F. B., Z.. X. X. XXXX, B. V. Q. K., Q. J. Č.. XXX/X, o
nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská
Nová Ves zo dňa 04. 02. 2020 č.k. 5C/5/2020-34 takto

r o z h o d o l :

M e n í uznesenie tak, že ukladá žalovanému povinnosť nevstupovať do rodinného domu so súp. č.
XXX, stojaceho na parcele registra „C“, parc. č. XXX a na pozemky s parc. č. XXX, XXX/X T. XXX/X,
nachádzajúcich sa v obci Q. K., I. na LV č. XXX v katastrálnom území Q. K. a povinnosť nepribližovať sa
k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov do právoplatného skončenia konania vedeného pred
Okresným súdom Spišská Nová Ves pod sp. zn. 16C/5/2020 o zrušenie vecného bremena.

Žalobkyňa má právo na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania voči žalovanému v celom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvej inštancie") uznesením uložil žalovanému
povinnosť nevstupovať do rodinného domu súpisné č. XXX Q. Z. X. J. „. X.. Č.. XXX T. Z. X. X.. Č..
XXX, XXX/X T. XXX/X, ktoré nehnuteľnosti sa nachádzajú v obci Q. K. a sú zapísané na LV č. XXX v

katastrálnom území Q.Š. K.. Uložil žalovanému povinnosť nepribližovať sa k žalobkyni na vzdialenosť
menšiu ako 10 metrov. Žalobkyni priznal proti žalovanému právo na plnú náhradu trov konania.

2. Rozhodol tak o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia v znení ňou navrhnutom,
ktorý odôvodnila tým, že má dôvodnú obavu o svoj život, zdravie a majetok, nakoľko jej bývalý manžel
- žalovaný sa k nej v minulosti správal násilne a v mieste trvalého bydliska pod vplyvom alkoholu založil

aj požiar. Žalovaný je závislý na alkohole, preto má obavu z jeho opakovaného násilného správania voči
nej. Žalovaný bol v minulosti opakovane odsúdený za trestný čin nebezpečného vyhrážania sa voči jej
osobe. Predtým, ako bol žalovaný prepustený z väzenia 27. 01. 2020 sa jej počas väzby telefonicky
vyhrážal,že keďsavrátidomov,taksaajona„dožijetrestu“zato,žehotamdostala.23.01.2020podala
nažalovanéhotrestnéoznámenieadňa27.01.2020žalovanéhopolíciavykázalazospoločnéhoobydlia
a poučila ju o možnosti podať návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, pokiaľ sa cíti ohrozená.

3. Súd prvej inštancie po oboznámení sa s dôkazmi predloženými žalobkyňou a po právnom posúdení
veci v zmysle § 324 ods. 1 - 3, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. e) a h), § 326 ods. 1, 2, § 328 ods. 1, § 329 ods.
1, 2, § 331, § 332 ods. 1, ods. 2, § 336 ods. 1 C.s.p. dospel k záveru, že v danom prípade sú splnené
všetky podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, preto návrhu vyhovel.

4. Na zdôvodnenie rozhodnutia uviedol, že v danej veci mal za osvedčené tvrdenie žalobkyne o
dôvodnom podozrení žalovaného z násilia voči jej osobe, a to predovšetkým z listinných dôkazovpredložených žalobkyňou, zápisnice príslušného OO PZ o podaní trestného oznámenia zo dňa 23.
01. 2020, ale aj z potvrdenia príslušného OO PZ o vykázaní žalovaného zo spoločného obydlia zo
dňa 27. 01. 2020. V spojení s predchádzajúcimi opakovanými odsúdeniami žalovaného za trestnú

činnosť vo vzťahu k žalobkyni, ktorej sa dopúšťal pod vplyvom alkoholu, na ktorom je podľa nedávneho
znaleckého skúmania závislý, mal súd prvej inštancie za osvedčené aj ohrozenie telesnej a duševnej
integrity žalobkyne. Vzhľadom na tieto zistenia uzavrel, že v danom prípade je nutné neodkladne upraviť
pomery žalobkyne a jej exmanžela nariadením navrhovaného neodkladného opatrenia, ktorému v plnom
rozsahu vyhovel.

5. Súd prvej inštancie tiež uviedol, že žalobkyni neuložil povinnosť podať žalobu vo veci samej z dôvodu,
že voči žalovanému je na základe žaloby podielových spoluvlastníkov predmetnej nehnuteľnosti, medzi
ktorých patrí aj žalobkyňa t. č. vedené na súde konanie vo veci samej.

6. O trovách konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnej žalobkyni priznal plnú náhradu

trov konania voči neúspešnému žalovanému.

7. Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný a odvolaciemu súdu navrhol, aby
uznesenie zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. Nesúhlasil so záverom
súdu, že v danom prípade je daná dôvodná obava z násilia žalovaného voči žalobkyni, ktorá má vyplývať

z podaného trestného oznámenia a potvrdenia o vykázaní žalovaného zo spoločného obydlia. Súd prvej
inštancie opiera svoje závery o záznamy a nie o skutočnosti. V uznesení neexistuje zmienka o tom,
čo mal žalovaný vo vzťahu k žalobkyni konať, čo by vzbudilo obavu na strane žalobkyne. Je pravdou,
že vykonal trest odňatia slobody, ale z toho nevyplýva, že by mal páchať protiprávnu činnosť. Trestné
oznámenie je zjavne účelové. So žalobkyňou je rozvedený a nemajú vyriešené majetkové vzťahy.

Žalobkyňa trestným oznámením sleduje zneužitie inštitútov neodkladného opatrenia, aby nemusela
riešiť otázku vyporiadania ich majetkových vzťahov. K predmetným nehnuteľnostiam má právo vecného
bremena, spočívajúce v práve bývať a užívať túto nehnuteľnosť až do smrti, z čoho vyplýva povinnosť
vlastníkov nehnuteľností toto právo strpieť. Mimo logiky je skutočnosť, že žalobkyňa podala trestné
oznámenie už dňa 23. 01. 2020, aj keď na slobodu bol prepustený až 27. 01. 2020. Z toho vyplýva,

že žalobkyňa hodlá užívať darované nehnuteľností bez plnenia povinností vyplývajúcich z vecného
bremena. Súd prvej inštancie pochybil, pokiaľ žalovaného nepoučil na podanie žaloby a neodkladným
opatrením natrvalo vyriešil právne vzťahy medzi stranami sporu. Tým porušil ust. § 337 C.s.p.

8. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia

pojednávaniavzmysleust.§385ods.1zák.č.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok(ďalejlen„C.s.p.")
v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je čiastočne
opodstatnené, a to pokiaľ ide o časové obmedzenie trvania nariadeného neodkladného opatrenia.

9. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na

návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

10. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

11. Podľa § 325 ods. 2 písm. e) a h) C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby:
e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivá z násilia, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k
osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

12. Podľa § 329 ods. 1 C.s.p. súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

13. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

14. Podľa § 330 ods. 1 C.s.p. súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.15. Podľa § 333 C.s.p. neodkladné opatrenie zanikne, až uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.

16. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch
prípadoch a to, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je daná obava, že exekúcia bude
ohrozená. Splnenie aspoň jedného zo zákonných predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia
musí súd primárne vyhodnotiť na základe návrhu, a to z rozhodujúcich skutočností, ktoré podľa
navrhovateľa odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude

ohrozená. Navrhovateľ musí súd opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť
neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický.
Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej procesnej
ochrany, či
a/ je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami,
b/ navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov

alebo obavu z ohrozenia exekúcie,
c/ uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa
navrhovateľ domáha,
d/ navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter,
nebude vytvorený nenávratný stav

e/ právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad
nevyhnutný rozsah,
f/ sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

17. V súvislosti s vyhodnotením potreby bezodkladne upraviť pomery musí súd nevyhnutne skúmať

splnenie všetkých uvedených predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia a otázku ich
osvedčenia zo strany navrhovateľa, vrátane hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku,
ktorému sa má poskytnúť ochrana.

18. Po preskúmaní odvolania odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade boli splnené všetky

podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, preto správne rozhodol súd prvej inštancie, pokiaľ
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, vyhovel. Odvolací súd však v danom prípade mal za
to, že je na mieste časovo obmedziť trvanie neodkladného opatrenia tak, ako vyplýva z výroku tohto
uznesenia, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej o zrušenie vecného bremena,
preto napadnuté uznesenie zmenil v zmysle § 388 C.s.p.

19. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia pokiaľ ide
o otázku potreby nariadenia neodkladného opatrenia a na toto v celom rozsahu poukazuje (§ 387 ods.
2 C.s.p.).

20. Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia a k odvolacím námietkam žalovaného odvolací
súd udáva nasledovné:

21. Primárnym účelom nariadenia neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 2 písm. e) a h) C.s.p.
je zabránenie akejkoľvek forme násilia alebo násilia na blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie,

obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku.
Pojem násilie ako taký nie je definovaný vo všeobecne záväznom právnom predpise. Súdna prax
ho označuje ako akýkoľvek násilný čin, ktorý vedie alebo by mohol viesť k fyzickej, sexuálnej alebo
psychickej ujme alebo zraneniu vrátane vyhrážania sa takýmito činmi, zastrašovania alebo svojvoľného
obmedzovania slobody, a to vo verejnom, či súkromnom živote. Násilie najčastejšie znamená označenie

jednorazového fyzického aktu, resp. postupu, pri ktorom človek spôsobuje ujmu druhému človeku.
Násilím je teda každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického
či sexuálneho nátlaku. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie,
slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé také
správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne

viditeľné poranenia, môže však byť najhoršou formou násilia.

22. Odvolací súd je rovnako ako súd prvej inštancie toho názoru, že v danom prípade boli splnené všetky
predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 2 písm. e) a h) C.s.p., ktorýmisú osvedčenie ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity žalobkyne konaním osoby, proti ktorej návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje.

23. Žalobkyňa svojimi tvrdeniami a listinnými dôkazmi dostatočne osvedčila existenciu právneho
vzťahu medzi sporovými stranami, ktorý vyplýva z ohrozenia jej telesnej a duševnej integrity konaním
žalovaného,aleajpotrebunariadenianeodkladnéhoopatreniazaúčelomochranyjejtelesnejaduševnej
integrity. Skutočnosti uvedené žalobkyňou, a teda, že sa jej žalovaný telefonicky vyhrážal, v dôsledku
čoho podala na neho aj trestné oznámenie, spolu s ostatnými dôvodmi uvedenými súdom prvej inštancie

v napadnutom uznesení osvedčujú nárok navrhovateľky a zakladajú dôvod pre vyhovenie návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia v znení navrhnutom žalobkyňou.

24. Samotná skutočnosť, že žalobkyňa podala trestné oznámenie na žalovaného ešte predtým, ako bol
prepustený na slobodu nesvedčí o tom, že by žalobkyňa mala úmysel bezdôvodne vylúčiť žalovaného
z užívania predmetnej nehnuteľnosti, ako tvrdí žalovaný. Naopak, samotná tá skutočnosť, že žalobkyňa

podala na žalovaného trestné oznámenie svedčí o tom, že v danom prípade sa obáva o svoj život a
zdravie. Pre nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 2 písm. e) a h) C.s.p. stačí dôvodné
podozrenie z násilia. To znamená, že tu nie je potrebné mať konkrétnymi dôkazmi preukázanú existenciu
násilia (napr. odsudzujúcim rozsudkom a pod.).

25. Odvolací súd považoval za opodstatnené námietky žalovaného pokiaľ ide o trvanie neodkladného
opatrenia. Odvolací súd je toho názoru, že v danom prípade sú dané dôvody pre časové obmedzenie
trvania neodkladného opatrenia, ktoré má súvis s vecou samou o zrušenie vecného bremena. Z toho
dôvodu zmenil uznesenie vo výroku vo vzťahu k trvaniu neodkladného opatrenia tak, že toto časovo
obmedzil.

26. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd v súlade s § 388 C.s.p. zmenil uznesenie tak, ako vyplýva
z výroku tohto uznesenia.

27. O trovách prvostupňového a odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s § 396 ods. 2

C.s.p. a § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že úspešnej žalobkyni priznal plnú náhradu trov prvostupňového a
odvolacieho konania voči neúspešnému žalovanému.

28. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).