Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, August 15, 2013

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/78/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3213010114
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 08. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tóth

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3213010114.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tótha a sudcov JUDr.

Dušana Eckera a JUDr. Jozefa Janíka, v trestnej veci proti obžalovanému B. I., pre obzvlášť závažný
zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a
obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), ods. 2 písm. c) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. j) Tr.
zák.,oodvolaníobžalovaného,jehoobhajcuaKrajskejprokuratúryvTrenčíneprotirozsudkuOkresného
súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 8. júla 2013, sp. zn. 1T/42/2013, na verejnom zasadnutí konanom
dňa 15. augusta 2013, takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr. por. sa v napadnutom rozsudku zrušuje výrok o uloženom

treste odňatia slobody, ako aj výrok o spôsobe jeho výkonu.

Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sa

obžalovaný B. I. - nar. XX.XX.XXXX v K. nad K., trvale bytom I. G. č. XXX, t. č. v ÚVV Ilava

odsudzuje

podľa § 172 ods. 2 Tr. zák., s prihliadnutím na § 38 ods. 3, § 36 písm. l), písm. n) Tr. zák. s použitím §
39 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a), ods. 4 Tr. zák. sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

II. Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie krajského prokurátora ak o nedôvodné zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 08.07.2013, sp. zn.
1T/42/2013, bol obžalovaný B. I. uznaný vinným z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby
omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa
§ 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. c) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. j/ Tr. zák., na
skutkovom základe, že

od mesiaca marec 2012 do 30.01.2013 neoprávnene nakladal s nezisteným množstvom psychotropnej
látky - pervitín a omamnej látky - marihuany, ktorú opakovane kupoval od presne nestotožnených osôb z
okresu K. nad K. a O., pričom takto získané látky prechovával pri sebe, vozil a ukrýval v OMV taxislužbyK. E. K. nad K. zn. Škoda Fabia žltej farby, EČV: K.-X., zn. Škoda Octávia bielej farby, EČV: K.-XXX K.
a iných, ktoré používal ako zamestnanec taxislužby, uvedené látky ďalej opakovane predával v K. nad
K. ďalším najmenej šiestim konzumentom a to:

- M. M., ktorému pervitín predaj najmenej 5-krát v období mesiaca október až november 2012 a to jednu
dávku za sumu 10 €, pričom k predaju došlo aj v K. nad K. oproti A. záhrade a na parkovisku ČSAD
smerom na obec I. G.,
- J. Z., ktorej pervitín predaj najmenej 10-krát, naposledy v októbri 2012 pri A. záhrade v K. nad K., kedy
tam obv. I. prišiel na žltom taxíku a predaj jej 3 obálky pervitínu za sumu 30 €,

- B. C., ktorému predaj pervitín 1-krát v decembri 2012 pri Q. v K. nad K. okolo 13,00 hod., kedy obvinený
I. prišiel na bielom taxíku zn. Škoda Octávia a cez okno podal B. C. obálku - skladačku 1x2 cm, za
sumu 10 €,
- T. I., ktorému pervitín predal najmenej dvakrát, prvýkrát pred Vianocami 2012 na stanici v K. nad K.,
kde obvinený I. prišiel na taxíku bielej farby a cez okno podal skladačku 1 cm s pervitínom za sumu 10
€, druhýkrát došlo k predaju v januári 2013 na stanici v K. nad K.,

- ďalej dňa 30.01.2013 v čase okolo 10,00 hod. kúpil od osoby prezývanej „Keto“ v obci R. 4 dávky
pervitínu za sumu 15 €, z ktorých následne v obci F. na ul. Pod vodojemom predal jednu dávku L. O.
za sumu 10 €,
- a následne dňa 30.01.2013 v čase okolo 21,00 hod. kúpil od osoby pod menom O. M. za sumu 30
€ papierovú skladačku s pervitínom, z ktorej časť za sumu 10 € predal v čase okolo 21,15 hod. M.

C. v K. nad K. na ul. A. Hlinku pri mestskom parku a po zadržaní pri osobnej prehliadke bolo u neho
zaistené plastové vrecko s hmotnosťou 0,4 g s obsahom zelenej sušiny a zároveň dobrovoľne vydal
polícii papierovú skladačku - zvyšnú časť pervitínu zakúpenú od O. M. s hmotnosťou 1 g s obsahom
bieleho prášku, ktorý mal ukrytý v obale od cigariet vo dverách OMV zn. Škoda Octavia, EČV: K.-X.
bielej farby, pričom na základe znaleckého skúmania bolo zistené, že papierová skladačka obsahuje

289mg metamfetamínu s priemernou koncentráciou účinnej látky 61,8 % hmotnostných čo zodpovedá
4 - 18 obvykle jednorazových dávkam drogy a plastové vrecko s obsahom zelenej sušiny obsahujú
74 mg konope s priemerným obsahom tetrahydrokanabinolu, čo zodpovedá 1 obvykle jednorazovej
dávke drogy, pričom metamfetamín je zaradený v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších

predpisov do II. skupiny psychotropných látok a rastlina rodu Cannabis - konopa je zaradená do I.
skupiny omamných látok.

Za to bol odsúdený podľa § 172 ods. 2 Tr. zák. s prihliadnutím na § 38 ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. l),
písm. n) Tr. zák. a s použitím § 39 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem)

rokov, pričom podľa § 48 ods. 2 písm. a), ods. 4 Tr. zák. pre výkon tohto trestu bol zaradený do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Súčasne mu bolo podľa § 76 ods. 1 Tr. zák. v spojení
s § 78 ods. 1 Tr. zák. uložené ochranné opatrenie - ochranný dohľad v trvaní 2 (dva) roky. Podľa § 73
ods. 2 písm. c) Tr. zák. mu bolo tiež uložené ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou.

Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože obžalovaný ihneď po vyhlásení podal odvolanie
proti výroku o treste a tiež prokurátor v zákonnej lehote podal odvolanie proti výroku o treste v
neprospech obžalovaného.

Prokurátor v písomných dôvodoch odvolania uvádzal, že podľa jeho názoru súd prvého stupňa

nedôvodne pri ukladaní trestu použil mimoriadne zmierňovacie ustanovenie, čo odôvodnil v podstate len
s poukazom na tehotenstvo priateľky obžalovaného a skutočnosť, že sa chce liečiť z drogovej závislosti.
Tieto skutočnosti však nepostačujú na to, aby bolo aplikované ustanovenie § 39 ods.1 Tr. zák., keďže
obžalovaný sa dopustil mimoriadne závažnej drogovej trestnej činnosti, keď drogy predával najmenej
šiestim osobám, a to po dlhší čas, pričom využíval na jej páchanie svoje zamestnanie taxikára a súčasne

si takto zadovažoval finančné prostriedky na živobytie. Naviac predával drogy i osobám ktoré sa v
minulosti podrobili protitoxikomanickému liečeniu. Skutočnosť, že obžalovaný sa k činu priznal je len
poľahčujúcou okolnosťou, ktorá sama osebe nie je dôvodom na aplikáciu ustanovenia § 39 ods. 1 Tr.
zák. Vzhľadom k uvedenému v danom prípade neboli splnené podmienky na použitie mimoriadneho
zmierňovacieho ustanovenia. Navrhol, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. d), písm. e) Tr. por.

zrušil napadnutý výrok o treste a sám rozhodol tak, že uloží obžalovanému podľa § 172 ods. 2 Tr. zák.
za použitia § 38 ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. l), písm. n) Tr. zák. prísnejší nepodmienečný trest odňatia
slobody v dolnej polovici upravenej trestnej sadzby podľa § 38 ods. 3 Tr. zák. so zaradením do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, súčasne mu podľa § 76 ods. 1, § 77 ods. 1 Tr. zák. vspojení s § 78 ods. 1 Tr. zák. uložil ochranný dohľad v trvaní 2 roky a podľa § 73 ods. 2 písm. c) Tr. zák.
ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou.

Obžalovaný v písomných dôvodoch odvolania podaných prostredníctvom obhajcu uvádzal, že uložený
trest považuje za nezákonný a nedôvodný. I keď to na úprave základnej trestnej sadzby nič nemení, mal
mu súd prvého stupňa priznať aj poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Tr. zák., teda že viedol pred
spáchaním trestného činu riadny život. Nebráni tomu ani skutočnosť, ktorou argumentoval prvostupňový
súd, že sa ako taxikár dopustil bežných priestupkov pri vedení motorového vozidla. Ďalej poukázal na

to, že svojou výpoveďou pomohol odhaliť ďalších páchateľov obzvlášť závažnej trestnej činnosti, a to aj
napriek tomu, že sa tak vystavil riziku odvety. Dodal, že jediným motívom, ktorý ho viedol k predaju drog,
bolo zaobstaranie si prostriedkov na nákup drogy v snahe uspokojiť jeho vlastnú závislosť. Svoj postoj
k trestnej činnosti tiež potvrdil aj vyhlásením o vine pred súdom prvého stupňa. Uvedené skutočnosti sa
však nedostatočne premietli pri rozhodovaní prvostupňového súdu o treste. Preto žiadal, aby odvolací
súd zrušil napadnutý výrok o treste a sám rozhodol tak, že mu uloží trest odňatia slobody vo výmere 5

rokov so zaradením do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaniach sa zástupca krajskej prokurátorky v plnej miere pridržal
písomných dôvodov odvolania, žiadal rozhodnúť v jeho intenciách a odvolanie obžalovaného navrhol
zamietnuť.

Obhajcu obžalovaného taktiež uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava písomne podaného odvolania.
Plne sa stotožnil so súdom prvého stupňa v tom, že okolnosti prípadu a pomery obžalovaného
odôvodňujú použitie § 39 ods.1 Tr. zák. Preto žiadal odvolaniu obžalovaného vyhovieť a odvolanie
prokurátora zamietnuť.

Obžalovaný sa pripojil k návrhu prednesenému obhajcom a dodal, že ľutuje svoj čin a chce sa napraviť.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. alebo
nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých

výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Odvolací súd preskúmal z podnetu podaných odvolaní napadnutý výrok o treste, pričom dospel k záveru,

že odvolanie prokurátora nie je dôvodné a odvolanie obžalovaného je sčasti dôvodné.

Je potrebné uviesť, že v prejednávanom prípade u obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby
omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa §
172 ods. 1 písm. c), ods. 2 písm. c) Tr. zák. je trestná sadzba od 10 do 15 rokov odňatia slobody. Keďže

obžalovanému poľahčovalo v zmysle § 36 písm. l), písm. n) Tr. zák., že sa priznal k spáchaniu trestnej
činnosti, trestný čin úprimne oľutoval a tiež napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným
orgánom, pričom priťažujúce okolnosti zistené neboli, po úprave základnej trestnej sadzby v zmysle §
38 ods. 3 Tr. zák. hrozil obžalovanému trest odňatia slobody od 10 rokov do 13 rokov a 4 mesiace.
Po vyhodnotení všetkých skutočností a zásad dôležitých z hľadiska jeho ukladania, však prvostupňový

súd pri ukladaní trestu použil ustanovenie § 39 ods. 1 Tr. zák. o mimoriadnom znížení trestu a
uložil obžalovanému trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby, vo výmere 7 rokov, čo
bolo namietané prokurátorom. Odvolací súd zaoberajúc sa argumentáciou prokurátora uvádzanou v
odvolaní, že ustanovenie § 39 ods. 1 Tr. zák. pri ukladaní trestu nemožno v tomto konkrétnom prípade
aplikovať s poukazom na to, že obžalovaný drogy predával najmenej šiestim osobám a to po dlhší čas,

nie je v danom prípade namieste. Uvedené skutočnosti totiž už boli zohľadnené pri uznaní viny, keďže
sú znakom použitej kvalifikovanej skutkovej podstaty trestného činu, z ktorého bol obžalovaný uznaný
vinným. Tvrdenie, že predával drogy i osobám, ktoré sa v minulosti podrobili protitoxikomanickému
liečeniu, nemá oporu vo výroku o vine, (i keď takéto podozrenie bolo), v opačnom prípade by muselo
byť konanie obžalovaného kvalifikované aj podľa ustanovenia § 172 ods. 2 písm. b) Tr. zák., čo sa

však nestalo a ani obžaloba takto skutok nekvalifikovala. Napokon ani skutočnosť, že by si obžalovaný
predajom drog zadovažoval prevažný zdroj príjmov z dokazovania nevyplynula. Preto naopak podľa
názoru odvolacieho súdu je aplikácia § 39 ods. 1 Tr. zák. v prejednávanom prípade zákonná a dôvodná,
k čomu súd viedli nasledujúce úvahy a skutočnosti. Je nutné uviesť, že na jednej strane štát chráni svojzáujem na ochrane ľudského života a zdravia pred škodlivými účinkami omamných a psychotropných
látok, jedov a prekurzorov, a to aj za použitia prísnych sankcií postihujúcich také protiprávne konanie,
akého sa dopustil obžalovaný, v čom sa prejavuje prvok generálnej prevencie. Na druhej strane Trestný

zákon v základných zásadách ukladania trestov, konkrétne v ustanovení § 34 ods. 1 Tr. zák. hovorí, že
trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej
činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí
od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Z
uvedeného je zrejmé, že pri ukladaní trestu je nutné prihliadať nielen na generálnu prevenciu, ale aj

individuálnu a trest má teda spĺňať nielen represívnu funkciu, ale aj prevýchovnú, pričom tieto majú byť
vyvážené. Jedným zo zákonných nástrojov zohľadnenia uvedeného je aj možnosť použitia § 39 ods. 1
Tr. zák., podľa ktorého ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má
za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne
a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť
trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom. V prejednávanom prípade sa krajský

súd dôsledne zaoberal vyššie uvedenými skutočnosťami majúcimi vplyv na potrestanie obžalovaného
za spáchaný obzvlášť závažný zločin. Vzal pri tom do úvahy najmä to, že obžalovaný sa už od počiatku
trestného stíhania doznal k spáchaniu protiprávnej činnosti v celom rozsahu, napomáhal tak orgánom
činným v trestnom konaní pri objasňovaní trestnej činnosti, čo potvrdil aj vyhlásením o vine pred súdom
prvého stupňa. Naviac už v prípravnom konaní označil osoby, ktoré sa podieľali na predaji drog a

pomohol tak odhaliť ďalších páchateľov. Aj z uvedeného vyplýva, že jeho priznanie a postoj k spáchanej
trestnej činnosti, ktorú oľutoval nie sú formálne. Z hľadiska osoby obžalovaného ide o páchateľa, na
ktorého sa hľadí, akoby nebol odsúdený. Vo výkone trestu odňatia slobody doposiaľ nebol a možno
konštatovať, že nie je závažnejšie kriminálne narušený. Preto trest odňatia slobody v rámci zákonom
ustanovenej trestnej sadzby, ktorý je zo zákona nepodmienečný, by sa minul prevýchovným účinkom,

prevažovala by len represívna stránka trestu. Napokon aj v rámci neprijatej dohody o vine a treste
prokurátor obžalovanému sám navrhoval obžalovanému trest odňatia slobody pod dolnou hranicou
zákonom stanovenej trestnej sadzby.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti potom odvolací súd preskúmajúc na podklade odvolaní prokurátora

a obžalovaného uložený trest súdom prvého stupňa, dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je
dôvodné, nakoľko aplikácia ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. je zákonná. Na druhej strane trest vo výmere
7 rokov sa vzhľadom na osobu obžalovaného javí ako neprimerane prísny. Po vyhodnotení všetkých
skutočností a zásad dôležitých z hľadiska jeho ukladania, najmä na spôsob spáchania činu a jeho
následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a

možnostinápravyajspoukazomnavyššieuvádzanéskutočnosti,jeodvolacísúdnázoru,žejeodvolanie
obžalovaného dôvodné a bude postačovať na obžalovaného vplývať trestom odňatia slobody kratším.
Nestotožnil sa však s námietkou, týkajúcou sa priznania ďalšej poľahčujúcej okolnosti a v tomto smere
odkazuje na správne odôvodnenie napadnutého rozsudku. Preto odvolací súd v napadnutom rozsudku
zrušil výrok o uloženom treste odňatia slobody, ako aj výrok o spôsobe jeho výkonu a sám rozhodol

tak, že podľa § 172 ods. 2 Tr. zák., s prihliadnutím na § 38 ods. 3, § 36 písm. l), písm. n) Tr. zák. s
použitím § 39 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) rokov,
na výkon ktorého ho v zmysle § 48 ods. 2 písm. a), ods. 4 Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon trestu
s minimálnym stupňom stráženia. Odvolací súd uvádza, že aj keď je trest uložený pod dolnú hranicu
zákonom stanovenej trestnej sadzby, je nutné povedať, že ide o pomerne dlhodobé obmedzenie osobnej

slobodyobžalovaného,ktorépodľapresvedčeniasúdubudemaťnanehodostatočnýprevýchovnývplyv,
aby si uvedomil závažnosť svojho protispoločenského konania a bude splnený účel trestu tak, ako to
má na mysli ustanovenie § 34 Tr. zák., t. j. chrániť spoločnosť pred páchateľmi trestných činov, zabrániť
odsúdenému v ďalšom páchaní trestnej činnosti a vychovať ho k tomu, aby viedol riadny život a tiež
výchovne pôsobiť na ostatných členov spoločnosti.

Pokiaľ ide o odvolanie prokurátora, toto odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov podľa § 319 Tr. por.
zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný

prostriedok.