Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, March 30, 2020

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 2Ps/2/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8620200013
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Krochtová
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2020:8620200013.1

Uznesenie

Okresný súd Bardejov vo veci nespôsobilého na právne úkony D. R., M.. XX.XX.XXXX, A.. Č.. S. P.
P. V., Ť. XX, Q., zast. opatrovníkom Domov sociálnych služieb v Stropkove, Hlavná 80/50, Stropkov, o
návrhu na schválenie ústavnej ochrannej liečby, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie zastavuje.
II. Žiaden z účastníkov nemá n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podaným návrhom sa súdom ustanovený opatrovník nesvojprávneho, Domov sociálnych služieb v
Stropkove, domáhal schválenia ústavnej ochrannej liečby pre D. R., M.. XX.XX.XXXX, A.. Č.. S. P.C.
P. V., Ť. XX, Q., nakoľko podľa ustanoveného opatrovníka zdravotný stav menovaného si vyžaduje
umiestnenie v detenčnom zariadení. V návrhu tiež uviedol, že D. R. bol prijímateľom sociálnej služby v
Domove sociálnych služieb v Stropkove od roku 2016, a preto mu je do dnešného dňa toto zariadenie

ustanoveným opatrovníkom.

2. Dňa 25.11.2019 bol menovaný prijatý do Zariadenia sociálnych služieb Egídius, Ťačevská 38 v
Bardejove z dôvodu opätovného posúdenia odkázanosti na sociálnu službu, a to na základe rozhodnutia
odboru sociálnych vecí a rodiny Prešovského samosprávneho kraja č. 03321/2019/DPC - 4 zo dňa
27.02.2019. V zmysle tohto rozhodnutia je prijímateľ odkázaný na poskytovanie sociálnych služieb v

špecializovanom zariadení. Opatrovník zároveň uviedol, že z lekárskej správy o zdravotnom stave D. R.
zo dňa 11.12.2019 vyplýva, že menovanému bola diagnostikovaná stredne ťažká mentálna retardácia,
organická porucha osobnosti a správania až psychotická. Z uvedeného dôvodu menovaný potrebuje
neustály dohľad počas celého dňa. Svojím agresívnym správaním a neprispôsobilosťou ohrozuje nielen
seba, ale aj personál zariadenia a ostatných prijímateľov.

3.Súdzistil,žeD.R.,M..XX.XX.XXXX,bolrozsudkomOkresnéhosúduStaráĽubovňač.k.N/535/98-16
zo dňa 02.02.1999, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 10.02.1999, pozbavený spôsobilosti na právne
úkony v plnom rozsahu.

4. Uznesením Okresného súdu Svidník, č. k. 4Ps/1/2019 - 12 zo dňa 12.03.2019 bol nespôsobilému
na právne úkony ustanovený za opatrovníka Domov sociálnych služieb v Stropkove, so sídlom Hlavná

80/50, Stropkov.

5. Podľa zistení súdu na základe rozhodnutia odboru sociálnych vecí a rodiny Prešovského
samosprávneho kraja č. 03321/2019/DPC - 4 zo dňa 27.02.2019 bol D. R. prijatý do Zariadenia
sociálnych služieb Egídius, Ťačevská 38 v Bardejove.

6. Z lekárskej správy - psychiatrického vyšetrenia D. R. zo dňa 11.12.2019 okrem iného vyplýva,
že menovaný bol niekoľkonásobne opakovane umiestnený na psychiatrickom oddelení, pričom tietorehospitalizácie sa ukázali ako neúčinné, a preto bolo dané odporúčanie umiestniť menovaného do
detenčného zariadenia alebo do domova sociálnych služieb s uzatvoreným systémom a príslušným
personálnym vybavením.

7. Podľa § 2 Civilného mimosporového poriadku, Na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia
Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

8. Podľa § 161 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek

počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len
„procesné podmienky“).

9. Podľa § 161 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak ide o nedostatok procesnej podmienky konania,
ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

10. Podľa § 9 Civilného sporového poriadku, ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej
republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.

11. Podľa § 10 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak spor alebo vec patrí do právomoci iného orgánu
Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví a spor alebo vec mu postúpi. Právne účinky

spojené s podaním žaloby zostávajú zachované.

12. Podľa § 6 ods. 4 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s
poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č.
576/2004 Z. z.“), Informovaný súhlas je preukázateľný súhlas s poskytnutím zdravotnej starostlivosti,

ktorému predchádzalo poučenie podľa tohto zákona. Informovaný súhlas je aj taký preukázateľný súhlas
s poskytnutím zdravotnej starostlivosti, ktorému predchádzalo odmietnutie poučenia, ak v tomto zákone
nie je ustanovené inak (§ 6b, § 27 ods. 1, § 40 ods. 2).

13. Podľa § 6 ods. 9 zákona č. 576/2004 Z. z., Informovaný súhlas sa nevyžaduje v prípade

a) neodkladnej starostlivosti, ak nemožno včas získať informovaný súhlas, ale ho možno predpokladať,
b) ochranného liečenia uloženého súdom a poskytovania zdravotnej starostlivosti na základe
rozhodnutia súdu podľa osobitného predpisu (napr. § 72 Trestného zákona)
c) ústavnej starostlivosti, ak ide o osobu, ktorá šíri prenosnú chorobu, ktorá závažným spôsobom
ohrozuje jej okolie, alebo

d) ambulantnej starostlivosti alebo ústavnej starostlivosti, ak ide o osobu, ktorá v dôsledku duševnej
choroby alebo s príznakmi duševnej poruchy ohrozuje seba alebo svoje okolie, alebo ak hrozí vážne
zhoršenie jej zdravotného stavu.

14. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 576/2004 Z. z., Ústavná starostlivosť sa poskytuje na základe

a) odporúčania ošetrujúceho lekára, ak zdravotný stav osoby vyžaduje nepretržité poskytovanie
zdravotnej starostlivosti dlhšie ako 24 hodín, alebo
b) rozhodnutia súdu alebo
c) žiadosti osoby aj bez odporúčania ošetrujúceho lekára, ak si zmena zdravotného stavu osoby
vyžaduje nepretržité poskytovanie zdravotnej starostlivosti dlhšie ako 24 hodín.

15. Podľa § 9 ods. 5 zákona č. 576/2004 Z. z., Ak ide o ústavnú starostlivosť, na ktorú sa nevyžaduje
informovaný súhlas podľa § 6 ods. 9 písm. d), poskytovateľ je povinný prevzatie osoby do ústavnej
starostlivosti oznámiť do 24 hodín súdu, v ktorého obvode sa zdravotnícke zariadenie ústavnej
starostlivosti nachádza. O zákonnosti dôvodov prevzatia do ústavnej starostlivosti rozhodne súd. Do

rozhodnutia súdu možno vykonávať len také zdravotné výkony, ktoré sú nevyhnutné na záchranu života
a zdravia osoby alebo na zabezpečenie jej okolia.

16. Podľa § 252 Civilného mimosporového poriadku, Na konanie o prípustnosti prevzatia a držania v
zdravotníckom zariadení je miestne príslušný súd, v ktorého obvode je toto zdravotnícke zariadenie.

17. Podľa § 253 ods. 1 a 2 Civilného mimosporového poriadku, Zdravotnícke zariadenie, v ktorom je
osoba umiestnená z dôvodov uvedených v osobitnom predpise (ďalej len „umiestnený“), je povinné
oznámiť súdu do 24 hodín prevzatie umiestneného bez jeho informovaného súhlasu. Oznamovaciupovinnosť má zdravotnícke zariadenie aj vtedy, ak umiestnený svoj informovaný súhlas odvolá, a to do
24 hodín od odvolania informovaného súhlasu. Ak je umiestnený, ktorý bol prijatý do zdravotníckeho
zariadenia s informovaným súhlasom, obmedzený vo voľnom pohybe alebo styku s vonkajším svetom,

je toto zdravotnícke zariadenie povinné urobiť oznámenie podľa odseku 1 do 24 hodín od takého
obmedzenia.

18. Podľa § 254 ods. 1 a 2 Civilného mimosporového poriadku, Návrh na začatie konania môže podať
umiestnený. Súd začne konanie bez návrhu na základe oznámenia zdravotníckeho zariadenia podľa §

253, ak sa konanie nezačalo už skôr na návrh.

19. Podľa § 73 ods. 1 Trestného zákona, Súd uloží ochranné liečenie v prípadoch uvedených v § 39 ods.
2 písm. c) a § 40 ods. 1 písm. d) alebo ak páchateľ činu inak trestného nie je pre nepríčetnosť trestne
zodpovedný a jeho pobyt na slobode je nebezpečný.

20. Podľa § 39 ods. 2 písm. c) Trestného zákona, Súd môže znížiť trest pod dolnú hranicu trestnej
sadzby ustanovenej týmto zákonom aj vtedy, ak odsudzuje páchateľa ktorý spáchal trestný čin v stave
zmenšenej príčetnosti, a súd má za to, že vzhľadom na zdravotný stav páchateľa by bolo možné za
súčasného uloženia ochranného liečenia dosiahnuť ochranu spoločnosti aj trestom kratšieho trvania,
pričom nie je viazaný obmedzeniami uvedenými v odseku 3 a zároveň uloží ochranné liečenie.

21. Podľa § 40 ods. 1 písm. d) Trestného zákona, Od potrestania páchateľa prečinu, ak ním nebola
spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví, možno upustiť, ak prečin spáchal v stave zmenšenej
príčetnosti a súd má za to, že ochranné liečenie, ktoré mu zároveň ukladá, zabezpečí ochranu
spoločnostianápravupáchateľaúčinnejšieakotrest;toneplatí,aksistavzmenšenejpríčetnostispôsobil

vplyvom návykovej látky.

22. Podľa § 73 ods. 2 Trestného zákona, Súd tak môže urobiť aj vtedy, ak páchateľ spáchal trestný
čin a) v stave zmenšenej príčetnosti a jeho pobyt na slobode je nebezpečný, b) v stave vyvolanom
duševnou poruchou a jeho pobyt na slobode je nebezpečný, c) násilnej povahy voči blízkej osobe alebo

zverenej osobe a vzhľadom na osobu páchateľa možno dôvodne predpokladať, že bude v násilnom
konaní pokračovať, alebo d) pod vplyvom návykovej látky alebo v súvislosti s jej užívaním.

23. Podľa § 73 ods. 3 a 4 Trestného zákona, Ochranné liečenie neuloží, ak je vzhľadom na osobu
páchateľa zrejmé, že jeho účel nemožno dosiahnuť. Ochranné liečenie môže súd uložiť aj popri treste

alebo pri upustení od potrestania.

24. Podľa § 74 ods. 1 Trestného zákona, Ak sa ochranné liečenie ukladá popri nepodmienečnom
treste odňatia slobody, jeho výkon sa spravidla začína po nástupe výkonu trestu v ústave na výkon
trestu. V ostatných prípadoch sa ochranné liečenie vykonáva spravidla v zariadení ústavnej zdravotnej

starostlivosti. Ak možno vzhľadom na povahu choroby a liečebné možnosti očakávať, že účel splní aj
ambulantné liečenie, môže súd nariadiť aj tento spôsob liečenia, prípadne ústavné liečenie zmeniť na
ambulantné liečenie alebo v odôvodnenom prípade aj naopak. Ak dĺžka výkonu trestu odňatia slobody
v ústave na výkon trestu nepostačí na splnenie účelu ochranného liečenia, súd môže rozhodnúť o jeho
pokračovaní v liečebnom alebo ambulantnom zariadení.

25. Podľa § 74 ods. 2 Trestného zákona, Ochranné liečenie potrvá, kým to vyžaduje jeho účel. Trvanie
ochranného liečenia uloženého páchateľovi, ktorý užíva návykovú látku a spáchal trestný čin pod jej
vplyvom alebo v súvislosti s jej užívaním, môže byť však ukončené, ak sa počas jeho výkonu zistí, že
jeho účel nemožno dosiahnuť. O prepustení z ochranného liečenia rozhoduje súd.

26. Podľa § 81 ods. 1 Trestného zákona, Ak je odsúdenému vo výkone trestu odňatia slobody zistená
duševná porucha, ktorá je podľa odborného lekárskeho posudku nevyliečiteľná a jeho pobyt na slobode
je aj s prihliadnutím na spáchanú trestnú činnosť pre spoločnosť nebezpečný, súd na návrh prokurátora
alebo riaditeľa ústavu na výkon trestu preruší výkon trestu odňatia slobody a nariadi jeho umiestnenie

v detenčnom ústave.

27. Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení súd konštatuje, že nedobrovoľné liečenie
pacienta je možné len v dvoch prípadoch:1. ak ide o ochranné liečenie uložené súdom a poskytovanie zdravotnej starostlivosti na základe
rozhodnutia súdu podľa osobitného predpisu (napr. § 72 Trestného zákona) alebo
2. ak ide o ambulantnú starostlivosť alebo ústavnú starostlivosť, ak ide o osobu, ktorá v dôsledku

duševnej choroby alebo s príznakmi duševnej poruchy ohrozuje seba alebo svoje okolie, alebo ak hrozí
vážne zhoršenie jej zdravotného stavu.

28. Pokiaľ ide o situáciu uvedenú v bode 27.2. odôvodnenia tohto rozhodnutia, ide o konanie podľa
Civilného mimosporového poriadku, a to podľa § 252 a násl. upravujúcich konanie o prípustnosti

prevzatia a držania osoby v zdravotníckom zariadení. Za daných okolností súd rozhoduje o prípustnosti
prevzatia do zdravotníckeho zariadenia osoby, ktorá je už v tomto zdravotníckom zariadení umiestnená,
a to bez svojho súhlasu. Vzhľadom na to, že prevzatie osoby do zdravotníckeho zariadenia bez
jej súhlasu je významným zásahom do jej osobnej integrity, ako aj do práva na súkromie, musí za
daných okolností rozhodnúť súd, či prevzatie bolo prípustné. O takúto situáciu v predmetnej veci nejde.
Opatrovník osoby, ktorá bola pozbavená spôsobilosti na právne úkony, sa odvolal na lekársku správu

zo dňa 11.12.2019 a uviedol, že menovaný svojím správaním ohrozuje nielen seba, ale aj personál
zariadenia a ostatných prijímateľov sociálnej služby. Tiež uviedol, že doterajšie opakované hospitalizácie
menovaného nemajú žiaden účinok. Aj napriek uvedeným argumentom ustanoveného opatrovníka
civilný súd nemá za danej situácie právomoc rozhodnúť o ochrannej ústavnej liečbe menovaného, ani
túto liečbu nariadiť.

29. V súvislosti so situáciou naznačenou v bode 27.1. odôvodnenia tohto rozhodnutia ide o konanie
upravené predpismi trestného práva. Inštitút ochranného liečenia je upravený v Trestnom zákone (z. č.
300/2005 Z. z.), a to v § 73 a nasl. Nariadenie, výkon, upustenie od výkonu, prepustenie a skončenie
liečenia je upravené v Trestnom poriadku (z. č. 301/2005 v § 445 až § 448a). Súd považuje za potrebné

zdôrazniť, že ochranné opatrenia majú vhodne doplniť systém trestov o sankcie, ktoré by boli prípadne
aj neurčitého trvania, uložené popri treste alebo namiesto neho. Sú to prostriedky štátneho donútenia,
právne následky trestného činu alebo činu inak trestného, ktoré ukladá súd v trestnom konaní na základe
zákona, a to v záujme ochrany spoločnosti a prevencie. Účelom detencie ako ochranného opatrenia
je umiestnenie páchateľa v detenčnom ústave s osobitným liečebným režimom a následná izolácia

páchateľa od spoločnosti. Je potrebné pripomenúť, že detenčný ústav je kombinácia psychiatrickej
nemocnice a väznice a je určený pre nevyliečiteľne duševne chorých páchateľov, ktorí sú na slobode
nebezpeční. Z uvedeného dôvodu civilný súd nemá právomoc rozhodnúť o ochrannom liečení, resp.
detencii menovaného, pretože ide o sankciu, ktorú súd ukladá páchateľovi trestného činu alebo činu
inak trestného.

30. Pojem civilný proces je moderným vyjadrením staršieho pojmu občianske súdne konanie, zahŕňa v
sebe prejednávanie a rozhodovanie sporov z oblasti celej sféry civilného práva. Iné ako súkromnoprávne
spory či súkromnoprávne veci prejednávajú a rozhodujú civilné súdy len výnimočne v prípadoch,
ak to ustanovuje osobitný zákon. Právomoc súdu prejednávať a rozhodovať určitú vec je jednou z

podmienok konania. Nedostatok právomoci súdu je nedostatkom, ktorý nemožno odstrániť, a preto súd,
ak vec nespadá do jeho právomoci, nemôže o takomto návrhu vecne jednať a rozhodnúť. Nedostatok
právomoci súdu je neodstrániteľný nedostatok podmienky konania.

31. Vychádzajúc z uvedeného dospel súd k záveru, že nemá právomoc rozhodnúť o návrhu

navrhovateľa, ktorým žiadal, aby súd rozhodol o umiestnení pozbaveného spôsobilosti na právne úkony
v detenčnom zariadení, resp. aby rozhodol o schválení ústavnej ochrannej liečby. Ako už súd uviedol,
v danom prípade nie sú splnené predpoklady na postup podľa § 252 a násl. Civilného mimosporového
poriadku. Rovnako súd v civilnom konaní nerozhoduje o otázkach, ktoré patria do odvetvia trestného
práva. Súd preto nemohol rozhodnúť ani o zápise tejto veci do súdneho registra „T“, keďže ochranné

liečenie je sankciou a rozhoduje o nej súd len v konaní vyvolanom podanou obžalobou, ktorú v konaní
pred súdom zastupuje prokurátor (§ 2 ods. 15 Trestného poriadku). Z tohto dôvodu súd nemá právomoc
rozhodnúť o danom predmete konania. Súd taktiež nezistil žiadne dôvody, ktoré by svedčali pre záver o
tom, aby bolo potrebné rozhodnúť o postúpení veci orgánu na to príslušnému. Za daných okolností teda
neprichádza do úvahy postúpenie veci orgánu kompetentnému na konanie podľa zákona č. 448/2008

Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní
(živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov. Predmetom tohto zákona je totiž poskytovanie,
financovanie a dohľad nad sociálnymi službami. Problematika, ktorú naznačil navrhovateľ vo svojom
návrhu (ústavná ochranná liečba, detencia) nepatrí do okruhu inštitútov, resp. právnych vzťahov, ktoréje orgán - v zmysle citovaného zákona o sociálnych službách - povolaný riešiť. Súd preto konanie bez
ďalšieho zastavil.

32. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, teda podľa základného princípu ovládajúceho
civilné mimosporové konanie v otázke náhrady trov, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia prostredníctvom tunajšieho súdu.

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje,

e) podpis,
f) spisová značka tohto konania (§ 127 ods. 1 C SP)

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) [§ 363 CSP].
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania

na trovy toho, kto odvolanie podal.