Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, June 22, 2018

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 8C/62/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1413203424
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Vančová

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2018:1413203424.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou JUDr. Martinou Vančovou v právnej veci žalobcu:

T. Š., nar. XX.XX.XXXX, H. I. XX, D. S., zastúpená: JUDr. Jana Uhrinová, advokátka, Bezručova 1,
Bratislava, proti žalovanému: J. Š., nar. XX.XX.XXXX, R. F. XX, U., zastúpený: SODOMA VULGAN,
spol. s r.o., Kominárska 2,4, Bratislava, o zaplatenie 17.000,- eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 17.000,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5
% ročne od 11.02.2013 do zaplatenia.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.

III. Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 01.03.2013 sa žalobkyňa domáhala, aby súd zaviazal žalovaného na
zaplatenie 17.000,- eur spolu s príslušenstvom a na náhradu trov konania. Svoju žalobu odôvodnila
tým, že žalovaný sa na jej úkor bezdôvodne obohatil, keď mu žalobkyňa dňa 13.12.2011 vyplatila sumu
17.000,- eur bez právneho dôvodu. Túto sumu žalovanému žalobkyňa vyplatila na základe žiadosti
matky strán sporu, Z. Š. (ďalej len „matka“). Žalobkyňa mala za to, že týmto plnením žalovanému
zanikol jej záväzok z titulu zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam

medzi žalobkyňou a matkou. Matka následne žalovala žalobkyňu o určenie neplatnosti dohody o zrušení
a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, s odôvodnením, že jej žalobkyňa sumu 17.000,- eur titulom
zrušenia a vyporiadania ich podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam nezaplatila. Žalobkyňa
preto vyzvala žalovaného na zaplatenie 17.000,- eur, keďže matka tvrdí, že peniaze nedostala. Žalovaný
na výzvu odmietol sumu 17.000,- eur žalobkyni vydať, nakoľko to považuje za majetkové vyporiadanie
medzi súrodencami.

2. Žalovaný uviedol, že sa so žalovanou a s matkou dohodli, že vyporiadajú podielové spoluvlastníctvo
medzi žalobkyňou a matkou tak, že žalobkyňa prevedie celý svoj podiel na nehnuteľnostiach za odplatu
17.000,- eur matke, s tým, že matka na túto dohodu pristúpila iba na základe sľubu žalobkyne, že aj
žalovanému vyplatí sumu 17.000,- eur, keďže tento by po matke v prípade dedenia získal polovicu z
jej podielu na vyporadúvanej nehnuteľnosti. Na tomto sa dohodli na základe nevydarených pokusov
matky previesť časť svojho podielu na žalovaného, ktorý nevyšiel z dôvodu chýb v darovacej zmluve
prípadne ho zmarila žalobkyňa ako podielová spoluvlastníčka. Žalovaný uvedenú dohodu považoval sa

ústretovýkrokvočižalobkyni,keďbyvyplatenímsumyspolu34.000,-eurzískalanehnuteľnosťdosvojho
výlučného vlastníctva, pričom hodnota nehnuteľnosti je viac ako 170.000,- eur. Žalovaný bol pripravený
vrátiť plnenie žalobkyni v prípade, že súd žalobe o určenie neplatnosti dohody uzavretej medzi matkou
a žalobkyňou vedenej na Okresnom súde v Pezinku vyhovie.3. Žalobkyňa uviedla, že zo strany žalovaného ide o účelové tvrdenia. Žalovaný nebol v čase
vyporiadania podielového spoluvlastníctva ani čiastočným spoluvlastníkom nehnuteľnosti. Preto na

základe uvedenej dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva nemohla vzniknúť
povinnosť žalobkyni zaplatiť mu sumu 17.000,- eur. Nič na tom nemení ani tá skutočnosť, že by v prípade
dedenia po matke ako podielovej spoluvlastníčke zdedil polovicu jej podielu. V prípade, že by skutočne
matka nesúhlasila s vyporiadaním, keby žalobkyňa nielen matke, ale aj žalovanému nevyplatila sumu
17.000,- eur, mohla túto sumu matka zahrnúť do dohody o vyporiadaní (34.000,- eur), a potom ju vyplatiť

žalovanému.

4. Súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 8C/62/2013 - 89 zo dňa 21.01.2015 žalobe v celom rozsahu
vyhovel a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni 17.000,- eur spolu s príslušenstvom z titulu
bezdôvodného obohatenia sa žalovaného na úkor žalobkyne. Žalovaný sa voči rozsudku odvolal a svoje
odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie nevykonal ním navrhované dôkazy na preukázanie jeho

tvrdení o existencii právneho dôvodu poskytnutia a prijatia plnenia vo výške 17.000,- eur, výsluchom
matky, Z. Š. a výsluchom manželky žalovaného, H. Š.. Žalobkyňa k odvolaniu uviedla, že považuje za
účelové tvrdenie žalovaného, že išlo z jej strany o darovanie, nakoľko toto tvrdenie postráda logiku.
Žalovaná by si v prípade darovania nežiadala potvrdiť prijatie poskytnutej sumy, a žalovaný by sa
nevyhýbal následnému súdnemu konaniu svojou neprítomnosťou na pojednávaní.

5. Krajský súd rozsudok prvoinštančného súdu uznesením č.k.: 8Co/305/2015 - 115 zo dňa 17.08.2017
zrušil a vrátil vec prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že
súd prvej inštancie svoj záver o tom, že žalovaný sa bezdôvodne obohatil na úkor žalobkyne, založil
na skutkových zisteniach, ku ktorým dospel na základe neúplne zisteného skutkového stavu, keďže

nevykonal žalovaným navrhované dôkazy potrebné na zistenie právne významných skutočností, ktoré
boli v konaní sporné. So zreteľom na uvedené nepovažoval predčasné právne závery súdu prvej
inštancie za správne. Vo svojom odôvodnení uviedol, že súd prvej inštancie v súlade s právnym
názorom odvolacieho súdu, ktorým je viazaný, doplní dokazovanie, ktoré žalovaný vo vzťahu ku svojej
argumentácii navrhoval - vykonaním výsluchu matky Z. Š. a manželky žalovaného H. Š., a následne

na základe skutkového stavu ustáleného doplnením dokazovania opätovne meritórne posúdi vecnú
opodstatnenosť podanej žaloby, pričom sa dôsledne po právnej aj skutkovej stránke vysporiada najmä
s existenciou žalovaným tvrdeného právneho dôvodu prijatia peňažného plnenia od žalobkyne a svoje
závery riadne odôvodní.

6. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav:

6.1. Žalobkyňa zdedila po svojom otcovi - poručiteľovi D. Š., zomrelom dňa XX.XX.XXXX, 1/6 k celku
z nehnuteľnosti pozemku s parc. č. XXX - zastavaná plocha o výmere 657 m2 a 1/6 rodinného domu v
tom čase súp. č. XX, vedené v Stredisku Geodézie U. - vidiek, na liste vlastníctva č. XX, pre katastrálne

územie H.. Rodinný dom má dnes súpisné číslo XXX. Zostávajúcu časť podielu 5/6 na uvedených
nehnuteľnostiach vlastnila jej matka. Dňa 30.11.2011 žalobkyňa a jej matka vo forme notárskej zápisnice
sp. zn. N 1793/2011, NZ 49120/2011, NCRIs 50237/2011 u notára H.. R. X. spísali dohodu o zrušení
a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k uvedeným nehnuteľnostiam s tým, že žalobkyňa sa stala
výlučnou vlastníčkou uvedených nehnuteľností pričom sa zaviazala matke Z. Š., zaplatiť sumu 17.000,-

eur. Vklad vlastníckeho práva žalobkyne do katastra nehnuteľností bol povolený dňa 19.12.2011.
Žalobkyňa dňa 13.12.2011 zaplatila sumu 17.000,- eur žalovanému. Matka strán sporu, Z. Š., na
Okresnom súde Pezinok dňa 10.01.2013 zažalovala žalobkyňu o určenie neplatnosti dohody o zrušení
a vyporiadní podielového spoluvlastníctva so žalobkyňou, ktoré okrem iného odôvodnila tým, že jej
žalobkyňa nevyplatila sumu 17.000,- eur titulom vyrovnacieho podielu, pričom toto konanie bolo vedené

pod sp. zn. 4C/3/2013. Žalobkyňa výzvou doručenou žalovanému dňa 05.02.2013 vyzvala žalovaného
na vrátenie sumy 17.000,- eur do 10.02.2013. Žalovaný odmietol zaplatené finančné prostriedky vrátiť,
s tým, že išlo majetkové vyrovnanie medzi súrodencami.

6.2. Okresný súd Pezinok uznesením č.k. 4C/3/2013 - 56 zo dňa 14.01.2016, právoplatným dňa

06.02.2016 konanie o určenie neplatnosti dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva
a dohody o zriadení vecného bremena pre späťvzatie žaloby v celom rozsahu zastavil.6.3. Svedkyňa Z. Š., matka strán sporu, vo svojej výpovedi uviedla, že darovala žalobkyni a žalovanému
dom, každému polovicu. Ďalej uviedla, že žalovaný vyplatil žalobkyňu a teraz chce žalobkyňa peniaze
naspäť. Nevedela uviesť, prečo a ani kedy zobrala žalobu voči žalobkyni o neplatnosť dohody o zrušenie

a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva späť. Uviedla, že žalobu podala preto, aby mali žalobkyňa
a žalovaný dom na polovicu. Zriekla sa domu v prospech detí. Uviedla, že vlastne nevie ako to bolo. Súd
upustil od kladenia ďalších otázok na svedkyňu, nakoľko bolo zrejmé, že si nepamätá na skutočnosti
týkajúce sa predmetu konania a je zmätená vo svojich vyjadreniach (zrejme z dôvodu jej vyššieho veku).

6.4. Svedkyňa H. Š., manželka žalovaného, uviedla, že jej manžel - žalovaný, dostal vyplatené od
žalobkyni sumu 17.000,- eur z toho dôvodu, že tým bol vyrovnaný podiel žalovaného na rodinnom dome,
ktorý bol potom prevedený matkou do vlastníctva žalobkyne. Svedkyňa ďalej uviedla, že nebola pri
priamo odovzdaní peňazí. Manžel jej ich hneď po odovzdaní vložil na účet. Informáciu o tom, že to boli
peniaze určené pre žalovaného mala od žalovaného. Uviedla tiež, že bola účastná dohody, kedy matka
strán sporu sa dohodla so žalobkyňou a žalovaným, že žalobkyňa vyplatí žalovanému 17.000,- eur a

žalobkyňa sa stane vlastníčkou rodinného domu bez nároku žalovaného na podiel po matke.

6.5. Svedok, T. Z., manžel žalobkyne, uviedol, že so žalovaným nemá dobrý vzťah. Nebol účastný
dohody strán sporu s ich matkou. Bol osobou, ktorá odovzdala peniaze vo výške 17.000,- eur
žalovanému a to na žiadosť svokry, matky strán sporu, ktorá po podpise dohody o prevode vlastníckeho

práva k rodinnému domu na žalobkyňu požiadala žalobkyňu a jej manžela, aby zaplatil peniaze
žalovanému. Dôvod neuviedla. K odovzdaniu peňazí došlo u nich v kuchyni. Tejto dohody bol účastný
svedok, žalovaný a žalobkyňa.

7. Po právnej stránke súd posúdil vec nasledovne:

7.1. Podľa § 451 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „O.z.“), kto sa na úkor iného bezdôvodne
obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením
bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

7.2. Podľa § 456 O.z., predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

7.3. Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v

omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj
len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

7.4.Podľa§3nariadeniavládyč.87/1995Z.z.,ktorýmsavykonávajúniektoréustanoveniaObčianskeho
zákonníka, účinného do 31.01.2013, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

8. V prejednávanej veci nebolo nesporné, že žalovaný prijal od žalobkyne plnenie v sume 17.000,- eur.
Zo zhodných tvrdení sporových strán možno tiež ako nespornú ustáliť skutočnosť, že žalobkyňa na
základe dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva nevyplatila svojej matke - ako
odstupujúcej spoluvlastníčke, sumu 17.000 eur, a to ani na základe ústnej dohody s matkou o tom,

že túto peňažnú náhradu má zaplatiť žalovanému. Ako nesporné možno tiež ustáliť, že na základe
tejto uzatvorenej dohody nevznikol žalobkyni žiadny peňažný záväzok voči žalovanému, ktorý nebol
účastníkom predmetnej dohody a ani podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností.

9. Spornou tak ostala existencia právneho dôvodu, na základe ktorého žalobkyňa plnila žalovanému,

keď týmto právnym dôvodom nemala byť platne uzatvorená ústna dohoda žalobkyne s matkou o
tom, že sumu 17.000 eur žalobkyňa zaplatí žalovanému. Žalobkyňa postavila dôvodnosť žalovaného
nároku na tvrdení, že žalovanému plnila bez právneho dôvodu, bolo preto na žalovanom, aby preukázalsvoje tvrdenie, že plnenie od žalobkyne nadobudol na základe (platnej) ústne uzatvorenej dohody so
žalobkyňou o majetkovom vyporiadaní, resp. darovaním.

10. Majetkový prospech bol získaný plnením bez právneho dôvodu aj vtedy, keď sa účastníci
domnievajú, že uzavreli zmluvu, hoci ju neuzavreli, alebo niekto plnil omylom niekomu inému, s ktorým
nebol v zmluvnom vzťahu.

11. Súd na základe právneho názoru Krajského súdu v Bratislave vysloveného vo svojom rozhodnutí

doplnil dokazovanie v naznačenom smere.

12. Matka vo svojej výpovedi nevedela uviesť skutočnosti ohľadom dohody o zrušení a vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva so žalobkyňou, odovzdania peňazí žalovanému, ani ohľadom žaloby,
ktorú podala voči žalobkyni na Okresnom súde Pezinok o určenie neplatnosti dohody o zrušení a
vyporiadaní podielového spoluvlatsníctva. Pôsobila dezorientovanie, zamieňala si osobu žalovaného

so žalobkyňou, nevedela uviesť, kto komu a čo vlastne plnil. S ohľadom na stav svedkyne, jej vysoký
vek, zmätočnú výpoveď, súd túto pri rozhodovaní nebral do úvahy. Navyše súd uvádza, že svedkyňa
neuviedla žiadnu skutočnosť, ktorou by potvrdila, či už priamo alebo nepriamo tvrdenia žalovaného
o tom, že strany sporu uzatvorili ústnu dohodu, na základe ktorej žalobkyňa plnila žalovanému sumu
17.000,- eur, prípadne by žalobkyňa túto sumu žalovanému darovala. Súd následne vypočul aj manželku

žalovaného, ktorá uviedla, že bola účastná dohody, kedy matka strán sporu sa dohodla so žalobkyňou a
žalovaným, že žalobkyňa vyplatí žalovanému 17.000,- eur a žalobkyňa sa stane vlastníčkou rodinného
domu bez nároku žalovaného na podiel po matke. Vzhľadom na blízky rodinnoprávny vzťah svedkyne
k žalovanému, a jej záujem na výsledku konania, keďže v prípade vyhovenia žalobe, by sa takéto
rozhodnutie dotklo aj majetkovej sféry svedkyne ako manželky žalovaného, nepovažoval súd túto

výpoveď za dôveryhodnú a nevzal ju za základ svojho rozhodnutia s poukazom na to, že žiadny iný
dôkaz nepotvrdil verziu žalovaného o existencii právneho dôvodu na prijatie plnenia od žalobkyne.
Žalovanéhovtomtokonanízaťažovalodôkaznébremenoohľadompreukázaniaskutočnosti,žefinančné
prostriedky od žalobkyne nadobudol na základe konkrétneho právneho titulu (ako to vyplýva aj z
rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave), pričom žalovaný v konaní túto skutočnosť nepreukázal. Súd

preto žalobe vyhovel, a zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 17.000,- eur žalobkyni titulom vydania
bezdôvodného obohatenia, keďže žalobkyňa v omyle plnila žalovanému hoci s ním nebola v zmluvnom
vzťahu mysliac si, že plní dlh matke, ktorý jej vznikol z dôvodu zrušenia a vyporiadnania podielového
spoluvlastníctva na účet žalovaného, a žalovaný prijal plnenie od žalobkyne, hoci so žalobkyňou žiadnu
ústnudohoduneuzavrel,resp.nepreukázal,žekuzavretiudohodymedzistranamisporudošlo,prípadne

že by mu žalobkyňa tieto prostriedky darovala.

13.Žalovanýbolžalobkyňouvyzvanýnavydaniebezdôvodnéhoobohateniadodňa10.02.2013,akeďže
túto sumu žalobkyni nezaplatil, dostal sa nasledujúcim dňom (11.02.2013) do omeškania, preto ho súd
spolu s dlžnou sumou zaviazal aj na zaplatenie úrokov vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy odo dňa

11.02.2013 až do zaplatenia, tak ako žiadala žalobkyňa, hoci by mala podľa zákona právo na úroky z
omeškania vo vyššej výške (5,75 % ročne). V prevyšujúcej časti (o zaplatenie úrokov z omeškania vo
výške 5 % ročne z dlžnej sumy 17.000,- eur od 06.02.2013 do 10.02.2013) súd žalobu zamietol.

14. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení § 262 ods. 1

C.s.p. tak, že žalobkyni, ako úspešnej strane sporu (neúspešná bola len v nepatrnej časti príslušenstva)
priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania
rozhodne súd v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Bratislava IV.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sanapáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozsudkom, možno podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.