Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, December 17, 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6CoPr/11/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113222072
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1113222072.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobkyne: A.. Ľ. S., C. E. V.. Č.. XX/E, C., zast. advokátkou Z..
A. R., M. V.. Č.. XX, C., proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti SR, Župné nám. č. 13, Bratislava,
o určenie neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou a o náhradu mzdy, na
odvolanie žalovaného proti medzitýmnemu rozsudku Okresného súdu Bratislava I z 10. novembra 2014,
č. k. 20Cpr/2/2013, pomerom hlasov 3 : 0, takto

r o z h o d o l :

Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa sa z r u š u j e a vec sa mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým medzitýmnym rozsudkom určil, že výpoveď zo štátnozamestnaneckého
pomeru, ktorú dal žalovaný žalobkyni listom zo 14. 2. 2013 č. 17758/2013/32/14, je neplatná a
štátnozamestnanecký pomer žalobkyne u žalovaného trvá.

Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že pracovný pomer žalobkyne u žalovaného
vznikol na základe pracovnej zmluvy č. XX/XXXX-XX/XX z 22. 5. 1998. S účinnosťou od 4. 11.
2004 bola žalobkyňa vymenovaná do stálej štátnej služby na základe rozhodnutia o vymenovaní
do stálej štátnej služby č. XXXXX/XXXX-XX/X. Oznámením o zmene organizačného útvaru zo 14.
5. 2012 bola žalobkyňa s účinnosťou od 15. 5. 2012 zaradená do organizačného útvaru odbor
civilného práva procesného a dohľadu sekcie civilného práva. Dňa 14. 2. 2013 bolo žalobkyni

doručené oznámenie o zrušení štátnozamestnaneckého miesta z 13. 2. 2013 č.XXXXX/XXXX/XX,
ktorým jej žalovaný oznámil, že na základe rozhodnutia služobného úradu z 13. 2. 2013 č. XXXXX/
XXXX/XX/XX bolo s účinnosťou od 15. 2. 2013 zrušené jej štátnozamestnanecké miesto vo funkcii
"štátny radca v odbore civilného práva procesného a dohľadu sekcie civilného práva", a že z tohto
dôvodu jej služobný úrad môže dať výpoveď. Žalovaný dal zároveň žalobkyni na výber skončenie
štátnozamestnaneckého pomeru dohodou. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa nepristúpila ku skončeniu

štátnozamestnaneckého pomeru dohodou, služobný úrad žalovaného jej dňa 14. 2. 2013 doručil
výpoveď. Po doručení výpovede žalobkyňa písomne požiadala dňa 8. 3. 2013 žalovaného o preradenie
na akékoľvek iné vhodné voľné miesto v rámci služobného úradu, pričom poukázala na to, že
príjem zo štátnozamestnaneckého pomeru je jej jediným príjmom, že je osamelo žijúcou osobou
a že vzhľadom na jej vek, bude mať sťaženú pozíciu pri hľadaní zamestnania. Listom z 20. 2.
2013 jej žalovaný oznámil, že ju nie je možné trvalo preložiť v rámci služobného úradu alebo

do iného služobného úradu. Dňa 25. 4. 2013 žalobkyňa doručila žalovanému písomné oznámenie
o tom, že trvá na ďalšom zamestnávaní. Výpoveď zo štátnozamestnaneckého pomeru považuje
žalobkyňa za neplatnú z dôvodu nesplnenia si ponukovej povinnosti zo strany žalovaného, keďže
jej neboli ponúknuté voľné pracovné miesta a z dôvodu, že predmetná výpoveď nebola riadne
prerokovaná so zástupcami zamestnancov. V nadväznosti na splnenie, resp. nesplnenie, si ponukovej
povinnosti žalovaným žalobkyňa poukázala na to, že na organizačnom útvare "odbor civilného práva

procesného a dohľadu" okrem nej pracovali 3 ďalšie štátne zamestnankyne, pričom všetky boli s
účinnosťou od 15. 2. 2013 preradené v rámci služobného útvaru na novovytvorené miesta. Dveštátne zamestnankyne boli preradené na novovytvorený odbor rekodifikácie práva a jedna na
novovytvorený odbor dohľadu nad právnickými profesiami. Tým, že žalovaný neponúkol ani jedno z
týchto miest žalobkyni, postupoval podľa názoru žalobkyne v rozpore s právnymi predpismi. Nesplnenie

ďalšej hmotnoprávnej podmienky platnosti výpovede - podmienky riadneho prerokovania výpovede so
zástupcami zamestnancov vidí žalobkyňa v tom, že zo zápisnice o prerokovaní organizačných zmien
zo 14. 2. 2013 vyplýva, že v uvedený deň boli s dvoma členmi Základnej organizácie odborového
zväzu Justície v Slovenskej republike pri Ministerstve spravodlivosti SR prerokované pripravované
organizačné zmeny prijaté súčinnosťou od 15. 2. 2013. Tieto organizačné zmeny však neboli bližšie

špecifikované a predmetom tohto prerokovania neboli výpovede dané jednotlivým zamestnancom,
pretože dotknutí zamestnanci neboli v čase prerokovania vôbec identifikovaní. Žalovaný uvádzal, že ku
dňu 14. 2. 2013, kedy bola žalobkyni doručená výpoveď z dôvodu zrušenia jej štátnozamestnaneckého
miesta, bolo u žalovaného voľné len štátnozamestnanecké miesto Štátny radca - 9. platová trieda, v
odbore verejného obstarávania kancelárie vedúcej služobného úradu. Kvalifikačnými predpokladmi na
obsadenie tohto štátnozamestnaneckého miesta bolo vysokoškolské vzdelanie II. stupňa, a požiadavka

odbornej spôsobilosti na verejné obstarávanie podľa zákona o verejnom obstarávaní, ako aj praktické
skúsenosti s realizáciou verejného obstarávania. Keďže žalobkyňa tieto kvalifikačné predpoklady
nespĺňala, nemohlo jej byť ponúknuté toto štátnozamestnanecké miesto. Pokiaľ ide o prerokovanie
skončenia štátnozamestnaneckého pomeru žalobkyne výpoveďou so zástupcami zamestnancov,
žalovaný uviedol, že dňa 14. 2. 2013 sa uskutočnilo aj mimoriadne stretnutie zástupcov zamestnancov a

zástupcov žalovaného, ktorého účelom bolo prerokovanie možného skončenia štátnozamestnaneckého
pomeru výpoveďou v prípade zamestnancov, ktorých sa organizačná zmena mala konkrétne dotknúť.
Poverení zástupcovia zamestnancov mali k dispozícii všetky materiály súvisiace s organizačnou
zmenou prebiehajúcou u žalovaného. Podpísaním zápisnice o rokovaní bez akýchkoľvek výhrad
poverení zástupcovia zamestnancov podľa žalovaného dali najavo, že sú dostatočne informovaní

o prejednávaných skutočnostiach, a že s plánovaným postupom žalovaného vo veci skončenia
štátnozamestnaneckých, resp. pracovných pomerov zamestnancov súhlasia. Z tohto skutkového stavu
súd prvého stupňa vyvodil záver, že žaloba je dôvodná. Rozhodnutím Ministra spravodlivosti SR č.
XXXXX/XXXX/XX/X z 13. 2. 2013 došlo k zrušeniu celého odboru civilného práva procesného a dohľadu
v sekcii civilného práva, kde bola spolu s ďalšími kolegyňami zaradená aj žalobkyňa. Súd prvého stupňa

sa nestotožnil s názorom žalovaného, že v súvislosti s organizačnou zmenou s účinnosťou od 15.
februára 2013 štátnozamestnanecké miesta štátnych zamestnankýň Z.. C., A.. M. B. Z.. Š. neboli
zrušené, nezanikli, ale z dôvodu zabezpečenia efektívneho fungovania žalovaného a s ním súvisiacou
zmenou organizácie práce boli tieto štátne zamestnankyne - bývalé kolegyne žalobkyne zaradené
na vykonávanie štátnej služby do iných organizačných útvarov. Podľa názoru súdu prvého stupňa

predmetnou organizačnou zmenou došlo k zrušeniu celého odboru kde bola zaradená žalobkyňa,
čím došlo k zrušeniu všetkých štátnozamestnaneckých miest, teda aj tých, ktoré boli obsadené bývalými
kolegyňami žalobkyne. Žalovaný bol preto povinný ponúknuť aj žalobkyni rovnako ako jej kolegyniam
niektoré z novovytvorených miest, čo sa však nestalo. Súd prvého stupňa v tejto súvislosti poukázal na
to, že nespochybňuje tvrdenie žalovaného, že rozhodnutie o zrušení štátnozamestnaneckého miesta

a výber konkrétneho miesta, ktoré má byť zrušené, patrí výlučne služobnému úradu a súd nie je
oprávnený toto rozhodnutie preskúmavať. Taktiež súd nemôže preskúmavať ani výber konkrétneho
zamestnanca, ktorý sa javí nadbytočným, keďže o výbere zamestnanca rozhoduje zamestnávateľ.
V prejednávanej veci si však žalovaný nesplnil voči žalobkyni ponukovú povinnosť, teda povinnosť
ponúknuť jej niektoré novovytvorené miesto, ktoré ponúkol len jej bývalým kolegyniam. Totiž podľa súdu

prvého stupňa aj v prípade, že zamestnávateľ má k dispozícii pre viacerých zamestnancov len jedno
vhodné pracovné miesto, je povinný ponúknuť ho všetkým do úvahy prichádzajúcim zamestnancom,
keďže tu neplatí oprávnenie zamestnávateľa vybrať si zamestnanca, ktorému voľné miesto ponúkne.
Tým, že žalovaný neponúkol ani jedno novovytvorené štátnozamestnanecké miesto aj žalobkyni a tieto
miesta ponúkol len jej bývalým kolegyniam, nesplnil si voči žalobkyni ponukovú povinnosť, pričom jej

nesplnenie má za následok neplatnosť výpovede. V súvislosti s tvrdením žalobkyne, že výpoveď nebola
riadne prerokovaná so zástupcami zamestnancov, súd prvého stupňa poukázal na to, že z ust. § 74 Zák.
práce vyplýva, že výpoveď je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov
pod následkom neplatnosti výpovede. Svedeckými výpoveďami mal súd prvého stupňa za preukázané,
že na základe rozhodnutia Výboru ZO OZJ č. 2/2013 z 12. 2. 2013 boli poverení

dvaja členovia výboru na prerokovanie možnosti skončenia štátnozamestnaneckého, resp. pracovného
pomeru, výpoveďou so zamestnancami žalovaného v dôsledku pripravovaných organizačných zmien
súvisiacich s prijatím Organizačného poriadku 1/2013 Ministerstva spravodlivosti SR. V konaní bolo
tiež preukázané, že rokovanie a osobné stretnutie poverených osôb sa uskutočnilo 14. 2. 2013. Vsúvislosti so spôsobom prerokovania výpovedí sa súd prvého stupňa stotožnil s názorom žalovaného,
že nie je povinný skúmať fungovanie orgánu zástupcu zamestnancov a zaoberať sa jeho vnútornou
organizáciou. Z pohľadu zamestnávateľa nie je podstatné koho a akým spôsobom Výbor ZO OZJ poveril

na prerokovanie možnosti skončenia štátnozamestnaneckých pomerov alebo pracovných pomerov
výpoveďou. Žalovaný si podľa súdu prvého stupňa svoju zákonnú povinnosť splnil - písomne požiadal
Výbor ZO OZJ o prerokovanie organizačných zmien a možného skončenia štátnozamestnaneckých
alebo pracovných pomerov zamestnancov žalovaného výpoveďou, na čo Výbor ZO OZJ reagoval
rozhodnutiami 1/2013 a 2/2013, kde prerokovaním tejto veci poveril dvoch svojich členov. S poukazom

na tieto závery súd prvého stupňa napadnutým medzitýmnym rozsudkom určil neplatnosť predmetnej
výpovede s tým, že o náhrade mzdy rozhodne konečným rozsudkom.

Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zmenil tak, že žalobu zamietne alebo aby ho zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Poukázal na to, že pri skúmaní splnenia ponukovej povinnosti voči žalobkyni bol rozhodujúci stav v

čase doručenia výpovede a nie stav, ktorý tomuto úkonu predchádzal, resp. nasledoval po ňom. V čase
doručenia predmetnej výpovede žalovaný nemal pre žalobkyňu iné vhodné miesto, ktoré by jej mohol
ponúknuť a do úvahy teda neprichádzalo ani trvalé preloženie žalobkyne v rámci služobného úradu.
Ďalej žalovaný v odvolaní uviedol, že v súvislosti s predmetnou organizačnou zmenou bolo zrušené
iba štátnozamestnanecké miesto žalobkyne a neboli teda zrušené štátnozamestnanecké miesta ďalších

zamestnankýň, ktoré boli pred účinnosťou Organizačného poriadku 1/2013 Ministerstva spravodlivosti
SR zaradené na výkon štátnej služby v tom istom organizačnom útvare ako žalobkyňa. Vedúca
služobného úradu zrušila štátnozamestnanecké miesto obsadené žalobkyňou a rozhodla o dočasnom
preradení bývalých kolegýň žalobkyne na výkon štátnej služby do novovytvoreného organizačného
útvaru a to rozhodnutím z 13. 2. 2013 č. XXXXX/XXXX/XX/X-X. Napokon žalovaný v odvolaní

namietol, že súd prvého stupňa napadnutý rozsudok nedostatočne odôvodnil.

Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.), preskúmal
napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie
je dôvodné.

Súdprvéhostupňazaložilsvojzáveroneplatnostipredmetnejvýpovedenatom,žežalovanýnesplniltzv.
ponukovú povinnosť, keď žalobkyni neponúkol pred daním výpovede iné vhodné štátnozamestnanecké
miesto (§ 47 ods. 1 písm. b/ zák. č. 400/2009 Z. z.). Preto sa odvolací súd zaoberal iba skúmaním
správnosti tohto záveru súdu prvého stupňa.

Dokazovaním vykonaným súdom prvého stupňa bolo preukázané, že vedúca služobného úradu
rozhodnutím z 13. 2. 2013 č. XXXXX/XXXX/XX/XX (č. l. 41) s účinnosťou od 15. 2. 2013 zrušila
jedno štátnozamestnanecké miesto vo funkcii štátny radca v organizačnom útvare Odbor civilného
právaprocesnéhoadohľadusekciecivilnéhoprávaobsadenéžalobkyňou.Keďžeštátnozamestnanecké

miesta ostatných kolegýň žalobkyne, ktoré s ňou vykonávali štátnu službu v uvedenom organizačnom
útvare, neboli zrušené, je celkom zjavne nesprávny záver súdu prvého stupňa, že žalovaný bol povinný
žalobkyni ponúknuť niektoré z novovytvorených pracovných miest, ktoré „ponúkol“ jej kolegyniam.
Kolegyniam žalobkyne totiž žalovaný nebol povinný ponúkať žiadne vhodné štátnozamestnanecké
miesto, keďže ich štátnozamestnanecké miesta neboli zrušené a organizačná zmena sa ich teda

netýkala. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že rozhodnutie o zrušení štátnozamestnaneckého miesta a
výber konkrétneho miesta, ktoré má byť zrušené, patrí výlučne služobnému úradu a súd nie je oprávnený
toto rozhodnutie preskúmavať. Inými slovami, žalovaný bývalým kolegyniam žalobkyne nedal výpoveď
podľa § 47 ods. 1 písm. b/ zák. č. 400/2009 Z. z., keďže ich štátnozamestnanecké miesta nezrušil a ich
ďalšie zaradenie po účinnosti Organizačného poriadku 1/2013 riešil ich zaradením do novovytvoreného

organizačnéhoútvaru.Vzhľadomnavyššieuvedenýnesprávnyzáversúduprvéhostupňasasúdprvého
stupňa nezaoberal tvrdením žalovaného, že v čase dania výpovede disponoval iba jedným voľným
štátnozamestnaneckým miestom štátny radca v odbore verejného obstarávania kancelárie vedúcej
služobného úradu, pričom žalobkyňa nespĺňala kvalifikačné predpoklady pre výkon štátnej služby v
tomto zaradení.

Z toho je zrejmé, že napadnutý rozsudok nie je vecne správny z hľadiska odvolacích dôvodov. Preto ho
odvolací súd zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p. a podľa ods. 2 tohto ustanovenia vec vrátil súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie. V ňom bude súd prvého stupňa musieť zistiť, či v čase dania výpovedemal služobný úrad k dispozícii iné vhodné štátnozamestnanecké miesto pre žalobkyňu. Vzhľadom na
tvrdenia žalovaného bude súd prvého stupňa musieť zistiť, či štátnozamestnanecké miesto štátny radca
v odbore verejného obstarávania kancelárie vedúcej služobného úradu bolo pre žalobkyňu vhodné

najmä z hľadiska odbornej spôsobilosti.

Súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku zaujal stanovisko, že predmetná výpoveď bola riadne
prerokovaná so zástupcami zamestnancov (§ 74 Zák. práce v spojení s § 120 zák. č. 400/2009
Z. z.). Súd prvého stupňa teda svoje rozhodnutie o neplatnosti výpovede nezaložil na tom, že

by žalovaný túto povinnosť porušil. Napriek tomu odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že
v ust. § 74 ods. 1 Zák. práce je vymedzená povinnosť zamestnávateľa pri skončení pracovného
pomeru, resp. štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou alebo okamžitým skončením pracovného
pomeru, resp. štátnozamestnaneckého pomeru zo strany zamestnávateľa vopred prerokovať s
príslušným odborovým orgánom výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru, resp.
štátnozamestnaneckého pomeru. Ide o hmotnoprávnu podmienku platnosti týchto právnych úkonov,

nesplneniektorejspôsobujeichneplatnosť.Účinkysplneniatejtopovinnostizamestnávateľanastanúlen
vtedy, ak žiadosť zamestnávateľa o prerokovanie skončenia pracovného, resp. štátnozamestnaneckého
pomeru obsahuje náležitosti výpovede určené ustanovením § 61 ods. 2 Zák. práce. Prerokovaním sa
rozumie taká forma spolupráce medzi príslušným odborovým orgánom a zamestnávateľom, pri ktorej
sa prejednajú všetky podstatné okruhy otázok skôr, než sa vo veci rozhodne; právo vo veci rozhodnúť

má však iba zamestnávateľ. Keďže v kolektívnych pracovnoprávnych vzťahoch sa v prípade výpovede
prerokúvajú skutočnosti individuálnych pracovných, resp. štátnozamestnaneckých vzťahov, musí ísť o
individuálne prerokovanie každej výpovede, a to aj v prípade hromadného prepúšťania (viď rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/72/2006 uverejnený v časopise Zo súdnej praxe č. 6/2007 pod č.
84). Z týchto hľadísk bude súd prvého stupňa musieť na základe vykonaného dokazovania vyhodnotiť,

čipredmetná výpoveď bola riadne prerokovaná so zástupcami odborového orgánu (ZO odborového
zväzu Justície v SR).

Vnovomrozhodnutíovecisúdprvéhostupňarozhodneotrováchprvostupňovéhoiodvolaciehokonania
(§ 224 ods. 3 O. s. p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.