Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, May 24, 2019

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 24Cb/324/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215227420
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Kudravá

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2019:1215227420.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Kudravou v sporovej veci žalobcu:

SPOJSTAV spol. s.r.o. Spišská Nová Ves, IČO: 31 720 986, so sídlom Sadová 9, 052 01 Spišská
Nová Ves, právne zastúpený: Mgr. Zuzana Bdžochová, advokátka so sídlom Mickiewiczova 6, 811 07
Bratislavaprotižalovanému:EiffageConstructionSlovenskárepublika,s.r.o.,IČO:35740655,sosídlom
Mlynské Nivy 73, 821 05 Bratislava, právne zastúpený: Mgr. Lenka Mackaľová, advokátka so sídlom
Žižkova 6, 040 01 Košice, o zaplatenie 1.356,14 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 1.356,14 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
8,75 % ročne zo sumy 1.356,14 Eur odo dňa 13.03.2013 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa

právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku súd konanie z a s t a v u j e .

III. Žalobca má voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 21.12.2015 domáhal, aby súd uložil žalovanému

povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.356,14 Eur spolu s úrokom z omeškania titulom nezaplatenia
odmeny za vykonanie prác podľa zmluvy o dielo a súčasne si uplatnil i nárok na náhradu trov konania.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že ako zhotoviteľ/dodávateľ uzatvoril so žalovaným ako
objednávateľom/odberateľom zmluvu o dielo č. XXXX/XXXXXX/F.XXXX/XXX zo dňa 16.06.2011 (ďalej
len ako „zmluva"), v zmysle ktorej žalobca poskytol žalovanému služby, za ktoré si voči žalovanému
vyúčtovali dohodnutú odmenu. Podľa ustanovenia článku 4 bod 1. odsek III. zmluvy: „Z každej

sumy zahrnutej zhotoviteľom vo faktúre vystavenej podľa tejto zmluvy, objednávateľ zadrží zádržné
zodpovedajúce 10% vyúčtovanej sumy bez DPH. Zádržné bude slúžiť ako bezúročná zábezpeka.
Zádržné bude vyplatené zhotoviteľovi nasledovne: - prvá polovica (50%) zádržného bude zhotoviteľovi
vyplatená v lehote 105 dní odo dňa odovzdania a prevzatia časti stavby H. - Y. (čl. 1 ods. 1 zmluvy)
bez vád a nedorobkov Liptovskou vodárenskou spoločnosťou, a.s., a to vrátane povrchových úprav."
Žalovaný si svoju povinnosť zaplatiť žalobcovi prvú polovicu tzv. zádržného vo výške 1.356,14 Eur, t.j.
5 % zo sumy 27.122,82 Eur bez DPH vyúčtovanej faktúrou č. 11/3/373 SNV riadne a včas nesplnil, v

dôsledku čoho sa žalovaný dostal do omeškania so splnením jeho peňažných záväzkov (§ 365 Obeh.
zák.). Z dôvodu omeškania žalovaného so splnením jeho peňažných záväzkov, vznikla žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi z nezaplatenej sumy úroky z omeškania.3. Tunajší súd vydal dňa 09.02.2016 pod č.k. 24Cb/324/2015-35 platobný rozkaz proti ktorému podal
žalovaný odpor doručený súdu dňa 24.02.2016. Žalovaný odôvodnil odpor tým, že nárok žalobcu zanikol
započítaním vzájomných pohľadávok a záväzkov jednostranným právnym úkonom v súlade s ust. §

358 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ust. § 580
a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov. Navrhovateľ bol
povinný zhotoviť dielo tak, aby spĺňalo projektované technické a ekonomické parametre, zodpovedalo
technickým normám a predpisom SR a nemalo vady, ktoré by rušili alebo znižovali jeho hodnotu lebo
schopnosť jeho používania k zvyčajným alebo v Zmluve o dielo predpokladaným účelom. Už v čase

pred odovzdaním diela, listom zo dňa 16.10.2012, sp. zn. 1630-69/2012 a listom zo dňa 16.10.2012,
sp. zn. 1630-70/2012, žalovaný vyzval žalobcu na odstránenie vád diela s upozornením, že v prípade
ak žalobca neodstráni reklamovanú vadu diela, žalovaný pristúpi k odstráneniu vady diela sám, alebo
prostredníctvom tretej osoby na náklady žalobcu. Uvedené vady diela boli rovnako zaznamenané v
priebehu preberacieho konania s určením termínu ich odstránenia (19.04.2013) obsahom zápisu o
odovzdaní a prevzatí diela, ktorý svojim podpisom potvrdil aj štatutárny zástupca žalobcu. Žalobca však

napriek týmto výzvam na odstránenie vady diela a násobným telefonickým urgenciám vady diela v
stanovenej lehote neodstránil. Svoje tvrdenia podporil ustanovením článku 2 ods. 2 Zmluvy o dielo,
článku IX. ods. 3 tretia a štvrtá veta Podmienok Zmluvy o dielo časť 2, článku XI. ods. 6 prvá veta
Podmienok Zmluvy o dielo časť 2, článku IV. ods. 21 Podmienok Zmluvy o dielo časť 2. Nakoľko žalobca
nepristúpil k odstráneniu reklamovaných vád diela v lehote podľa Zápisu o odovzdaní a prevzatí diela,

teda neodstránil vady diela v lehote do 19.04.2013, odstránil vady diela žalovaný vlastnými pracovníkmi
dňa23.04.2013,čopotvrdzujeprotokolpodpísanývyššímobjednávateľomžalovaného.Celkovénáklady
žalovaného s odstránením vád diela predstavovali sumu 6.387,02 Eur a tieto si žalovaný uplatnil voči
žalobcovi faktúrou č. 1600502928 zo dňa 08.04.2014. Žalovanému súčasne vznikol nárok na úhradu
zmluvnej pokuty podľa článku XI. ods. 6. prvá veta Podmienok Zmluvy o dielo, časť 2 v celkovej výške

4.800,00 Eur (6 vád diela x 4 dni omeškania x 200,00 Eur za každú vadu a každý deň omeškania),
ktorú si uplatnil voči žalobcovi faktúrou č. 1600502929 zo dňa 08.04.2014. V súlade s ust. článku IV.
ods. 21. Podmienok Zmluvy o dielo, časť 2, žalovaný pristúpil k započítaniu vzájomných pohľadávok a
záväzkov (Oznámenie o započítaní zo dňa 08.04.2014), čím nárok žalobcu uplatnený v tomto konaní
zanikol v celom rozsahu.

4. Žalovaný v podaní doručenom súdu dňa 20.01.2017 doplnil svoje vyjadrenie tým, že započítací úkon
zo dňa 08.04.2014 vo väzbe na obsah dohody podľa zmluvy o dielo predstavuje formálnu deklaráciu
materiálnych následkov dohody spojených s opomenutím povinnosti žalobcu a na tento preto nemožno
aplikovaťvýhraduviažucusanaúčtovanieavlastnosťpohľadávkyuplatnenejformoudaňovéhodokladu,
teda splatnosť. Ide o logické vyústenie práva objednávateľa zo zádržného, doplnené o právo realizovať

započítací úkon jednostranne, právo, kedy objednávateľ v prípade opomenutia povinnosti plniť tak ako
je predpísané zo strany zhotoviteľa, realizuje pre dielo nevyhnutné činnosti obratom a rovnako obratom
má možnosť uspokojiť svoje nároky, pretože disponuje zádržnými platbami, ktorých sa zhotoviteľ vopred
zriekol pre prípad takejto situácie. Uvedeným nárok žalobcu uplatnený v tomto konaní zanikol v celom
rozsahu. Žalovaný nárok žalobcu neuznáva v celom rozsahu.

5. Podaním doručeným súdu dňa 26.05.2017 žalovaný podrobnejšie špecifikoval svoju procesnú
obranu keď uviedol, že detailný rozpis položiek, na podklade ktorého bola v rozhodujúcom čase
realizovaná fakturácia bol vyhotovený za pomoci počítačového programu Cenkros, ktorý predstavuje
všeobecne uznávaný a akceptovaný systém riadenia a oceňovania stavebnej výroby. Položky, ktoré boli

fakturované faktúrou č. 1600502928 v sume 6.387,02 Eur nepredstavovali v rozhodujúcej časti nákup
materiálových súčastí (ktoré by bolo možné bez akýchkoľvek problémov cenovo skontrolovať a porovnať
na stavebnom trhu v rozhodujúcom čase), rovnako nepredstavovali objednávku činnosti u tretej osoby
(ktorú by bolo možné ako dôkaz bez ďalšieho použiť), naopak, pri fakturovaných položkách jednalo
sa o realizáciu činnosti osobitne spojených s ľudskou prácou, ktoré boli prevedené zamestnancami

spoločností žalovaného. Žalovaný tieto činnosti vykonal preto, lebo presne tieto činnosti boli namietané
ako neprevedené a bolo potrebné ich previesť namiesto žalobcu. Na podklade ust. článku IX. ods.
3. tretia a štvrtá veta Podmienok zmluvy o dielo, časť 2, je nepochybné, že žalovaný nebol viazaný
trhovými cenami, nebol ani povinný tieto činnosti realizovať sám (mohol ich zadať tretej osobe, pri
cene ktorej by bola navýšená o zisk tretej osoby). Napriek uvedenému, s cieľom urýchlene odstrániť

nedostatky diela, žalovaný tieto odstránil za pomoci riadnych zamestnancov spoločnosti, za pomoci
vozového parku spoločnosti, za pomoci nástrojov patriacich do majetku spoločnosti, pričom náklady,
ktoré si uplatnil korelovali s priemerom ceny za takéto práce na stavebnom trhu (ceny boli generované
všeobecne uznávaným a rešpektovaným softwarom na trhu). Žalovaný zastáva názor, že v prípade, akžalobca ako strana povinná nesplnila svoju zmluvnú povinnosť včas odstrániť nedostatky diela po jeho
odovzdaní, táto povinná strana musí akceptovať náklady vynaložené za prácu namiesto nej. Uvedené
samozrejme neznamená, že strana, ktorá previedla túto prácu namiesto žalobcu môže použiť akékoľvek

ceny (tento extrém sa v tomto prípade nevyskytol, keďže boli použité všeobecne akceptované ceny
na trhu definované systémom Cenkros), uvedené znamená, že povinnej strane nemožno priznať právo
namietať výšku nákladov za takto prevedené práce, pretože vznik situácie, že za ňu plnila iná osoba
sama spôsobila, pričom zmluvne bola nepriamo vylúčená námietka výšky takto vynaložených nákladov
(oprimeranostisohľadomnauvedenénietpochýb).Žalovanývkontexteuvedenéhozastávastanovisko,

že v prípade, ak preukázal, že odstránil nedostatky, ktoré inak mal odstrániť žalobca a zároveň ponúkol
vzorec výpočtu nákladov, ktoré je rozumné predpokladať že vynaložil, namietať by zo strany žalobcu
bolo možné len neprimeraný rozsah takto vynaložených nákladov, poprípade neprimerane vysoké ceny
takýchto nákladov. V tomto prípade nie je možné viesť polemiku ani o jednom z týchto prípadov, na
základe čoho nie je dôvod spochybniť výšku nákladov fakturovaných žalovaným faktúrou č. 1600502928
v sume 6.387,02 Eur. Žalovaný však nerozporuje náležiace zádržné podľa zmluvy o dielo, avšak tvrdí,

že časť zádržného podľa zmluvy o dielo bola žalovaným spotrebovaná v súlade so zmluvou o dielo,
na základe čoho nárok žalobcu zanikol a teda mu nemožno vyhovieť. Pokým žalobca sa pri posúdení
existencievádanedorobkovdielabrániexistenciouzápisuoodovzdanídielavydanýmmedziLiptovskou
vodárenskou spoločnosťou (investor a generálny objednávateľ) a združením právnických osôb v polícii
generálneho dodávateľa (ZIPP Bratislava, Vodohospodárske stavby - ekologický podnik, Ferrmont,

Regotrans), žalovaný tvrdí a namieta, že pre posúdenie nároku podľa zmluvy o dielo medzi žalobcom a
žalovaným, má byť aplikovaný dokument, ktorý si tieto strany medzi sebou vymienili a v rozhodujúcom
čase podpísali, teda zápis o odovzdaní diela. Zápis o odovzdaní a prevzatí diela medzi žalobcom a
žalovaným je právnym úkonom dostatočným z pohľadu subjektov ktorého ho realizovali, z pohľadu
ich vôle, prejavu tejto vôle a aj objektu (dovolenosti resp. jeho zákonnosti). Jedná sa o právny úkon

temporálne neskorší (27.11.2012), ako iný právny úkon, konkrétne zmluva o dielo zo dňa 16.06.2011.
Z pohľadu regulácie konkrétnych právnych vzťahov môžu mať zmluva o dielo a tento zápis absolútne
rovnaký právny význam, pričom rozhodujúcim sa stane obsah týchto dokumentov a/ alebo moment ich
vzniku - vydania. Žalovaný zastáva názor, že na mieste je pri rozhodovaní vo veci zásadná otázka,
konkrétne otázka, či nárok na výplatu prvej polovice zádržného (ktorého časť bola uplatnená žalobou)

má byť determinovaný výlučne ust. čI. 4, bod 1, časť iii zmluvy o dielo, alebo výlučne existenciou
zápisu o odovzdaní diela medzi žalobcom a žalovaným, lebo tento bol uzavretý časovo neskoršie a
obsahovo jednoznačne ruší a nahrádza skoršiu dohodu podľa zmluvy o dielo alebo tieto regulácie
výplaty zádržného (teda regulácia podlá zmluvy o dielo, ako aj obsah zápisu o odovzdaní a prevzatí
diela medzi Žalobcom a Žalovaným) mohli existovať popri sebe. Žalovaný zastáva názor, že a) ak

zmluva o dielo definuje, že zádržné podľa zmluvy o dielo má byť vyplatené v určitej lehote iba vtedy,
ak dokument (ktorého ani jednou stranou nie sú strany podľa zmluvy o dielo) medzi investorom a
generálnym dodávateľom neobsahuje vady a nedorobky a zároveň b) existuje časovo neskorší písomný,
oboma stranami podpísaný dokument, ktorým celkom jednoznačne strany podľa zmluvy o dielo prejavili
vôľu určiť prítomnosť (alebo neprítomnosť) vád na diele bez ohľadu na dokument podľa písm. a) vyššie

a zároveň c) zmluva o dielo v ust. článku IX. ods. 3. tretia a štvrtá veta Podmienok Zmluvy o dielo,
časť 2, stanovuje: „Ak Zhotoviteľ neodstráni niektorú z vád uvedených v oznámení vád v určenej
lehote, Objednávateľ je oprávnený odstrániť vodu sám alebo prostredníctvom tretej osoby na náklady
Zhotoviteľa, pričom nie je viazaný cenami alebo sadzbami uvedenými v tejto Zmluve. Objednávateľove
právo udelenia zmluvnej pokuty za neodstránenie vád Zhotoviteľom tým nie je dotknuté", dokument,

na ktorý sa odvoláva žalobca (zápis o odovzdaní a prevzatí diela vydaný Liptovskou vodárenskou
spoločnosťou) nie je pre posúdenie existencie vád na diele právne významný, pretože strany si iným,
časovo neskorším dokumentom potvrdili existenciu vád a nedorobkov diela. Na základe uvedeného
žalovaný navrhol, aby súd žalobu zamietol.

6.Napojednávaníkonanomdňa14.11.2017žalobcauviedol,žejehonárokjenespornýajztohodôvodu,
že sám žalovaný uznal pohľadávku žalobcu tým, že došlo k započítaniu jeho údajnej pohľadávky voči
nároku uplatneného v tomto konaní, započítanie ktoré však žalobca neuznáva, nakoľko má za to, že
pohľadávku žalovaný nijakým spôsobom nepreukázal. Ako vyplýva zo zápisu o odovzdaní a prevzatí
stavby z č. l. 108 - 116, ktorý bol vyhotovený dňa 27.11.2012, v rámci tohto zápisu bolo konštatované, že

boli odovzdané protokoly č. l. 109 - 110. Žalobca poukázal na to, že v súpise vád a nedorobkov neboli
uvedené vady, na ktoré poukazuje žalovaný. Tento zápis o odovzdaní a prevzatí stavby je dôležitý k
tomu, aby bolo uvoľnené zádržné v zmysle Čl. IV zmluvy o dielo. Podľa názoru žalobcu je započítanie
neplatné, keďže žalovaný započítal nesplatnú pohľadávku voči splatnej pohľadávke žalobcu, čo vyplývaz úkonu započítania z č. l. 78. Pokiaľ ide o zápis o prevzatí a odovzdaní diela z č. l. 63, žalobca poprel
autenticitu daného dokladu, nakoľko podpis konateľa je len na druhej strane, pričom uviedol, že tento
potvrdený zápis bol žalobcovi doručený až listom žalovaného zo dňa 6.2.2013, o čom súdu predložil

sprievodný list. Ďalej poukázal na to, že pri danom diele boli vykonané všetky skúšky tesnosti, čo by
nebolo možné ak by tieto šachty neboli čisté. K tomuto existujú aj kamerové skúšky. Opätovne zdôraznil,
že žiadne takéto vady neboli súčasťou zápisu o odovzdaní a prevzatí stavby, kde je potvrdené, že
skúšky sú v poriadku. Žalobca v celom rozsahu spochybnil nárok žalovaného, ktorým započítal svoju
pohľadávku voči pohľadávke žalobcu. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že pokiaľ ide o rozpis položiek,

ktoré dokladujú výšku nákladov na odstránenie vád, poukázal na to, že žalovaný musel tieto vady
odstrániť rýchlo a bolo by to na jeho ujmu, keby musel hneď dokladovať všetky výdavky, ktoré mu
s touto činnosťou vznikli. Žalovaný preto nemôže dokladovať všetky výdavky, ktoré mal. K námietke
žalobcu o tom, že v rozhodujúcom čase tlakové a kamerové skúšky preukazovali bezvadnosť diela,
žalovaný uvádza, že skutočnosť, že tlakové a kamerové skúšky v čase ich prevedenia nevykazovali
vadu alebo nedorobok spočívajúci v prítomnosti cudzích predmetov v kanalizácii neznamená, že v čase

odovzdania diela ako celku sa tam takéto cudzie predmety nemohli dostať. Za tým účelom bola v čase
odovzdania prevedená kontrola diela a keďže takéto cudzie predmety tam zistené boli, bol žalobca v
pozícii zhotoviteľa požiadaný, aby tento drobný nedostatok odstránil. Na základe uvedeného tlakové a
kamerové skúšky nepreukazujú, že tento drobný nedostatok sa v čase na diele nemohol vyskytovať.
Žalobca na reagoval na procesnú obranu žalovaného tvrdením, že pokiaľ ide o zanesené šachty, má

za to, že v tomto prípade nejde o vadu zhotoviteľa spôsobenú zhotoviteľom. Zhotoviteľ vykonal dielo v
požadovanej kvalite, o čom svedčia skúšky, ktoré boli potvrdené Liptovskou vodárenskou spoločnosťou.
V prípade, ak po odovzdaní diela zo strany žalobcu došlo k znečisteniu už odovzdaného diela, toto
v žiadnom prípade nemožno dávať na ťarchu žalobcovi ako zhotoviteľovi, keďže on dielo odovzdal v
riadnom stave. Ak po 5 mesiacoch od používania kanalizácie zo strany iných osôb, došlo k zaneseniu už

odovzdaného diela, za toto nezodpovedá žalobca. Jednalo sa o viaceré šachty a potrubný systém, ktorý
bol navzájom prepojený. Pokiaľ pri iných stavebných činnostiach iné osoby znečistili tieto šachty alebo
potrubie už po odovzdaní diela, toto je výhradne na ťarchu a zodpovednosť osôb ktoré dielo používajú,
za čo nezodpovedá žalobca.

7. Žalovaný v podaní doručenom súdu dňa 12.02.2018 zotrval na svojich doterajších písomných a
ústnych vyjadreniach a navyše uviedol, že zmluva o dielo v Článku IV., bod 1. iii, prvý odsek hovorí
o odovzdaní diela bez vád a nedorobkov LVS, ale nehovorí o dokumente, ktorý by to mal potvrdiť
(Zmluva o dielo nepojednáva o odovzdávacom a preberacom protokole v tomto prípade). Žalobca
žalobou konštatoval, že je to práve odovzdávací a preberací protokol vydaný LVS, ktorý je rozhodný v

tejto veci. Po oboznámení sa so zmluvu o dielo je zrejmé, že vzťahy neupravené zmluvou o dielo sa
spravujú podmienkami zmluvy o dielo časť 2 a tiež požiadavkami a podmienkami investora. Žalovaný
hľadal odpoveď na otázku, kedy je dielo odovzdané a prevzaté LVS bez vád a nedorobkov (čo túto
skutočnosť potvrdzuje) a nenašiel túto odpoveď v Zmluve o dielo. Hľadal teda v podmienkach zmluvy
o dielo, časť 2, kde je uvedené; Článok III. Lehoty plnenia, bod 3. ; cit.: Lehota na oznámenie vád

je 365 dní od dátumu prevzatia celého diela objednávateľom. Na základe uvedeného je nesporné,
že termín prevzatia celého diela (projektu) investorom je rozhodujúci len pre započatie plynutia lehoty
pre oznámenie vád. Lehota pre oznámenie vád začala plynúť 27.11.2012 a skončila 26.11.2013. Až
vydanie protokolu o vyhotovení diela (Článok X. Zmluvy o dielo, časť 2.) je potvrdením, že dielo bolo
odovzdané bez vád (pretože po vydaní preberacieho protokolu Žalovaný disponoval ešte lehotou 365

dní pre oznámenie a aj odstránenie vád (Článok III. zmluvy o dielo, časť 2.). Žalobca ďalej Žalobou
spochybňuje obsah preberacieho protokolu vydaného medzi Žalobcom a Žalovaným, spochybňuje
podpis konateľa Žalobcu na jeho obsahu a tiež tvrdí, že ak mu takýto protokol bol zaslaný, tak to bolo dňa
06.02.2013 a teda s meškaním viac ako dvoch mesiacov odo dňa faktického ukončenia projektu (dátum
preberacieho protokolu vydaného LVS). Je nesporné, že list žalovaného zo dňa 06.02.2013, ktorým

zaslal žalovaný preberací protokol žalobcovi v dvoch vyhotoveniach (dve si ponechal), bol len reakciou
na podnet žalobcu a že teda samotný žalobca v lehote na oznámenie vád (27.11.2012 - 26.11.2013)
priznal existenciu vád o ktorých pojednáva žalovaný (priznal to podpisom na protokole a podpisom
na sprievodnom liste, ktorým dňa 04.02.2013 zaslal protokol žalovanému na potvrdenie). Niet teda
žiadnych pochýb o tom, že dňa 04.02.2013 (v lehote na oznámenie vád) žalobca sám potvrdil existenciu

vád diela v rozsahu uvedenom v preberacom protokole, niet pochýb ani o tom, že sa ich zaviazal
odstrániť v lehote do 19.04.2013 (v zmysle zápisu v preberacom protokole) a že teda nesporne existoval
záväzok žalobcu v uvedenej lehote vady aj odstrániť. Žalobca nepristúpil k odstráneniu reklamovaných
vád diela v lehote podľa Zápisu o odovzdaní a prevzatí diela, teda neodstránil vady diela v lehotedo 19.04.2013. Vady diela odstránil žalovaný vlastnými pracovníkmi, čo potvrdzuje protokol podpísaný
vyšším objednávateľom žalovaného dňa 23.04.2013. Skutočnosťou podporujúcou uvedené tvrdenie je
aj záznam z prevádzky motorových vozidiel, na základe ktorého je preukázané, že napriek situácii,

že poverený vedúci pracovník žalovaného celý mesiac navštevoval obec Družstevnú pri T. (kde vtedy
žalovaný realizoval iné dielo), dňa 19.04.2013 bol tento vedúci pracovník na stavbe vo Važci (ktorá však
bola už viac ako tri mesiace odovzdaná). V daný dátum tam bol tento zamestnanec vykonať kontrolu. Na
základe tohto záznamu je rovnako preukázané, že zamestnanci Žalovaného cestovali do obce Važec
aj dňa 22.04.2013 a dňa 23.04.2013 a to nákladným vozidlom V. C.. Je teda preukázané, že poverený

vedúci zamestnanec žalovaného (p. L. D.) bol kontrolovať stav odstraňovania vád a nedorobkov, tiež
je preukázané, že vady boli odstraňované aj za pomoci ďalších interných zamestnancov žalovaného.
Celkové náklady žalovaného s odstránením vád diela predstavovali sumu 6.387,02 EUR a tieto si
žalovaný uplatnil voči žalobcovi faktúrou č. 1600502928 zo dňa 08.04.2014. Na základe uvedeného
nemôže byť sporné, že vady diela odstránil namiesto žalobcu, žalovaný. Žalovanému súčasne vznikol
nárok na úhradu zmluvnej pokuty podľa článku XI. ods. 6. prvá veta Podmienok Zmluvy o dielo, časť

2 v celkovej výške 4.800,00 Eur (6 vád diela x 4 dni omeškania x 200,00 Eur za každú vadu a
každý deň omeškania), ktorú si uplatnil voči žalobcovi faktúrou č. 1600502929 zo dňa 08.04.2014. V
súlade s ust. článku IV. ods. 21. Podmienok Zmluvy o dielo, časť 2, žalovaný pristúpil k započítaniu
vzájomných pohľadávok a záväzkov (Oznámenie o započítaní zo dňa 08.04.2014). Nárok, ktorý si
žalovaný započítal oproti nároku žalobcu na zádržné bol oprávnený jednostranne započítať kedykoľvek

po momente kapitalizácie nákladov a sankcie (údaj o splatnosti na faktúre mal len formálny význam
spojený s vystavením faktúry ako daňového dokladu). Uvedené platilo preto, lebo zmluva o dielo žiadnu
splatnosť v tomto prípade nestanovovala (a takéto stanovenie splatnosti bolo by nadbytočné, keďže sa
jednalo o splatnosť nároku, ktorý už predtým opomenula povinná strana splniť, čím by bolo nelogické
spoliehať sa, že ho splní sekundárne, formou jeho peňažne vyjadrenej podoby). Žalovaný podotýka, že

žalobca sa už vopred vzdal nároku na zádržné v prípade, že opomenie plniť zmluvné povinnosti a že
tieto povinnosti zaň splní žalovaný sám, alebo za pomoci tretej osoby. V tejto súvislosti je ešte potrebné
uviesť, že suma krátkodobého zádržného (ale aj dlhodobého zádržného) predstavuje jeden celok (sumu
peňažných prostriedkov, ktorých sa dobrovoľne a bezúročné vzdal žalobca za istých podmienok) a
to bez ohľadu na to, že vzniklo zadržaním peňažných prostriedkov z niekoľkých faktúr. Žalovaný toto

podčiarkuje preto, aby bolo zrejmé, že započítané boli dva nároky žalovaného (práce a sankcia), oproti
jedinému nároku žalobcu, teda nároku na krátkodobé zádržné.

8. Na pojednávaní konanom dňa 07.02.2019 žalobca založil do súdneho spisu listinné dôkazy v podobe
fotografií diela, pričom prvá fotografia vyobrazuje aký bol stav na mieste, kde sa vykonalo dielo (ide

o stav podložia s komplikovanými stavebnými prácami), druhá fotografia vyobrazuje, akým spôsobom
bolo vykonávané debnenie; takéto debnenie bolo nutné vykonávať z dôvodu hĺbky jamy a nestabilného
podložia. Fotografia 3, 4 a 5 poukazujú na to, aké stroje sa tam nachádzajú, aké sa používali. Šiesta
fotografia je z verejne dostupnej databázy Google maps, uvádza, ako vyzerá cesta po vykonaní diela
v júli 2012. Fotografia 7 je detail cesty (kanál) z fotografie 6. Táto šachta (poklop) poukazuje na to, že

sa cez ten poklop nemohlo nič dostať. Na poslednej je vyobrazený detail kanalizačnej šachty a dno
šachty, pričom z uvedeného je zrejmé, že dno sa zvažuje do potrubia a teda akákoľvek nečistota by bola
odplavená. Po ukončení stavebných prác zo strany žalobcu, všetky kanalizačné šachty a potrubia boli
podrobené dôsledným skúškam tesnosti a kamerovým skúškam. Je vylúčené, že po ukončení stavebnej
činnosti zo strany žalobcu sa v šachte nachádzali nečistoty, pretože nebolo by možné vykonať tieto

skúšky. Preto pokiaľ tvrdí žalovaný, že tam boli vykonané práce ohľadom čistenia šácht, tieto nemôžu
ísť na vrub žalobcu ako zhotoviteľa, ktorý stavbu riadne a včas odovzdal ako stavbu bez vád. Práce
a faktúry vystavené žalovaným žalobca považuje za fiktívne. Žalobca v novembri 2012 odovzdal celú
stavbu a čo sa dialo potom, je iba zodpovednosť objednávateľa, teda žalovaného. Zo strany žalovaného
bola dňa 22.11.2018 uvoľnená ďalšia časť zádržného, aj tam sa dostal do omeškania žalovaný a

meškal viac ako 360 dní. Uznal, že všetky tie práce boli v poriadku a nemali vady. To, že si žalovaný
dodatočne uplatňuje zaplatenie zmluvnej pokuty a inej práce, považuje žalobca za špekulatívne. Z toho
dôvodu je toho názoru, že tak ako žalovaný uviedol, že nárok žalobcu je nesporný, žalobca v celom
rozsahu preukázal nárok uplatnený žalobou, pričom žalovaný poukazuje na doklady, ktoré založil do
súdneho spisu. Tieto doklady nepreukazujú to, čo tvrdí žalovaný vo svojej procesnej obrane. Žalobca

spochybňuje vykonanie prác a ním vyčíslenú výšku. Navyše upozorňuje na to, že faktúry, ktoré si
vyúčtoval žalovaný, nemôže započítať ani z účtovného hľadiska, keďže tieto faktúry boli riadne vrátené,
žalovaný žalobcovi ich opätovne nevystavil, žalovaný si započítaval faktúry, ktoré neboli v danom čase
splatné a teda vykonal právny úkon v rozpore so zákonom a nemožno na takéto započítanie prihliadať,pričom jednotlivé doklady, ktoré žalovaný predložil, ani len zďaleka nepreukazujú vykonanie prác. K
tvrdeniu, že žalobca mal odstrániť vady diela do 19.04.2013, žalobca namietol autentickosť zápisu,
tento zápis je datovaný v ten istý deň, ako bol zápis Liptovskej vodárenskej spoločnosti. Zápis LVS bol

podpísaný trinástimi osobami (č. l. 111 - 112), zápis o odstránení vád a nedorobkov voči žalobcovi bol
z totožného dňa 27.11.2012. Žalobca vyjadril domnienku, že či by sa 13 osôb podpísalo pod to, že ide
o odovzdanie diela bez vád a nedorobkov a súčasne, že by sa žalovaný domáhal odstránenia vád a
nedorobkov od žalobcu. Ak by boli nejaké vady, tak by boli spísané v zápise o odovzdaní a prevzatí
stavby preberajúcim, a to LVS. Detailný rozpis položiek predložený žalovaným k faktúre č. 1600502928

(č.l. 123) žalobca považuje za vyfabrikovaný, nesedí ani počet dní, pracovníkov, sumy, ani nie je zrejmé,
za čo boli pracovníci platení, keď v tom čase boli na pracovné zmluvy zamestnaní so žalovaným a nie
je verifikovateľné, že išlo práve o úkony, ktoré sú rozpisom položiek. Na otázku súdu, že na zápise o
odovzdaní a prevzatí stavby LVS zo dňa 27.11.2012 je uvedený súpis vád a nedorobkov (č. l. 113 až
116), či sa tieto dotýkajú žalobcu, žalobca uviedol, že tieto vady a nedorobky sa netýkajú povinnosti
odstrániť vady zo strany žalobcu, dotýkajú sa iných subdodávateľov. Žalobca súčasne upravil žalobný

návrh v časti úrokov z omeškania vo výške 8,75 % p.a. (pôvodne 9% p.a.) a okamihu, od ktorého si
uplatňuje úrok z omeškania a to od 13.03.2013 (pôvodne 19.12.2011), ktorý odôvodnil okamihom kedy
bolo dielo odovzdané Liptovskej vodárenskej spoločnosti.

9. Podaním doručeným súdu dňa 25.02.2019 žalovaný ozrejmil súdu vzájomné zmluvné vzťahy

dodávateľov diela tak, že investorom a generálnym objednávateľom diela bola Liptovská vodárenská
spoločnosť (LVS), ktorá uzatvorila so Združením kanalizácie a ČOV Važec (ďalej len „združenie"),
zmluvu o dielo. LVS vydala zduženiu po ukončení prác protokol o prevzatí diela (na ktorý sa v
konaní odvoláva žalobca). Združenie bolo generálnym dodávateľom a zhotoviteľom diela, pričom
členmi združenia boli obchodné spoločnosti ZIPP Bratislava, Ferrmont, Regotrans-Rittmeyer a

Vodohospodárske stavby - ekologický podnik. Vodohospodárske stavby - ekologický podnik uzatvoril
so žalovaným zmluvu o dielo. A následne žalovaný uzatvoril so žalobcom zmluvu o dielo, ktorí
si medzi sebou podpísali protokol, na ktorý sa v konaní odvoláva žalovaný. K procesnému útoku
žalobcu, žalovaný uviedol, že Zmluva o dielo v Článku IV., bod 1. iii, prvý odsek hovorí o odovzdaní
a prevzatí diela bez vád a nedorobkov Liptovskou vodárenskou spoločnosťou (ďalej len „LVS"), ale

nehovorí o dokumente, ktorý by to mal potvrdiť (Zmluva o dielo nepojednáva o odovzdávacom a
preberacom protokole ako násobne a mylne uvádza žalobca). Z obsahu zmluvy o dielo vyplýva, že
vzťahy neupravené zmluvou o dielo sa spravujú podmienkami zmluvy o dielo časť 2 a tiež požiadavkami
a podmienkami investora. Lehota pre oznámenie vád (v prípade oboch protokolov!!) začala plynúť dňa
27.11.2012 a skončila dňa 26.11.2013 (tento systém dokonca potvrdzuje samotný obsah protokolu

LVS; str. 4 protokolu). Až vydanie protokolu o vyhotovení diela (Článok X. Zmluvy o dielo, časť 2.),
bolo by potvrdením, že dielo bolo odovzdané bez vád (pretože po vydaní preberacieho protokolu,
žalovaný disponoval ešte lehotou 365 dní pre oznámenie a aj odstránenie vád (Článok III. zmluvy o
dielo, časť 2.). Niet teda žiadnych pochýb o tom, že dňa 04.02.2013 (v lehote na oznámenie vád)
žalobca písomne potvrdil existenciu vád diela v rozsahu uvedenom v preberacom protokole (protokol

vydaný medzi žalobcom a žalovaným), niet pochýb ani o tom, že sa ich zaviazal odstrániť v lehote do
19.04.2013 (v zmysle zápisu v preberacom protokole) a že teda nesporne existoval záväzok žalobcu v
uvedenejlehotevadyajodstrániť.Kprávnejrelevantnostiobochprotokolovžalovanýuvádza,žeprotokol
vydaný LVS pre združenie nemohol byť ani právne a ani materiálne záväzným pre posúdenie vád a
nedorobkov podľa zmluvy o dielo medzi žalobcom a žalovaným ak už pre nič iné, tak preto, lebo; a)

vydala ho právnická osoba (LVS), ktorá nebola v žiadnom zmluvnom vzťahu k stranám tejto sporovej
veci, b) vydala ho pre inú právnickú osobu (Združenie kanalizácia a ČOV Važec), ktorá opäť nebola v
žiadnom zmluvnom vzťahu k stranám tejto sporovej veci. Obsah tohto dokumentu preto nemohol byť
právnym a ani materiálnym zhodnotením diela, ktoré bolo realizované na základe osobitnej zmluvy o
dielo medzi žalobcom a žalovaným. Skutočnosť, že si žalobca a žalovaný vyhotovili a podpísali osobitný

protokol (ktorým argumentuje žalovaný), tento názor len potvrdzuje. Okrem iného, to čo je vadou a/
alebo nedorobkom podľa zmluvy o dielo medzi LVS a združením, nemusí byť vadou a/alebo nedorobkov
podľa zmluvy o dielo medzi žalobcom a žalovaným. Pri komparácii oboch protokolov možno uviesť, že
a) protokoly boli vydané v rovnaký dátum; b) protokoly sa líšia štruktúrou a podrobnosťou vypracovania
jednotlivých povinností; c) rovnaký dátum ich vydania naznačuje, že protokoly boli konštruované naraz,

s cieľom zadať dodávateľom v naznačenej štruktúre ich povinnosti v potrebnom detaile. Žalovanému
adresovaná výčitka smerom k dátumu odstránenia vád má celkom jednoduchú a logickú líniu; ak
totiž generálny protokol zadal dátum odstránenia všetkých vád na projekte termínom 31.05.2013, bolo
zrejmé a rozumné, že nižší dodávateľ zadal svojmu dodávateľovi termín skorší (rezerva), pre prípad, žedodávateľ nesplní mu stanovenú povinnosť a túto zaň bude musieť previesť niekto iný - čo sa v danom
prípade aj stalo. Vo zvyšnej časti vyjadrenia, sa žalovaný pridŕžal svojej doterajšej argumentačnej línie
procesnej obrany.

10. Titulom záverečnej reči na pojednávaní konanom dňa 25.04.2019 žalobca uviedol, že v danom
prípade pohľadávka uplatnená v tomto konaní zo strany žalobcu je nesporná, čo napokon potvrdil
aj žalovaný, a to čo do dôvodu a aj do výšky. V odpore proti platobnému rozkazu žalovaný tvrdil,
že nárok zanikol započítaním. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozsudok Krajského súdu v

Bratislave č.k. 4Cob/185/2017-142, ktorý vo veci s rovnakými účastníkmi s rovnakým právnym základom
a skutkovým základom iba s rozdielom výšky faktúry, konštatoval, že k jednostrannému započítaniu
pohľadávok žalovaným došlo dňa 08.04.2014, stalo sa tak ešte pred splatnosťou daných faktúr. Proti
splatnej pohľadávke nemožno započítať nesplatnú pohľadávku, pričom následne potvrdzuje stanovisko
žalobcu, že takýto právny úkon žalovaného je neplatný. To znamená, že argumentácia, ktorou žalovaný
odôvodňoval odpor, je nespôsobilá na jej akceptovanie. Pokiaľ v priebehu konania žalovaný produkoval

dôkazy, ktoré boli v rozpore, resp. nad rámec dôvodov odporu, žalobca namieta, že tieto dôkazy nie
sú spôsobilé na preukázanie a započítanie údajnej pohľadávky žalovaného. Detailný rozpis na č. l.
123 spisu, ktorým žalovaný odôvodňuje fakturáciu, je vnútorne rozporný, uvádzajú sa tam, že šiesti
pracovníci mali vykonávať šesť dní po 12 hodín, avšak v ďalších dokladoch žalovaný preukazoval dva
dni a troch pracovníkov. Rovnako tak nemožno akceptovať uplatnenie réžie divízie a réžie správy -

celkovo 11 % z vykázanej sumy a namietame aj, že napriek tomu, že žalovaný preukazoval, že na
stavbu údajne boli dovezení pracovníci fabiou a citroenom jumper, žalovaný nijako nepreukázal, že sa
na stavbe nachádzala tatra alebo iný bager, ktorých prepravu a práce si žalovaný účtoval. Zároveň
pokiaľ ide o doklady, ktoré údajne majú preukazovať vykonanie prác, zápis na č. l. 66 je vyhotovený
na hlavičkovom papieri žalovaného, na konci je podpis za VSE ekologický podnik, ktorý je nečitateľný

bez uvedenia funkcie, mena, priezviska. V tomto zápise sú uvedené aj položky, na ktorých nevykonával
práce žalobca. Rovnako tak položka zberač A šachta 26 až 52 nesedí s údajmi, na ktoré sa odvoláva
žalovaný, keďže tam bolo uvedené šachty 26 - 47. Tento zápis nepotvrdzuje, že v danom čase, kedy
žalobca odovzdával stavbu, tieto šachty neboli čisté. Tento zápis len potvrdzuje, že uvedené šachty boli
čisté aj ku dňu 23.04.2013. Zároveň pokiaľ ide o zistené dôkazy preukázanie prepravy (vyúčtovanie

pohonných hmôt za fabiu, citroen jumper), dátumy a vzdialenosti sú prepisované, pokiaľ ide o záznam
o prevádzke citroenu jumper, dátum je podľa názoru žalobcu prepísaný na 23.04.2013. Napriek tomu
žalobca uvádza, že pri fabii uvádzal žalovaný šesť dní a vyúčtovali tri dni, avšak v zázname sú uvádzané
dva dni, na základe skutočnosti ktorej má žalobca za to, že tieto doklady sú vyfabrikované, pričom
poukázal aj na prednes žalovaného, ktorý sám na pojednávaní uviedol, že v danom dni tam zástupca bol

vykonať kontrolu. Žalobca spochybnil vykonanie týchto prác a s poukazom na predložené fotografie, je
zrejmé, že šachty boli uzavreté, nemá vedomosť o tom, že by sa v danom čase nejaké práce vykonávali
a žalovaný toto nepreukázal ani inými dokladmi. Žalobca má za to, že ak by žalovaný podal samostatnú
žalobu, takáto žaloba by musela byť kvalifikovaná ako neodôvodnená. Zároveň poukázal na to, že
uvedené práce si žalovaný vyfakturoval až po uplynutí jedného roka. Dovtedy žalobca nemal vedomosť

o žalovaným tvrdených okolnostiach. V zmysle zmluvy sa fakturácie mali vykonávať v krátkej lehote,
asi do jedného mesiaca. Aj toto potvrdzuje stanovisko žalobcu, že sa jedná o fiktívnu pohľadávku.
Pokiaľ žalovaný tvrdil, že vyzýval žalobcu na odstránenie vád, takéto tvrdenie je zavádzajúce, keďže
na odstránenie vád vyzýval ešte pred odovzdaním stavby v októbri. Stavba bola odovzdaná v novembri
a od tohto času žalovaný nevyzval na odstránenie prípadných vád. Preto je žalobca toho názoru, že

postup žalovaného je špekulatívny, pohľadávku nepreukázal, pričom jeho postup v rámci tohto konania
pokladá za obštrukčný. Podľa vedomostí žalobcu, boli podané návrhy na konkurzy, má vedomosť o tom,
že žalovanú spoločnosť preveruje Národná kriminálna agentúra a je zverejnených množstvo súdnych
konaní, kde žalovaný je na strane žalovaného. V súvislosti s posledným vyjadrením, kde žalovaný
uviedol schému objednávateľa a ďalších subdodávateľov, z uvedeného je zrejmé, že žalobca práce

vykonal, medzitým si na to nahadzovali marže iné spoločnosti a žalobca, ktorý jediný tie práce vykonal
ako jediný zo subdodávateľov, sa musí domáhať vyplatenia zádržného súdnou cestou. Preto postoj
zo strany žalovaného považuje za postup v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, ktorý
nepožíva právnu ochranu. Akékoľvek ďalšie tvrdenia, ktorými žalovaný argumentuje v tomto vyjadrení,
považuje za irelevantné, ktorými sa žalovaný snaží zastierať svoju zodpovednosť. Zdôraznil, že ak

žalovaný tvrdí, že odovzdanie a prevzatie sa nevzťahuje na protokol LVS, je pravdou, že v zmluve nie
je uvedený názov dokumentu, ale v zmluve je uvedená právna skutočnosť, a to je prevzatie stavby LVS
bez vád a nedorobkov. Túto právnu skutočnosť žalobca preukázal predloženým protokolom. Akékoľvek
iné domnienky sú nad rámec právneho vzťahu, ktorý je predmetom tohto konania. Zároveň spochybnil,že údajné vady, za ktoré si účtuje žalovaný pohľadávku, sú vady v právnom zmysle a nedorobky v
právnom zmysle. Napokon, aj právny zástupca žalovaného na pojednávaní konanom dňa 14.11.2017
sám uviedol, že sa jednalo o drobný nedostatok. Žalobca trvá na tom, že vady neexistovali, čo potvrdil

zápis LVS a prípadné drobné nedostatky po odovzdaní stavby nemôžu byť pričítané na ťarchu žalobcu,
alenaťarchutretíchosôb,ktorékanalizáciupožívali.Zuvedenéhodôvodužiada,abysúdžalobevyhovel
a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť náhradu trov konania.

11. Titulom záverečnej reči na pojednávaní konanom dňa 25.04.2019 žalovaný uviedol, že žalovaný

za rozhodujúce v tejto veci považuje vyhodnotenie skutočnosti, ktorý z predložených protokolov je
aplikovateľný v tejto právnej veci, zastáva názor, že je to protokol vydaný medzi žalobcom a žalovaným.
Všetky materiálne aj formálne dôvody, prečo tomu je tak, boli uvedené v poslednom písomnom podaní.
K otázke deklarácie finančného plnenia, žalovaný uvádza, že jeho nárok bol dôkazmi osvedčovaný nad
rámec toho, čo stanovovala platná zmluva. Táto stanovuje, že žalovaný v pozícii objednávateľa je v
prípade omeškania žalobcu v pozícii zhotoviteľa, oprávnený vadu odstrániť sám, alebo prostredníctvom

tretej osoby na náklad zhotoviteľa a podstatné je, že nie je viazaný cenami, sadzbami uvedenými v
zmluve. Ak bola osvedčená existencia vady, bolo osvedčené jej odstránenie, demonštrácia peňažných
nákladov žalovaného bola nad rámec toho, čo stanovovala zmluva, a to predovšetkým preto, že bol to
žalobca, ktorý bol v omeškaní so splnením svojej povinnosti. Na základe uvedeného žalovaný trvá na
názore, že nárok žalobcu nie je dôvodný a žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať náhrado

trov konania.

12. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov založených v
spise a zistil nasledovný skutkový stav:

13. Žalovaný ako objednávateľ na jednej strane a žalobca ako zhotoviteľ na strane druhej uzatvorili
dňa 16.06.2011 zmluvu o dielo č. XXXX/XXXXXX/F.XXXX/XXX, na základe ktorej sa žalobca zaviazal
vykonať stavebné práce na stavebných objektoch určených v článku 2 zmluvy (ďalej len „zmluva č. 1").
Lehota na realizáciu diela bola stanovená so začiatkom dňa 27.06.2011 a dokončením dňa 30.10.2011,
ktoré bolo dodatkom č. 1 upravené na deň 15.11.2012.

14. V článku 1 bod 1 zmluvy č. 1 sa uvádza, že dňa 1.10.2010 bola medzi Liptovskou vodárenskou
spoločnosťou, a.s. ako objednávateľom a Združením kanalizácia a ČOV Važec ako zhotoviteľom
uzavretá zmluva o dielo, ktorej predmetom je realizácia diela „Kanalizácia a ČOV Važec" ďalej iba
(„Podmienky Zmluvy o dielo, časť 2"). Členom združenia kanalizácia a ČOV Važec je aj spoločnosť

VODOHOSPODÁRSKESTAVBY-ekologickýpodnik,a.s.SpoločnosťVODOHOSPODÁRSKESTAVBY
- ekologický podnik, a.s. ako objednávateľ uzatvorila so spoločnosťou Eiffage Construction Slovenská
republika, s.r.o. ako zhotoviteľom Zmluvu o dielo na časť stavby Kanalizácia a ČOV Važec (ďalej len
„Važec - Eiffage").

15. Podľa bodu 2 článku 1 zmluvy č. 1, zmluvné strany sa dohodli, že všetky ich vzájomné vzťahy, ktoré
nie sú upravené v tejto Zmluve, spravujú sa ustanoveniami Podmienok Zmluvy o dielo, časť 2, a tiež
požiadavkami, podmienkami a príkazmi investora, t.j. Liptovskou vodárenskou spoločnosťou, a.s.

16.Podľačlánku4 bod1ods.iiizmluvyč.1,zkaždejsumyzahrnutejzhotoviteľom vofaktúrevystavenej

podľa tejto zmluvy, objednávateľ zadrží zádržné zodpovedajúce 10% vyúčtovanej sumy bez DPH.
Zádržnébudeslúžiťakobezúročnázábezpeka.Zádržnébudevyplatenézhotoviteľovinasledovne:-prvá
polovica (50%) zádržného bude zhotoviteľovi vyplatená v lehote 105 dní odo dňa odovzdania a prevzatia
časti stavby Važec - Eiffage (čl. 1 ods. 1 zmluvy) bez vád a nedorobkov Liptovskou vodárenskou
spoločnosťou, a.s., a to vrátane povrchových úprav.

17. Žalobca vystavil žalovanému za vykonané práce na stavbe: „Kanalizácia a ČOV Važec" (Stoka A,
prípojky) za mesiac 08/2011, dňa 05.09.2011 faktúru č. 11/3/373 SNV na sumu 32.547,38 Eur s DPH
(27.122,82 Eur bez DPH), so splatnosťou dňa 18.12.2011. Súčasťou faktúry bol aj podrobný výkaz prác
za obdobie august 2011, rozdelený na práce na STOKA A a PRÍPOJKY.

18. Podľa článku IV. bod 21 Podmienok zmluvy o dielo, časť 2, zmluvné strany sa dohodli, že
objednávateľ je oprávnený uspokojiť si jednostranným zápočtom zo zádržného náklady, ktoré mu
vzniknú z vád diela a zmluvných pokút spôsobených zhotoviteľom, náhradu škody, dodatočnénáklady a straty objednávateľa plynúce z nedodržania lehoty výstavby zhotoviteľom, náklady vzniknuté
objednávateľovi v dôsledku odstúpenia od tejto zmluvy z dôvodov na strane zhotoviteľa.

19. Podľa článku IX. bod 3 Podmienok zmluvy o dielo, časť 2, objednávateľ v oznámení vád popíše
vadu a určí zhotoviteľovi primeranú lehotu na odstránenie vady. Ak lehotu neurčí, zhotoviteľ je povinný
odstrániť vadu najneskôr do 14 dní od doručenia oznámenia objednávateľa. Ak zhotoviteľ neodstráni
niektorú z vád uvedených v oznámení vád v určenej lehote, objednávateľ je oprávnený odstrániť vadu
sám alebo prostredníctvom tretej osoby na náklady zhotoviteľa, pričom nie je viazaný cenami alebo

sadzbami uvedenými v tejto zmluve. Objednávateľove právo udelenia zmluvnej pokuty za neodstránenie
vád zhotoviteľom tým nie sú dotknuté.

20. Podľa prvej vety článku XI. bod 6 Podmienok zmluvy o dielo, časť 2, zmluvná pokuta za omeškanie
a odstránenie vád počas trvania zmluvy v termíne určenom objednávateľom je 200 Eur jednotlivo za
každú vadu a za každý deň omeškania až do dňa, kedy budú vady odstránené.

21. Listom č. 1630-69/2012 zo dňa 16.10.2012, žalovaný vyzval žalobcu na vyčistenie všetkých
kanalizačných šácht pred finálnym odovzdaním, s nástupom na čistenie odo dňa 22.10.2012 a
ukončením do dňa 26.10.2012. Súčasne žalobcu upozornil, že ak na uvedené práce nenastúpi,
vzniknuté náklady na čistenie si bude nárokovať u žalobcu.

22. Listom č. 1630-70/2012 zo dňa 16.10.2012, žalovaný požiadal žalobcu o zrealizovanie opevnenia
brehu potoka v obci Važec, ktoré bolo narušené činnosťou žalobcu pri výstavbe kanalizácie, v lehote
do 31.10.2012.

23. Žalovaný a žalobca spísali dňa 27.11.2012 zápis o odovzdaní a prevzatí diela, v ktorom uviedli súpis
drobných vád a nedorobkov zrejmých pri odovzdaní a prevzatí diela, pričom išlo o vyčistenie šácht a
v jednom prípade o úpravu obsypu a svahu toku. Strany sporu sa dohodli, že uvedené závady budú
odstránené najneskôr do 19.04.2013 s písomným oznámením.

24. Žalovaný uzatvoril dňa 23.04.2013 s obchodnou spoločnosťou Vodohospodárske stavby ekologický
podnik, a.s. protokol o odstránení vady diela, v ktorom žalovaný uviedol, že na základe Zápisu o
odovzdaní a prevzatí diela (dokončenej časti) zo dňa 27.11.2012 vykonal odstránenie drobných vád a
nedorobkov zrejmých pri odovzdaní a preberaní podľa súpisu. Pričom súd zistil, že tento protokol sa líši
od zápisu o odovzdaní a prevzatí diela uzatvorenom medzi žalobcom a žalovaným v tom, že navyše sú

v protokole uvedené i položky, ktoré neboli žalovaným (voči žalobcovi) vytýkané ako vady a nedorobky,
ide o položky zberač A8, š117; zberač A9, š125; zberač B12-2-2 od š319a po š321; zberač B12-2-1,
š318,312,316 a zberač A, š48-52.

25. Žalovaný vystavil žalobcovi dňa 08.04.2014 faktúru č. 1600502928, na sumu 6.386,02 Eur, so

splatnosťou dňa 08.05.2014, ktorou fakturoval žalobcovi náklady na odstránenie vád a nedorobkov
uvedených v odovzdávacom protokole na stavbe „Kanalizácia a ČOV Važec", ktoré žalobca neodstránil
v stanovenom termíne. Súčasťou faktúry bol krycí list rozpočtu, rozpočet a rekapitulácia rozpočtu.

26. Žalovaný vystavil žalobcovi dňa 08.04.2014 faktúru č. 1600502929, na sumu 4.800 Eur, so

splatnosťou dňa 08.05.2014, ktorou fakturoval žalobcovi zmluvnú pokutu za omeškanie s odstránením
vád uvedených v odovzdávacom a preberacom protokole na stavbe „Kanalizácia a ČOV Važec".
Súčasne uviedol, že ide o 6 vád, s počtom dní omeškania 4 a zmluvnou pokutou vo výške 200 Eur za
vadu a deň.

27. Žalovaný listom č. 1630-30/2014 zo dňa 31.03.2014 žalobcovi oznámil, že nakoľko žalobca
nevykonal odstránenie vád a nedorobkov v lehote do 19.04.2013, žalovaný sám odstránil vady a
nedorobky, pričom náklady na ich odstránenie predstavovali 6.387,02 Eur s DPH. Žalovaný uviedol,
že vady a nedorobky boli pracovníkmi žalovaného odstránené dňa 23.04.2013, čo predstavuje nárok
žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 4.800 Eur. Na základe uvedeného žalovaný vyčíslil

nárok žalobcu na zádržné vo výške 163,15 Eur (11.350,17 Eur - 6.387,02 Eur - 4.800 Eur = 163,15 Eur).

28. Listom zo dňa 11.04.2014, žalovaný oznámil žalobcovi započítanie vzájomných pohľadávok a
záväzkov s jednostranným právnym úkonom v súlade s § 358-364 Obchodného zákonníka a s § 580-581Občianskeho zákonníka ku dňu 08.04.2014, podľa ktorého pohľadávka žalovaného voči žalobcovi činí
11.187,02 Eur a pohľadávka žalobcu voči žalovanému činí 11.187,02 Eur. Odoslanie predmetného listu
žalovaný preukázal podacím lístkom.

29.Listomzodňa17.04.2014žalobcavrátilžalovanémufaktúruč.1600502928afaktúruč.1600502929,
nakoľko tieto považuje za neopodstatnené, v žiadnej časti ich neuznal a žiadal o ich stornovanie. List
bol žalovaným prevzatý dňa 22.04.2014 o čom svedčí doručenka Slovenskej pošty, a.s.

30. Listom zo dňa 17.04.2014 žalobca oznámil žalovanému, že pohľadávky, ktoré si žalovaný uplatnil a
započítal sú neodpostatnené, nevznikli, v žiadnej časti ich neuznal a so započítaním nesúhlasí. Súčasne
požiadal žalovaného o úhradu pohľadávok žalobcu, ktoré žalovanému vystavil. List bol žalovaným
prevzatý dňa 22.04.2014, o čom svedčí doručenka Slovenskej pošty, a.s.

31. Žalovaný listom zo dňa 07.05.2014 opätovne zaslal žalobcovi faktúru č. 1600502928, faktúru č.

1600502929 a oznámenie o započítaní pohľadávok a záväzkov a požiadal žalobcu o zohľadnenie týchto
skutočností vo účtovníctve žalobcu.

32. Žalobca listom zo dňa 15.05.2014 opätovne oznámil žalovanému, že faktúry považuje za
neopodstatnené, v žiadnej časti ich neuznal a žiadal o ich stornovanie. Ohľadom započítania zotrval na

svojich tvrdeniach uvedených v liste zo dňa 17.04.2014.

33. Liptovská vodárenská spoločnosť, a.s. ako objednávateľ a preberajúci na jednej strane a Združenie
kanalizácia a ČOV Važec ako zhotoviteľ a odovzdávajúci na strane druhej, vykonali dňa 27.11.2012
Zápis o odovzdaní a prevzatí stavby, ktorého súčasťou bola príloha č. 1 - Súpis ojedinelých drobných

nedostatkov a vád zrejmých pri odovzdávaní a prevzatí, ktoré sa podľa vyjadrenia žalobcu, netýkajú prác
vykonávaných žalobcom (ale týkajú sa iných subjektov zúčastnených na prácach na stavbe) s určením
lehoty na oznámenie vád dňom 27.11.2012 a určením lehoty na odstránenie vád do dňa 26.11.2013.
Podľa uvedeného zápisu, tohto žalobca nebol prítomný. Podľa prílohy č. 1 bolo potrebné odstrániť
závady najneskôr do 31.05.2012.

34. Podľa ustanovenia § 1 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný
zákonník"), právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré
otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich
nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa

zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
35. Podľa ustanovenia § 580 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky,
ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z
účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli
pohľadávky spôsobilé na započítanie.

36. Podľa ustanovenia § 364 Obchodného zákonníka, na základe dohody strán možno započítať
akékoľvek vzájomné pohľadávky.
37. Podľa ustanovenia § 358 Obchodného zákonníka, na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré
možno uplatniť na súde. Započítaniu však nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, ale premlčanie nastalo
až po dobe, keď sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie.

38. Podľa ustanovenia § 359 Obchodného zákonníka, proti splatnej pohľadávke nemožno započítať
nesplatnú pohľadávku, ibaže ide o pohľadávku voči dlžníkovi, ktorý nie je schopný plniť svoje peňažné
záväzky.
39. Podľa ustanovenia § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ
vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

40. Podľa ustanovenia § 536 ods. 2 Obchodného zákonníka, dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci,
pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo
úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie,
montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.

41. Podľa ustanovenia § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný zhotoviteľovi
zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto
dohodnutá alebo určiteľná a zmluva je napriek tomu platná (§ 536 ods. 3), je objednávateľ povinnýzaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných
obchodných podmienok.
42. Podľa ustanovenia § 554 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka, zhotoviteľ splní svoju povinnosť

vykonať dielo jeho riadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom
mieste, inak v mieste ustanovenom týmto zákonom.
43. Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a
včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne
iným spôsobom.

44. Podľa ustanovenia § 369 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením
peňažnéhozáväzkualebojehočasti,vznikáveriteľovi,ktorýsisplnilsvojezákonnéazmluvnépovinnosti,
právopožadovaťznezaplatenejsumyúrokyzomeškaniavovýškedohodnutejvzmluve,atobezpotreby
osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky
z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
45. Podľa ustanovenia § 1 ods. 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z., namiesto úrokov z omeškania

podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá
sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného
kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov
z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania.

46. Podľa ustanovenia § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť v sčasti, súd konanie v tejto časti
zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
47. Podľa ustanovenia § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z
vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k
späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

48. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi sporovými stranami došlo k platnému
uzatvoreniu zmluvy o dielo č. XXXX/XXXXXX/F.XXXX/XXX zo dňa 16.06.2011, v zmysle ktorej žalobca
vykonal pre žalovaného stavebné práce v rámci projektu „Kanalizácia a ČOV Važec" (stoka A + prípojky),
za ktoré vystavil žalovanému faktúru č. 11/3/373 SNV zo dňa 05.09.2011, splatnú dňa 18.12.2011
vo výške 27.122,82 Eur bez DPH. Tieto skutočnosti neboli medzi stranami sporné. Medzi stranami

nebolo sporné ani to, že žalovaný oprávnene v súlade s ustanovením článku 4 bod 1 odsek iii zmluvy
o dielo, v rozhodnom období zadržal nárok žalobcu na zaplatenie zádržného zodpovedajúceho 10%
vyúčtovanej sumy bez DPH, z ktorých prvú polovicu zádržného (žalovaný nárok) bol povinný zaplatiť
žalobcovi v lehote do 105 dní odo dňa odovzdania a prevzatia časti stavby bez vád a nedorobkov
Liptovskou vodárenskou spoločnosťou, a.s. Zo zhodného skutkového tvrdenia strán sporu vyplynulo,

že žalovaný nepopiera vznik nároku žalobcu na zaplatenie prvej polovice zádržného vo výške 1.356,14
Eur, avšak tento nárok žalobcu si mal započítať s nákladmi na odstránenie vád a nedorobkov (faktúra
č. 1600502928) a zmluvnou pokutou (faktúra č.1600502929), ktorú si u žalovaného uplatnil z dôvodu
omeškania s odstránením vád. Táto skutočnosť bola medzi stranami sporná.

49. Ako prejudiciálnou sa súd zaoberal otázkou započítania vzájomných pohľadávok a to vo väzbe na
skutočnosť, že žalovaný nárok žalobcu nepoprel a je potrebné posúdiť platnosť a účinnosť započítania
vykonaného zo strany žalovaného voči žalobcovi. V zmysle ustanovenia § 580 Občianskeho zákonníka
započítanie je spôsobom zániku navzájom sa kryjúcich pohľadávok veriteľa a dlžníka. Zánik nastáva
okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie a boli splnené všetky podmienky

na to potrebné. Podmienkou započítania je, že ide o dva záväzky medzi tými istými subjektmi,
keď je veriteľ jednej pohľadávky súčasne dlžníkom druhej pohľadávky, a dlžník naopak (vzájomnosť
pohľadávok). Plnenie musí byť rovnakého druhu a pohľadávky musia byť spôsobilé na započítanie.
Pritom k započítaniu nedochádza automaticky, len čo sa pohľadávky stretli. Vyžaduje sa na to právny
úkon niektorého z účastníkov záväzkového právneho vzťahu. Musí ísť o prejav adresovaný druhému

účastníkovi, z ktorého je zrejmé, ktorá pohľadávka a v akom rozsahu sa uplatňuje na započítanie
proti pohľadávke veriteľa. Na započítanie, ako jednostranný právny úkon, sa nevyžaduje súhlas
druhého účastníka, pretože ho možno vykonať aj proti jeho vôli. Započítací prejav možno uplatniť
po tom, keď sa pohľadávky stretli, a to od okamihu splatnosti pohľadávky, ktorá sa stala splatnou
ako posledná. Vtedy dôjde k zániku pohľadávok v dôsledku započítania, a to v rozsahu, a akom sa

navzájom kryjú. Jednostranné započítanie pohľadávok žalovaným zo dňa 08.04.2014 je vzhľadom k
uvedenému neplatné z dôvodu, že faktúry vystavené žalovaným č. 1600502928 a 1600502929 ešte
neboli v čase započítania splatné (splatnosť nastala dňa 08.05.2014), t.j. v zmysle ustanovenia § 580
Občianskeho zákonníka neboli spôsobilé na započítanie (nie je možné jednostranne započítať splatnéa nesplatné pohľadávky). Nakoľko započítanie pohľadávok zo dňa 08.04.2014 nebolo platné a žalovaný
iným spôsobom žalovanú sumu 1.356,14 Eur vyplývajúcu z faktúry č. 11/3/373 SNV vystavenej dňa
05.09.2011 nerozporoval, súd dospel k záveru, že žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie sumy 1.356,14

Eur ako prvej polovice zádržného z faktúry č. 11/3/373 SNV vystavenej dňa 05.09.2011 v súlade s čl.
4 bod 1. odsek iii. predmetnej zmluvy o dielo. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že údaj o splatnosti na faktúre
mal len formálny význam spojený s vystavením faktúry ako daňového dokladu, ostáva bez priamej
súvislosti dôvod, prečo dátum splatnosti vôbec žalovaný uvádzal, ak bol presvedčený, že zmluva o
dielo žiadnu splatnosť v tomto prípade nestanovovala, keďže sa jednalo o splatnosť nároku, ktorý už

predtým opomenula povinná strana splniť. Súd má za to, že sám žalovaný určil splatnosť faktúr na deň
08.05.2014, tak ako to vyplýva z predložených faktúr, pričom svojim tvrdením o formálnom význame
dátumu splatnosti faktúry, žalovaný len dotvára skutkový stav procesnej obrany bez opory v zákone a
zmluve. Ak by aj súd prijal tvrdenie žalovaného, že na faktúre vôbec nemusela byť uvedená jej splatnosť
(položka ktorá nie je povinnou náležitosťou faktúry v zmysle zákona), potom splatnosť faktúry nastáva
buď dňom, na ktorom sa strany dohodli alebo ak k žiadne dohode nedošlo (pričom súd ustanovenie čl. IV.

bod 21. Podmienok Zmluvy o dielo, časť 2, nepovažuje za dohodu o splatnosti faktúry názoru ktorého bol
koniec koncov i sám žalovaný, ktorý určil splatnosť faktúry), okamihom, keď žalovaný vyzve žalobcu na
zaplatenie svojho nároku (čo splnené nebolo). Na základe uvedeného, nárok, ktorý si žalovaný započítal
oproti nároku žalobcu na zádržné, žalovaný nebol oprávnený jednostranne započítať kedykoľvek po
momente kapitalizácie nákladov a sankcie, z dôvodu absencie výzvy na zaplatenie ako i z dôvodu

neuplynutia splatnosti faktúry, inak povedané, žalovaný bol oprávnený započítať si tvrdený nárok po
splatnosti faktúr, ak žalobcu na ich úhradu vyzval a žalobca záväzok neuhradil, najskôr dňom uplynutia
splatnosti faktúr (okami stretu záväzkov). Keďže v danom prípade nešlo o započítanie vzájomnou
dohodou strán, ale jednostranným započítaním pohľadávok žalovaným, nebolo možné započítať voči
splatnej pohľadávke žalobcu doposiaľ nesplatnú pohľadávku žalovaného, preto je takýto právny úkon

žalovanéhoneplatnýažalovanýjepovinnýzaplatiťžalobcovinárokuplatnenýžalobouvovýške1.356,14
Eur.

50. Vzhľadom k tomu, že žalovaný do dnešného dňa predmetné zádržné žalobcovi nezaplatil, dostal sa
do omeškania s plnením svojho zmluvného záväzku. Súd preto žalobcovi priznal právo na zaplatenie

úroku z omeškania v zákonnej výške 8,75 % ročne zo sumy 1.356,14 Eur v súlade § 1 ods. 1
nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z. (účinného od 01.02.2013 do 31.12.2014), a to od požadovaného
dňa 13.03.2013 do zaplatenia (dátum ktorý žalobca odvodil od okamihu, kedy bolo dielo odovzdané
Liptovskej vodárenskej spoločnosti, a.s. (skutočnosť ktorú ani žalovaný nenamietal). Vo zvyšnej časti
žaloby(častiúrokuzomeškania)súdkonaniezdôvodučiastočnéhospäťvzatiažalobcuzastavilvzmysle

§ 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku.

51. Nakoľko súd vykonaným dokazovaním zistil, že jednostranné započítanie pohľadávok žalovaným
zo dňa 08.04.2014 je neplatné a žalovaný inak nerozporoval nárok žalobcu uplatnený žalobou, sa súd
ďalej tvrdeniami žalovaného v rámci procesnej obrany podrobnejšie nezaoberal, avšak nad rámec

uvedeného, považuje za dôležité zdôrazniť, že zo zápisu o odovzdaní a prevzatí predmetnej stavby
zo strany preberajúcej spoločnosti - Liptovská vodárenská spoločnosť, a.s., s dátumom ukončenia
preberacieho konania dňa 27.11.2012, nijak nevyplýva, že by dielo vykonané žalobcom na predmetnom
projekte malo vady, na ktoré sa žalovaný vo svojich vyjadrenia odvoláva. V prílohe č. 1 tohto zápisu
je podrobne uvedený súpis vád a nedorobkov predmetného projektu, pričom z neho nevyplýva, že by

dielo vykonané žalobcom (na stoke A a prípojkách) malo vady, na ktoré žalovaný poukázal v zápise
o odovzdaní a prevzatí diela medzi žalobcom a žalovaným zo dňa 27.11.2012 (drobné nedorobky a
vady zrejmé pri odovzdaní a prevzatí - nevyčistenie šácht). Okrem toho v zmysle zápisu o odovzdaní a
prevzatí predmetnej stavby zo strany preberajúcej spoločnosti - Liptovská vodárenská spoločnosť, a.s.
sa zhotoviteľ (Združenie kanalizácia a ČOV Važec) zaviazal odstrániť vady a nedorobky najneskôr do

31.05.2013 (podľa prílohy č. 1). Na základe uvedených skutočností žalovaný nebol oprávnený odstrániť
vady diela vlastnými pracovníkmi už dňa 23.04.2013 a následne požadovať zaplatenie nákladov na
odstránenie vád faktúrou č. 1600502928 zo dňa 08.04.2014, splatnou dňa 08.05.2014, vo výške
6.387,02 Eur a zaplatenie zmluvnej pokuty podľa čl. XI. ods. 6 prvá veta podmienok zmluvy o dielo, časť
2, v celkovej výške 4.800 Eur (6 vád diela x 4 dni omeškania x 200,- eur za každú vadu a každý deň

omeškania), vyúčtovanej faktúrou č. 1600502929 zo dňa 08.04.2014, splatnou dňa 08.05.2014. Navyše
v prospech žalobcu svedčí skutočnosť, že žalobca vykonal dielo v požadovanej kvalite, nadväzujúc na
skúšky tesnosti, ktoré boli potvrdené Liptovskou vodárenskou spoločnosťou, a.s. z dôvodu ktorého je
preto javí nárok tvrdený žalovaným ako nepreukázaný.52. Vzhľadom k povahe sporu, je súd toho názoru, že tento nemusí dať odpoveď na všetky otázky
nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam (otázka započítania),

prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do
všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá
odpovedať na každú námietku alebo argument, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre
rozhodnutie vo veci.
53. Vychádzajúc z vyššie uvedeného právneho a skutkového stavu, súd rozhodol tak ako je uvedené

vo výrokovej časti tohto rozsudku. v nadväznosti na

54. Záverom súd dodáva, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa
všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani právo
na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, tzn. aby sa rozhodlo v súlade s jej
požiadavkami a ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazom

súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov.
55. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu
trovkonaniapodľapomerujejúspechuvoveci.Akmalastranavoveciúspechlenčiastočný,súdnáhradu
trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

56. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania
rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

57. O trovách konania tak súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. Civilného sporového

poriadku a ustanovenia § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku ).