Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 29, 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 13CoE/173/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7710214007
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Vanca
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7710214007.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Vancu a z členov senátu
JUDr.DrahomíryBrixiovejaJUDr.GabrielyVarhalíkovejvexekučnejvecioprávneného:Unionzdravotná
poisťovňa, a.s., IČO: 36 284 831, Karadžičova 10, Bratislava proti povinnému: T. X., B.. X.X.XXXX, X.
X. B. C. Č.. XXX, vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Ing. Štefanom Hrebíkom, Dukelských hrdinov
6, Malacky o vymoženie 160,44 eura s prísl. a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu

Okresného súdu Michalovce zo dňa 28.6.2019, č. k. 21Er/482/2010-15, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o zastavení exekúcie.

Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Michalovce (ďalej len „súd prvej inštancie“) uznesením zo dňa 28.6.2019, č. k.

21Er/482/2010-15 (ďalej len „uznesenie“) zastavil exekúciu a súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Štefanovi
Hrebíkovi priznal trovy exekúcie vo výške 68,65 eura, na ktorých úhradu zaviazal oprávneného v lehote
15 dní od doručenia uznesenia.

2. V odôvodnení uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že podaním doručeným súdu dňa 9.5.2018
súdny exekútor požiadal o zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z.z.

o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), nakoľko po vykonanom
šetrení majetkových pomerov povinného dospel k záveru, že jeho majetok nestačí ani na úhradu trov
exekúcie, pričom nie je ani reálny predpoklad, že povinný nejaký exekučne postihnuteľný majetok
nadobudne. Súd citoval § 57 ods. 1 písm. h), § 58 ods. 1 Exekučného poriadku a po oboznámení sa
s podaným návrhom a exekučným spisom mal dôvodnosť návrhu za preukázanú. Počas celej doby
výkonu exekúcie sa nepodarilo vymôcť pohľadávku ani čiastočne, nakoľko povinný po uvedenú dobu

nemal ani nenadobudol žiadne finančné prostriedky na svojom účte v banke, ani nepoberal žiadne
exekučne postihnuteľné príjmy, nie je vlastníkom motorového vozidla ani žiadnej nehnuteľnosti, resp.
hnuteľných vecí, z ktorých predajom by výťažok presahoval náklady dražby, rovnako nemá voči nikomu
žiadnu pohľadávku. Súd prvej inštancie mal s poukazom na vyššie uvedené okolnosti za preukázané,
že v danom prípade je naplnený predpoklad § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, preto zastavil
exekúciu z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súdnemu exekútorovi

priznal v zmysle § 14 a nasl. vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov
(ďalej len „vyhláška“) trovy exekúcie vo výške 68,65 eura. Na ich náhradu zaviazal oprávneného podľa
§ 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku, v zmysle ktorého ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že
majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

3. Proti výroku uznesenia súdu prvej inštancie o zastavení exekúcie podal v zákonnej lehote odvolanie

oprávnený, ktorý navrhol, aby odvolací súd uznesenie v napadnutom výroku zmenil tak, že návrhsúdneho exekútora na zastavenie exekúcie zamietne alebo napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. Oprávnený v odvolaní uviedol, že u tvrdenej nemajetnosti je treba vychádzať z charakteru
nemajetnosti ako stavu prechodného. V tejto súvislosti poukázal na znenie uznesenia Krajského
súdu Trenčín, sp. zn. 2CoE/218/2016, podľa ktorého aj keď zákon nevyžaduje pre rozhodnutie o
zastavení exekúcie súhlas oprávneného, je potrebné na jeho vôľu prihliadať, keďže oprávnený je tou
stranou v exekučnom konaní, ktorá exekúciu navrhuje, a teda má právo požadovať, aby sa v exekúcii

pokračovalo, pokiaľ sa nepreukázali objektívne dôvody na zastavenie exekúcie. Oprávnený mal za to,
že v danom prípade povinný je fyzická osoba v produktívnom veku (50 rokov), čo svedčí v prospech
argumentu a reálneho predpokladu, že povinný v budúcnosti nadobudne majetok, či už prostredníctvom
výkonu zamestnania, podnikateľskej činnosti alebo na základe inej právnej skutočnosti. Oprávnený
bol názoru, že pravdepodobne ani súdny exekútor ani súd nezistili majetkové pomery povinného
dôkladne. Povinný môže vlastniť hnuteľné veci, ktorých speňažením by mohlo prísť k uspokojeniu

pohľadávky oprávneného, pričom túto skutočnosť nie je možné zistiť vykonaním lustrácií. Oprávnený
poukázal na skutočnosť, že súdny exekútor dostatočne nepreskúmal, či povinný nie je vlastníkom
majetkových práv (napr. práv na plnenie z poistných zmlúv), ktoré možno postihnúť vykonaním exekúcie.
Zároveň oprávnený podotkol, že v prípade, ak by bola predmetná exekúcia zastavená, hrozí, že
právo oprávneného na zaplatenie pohľadávky vymáhanej v tomto exekučnom konaní bude premlčané,

čím sa zmarí úspešné vymáhanie predmetnej pohľadávky. Oprávnený ďalej podotkol, že pohľadávka
predstavuje neuhradené poistné. Vykonávanie verejného zdravotného poistenia je činnosť vo verejnom
záujme,priktorejsahospodárisverejnýmiprostriedkami.Pretooprávnenýpovažovalzadôležité,abypri
dobrovoľnom nesplnení povinnosti platiteľmi poistného sa obzvlášť dôsledne postupovalo pri vymáhaní
týchto nedoplatkov.

5. Súdny exekútor vo vyjadrení zo dňa 19.9.2019 k odvolaniu oprávneného uviedol, že sa nestotožňuje
s právnou argumentáciou oprávneného. V predmetnej veci bola vylustrovaná negatívna majetková
podstata, ktorá je podporená aj výpisom v Centrálneho registra exekúcií. Z vykonanej lustrácie
majetkovej podstaty povinného je možné konštatovať jeho nemajetnosť, pričom ďalšie vedenie

exekučného konania by bolo zbytočné a v rozpore so zásadou hospodárnosti. Mal za to, že pre
rozhodovanie súdu o zastavení exekučného konania pre nedostatok majetku povinného nie je
rozhodujúca skutočnosť, že povinný v budúcnosti môže nadobudnúť majetok podliehajúci exekúcií, lebo
pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Zároveň poukázal na rozhodnutia
Krajských súdov v Nitre, Žiline a Banskej Bystrici a dodal, že rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie

pre nemajetnosť nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci pre začatie exekučného konania o
novom návrhu na vykonanie exekúcie medzi tými istými účastníkmi na podklade toho istého exekučného
titulu.

6.Krajskýsúdakosúdodvolací(§34zákonač.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok/ďalejlen„C.s.p./)

po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380
ods. 1 C.s.p. ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle
§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario. Po preskúmaní uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie
oprávneného nie je dôvodné.

7. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak,
exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca
2017.

8. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona

sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

9. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie namietanej nemajetnosti povinného ako dôvodu
pre zastavenie exekúcie.

10. Odvolací súd z obsahu spisu súdu prvej inštancie, sp. zn. 21Er/482/2010 zistil, že predmetné
exekučné konanie sa začalo dňa 12.10.2010, kedy bol u súdneho exekútora podaný návrh na
vykonanie exekúcie. Exekučným titulom je výkaz nedoplatkov č. XXXXXXXXXX vydaný oprávnenýmdňa 10.2.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 28.2.2010. Súd prvej inštancie vydal
súdnemu exekútorovi dňa 29.10.2010 poverenie na výkon exekúcie.

11. Súdny exekútor podal dňa 9.5.2018 súdu prvej inštancie podnet na zastavenie exekučného konania
podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko lustráciou majetkovej podstaty povinného
nebol zistený žiadny majetok. Zároveň si uplatnil náhradu trov exekúcie. Vzhľadom na uvedené súd
rozhodol napadnutým uznesením.

12. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

13. V citovanom ustanovení je zakotvený princíp ochrany povinného spočívajúci v povinnosti súdu
zastaviť exekúciu, ak priebeh výkonu rozhodnutia ukazuje, že výťažok, ktorý možno v exekúcii
dosiahnuť, nepostačí ani na úhradu trov exekúcie. Tento princíp je v zjavnom rozpore s právom

oprávneného na vymoženie pohľadávky, ktorá mu bola priznaná právoplatným a vykonateľným
exekučnýmtitulom,pretojekjehovyužitiupotrebnépristupovaťsnáležitouopatrnosťou.Jepritomvecou
súdneho exekútora preskúmať v exekučnom konaní majetkové pomery povinného, tieto vyhodnotiť
a na základe takto zisteného skutkového stavu prípadne podať podnet na zastavenie exekúcie pre
nemajetnosť povinného. Konštatovanie nemajetnosti povinného v exekučnom konaní musí byť pritom

vždy založené na objektívnych zisteniach a relevantných dôkazoch.

14. Účelom exekučného konania je vykonať exekúciu a k zániku povinnosti plniť dlh nedochádza,
ak je plnenie nemožné zo subjektívnych dôvodov na strane povinného, vrátane jeho insolventnosti.
Pokiaľ súdny exekútor súčinnosťou so všetkými príslušnými inštitúciami zistí, že majetok povinného

nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie, môže súdny exekútor podať na súd podnet na zastavenie
exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.

15. Z pripojeného exekútorského spisu, zn. EX 2089/2010 vyplýva, že súdny exekútor v rámci exekúcie
vykonal šetrenie majetku povinného lustráciou v peňažných ústavoch Slovenskej republiky, Sociálnej

poisťovni,katastrinehnuteľností,OkresnomriaditeľstvePolicajnéhozboruzaúčelomzisteniavlastníctva
povinného, na základe ktorého konštatoval jeho nemajetnosť. Odvolací súd sa so závermi súdneho
exekútora ohľadne nemajetnosti povinného stotožňuje.

16. Úvahy o budúcom možnom zlepšení majetkových pomerov povinného, ktoré navyše ani nie sú

podložené žiadnymi relevantnými zisteniami, sú pre rozhodnutie v danej veci bez právneho významu
a nezakladajú dôvod pre nerešpektovanie ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.
Rozhodujúca je skutočnosť, že majetok povinného v súčasnosti nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Exekučný poriadok ani nedáva podklad pre právny záver o povinnosti súdneho exekútora počas
nešpecifikovaného obdobia vyčkávať na prípadné zlepšenie majetkových pomerov povinného.

17. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie postupoval
správne, ak exekúciu proti povinnému zastavil. Odvolanie oprávneného je preto v tomto smere
nedôvodné.

18. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

19. Z týchto dôvodov odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia a výrok o

zastavení exekúcie potvrdil. Výrok uznesenia, ktorým súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu trov
exekúcie, nebol odvolaním napadnutý a nadobudol právoplatnosť.

20. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s
§ 255 ods. 1 C.s.p. tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený

nemal v tomto konaní úspech a povinnému preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli.

21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2
posledná veta C.s.p.).Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) /§ 428 C.s.p./.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).