Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, December 13, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/412/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114201548
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Szombathová-Poláková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4114201548.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej
a členiek senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a JUDr. Kataríny Marčekovej, v právnej veci žalobcu:
EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, v konaní zastúpený
Advokátska kancelária TOMÁŠ KUŠNÍR s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava proti žalovaným: 1.
Z. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XXX, D., zast. Mgr. Peter Mesároš, advokát, so sídlom Bottova 34,

Nitra, 2. O. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom O. XX, D., o zaplatenie 5.408,64 eura s príslušenstvom, o
odvolaniach žalovaných v 1. a 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 26. októbra 2016
č. k. 14C/32/2016-176 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku a vo výroku o
trovách konania p o t v r d z u j e .

Žalobcovi vo vzťahu k žalovaným v 1. a 2. rade priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania

v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovanej v prvom rade a žalovanému v druhom
rade uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 5.408,64 eura spolu s úrokom
z omeškania vo výške 3,28 eura a úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 5.408,64 eura
od 11. 05. 2011 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi súd priznal plnú
náhradu trov konania. Posledným výrokom rozhodnutia súd prvej inštancie zrušil uznesenie Okresného

súdu Nitra č. k. 14C/32/2016-46 zo dňa 05. 02. 2016. Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil
ustanoveniami § 2 písm. a/, b/, § 4 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, §
52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995
Z. z. Uviedol, že žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 22. 01. 2014 domáhal, aby súd zaviazal
žalovaných v 1. a 2. rade na zaplatenie sumy 5.408,64 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške
3,28 eura a úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 5.408,64 eura od 11. 05. 2011 do
zaplatenia. V žalobe uviedol, že postupca a žalovaní v 1. a 2. rade uzatvorili dňa 31. 01. 2007 zmluvu

č. 233529052. Na základe uvedenej zmluvy Slovenská sporiteľňa, a. s. poskytla žalovaným v 1. a 2.
rade peňažné prostriedky. Zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa podstatné náležitosti zmluvy o úvere
podľa § 497 až § 507 Obchodného zákonníka a zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.
Pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky predstavovala sumu 8.071,21 eura,
ktorá pozostávala z istiny 7.584,01 eura, riadneho úroku 0 eur, úroku z omeškania 487,20 eura v súlade
s prílohou k zmluve o postúpení. Sumu 487,20 eura predstavujúcu úrok z omeškania si žalobca v tomto

konaní neuplatňuje. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje splátky úveru splatné od 10. 02. 2011 do 10.
01. 2017 v počte 72 a celkovej výške 5.408,64 eura. Splátky pôvodne splatné od 20. 05.
2011 do 10. 01. 2017 sa stali splatnými dňa 10. 05. 2011, kedy žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosťúveru. Súd na základe vykonaného dokazovania a po zhodnotení jeho výsledkov dospel k záveru, že
pokiaľ ide o právny vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanými, predmetná zmluva o
úvere je síce absolútnym obchodom, avšak keďže žalovaní vystupujú ako spotrebitelia, má zmluva

aj spotrebiteľský charakter, a preto na ňu platia všeobecné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách
uvedené v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj zákona č. 258/2001 Z. z. Je nepochybné, že bola
uzatvorená Zmluva o splátkovom úvere medzi právnym predchodcom žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.
s. a žalovanými ako dlžníkmi, pričom predmetom bolo poskytnutie sumy 4.979,09 eura, ktorú mali splatiť
mesačnými splátkami po 75,12 eura. Je nesporné, že žalovaní sa dostali do omeškania so splácaním,

čo vyplýva aj z platobnej histórie, podľa ktorej poslednú splátku zaplatili dňa 07. 07. 2008. Dňa 24.
03. 2011 došlo k postúpeniu predmetnej pohľadávky na žalobcu vo výške 8.071,21 eura, ktorá suma
pozostávala z istiny 7.584,01 eura a úroku z omeškania vo výške 487,20 eura, ktorú si však žalobca
neuplatňuje. Aj z úverovej histórie vyplýva, že celkovo uhradili žalovaní na úvere sumu 742,26 eura, z
ktorých úhrad bola suma 601,97 eura započítaná na istinu, na poplatky suma 49,79 eura a na úrok z
omeškania suma 90,50 eura. Poplatky za správu účtu a za upomienky predstavovali sumu 142,05 eura,

zmluvný úrok je v celkovej výške 3.064,84 eura. Preto potom istina predstavuje sumu 4.979,09 eura
+ 142,08 eura + 3.064,84 eura - 601,97 eura = 7.584,01 eura. Žalobca si však v konaní uplatňuje len
zaplatenie splátok splatných od 10. 02. 2011 do 10. 01. 2017 (celkovej splatnosti úveru) v počte 72 a v
celkovej výške 5.408,64 eura, to znamená, že žiada sumu nižšiu ako mu bola postúpená bankou. Tieto
splátky sa stali splatnými dňa 10. 05. 2011, kedy bola vyhlásená mimoriadna splatnosť. S poukazom na

uvedené, súd dospel k záveru, že žalobca má nárok na zaplatenie uvedených splátok v sume 5.408,64
eura, na ktorú sumu potom zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade. Žalobca ďalej žiadal zaviazať žalovaných
na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 3,28 eura, ktorá suma predstavuje úrok z omeškania za
3 splátky splatné od 11. 02. 2011 do 10. 05. 2011 a ďalej úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo
sumy 5.408,64 eura od 11. 05. 2011 (vyhlásenia mimoriadnej splatnosti) do zaplatenia. Je nesporné, že

žalovaní sa dostali do omeškania, preto ich súd zaviazal na zaplatenie úroku z omeškania v požadovanej
výške, ktorá je v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády č.
87/1995 Z. z. Prvotné námietky žalovaných uvádzané v odpore, že ani jeden nemal tento dlh platiť, lebo
ho podľa ústnej dohody mal prevziať druhý z manželov, súd považoval za irelevantné, nakoľko medzi
bývalými manželmi - dlžníkmi neexistuje žiadna písomná dohoda o vyporiadaní BSM, a preto aj dlhy

ako pasíva vzniknuté v rámci BSM sú povinní hradiť každý v rovnakom pomere. Čo sa týka námietky
právneho zástupcu žalovanej v 1. rade, že zmluvu o úvere považuje v zmysle § 39 Obč. zákonníka
za neplatnú a to v spojení s § 53 a § 54 Obč. zákonníka, kedy dohoda o voľbe práva je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou, a to bez ohľadu na argumentáciu žalobcu, podľa ktorej sa má jednať o absolútny
obchod, aj túto námietku považoval za nedôvodnú. Je nesporné, že v zmluve o splátkovom úvere je

uvedené, že je uzatvorená podľa Obchodného zákonníka a že ich vzájomné vzťahy sa budú spravovať
podľa príslušných ustanovení Obch. zákonníka, avšak toto dojednanie ešte nespôsobuje neplatnosť
zmluvy podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Predmetná zmluva o úvere, napriek tomu, že je absolútnym
obchodom, je zároveň aj spotrebiteľskou zmluvou, keďže žalovaní vystupujú ako spotrebitelia a po jej
preskúmaní súd zistil, že táto obsahuje všetky podstatné náležitosti, ktoré sú uvádzané v ust. § 4 ods. 1,

2 zákona č. 258/2001 Z. z. Zmluva preto bola uzavretá riadne v zmysle ustanovení tohto zákona a len
samotné konštatovanie, že sa má riadiť aj ust. Obchodného zákonníka neznamená, že došlo k nejakému
porušeniu práv spotrebiteľov. Naopak, boli to práve žalovaní, ktorí ako dlžníci zo zmluvy o úvere si
prestali plniť svoje povinnosti splácať predmetný úver, pričom im zo strany banky bola poskytnutá nimi
požadovaná suma úveru, ktorá takmer celá zostala neuhradená. Žalovaní síce v rámci svojich vyjadrení

žiadali o možnosť splácať predmetný dlh v splátkach po 20 eur, tomuto návrhu súd však nevyhovel,
nakoľko požadovaná výška splátok je veľmi nízka v porovnaní s celkovou výškou dlhu. Aj keby súd určil
ich splátky vyššie, napr. 200 eur mesačne, vzhľadom na zadlženosť žalovaných by aj tak nedošlo k
riadnemu splácaniu dlhu, keďže nie je v ich schopnostiach platiť vyššie splátky. O trovách konania súd
rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi súd priznal plnú náhradu trov konania, nakoľko bol v

konaní plne úspešný. Súd uznesením Okresného súdu Nitra č. k. 14C/32/2016-46 zo dňa 05. 02. 2016
zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade na zaplatenie súdneho poplatku za odpor vo výške 324 eur. Keďže
žalovaní sú spotrebitelia a títo sú oslobodení od platenia súdnych poplatkov, súd zrušil toto uznesenie
s poukazom na § 12 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch (ak súd vydá nesprávne
rozhodnutie o poplatkovej povinnosti, takéto rozhodnutie zmení alebo zruší aj bez návrhu).

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, v jeho vyhovujúcom výroku, podala v zákonom stanovenej
lehote odvolanie žalovaná v 1. rade, domáhajúc sa ním jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, resp. jeho zmeny tak, že súd podanú žalobu zamietne.Vytkla súdu prvej inštancie, že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Poukázalanaustanovenie§39Občianskehozákonníkaanato,žetotozákonnéustanovenienepripúšťa
vysloviť neplatnosť výlučne časti právneho úkonu, ale neplatnosť právneho úkonu postihuje právny

úkon ako celok, a to bez výnimky. Má za to, že uzatvorená spotrebiteľská zmluva je absolútne
neplatná s poukazom na ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka v spojení s § 53 ods. 1, § 54
ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Skutočnosť, že dohoda o voľbe práva je v rozpore s ustanoveniami
Občianskeho zákonníka, ako aj Zákona o ochrane spotrebiteľa, je nespochybniteľná, nakoľko takúto
možnosť voľby práva v prípade, ak je jednou zo zmluvných strán spotrebiteľ, zákon nepripúšťa. Takáto

dohoda o voľbe práva je v zmysle ustálenej súdnej praxe neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

3. Rozsudok súdu prvej inštancie, v jeho vyhovujúcom výroku, napadol podaným odvolaním aj
žalovaný v 2. rade, a to pokiaľ ide o splatnosť priznanej sumy s príslušenstvom, keď uviedol, že nie je
v jeho možnostiach vyplatiť v súdom stanovenej lehote tak vysokú čiastku jednorazovo, pričom žiadal
rozhodnúť o plnení v splátkach, v maximálnej výške 50 eur mesačne.

4. Žalovaný v 2. rade v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovanej v 1. rade uviedol, že s podaným
odvolaním žalovanej v 1. rade v plnom rozsahu súhlasí.

5. Žalobca v písomnom vyjadrení k podaným odvolaniam žalovaných v 1. a 2. rade uviedol, že súd

prvej inštancie na danú vec aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka, ako i ustanovenia zákona č.
258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ktoré boli v prospech spotrebiteľa, a teda odvolacie dôvody
žalovanej v 1. rade sú neopodstatnené. Aj keď sa žalobca odvolával v zmluve na ustanovenia týkajúce
sa absolútneho obchodu, okresný súd ich neakceptoval a zároveň dodal, že uvedenie týchto ustanovení
nespôsobuje neplatnosť zmluvy. Okresný súd sa nestotožnil s názorom žalobcu a neposúdil právny

vzťah ako obchodnoprávny, a teda je názor žalovanej v 1. rade v celom rozsahu nedôvodný, zo žiadnych
platných zákonných ustanovení nevyplýva, že dojednanie týkajúce sa aplikácie Obchodného zákonníka
spôsobuje neplatnosť zmluvy podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Okresný súd aplikoval na daný právny
vzťah ustanovenia Zákona o spotrebiteľských úveroch a vyhodnotil, že uvedená zmluva obsahuje všetky
vyžadovanénáležitosti,atedabolauzatvorenáriadneaplatne.Kodvolaniužalovanéhov2.radeuviedol,

že tento neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by spochybnili jeho nárok a navrhovaná splátka
žalovaným v 2. rade je neprimeraná k dlžnej sume. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny potvrdil.

6. Žalovaná v 1. rade v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu k podanému odvolaniu uviedla, že

sa nemožno stotožniť s konštatovaním žalobcu, že dojednanie o voľbe práva nespôsobuje neplatnosť
právneho úkonu v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, pričom poukázala na ustálenú
rozhodovaciu prax súdov. Má jednoznačne za to, že dohoda o voľbe práva, ktorým sa mal riadiť zmluvný
vzťah, spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu, nakoľko takáto dohoda je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou.

7. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi podaných odvolaní
žalovaných v 1. a 2. rade (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho
pojednávania a po prejednaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom
vyhovujúcom výroku, ako i v súvisiacom výroku o náhrade trov konania je potrebné podľa § 387 ods.

1 CSP ako vecne správny potvrdiť.

8. Žalobca dňa 22. 01. 2014 doručil súdu prvej inštancie žalobu, ktorou sa domáhal, aby súd zaviazal
žalovaných v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť mu sumu 5.408,64 eura spolu s úrokom z
omeškania za obdobie od 11. 02. 2011 do 10. 05. 2011 vo výške 3,28 eura, úrokom z omeškania vo

výške 9% zo sumy 5.408,64 eura od 11. 05. 2011 do zaplatenia a trovami konania. Z odôvodnenia
žaloby vyplýva, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 24. 03. 2011 medzi postupcom
Slovenská sporiteľňa a. s. a žalobcom ako postupníkom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku
voči žalovaným. Postupca a žalovaní v 1. a 2. rade uzatvorili dňa 31. 01. 2007 Zmluvu č. 233529052,
na základe ktorej Slovenská sporiteľňa a. s. poskytla žalovaným v 1. a 2. rade peňažné prostriedky.

Pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia predstavovala sumu 8.071,21 eura, ktorá pozostávala z istiny
7.584,01 eura, riadneho úroku 0 eur, úroku z omeškania 487,20 eura a ostatného príslušenstva 0 eur.
Sumu 487,20 eura predstavujúcu úrok z omeškania si žalobca v tomto konaní neuplatňuje. Žalobca si
v tomto konaní uplatňuje splátky úveru splatné od 10. 02. 2011 do 10. 01. 2017 v pošte 72 a celkovejvýške 5.408,64 eura. Splátky pôvodne splatné od 20. 05. 2011 do 10. 01. 2017 sa stali splatnými dňa
10. 05. 2011 kedy žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru.

9. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

10. Podľa § 379 CSP odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak
a/ od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý

b/ ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov
c/ určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

11. Podľa § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

12. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.

Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,
ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania (okrem prípadov
uvedenýchvustanovení§379CSP),takajdôvodmipodanéhoodvolania.Odvolateľvpodanomodvolaní
fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti

odvolacieho súdu.

13. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a z takto
zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil.
S poukazom na uvedené dôvody, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom

vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdil, v zmysle vyššie
citovaného ustanovenia § 387 ods. 1 CSP.

14. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní
danej veci sa zaoberal len námietkami žalovaných uvedenými v podaných odvolaniach. S ohľadom

na obsah podaného odvolania žalovanej v 1. rade, ktorá namietala, že dohoda o voľbe práva je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá spôsobuje absolútnu neplatnosť celého právneho úkonu -
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, odvolací súd
udáva, že súd prvej inštancie sa s takto prezentovanou námietkou žalovanej v 1. rade vysporiadal
v napadnutom rozhodnutí správne, keď skonštatoval, že dojednanie o voľbe Občianskeho zákonníka

nespôsobuje neplatnosť zmluvy podľa § 39 Občianskeho zákonníka ako celku. K uvedenému odvolací
súd udáva, že záver okresného súdu, že ide o spotrebiteľskú zmluvu je správny. V danom zmluvnom
vzťahu vystupovali žalovaní v 1. a 2. rade ako fyzické osoby - spotrebitelia, ktorí si úver brali za iným
účelom ako na výkon povolania, zamestnania či podnikania a právny predchodca žalobcu vystupoval v
danom zmluvnom vzťahu ako dodávateľ, ktorý konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti.

Na správnosti záveru súdu prvej inštancie, že strany uzatvorili spotrebiteľskú zmluvu, nemá vplyv, že
účastníci sa v zmluve dohodli v zmysle § 262 Obchodného zákonníka, že ich vzájomné právne vzťahy
sa budú spravovať Obchodným zákonníkom, keďže spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho
zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne

vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Je totižto náležité a plne v súlade s princípmi ochrany
spotrebiteľa, že v prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov súkromného práva je dôvodné
aplikovať právnu úpravu o občianskych právach, a nie podnikateľské právo. Zmluvné dojednanie o

voľbe práva (Obchodného zákonníka) na daný vzťah (spotrebiteľský) je síce neprijateľnou zmluvnou
podmienkou, a teda neplatné, keďže nezohľadňuje postavenie žalovaných ako spotrebiteľov a sledujúce
účel obísť ustanovenia Zákona na ochranu spotrebiteľa, avšak ako také nespôsobuje neplatnosť celej
zmluvy o úvere v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka tak, ako nesprávne konštatovala
žalovaná v 1. rade. Uvedené znamená to, že i v prípade, ak by súd nevyhodnotil zmluvnú podmienku

o voľbe obchodného práva za neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, musel by v
zmysle zákonného príkazu § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka posudzovať vzťahy medzi stranami
podľa ustanovenia Občianskeho zákonníka, čo i súd prvej inštancie správne urobil. Teda, správne
posúdil vzťah medzi stranami sporu ako vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, aplikujúc naň príslušnéustanovenia Občianskeho zákonníka a zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, bez ohľadu
na akúkoľvek dohodu o voľbe práva v uzavretej zmluve, ktorá však pre svoju neplatnosť nespôsobuje
neplatnosť celého zmluvného vzťahu. S ohľadom na uvedené, bola potom jediná odvolacia námietka

žalovanej v 1. rade v celom rozsahu nedôvodná.

15. Z hľadiska žalovaným v 2. rade namietanej splatnosti dlžnej sumy s príslušenstvom, keď tento
v podanom odvolaní žiadal, aby bolo plnenie určené v splátkach v maximálnej výške 50 eur, odvolací
súd udáva, že i žalovaným v 2. rade podané odvolanie nepovažoval za dôvodné. Odvolací súd bol toho

názoru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti zročnosti dlžnej sumy je vecne správne, pričom
mal za to, že určenie žalovaným v 2. rade požadovaných splátok 50 eur mesačne nie je dôvodné
jednak s poukazom na skutočnosť, že by tak došlo k neúmernému zásahu do práv žalobcu, od ktorého
podľa názoru odvolacieho súdu nemožno spravodlivo požadovať, aby strpel taký zásah do jeho práva
na zaplatenie priznanej sumy, ktorý je neúmerný z hľadiska celkovej dĺžky splácania dlhu v splátkach,
s ohľadom na výšku dlžnej sumy. Potom takáto požiadavka žalovaného v 2. rade na plnenie dlhu v

mesačných splátkach po 50 eur, vzhľadom na výšku dlhu žalovaných a celkovú dobu jeho splatenia
spolu s príslušenstvom, nie je primeraná, keď je logické, že súdom určená lehota nesmie byť taká, ktorá
by svojou dĺžkou poprela samotný účel civilného sporového konania a v konečnom dôsledku neviedla
k odstráneniu právnej neistoty. Potom i žalovaným v 2. rade podané odvolanie nemožno považovať za
dôvodné.

16. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom
výroku a vo výroku o trovách konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

17. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP

a v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
plnom rozsahu, pričom o výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným
rozhodnutím vydaným súdnym úradníkom.

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).