Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 14, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/236/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7713211177
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7713211177.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobkyne V. K., G.. XX.XX.XXXX, K. B. Č.. XX, proti žalovanému
Rapid life životná poisťovňa, a. s., so sídlom v Košiciach, Garbiarska 2, IČO: 31 690 904, zastúpeného
Advokátskou kanceláriou JUDr. Daniel Blyšťan, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Užhorodská 21, adresa
na doručovanie Rastislavova 68, Košice, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovaného
proti uzneseniu č.k. 8C/153/2013-133 z 26.02.2015 Okresného súdu Michalovce

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa uznesením odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu
Košice sp. zn. 3C/915/2012 zo dňa 19.1.2012 na čas do právoplatného skončenia tohto konania.

Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že žalobkyňa sa vo veci samej domáha zrušenia rozhodcovského

rozsudku Arbitrážneho súdu Košice z dôvodu, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe
neplatnej rozhodcovskej doložky. S ohľadom na vyššie uvedený dôvod žaloby žiadala o odklad
vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku v zmysle § 40 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z.. Súd prvého
stupňa konštatoval, že právoplatný a vykonateľný rozhodcovský rozsudok je exekučným titulom
spôsobilým na vymáhanie plnení v ňom priznaných žalovanému. Vzhľadom na skutočnosti a dôvody
uvádzané v žalobnom návrhu súd dospel k záveru, že tento návrh je dôvodný. Žalobkyňa podala

žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku v zákonnej 30 dňovej lehote od doručenia rozhodcovského
rozsudku a v návrhu uviedla viacero zákonných dôvodov, na základe ktorých môže dôjsť k zrušeniu
rozhodcovského rozsudku, preto mal súd za to, že sú splnené predpoklady povolenia odkladu
vykonateľnosti daného rozhodcovského rozsudku.

Uznesenie napadol včas podaným odvolaním žalovaný z dôvodov podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a/,
b/ c/, d/, e/ a f/ O.s.p. a navrhol zrušiť napadnuté uznesenie a vrátiť vec súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania uviedol, že napadnuté rozhodnutie považuje za nezákonné,
neoprávnene a hrubo zasahujúce do jeho práv priznaných právoplatným rozhodnutím. Rozhodcovský
rozsudok, ktorý je predmetom žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, má charakter právoplatného
rozhodnutia súdu. Keďže ide o právoplatné rozhodnutie, ktorému predchádzalo rozhodcovské konanie,

i všeobecný súd by mal túto okolnosť brať na vedomie, a preto povolenie odkladu vykonateľnosti by
sa malo opierať len o naozaj výnimočné, a v tom ktorom prípade existujúce skutkové okolnosti, ktoré
musia byť v odôvodnení presne uvedené. V prípade povolenia odkladu vykonateľnosti rozhodcovského
rozsudku sa prelamujú účinky právoplatného rozhodcovského rozsudku ešte pred rozhodnutím vo veci
samej, preto by k odkladu vykonateľnosti malo dôjsť v celkom výnimočných a odôvodnených prípadoch
a po dôkladnom preskúmaní všetkých okolností, na základe ktorých sa odklad povoľuje. Pri posúdení

odkladu vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku je potrebné vychádzať z účelu tohto inštitútu, ktorý
právna teória zaraďuje medzi zabezpečovacie prostriedky v civilnom procese, z povahy ktorých vyplýva,že majú byť nariadené na odvrátenie závažnej ujmy hroziacej účastníkovi konania (odkaz na JUDr.
Mazák, J.:Zabezpečovacie prostriedky v civilnom procese Iura Edition, 1997). Súd prvého stupňa dospel
k nesprávnemu záveru o existencii okolností odôvodňujúcich odklad vykonateľnosti rozhodcovského

rozsudku, jeho rozhodnutie je preto predčasné, vychádza z hypotetických a ničím nepodložených
skutočností. Výkon, resp. možnosť podania návrhu na vykonanie právoplatného exekučného titulu
žalobkyňou, nemôže byť bez ďalšieho predpokladom odôvodňujúcim hrozbu závažnej ujmy žalobkyne.
Predpokladom odkladu vykonateľnosti musí byť hrozba závažnej ujmy, ktorá musí byť aj reálna. V
danom prípade žalobkyni žiadna reálna ujma nehrozí. Aj v prípade začatia exekučného konania

Exekučný poriadok zakotvuje inštitúty procesnej obrany povinného (napr. námietky proti exekúcii, odklad
exekúcie), ktoré môže žalobkyňa využiť na ochranu svojich práv a záujmov. Nepovolením odkladu
vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku tak nehrozí žalobkyni žiadna bezprostredná ujma. Ak by
aj došlo k výkonu exekúcie (na základe právoplatného rozhodnutia), žalovaný v tom nevidí žiadnu
nenapraviteľnú ujmu. Súčasne namietal absenciu dôvodov na zrušenie rozhodcovského rozsudku ako
predpokladu úspechu žalobkyne v tomto konaní. Navyše odôvodnenie napadnutého uznesenia nie

je v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 167 ods. 2 O.s.p. a § 169 O.s.p., pretože
uznesenie by malo obsahovať odôvodnenie, ktoré presvedčivo, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, prečo
súd rozhodol ako rozhodol, a akými úvahami sa riadil. Zmena, či odklad vykonateľnosti musí byť preto
riadne zdôvodnená. Rozhodnutie o povolení odkladu vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku musí
mať zákonný podklad, musí byť dostatočne skutkovo aj právne odôvodnené, musí jasne a zrozumiteľne

dávať odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany.
Súčasne poukázal na judikatúru Ústavného súdu SR. Podľa žalovaného napadnuté uznesenie je
nezákonným zásahom do jeho právoplatne priznaných práv.

Žalobkyňa zostala v odvolacom konaní nečinná.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania ( § 214 ods. 2 O.s.p.) prejednal odvolanie v rozsahu
vyplývajúcom z § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, preto
napadnuté uznesenie podľa § 219 ods. 1,2 O.s.p. potvrdil ako vecne správne.

Podľa ust. § 40 ods. 3 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v platnom znení, ak podá
účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok
zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť
rozhodcovského rozsudku odložiť.

Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že v prípade, ak podá účastník rozhodcovského
konania žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku na príslušnom všeobecnom súde, napadnutý
rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný a zruší sa až vydaním nového rozhodnutia v konaní pred
príslušným súdom. Zákon v odôvodnených prípadoch na návrh účastníka rozhodcovského konania,

adresovaný príslušnému súdu, rozhodujúcemu o žalobe na zrušenie rozhodcovského rozsudku,
poskytuje oprávnenie odložiť vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku. Posúdenie podmienok odkladu
vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku je však na úvahe súdu, keďže zákon bližšie nešpecifikuje
podmienky rozhodné pre posúdenie dôvodnosti odkladu vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku,
pričom táto úvaha musí byť riadne odôvodnená tak, aby rozhodnutie nebolo arbitrárne.

Vprejednávanejveciodvolacísúddospelkzáveru,žesúsplnenépodmienkyvzmyslevyššiecitovaného
zákonného ustanovenia pre povolenie odkladu vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku.

Odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku je dôvodný vzhľadom na možnú exekúciu na základe

exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku, ktorého zrušenie je predmetom tohto konania a z
toho vyplývajúcu hrozbu reálnej ujmy na majetku žalobkyne. Povolením odkladu vykonateľnosti
rozhodcovského rozsudku je možné predísť nepriaznivým následkom núteného výkonu rozhodnutia v
majetkovej sfére žalobkyne. Zároveň boli splnené obe zákonné podmienky pre rozhodnutie o takomto
návrhu, t.j. podanie žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku v lehote 30 dní od jeho doručenia a

podanie návrhu na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku účastníkom konania.

Vzhľadom na dôvody, pre ktoré sa žalobkyňa domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku -
rozhodcovská doložka obsiahnutá vo formulárovej zmluve je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ateda je neplatná, v dôsledku čoho absentuje právomoc rozhodcovského súdu vydať rozhodcovský
rozsudok, je v záujme stability právnych vzťahov, ako aj v záujme predídenia možnej ujme, ktorá
by mohla žalobkyni vzniknúť v dôsledku realizácie právoplatného rozhodcovského rozsudku, odložiť

vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku.

Odvolací súd pri tejto úvahe vychádza zo svojej doterajšej rozhodovacej činnosti, ako aj z rozhodovacej
činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a konštatuje, že tieto dôvody žaloby svedčia o tom, že
napadnutý rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený a že výkonom tohto rozhodcovského rozsudku v

prípade jeho následného zrušenia plnenie by nebolo spätne vymožiteľné.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov sú odvolacie námietky žalovaného nedôvodné a nespôsobilé
privodiť zmenu napadnutého rozhodnutia.

Odvolací súd na záver dodáva, že v konaní vo veci samej je sporná samotná otázka platnosti

rozhodcovskej doložky, v dôsledku čoho je spochybnená otázka právomoci rozhodcovského súdu
vydať rozhodcovský rozsudok, preto až do rozhodnutia súdu o tejto otázke (či bola daná právomoc
rozhodcovského súdu pre vydanie predmetného rozhodcovského rozsudku) je dôvodné prípadnú
exekúciu nevykonávať, čo možno zabezpečiť len odkladom jeho vykonateľnosti.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie v zmysle ust. § 219 ods. 1
O.s.p. potvrdil ako vecne správne.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení účinnom
od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.