Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 25, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/69/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7713204857
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Matyiová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7713204857.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudkýň

JUDr. Jarmily Čabaiovej a JUDr. Jarmily Maximovej v spore žalobcu J. J. s.r.o., so sídlom S., H., M.
XXX/X, R. republika, IČ: 26429705, proti žalovanému W. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX, za účasti
občianskeho združenia A. L. M., IČO: 42 362 962, zast. JUDr. Patrikom Podhorským, advokátom,
so sídlom Bratislava, Zámocká 36, o zaplatenie 161,- € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku
8C/184/2013-102 zo 4.11.2016 Okresného súdu Michalovce

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Stranám sporu n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

L., n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“) rozsudkom žalobu zamietol, žalovanému náhradu trov konania
nepriznal a občianskemu združeniu A. L. M. O., A. námestie 7, S., IČO: 42 362 962 priznal plnú náhradu
trov konania.

2. Rozhodol tak o žalobe na uplatnenie pohľadávky v zmysle čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho

parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu (ďalej len Nariadenie), ktorým sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia
zmenkovej sumy vo výške 161,- €, zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 186 ,- € od
29.1.2010 do 21.7.2011, zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 176 ,- € od 22.7.2011 do
15.1.2012, zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 161 ,- € od 16.1.2012 do zaplatenia,
úroku zo zmenkovej sumy vo výške 6 % ročne zo sumy 186 ,- € od 14.4.2010 do 21.7.2011, úroku zo
zmenkovej sumy vo výške 6 % ročne zo sumy 176 ,- € od 22.7.2011 do 15.1.2012, úroku zo zmenkovej

sumy vo výške 6 % ročne zo sumy 161 ,- € od 16.1.2012 do zaplatenia, zmenkovej odmeny vo výške
0,62 €, a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv
zo zmenky, ktorú vystavil žalovaný 24.7.2009 na zmenkovú sumu 186,- €, pričom sa zaviazal aj k úhrade
zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 29.1.2010.

3. O žalobe rozhodol súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 22.12.2014 tak, že žalobu zamietol,
žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi (občianskemu združeniu A. nepriznal náhradu trov konania.

4. Predmetný rozsudok napadol odvolaním žalobca a zároveň podaním zo dňa 21.12.2015 (t.j. v
priebehu odvolacieho konania) zobral čiastočne späť návrh v rozsahu 0,19 % denne z uplatneného
zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne.5. O odvolaní rozhodol Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací uznesením zo dňa 29.7.2016 sp.
zn. 11Co/268/2015 tak, že pripustil späťvzatie žaloby o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19

% denne, zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v tejto časti a konanie v tejto časti
zastavil. V prevyšujúcej časti súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie.

6. V intenciách zrušujúceho uznesenia súd prvej inštancie riadiac sa právnym názorom odvolacieho

súdu opätovne posudzoval nárok uplatnený žalobcom a posudzoval (ne)platnosť dohody obsiahnutej
v čl. 14 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru z hľadiska jej (ne)súladu s § 4 ods. 6 zákona č.
258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, teda či táto dohoda rešpektuje obmedzenie vyplývajúce z
vyššie citovaného zákonného ustanovenia.

7. Po vykonaní dokazovania mal súd prvej inštancie z bodu 14 Všeobecných podmienok poskytnutia

úveru, ktoré sú súčasťou Zmluvy o úvere č. 901700090 uzavretej 7.9.2009 preukázané, že žalovaný
na zabezpečenie svojho peňažného záväzku z tejto zmluvy vystavil zmenku, v ktorej nebola vyplnená
zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Zo skutočnosti, že zmenka predložená
žalobcom bola vystavená 24.7.2009, že na zmenke je v pravom hornom rohu uvedené číslo zmluvy
901700030, a že na rube zmenky je uvedená ako postupca obchodná spoločnosť M., s.r.o., mal

preukázané, že sa v danom prípade jedná o zmenku, ktorú vystavil žalovaný pri uzavretí predmetnej
zmluvy o úvere na zabezpečenie svojich peňažných záväzkov z tejto zmluvy. Konštatoval, že dohoda
o vyplnení zmenky nachádzajúca sa v bode 14 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru k zmluve
o úvere neobsahuje žiadne obmedzenie veriteľa pri vyplňovaní zmenky v zmysle § 4 ods. 6 zákona č.
258/2001 Z. z. a umožňuje veriteľovi vyplniť zmenkovú sumu vo výške, ktorá bude pozostávať zo sumy

všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky.
Takáto dohoda o vyplnení zmenky je preto v rozpore s ustanovením § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z.
a pre tento rozpor so zákonom je neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka a z neplatnej dohody nie
je možné priznať žalobou uplatnené zmenkové nároky. Z uvedených dôvodov súd žalobu zamietol.

8. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa ust. § 365 ods.
1 písm. d/ CSP, ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP a ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP a navrhol rozsudok
zmeniť tak, že súd žalobe na uplatnenie pohľadávky v celom rozsahu vyhovie a prizná mu náhradu
trov odvolacieho konania. Namietal, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie listinami, pričom strany
sporu takéto dokazovanie nenavrhli. Súd mal vychádzať len zo skutočností tvrdených účastníkmi a

vykonať len dôkazy navrhnuté stranami sporu. Žalobca predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch
platnú zmenku, voči forme a obsahu ktorej zo strany žalovaného neboli vznesené žiadne námietky,
a preto neexistovala okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov nevyhnutných pre
rozhodnutie vo veci. Neboli splnené podmienky pre vykonanie iných dôkazov než navrhnutých stranami
sporu v zmysle ust. § 120 ods. 1 O.s.p. V prejednávanej veci súd mal rozhodnúť o práve na úhradu

zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky. Predpokladom vydania rozsudku bolo
výlučne predloženie originálu zmenky. Žalovaný mohol vzniesť námietky voči zmenke na základe článku
5 ods. 3 a ods. 6 Nariadenia, ak tak však neurobil, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté
vzhľadom na uplatnenie koncentračnej zásady v zmysle Nariadenia. Súd sám nemôže vznášať voči
zmenke námietky za žalovaného. Súd z vlastnej iniciatívy vykonal dokazovanie, preukazujúce charakter

žalovaného ako spotrebiteľa, pričom žalovaný sa tejto obrany žiadnym spôsobom nedomáhal, uplatnenú
pohľadávku nerozporoval a svojím konaním ju prakticky uznal. Súd teda dospel k rozhodnutiu na
základeaplikácienesprávnychprávnychpredpisov,akoajnesprávnejinterpretáciepríslušnýchprávnych
predpisovaprávaEurópskejúnie.Poukázalďalejnato,žejemajiteľomzmenkynazákladeindosamentu
a nie je účastníkom akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu. Zmenka je pritom platná, je samostatným

abstraktným záväzkom, neakcesorickej povahy, preto ju nie je možné podmieňovať inými okolnosťami
než sú na zmenke uvedené. Súd prvej inštancie sa pritom aplikáciou zákona 191/1950 Sb. nezaoberal,
hoci predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový vzťah. Súd ignoroval ust. § 17 cit.
zák., v zmysle ktorého žalovaný vo všeobecnosti nie je oprávnený vznášať tzv. kauzálne námietky voči
majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. Keďže tak nemôže

urobiť sám žalovaný, tým menej tak môže urobiť súd. Pokiaľ aj žalovaný vznesie námietky, je na ňom,
aby ich oprávnenosť preukázal. Dôkazné bremeno teda spočíva na žalovanom a nie je možné ho
preniesť na žalobcu. Nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že dohoda o vypĺňacom práve blanko
zmenky by mala predstavovať neprijateľnú zmluvnú podmienku pri poskytovaní spotrebných (správnespotrebiteľských - poznámka odvolacieho súdu) úverov. Samotný zákon o spotrebiteľských úveroch
č. 258/2001 Z.z. pripúšťal, aby na zabezpečenie nárokov zo spotrebiteľského úveru bola vystavená
zmenka. Limitovaná bola len výška zabezpečenia vo vzťahu k aktuálnej výške dlhu v čase jej vyplnenia.

Zákon zároveň nelimitoval použitie iba istého druhu zmeniek, a teda prípustné sú akékoľvek zmenky,
akékoľvek doložky a zároveň aj blanko zmenky s úpravou vyplnenia zmenky v dohode o vyplňovacom
práve. Z uvedeného je zrejmé, že dohoda o vyplňovacom práve nemohla byť neplatná a nemohla
byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou ani v prostredí spotrebiteľských úverov, keďže právna úprava
explicitne pripúšťala používanie blanko zmeniek.

9. Žalovaný bol v odvolacom konaní nečinný.

XX. Občianske združenie A. L. M. O. (ďalej len „občianske združenie“) vo vyjadrení k odvolaniu
žalobcu navrhlo rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť s odôvodnením, že súd správne po vykonanom
dokazovaní vyhodnotil zmenku uplatnenú v predmetnom konaní ako uplatnenú v rozpore so zákonom

a dobrými mravmi. Uplatnil si trovy odvolacieho konania.

11. Žalobca k vyjadreniu občianskeho združenia uviedol, že právnická osoba, ktorej predmetom činnosti
je ochrana práv podľa osobitného predpisu, by mohla v konaní vystupovať len ako iný subjekt a nie
ako intervenient (pôvodne vedľajší účastník). Občianske združenie však nemá na takéto pribratie do

konania súhlas žalovaného (§ 95 ods. 3 CSP), preto občianske združenie nemôže v predmetnom konaní
vystupovať ani ako iný subjekt.

12. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku, účinného od 1.7.2016,
ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu,

proti ktorému je prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario
v rozsahu danom ust. § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov
podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/, d/ a h/ CSP a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné
vyhovieť. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 25.10.2017 o 12.00 hod. v
pojednávacej miestnosti č. dv. 215/2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia

bolizverejnenédňa19.10.2017naúradnejtabuliawebovejstránkeKrajskéhosúduvKošiciachvzmysle
ust. § 219 ods. 1, 3 CSP.

13. Žalobca namieta odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/, d/, h/ CSP, t.j. súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,

že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

14. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

15. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav,
vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 CSP, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia
správnych predpisov a tieto aj správne vyložil, pričom nebola zistená žiadna vada, ktorá by mala za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci, preto odvolací súd jeho rozsudok ako vecne správny podľa
ust. § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil.

16. Žalobca v odvolaní argumentuje skutočnosťami uvádzanými už v konaní pred súdom prvej inštancie,
s ktorými sa súd náležite a správne vyporiadal pri rozhodovaní vo veci, a preto jeho odvolacie námietky

nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

17. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie je zrejmé, že súd založil svoje rozhodnutie o zamietnutí
žaloby na zistení, že zmenka bola vyplnená v rozpore s ust. § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z., je
neplatná, na jej základe nemožno uplatňovať právo v súdnom konaní.

18. S týmto záverom sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje a v tomto smere poukazuje na dôvody
napadnutého výroku rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorými sa stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387
ods. 2 CSP).19. Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd poukazuje na Spoločné
stanovisko k postupu súdov nižšej inštancie vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky

vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa, prijaté dňa 20.10.2015 občianskoprávnym a obchodnoprávnym
kolégiom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (uverejneným v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a
rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 8/2015 pod číslom 93) v nasledujúcom znení:

a. Ak žalobca ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu

procesného nástroja, ktorý žalobca použil, že :
b. pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou
povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku
v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ;
c. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k
prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúcich ich rozsah a

povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného
dokazovania vyplynie.
d. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom
práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená.
e. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či

je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu
posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška
uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.

20. Zo stanoviska vyplýva, že ak vystaviteľom zmenky je spotrebiteľ, čo nepochybne bolo preukázané aj

v prejednávanej veci, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu
úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená, v danom prípade zákon č. 258/2001 Z.z.
v znení účinnom ku dňu 24.7.2009.

21. Takto postupoval aj súd prvej inštancie, keď po zistení, že žalovaný uzavrel s právnym predchodcom

žalobcu zmluvu o spotrebiteľskom úvere, súčasťou ktorej je aj dohoda o vyplnení zmenky (článok 14
Všeobecných podmienok poskytnutia úveru), skúmal (ne)platnosť tejto dohody o vyplňovacom práve z
hľadiska jej súladu so zákonom 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom od 1.1.2008
do 31.12.2010.

22. Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza
alebo sa prieči dobrým mravom (§ 39 OZ).

23. Z článku 14 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú súčasťou zmluvy o úvere uzavretej
medzi účastníkmi konania, je zrejmé nasledovné znenie dohody o vyplnení zmenky: „Na zabezpečenie

peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi
ako remitentovi vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku
úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent
najneskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t.j. keď
dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok alebo neuhradí včas

poslednú splátku alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých
peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum
začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle
bodu 4 týchto podmienok stal splatným celý dlh.

24. Okrem dôvodov, pre ktoré súd prvej inštancie považoval vyššie uvedenú dohodu za neprijateľnú
zmluvnú podmienku, na ktoré odvolací súd odkazuje a na tomto mieste ich neopakuje, odvolací súd
dopĺňa, že vyššie uvedená dohoda umožňuje vyplniť zmenkovú sumu vo výške všetkých peňažných
nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky, čo je v priamom
rozpore s obmedzením vyplývajúcim z citovaného zákonného ustanovenia § 4 ods. 6 zákona 258/2001

Z. z.

25. V tejto časti (oddeliteľnej od ostatného obsahu zmluvy) je teda zmluva, t.j. dohoda o vyplnení zmenky
v rozpore s ust. § 4 ods. 6 zákona 258/2001 Z.z., a teda neplatná podľa § 39 OZ, preto súd prvej inštancierozhodol vecne správne, ak zmenkové nároky zo zmenky vyplnenej na základe neplatnej dohody o
vyplnení zmenky žalobcovi nepriznal.

26. K ďalším odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd uvádza nasledovné :

27. Podľa § 132 ods. 1 CSP v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán,
pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný
návrh.

28. Podľa § 150 ods. 1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd
strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia (§ 150 ods. 2 CSP). Prostriedkami procesného útoku a
prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretia skutkových tvrdení, návrhy na
vykonanie dôkazov, námietky k návrhom a hmotnoprávne námietky (§ 149 ods. 1 CSP).

29. Podľa § 185 ods. 1 CSP súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

30. Z dikcie citovaných ustanovení vyplýva, že strany sporu majú povinnosť tvrdenia, teda procesnú
povinnosť,ktorejnesplneniejesankcionovanéprocesnýmiprostriedkami,predovšetkýmvoformerýchlej

straty sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové
tvrdenia týkajúce sa sporu. Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace
s procesným útokom alebo procesnou obranou strany sporu a je koncepčným predpokladom tzv.
sudcovskej koncentrácie civilného sporového konania. Porušenie povinnosti tvrdenia sa považuje za
procesnú pasivitu strany sporu.

31. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení zároveň vyplýva, že strany sporu sú povinné označiť
dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, avšak o tom, ktoré z označených dôkazov budú vykonané,
rozhodne súd. Nejde pritom o svojvôľu súdu, ale o zabezpečenie hospodárnosti a efektívnosti
súdneho konania, t.j. vykonávanie dôkazov na preukázanie skutočností, ktoré sú relevantné z hľadiska

rozhodnutia vo veci. Okrem dôkazov navrhnutých stranami sporu môže súd vykonať aj iné dôkazy,
ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd teda nie je obmedzený pri vykonávaní dôkazov iba
možnosťou vykonať dôkazy navrhnuté stranami sporu, ale môže vykonať aj ďalšie dôkazy, ak je to pre
rozhodnutie vo veci nevyhnutné a tieto si môže zabezpečiť aj sám.

32. V prejednávanej veci bol takýto postup nevyhnutný pre rozhodnutie vo veci, pričom Civilný sporový
poriadok je subsidiárne využiteľný aj v prípade konaní podľa Nariadenia a postup súdu bol teda dôvodný.
Vychádzajúc zo spoločného stanoviska č. 93/2015 (citovaného súdom prvej inštancie) bolo povinnosťou
súdu vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci ex offo zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej
absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ. Vzhľadom na vedomosť súdu z iného súdneho

konania, že žalobcom predložená zmenka zabezpečuje nároky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
súd prvej inštancie si zabezpečil listinné dôkazy, z ktorých mohol posúdiť jednak platnosť úkonu, v
ktorom má nárok základ (úverovej zmluvy), ale aj platnosť samotnej dohody o vyplňovacom práve, ktorá
bola podkladom pre vyplnenie zmenky ako dôkazu predkladaného žalobcom na preukázanie svojho
nároku. Keďže súd na základe vykonaného dokazovania spoľahlivo zistil, že na strane žalovaného ide

o spotrebiteľa, poskytol žalovanému ex offo ochranu, keď žalobou uplatnený nárok skúmal aj z hľadiska
jeho (ne)súladu s normami na ochranu spotrebiteľa (§ 52 až 54 OZ a zák. č. 258/2001 Z.z.), a ak za tým
účelom vykonal dôkazy, ktoré strany nenavrhli, nemožno mu vytýkať porušenie práva na spravodlivý
proces.

33. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku, v zmysle ktorej súd prvej inštancie nerešpektoval ust. § 17 zák. č.
191/1950 Sb. a v ktorej žalobca vytýkal súdu, že hoci sám žalovaný nemohol vzniesť kauzálne námietky
voči majiteľovi zmenky, urobil tak súd sám, odvolací súd uvádza, že rigidná aplikácia ust. § 17 zák. č.
191/1950 Sb. by spôsobila spotrebiteľovi neprimerané ťažkosti pri až následnom možnom domáhaní sa
ochrany svojich práv (ust. § 17 cit. zákona obsahuje úpravu, podľa ktorej kto je žalovaný zo zmenky,

nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k
predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka). Prijatie
výkladu smerujúceho k povinnosti spotrebiteľa bez výhrad uspokojiť veriteľa - nadobúdateľa indosovanej
zmenky a až následne ho žalovať o náhradu škody, s povinnosťou v takomto konaní dokazovať, ženadobúdateľ zmenky konal vedome na škodu dlžníka, by v konečnom dôsledku viedlo k prenosu
povinností na spotrebiteľa spôsobom, ktorý je podľa právnej úpravy ochrany spotrebiteľa neprijateľný.
V prípade v záveru, že pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky súd nemá možnosť hodnotiť

obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti niektorých zmluvných podmienok, či zhodnotiť
platnosť zmenky samotnej, išlo by o neprijateľné zníženie právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi a
o porušenie zásady efektivity (viď odôvodnenie vyššie citovaného stanoviska č. 93/2015).

34. Napriek skutočnosti, že žalovaný v konaní výslovne nenamietal, že zmenka je neplatná, súd

správne skúmal jej platnosť, vychádzajúc zo záveru, že princíp „vigilantibus iura scripta sunt“ (právo
patrí bdelým) v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu,
ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. Uvedené opakovane skonštatoval Najvyšší súd Slovenskej
republiky (uznesenie zo 16. januára 2013 sp. zn. 6MCdo/9/2012, z 21. marca 2012 sp. zn.
6Cdo/1/2012 a uznesenie sp. zn. 5Cdo/61/2012). Aj v prípade tohto princípu platí, že v konkrétnych
súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany

spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov, realite praktického života
odporuje požiadavka podrobnej (až detailnej) znalosti právnych predpisov spotrebiteľmi. Na túto vec
sa vzťahuje viacero právnych predpisov (Občiansky zákonník, zákon o ochrane spotrebiteľa, zákon o
spotrebiteľských úveroch, zákon o zmenkách), pričom je nepochybné, že vzhľadom na rozsiahlosť a
dynamickosť právnej úpravy spotrebiteľ nemôže dokonale poznať každý z vyššie uvedených zákonov.

Neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovanosť v tejto oblasti mu nemôže byť
na ujmu. Účelom spotrebiteľského práva je poskytnúť spotrebiteľovi ochranu v prípadoch, keď môže
dodávateľ zneužiť neinformovanosť spotrebiteľa tým, že do zmluvy zakomponuje zmluvné podmienky,
ktoré sú v neprospech spotrebiteľa. Úlohou súdu je v takýchto prípadoch ex offo skúmať prijateľnosť
zmluvných podmienok a v prípade, že sú neprijateľné, zabezpečiť rýchlu a účinnú ochranu spotrebiteľa.

Aj v zmysle rozsudku Súdneho dvora EÚ sp. zn. C-419/2001 zo 14.3.2013 (Česká sporiteľňa, a.s.
proti Geraldovi Feichterovi) samotný Súdny dvor v konaní pri uplatnení práva zo zmenky z úradnej
moci skúmal postavenie odporcu ako spotrebiteľa. Podľa záverov tohto rozhodnutia napriek tomu, že v
danom prípade sa jedná o vzťah uplatnený na základe zmenky ako abstraktného cenného papiera, je
povinnosťou súdu skúmať postavenie odporcu ako spotrebiteľa.

35. Ust. § 17 zák. č. 191/1950 Sb. neustanovuje výslovne, kto a aké námietky uplatňovať môže, ale
kedy ich uplatňovať nemôže. Záver, kto a kedy ich uplatňovať môže, tak z tohto ustanovenia vyplýva
len a contrario (Kovařík Z.: Zákon směneční a šekový. Komentář, C.H.BECK 2014, str. 96). Citované
ustanovenie tak výslovne nezakazuje, aby súd na kauzálne námietky prihliadal ex offo. To je dôležitá aj

z hľadiska práva Európskej únie. Súdny dvor sa vo viacerých rozsudkoch týkajúcich sa smernice 93/13/
EHS vyslovil, že národný súd musí mať možnosť skúmať neprijateľné podmienky v spotrebiteľských
zmluvách ex offo, neskôr vyslovil, že ich musí skúmať ex offo a že odporuje európskemu právu, ak ich
súd nemôže skúmať a limine (t.j. ak ich môže skúmať len ex post). V takýchto prípadoch musí národný
súd vykladať národné procesné i hmotné právo konformne s právom EÚ.

36. Ani samotné Nariadenie neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by zakazovalo alebo neumožňovalo
súdu skúmať kauzálne vzťahy, na ktorých krytie je zmenka určená. Článok 7 ods. 3 Nariadenia síce
ustanovuje, že súd v prípade pasivity žalovaného „vydá rozsudok“, to ešte neznamená, že žalobe
musí vyhovieť. Z uvedeného plynie, že nič nebráni súdu, aby ex offo skúmal, či základom zmenky je

spotrebiteľská zmluva a či táto zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky.

37. V čase rozhodovania odvolacieho súdu (od 23.12.2015) je účinný zákon 438/2015 Z.z., ktorým sa
zmenil a doplnil aj zákon č. 191/1950 Sb. zmenkový a šekový v znení zák. 659/2007 Z.z. a 492/2009
Z.z. V zmysle ust. § 17 ods. 2 zák. 191/1950 Sb. v znení zák. 438/2015 Z.z. v konaní, v ktorom sa

uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky, sa z úradnej povinnosti prihliada na skutočnosti odôvodňujúce
námietky podľa ods. 1 ktoré by ten, kto je žalovaný zo zmenky mohol uplatniť, ak jeho zaviazanosť zo
zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že v prípade tzv.
spotrebiteľských zmeniek povinnosťou súdu je ex offo prihliadať na námietky, ktoré by mohol vzniesť
spotrebiteľ, a to aj v prípade, že sa ich sám nedovoláva. Táto povinnosť súdu je výslovne zákonom

upravená, pričom vyššie citované ustanovenie má procesnoprávny charakter, lebo upravuje procesnú
činnosť súdu a vzťahuje sa teda aj na konania začaté na súde pred účinnosťou novely zákona č.
438/2015 Z.z. vzhľadom na chýbajúce prechodné ustanovenia zák. 438/2015 Z.z. k úprave účinnejod 23.12.2015. Procesná norma odo dňa nadobudnutia svojej účinnosti pôsobí na všetky živé spory
prebiehajúce na súdoch, za situácie, že zákonodarca nestanovil osobitný (intertemporálny) režim.

38. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov sú odvolacie námietky žalobcu nedôvodné a nespôsobilé
spochybniť vecnú správnosť rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí žaloby, z ktorého
dôvodu odvolací súd rozsudok v napadnutom výroku ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP
vrátane výroku o trovách pred súdom prvej inštancie potvrdil.

39. Občiansky súdny poriadok účinný do 30.6.2016 upravoval aj inštitút vedľajšieho účastníka -
právnickej osoby, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného zákona (§ 93 ods. 2
O.s.p.). Tento vedľajší účastník mal v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník (§ 93 ods. 4
O.s.p.), teda v prípade úspechu účastníka, na strane ktorého vystupoval, mal aj nárok na náhradu trov
konania (ktoré vznikli do 30.6.2016).

40. S účinnosťou od 1.7.2016 Civilný sporový poriadok (CSP) upravuje inštitút intervenienta v ust. § 81
a nasl., pričom intervenientom môže byť iba ten, kto má právny záujem na výsledku konania, pričom
splnenie tejto povinnosti sa vzťahuje aj na právnické osoby, ktorých predmetom činnosti je ochrana
práv podľa osobitného predpisu. Aj keď občianske združenie bolo v konaní pred súdom prvej inštancie
vedľajším účastníkom, toto svoje postavenie po nadobudnutí účinnosti Civilného sporového poriadku

stratilo.

41. Občianske združenie v čase rozhodovania odvolacieho súdu nemá postavenie intervenienta v
zmysle Civilného sporového poriadku, a jeho práva preto nemožno posudzovať podľa ustanovení
vzťahujúcich sa na intervenienta. Vzhľadom na neexistenciu výslovnej úpravy náhrady trov konania

takéhoto subjektu (odlišného od strán sporu, ktorý zároveň nie je intervenientom a ani osobou
zúčastnenou na konaní), odvolací súd s poukazom na čl. 4 ods. 1 Základných princípov dospel k záveru,
že otázku nároku na náhradu trov konania tohto subjektu treba posudzovať podľa ust. § 255 CSP (súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci).

42. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255
ods. 1 CSP. Žalobca bol v konaní neúspešný, nemá preto právo na náhradu trov odvolacieho konania
a úspešnému žalovanému trovy odvolacieho konania nevznikli, preto odvolací súd stranám nárok na
náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Občianskemu združeniu trovy odvolacieho konania neboli
priznané z dôvodu ich neúčelnosti, keď združenie len skonštatovalo správnosť rozsudku súdu prvej

inštancie a navrhlo rozsudok potvrdiť (§ 251 CSP).

43. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie
je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí,
ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( § 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) ( § 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( § 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. ( § 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 ( § 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( §
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( §
427 ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( § 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
( § 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP).