Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, June 26, 2019

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 7C/5/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1218200709
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Korčeková

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2019:1218200709.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Korčekovou v právnej veci

žalobkyne: V. F., D.. XX.X.XXXX, N. N. XX, N., zastúpenej spoločnosťou AGM partners s. r. o., Hlavné
námestie 3, Bratislava, proti žalovanému: Basler Lebensversicherungs - Aktiengesellschaft, Ludwig-
Erhard-Str. 22, Hamburg 204 59, Nemecko, Basler Lebensversicherungs - AG, pobočka poisťovne z
iného členského štátu, Námestie SNP 15, Bratislava, IČO: 35 951 770, zastúpenému spoločnosťou
SKLEGAL s.r.o., Mostová 2, Bratislava, o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok a vydanie
bezdôvodného obohatenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti o zaplatenie 15,03 eur z a s t a v u j e.

II. Súd u r č u j e, že zmluvná podmienka uvedená v bode 23.2 Všeobecných poistných podmienok
pre investičné životné poistenie EuroInvestRing T. XX XX.XX v znení: „Vyhradzujeme si právo,
v pravidelných intervaloch poplatky preveriť, prípadne stanoviť ich novú primeranú výšku. O tejto
skutočnosti Vás budeme informovať.“ je neprijateľná.

III. Súd u r č u j e, že používanie Poistno-matematických zásad a upozornení, ktoré nie sú súčasťou

Poistnej zmluvy EuroInvestRing č. Z. X.XXX.XXX ani iných zmluvných dokumentov súvisiacich s
poistnou zmluvou, a ktoré požadujú od spotrebiteľa úhradu nákladov je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou.

IV. Žalovaný je p o v i n n ý zdržať sa používania podmienok uvedených v ods. II. a III. výroku rozsudku
alebo podmienok s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi.

V. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 519,60 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

VI. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.

VII. Žiadna zo strán n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 29.1.2018 domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by
súd určil, že zmluvná podmienka vo Všeobecných poistných podmienkach pre investičné životné
poistenie EuroInvestRing T. XX XX.XX pod bodom 12.2.3 druhý odsek „Pri výpočte odkupnej hodnoty

Vám bude zaúčtovaný jednorazový poplatok.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, že zmluvná
podmienka vo Všeobecných poistných podmienkach pre investičné životné poistenie EuroInvestRing
T. XX XX.XX pod bodom 12.2.4 „Pri poisteniach s povinnou platbou poistného činí tento jednorazový
poplatok pred uplynutím 35 rokov od začiatku poistenie 4% z poistného, ktoré by ešte malo byť zaplatenéza obdobie od výpovede poistnej zmluvy do pôvodne uzatvoreného konca platenia poistného (bez
poistného pre prípad uzatvoreného pripoistenia) maximálne ale len za 35 rokov od začiatku poistenia“
je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, zmluvná podmienka vo Všeobecných poistných podmienkach

pre investičné životné poistenie EuroInvestRing T. XX 01.10 pod bodom 23.2 „Vyhradzujeme si
právo, v pravidelných intervaloch poplatky preveriť, prípadne stanoviť ich novú primeranú výšku. O
tejto skutočnosti Vás budeme informovať.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, že používanie
Poistno-matematických zásad a upozornení, ktoré nie sú súčasťou Poistnej zmluvy EuroInvestRing
č. Z. X.XXX.XXX ani iných zmluvných dokumentov súvisiacich s poistnou zmluvou, a ktoré požadujú

od spotrebiteľa úhradu nákladov je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a že „Tabuľka poplatkov
investičného životného poistenia GB_TB 01.10“, ktorá neobsahuje presný a úplný výpočet nákladov
poistnej zmluvy EuroInvestRing číslo Z. X.XXX.XXX je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Ďalej
sa domáhala, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa používania týchto neprijateľných
zmluvných podmienok alebo podmienok s rovnakým významom v akýchkoľvek poistných zmluvách.
Ďalej žalobkyňa žiadala, aby súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť jej 2.707,91 eur z titulu

bezdôvodného obohatenia.

2. Žalobu odôvodnila tým, že dňa 1.1.2011 uzatvorila so žalovaným Poistnú zmluvu EuroInvestRing
číslo Z. X.XXX.XXX, ktorej obsahom bolo investičné životné poistenie pre prípad smrti a pre prípad
dožitia. Poistné bolo stanovené na sumu 100,- eur mesačne od 1.1.2011 do 1.1.2037. Poistná zmluva

neobsahuje krytie žiadnych poistných rizík okrem vrátenie zaplateného poistného v prípade smrti.
Poistná zmluva obsahuje garantovanú sumu pre prípad dožitia plánovaného konca poistenia vo výške
30.144,- eur. Žalobkyňa sa spoľahla na renomé spoločnosti OVB Allfinanz Slovensko, a. s., ktorá jej
poistnú zmluvu odporučila a uzatvorila s ňou ako sprostredkovateľ. Na základe verejne dostupných
informácií zverejnených na webových stránkach žalobkyňa zistila skutočné vlastnosti poistnej zmluvy,

ktoré jej boli pri sprostredkovaní zamlčané. Poistná zmluva, vrátane poistných podmienok obsahuje
viaceré podmienky spôsobujúce hrubú nerovnováhu v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľa, ktoré
je potrebné kvalifikovať ako neprijateľné. Ide o podmienku obsiahnutú v bode 12.2.3 Všeobecných
poistných podmienok (ďalej len „VPP“), v ktorom sú poistné podmienky ohľadom výpočtu jednorazového
poplatku za odstúpenie od zmluvy formulované spôsobom, ktorému bežný spotrebiteľ nie je schopný

rozumieť. Jednorazový poplatok pri zrušení zmluvy je v rozpore s dobrými mravmi, keďže je preukázané,
že skutočným účelom zmluvy je investovanie voľných finančných prostriedkov a nie poistná ochrana. Z
bodu 13.1 VPP vyplýva, že suma platená poistníkom sa delí na krytie nákladov spojených s uzatvorením
zmluvy, na krytie bežných nákladov a zvyšok je použitý na vytváranie garantovaného zabezpečenia
resp. investovaný do zvoleného fondu. Náklady na uzatvorenie poistnej zmluvy sú neurčité, keďže ich

výšku resp. spôsob výpočtu nie je možné určiť. Zmienka o výške nákladov je uvedená vo viacerých
navzájom nesúvisiacich častiach poistnej zmluvy, čo spôsobuje značnú zmätočnosť. Celkovú výšku
nákladov vynaložených na uzatvorenie poistnej zmluvy nie je možné zistiť ani z jedeného z týchto
ustanovení. Bod 23.2 VPP neobsahuje nijaký výpočet okolností odôvodňujúcich zmenu výšky poplatkov,
pričom v spotrebiteľských zmluvách je jednostranná zmena zmluvných podmienok prípustná iba z

vážneho objektívneho dôvodu. Toto ustanovenie VPP tiež neobsahuje poučenie spotrebiteľa o možnosti
vypovedať poistnú zmluvu. Toto ustanovenie tak predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa
§ 53 ods. 4 písm. i) OZ. Súčasťou poistnej zmluvy bola ja Tabuľka poplatkov investičného životného
poistenia,ktorávšakneobsahovalažiadnepravidelneúčtovanépoplatky.Poistno-matematickézásadya
upozornenianebolisúčasťounávrhupoistnejzmluvyaneboližalobkynidoručenéaniakosúčasťpoistnej

zmluvy. Žalobkyni tak boli účtované poplatky, s ktorých výškou sa vzhľadom na absenciu Poistno-
matematických zásad a upozornení nemohla oboznámiť. Plnenie, ktoré bolo poskytnuté na základe
absolútne neplatnej zmluvnej podmienky je plnením na základe neplatného právneho úkonu, preto sa
žalobkyňa domáha vydania bezdôvodného obohatenia.

3. Žalobkyňa ďalej uviedla, že neprijateľnosť zmluvných podmienok namieta na základe ust. § 53 ods.
4 psím. a) OZ, na základe ktorých má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred
uzatvorením zmluvy. Žalovaný sa na úkor žalobkyne obohacoval úmyselne, preto je potrebné aplikovať
objektívnu premlčaciu dobu. Žalobkyňa sa nedomáha určenia neplatnosti celej zmluvy, ale iba určenia
neplatnosti napádaných zmluvných podmienok. Zmluva bola uzatvorená dňa 21.12.2010. V roku 2014

požiadala žalobkyňa o prerušenie platenia poistného, ktorému bolo vyhovené od 1.3.2014. Prerušenie
trvalo tri roky do 1.3.2017. Dňa 27.2.2017 žalobkyňa vypovedala poistnú zmluvu, na základe čoho
poistenie zaniklo ku dňu 1.5.2017. Za obdobie od 21.12.2010 do 1.3.2014 zaplatila žalobkyňa poistné
3.800,-eur.Zaobdobieod1.3.2017malazaplatiťpoistné200,-eur,ktoréžalovanýodpočítalvkonečnomvyúčtovaní ako dlžné poistné a vyplatil žalobkyni sumu 1.365,89 eur. Žalobkyňa bola predmetnou
poistnou zmluvou zavedená a podvedená. Konštrukcia poistného produktu, ktorú zmluva obsahuje je
taká, že sa v podstate nejedná o poistenie, ale o akési ukladanie poistného na účet žalovaného. Poistná

funkcia zmluvy je minimálna, primárnou funkciou bolo investovanie finančných prostriedkov, a preto
považuje žalobkyňa pokutu pri odstúpení od zmluvy za neprijateľnú podmienku, nakoľko je v rozpore
s dobrými mravmi. V produktoch určených na investovanie finančných prostriedkov takýto typ zmluvnej
pokuty neexistuje. Žalovaný vyplatil žalobkyni zhodnotenie vo výške 273,80 eur.

4. Žalobkyňa ďalej uviedla, že poisťovňa je podnikateľ, ktorý by mal znášať svoje náklady a aj
prípadné riziká spojené s podnikaním. Náklady na sprostredkovateľa by mal niesť žalovaný a nie
poistený. Žalobkyňa považovala za klamlivé konanie zo strany žalovaného, pokiaľ v zmluve alebo
dokladoch, ktoré sú jej prílohou, je uvedená nejaká tabuľka poplatkov, pričom táto neobsahuje všetky
poplatky, ktoré žalovaný uplatňuje. Žalobkyňa tiež poukázala na povinnosť žalovaného v zmysle § 23
ods. 3 zák. o poisťovníctve. Je zrejmé, že účelom zmluvy bola investícia a nie poistenie, pričom pri

investičných produktoch sa pokuta pri predčasnom ukončení zmluvy neuplatňuje, preto by sa zmluva
mala posudzovať nie podľa formy, ale podľa jej obsahu, a pokuta by sa mala posúdiť ako neprijateľná
zmluvná podmienka.

5. Podaním doručeným súdu dňa 11.2.2019 žalobkyňa vzala žalobu späť v časti o zaplatenie 15,03 eur

bez uvedenia dôvodu. Žalovaný s čiastočným späťvzatím žaloby súhlasil. Preto súd konanie v tejto časti
zastavil v súlade s § 145 ods. 2 C.s.p.

6. Žalovaný so žalobou nesúhlasil, navrhol ju zamietnuť. Uviedol, že z poistky č. Z. X.XXX.XXX vyplýva,
že boli dojednané dve poistné riziká - poistné plnenie v prípade smrti a poistné plnenie pre prípad

dožitia. V poistnej zmluve nebola dohodnutá žiadna zmluvná pokuta. Jednorazový poplatok vo forme
zrážky z odkupnej hodnoty, upravený v bode 12.2.3 VPP nie je pokutou za výpoveď, ale predstavuje
odpočítanie nákladov od nespotrebovanej technickej rezervy, ako aj aktuálnej hodnoty podielov. Ust. §
792a ods. 2 písm. f) OZ uvádza medzi povinnými náležitosťami poistnej zmluvy len spôsob stanovenia
odkupnej hodnoty. Občiansky zákonník nevyžaduje, aby poistná zmluva obsahovala výšku odbytného,

ani výšku nákladov ktoré znižujú odbytné. Výška odkupnej hodnoty závisí od doby platenia poistného a
jeho výšky, pričom sa znižuje o hodnotu nákladov spojených s odkupom poistenia. Občiansky zákonník,
ani žiadny iný právny predpis platný v roku 2011 neustanovoval povinnosť poisťovne informovať pri
uzatvorení poistnej zmluvy o jednotlivých položkách nákladov, ktoré sa použijú pri výpočte odbytného.
Poisťovne na Slovensku aj v zahraničí odkazujú všeobecne len na poistno-matematické zásady platné

pre dané poistenie. Jedine žalovaný už od roku 2005 poskytoval pri uzavretí zmluvy informáciu o výške
odstupného v peňažných jednotkách. Ani v súčasnosti platné právne predpisy neukladajú poisťovniam
povinnosťposkytovaťklientompodrobnéinformácieokaždomjednotlivompoplatku.Účtovanienákladov
poisťovne na vrub poistnej rezervy predstavuje cenu tejto služby podľa § 53 ods. 4 písm. j) OZ.
Žalovaný poukázal na ust. § 53 ods. 16 OZ. Žalobkyňa platila poistné v období od 1.1.2011 do 1.3.2014,

potom mala prerušené platenie poistného 3 roky, teda do 1.3.2017 a poistenie skončilo 1.5.2017.
Žalovaný z opatrnosti vzniesol námietku premlčania nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia.
Poplatky účtované žalovaným k investičnému životnému poisteniu predstavujú cenu tejto služby a
táto cena je tvorená z časti slúžiacej na pokrytie nákladov poisťovne a z marže. Žalobkyňa bola pri
uzatváraní zmluvy informovaná o nákladoch účtovaných na jej ťarchu, aj o dôsledkoch predčasného

ukončenia zmluvy. Žalobkyňa si sama jednoduchým spôsobom vypočítala aj tzv. počiatočné náklady
aj jednorazový storno poplatok. Väčšina poisťovní, ktoré ponúkajú investičné životné poistenie, účtuje
takéto poplatky, vrátane poplatku pri predčasnom ukončení zmluvy. Je to čiastka, ktorá sa používa
na krytie nákladov poisťovne pri zmene kolektívneho poistného rizika. Počiatočné náklady predstavujú
náklady na sprostredkovateľa. Žalovaný je pobočka zahraničnej poisťovne, ktorý na Slovensku funguje

od roku 2007 a ponúka produkty rovnaké a s rovnakými poistnými podmienkami ako v Nemecku.
Žalovaný nepopieral, že žalobkyni neboli predložené poistno - matematické zásady a upozornenia.

7. Žalovaný ďalej uviedol, že investičné životné poistenie je hybridný produkt, ktorý zahŕňa životné
poistenie a investovanie do fondov. Ide o službu, ktorá v trhovom hospodárstve musí mať cenu

pokrývajúcu náklady a zisk poisťovne. Účtovanie ceny, ktorá pokryje všetky náklady tovaru a služby
podnikateľa vrátane primeraného zisku nikdy nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi. Všetky poisťovne
na slovenskom trhu účtujú poplatky v investičnom životnom poistení na podobnej úrovni, inak by neboli
konkurencieschopné.8.Vovecibolovykonanédokazovanieoboznámenímlistinnýchdôkazovzaloženýchvspiseanazáklade
takto vykonaného dokazovania bol ustálený nasledovný skutkový stav veci:

9. Dňa 21.12.2010 uzatvorili žalobkyňa a žalovaný (v tom čase pod obchodným menom Deutscher Ring
Lebensversicherung-AG, pobočka poisťovne z iného členského štátu) poistnú zmluvu EuroInvestRing
č. Z. X.XXX.XXX. Predmetom zmluvy bolo investičné životné poistenie pre prípad smrti a pre prípad
dožitia so začiatkom postenia 1.1.2011 a plánovaným koncom poistenia 1.1.2037. Podľa zmluvy

keď sa poistená osoba dožije plánovaného konca poistenia, vyplatí jej žalovaný finančnú hodnotu
poistnej rezervy, ktorej výška závisí od celkovej hodnoty všetkých pripísaných podielov investičných
fondov a ich hodnota bude určená ku dňu konca poistenia, minimálne bude vyplatená garantovaná
suma vo výške 30.144,- eur. V prípade, že k smrti poistenej osoby dôjde pred plánovaným koncom
poistenia, ako garantované poistné plnenie bude vyplatená výška splatného a zaplateného bežného
poistného na hlavné poistenie. V prípade, že 105% finančnej hodnoty poistnej rezervy prekročí

garantované poistné plnenie pre prípad smrti, vyplatená bude vyššia čiastka. Súčasťou poistnej
zmluvy boli: návrh na uzavretie poistnej zmluvy, všeobecné poistné podmienky pre investičné životné
poistenie - EuroInvestRing, poistné podmienky pre úrazové poistenie, všeobecné poistné podmienky pre
predbežnú poistnú ochranu v investičnom životnom poistení EuroInvestRing, osobitné podmienky pre
plánované navýšenie investičných životných poistení (dynamika) bez opätovnej kontroly zdravotného,

zmluvné dojednania o platbe poistného v slovenských korunách, tabuľka poplatkov investičného
životného poistenia a dojednania k spracovaniu dát.

10. Podľa bodu 12.2.3 VPP po výpovedi podľa bodu 12.2.2 dostáva oprávnená osoba odkupnú hodnotu.
Táto odkupná hodnota nezodpovedá súčtu poistného, ktoré ste zaplatili, ale bude vypočítaná na základe

uznaných pravidiel poistnej matematiky ako časová hodnota (peňažná hodnota poistnej rezervy) Vášho
poistenia. Pri výpočte odkupnej hodnoty Vám bude zaúčtovaný jednorazový poplatok.

11. Podľa bodu 12.2.4 VPP pri poisteniach s povinnou platbou poistného činí tento jednorazový poplatok
pred uplynutím 35 rokov od začiatku poistenia 4% z poistného, ktoré by ešte malo byť zaplatené

za obdobie od výpovede poistnej zmluvy do pôvodne uzatvoreného konca platenie poistného (bez
poistného pre prípadne uzatvorené pripoistenia) maximálne ale len za 35 rokov od začiatku poistenia.
Minimálna výška účtovaného poplatku činí 15 eur. Od tretieho poistného roku však výška odkupnej
hodnoty po odpočítaní jednorazového poplatku činí minimálne 50% hodnoty poistnej rezervy vytvorenej
z bežne plateného poistného.

12. Podľa bodu 18.1 VPP uzatváranie poistných zmlúv je spojené s nákladmi. Tieto náklady na
uzatvorenie poistnej zmluvy sú paušálne zohľadnené v kalkulácii tarify a preto nie sú účtované
osobitne. Zúčtovanie nákladov na uzatvorenie poistnej zmluvy prebieha v súlade s pravidlami výkonu
dozoru nad poisťovacou činnosťou s ohľadom na platné predpisy účtovania, ktorým Deutscher Ring

Lebensversicherung AG organizačná zložka podlieha. Na základe uvedeného postupu budú prvé platby
poistného určené na krytie časti nákladov na uzatvorenie poistnej zmluvy a predaj, pokiaľ toto poistné
už nebolo určené na krytie nákladov z poistnej udalosti alebo na krytie správnych nákladov v danom
poistnomobdobí. Takýmtospôsobomsplácanásumajeohraničenána4%zVášho,počasdobyplatenia
splatného poistného.

13. Podľa bodu 18.2 VPP zostávajúca časť nákladov na uzatvorenie poistnej zmluvy a predaj budú
splácané z bežne plateného poistného počas zmluvne dojednanej doby platenia poistného.

14. Podľa bodu 18.3 VPP okrem toho vznikajú ďalšie náklady na správu poistnej zmluvy. Tieto zahŕňajú

hlavne náklady na vedenie poistného kmeňa, správu uloženého kapitálu, spracovanie zaisťovacích
zmlúv ako aj vybavovanie poistných udalostí a zrušení poistných zmlúv. Ekonomickým následkom
popísaného spôsobu zúčtovania je, že počas prvých dvoch rokov poistenia sú do poistnej rezervy
odvádzané znížené platby poistného a odpovedajúc tomu nie je k dispozícii žiadna odkupná hodnota.
Popísaný spôsob zúčtovania však neovplyvňuje výšku garantovaného plnenia pre prípad smrti. Bližšie

informácie sú uvedené v nezáväznom modelovom výpočte priloženom k Vašej poistke.

15. Podľa bodu 23.2 VPP vyhradzujeme si právo v pravidelných intervaloch poplatky preveriť, prípadne
stanoviť ich novú primeraná výšku. O tejto skutočnosti Vás budeme informovať.16. Dňa 27.2.2017 žalobkyňa vypovedala poistnú zmluvu. Listom zo dňa 2.3.2017 žalovaný oznámil
žalobkyni, že jej poistenie zanikne uplynutím 6-týždňovej lehoty pred koncom poistného obdobia, t. j.

dňom 1.5.2017. Vzhľadom k tomu, že odkupná hodnota je závislá od vývoja podielových fondov, nemôže
žalovaný v danej chvíli presne vyčísliť hodnotu finančného plnenia. Listom zo dňa 4.5.2017 žalovaný
oznámil žalobkyni, že jej poistenie zaniklo dňom 1.5.2017. Odkupná hodnota predstavuje sumu 1.565,89
eur a dlžné poistné 200,- eur. Výška finančného plnenia je teda 1.365,89 eur.

17. Listom zo dňa 10.5.2017 oznámil žalovaný žalobkyni, že na poistnej zmluve bol vykonaný za obdobie
od 1.1.2011 do 1.5.2017 odpočet týchto nákladov: jednorazové tarifné náklady tzv. počiatočné náklady
v sume 1.229,28 eur, bežné správne náklady v sume 305,20 eur, inkasné náklady v sume 118,40 eur,
administratívne náklady v sume 96,- eur, rizikové poistné pre prípad akejkoľvek smrti v sume 15,03 eur
a jednorazový stornopoplatok v sume 944,- eur.

18. Listom zo dňa 20.5.2015 oznámila NBS L.. F. L., ktorý jej predložil námietky voči postupu pri
výpočte odkupnej hodnoty poistnej zmluvy uzavretej u žalovaného. V stanovisku NBS konštatuje, že
zúčtovanie nákladov na uzatvorenie poistnej zmluvy prebehlo v súlade s platnými právnymi predpismi
a všeobecnými poistnými podmienkami pre investičné životné poistenie.

19. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

20. Podľa § 52 ods. 1 OZ úč. ku dňu 21.12.2010 spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

21. Podľa § 52 ods. 3 OZ úč. ku dňu 21.12.2010 dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

22. Podľa § 52 ods. 4 cit. OZ úč. ku dňu 21.12.2010 spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní

a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej
podnikateľskej činnosti.

23. Podľa § 53 ods. 1 OZ úč. ku dňu 21.12.2010 spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

24. Podľa § 53 ods. 2 OZ úč. ku dňu 21.12.2010 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa

nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

25. Podľa § 53 ods. 3 OZ úč. ku dňu 21.12.2010 ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

26. Podľa § 53 ods. 4 písm. a) OZ úč. ku dňu 21.12.2010 za neprijateľné podmienky uvedené v
spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal
možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy.

27. Podľa § 53 ods. 4 písm. i) OZ úč. ku dňu 21.12.2010 za neprijateľné podmienky uvedené v
spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré umožňujú dodávateľovi jednostranne
zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve.

28. Podľa § 53 ods. 5 OZ úč. ku dňu 21.12.2010 neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

29. Podľa § 53 ods. 9 OZ úč. ku dňu 21.12.2010 neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí
so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnostisúvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo
na inú zmluvu, od ktorej závisí.

30. Podľa § 53 ods. 11 OZ úč. ku dňu 21.12.2010 ustanovenia odseku 4 písm. g) a i) o neprijateľných
podmienkach sa nepoužijú na spotrebiteľskú zmluvu, ktorej predmetom je

a) obchod s prevoditeľnými cennými papiermi, finančnými nástrojmi a inými produktmi alebo službami,
kde je cena závislá od pohybu kurzov a indexov na regulovanom trhu alebo od trhovej sadzby, na ktoré

dodávateľ nemá vplyv,
b) nákup cudzej meny alebo predaj cudzej meny, cestovných šekov alebo medzinárodné peňažné
príkazy vystavené v cudzej mene.

31. Podľa § 53 ods. 12 OZ úč. ku dňu 21.12.2010 za neprijateľnú podmienku podľa odseku 4 písm. i)
sa nepovažuje podmienka, podľa ktorej si

a) dodávateľ finančných služieb podľa osobitného predpisu vyhradzuje právo z vážneho objektívneho
dôvodu bez oznámenia zmeniť úrokovú sadzbu alebo výšku iných poplatkov za finančné služby podľa
osobitného predpisu, ktoré má platiť spotrebiteľ alebo dodávateľ, ak súčasne sa dodávateľ zaviaže
bez zbytočného odkladu o tom a o možnosti spotrebiteľa vypovedať spotrebiteľskú zmluvu písomne

informovať spotrebiteľa a ak spotrebiteľ má právo bezplatne a s okamžitou účinnosťou vypovedať túto
zmluvu,
b) dodávateľ finančných služieb podľa osobitného predpisu si vyhradzuje právo meniť jednostranne
podmienky spotrebiteľskej zmluvy na dobu neurčitú, ak sa od dodávateľa vyžaduje, aby o tom a o
možnosti spotrebiteľa vypovedať túto zmluvu bez zbytočného odkladu písomne informoval spotrebiteľa,

a ak spotrebiteľ má právo bezplatne a s okamžitou účinnosťou vypovedať túto zmluvu.

32. Podľa § 53a ods. 1 OZ ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá
sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom
neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti

takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je
povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so
všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky
súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané
finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

33. Podľa § 100 ods. 1 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§
101 až 110 ). Na premlčanie
súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo
veriteľovi priznať.

34. Podľa § 107 ods. 1 OZ právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky
odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

35. Podľa § 107 ods. 2 OZ najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí

za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

36. Podľa § 451 ods. 1 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

37. Podľa § 451 ods. 2 OZ bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez

právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

38. Podľa § 456 OZ predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

39. Podľa § 788 ods. 1 OZ úč. ku dňu 21.12.2010 poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v
dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo
právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.40. Podľa § 788 ods. 2 OZ úč. ku dňu 21.12.2010 poistná zmluva obsahuje najmä

a) výšku poistnej sumy, v prípade poistenia osôb výšku zaručenej poistnej sumy,
b) výšku poistného, jeho splatnosť a či ide o jednorazové poistné alebo bežné poistné,
c) poistnú dobu,
d) údaj o tom, či je dohodnuté, že v prípade poistenia osôb sa bude oprávnená osoba podieľať na
výnosoch poisťovateľa a akým spôsobom,

e) práva a povinnosti poisťovateľa, poisteného a toho, kto s poisťovateľom uzaviera poistnú zmluvu,
f) výšku odkupnej hodnoty, ktorú poisťovateľ vyplatí v prípade poistenia osôb pri predčasnom ukončení
poistenia.

41. Podľa § 790 písm. b) OZ úč. ku dňu 21.12.2010 poistiť možno najmä fyzickú osobu pre prípad jej
telesného poškodenia, smrti, dožitia sa určitého veku alebo pre prípad inej poistnej udalosti (poistenie

osôb).

42. Podľa § 37 ods. 1 zák. č. 8/2008 Z. z. o poisťovníctve úč. ku dňu 21.12.2010 poisťovňa a pobočka
zahraničnej poisťovne sú povinné

a) vykonávať svoju činnosť spôsobom, ktorý zohľadňuje a minimalizuje riziká vyplývajúce z jej činnosti,
a nesmú uzatvárať zmluvy za nápadne nevýhodných podmienok pre ne, najmä také zmluvy, ktoré
ich zaväzujú na hospodársky neodôvodnené plnenie alebo na plnenie zjavne nezodpovedajúce
poskytovanej protihodnote, alebo ktorými sú zjavne nedostatočne zabezpečené ich pohľadávky,
b) vykonávať svoju činnosť s odbornou starostlivosťou v záujme svojich klientov,

c) poskytnúť klientovi jasne a zrozumiteľne dôležité informácie súvisiace s uzavretím poistnej zmluvy a
upozorniť ho na dôležité skutočnosti a riziká súvisiace s uzavretím poistnej zmluvy,
d) nepoužívať nepravdivé alebo zavádzajúce informácie pri propagácii svojej činnosti, nezamlčovať
dôležité skutočnosti a neponúkať výhody, ktorých spoľahlivosť nemôžu zaručiť.

43. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia, súd dospel k záveru,
že žaloba je čiastočne dôvodná.

44. Žalobkyňa sa v konaní domáhala určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok a vydania
bezdôvodného obohatenia. Strany sporu uzatvorili zmluvu o investičnom životnom poistení pre prípad

smrti a pre prípad dožitia. Investičné životné poistenie patrí do kategórie kapitálových životných poistení
a jeho cieľom je tvorba kapitálu pomocou investícií do finančných nástrojov. Životná poisťovňa v mene
poistenej osoby na základe zmluvne definovaných podmienok investuje do investičných fondov a iných
finančných nástrojov na finančnom trhu. Investičné riziko je v plnej miere na strane poistenej osoby.
Výnos z investičného životného poistenia sa dá určiť len v momente ukončenia zmluvného vzťahu.

45. Životné poistenie patrí pod poistenie osôb (§ 790 písm. b) OZ). Typickým príkladom životného
poistenia je poistenie pre prípad smrti, poistenie pre prípad dožitia alebo poistenie pre prípad smrti
alebo dožitia. Poistnou udalosťou pri takýchto prípadoch poistenia je nielen smrť ale aj dožitie, ktoré je
spojené s plynutím času. Pre vymedzenie poistnej udalosti je potom podstatné iba to, či sa poistený

dožil určitého veku alebo dohodnutého dňa (spravidla konca poistnej doby). Aj z ust. § 790 písm. b)
OZ vyplýva, že poistiť možno fyzickú osobu aj pre prípad jej dožitia sa určitého veku. Preto súdu nie
je zrejmé, prečo žalobkyňa namietala, že poistná zmluva uzatvorená medzi stranami neobsahuje krytie
žiadnych poistných rizík okrem smrti, pričom „dožitie“ nie je podľa nej poistným rizikom. Poistenie pre
prípad smrti alebo dožitia je totiž kombinovaným typom poistenia, ktoré zahŕňa obidve základné poistné

riziká v životnom poistení - poistenie pre prípad smrti a poistenie pre prípad dožitia. Tento typ poistenia
sa dojednáva na dobu určitú, pričom koniec poistnej doby znamená vznik poistnej udalosti „dožitia“. Z
uvedeného je zrejmé, že zmluva uzatvorená medzi stranami sporu plnila aj poistnú funkciu (obsahovala
krytie dvoch poistných rizík). Žiaden právny predpis nestanovuje, aký podiel má mať pri investičnom
životnom poistení poistenie a aký investovanie. Nie je teda dôvod považovať zmluvu uzatvorenú medzi

stranami sporu za produkt určený iba na sporenie alebo investovanie.

46. Samotná žalobkyňa opakovane uvádzala, že sa nedomáha určenia neplatnosti celej zmluvy, ale
len určenia neplatnosti neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré zmluva obsahuje. To je aj v súladeso zásadou, ktorú by mali súdy pri svojom rozhodovaní uplatňovať a to, že sa má uprednostňovať
ponechanie zmluvy v platnosti pred vyslovením jej neplatnosti. Súd sa preto zameral na posúdenie
jednotlivých zmluvných podmienok, a to najmä tých, na ktoré poukázala žalobkyňa.

47. Zmluva uzatvorená medzi stranami sporu je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou. Žalovaný pri
uzatváraní a plnení zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Žalobkyňa naopak pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti
alebo inej podnikateľskej činnosti. Na všetky spotrebiteľské zmluvy, bez ohľadu na to či sú upravené

ako zmluvný typ v Občianskom prípadne Obchodnom zákonníku, sa vzťahujú ustanovenia § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka. Preto pri posudzovaní toho, či zmluva obsahuje neprijateľné podmienky je
potrebné vždy skúmať, či zmluvné podmienky nie sú v rozpore s jednotlivými ustanoveniami § 53 OZ,
a to bez ohľadu na to, aké predpísané náležitosti majú jednotlivé typy zmlúv, v tomto prípade konkrétne
poistná zmluva. Teda aj pre poistnú zmluvu (ako pre všetky spotrebiteľské zmluvy) platí, že nemôže
požadovať od spotrebiteľa plnenie, s ktorým nemal možnosť sa oboznámiť pred uzavretím zmluvy (§

53 ods. 4 písm. a) OZ). Pri výpočte odkupnej hodnoty žalovaný odpočítal okrem iného bežné správne
náklady v sume 305,20 eur, inkasné náklady v sume 118,40 eur a administratívne náklady v sume
96,- eur. Súd žiadal od žalovaného, aby mu oznámil, na základe ktorých ustanovení zmluvy, prípadne
VPP alebo iných príloh či súčastí zmluvy boli účtované tieto náklady, a ako bola určená ich výška.
Žalovaný iba poukázal na ust. bodu 18.3 VPP, toto ustanovenie však iba uvádza, že vznikajú ďalšie

náklady na správu poistnej zmluvy a príkladmo vymenúva niektoré druhy nákladov, avšak neuvádza
ich výšku ani spôsob určenia ich výšky. Z „Nezáväzného vzorového výpočtu vývoja Vášho investičného
životného poistenia“, ktorý bol predložený žalobkyni, sa jednotlivé náklady a ich výška už vôbec nedajú
určiť. Súčasťou poistnej zmluvy bola Tabuľka poplatkov investičného životného poistenia, ktorá však
neuvádzala správne náklady, inkasné náklady ani administratívne náklady. Poistno - matematické

zásady a upozornenia súčasťou poistnej zmluvy neboli a žalovaný ani nepopieral, že žalobkyni neboli
predložené. Práve v týchto Poistno - matematických zásadách a upozorneniach sú však upravené ďalšie
poplatky resp. náklady, ktoré mal žalovaný účtovať žalobkyni. Z uvedeného je možné uzavrieť, že pokiaľ
žalovaný účtoval žalobkyni bežné správne náklady v sume 305,20 eur, inkasné náklady v sume 118,40
eur a administratívne náklady v sume 96,- eur, išlo o plnenie, s ktorým sa žalobkyňa nemala možnosť

oboznámiť pred uzavretím zmluvy. Jedná sa teda o neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods.
4 písm. a) OZ, preto súd rozhodol tak, ako je uvedené v ods. III. výroku rozsudku. Keďže neprijateľné
zmluvné podmienky sú neplatné, zároveň toto plnenie v celkovej sume 519,60 eur (305,20 eur + 118,40
eur + 96,- eur) predstavuje bezdôvodné obohatenie, nakoľko ide o plnenie z neplatného právneho úkonu
(§ 451 ods. 2 OZ), ktoré je žalovaný povinný žalobkyni vydať.

48. Pokiaľ žalovaný vzniesol námietku premlčania, súd dospel k záveru, že nie je dôvodná. Podľa §
107 ods. 1 OZ právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo
dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
Podľa názoru súdu sa žalobkyňa dozvedela o bezdôvodnom obohatení najskôr z listu žalovaného zo

dňa 10.5.2017, nakoľko dovtedy nemohla mať o týchto nákladoch a ich výške vedomosť (z dôvodov
uvedených v predchádzajúcom odseku). Keďže žaloba bola podaná na súd dňa 29.1.2018, je zrejmé, že
bola podaná pred uplynutím dvojročnej subjektívnej premlčacej doby. Podľa § 107 ods. 2 OZ najneskôr
sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné
bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Keďže žalovaný neuviedol, akým

spôsobom určil výšku jednotlivých nákladov, a teda ani to, kedy ich žalobkyni zaúčtoval, dá sa ťažko
určiť, kedy k bezdôvodnému obohateniu došlo. Súd sa však stotožnil s názorom žalobkyne, že sa
jedná o úmyselné bezdôvodné obohatenie, keďže žalovaný úmyselne nepredložil žalobkyni Poistno -
matematické zásady a upozornenia a neinformoval (neoboznámil) ju teda pred uzatvorením zmluvy o
výškejednotlivýchnákladov.Tedapokiaľbyajbolitietopoplatkyúčtovanéžalobkynipočasceléhotrvania

zmluvy (od 1.1.2011) na mesačnej báze, keďže žaloba bola podaná dňa 29.1.2018, je zrejmé, že bola
podaná pred uplynutím desaťročnej objektívnej premlčacej doby.

49. Pokiaľ ide o čestné prehlásenia (L.. A. Y. V. L.. F. L.) predložené žalobkyňou ako dôkaz v konaní,
súd tieto v rozsudku bližšie necitoval, nakoľko tieto sa v podstatnej časti týkali účtovania poplatkov, ktoré

neboli uvedené v poistnej zmluve resp. vo VPP, čo súd aj sám zistil a pri svojom rozhodovaní zohľadnil
(ako bolo uvedené vyššie).50. Súd dospel k záveru, že aj zmluvná podmienka uvedená v bode 23.2 Všeobecných poistných
podmienok pre investičné životné poistenie EuroInvestRing xxxx v znení: „Vyhradzujeme si právo,
v pravidelných intervaloch poplatky preveriť, prípadne stanoviť ich novú primeranú výšku. O tejto

skutočnosti Vás budeme informovať.“ je neprijateľná. A to z dôvodu, že je v rozpore s ust. § 53 ods.
4 písm. i) OZ, keďže umožňuje žalovanému jednostranne zmeniť zmluvné podmienky (poplatky) bez
dôvodu dohodnutého v zmluve. Bod 23.2 VPP totiž neuvádza žiadne dôvody, ktoré by mali odôvodňovať
takýtopostupžalovaného.Nauvedenúzmluvnúpodmienkuniejemožnéaplikovaťanivýnimkuuvedenú
v § 53 ods. 11 písm. a) OZ účinného v čase uzatvorenia zmluvy (teraz § 53 ods. 14 písm. a)

OZ), keďže je zrejmé, že výška jednotlivých nákladov resp. poplatkov, ktoré boli žalobkyni účtované
nebola ovplyvnená pohybom kurzov a indexov na regulovanom trhu. Zo znenia jednotlivých zmluvných
podmienok jednoznačne vyplýva, že ide buď o tzv. paušálne náklady alebo sa ich výška odvíja (je
určená percentom) z plateného poistného, ktorého výška je určená vopred. Ani na otázku súdu, na
ktorú z položiek uvedených v liste žalovaného zo dňa 10.5.2017 mal vplyv pohyb kurzov a indexov na
regulovanom trhu, toto žalovaný neuviedol. A. sa táto zmluvná podmienka mala týkať len poplatkov

uvedených v ust. bodu XX.X S. (čo však zo znenia tohto bodu jednoznačne nevyplýva, nakoľko sa v
ňom hovorí o správnych nákladoch a sú tam iba príkladmo vymenované niektoré druhy poplatkov), platí
to čo bolo uvedené vyššie, že teda ani tieto nemôže žalovaný meniť bez dôvodu uvedeného v zmluve.
Preto súd rozhodol tak, ako je uvedené v ods. II. výroku rozsudku.

51. Keďže súd určil niektoré zmluvné podmienky používané žalovaným za neprijateľné (ods. II. a III.
výroku rozsudku) zároveň rozhodol v súlade s § 53a ods. 1 OZ o povinnosti žalovaného zdržať
sa používania týchto podmienok alebo podmienok s rovnakým významom v zmluvách so všetkými
spotrebiteľmi.

52. Pokiaľ sa žalobkyňa domáhala určenia, že „Tabuľka poplatkov investičného životného poistenia B.“,
ktorá neobsahuje presný a úplný výpočet nákladov poistnej zmluvy EuroInvestRing číslo Z. X.Q..XXX je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou, v tejto časti súd žalobe nevyhovel. Súd totiž dospel k záveru, že
nie je nevyhnutne nutné, aby všetky náklady poistnej zmluvy boli uvedené v jednej tabuľke (aj keby to
bolo pre spotrebiteľa určite praktickejšie). Podstatné je, aby spotrebiteľ mal možnosť sa oboznámiť pred

uzavretím zmluvy so všetkými plneniami, ktoré bude od neho dodávateľ požadovať, nie je nevyhnutné,
aby to bolo uvedené na jednom mieste zmluvy. Nie je teda podľa názoru súdu v rozpore so zákonom,
pokiaľ sú náklady uvedené vo viacerých častiach zmluvy, pokiaľ mal spotrebiteľ možnosť sa s nimi
oboznámiť pred uzavretím zmluvy.

53. Žalobkyňa mala tiež za to, že náklady na uzavretie poistnej zmluvy sú v zmluve neurčité, keďže ich
výšku resp. spôsob výpočtu nie je možné určiť. Podľa bodu 18.1 VPP uzatváranie poistných zmlúv je
spojené s nákladmi. Tieto náklady na uzatvorenie poistnej zmluvy sú paušálne zohľadnené v kalkulácii
tarify a preto nie sú účtované osobitne. Zúčtovanie nákladov na uzatvorenie poistnej zmluvy prebieha v
súlade s pravidlami výkonu dozoru nad poisťovacou činnosťou s ohľadom na platné predpisy účtovania,

ktorým Deutscher Ring Lebensversicherung AG organizačná zložka podlieha. Na základe uvedeného
postupu budú prvé platby poistného určené na krytie časti nákladov na uzatvorenie poistnej zmluvy
a predaj, pokiaľ toto poistné už nebolo určené na krytie nákladov z poistnej udalosti alebo na krytie
správnych nákladov v danom poistnom období. Takýmto spôsobom splácaná suma je ohraničená na
4% z Vášho, počas doby platenia splatného poistného. Žalovaný zaúčtoval žalobkyni tzv. počiatočné

náklady v sume 1.229,28 eur, čo predstavuje necelé 4% z celkového poistného, ktoré mala žalobkyňa
počas trvania zmluvy zaplatiť. Aj keď sa v predmetnom ustanovení VPP hovorí o časti nákladov na
uzatvorenie poistnej zmluvy, ktoré majú byť najviac 4% z celkového poistného, v skutočnosti žalovaný
neúčtoval žalobkyni viac (ale dokonca o trochu menej), preto v danom prípade nešlo o plnenie, s ktorým
by nebola žalobkyňa oboznámená, nakoľko vyplýva priamo zo zmluvy resp. VPP, ktoré boli súčasťou

poistnej zmluvy, teda žalobkyňa sa mohla pred uzatvorením zmluvy oboznámiť s tým, že žalovaný jej
bude tieto náklady účtovať, ako aj so spôsobom ich výpočtu. Žalobkyni bola teda existencia nákladov
spojených s uzavretím poistnej zmluvy od začiatku známa (zo zmluvy a jej súčastí). Z VPP tiež vyplýva,
že z dôvodu účtovania nákladov spojených s uzavretím poistnej zmluvy, počas prvých dvoch rokov
poistenia nie je k dispozícii žiadna odkupná hodnota.

54. Obdobné je možné konštatovať aj v súvislosti s jednorazovým poplatkom pri predčasnom ukončení
zmluvy. Skutočnosť, že takýto poplatok bude zaúčtovaný vyplýva z bodu 12.2.3 VPP a spôsob jeho
výpočtu z bodu 12.2.4 VPP. Žalobkyňa sa teda mohla pred uzatvorením zmluvy oboznámiť s tým, žežalovaný jej bude takýto poplatok účtovať, ako aj so spôsobom jeho výpočtu. Občiansky zákonník (ani
iný právny predpis) pojem odbytné nedefinuje, napriek tomu tento pojem používa, používa tiež pojem
odkupná hodnota (čo v podstate znamená to isté ako odbytné). Odbytné v zásade predstavuje časť

poistnej (technickej) rezervy zo životného poistenia, ktorá sa vyplatí poistenému v prípade, že dôjde k
zrušeniu životného poistenia pred ukončením poistnej doby. Táto čiastka sa zvyčajne podľa podmienok
poisťovne znižuje o nevyhnutné náklady za predčasné ukončenie poistenia. Občiansky zákonník sa
problematike odbytného venuje len veľmi okrajovo. Záleží teda na konkrétnej poisťovni, akým spôsobom
upraví právo na odbytné vo svojich poistných podmienkach. Keďže neexistuje právnymi predpismi

upravený postup resp. vzorec na výpočet výšky odbytného, tento stanovuje vždy konkrétna poisťovňa.
Jednorazový poplatok pri predčasnom ukončení zmluvy, preto nemožno nevyhnutne vnímať ako sankciu
za predčasné ukončenie zmluvy, ale sa jedná o súčasť výpočtu odbytného (nevyhnutné náklady za
predčasné ukončenie poistenia). Súd teda nedospel k záveru, že by zmluvné podmienky obsiahnuté v
bode 12.2.3 druhý odsek a v bode 12.2.4 VPP predstavovali neprijateľné zmluvné podmienky, preto
žalobe v tejto časti nevyhovel. Tento poplatok bol uvedený v zmluve resp. VPP a bol tam dostatočne

určitým spôsobom uvedený aj spôsob určenia jeho výšky.

55. V súvislosti s jednorazovým poplatkom pri predčasnom ukončení zmluvy žalobkyňa uviedla, že
konštrukcia poistného produktu, ktorú zmluva obsahuje je taká, že sa v podstate nejedná o poistenie,
ale o akési ukladanie poistného na účet žalovaného. Poistná funkcia zmluvy je minimálna, primárnou

funkciou bolo investovanie finančných prostriedkov, a preto považuje žalobkyňa pokutu pri odstúpení
od zmluvy za neprijateľnú podmienku, nakoľko je v rozpore s dobrými mravmi. V produktoch určených
na investovanie finančných prostriedkov takýto typ zmluvnej pokuty neexistuje. K tomu už súd vyššie
uviedol, že zmluva uzatvorená medzi stranami sporu plnila aj poistnú funkciu (obsahovala krytie dvoch
poistnýchrizík).Žiadenprávnypredpisnestanovuje,akýpodielmámaťpriinvestičnomživotnompoistení

poistenie a aký investovanie. Nie je teda dôvod považovať zmluvu uzatvorenú medzi stranami sporu
za produkt určený iba na sporenie alebo investovanie. Súd tiež už uviedol, že jednorazový poplatok
pri predčasnom ukončení zmluvy nemožno nevyhnutne vnímať ako sankciu za predčasné ukončenie
zmluvy, ale sa jedná o súčasť výpočtu odbytného (nevyhnutné náklady za predčasné ukončenie
poistenia). Obdobný poplatok si účtujú aj iné poisťovne. Súd sa teda nestotožňuje s názorom žalobkyne,

že by účtovanie tohto poplatku bolo v rozpore s dobrými mravmi.

56. Pokiaľ teda ide o náklady spojené s uzavretím poistnej zmluvy ako aj o jednorazový poplatok pri
predčasnom ukončení zmluvy, ich spoločným znakom je, že žalovaný ich účtoval v súlade s VPP,
z ktorých vyplýva aj spôsob určenia ich výšky, ktorý je dostatočne zrozumiteľný aj pre priemerného

spotrebiteľa. Nejednalo sa teda o plnenia, s ktorými by žalobkyňa nemala možnosť sa oboznámiť pred
uzavretím zmluvy. Tieto náklady resp. poplatky sa môžu javiť vysoké iba v prípade, že došlo k ukončeniu
zmluvy po pomerne krátkom čase jej trvania. Pokiaľ ide o jednorazový poplatok pri predčasnom
ukončení zmluvy tento sa každý rok (resp. každý mesiac) trvania zmluvy znižuje. V danom prípade
zmluva trvala od 1.1.2011 do 1.5.2017, avšak žalobkyňa platila poistné iba za obdobie od 1.1.2011

do 1.3.2014 a od 1.3.2017 do 1.5.2017, teda niečo vyše tri roky (40 mesiacov). Za uvedené obdobie
vyplatil žalovaný žalobkyni zhodnotenie vo výške 273,80 eur (podľa uvedenia samotnej žalobkyne).
Počiatočné náklady spojené s uzavretím poistnej zmluvy v podstate predstavujú cenu služby resp. cenu
plnenia, ktoré je predmetom zmluvy, a ako na také sa teda na ne nevzťahuje ustanovenie o tom, že
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach

a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (tzv. neprijateľné podmienky), pokiaľ táto
zmluvná podmienka bola vyjadrená určito, jasne a zrozumiteľne, čo v danom prípade podľa názoru súdu
bola. Žalovaný tiež preukázal, že počiatočné náklady (tzv. provízne) ako aj jednorazový poplatok pri
predčasnom ukončení poistnej zmluvy účtujú aj iné poisťovne na našom trhu.

57. Pokiaľ sa teda žalobkyňa domáhala vydania bezdôvodného obohatenia v sume rovnajúcej sa aj
počiatočným nákladom (1.229,28 eur) a jednorazovému stornopoplatku (944,- eur), súd v tejto časti jej
žalobu zamietol, nakoľko sa nejednalo o plnenie, s ktorým by sa žalobkyňa nemohla oboznámiť pred
uzatvorením zmluvy, ani o plnenie na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky, ani o plnenie, ktorého
vyžadovanie by bolo v rozpore s dobrými mravmi.

58. Žalobkyňa poukázala na ust. § 23 ods. 3 zákona o poisťovníctve, pričom na základe tohto
ustanovenia dospela k záveru, že poisťovňa je povinná dohliadať na to, aby sprostredkovateľ, ktorý
ponúka jej produkty, vykonal analýzu potrieb klienta a informoval ho o cene a prípadných poplatkochspojených s uzatváranou zmluvou. Táto podmienka podľa žalobkyne splnená nebola už len tým, že
finančnýsprostredkovateľnepriložilkzmluve,ktorábolauzatvorenásožalobkyňou,tabuľkuinvestičného
životného poistenia, alebo poistno-matematické zásady a upozornenia. K tomu súd uvádza, že podľa

§ 23 ods. 3 zák. č. 39/2015 Z. z. o poisťovníctve úč. od 1.1.2016 poisťovňa, zaisťovňa, pobočka
zahraničnejpoisťovneapobočkazahraničnejzaisťovnesúpovinnéprivýkonesvojejčinnostipostupovať
obozretne, a to najmä spôsobom, ktorý a) zohľadňuje a zmierňuje riziká, ktorým sú vystavené, b)
nepoškodzuje záujmy ich klientov, c) neohrozuje finančnú situáciu poisťovne, zaisťovne, pobočky
zahraničnej poisťovne a pobočky zahraničnej zaisťovne. V čase uzatvorenia zmluvy medzi žalobkyňou

a žalobcom bol však účinný zák. č. 8/2008 Z. z. o poisťovníctve, ktorý bol zrušený zák. č. 39/2015 Z.
z. Podľa § 23 ods. 3 zák. č. 8/2008 Z. z. úč. v čase uzavretia zmluvy ďalšie technické rezervy podľa
odseku 1 písm. h) môže poisťovňa vytvárať, ak záväzky voči poisteným nie je možné uhradiť z niektorej
z technických rezerv uvedených v odseku 1 písm. a) až g). Na tvorbu ďalších technických rezerv je
potrebný predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska vydaný na základe žiadosti poisťovne. Súdu
preto nie je zrejmé, z akého dôvodu žalobkyňa poukazovala na ust. § 23 ods. 3 zák. o poisťovníctve

v súvislosti s povinnosťami poisťovne pri uzatváraní zmluvy. V tejto súvislosti je ešte potrebné uviesť,
že samotná žalobkyňa v priebehu celého konania neuvádzala žiadne skutočnosti a okolnosti súvisiace
s procesom uzatvárania poistnej zmluvy a činnosťou žalovaného prípadne sprostredkovateľa pred
uzatvorením zmluvy pri prezentovaní produktu a oboznamovaní s podmienkami zmluvy, z ktorých by sa
dalo vyvodiť porušenie ust. § 37 ods. 1 písm. c) a d) zák. č. 8/2008 Z. z. o poisťovníctve účinného v čase

uzatvorenia zmluvy, okrem skutočnosti, že žalobkyni neboli poskytnuté poistno - matematické zásady
a upozornenia, z ktorých vyplývajú niektoré poplatky a ich výška, čo však súd pri svojom rozhodovaní
aj zohľadnil.

59.Pokiaľžalobkyňavrámcinavrhovanéhodokazovanianavrhla,abybolivyžiadanéodbornévyjadrenia

od ňou uvedených odborníkov, a to ako dôkaz na preukázanie neprijateľnosti napádaných zmluvných
podmienok, k tomu súd uvádza, že posudzovanie neprijateľnosti zmluvných podmienok je právnou
otázkou, ktorú si súd vie (a musí) posúdiť sám a nie je k tomu potrebné akékoľvek odborné vyjadrenie.
Naviac žalobkyňa si mohla odborné vyjadrenia od uvádzaných osôb vyžiadať sama a predložiť ich
súdu ako dôkaz. Žalobkyňa však založila do spisu zápisnice o výsluchu svedkov, ktorí boli vypočutí v

konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 56Csp/107/2016 v obdobnej veci. Súd
však tieto výpovede v rozsudku necitoval, nakoľko tieto sú pre posúdenie prejednávanej veci v podstate
bezpredmetné. Väčšinou sa totiž jedná o vyslovovanie subjektívnych názorov svedkov na otázky, ktoré
si súd vie (a musí) posúdiť sám.

60. Na záver ešte súd uvádza, že z celkovej argumentácie žalobkyne je možné vyvodiť, že zásadným
dôvodom podania žaloby bolo najmä to, že po niekoľkých rokoch trvania zmluvy dospela k záveru, že
zmluva je pre ňu nevýhodná. Súd však má za to, že nie je možné spochybňovať prípadne napádať
platnosť zmluvy alebo jej častí len z dôvodu, že sa jednej zo zmluvných strán začne javiť po niekoľkých
rokoch od jej uzatvorenia pre ňu z nejakého dôvodu nevýhodná, najmä pokiaľ sa mala táto zmluvná

stranamožnosťoboznámiťsaspodmienkamizmluvypredjejuzatvorením(čovtomtoprípadežalobkyňa
mala, okrem obsahu Poistno - matematických zásad a upozornení). Naviac v danom prípade sa ani nedá
povedať, že by zmluva bola pre klienta nevýhodná. Ako už bolo uvedené vyššie, výnos z investičného
životného poistenia sa dá určiť len v momente ukončenia zmluvného vzťahu, pričom investičné životné
poistenia sa väčšinou uzatvárajú na dlhšiu dobu (v danom prípade to bolo na 26 rokov). Samotná

žalobkyňa uviedla, že jej žalovaný po ukončení zmluvy vyplatil zhodnotenie vo výške 273,80 eur.
Aj jeden zo svedkov (M. A.), ktorých výpovede založila do spisu žalobkyňa (z konania vedeného na
OkresnomsúdeBratislavaVpodsp.zn.56Csp/107/2016)uviedol,žezhodnotenieprostriedkovnatomto
produkte bolo možné aj pri všetkých poplatkoch, ktoré boli v zmluve, a to v prípade, ak by zmluva trvala
dlhšiu dobu.

61. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku
rozsudku.

62. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 C.s.p., keďže obe sporové strany mali v konaní

čiastočný úspech aj neúspech.Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, a to písomne v 2
vyhotoveniach.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného

titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§ 48 ods. 2 EP).