Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, May 30, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/250/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115226911
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Doležajová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4115226911.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Doležajovej a sudkýň JUDr.
Dagmar Podhorcovej a JUDr. Marty Polyákovej, v právnej veci žalobkyne: P. X., nar. XX. XX. XXXX,
bytom R., K. XXX/X, zast. BIZOŇ & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Bratislava, Hviezdoslavovo námestie č.
25, IČO: 36 833 533, proti žalovanému: Poľnohospodárska Pôda s.r.o., so sídlom Bratislava, Žehrianska
3179/3, IČO: 44 138 369, zast. LawService, s.r.o., so sídlom Zvolen, Stráž 3/223, IČO: 36 861 723,

o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu
Nitra zo dňa 07. 08. 2017, č. k. 16C/83/2015-223 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa trov konania z r u š u j e
a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil, žalobkyni priznal náhradu trov konania

v rozsahu 100 % a rozhodol o vrátení súdneho poplatku za žalobu žalobkyni vo výške 92,80 eura po
právoplatnosti uznesenia, prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s. Zároveň zrušil uznesenie Okresného
súdu Nitra č. k. 16C 83/2015-15 zo dňa 08. 09. 2015, ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie.

2. V odôvodnení uznesenia uviedol, že žalobkyňa podaním, doručeným dňa 14. 10. 2016 zobrala žalobu
späť a žiadala konanie zastaviť, nakoľko od podania žaloby došlo na základe protestu prokurátora k

zrušeniu rozhodnutia Okresného úradu Nitra, katastrálny odbor č. 5237/2015 zo dňa 24. 07. 2015 o
povolení vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v prospech žalovaného a správny orgán dospel k
záveru,ževlastníckeprávokpozemkunebolonažalovanéhoplatneprevedené.Zasituácie,žežalovaný
v písomnom podaní zo dňa 31. 07. 2017 vyjadril súhlas so späťvzatím žaloby, s poukazom na ust. §
144, § 145 ods. 1 a § 146 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP"),
akceptoval späťvzatie žaloby a konanie zastavil. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil poukazom

na ust. § 256 ods. 1 CSP argumentujúc, že k späťvzatiu žaloby prišlo vplyvom konania prokurátora
(vstúpildokatastrálnehokonania,podalprotest)asprávnychorgánov,naktorénemalažalobkyňažiadny
vplyv.Žalovanýpopieralneplatnosťkúpnejzmluvy,zjehokonaniaapostupuvsprávnomkonanívyplýva,
že si nárokoval na vlastníctvo k spornej nehnuteľnosti. a tak žalobkyňa nemala inú možnosť ako sa
domôcť svojho práva, len podaním predmetnej žaloby. Konštatoval, že medzičasom sa žalobkyňa na
základe protestu prokurátora opätovne stala vlastníčkou nehnuteľnosti, ktorá bola následne prevedená

na MH Invest II s.r.o., čím zanikol jej naliehavý právny záujem na predmetnej žalobe, a preto ju zobrala
späť. Dospel k záveru, že žalovaný procesne zavinil zastavenie konania a žalobkyni tak vznikol nárok
na náhradu trov konania podľa § 256 ods.1 CSP. Rozhodnutie o vrátení súdneho poplatku oprel o ust. §
11 ods. 3 a 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, pretože k späťvzatiu žaloby došlo ešte pred
prvým pojednávaním vo veci samej. V intenciách ust. § 335 ods. 1 CSP zrušil nariadené neodkladné
opatrenie nariadené po začatí konania vo veci samej z dôvodu, že konanie vo veci samej zastavil.3. Uznesenie súdu prvej inštancie napadol odvolaním žalovaný len v časti týkajúcej sa náhrady trov
konania domáhajúc sa jeho zmeny a priznania mu práva na náhradu trov konania v rozsahu 100
%. Uviedol, že odvolanie podáva z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým

zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany,
ktoré neboli uplatnené, rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia a trpí vadou
nepreskúmateľnosti. Argumentoval, že zo zákonného znenia vyplýva, že súd má vo veci náhrady trov
rozhodovať len o procesných nárokoch, z ktorých nemožno vyvodiť hmotnoprávny záver. Zavinenie
účastníka pri zastavení konania je nutné posudzovať len z procesného hľadiska, podľa procesného

výsledku, a preto musí byť i náležite odôvodnené. Vytkol prvoinštančnému súdu, že z odôvodnenia
jeho rozhodnutia nie je zrejmé, ako mal zastavenie konania zaviniť. Zvýraznil, že ak späťvzatie žaloby
nemožno odôvodniť, výsledkom správania sa žalovaného vo vzťahu k žalovaným požiadavkám, tak
nie je možné odôvodniť súvislosť a ani procesné zavinenie vo vzťahu k žalobe. Konštatoval, že k
zastaveniu konania nedošlo z dôvodu jeho neskoršieho správania sa, čo nepoprela ani žalobkyňa a teda
z procesného hľadiska zastavenie konania zavinila žalobkyňa svojim návrhom na zastavenie konania.

Podľa § 256 ods. 1 CSP mu preto patrí náhrada trov konania. Uviedol, že správny orgán po podaní
protestu prokurátora dospel k záveru, že vlastnícke právo k pozemku nebolo na neho prevedené platne,
vkladové konanie zastavil a následne bola ako vlastníčka na list vlastníctva zapísaná žalobkyňa. Protest
prokurátora bol podaný na tom právnom základe, že v prípade nerešpektovania predkupného práva
štátu je právny úkon, t. j. kúpna zmluva medzi stranami sporu, absolútne neplatným právnym úkonom,

pričom osobou povinnou z predkupného práva bola však predávajúca, a teda žalobkyňa. Namietal, že
rozhodnutie je nepreskúmateľné, protest prokurátora nie je rozhodnutím, ktorým by bol súd viazaný,
a ak naň prihliadol, bol povinný v zmysle ust. § 194 ods. 2 CSP vysporiadať sa s dôvodmi v ňom
uvedenými. Rovnako sa nezaoberal a ani nevysporiadal s jeho argumentmi vo vyjadrení k späťvzatiu
žaloby,hocitietobolipodstatné,jasnesformulovanéarelevantnéprerozhodnutie,čovýznamneoslabuje

presvedčivosť a predvídateľnosť jeho rozhodnutia. Naviac súd posudzoval aj hmotnoprávne súvislosti, i
keď relevantné hmotnoprávne otázky neboli vyriešené s konečnou platnosťou a protest prokurátora bol
podaný na inom právnom základe, pričom žalobkyňa sa neplatnosti domáhala z viacerých dôvodov. V
závere dodal, že súd neskúmal procesné zavinenie ohľadne trov, ktoré by inak neboli vznikli podľa ust.
§ 256 ods. 2 CSP a nezobral do úvahy, že by mu neboli vznikli ďalšie trovy právneho zastúpenia, pokým

by k späťvzatiu žaloby došlo bez zbytočného odkladu po tom, čo sa žalobkyňa o existencii dôvodov
na späťvzatie žaloby dozvedela.

4. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhla uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej
časti ako vecne správne potvrdiť. Uviedla, že zobrala žalobu v celom rozsahu späť z dôvodu, že po

podaní žaloby jej bolo v správnom konaní na základe protestu prokurátora navrátené vlastnícke právo v
evidencii katastra nehnuteľností, ktorého určenia sa v tomto konaní domáhala. Z objektívneho hľadiska
teda nastal výsledok, ktorého sa domáhala, a preto žalobu vzala späť. V čase podania žaloby nemala inú
možnosť ako domáhať sa súdnej ochrany svojich práv. Nesúhlasila s nelogickým tvrdením žalovaného,
že medzi podaním protestu a späťvzatím žaloby neexistuje príčinná súvislosť. Žalobu vzala späť výlučne

z dôvodu, že sa v rámci správneho (katastrálneho) konania domohla nároku, ktorý si v žalobe uplatnila.
Zvýraznila, že nebola viazaná žiadnou lehotou na späťvzatie žaloby, vzala žalobu späť v dostatočnom
časovom predstihu ešte pred otvorením prvého pojednávania vo veci samej v záujme minimalizovať
trovy konania oboch strán sporu. Zvýraznila tiež, že rozhodnutie spĺňa i všetky náležitosti stanovené
v § 220 CSP, keď dáva odpoveď na všetky otázky, ktoré majú význam pre rozhodnutie a skutočnosť,

že rozhodnutie o trovách konania nie je podstatou súdneho konania, ale jeho vedľajším produktom
zohľadnil aj samotný zákonodarca v ust. § 236 CSP, v ktorom výslovne stanovil, že uznesenie má byť
stručne odôvodnené.

5. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) po zistení, že odvolanie

podala v stanovenej lehote (§362 ods. 1 CSP) strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané (§
359 CSP) prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods.
1 CSP a dospel k záveru, že jeho odvolanie je dôvodné.

6. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa sa žalobou doručenou Okresnému súdu Nitra dňa 04. 09.

2015 domáhala určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v okrese N., v obci R.,
v katastrálnom území R., parcely registra "C", zapísanej na LV č.XXXX ako parc. č. 3060 orná pôda
o výmere 1835 m2. Dňa 14. 10. 2016 doručila žalobkyňa súdu prvej inštancie späťvzatie žaloby a
žiadala konanie zastaviť, nakoľko po podaní žaloby došlo na základe protestu prokurátora k zrušeniurozhodnutia Okresného úradu Nitra, katastrálny odbor č. 5237/2015 zo dňa 24. 07. 2015 o povolení
vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v prospech žalovaného, keď správny orgán dospel k
záveru, že vlastnícke právo k pozemku nebolo na žalovaného platne prevedené, nakoľko kúpnu zmluvu

vyhodnotil ako absolútne neplatný právny úkon. Žalobkyňa zároveň žiadala priznať jej aj náhradu trov
konania, pretože existenciu konania a úkonov zavinil žalovaný a žaloba bola podaná dôvodne. Súd
prvej inštancie preskúmavaným uznesením konanie zastavil a priznal náhradu trov konania žalobkyni v
rozsahu100%.Predmetomodvolaciehokonaniajelenvýroktýkajúcisanárokunanáhradutrovkonania,
pretože v ostatných častiach nadobudlo uznesenie súdu prvej inštancie pre absenciu odvolania strán

sporu právoplatnosť.

7. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

8. Trovy konania sú výdavky, ktoré vznikajú subjektom konania pri uskutočňovaní jednotlivých

procesných úkonov počas konania. Plnia dôležité funkcie pri prevencii a sú zároveň aj sankciou za
neúspech v konaní, alebo za chybné vedenie konania. Trovy konania chránia pred šikanóznym vedením
sporov a svojvoľným uplatňovaním alebo bránením práva. Za trovy konania sa považujú len tie výdavky,
ktoré vznikli od momentu začatia konania do jeho skončenia, resp., ktoré vznikli aj pred začatím konania,
ale ich vynaloženie bezprostredne súvisí s konaním.

9. Ustanovenie § 256 ods. 1 CSP vychádza pri náhrade trov konania zo zásady procesného zavinenia.
Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu
pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch
procesných stranách, teda ako na strane žalobcu, tak i na strane žalovaného. Zásada procesnej

zodpovednosti za zavinenie vyjadrená v § 256 CSP znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán,
ktorá zavinila, že vznikli. Pojem „ procesné zavinenie“ sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska
a je nevyhnutné vykladať ho komplexne a extenzívne. Zásada procesnej zodpovednosti je inštitútom
procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré
vznikli po začatí sporu. Ide o sankčnú náhradu trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli

a ukladá sa rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil, pričom sa prisudzuje bez ohľadu na meritórny
výsledoksporu.Zavinenievšakniejemožnéinterpretovaťvdoslovnomjazykovomzmysle,alevovzťahu
príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie sa strany sporu, (teda aj jej prejav vôle spočívajúci v
späťvzatí žaloby) a dôsledkom je vznik trov protistrany. Pokiaľ jedna procesná strana zaviní, že konanie
muselo byť zastavené, pričom o veci nemôže byť meritórne rozhodnuté a zistené, či bola žaloba podaná

dôvodne, vzniká jej zásadne povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania. Vo všeobecnosti
možno uviesť, že žalovaný procesne zaviní potrebu späťvzatia žaloby a následného zastavenia konania
spravidla vtedy, keď sa po podaní žaloby rozhodne uspokojiť žalobcom uplatňovaný nárok. Je však
potrebné dôsledne rozlišovať medzi procesným zavinením žalovaného na potrebe podať žalobu a jeho
procesným zavinením na potrebe žalobu vziať späť s následkom zastavenia konania.

10. V preskúmavanej veci sa súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní o náhrade trov konania vyššie
uvedenými zásadami neriadil, resp. dôvody jeho rozhodnutia takýto záver neumožňujú prijať. Súd prvej
inštancie totiž procesné zavinenie žalovaného na zastavení konania vyvodil len zo skutočnosti, že
žalobkyňa nemala inú možnosť, pri popieraní neplatnosti kúpnej zmluvy žalovaným, ako sa domôcť

svojho vlastníckeho práva k nehnuteľnosti podaním určovacej žaloby, na ktorej zanikol jej naliehavý
právny záujem po tom, čo medzičasom, na základe protestu prokurátora sa opätovne stala vlastníčkou
spornej nehnuteľnosti, z ktorého dôvodu vzala žalobu späť. Z argumentácie prvoinštančného súdu tak
vyplýva, že vzhliadol procesné zavinenie žalovaného na potrebe žalobkyne podať v danej veci žalobu
pre nemožnosť domôcť sa ochrany svojich práv iným právne aprobovaným spôsobom, avšak odpoveď

na otázku, či a akým spôsobom žalovaný zavinil potrebu späťvzatia žaloby a následného zastavenia
konania v nej absentuje. Takýto prístup súdu sa javí nielen ako neprípustne zjednodušujúci, ale najmä
nezodpovedajúci príslušným ustanoveniam o súdnej ochrane, kam patrí aj zákonná požiadavka na
náležitosti odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ako súčasť
základného práva na súdnu ochranu a inú právnu ochranu vyžaduje, aby súd jasným, právne korektným

a zrozumiteľným spôsobom sa vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre
danú vec rozhodujúce. Zvlášť v prípade, keď žalovaný už vo svojom písomnom vyjadrení k späťvzatiu
žaloby zo dňa 31. 07. 2017 (č.l. 221 -213 spisu) rozsiahlo argumentoval vo vzťahu k procesnému
zavineniu žalobkyne na zastavení konania. Bolo preto povinnosťou prvoinštančného súdu v odôvodnenírozhodnutiazaoberaťsatýmitonámietkamižalovaného,keďžemalirozhodujúcivýznamprerozhodnutie
a poskytnúť na ne i špecifickú odpoveď, ktorá povinnosť súdu vyplýva z práva na spravodlivý súdny
proces (viď II. ÚS 410/06). Ak rozhodnutie takéto odôvodnenie neobsahuje, táto skutočnosť v konečnom

dôsledku zakladá jeho nepreskúmateľnosť. Za danej situácie, keď právo strany sporu a povinnosť súdu
na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti služby spravodlivosti,
ktorá je esenciálnou náležitosťou každého jurisdikčného aktu, nepreskúmateľnosť rozhodnutia odníma
tak strane sporu možnosť konať pred súdom pre porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup
súdu v konaní, a teda porušuje jej právo na spravodlivé súdne konanie zaručené čl. 6 ods. 1 dohovoru.

K naplneniu práva na spravodlivý proces tak mohlo dôjsť len kasačným rozhodnutím odvolacieho súdu
v napadnutej časti preskúmavaného uznesenia.

11. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že odchýlku zo zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255 CSP) a
zozásadyzodpovednostizazavinenie(§256ods.1CSP)prirozhodovaníotrováchkonaniapredstavuje
§ 257 CSP, podľa ktorého súd výnimočne neprizná náhradu trov, ak existujú dôvody hodné osobitného

zreteľa. Keďže použitie tohto ustanovenia negatívne dopadá na stranu sporu, ktorá by inak mala právo
na náhradu trov konania, jeho aplikácia musí zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu
a musí mať vždy výnimočný charakter. Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania preto
vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok, a to: dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné
okolnosti, ktoré však bližšie nešpecifikuje. Napriek tomu ho nemožno považovať za ustanovenie, ktoré

by zakladalo voľnú možnosť aplikácie a nemožno ho interpretovať tak, že je aplikovateľné kedykoľvek
a teda bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. Dôvody hodné osobitného
zreteľa ani výnimočné okolnosti zákon bližšie nešpecifikuje, výklad týchto podmienok ponecháva na
súdnu prax. To však neznamená, že tým vytvára priestor na nekontrolovanú voľnú úvahu súdu. V
zmysle dnes už ustálenej judikatúry (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2MCdo/17/2009, sp. zn.

5 Cdo/67/2010, sp. zn. 3 MCdo/46/2012) nemožno § 257 CSP považovať za ustanovenie, ktoré by
zakladalo voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd
povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na
ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. V princípe má
slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti a na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu pokiaľ ide

o vedenie súdneho konania a jeho výsledok. Existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa musí súd
vo svojom rozhodnutí riadne a presvedčivo odôvodniť, pričom právo na riadne odôvodnenie súdneho
rozhodnutia aj v tomto prípade patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu.

12. Z vyššie uvedených dôvodov uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady

trov konania podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 391 ods. 1 CSP),
v ktorom súd prvej inštancie po zvážení možnosti aplikácie ust. § 257 CSP za súčasného vytvorenia
procesného priestoru umožňujúceho stranám sporu vyjadriť svoje stanovisko k prípadnému použitiu ust.
§ 257 CSP, tak aby bolo zachované a rešpektované právo strán sporu na spravodlivý proces, opätovne
rozhodne o nároku na náhradu trov konania strán sporu, pričom svoje rozhodnutie odôvodní tak, aby

spĺňalo zákonné požiadavky naň kladené, a vyporiadajúc sa v ňom i so všetkými námietkami žalovaného
uplatnenýmivjehoodvolaní.Zároveňrozhodneionáhradetrovodvolaciehokonania(§396ods.3CSP).

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§

427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak jea/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa

c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).