Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, November 29, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15CoE/96/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4215208618
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Balegová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4215208618.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Balegovej a členov senátu
JUDr. Jána Bzdúška a JUDr. Pavla Lukáča v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so
sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený: Advocate, s. r. o., so sídlom Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: Z. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom M., o vymoženie sumy
1.421,87 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č.

k. 6Er/769/2015 - 22 zo dňa 27. 11. 2018, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Komárno č. k. 6Er/769/2015 - 22 zo dňa 27. 11. 2018 p
o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok), § 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z. z.
o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, § 53 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 5, § 54 ods. 1, ods. 2,
§ 39 Občianskeho zákonníka.

3. Súd prvej inštancie uviedol, že predloženú zmluvu o úvere, ktorá založila záväzkový právny vzťah
medzi oprávneným a povinným, považoval jednoznačne za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 ods. 1
Občianskeho zákonníka. V danej veci je nepochybné, že povinný je a aj v čase uzatvorenia zmluvy bol
spotrebiteľom, pretože nebolo preukázané, že by pri uzatváraní a plnení zmluvy konal v rámci predmetu
svojej obchodnej, resp. podnikateľskej činnosti. Napriek tomu, že zmluva o úvere obsahuje označenie
povinného aj ako podnikateľa, súd túto skutočnosť nepovažoval za relevantnú pre určenie, že v danom

prípade nejde o spotrebiteľský úver, nakoľko povinný je označený aj ako fyzická osoba - nepodnikateľ,
pričom v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa
priaznivejší (bližšie pozri nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 243/07, ktorý konštatuje, že: "ak sú v
zmluvepoužitéformulácieapojmy,ktorémožnovykladaťrozdielne,javísabyťspravodlivýmvykladaťich
v neprospech toho, kto ich do zmluvy uložil", t.j. v prejednávanom prípade v neprospech oprávneného.)
Ustanovenie § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, ako aj

ustanovenia článku 2 písm. b) Smernice Rady 93/13/EHS nevylučujú, že by spotrebiteľ mohol vykonávať
podnikateľskú resp. obchodnú činnosť, dokonca výslovne pripúšťajú, že to tak môže byť, vylučujú však,
aby osoba požívajúca status spotrebiteľa pri uzatváraní a plnení zmluvy konala v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Aj s prihliadnutím na znenie § 54 ods. 2
Občianskeho zákonníka nemožno mať za preukázaný nespotrebiteľský charakter predkladanej zmluvy
o úvere. Z uvedených údajov možno dôjsť skôr k predpokladu, že povinný predmetnú zmluvu uzatváral

ako spotrebiteľ, a nie ako podnikateľ, keď údaje obsiahnuté v rámci označenia zmluvných strán, ktoré by
charakterizovali povinného ako podnikateľa sú voľne dostupné vo verejnej časti živnostenského registraalebo z osvedčenia o živnostenskom oprávnení, a naopak údaje charakterizujúce povinného ako fyzickú
osobu nepodnikateľa, nie sú verejne prístupné a je ich možné zistiť len z dokladov priamo poskytnutých
povinným napr. z občianskeho preukazu. Zo zmluvy o úvere je zrejmé, že verejná listina (napr. občiansky

preukaz) nebola pri uzatváraní zmluvy využitá len na identifikáciu dotknutej fyzickej osoby, či napr. ide
o tú istú osobu, ktorá predložila živnostenské oprávnenie, ale tieto údaje boli do obsahu zmluvy priamo
zahrnuté (vrátane rodného čísla). Aj preto sa dá predpokladať, že povinný (dlžník) v uvedenom
vzťahu vystupoval ako spotrebiteľ. Ako je uvedené vyššie, z hľadiska ochrany práv spotrebiteľa je
rozhodujúci skutočný účel, na ktorý bol úver poskytnutý. Dostatočným preukázaním nie je ani uvedený

všeobecný údaj o poskytnutí úveru "na výkon podnikania". Takýto údaj neposkytuje odpoveď na otázku
akú konkrétnu súvislosť s podnikateľskou činnosťou povinného vôbec uzavretie zmluvy o úvere má,
nie je dostatočným preukázaním, že úver si povinný vzal na podnikanie, že finančné prostriedky použil
na výkon jeho živnostenského oprávnenia. Podľa Čl. II bodu 1 predloženej rozhodcovskej zmluvy
všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere č. 400701203 uzatvorenej dňa 27. 9. 2012, vrátane
sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmeniek

zabezpečujúcej uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov
o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca
zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené
podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa
vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, pričom účastník rozhodcovského konania môže

do 15 kalendárnych dní od doručenia rozhodcovského rozsudku podať Stálemu rozhodcovskému súdu
žiadosť o preskúmanie rozhodcovského rozsudku, rozhodcovský rozsudok preskúmava iný rozhodca
ustanovený podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu b) pred príslušným súdom SR,
ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č.
99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). Podľa Čl. II bodu 2 Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ

ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu,
ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode 1 tohto článku zmluvy vrátene sporu o jej
platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za
rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej zmluvy; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade,
ak pred podaním žaloby na všeobecnom súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v

ktorej je touto rozhodcovskou zmluvou v súlade s vnútornými predpismi Stáleho rozhodcovského súdu
založená právomoc Stáleho rozhodcovského súdu. Rozhodcovská zmluva, ktorá mala založiť legitimitu
pre exekučný titul v predmetnom konaní, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia
prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa, t. j. oprávneného. Spotrebiteľ sa v

porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o
vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky
pripravené vopred dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah. Keďže rozhodcovská zmluva
nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná (ide o zmluvu formulárového typu určenú pre veľké množstvo
spotrebiteľov, ktorej obsah je daný vopred), a fakticky núti spotrebiteľa podrobiť sa rozhodcovskému

konaniu, je neprijateľná. Spotrebiteľ nemal skutočnú možnosť ovplyvniť samotnú existenciu a znenie
rozhodcovskej zmluvy, pretože alternatíva riešenia sporov pred konkrétnym rozhodcovským súdom
mu bola de facto vnútená. Zároveň sa dá dôvodne predpokladať, že v prípade vzniku sporu medzi
zmluvnými stranami, si oprávnený zvolí riešenie sporu pred rozhodcovským súdom, ktorý si sám určil,
čo je v podstate súdu známe aj z jeho úradnej činnosti v obdobných prípadoch. Rozhodcovská zmluva

umožňujúca dodávateľovi výber rozhodcovského konania nenapĺňa záujem na ochrane spotrebiteľa,
prieči sa dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto zmluvy odporuje dobrým mravom.
Akékoľvek plnenie priznané rozhodcom na základe rozhodcovskej zmluvy, ktorá je v rozpore s dobrými
mravmi, je plnením, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi vyplývajúcimi z ustanovenia § 3 Občianskeho
zákonníka z dôvodu, že právo na súdnu ochranu je zaručené Ústavou SR ( čl. 46 ods. 1 ústavného

zákona č. 460/1992 Zb., ako aj právo na spravodlivý súdny proces je zaručené čl. 6 ods 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorým je Slovenská republika viazaná. Z hľadiska
ochrany spotrebiteľa nie je rozdiel medzi výhradnou rozhodcovskou zmluvou a voľbou dodávateľa, ktorý
spotrebiteľovi rozhodcovské konanie vnúti ako najvhodnejší spôsob rozhodovania sporu. Spotrebiteľ
sa zároveň podpisom rozhodcovskej zmluvy reálne vopred vzdáva práva na účinnú procesnú obranu

pred všeobecným súdom. Spotrebiteľ musí mať vždy právo obrátiť sa na všeobecný súd. Ak aj je v
rozhodcovskej zmluve uvedené, že v prípade, že sa spotrebiteľ obráti ako prvý na všeobecný súd,
v tom prípade už nemôže dodávateľ riešiť spor na rozhodcovskom súde, je to vo väčšine prípadov
neúčinné. Máloktorý spotrebiteľ je totiž tak právne zdatný, aby sa ako prvý obrátil na súd, zvlášť akide o uplatňovanie práv z pohľadávky, na zaplatenie ktorej je sám zaviazaný. Rozhodcovský rozsudok
vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či
už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá právomoc

rozhodcovského súdu nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Ak je rozhodcovská zmluva
neplatná, rozhodcovský rozsudok nie je materiálne vykonateľným exekučným titulom. Vzhľadom na to,
že rozhodcovská zmluva je v zmysle vyššie uvedeného neplatná, exekučný titul vydaný na základe
takejto neplatnej rozhodcovskej doložky je materiálne nevykonateľný, čo predstavuje neodstrániteľnú
prekážku brániacu vykonaniu exekúcie, preto súd vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení

žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v celom rozsahu zamietol.
V súvislosti so skutočnosťou, že oprávnený doplnil návrh na vykonanie exekúcie v zmysle § 243f
Exekučného poriadku, súd poznamenáva, že v danom prípade považoval za nadbytočné skúmať aj
existenciu dôvodu na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku
v spojitosti s § 243f ods. 6 Exekučného poriadku.

4. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Namietal, že súd
vec nesprávne právne posúdil, nakoľko prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril
Exekučný poriadok. Súd v prejednávanej veci na zistený skutkový stav aplikoval aj ustanovenie § 45
zákona o rozhodcovskom konaní, z čoho mal oprávnený za preukázané, že súd na správne zistený
skutkový stav nesprávne aplikoval právny predpis. Dodal, že súd v rámci preskúmavania materiálnej

stránkynemôžepreskúmavaťsamotnérozhodcovskékonanie,nakoľkosamotnéustanovenie,oktorésa
súd opiera v napadnutom uznesení stanovuje podmienku na zastavenie exekúcie tak, že rozhodcovský
rozsudok a nie rozhodcovské konanie zaväzuje k niečomu nedovolenému. Zdôraznil, že postupom
súdu v tejto veci dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských
rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom

konaní.Namietalďalej,žedošlokneúplnémuzisteniuskutkovéhostavusúdomprvejinštancie,pretožev
niektorýchprípadochjerozhodcovskádoložkadohodnutávrámcivšeobecnýchobchodnýchpodmienok,
ktoré sú pre zmluvné strany záväzné. Konajúci súd však tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval a tak
zaťažil konanie vadou nedostatočného zisťovania skutkového stavu. Namietal ďalej s poukazom na §
53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, že za neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve sa

považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa,
aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, pričom cieľom tejto úpravy je umožniť
spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde si uplatnia svoje práva. V danej veci teda súd konal nad rámec
zákonných ustanovení. Na základe uvedeného preto oprávnený žiadal, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako aj
postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach podaného odvolania (§ 379, § 380 Civilného sporového
poriadku - ďalej len CSP) a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia zistil, že odvolanie oprávneného
nie je dôvodné. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP.

6. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal voči
povinnémuvykonaniaexekúcienapeňažnéplnenie,keďpoukazovalnarozhodcovskýrozsudokStáleho
rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a. s., Karloveské rameno 8,
Bratislava, IČO: 35 922 761 vedený pod sp. zn. SR 07392/13 zo dňa 27. 10. 2014. Následne súd prvej

inštancie vydal napadnuté uznesenie.

7. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so

zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie; ak ide o exekučné konanie vykonávané na
podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení

neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava.

8. Podľa § 44 ods. 3 Exekučného poriadku, súd pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie
na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom spore preskúma okremsúladu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a návrhu na vykonanie exekúcie so
zákonom, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva spĺňa podmienky ustanovené právnymi predpismi,
či bolo rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore vydané rozhodcom, ktorý bol v čase

spotrebiteľského rozhodcovského konania zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených
rozhodovať spotrebiteľské spory, a pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý v čase spotrebiteľského
rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory, rozhodcovské rozhodnutie
spĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu a či je vykonateľné. Ak súd dospeje k záveru, že nie je
splnená ktorákoľvek z podmienok podľa prvej vety, žiadosť o udelenie poverenia zamietne.

9. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

10. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

11. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie správne zistil skutkový staa z takto zisteného
skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil. Odvolací súd

sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, a preto sa s poukazom na §
387 ods. 2 CSP v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia bez toho, aby tieto dôvody opakoval.

12. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia poznamenáva, že právna úprava

spotrebiteľskej zmluvy je v našom právnom poriadku obsiahnutá v § 52 Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom. Podmienkou pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských je skutočnosť,
že zmluvnými stranami sú dodávateľ a spotrebiteľ, pričom jej charakteristickým znakom je to, že
spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za podmienok, ktoré si vopred určil

dodávateľ bez možnosti spotrebiteľa tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Znakom týchto zmlúv je to,
že sú spravidla vopred pripravené na formulároch a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu
týchto zmlúv alebo ich zmien. Súd prvej inštancie preto správne posúdil predmetný právny vzťah ako
spotrebiteľský, na ktorý sa musí použiť spotrebiteľské právo.

13. Súd prvej inštancie správne preskúmal nielen žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
návrh na vykonanie exekúcie, exekučný titul, ale aj zmluvy, a to v súlade s ustanoveniami, ktoré upravujú
spotrebiteľské vzťahy, nakoľko predmetná zmluva môže obsahovať viaceré neprijateľné podmienky.

14. Podľa názoru odvolacieho súdu je jednou z neprijateľných podmienok aj samotná rozhodcovská

doložka, ktorá akákoľvek, bez ohľadu na jej formu a znenie obsiahnutá v zmluve uzatvorenej medzi
dodávateľomaspotrebiteľomjepodľa§53ods.1Občianskehozákonníkaneprijateľnoupodmienkou,ak
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom
v neprospech spotrebiteľa a nebola individuálne dojednaná. Takáto rozhodcovská doložka je preto podľa
§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. V predmetnom exekučnom konaní ide o tento prípad.

Značnánerovnováhavprávachapovinnostiachmedzidodávateľomaspotrebiteľom vneprospech
spotrebiteľa bola spôsobená aj tým, že spotrebiteľovi bolo zároveň týmto postupom odňaté právo brániť
sa a podať žalobu alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok na všeobecný súd, pričom ide o právo
spotrebiteľa upravené v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (každý sa môže domáhať zákonom
ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky) a taktiež nebola individuálne dojednaná, spotrebiteľ si
ju nemohol osobitne vyjednať a nemal reálnu možnosť ovplyvniť jej obsah.

15. Odvolací súd preto považuje celý postup od rozhodcovskej doložky (v
rozhodcovskej zmluve) až po rozhodcovský rozsudok za prejav zneužitia práv dodávateľa. Ide o také

konanie dodávateľa, ktorý si vlastne takýmto postupom zaobstará ekvivalent rozsudku súdu takmer
na akékoľvek plnenie zo zmluvy, pričom výkon práv oprávneného - dodávateľa podľa predmetnej
rozhodcovskej doložky, ktorá je neplatná, považuje odvolací súd za nezlučiteľný s dobrými mravmi a
právnou úpravou ochrany spotrebiteľa. S poukazom na charakter predmetnej rozhodcovskej doložkyrozhodcovský súd nemal ani právomoc rozhodovať spor účastníkov konania. Súd prvej inštancie preto
taktiež správne zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie ako
celok.

16. V intenciách vyššie uvedených skutočností odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie
podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne.

17. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 CSP
pripúšťa. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa
podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj

vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri
všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto
rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho
sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom
okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané

advokátom.