Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, February 14, 2020

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 19C/36/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6719205075
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Tagaj

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2020:6719205075.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom JUDr. Michalom Tagajom, v právnej veci žalobcov: 1/ P.. Z.

R., L.., Q.. R., H.. XX.XX.XXXX, T. XXX/XX, XXX XX M., občan SR a 2/ Z. R., Q.. Z., H.. XX.XX.XXXX, T.
XXX/XX, XXX XX M., občianka SR, obidvaja zast. JUDr. Jana Sivoková, advokátka, Partizánska cesta
1465, 952 05 Hriňová, proti žalovaným: 1/ P.. N. Š., Q.. Š., H.. XX.XX.XXXX, C. X, XXX XX S., občan
SR a 2/ S.. T. Š., Q.. S., H.. XX.XX.XXXX, X. Z. XX, XXX XX S., občianka SR, obidvaja zastúpení
JUDr. Vladimír Gembický, advokát, E. Belluša 6752/8, 921 01 Piešťany, o určenie vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalobca 1/ a žalobkyňa 2/ sú povinní n a h r a d i ť žalovanému 1/ a žalovanej 2/ spoločne a
nerozdielnetrovykonaniavrozsahu100%atodo3dníodprávoplatnostiuzneseniasúduprvejinštancie
o výške náhrady trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca 1/ a žalobkyňa 2 sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 18.10.2019, domáhali určenia
ich vlastníckeho práva k nehnuteľnosti - pozemku KNC parc.č. XXXX/XX - trvalý trávnatý porast o
výmere 26 m2, evidovaný na LV č. XXXX pre katastrálne územie D. (ďalej len ako „Sporný pozemok“)
a to na tom skutkovom a právnom základe, že žalovaní nadobudli Sporný pozemok na základe Kúpnej

zmluvy č. XXXXXXXX zo dňa 11.04.2011 (ďalej len ako „Kúpna zmluva“), spolu s ďalšími pozemkami
a záhradnou chatkou, evidovanými na LV č. XXXX a na LV č. XXXX pre k.ú. D. s tým, že predmetná
Kúpna zmluva je v časti týkajúcej Sporného pozemku absolútne neplatná a to z dôvodu, že zmluvné
strany neprejavili vôľu Sporný pozemok predať resp. kúpiť, Kúpna zmluva nebola urobená vážne a
pri vypracovaní Kúpnej zmluvy došlo zrejme nedopatrením ku chybe. Sporný pozemok netvorí súčasť
areálu, kde sa nachádza prevedená záhradná chatka s pozemkami a Sporný pozemok je zastavaný
rozostavanou stavbou garáže, pričom Sporný pozemok s touto rozostavanou garážou previedol žalobca

1/ na základe kúpnej zmluvy č. XXXXXX zo dňa 15.03.1999 pánovi S. S., avšak nebol podaný návrh
na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Žalobcovia si boli vedomí, že Sporný pozemok
predali už v roku 1999 S. S. a boli presvedčení, že v D. vlastnia už iba nehnuteľnosti v záhradkárskej
osade D. E. R.. Až v roku 2017 S. S. na túto skutočnosť upozornil žalobcov, keď chcel legalizovať
stavbu garáže, pričom ho stavebný úrad vyzval na preukázanie práva k Spornému pozemku. Naliehavý
právny záujem žalobcovia odvodzovali od stavu objektívnej právnej neistoty, ktorým je ohrozené právne
postavenie žalobcov.

2. K žalobe žalobcovia priložili listinné dôkazy - Kúpnu zmluvu; Dodatok č. 1 zo dňa 26.05.2011 ku
Kúpnej zmluve; výpis z katastra nehnuteľností - LV č.XXXX pre k.ú. D.; výpis z katastra nehnuteľností
- LV č.XXXX pre k.ú. D.; Kúpno-predajnú zmluvu č. XXXXXX zo dňa 15.03.199 medzi žalobcom 1/ akopredávajúcim a kupujúcim S. S.; Výzvu na mimosúdne vyriešenie veci zo dňa 25.10.2017 a Výzvu na
mimosúdne vyriešenie veci - odpoveď.

3. Žalovaní sa k žalobe vyjadrili dňa 21.11.2019 a žiadali žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Uviedli,
že Sporný pozemok kúpili na základe Kúpnej zmluvy spolu s ďalšími nehnuteľnosťami a zaplatili v
celosti žalobcom kúpnu cenu uvedenú v Kúpnej zmluve. Príslušný katastrálny odbor vklad vlastníckeho
práva povolil a vlastníctvo žalovaných zapísal. Počas celého procesu kúpy boli predmetom jednania
všetky nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX pre k.ú. D. a uzavretím Kúpnej zmluvy prejavili žalobcovia

svoju vôľu tieto nehnuteľnosti predať a žalovaní prejavili svoju vôľu tieto nehnuteľnosti kúpiť - došlo tak
ku vzájomnej zhode vôle a konania, úkony smerujúce k uzavretiu Kúpnej zmluvy boli urobené vážne,
určite a zrozumiteľne. Kúpna zmluva netrpí žiadnou vadou, ktorá by spôsobovala jej neplatnosť a všetky
tvrdenia žalobcov sú len v rovine nepodložených tvrdení. Medzi údajnou, pôvodne uzavretou kúpnou
zmluvu s pánom S. a Kúpnou zmluvou malo uplynúť vyše 12 rokov a preto žalobcovia poukazujú na ust.
§ 47 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého údajna zmluva medzi žalobcom 1/ a S. S. zanikla ex tunc.

Samotnú Kúpnu zmluvu zostavil a predložil žalovaným k podpisu žalobca.

4. V replike doručenej súdu dňa 11.12.2019 žalobcovia zotrvali na svojej argumentácii. Zopakovali, že
Sporný pozemok sa nenachádza v záhradkárskej osade E. R. a netvorí areál predávanej záhradky.
Predmetom Kúpnej zmluvy bol predaj a kúpa areálu záhradky spolu so záhradnou chatkou, ktorú

žalobcovia ponúkli na predaj prostredníctvom realitnej kancelárie Directereal MM, spol. s r.o. na
základe Zmluvy o sprostredkovaní predaja nehnuteľností zo dňa 27.01.2011 (ďalej len ako „Zmluva
o sprostredkovaní predaja“), z ktorej nevyplýva, že predmetom predaja mal byť aj Sporný pozemok.
Predmetnú zmluvu ako listinný dôkaz priložili k podaniu. Nie je pravda, že znenie Kúpnej zmluvy
vypracoval žalobca, nakoľko žalobcom pripravený návrh Kúpnej zmluvy po úpravách predložila na

podpis žalovaná 2/. Žalobcovia navrhli ako dôkaz vykonať výsluch žalobcov, výsluch svedka Petra
Panica a výsluch zástupcu spoločnosti Directreal MM, spol. s r.o.

5. V duplike doručenej súdu dňa 03.01.2020 žalovaní taktiež zotrvali na svojej argumentácii. Uviedli
ďalej, že žalobcovia vo svojich podaniach neuviedli žiadny konkrétny dôvod absolútnej neplatnosti

Kúpnej zmluvy a dodatočné špekulatívne tvrdenie o údajnej nezhode vôle zmluvných strán s
prejavom pri uzatváraní Kúpnej zmluvy je v priamom rozpore s uzatvorenou zmluvou a teda skutočne
prejavenouvoľouúčastníkovpripodpise.Uviedli,žeichneodvolateľnýmzámeromboloKúpnouzmluvou
nadobudnúť celý predmet kúpy a teda aj Sporný pozemok. Namietli tiež uplynutie premlčacej doby,
keďže Kúpna zmluva je zo dňa 11.04.2011 a žaloba je zo dňa 17.10.2019.

6. Dňa 14.02.2020 sa vo veci konalo pojednávanie, na ktorom obe strany zotrvali na svojich tvrdeniach.

6.1 Žalobcovia uviedli, že k podaniu návrhu na vklad vlastníckeho práva v prospech pána S. po
uzatvorení kúpnej zmluvy z 15.03.1999 nedošlo z dôvodu, že v zmysle predmetnej kúpnej zmluvy

bola prenesená povinnosť podať návrh na vklad na kupujúceho pána S. - predávajúci dostali peniaze,
odovzdali mu vec, avšak prečo kupujúci nepodal návrh na vklad vlastníckeho práva, nevedia.

6.2 Žalovaná 2/ uviedla, že k uzatvoreniu Kúpnej zmluvy došlo tak, že jej manžel (pozn. súdu - žalovaný
1) objavil inzerát a preto sa ozval žalobcovi 1/. Následne boli pozrieť záhradnú chatku s pozemkom,

ktorú chceli kúpiť. Žalobca 1/ však požadoval kúpnu cenu 12 000 Eur - nakoľko bola chatka, ako aj
pozemok v dezolátnom stave, túto ponuku ihneď odmietli, avšak žalobca 1/ začal k predmetu kúpy
prihadzovať ako súčasť predaja náradie, neskôr povedal, že prihodí k predmetu kúpy aj Sporný pozemok
ako pozemok pod garáž s tým, že im uviedol, že na stavbu garáže nie je stavebné povolenie, čo im
až tak nevadilo. Následne sa dohodli a uzatvorili Kúpnu zmluvu. Nakoľko Kúpna zmluva obsahovala

nedostatky, bol uzatvorený aj dodatok k nej. Keďže mali v rodine rodinné problémy, nestarali sa o
predmetné nehnuteľnosti. Až potom sa začal ozývať - najskôr pán S., potom žalobca 1/ a nakoniec aj
právna zástupkyňa žalobcu s tým, že majú vrátiť predmetnú parcelu. Celá táto záležitosť ich vyrušuje
v ich vlastníckom práve. Vyslovene však uviedla, že predmetnom Kúpnej zmluvy v znení jej dodatku
bol aj Sporný pozemok.

6.3 Žalobca 1/ pri výsluchu nesúhlasil s vyjadrením žalovanej 2/ a uviedol, že v rámci obhliadky neboli
nikdy pri Spornom pozemku. Pred 21 rokmi predal sporný pozemok pánovi S.. V danom čase bola
už postavená hrubá stavba garáže aj s bránou. Boli presvedčení, že pán S. podal návrh na vkladvlastníckeho práva, nakoľko mal delegovanú právomoc takýto návrh na vklad do vlastníckeho práva
podať. Netušili, že pán S. návrh nepodal a že Sporný pozemok ostal zapísaný na LV ako ich vlastníctvo.
Následne ich kontaktoval syn pána S. s tým, že žalobca 1/ potom kontaktoval žalovanú 2/, ktorá najskôr

nereagovala a potom uviedla, že by im boli ochotní predať Sporný pozemok za 2 500 Eur, čo bola pre
nich neprijateľná ponuka, nakoľko to nezodpovedalo trhovej cene pozemkov v danej lokalite - oni boli
ochotní zaplatiť tak 10-12 eur za m2. Poukázal na to, že on spravil návrh Kúpnej zmluvy, ktorý však
upravovala žalovaná 2/ a tiež nie je pravda, že žalobcovia podali návrh na vklad vlastníckeho práva,
nakoľko to sama žalovaná 2/ zaniesla na kataster nehnuteľností. Poprel, že by v rámci kontraktačného

procesu uzatvárania Kúpnej zmluvy prihodil žalovaným aj Sporný pozemok. Pán S. už 21 rokov Sporný
pozemok užíva. Žalobca 1/ vyslovene uviedol, že skutočným vlastníkom Sporného pozemku je pán S..

6.4 Žalobkyňa 2/ pri výsluchu uviedla, že sa pridŕža toho, čo uviedol jej manžel. Uviedla ďalej, že pri
rokovaní o predmete predaja nebola - to skôr riešil jej manžel.

6.5SvedokS.S.privýsluchuuviedol,ževroku1999,niekedynajar,kúpilgarážodžalobcov.Išloohrubú
stavbu garáže z tehál, ktorá stavba nebola omietnutá. Bola tam aj brána. Pri kúpe jednal so žalobcom 1/.
Kúpna cena bola 25 000 Sk, ktorú zaplatil. Na kataster však nepodal návrh na vklad, nakoľko nevedel,
že to takto má urobiť. Ku sporu došlo tak, že jeho syn chcel v garáži riešiť elektriku a následne zistil, že
parcela, na ktorej je garáž postavená, nie je v zmysle zápisu na LV jeho vlastníctvom. Jeho vlastníctvo

však dovtedy nikto nespochybnil.

6.5 V rámci záverečnej reči žalobcovia poukázali na to, že od predaja Sporného pozemku spolu s
garážou S. S., až do času, kedy došlo k uzavretiu Kúpnej zmluvy medzi stranami sporu, prešlo 12
rokov. Žalobcovia počas týchto 12 rokov žili v presvedčení, že predmetný pozemok už nevlastnia. Vedeli,

že v D. majú už len záhradu. Z uvedených skutočností je možné jednoznačne vyvodiť, že žalobcovia
nemohli mať vôľu predať predmetný pozemok, keď boli presvedčení, že tento pozemok im už vlastnícky
nepatrí už 12 rokov. Poukázali na zásadu, že nikto nemôže na druhého previesť viac práv ako má
on sám. Vo všeobecnosti právne úkony sú právne skutočnosti, ktoré spočívajú v určitom ľudskom
správaní, a to správaní vedomom a vôľovom. V zmysle ustanovenia § 34 Občianskeho zákonníka zo

znakov definujúcich právny úkon má zásadný výzvam jednota vôle a jej prejavu, t.z. že pokiaľ neexistuje
vôľa, neexistuje ani právny úkon. Vôľa ako psychický vzťah kupujúceho človeka, konajúceho človeka k
zamýšľanému, alebo ku chcenému následku je nevyhnutným pojmovým predpokladom vzniku právneho
úkonu. Existencia vôle sa pri jej prejave posudzuje s ohľadom na objektívne skutočnosti, teda s ohľadom
na okolnosti, za ktorých bol prejav vôle urobený. Vzhľadom na všetky okolnosti, ktoré boli skúmané,

alebo prednesené v danom spore a na ktoré poukázali, je nesporné, že z dôvodu nezhody vôle s
prejavom je Kúpna zmluva v časti prevodu Sporeného pozemku absolútne neplatným právnym úkonom
a to s poukazom na ust. § 34, resp. § 37 Občianskeho zákonníka.

6.6 Žalovaní v rámci záverečnej reči odkázali na svoju predošlú argumentáciu. Uviedli, že žalobcovia

neuniesli dôkazné bremeno svojich tvrdení - naopak, ešte predložili dôkazy o tom, že už predtým, ako
ich oslovili žalobcovia, vykonávali iniciatívu na predaj pozemkov a Sporného pozemku prostredníctvom
sprostredkovateľa predaja.

7. Podľa § 35 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej

len ako „Obč. Z.“), prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo
iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.

8. Podľa § 35 ods. 2 Obč. Z., právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového
vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s

jazykovým prejavom.

9. Podľa § 37 ods. 1 Obč. Z., právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak
je neplatný.

10. Podľa § 588 Obč. Z., z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu
odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú
cenu.11. Podľa § 137 písm. c) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len ako „CSP“), žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo
nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak

vyplýva z osobitného predpisu.

12. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

13. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

14. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

15.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

16. Za nesporné medzi stranami súd považoval že :
16.1 dňa 11.04.2014 uzavreli strany sporu Kúpnu zmluvu, predmetom ktorej boli všetky nehnuteľnosti
evidované na LV č. XXXX v spoluvlastníckom podiele 1/1 pre k.ú. D. a nehnuteľnosti v spoluvlastníckom

podiele 1/29 evidované na LV č. XXXX pre k.ú. D., s tým, že ako predmet predaja je v čl. I. Kúpnej
zmluvy uvedený aj Sporný pozemok;
16.2 dňa 26.05.2011 uzavreli strany Dodatok č. 1 ku Kúpnej zmluve, kde v čl. II bol ako predmet prevodu
vlastníckeho práva taktiež uvedený aj Sporný pozemok.

17. Za sporné medzi stranami súd považoval najmä otázky :
17.1 či pri uzatváraní Kúpnej zmluvy v znení jej dodatku prejavili zmluvné strany (strany sporu) vôľu
previesť aj vlastnícke právo k Spornému pozemku na kupujúcich (žalovaných) a
17.2 kto je skutočným vlastníkom Sporného pozemku.

18. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcov, výsluchom svedka S. S., a listinnými dôkazmi v
zmysle § 204 CSP, konkrétne Kúpnou zmluvou; Dodatkom č. 1 zo dňa 26.05.2011 ku Kúpnej zmluve;
výpisom z katastra nehnuteľností - LV č.XXXX pre k.ú. D.; výpisom z katastra nehnuteľností - LV
č.XXXX pre k.ú. D.; Kúpno-predajnou zmluvou č. XXXXXX zo dňa 15.03.199 medzi žalobcom 1/ ako
predávajúcim a kupujúcim S. S.; Výzvou na mimosúdne vyriešenie veci zo dňa 25.10.2017; Výzvou na

mimosúdne vyriešenie veci - odpoveď, Zmluvou o sprostredkovaní predaja; nepodpísaným návrhom
kúpnej zmluvy (bez uvedenia predávajúcich); Čestným prehlásením pána Z. Z., konateľa spoločnosti
Directreal MM, spol. s.r.o. a emailovou komunikáciou medzi žalobcom 1/ a žalovanou 2/ zo dňa
09.03.2017 a zo dňa 11.03.2017.

19. Pri hodnotení dôkazov a pri právnom hodnotení veci sa súd zameral najmä na tie skutočnosti, ktoré
boli medzi stranami sporné. Súd v tejto súvislosti poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16.
11. 2011, sp. zn. 6 Cdo 145/2011, v zmysle ktorého „všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky
otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých

detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania“.

20. Po vykonanom dokazovaní a po právnom zhodnotení veci súd dospel k záveru, že žaloba nie je
dôvodná, nakoľko (i) žalobcovia nepreukázali svoj naliehavý právny záujem na určení v zmysle § 137
písm. c) CSP a (ii) žalobcovia neuniesli v spore ani dôkazné bremeno.

21. Určovaciu žalobu môže úspešne podať ten, kto má na požadovanom určení naliehavý právny
záujem. Primárnou povinnosťou všeobecných súdov je, aby sa pri rozhodovaní o určovacej žalobe
najprv vyrovnali s otázkou existencie naliehavého právneho záujmu žalobcu. Právny záujem musí byť
naliehavý v tom zmysle, že žalobca môže v danom právnom vzťahu navrhovaným určením dosiahnuť

odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov (uznesenie Ústavného súdu SR
z 12.12.2013, sp.zn. IV.ÚS 745/2013). Naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy, ak je tu
aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho
právneho postavenia a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť (nález Ústavného súduSR z 12.02.2013, sp.zn. III.ÚS 531/12). Z negatívneho určenia nevyplýva jasne a jednoznačne, kto je
skutočne vlastníkom, pretože bez takéhoto určenia treba pripustiť aj možnosť, že vlastníkom je aj tretia
osoba, ktorá nie je účastníkom konania (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 3Cdo 112/2004, ZSP

81/2006) .

22. Napriek tomu, že sa žalobou žalobcovia domáhali určiť (ich) vlastnícke právo k Spornému pozemku,
na pojednávaní uviedli, že skutočným vlastníkom Sporného pozemku nie sú oni, ale S. S. (pozn. súdu
- svedok v tomto spore). Žalobcovia uviedli, že Sporný pozemok spolu s nezapísanou rozostavanou

stavbou garáže previedol S. S. do vlastníctva žalobca 1/ na základe kúpnej zmluvy z 15.03.1999, avšak
nedošlo ku vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, nakoľko tento návrh nepodal S. S..
Žalobcovia uviedli, že podali žalobu, aby po súdnom určení mohli následne prepísať Sporný pozemok
na S. S., aby tak bol zosúladený skutočný stav so stavom právnym. Skutočným vlastníkom Sporného
pozemku je tak podľa žalobcov S. S., ktorý pri výsluchu taktiež uviedol, že on je vlastníkom Sporného
pozemku (a garáže) na základe kúpnej zmluvy z roku 1999. Súd preto konštatuje, že žalobcom v tomto

spore, ktorý by mal naliehavý právny záujem na takomto určení, mal byť S. S. ako osoba, o ktorej
žalobcovia (i samotný svedok S. S.) tvrdia že je vlastníkom Sporného pozemku. Žalobcami sú
ale osoby, ktoré netvrdia, že sú vlastníkom Sporného pozemku. Žalobcovia tak nepreukázali ohrozenie
ich práv ani stav právnej neistoty, navrhovaným určením nemožno dosiahnuť odstránenie spornosti a
ochranu práv a oprávnených záujmov žalobcov a nejde tu ani o aktuálny stav objektívnej právnej neistoty

medzi žalobcami a žalovanými. Súd vzhľadom na vyššie uvedené preto dospel k záveru, že žalobcovia
neosvedčili a nepreukázali svoj naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k Spornému
pozemku.

23. Aj keď neosvedčenie naliehavého právneho záujmu je samo o sebe dôvodom na zamietnutie

žaloby, súd považoval za potrebné uviesť, že žalobcovia ani neuniesli dôkazné bremeno ohľadom
svojich skutkových tvrdení, týkajúcich sa toho, že zmluvné strany pri uzatváraní Kúpnej zmluvy nemali
vôľu previesť na žalovaných vlastnícke právo k Spornému pozemku. Toto skutkové tvrdenie žalobcov
žalovaní vyslovene popreli a uviedli, že ich zhodnou vôľou bolo previesť resp. nadobudnúť aj vlastnícke
právo k Spornému pozemku. Súd konštatuje, že žalobcovia na podporu svojho tvrdenia nepredložili

žiadny relevantný dôkaz - naopak, zo samotnej Kúpnej zmluvy ako aj z Dodatku ku Kúpnej zmluve
(č.l. 4-5) vyplýva, že zmluvné strany mali vôľu previesť aj Sporný pozemok, keď ho dostatočne jasne,
určite a zrozumiteľne uviedli ako predmet kúpy. V tejto súvislosti súd osobitne poukazuje na ust. §
35 ods. 2 Obč. Z.. Súd ďalej konštatuje, že zo Zmluvy o sprostredkovaní predaja (č.l. 70), podľa
bodu 4. Špecifikácia nehnuteľnosti (tretí riadok odspodu) - vyplýva, že predmetom predaja mali byť

nehnuteľnosti na LV č.XXXX o celkovej ploche 520 m2, čo predstavuje matematický súčet výmer
všetkých parciel evidovaných na predmetnom liste vlastníctva (vrátane Sporného pozemku) a teda
žalobca 1/ pri uzatváraní aj tejto zmluvy prejavil záujem odpredať všetky pozemky evidované na tomto
liste vlastníctva (vrátane Sporného pozemku). Pokiaľ žalobcovia tvrdia, že pri uzatváraní Kúpnej zmluvy
nevedeli, že na liste vlastníctva je evidovaný aj Sporný pozemok, ktorý v roku 1999 odpredali S. S., táto

skutočnosť nemôže byť na ťarchu žalovaných. Tak, ako nemôže byť na ich ťarchu ani to, že v roku 1999
nepodali žalobcovia resp. S. S. návrh na vklad vlastníckeho práva k Spornému pozemku do katastra
nehnuteľností.

24. Záverom tiež súd považuje za potrebné dodať, čo sa týka námietky premlčania vznesenej zo strany

žalovaných, že vlastnícke práva sa v zmysle § 100 ods. 2 Obč. Z. nepremlčujú a preto sa súd ďalej
touto námietkou nezaoberal.

25. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd žalobu zamietol (výrok I.). O trovách konania súd
rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP - keďže mali žalovaní v spore úplný úspech, súd

zaviazal žalobcov na náhradu trov konania žalovaným a to v miere 100 % (výrok II.), pričom o konkrétnej
výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti
tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Zvolen, písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané
na príslušnom odvolacom súde, ktorým je Krajský súd v Banskej Bystrici (§ 355 ods. l, 362 ods. l CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 CSP (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ
domáha (§ 363, § 364 CSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov

s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil ( § 125 CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 359 CSP).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§358 CSP).

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej

forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej
značky (§127 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené procesné podmienky,

b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e/súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h/rozhodnutiesúduprvejinštancievychádzaznesprávnehoprávnehoposúdeniaveci(§365ods.lCSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§365 ods.2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (§ 365 ods.3 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a/ sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c/má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).