Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, July 29, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/268/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7713204857
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Matyiová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7713204857.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudkýň
JUDr. Jarmily Sopkovej Maximovej a JUDr. Jarmily Čabaiovej v spore žalobcu J. J. O..U..L.., O. O. A. M.
X,M.A.XXXX/XX,C.B.,Č.U.,IČO:26429705,zastúpenéhoFridrichPaľko,s.r.o.,sosídlomBratislava,
Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanému W. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX, o zaplatenie
161 € istiny s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku 8C/184/2013-48 z 22.12.2014 Okresného súdu

Michalovce

r o z h o d o l :

P r i p ú š ť a späťvzatie žaloby v časti zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne, z r u š u j e
rozsudok 8C 184/2013-48 z 22.12.2014 vo výroku o zamietnutí žaloby v tejto časti a konanie v tejto
časti z a s t a v u j e.

V prevyšujúcej časti z r u š u j e rozsudok a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) rozsudkom zamietol žalobu na uplatnenie pohľadávky podľa
článku 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje
európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie“), ktorou sa žalobca
domáhal od žalovaného zaplatenia zmenkovej sumy vo výške 161 €, zmenkového úroku vo výške
0,25 % denne zo sumy 186 € od 29.1.2010 do 21.7.2011, čo predstavuje sumu 250,64 €, zo sumy

176 € od 22.7.2011 do 15.1.2012, čo predstavuje sumu 78,32 €, zo sumy 161 € od 16.1.2012 do
zaplatenia, zákonného úroku vo výške 6 % ročne zo zmenkovej sumy 186 € od 14.4.2010 do 21.7.2011,
čo predstavuje sumu 14,23 €, zo sumy 176 € od 22.7.2011 do 15.1.2012, čo predstavuje sumu 5,16 €, zo
sumy 161 € od 16.1.2012 do zaplatenia, zmenkovej odmeny vo výške 1/3 % zmenkovej sumy teda 0,62
€ a náhrady trov konania na základe zmenky, ktorú vystavil žalovaný dňa 24.7.2009, pričom žalobca
ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv z tejto zmenky. Žalovanému ani vedľajšiemu účastníkovi

náhradu trov konania nepriznal.

2. Zo zmenky predloženej žalobcom zistil, že túto vystavil žalovaný dňa 24.7.2009 v Michalovciach na
sumu 186 €, pričom sa v nej zaviazal, že zaplatí za túto zmenku pri predložení na rad: M., s.r.o. IČO:35
807 598, M. XX, S., sumu 186 € a zmenkový úrok 0,25 % denne od 29.1.2010. Na zmenke je taktiež
uvedené, že je splatné: M., s.r.o., M. XX, S. „bez protestu“, „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od

vystavenia“. V pravom hornom rohu zmenky je uvedené číslo 901700030. Na rube zmenky je uvedené:
Namiesto nás na rad J. J. s.r.o., I. XXXX/XXa, XXX XX M., R. U., IČO: 264 29 705. Následne pod tým
je uvedené: M., s.r.o., W. R., konateľ, a nečitateľný podpis.

3. Zo zmluvy o úvere č. 901700090, uzavretej dňa 7.9.2009 medzi spoločnosťou M., s.r.o., M. XX, S.,
IČO: 35 807 598 ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom zistil, že veriteľ poskytol dlžníkovi úver vo

výške 250 € a dlžník sa zaviazal zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o poplatok vo výške 242 €, teda
celkovo 492 €, v 12 mesačných splátkach po 41 €, počnúc dňom 26.9.2009. V bode 14 Všeobecnýchpodmienok poskytnutia úveru je upravená Dohoda o vyplnení zmenky: Na zabezpečenie peňažného
záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako
remitentovi vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku

úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent
najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t.j. keď
dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časť splátok, alebo neuhradí včas
poslednú splátku alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých
peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum

začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle
bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh.

4. Z úverovej zmluvy a predloženej zmenky mal súd preukázané, že zmenka bola vyplnená v
rozpore s ustanovením § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z.z., nakoľko sa touto zmenkou zabezpečuje
záväzok žalovaného vo vyššej miere než to dovoľuje uvedené zákonné ustanovenie.. Touto zmenkou

sa totiž výška zmenkového úroku zabezpečuje až do zaplatenia, čo má za následok, že celková
výška zabezpečenia pohľadávky žalovaného nie je v zmenke obmedzená v súlade so zákonom, teda
maximálne do výšky istiny úveru+ sumy 30 % istiny úveru. Zmenka bola vystavená nad limit prípustný
zákonom, preto je neplatná v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). Z tohto dôvodu
žalobu zamietol.

5. O trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že žalovanému ani vedľajšiemu
účastníkovi náhradu trov konania nepriznal, lebo si ich náhradu neuplatnili.

6. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa ust. § 205 ods.

2 písm. a/ v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., § 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p. a písm. f/ O.s.p.
a navrhol rozsudok zmeniť tak, že súd návrhu na uplatnenie pohľadávky v celom rozsahu vyhovie a
prizná mu náhradu trov odvolacieho konania. Tvrdil, že v prejednávanej veci došlo zo strany súdu jeho
konaním, ako aj napadnutým rozhodnutím k porušeniu práva Európskej únie, konkrétne k porušeniu
čl. 4, 5 a 7 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007. Podľa jeho

názoru súd nemohol nariadiť pojednávanie, pretože na rozhodnutie o nariadení pojednávania neboli
splnené podmienky Nariadenia. Namietal tiež, že súd vykonal dokazovanie listinami, pričom strany
takéto dokazovanie nenavrhli. Súd mal vychádzať len zo skutočností tvrdených stranami a vykonať
len dôkazy nimi navrhnuté. Žalobca predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, voči
forme a obsahu ktorej zo strany žalovaného neboli vznesené žiadne námietky, a preto neexistovala

okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci.
Neboli splnené podmienky pre vykonanie iných dôkazov než navrhnutých stranami v zmysle ust. §
120 ods. 1 O.s.p. V prejednávanej veci súd mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej
príslušenstva len z predloženej zmenky. Predpokladom vydania rozsudku bolo výlučne predloženie
originálu zmenky. Žalovaný mohol vzniesť námietky voči zmenke na základe článku 5 ods. 3 a ods.

6 Nariadenia, ak tak však neurobil, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté vzhľadom na
uplatnenie koncentračnej zásady v zmysle Nariadenia. Súd sám nemôže vznášať voči zmenke námietky
za žalovaného. Súd z vlastnej iniciatívy vykonal dokazovanie, preukazujúce charakter žalovaného
ako spotrebiteľa, pričom ten sa tejto obrany žiadnym spôsobom nedomáhal, uplatnenú pohľadávku
nerozporoval a svojím konaním ju prakticky uznal. Súd teda dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie

nesprávnych právnych predpisov, ako aj nesprávnej interpretácie príslušných právnych predpisov a
práva Európskej únie. Poukázal ďalej na to, že je majiteľom zmenky na základe indosamentu a
nie je účastníkom akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu. Zmenka je pritom platná, je samostatným
abstraktným záväzkom, neakcesorickej povahy, preto ju nie je možné podmieňovať inými okolnosťami
nežsúnazmenkeuvedené.Súdprvejinštanciesapritomaplikáciouzákonač.191/1950Sb.nezaoberal,

hoci predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový vzťah. Súd ignoroval ust. § 17
citovaného zákona, v zmysle ktorého žalovaný vo všeobecnosti nie je oprávnený vznášať tzv. kauzálne
námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. Keďže
tak nemôže urobiť sám žalovaný, tým menej tak môže urobiť súd. Pokiaľ aj žalovaný vznesie námietky,
je na ňom, aby ich oprávnenosť preukázal. Dôkazné bremeno teda spočíva na žalovanom a nie

je možné ho preniesť na žalobcu. Napadnuté rozhodnutie považoval za prekvapivé rozhodnutie, čo
predstavovalo odňatie možnosti konať pred súdom. Prekvapivosť vyplynula zo skutočnosti, že žalovaný
uplatnený nárok nepoprel, no napriek tomu súd uplatnený nárok zamietol, ale najmä vyplynula z rozporu
napadnutého rozhodnutia s konštantou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, na ktorúžalobca poukázal v odvolaní a ktorá mala byť súdu prvej inštancie známa. Žalobca nesúhlasil ani
s posúdením dohody o vyplňovacom práve blanko zmenky ako neprijateľnej zmluvnej podmienky.
Poukázal na to, že zákon o spotrebiteľských úveroch č.258/2001 Z.z. pripúšťal, aby na zabezpečenie

svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru bola vystavená zmenka. Súčasne z formulácie ust. § 4 ods.
6 a použitia spojenia „v čase vyplnenia“ ako aj zo slov „vyplnenú veriteľom“, je zrejmé, že zákonodarca
pripúšťal, že zmenky budú vyplnené dodatočne po vystavení, pretože inak by použil spojenie „v čase
vystavenia“, resp. by vylúčil vyplňovanie zo strany veriteľa. Na základe uvedeného uviedol, že dohoda
o vyplňovacom práve nemohla byť neplatná a nemohla byť neprijateľnou podmienkou ani v prostredí

spotrebiteľských úverov, pretože právna úprava explicitne pripúšťala používanie blankozmeniek.

7. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

8. K odvolaniu sa vyjadril vedľajší účastník, ktorý mal za to, že rozsudok súdu prvej inštancie vychádza
z úplne zisteného skutkového stavu, zo správneho právneho posúdenia veci, preto je vecne správny a

žiadal,abyhoodvolacísúdpotvrdil.Podľajehonázoružalobcaprinadobúdanízmenkykonalvedomena
škodu žalovaného. Trval na tom, že súd sa má zaoberať kauzálnymi vzťahmi pôvodného zmenkového
veriteľa a žalovaného. Dohoda o vyplňovacom práve zmenky je v zmysle § 53 ods. 1 neprijateľnou
podmienkou, a preto je ako taká neplatná (§ 53 ods. 5 OZ). Právne argumenty vedľajšieho účastníka boli
opodstatnené, úkony boli účelne vynaložené, preto žiadal uhradiť trovy právneho zastúpenia. Poukázal

na viaceré rozhodnutia krajských súdov, na základe ktorých tvrdil opodstatnenosť trov právneho
zastúpenia vedľajšieho účastníka. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania vo výške 49,98 €.

9. Žalobca v odvolacom konaní zobral čiastočne späť návrh na začatie konania v časti o zaplatenie
zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne a navrhol konanie v tejto časti zastaviť. Žalovaný voči

späťvzatiu nemal námietky (§ 101 ods. 3 O.s.p.).

10. Krajský súd v Košiciach v zmysle ust. § 370 Civilného sporového poriadku, účinného od 1.7.2016
(ďalej len „CSP“) rozhodol o pripustení čiastočného späťvzatia žaloby o zaplatenie zmenkového úroku
vo výške 0,19 % denne zo sumy 186 € od 29.1.2010 do 21.7.2011, čo predstavuje sumu 250,64 €, zo

sumy 176 € od 22.7.2011 do 15.1.2012, čo predstavuje sumu 78,32 €, zo sumy 161 € od 16.1.2012 do
zaplatenia, zrušil rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v tejto časti a konanie zastavil.

11. Predmetom odvolacieho konania tak zostal rozsudok v celej prevyšujúcej časti, ktorým bola žaloba
zamietnutá (ďalej len rozsudok) a súvisiaci výrok o trovách konania.

12. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané
včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia pojednávania v
zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu danom ust. § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a z hľadísk
uplatnených odvolacích dôvodov (§ 205 ods. 2 pís. a/, b/, f/ O.s.p. v spojení s ust. § 470 ods. 2 prvej vety

CSP, v CSP odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/, d/, h/) a dospel k záveru, že rozsudok
je potrebné zrušiť v zmysle ust. § 389 ods.1 písm. c/ CSP.

13. V prejednávanej veci rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci, čím je naplnený odvolací dôvod v zmysle ust. § 205 ods.2 písm. f/ O.s.p. (odvolací dôvod podľa

ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP).

14. Predmetom konania v prejednávanej veci je zaplatenie zmenkovej sumy 161 € spolu so zmenkovým
úrokom (po čiastočnom späťvzatí žaloby) vo výške 0,06% denne zo sumy 186 € od 29.1.2010 do
21.7.2011, zo sumy 176 € od 22.7.2011 do 15.1.2012, zo sumy 161 € od 16.1.2012 do zaplatenia spolu

so zákonným úrokom vo výške 6% ročne zo sumy 186 € od 14.4.2010 do 21.7.2011, zo sumy 176 €
od 22.7.2011 do 15.1.2012, zo sumy 161 € od 16.1.2012 do zaplatenia ako aj zaplatenia zmenkovej
odmeny vo výške 0,62 €. Žalobca si túto pohľadávku uplatnil na základe zmenky, vystavenej žalovaným
dňa 24. júla 2009 v Michalovciach na zmenkovú sumu 186 €. Okrem zmenkovej sumy sa žalovaný
zaviazal zaplatiť aj zmenkový úrok 0,25% denne od 29.1.2010 do zaplatenia. Zmenka bola vystavená

na zabezpečenie pohľadávky zo zmluvy č.901700090.

15. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa vyplýva, že súd založil svoje rozhodnutie o zamietnutí
žaloby na zistení, že zmenka bola vyplnená v rozpore s ust. § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z., nakoľkosa touto zmenkou výška zmenkového úroku zabezpečuje až do zaplatenia, čo má za následok, že
celková výška zabezpečenia pohľadávky žalovaného nie je v zmenke obmedzená v súlade so zákonom,
teda maximálne do výšky istiny úveru a sumy 30% istiny. Takúto zmenku považoval pre rozpor so

zákonom za neplatnú.

16. S týmto záverom sa odvolací súd nestotožňuje, keďže vyplnenie zmenky zodpovedá ust. § 4 ods.
6 zákona č. 258/2011 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

17.Vzmysleust.§4ods.6zákona258/2001Z.z.vsúvislostisposkytovanímúveruodspotrebiteľaalebo
inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo
šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a
zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského
úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom

úvere) vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp.
vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi
kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky
alebo postúpenia práv zo zmenky. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že zmenkou je možné
zabezpečiť nároky zo spotrebiteľského úveru len v zákonom určenom rozsahu, čo v preskúmavanej veci

je splnené.

18. Vychádzajúc z poskytnutého úveru 250 € mohla byť vyplnená zmenková suma maximálne 325 €
(250 € +30% príslušenstvo), pričom bola vyplnená zmenková suma 186 €, teda v nižšej, než zákonom
dovolenej výške. Keďže zmenka bola vyplnená v súlade s ust. § 4 ods.6 zákona č. 258/2001 Z.z.,

nemožno dospieť k záveru, že práva uplatnené z takejto zmenky, ktorá nebola vyplnená v rozpore s §
4 ods.6 zákona č. 258/2001 Z.z., sú uplatnené v rozpore so zákonom.

19. Pokiaľ súd prvého stupňa poukazuje na skutočnosť, že zmenkou sa zabezpečuje zmenkový úrok až
do zaplatenia, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že zmenkový úrok nie je premietnutý v samotnej

zmenkovej sume (v tejto je premietnutá iba istina úveru a úrok z úveru) a dohoda o zmenkovom úroku
predstavuje samostatnú dohodu, ktorej platnosť súd môže posudzovať ex offo z hľadiska jej súladu s
dobrými mravmi, pokiaľ ide o dohodnutú výšku zmluvného úroku (viď stanovisko Občianskoprávneho
kolégia Najvyššieho súdu SR a Obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR č. 93/2015 bod III.).

20. Aj v prípade neplatnosti dohody o zmenkovom úroku pre jej rozpor s dobrými mravmi vzhľadom na
dohodnutú výšku zmenkového úroku a dohodnutý čas, po ktorý sa mal tento zmenkový úrok plniť, táto
skutočnosť nemá sama osebe za následok neplatnosť zmenky, ako to nesprávne uzavrel súd prvého
stupňa. Neplatnosť zmenky z uvedeného dôvodu nemožno ustáliť.

21. Treba však zdôrazniť, že povinnosťou súdu prvého stupňa bolo v prvom rade zaoberať sa otázkou
(ne)platnosti zmenkovej dohody, obsiahnutej v bode 14 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, a
to z hľadiska, či táto dohoda je v súlade s ust. § 4 ods.6 zákona č. 258/2001 Z.z.

22. Dňa 20.10.2015 prijalo občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu SR a obchodnoprávne

kolégium Najvyššieho súdu SR spoločné stanovisko k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach
návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa v nasledujúcom znení :

I. Ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu
procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že :

1. pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou
povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku
v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ;
2. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k
prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúcich ich rozsah a

povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného
dokazovania vyplynie.II. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom
práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená.

III. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či
je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu
posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška
uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.

23. Stanovisko je uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej
republiky 8/2015 pod číslom 93.

24. Z vyššie citovaného stanoviska vyplýva, že ak vystaviteľom zmenky je spotrebiteľ, čo nepochybne
bolo preukázané aj v prejednávanej veci, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom
práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená, v danom prípade

zákon 258/2001 Z.z. v znení účinnom ku dňu 24.7.2009.

25. V zmysle ust. § 4 ods. 6 zákona 258/2001 Z.z. v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa
alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku
alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu

zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného
spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku
prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju
dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa

zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že zmenkou
je možné zabezpečiť nároky zo spotrebiteľského úveru len v zákonom určenom rozsahu.

25. Neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza
alebo sa prieči dobrým mravom (§ 39 Občianskeho zákonníka).

26. Ako vyplýva z bodu 14 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú súčasťou úverovej
zmluvy zo dňa 7.9.2009, uzavretej medzi žalovaným a spoločnosťou M., s.r.o., ktoré listiny boli
oboznámené na pojednávaní dňa 22.12.2014, zmenková dohoda bola obsiahnutá v bode 14
Všeobecných podmienok poskytnutia úveru a v zmysle tejto zmenkovej dohody, zmenková suma má

pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu
vyplnenia zmenky. Uvedená dohoda umožňuje vyplniť zmenkovú sumu vo výške všetkých peňažných
nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplatenia zmenky, pričom súd pominul
skúmať, či táto dohoda nie je v priamom rozpore s obmedzením vyplývajúcim z citovaného zákonného
ustanovenia § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z., podľa ktorého zmenková suma v čase vyplnenia

je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane
zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30%
istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Táto otázka je pritom rozhodujúca pre rozhodnutie vo veci,
pretože v prípade neplatnej zmenkovej dohody, už bez ohľadu na to, či zmenka bola vyplnená v súlade s
citovaným ustanovením § 4 ods. 6, právo zo zmenky vyplnenej na základe neplatnej zmenkovej dohody

nie je možné priznať.

27.Úlohousúduvďalšomkonaníbudepretoriadiťsavyššievyslovenýmprávnymnázoromanazáklade
výsledkov doposiaľ vykonaného dokazovania, prípadne aj doplneného po vrátení veci posúdiť platnosť
zmenkovej dohody obsiahnutej v čl. 14 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru z hľadiska jej súladu

s § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z., teda či táto dohoda rešpektuje obmedzenie vyplývajúce z vyššie
citovanéhozákonnéhoustanoveniaavzávislostiodzáveruod(ne)platnostizmenkovejdohodyopätovne
rozhodnúť o uplatnenom nároku po späťvzatí žaloby.

28. Z vyššie uvedeného hľadiska súd prvej inštancie vec neposudzoval v dôsledku nesprávneho záveru

o vyplnení zmenky v rozpore s § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z.z., preto v záujme zachovania zásady
dvojinštančného konania odvolací súd nemal inú možnosť, než napadnutý rozsudok zrušiť v zmysle ust.
§ 389 ods. 1 písm. c/ CSP a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.29. V novom rozhodnutí opätovne súd rozhodne o trovách celého konania, vrátane trov tohto
odvolacieho konania.

38. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§

427 ods. 1,2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).