Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, September 13, 2017

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 12C/147/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6412213236
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Zuzan

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2017:6412213236.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom sudkyňou JUDr. Janou Zuzan, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ,

s.r.o., so sídlom Pribinova č. 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o.,
so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanej: Slovenská republika, za ktorú
koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, 813 11 Bratislava,
v konaní o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcu z a m i e t a.

II. Súd žalovanej náhradu trov konania proti žalobcovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 27.9.2012 žalobca žiadal od žalovanej zaplatenie sumy 175,-

Eur ako náhrady majetkovej škody predstavujúcej účelne vynaložené náklady na správu a vymáhanie
jeho pohľadávky a čiastky 165,96 Eur ako náhrady nemajetkovej ujmy (predstavujúcej 55,32 Eur
za každý mesiac nečinnosti exekučného súdu), ktoré mu mali byť spôsobené nesprávnym úradným
postupom tunajšieho súdu v exekučnom konaní, voči povinnému Z. A., D.. XX.X.XXXX a ktorému súdny
exekútor pridelil č. EX909/2004 tým, že o návrhu na zmenu súdneho exekútora nebolo rozhodnuté v
zákonom stanovenom čase.

2. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila písomne podaním zo dňa 25.9.2014 tak, že žiadala, aby súd žalobu
zamietol, a priznal jej nárok na náhradu trov konania. Z procesného hľadiska namietala, že zo žaloby
nie je zrejmé od čoho odvodzuje žalobca uplatnené nároky. Podal ju predčasne ešte pred uplynutím
6 mesačnej lehoty určenej na predbežné prerokovanie nároku podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003
Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (resp. podľa § 16 ods. 1 cit. zákona
v znení účinnom do 31.12.2012). Nakoľko žalobca neposkytol ani súčinnosť potrebnú na predbežné

prerokovanie nárokov Ministerstvom spravodlivosti SR, nepovažuje žalované nároky za predbežne
prerokované.Ohľadnevecisamotnejžalovanápopierala,žebydošloknesprávnemuúradnémupostupu
poukazujúc na judikatúru Ústavného súdu SR, podľa ktorej nedodržanie zákonom stanovenej lehoty
neznamená automaticky prieťahy v konaní. Paušálne náklady na pohľadávku subjektívne vyčíslené
žalobcom nie sú škodou a jej vznik žalobca ani nijak nepreukázal. Rovnako mu nevznikol ani nárok na
náhradu nemajetkovej ujmy lebo jej poskytovanie je individuálne v každom prípade. Keďže nedošlo k
nesprávnemu úradnému postupu a žalobca nepreukázal vznik škody (resp. nemajetkovej ujmy) ani jej

výšku, nemôže medzi nimi existovať ani vzťah príčiny a následku.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením tvrdení prednesených žalobcom, žalovanou,
oboznámenímobsahuspisutunajšiehosúdusp.zn.10Er/142/2004(EX909/2004), znaleckéhoposudku1/2014 zo dňa 17.1.2014 a listín, ktoré sú obsahom spisu tunajšieho súdu sp. zn. 9C/153/2012 a zistil,
že tunajší súd na podklade žiadosti súdneho exekútora Mgr. Jozefa Ďuricu o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, návrhu žalobcu na vykonanie exekúcie zo dňa 25.2.2004, ktorým žiadal vymôcť

čiastku 22920,- Sk s príslušenstvom a na podklade notárskej zápisnice č. N 5465/2003, NZ 120348/2003
zo dňa 13.12.2003, poveril dňa 25.3.2004 menovaného exekútora vykonaním exekúcie v prospech
žalobcu ako oprávneného voči povinnému Z. A.. Dňa 2.11.2009 doručil žalobca súdu návrh na zmenu
súdneho exekútora požadujúc, aby bol vykonaním exekúcie poverený súdny exekútor JUDr. Rudolf
Krutý. Dňa 13.11.2009 tunajší súd vyzval súdneho exekútora JUDr. Jozefa Ďuricu, aby sa v lehote 10 dní

vyjadril k návrhu na zmenu exekútora. Exekútor zaslal dňa 22.12.2009 vyjadrenie, pričom navrhol, aby
súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a následne zastavil, pretože exekučný titul nemožno považovať
za spôsobilý. Návrh na zmenu súdneho exekútora navrhol zamietnuť ako neúčelný. Zároveň vyúčtoval
trovy exekučného konania. Následne tunajší súd uznesením zo dňa 2.2.2010, č.k. 10Er/142/2004-17
vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju, exekútorovi nepriznal právo na zaplatenie trov exekúcie.
Voči uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie súdny exekútor aj žalobca. Krajský súd v Banskej

Bystrici ako súd odvolací uznesením zo dňa 11.6.2010, č.k. 13CoE/112/2010-30 napadnuté uznesenie
vo výroku, ktorým bola exekúcia vyhlásená za neprípustnú a súd ju zastavil, potvrdil. Vo výroku o trovách
exekúcie odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Uznesenie
súdu prvej inštancie vo výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a zastavení exekúcie nadobudlo
právoplatnosť dňa 6.8.2010.

4. Znaleckým posudkom č. 1/2014 zo dňa 17.1.2014 žalobca preukazoval výšku spôsobenej škody.

5. Na zistený skutkový stav súd aplikuje zákon, ktorý upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú
výkonom verejnej moci jeho orgánmi č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, ktorý v § 3 určuje, že štát zodpovedá za podmienok
ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej
časti toho zákona, pri výkone verejnej moci: a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím,
zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení
alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom. Svojej zodpovednosti sa štát

nemôže zbaviť.

6. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že na vznik objektívnej zodpovednosti štátu (Slovenskej republiky)
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom sa vyžaduje kumulatívne (súčasné) splnenie
troch podmienok: 1. nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci, 2. vznik škody ako peniazmi

vyčísliteľnej majetkovej ujmy na strane dotknutého subjektu a 3. príčinná súvislosť medzi nesprávnym
úradným postupom a vznikom škody. Zákon č. 514/2003 Z.z. neobsahuje legálnu definíciu nesprávneho
úradného postupu. Ust. § 9 uvedeného zákona v znení účinnom do 31.12.2012 príkladmo za nesprávny
úradný postup označuje porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie
v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné

prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a
právnických osôb. V zásade možno nesprávny úradný postup definovať ako postup orgánu verejnej
moci (teda aj štátneho orgánu), ktorý je v rozpore s platnými právnymi normami a ktorý spočíva
v inej než rozhodovacej činnosti. V prípade rozhodovacej činnosti totiž zákon č. 514/2003 Z.z.
zakladá zodpovednosť štátu za nezákonné rozhodnutie a špecificky za určité rozhodnutia týkajúce sa

najmä osobnej slobody jednotlivca (rozhodnutia o zatknutí, zadržaní, o treste atď.). Inými slovami, pri
nesprávnom úradnom postupe je činnosť orgánu verejnej moci v konkrétnom prípade upravená právnou
normou, ktorú orgán pri jej aplikácii poruší. Treba ale zdôrazniť, že nesprávny úradný postup je potrebné
posudzovať s prihliadnutím na konkrétne okolnosti daného prípadu.

7. Súd preto skúmal, či bolo preukázané splnenie všetkých troch podmienok na to, aby bola založená
zodpovednosť žalovanej za žalobcom tvrdenú škodu (resp. ujmu).

8. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že na podklade žiadosti súdneho exekútora, návrhu
žalobcunavykonanieexekúcieanotárskejzápisniceakoexekučnéhotitulubolotunajšímsúdomvedené

exekučné konanie pod sp. zn. 10Er/142/2004. Súd dňa 25.3.2004 poveril vykonaním exekúcie súdneho
exekútora Mgr. Jozefa Ďuricu a žalobca ako oprávnený dňa 02.11.2009 požiadal o zmenu exekútora. V
tom čase účinné ust. § 44 ods. 8 Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z.) určovalo, že oprávnený
môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresnýsúd návrh na zmenu exekútora, pričom súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu
oprávneného na zmenu exekútora.

9. V danom prípade tunajší súd ako exekučný súd síce nerozhodol o zmene súdneho exekútora,
avšak jeho postup bol plne opodstatneným, pokiaľ uznesením zo dňa 2.2.2010 vyhlásil exekúciu za
neprípustnú a v celom rozsahu ju zastavil, z dôvodu, že exekučný titul - notársku zápisnicu nemožno
považovať za spôsobilý. Existenciu takýchto okolností potvrdil aj odvolací súd tým, že na odvolanie
žalobcu napadnuté uznesenie v tomto výroku potvrdil. V tomto prípade by bolo v rozpore s logickým

procesným postupom, aby na jednej strane najskôr exekučný súd rozhodol na návrh žalobcu o zmene
súdneho exekútora a následne bez potreby vykonávania akýchkoľvek ďalších úkonov by exekúciu
vyhlásil za neprípustnú a túto zastavil. Išlo by výlučne o samoúčelný postup, teda len o rozhodnutie bez
akéhokoľvek praktického významu.

10.Eštejepotrebnédodať,žezákonomstanovenápovinnosťsúduakoorgánuverejnejmociurobiťúkon

alebo vydať rozhodnutie v zákonom určenej lehote predstavuje v tejto rovine garanciu ústavného práva
každého na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
Ústavný súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. I. ÚS 16/02 konštatoval, že pri posúdení toho, či
došlo alebo nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl.
48ods.2ÚstavySlovenskejrepubliky,ÚstavnýsúdSlovenskejrepublikyprihliadasícenalehoty,ktorésú

uvedené v Ústave Slovenskej republiky alebo v zákone, ale ich nedodržanie nepovažuje automaticky za
porušenie uvedeného základného práva, pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti
danej veci. V rozhodnutí sp. zn. I. ÚS 70/02 Ústavný súd Slovenskej republiky zasa uviedol, že ak je na
jednej strane všeobecný súd viazaný v zákone ustanovenými lehotami na vykonanie procesného úkonu,
na druhej strane ich dodržanie nemôže mať za následok porušenie základných zásad civilného procesu,

ktorésúnevyhnutnýmpredpokladomrealizácieširšiehozákladnéhopráva-právanaspravodlivýproces,
ktoré majú účastníci konania zaručené v ustanoveniach siedmeho oddielu druhej hlavy ústavy a v
príslušných medzinárodných zmluvách o ľudských právach, ktoré majú prednosť pred zákonom. V tomto
zmysle právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a právo na spravodlivý proces nemožno
stavať proti sebe ani ich od seba oddeľovať. Porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov v zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy nemožno preto vyvodzovať len zo skutočnosti, že štátny orgán
dôsledne nepostupoval v zákonom ustanovených lehotách.

11. Súd preto nemal preukázaný nielen nesprávny úradný postup v súvislosti s rozhodovaním o
zmene súdneho exekútora ale nemal preukázané splnenie ani jednej z ďalších dvoch podmienok

vyžadovaných na vznik zodpovednosti žalovanej za žalobcom tvrdené ujmy. Žalobca v tomto smere
napriek riadnemu poučeniu o dôkaznej povinnosti nielenže nepredložil ale ani neoznačil žiadne dôkazy,
ktoré by mal súd vykonať a ktoré by podporovali to, že práve v dôsledku tvrdeného nesprávneho
úradného postupu v súvislosti s rozhodovaním o zmene súdneho exekútora utrpel konkrétne vyčísliteľnú
a preukázateľnú majetkovú škodu či ujmu nemajetkového charakteru, ktorú by bolo namieste odškodniť

v peniazoch podľa § 17 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z.z. Za škodu, pri vzniku ktorej sa nahrádza
skutočná škoda a ušlý zisk, nemožno podľa názoru súdu považovať iba subjektívne vyčíslené (a ničím
neobjektivizované) paušálne náklady na správu pohľadávky pomocou informačného systému v sume
70,- Eur, na udržiavanie a správu informačného systému v čiastke 40,- Eur, na administráciu listín a
komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom v čiastke 50,- Eur a na administratívne spracovanie

textov urgencií, publikačné výdaje, poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou
stavu konania v čiastke 15,- Eur. Skutočnou škodou je totiž ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá
nastala v majetkovej sfére poškodeného predstavujúca zníženie majetkového stavu poškodeného v
porovnanísjehomajetkovýmstavompredškodnouudalosťou.Pretoprináhradeskutočnejškodymožno
kompenzovať iba tie účelne vynaložené výdavky, ktoré by nebolo nutné vynaložiť nebyť škodnej udalosti.

Subsumpcia žalobcom uvedených nákladov pod ušlý zisk neprichádza potom do úvahy už len vzhľadom
na samotnú definíciu ušlého zisku, ktorým je zmarený majetkový prospech očakávaný s prihliadnutím na
všetky okolnosti prípadu, ktorý však nenastal v dôsledku škodnej udalosti (v danom prípade v dôsledku
tvrdeného nesprávneho úradného postupu). Treba tiež uviesť, že žalobca nielenže nepreukázal ale
ani nijako bližšie nevysvetlil ako paušálne náklady na správu pohľadávky voči povinnému súvisia s

nesprávnym úradným postupom súdu, keď exekúcia bola vyhlásená za neprípustnú a zastavená. Ako
už bolo uvedené, medzi nesprávnym úradným postupom a škodou musí existovať príčinná súvislosť,
teda vzťah príčiny a následku, pričom je podľa názoru súdu logické, že určité administratívne nákladyna správu pohľadávky by žalobca mal i v prípade, ak by exekučný súd formálne o zmene súdneho
exekútora rozhodol.

12. Vo vzťahu k požadovanej náhrade nemajetkovej ujmy žalobca tiež nijako nepreukázal žiaden
nepriaznivýdopad(ujmu)najehoprávnepostavenieakoveriteľapohľadávkyvočipovinnémuvdôsledku
tvrdeného nesprávneho úradného postupu. V žalobe síce poukázal na určité riziká vo vzťahu k
povinnému (riziko zániku povinného, jeho insolvencia, riziko „zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu
s povinným“), no nijako netvrdil ani nedokázal, že k takýmto následkom aj skutočne došlo v dôsledku

postupu exekučného súdu. Súd tak nemal preukázaný nesprávny úradný postup, vznik škody na strane
žalobcu ani príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody a ani vznik
nemajetkovej ujmy v dôsledku nesprávneho úradného postupu. Súd preto žalobu žalobcu zamietol.

13. Len záverom sa k vyjadreniam žalovanej súd poznamenáva, že zo žaloby je evidentné čoho sa
žalobca v konaní domáhal a z akých dôvodov, pričom súdu je z rozhodovacej činnosti známe, že žalobca

ešte pred začatím tohto súdneho konania podal najneskôr dňa 25.09.2012 na Ministerstvo spravodlivosti
SR písomnú žiadosť podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o predbežné prerokovanie nárokov
uplatňovaných v tomto konaní. V dôsledku neuspokojenia nárokov do 6 mesiacov od podania žiadosti
sa ich žalobca mohol domáhať na súde (§ 16 ods. 4 cit. zákona). Preto súd nepovažuje žalobu za
predčasne podanú, keďže uvedená lehota počas tohto súdneho konania už uplynula.

14. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s
§ 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého úd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Žalovaná bola v konaní úspešná. Žiadne trovy jej však v konaní nevznikli. Nakoľko však úspešnej
žalovanej v konaní žiadne trovy nevznikli, súd jej s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1 CSP v spojení

s § 262 ods. 1 CSP a čl. 2 CSP, čl. 17 CSP náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal. Súd má za to,
ževsúladesčl.17základnýchprincípovCSP,t.j.vsúladesprincípomrýchlostiahospodárnostikonania,
bolo v tomto prípade potrebné rozhodnúť o náhrade trov žalovanej uvedeným spôsobom za použitia čl.
4 ods. 2 CSP (keď potrebného ustanovenia niet), t.j. za použitia princípu racionálneho zákonodarcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žiar
nad Hronom v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol
založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto odvolanie podal.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1 § 365 CSP, ak
táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.