Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 26, 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/213/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1617208930
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Degmová Pospíšilová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1617208930.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a

sudcov JUDr. Valérie Kleinovej a JUDr. Anny Kašajovej v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko,
a.s., IČO: 31 575 951, Hodžova 11, Žilina, proti žalovanej: G. I., G.. XX.XX.XXXX, W. XXX/XX, W., o
zaplatenie 1.803,50 eurs príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Malacky
zo dňa 9. apríla 2018 č.k. 32Csp 80/2017-94 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti p o t v r d z u j e.

Žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu

1.803,50 eur, úrok vo výške 75,73 eur, úrok z omeškania vo výške 0,76 eur, poplatok vo výške 1,70 eur
a úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.879,23 eur od 29.09.2017 do zaplatenia, žalobu v
časti o zaplatenie úroku vo výške 13,90 % ročne zo sumy 1.803,50 eur od 29.09.2017 do zaplatenia
zamietol a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Vychádzal zo žaloby žalobcu skutkovo odôvodnenej tým, že dňa 11.03.2016 uzavrel so žalovanou
Úverovú zmluvu č. XXXXXX (ďalej len „Zmluva“), na základe ktorej poskytol žalovanej peňažné

prostriedky vo výške 2.000,00 eur. Poskytnutý úver sa žalovaná zaviazala splácať v mesačných
splátkach s tým, že úver bola povinná splatiť do 26.02.2024. Po vyčerpaní úveru žalovaná porušila
zmluvné povinnosti, preto listom zo dňa 28.09.2017 bola žalobcom vyzvaná na predčasné splatenie
poskytnutého úveru. Ku dňu zosplatnenia predstavovala jeho pohľadávka sumu 1.941,69 eur a bola
tvorená nezaplatenou istinou vo výške 1.803,50 eur, úrokmi 75,73 eur, úrokmi z omeškania 0,76 eur,
poplatkami 60 eur, ktoré si však žalobca touto žalobou neuplatnil, a poplatkami za poistenie vo výške
1,70 eur. Tvrdil, že istina a nezaplatené úroky sú od 29.09.2017 sankcionované úrokom z omeškania

vo výške 5 % ročne. Žalobca si tiež uplatnil právo na zaplatenie úrokov z poskytnutej sumy istiny až do
jej zaplatenia, a to v Zmluvou dohodnutej výške 13,90 % p.a.

3. Žalovanej bola žaloba spolu s poučeniami a výzvou na vyjadrenie doručená dňa 22.02.2018, k veci
sa však nevyjadrila.

4. Na výzvu súdu prvej inštancie sa k veci vyjadril žalobca tak, že poistenie úveru nebolo pre získanie

úveruprežalovanúpovinné.Ďalejdoplnil,žežalovanádozosplatneniaúveruvykonalaúhradyvcelkovej
výške 544,76 eur a po predčasnom zosplatnení nevykonala úhrady žiadne. K poplatku za poskytnutie
úveru uviedol, že tento bol riadne vyjadrený v Zmluve a zaplatený za skutočne poskytnuté plnenia
žalobcu vo výške 100,00 eur.5. Súd prvej inštancie vo veci nariadil pojednávanie na deň 09.04.2018, na ktoré sa nedostavili strany
sporu, pričom žalobca svoju neúčasť ospravedlnil písomným podaním doručeným súdu dňa 01.03.2018

a požiadal konať v jeho neprítomnosti. Žalovaná svoju neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnila,
preto súd prvej inštancie v súlade s ust. § 180 C.s.p. konal v neprítomnosti strán sporu.

6. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol právne ju posúdiac podľa ust. § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho
zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „OZ“), § 53 ods. 1, 4 písm. k), 5 a 9

OZ, § 54 ods. 2 OZ, § 1 ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení
účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), § 2 písm. a), b), d)
zákona o spotrebiteľských úveroch, § 9 ods. 2 uvedeného zákona, § 11 ods. 1 uvedeného zákona,§
497 Obchodného zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „ObZ“) a § 517 ods.
2 OZ v spojení s § 3 Nariadenia Vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia OZ, v znení neskorších predpisov, keď na základe vykonaného dokazovania ustálil

nasledovný skutkový stav.

7. Zo Zmluvy zo dňa 11.03.2016 súd prvej inštancie zistil, že žalobca dohodol so žalovanou poskytnutie
úveru vo výške 2.000,00 eur, s úrokovou sadzbou 13,90 % p.a., s poplatkom za poskytnutie úveru vo
výške 100,00 eur, s výškou mesačnej splátky 34,66 eur, s termínom splatnosti prvej splátky 29.03.2016

a počtom splátok 96 vždy k 25. dňu kalendárneho mesiaca. Výška RPMN bola 16,89 %, priemerná
RPMN bola 15,37 %. Celková čiastka, ktorú sa zaviazala žalovaná zaplatiť, bola v sume 3.427,36
eur. Z listu „Opakované upozornenie“ zo dňa 26.07.2017 adresovaného žalovanej zistil, že žalobca
vyzval žalovanú na úhradu dlžnej sumy vo výške 74,00 eur do 31.07.2017. Z Výzvy na predčasné
splatenie úveru zo dňa 28.09.2017 zistil, že žalobca oznámil žalovanej, že napriek opakovaným výzvam

a upozorneniam neplní svoje zmluvné povinnosti z Úverovej zmluvy zo dňa 11.03.2016. Na základe toho
žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru a žiadal žalovanú zaplatiť 1.941,69 eur s príslušenstvom
najneskôr do 08.10.2017. Z predloženého prehľadu splácania zistil, že žalovaná na dlh do zosplatnenia
uhradila sumu 544,76 eur. Po zosplatnení žalovaná nevykonala žiadne úhrady.

8. Súd prvej inštancie zhrnul, že na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalobca
a žalovaná uzatvorili Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXX - Pôžička, na základe ktorej žalobca
poskytol žalovanej úver v sume 2.000,00 eur. Žalovaná sa zaviazala poskytnutý úver splatiť v 96
mesačnýchsplátkachvovýške34,66eur.Termínsplatnostiprvejsplátkybol29.03.2016,konečnýtermín
splatnosti 26.02.2024. Jednotlivé splátky boli splatné vždy k 25. dňu v kalendárnom mesiaci. Úroková

sadzba bola 13,90 % ročne, RPMN 16,89 %, priemerná RPMN 15,37 %.

9. Právne posúdil, že predmetom konania bol záväzok žalovanej, ktorý vznikol zo Zmluvy, keď žalobca
bol od uzavretia Zmluvy v postavení dodávateľa a žalovaná v postavení spotrebiteľa. Predmetnú Zmluvu
posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu a na žalovanú hľadel ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní

nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Na právny vzťah
založený Zmluvou preto aplikoval príslušné ustanovenia OZ o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl.
OZ). K uvedenému záveru dospel na základe skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy nepredstavujú
osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na občianskoprávne vzťahy, naopak, príslušné ustanovenia
OZ je podľa súdu prvej inštancie potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je

spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah, keďže ustanovenia
o spotrebiteľských zmluvách sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti OZ a preto nepredstavujú
osobitný zmluvný typ zo záväzkovej časti.

10. Uzavretú Zmluvu súd prvej inštancie zároveň podriadil aj pod právny režim zákona č. 129/2010 Z.z.

o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom ku dňu uzavretia spornej Zmluvy, keďže spotrebiteľským
úverom sa na účely tohto zákona rozumie (o.i.) aj dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme úveru. Pokiaľ ide o spornú Zmluvu, zaujal názor,
že žalovaná má s poukazom na § 2 písm. a) citovaného zákona postavenie spotrebiteľa, keďže v
konaní nebolo žalobcom tvrdené, a teda ani preukazované, že žalovanej bol úver poskytnutý na výkon

zamestnania, povolania resp. podnikania, a žalobca má s poukazom na § 2 písm. b) citovaného
zákona postavenie veriteľa, keďže do právneho vzťahu so žalovanou vstupoval ako právnická osoba
poskytujúca spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.11. Vzhľadom na skutočnosť, že vzťah medzi žalobcom a žalovanou posúdil ako spotrebiteľský a
podriadený pod režim zákona č. 129/2010 Z.z., podrobil uzavretú Zmluvu súdnej kontrole v otázke
splnenia zákonných podmienok uzavretia zmluvy v zmysle § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch

a žiadne pochybenie nezistil. Dospel ďalej k záveru, že Zmluva obsahuje všetky podstatné náležitosti
zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 1, 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko má
písomnú formu a obsahuje i osobitné náležitosti stanovené zákonom.

12. Konštatoval, že žalobca úver zosplatnil dňa 28.09.2017 po tom, ako žalovaná bola v omeškaní so

splátkami úveru. K splateniu dlžného zostatku ju vyzval v lehote do 31.07.2017. Z textu výzvy zo dňa
26.07.2017 zistil, že žalobca žalovanú vyzýval na plnenie si jej povinností a upozornil na uplatnenie si
svojho práva (§ 53 ods. 9, § 565 OZ). Vzhľadom na uvedené mal za to, že žaloba žalobcu je dôvodná
a žalovanú zaviazal k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu istiny 1.803,50 eur.

13. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi aj nárok na zaplatenie vyčíslených úrokov vo výške 75,73 eur,

pretože mal za preukázané, že žalovaná na úrokoch do dňa zosplatnenia bola uvedenú sumu dlžná.
Taktiež žalobcovi priznal nárok na zaplatenie neuhradeného poplatku za poistenie vo výške 1,70 eur,
keďže v Zmluve bol dohodnutý ako poplatok za poistenie schopnosti splácať úver.

14. Pokiaľ ide o zmluvný úrok 13,90 % ročne, ktorý uplatnil žalobca z nezaplatenej istiny od 29.09.2017

do zaplatenia, súd prvej inštancie v tejto časti žalobu zamietol majúc za preukázané, že strany si
dojednali zmluvný úrok 13,90 % ako fixný do doby splatnosti úveru. Právne posúdil, že žalobca však v
zmysle zmluvných dojednaní pristúpil k zosplatneniu celého úveru. Vychádzajúc z toho, že ide o plnenie
zo spotrebiteľského úveru, dospel k záveru, že žalobcovi zmluvný úrok odo dňa účinkov zosplatnenia
nepatrí, keď vychádzal z uznesenia ÚS IV 476/2012 zo dňa 18.09.2012, v zmysle ktorého Ústavný

súd SR odobril názor odvolacieho a prvostupňového súdu, podľa ktorého veriteľovi patria úroky len do
splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úroky z omeškania.
Veriteľ má právo na zaplatenie zmluvných úrokov len do vyhlásenia predčasnej splatnosti s tým, že
následne už právo na dohodnutý úrok z úveru nevzniká, iba právo na úrok z omeškania. V opačnom
prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťažovaniu v podobe úrokov z úveru

ako i úrokov z omeškania, čo spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi stranami sporu.

15. Súd prvej inštancie dodal, že splácanie úveru v splátkach na strane veriteľa vyvoláva stav absencie
požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne (v splátkach) vracia a spláca a za tento stav nedostatku
a úverovania patrí veriteľovi úrok. Stav výhody splátok je obvyklý a teda justifikuje nárok veriteľa na

úroky, ako cenu dočasne „obetovaných“ peňazí, ktorých dispozície sa veriteľ zbavuje v záujme získania
budúcich úžitkov v podobe kapitalizovanej odplaty získanej za celé obdobie postupného splácania
úveru. Iný stav mal však za príznačný pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde veriteľovi
vzniká nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu
zosplatnenia úveru. V tomto prípade svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má

právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho
strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie obchodovania s
peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Práve v tomto zásadnom rozdiele
spočíva podľa súdu prvej inštancie ekonomická podstata straty nároku veriteľa na úroky za požičanie
peňažných prostriedkov spotrebiteľa. Logicky tak podľa neho nastupuje stav, v ktorom by mal mať

veriteľ záujem a vyvinúť úsilie smerujúce k skorému vráteniu peňažných prostriedkov a právny poriadok
mu po mimoriadnom zosplatnení úveru poskytuje viaceré právne prostriedky vymoženia jednorazovo
zosplatnenej pohľadávky (úveru). Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné
prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili
výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený

krajne nespravodlivý a ústavne nekonformný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným
mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu
spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De facto by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom
vyvolanejzmenyobsahuzáväzkuaveriteľbyúrokyinkasoval,akokebykzmenezáväzkunedošlo,zatiaľ
čo však spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom

vyvolanouzmenouzáväzku.Súdprvejinštancietakýtostavnepripustil,lebobytolerovalzaloženiehrubej
nadvlády dodávateľa voči spotrebiteľovi, a to navyše za stavu, že veriteľ si môže nárokovať a môže sa
domôcť jednorazového vrátenia peňažných prostriedkov z majetku spotrebiteľa a nemusí trpieť nijaké
obmedzenia užívania svojho majetku podľa uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere.16. Tiež poukázal na to, že jednorazovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorázovo
vrátiť sumu požičaného úveru, navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým

dňom omeškania spotrebiteľa ide o protiprávny stav založený sankčným jednostranným predčasným
zosplatnením úveru. Mal za to, že s týmto stavom sa spájajú výhradne sankcie, keďže spotrebiteľ je
v omeškaní s vrátením dlžnej sumy. Naopak s protiprávnym stavom sa nikdy nebudú spájať odplatné
plnenia, ktoré sa spájajú len so stavom lege artis, a teda stavom oprávneného držania peňažných
prostriedkov podľa podmienok spotrebiteľskej zmluvy. Ak napriek tomu existuje zmluvná úprava, ktorá

s protiprávnym stavom stotožňuje aj odplatné nároky patriace len v právne súladnom stave, posúdil túto
právnu úpravu na škodu spotrebiteľa neprijateľne odchylnú od zákona, čo zmluvnú podmienku podľa §
52 ods. 2 OZ, resp. podľa § 53 ods. 1 a 5 OZ robí absolútne neplatnou. Uviedol, že v protiprávnom stave
patria zmluvným stranám len sankcie a na tento účel je kogentným určujúcim pravidlom § 517 ods. 2 OZ
v spojení s § 3 a § 3a nar. vl. č. 87/1995 Z.z.. Zaujal názor, že ak by sa žalobca odplatných plnení napriek
vyššie uvedenému výkladu neplatnosti dojednania dovolával aj v čase po jednostrannom mimoriadnom

zosplatnení úveru, neprešli by tieto nároky testom citovaných ustanovení OZ a subsidiárne ani testom
§ 53 ods. 4 písm. k/ OZ (porovnaj aj uznesenie Najvyššieho súdu SR č.k. 4Obo 143/98, rozhodnutie
Ústavného súdu SR IV.ÚS 476/2012).

17. Ustálil, že žalovaná sa dostala do omeškania s plnením peňažného dlhu, preto prisúdil žalobcovi

aj úrok z omeškania, a to vo výške 5 % ročne z 1.879,23 eur, čo je suma istiny a zmluvných úrokov z
úveru, počítaných od 29.09.2017 (deň nasledujúci po vyhlásení predčasnej splatnosti) do zaplatenia.

18. Súd prvej inštancie žalobcovi priznal aj vyčíslené úroky z omeškania vo výške 0,76 eur, ktoré si
žalobca vyčíslil do dňa zosplatnenia, nakoľko žalovaná bola preukázateľne v omeškaní s plnením jej

peňažného dlhu.

19. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle zásady úspešnosti v konaní
podľa § 255 ods. 1, 2 CSP.

20. Proti tomuto rozsudku v rozsahu jeho zamietajúcej časti podal riadne a včas odvolanie žalobca
nestotožniac sa s vysloveným právnym názorom súdu prvej inštancie, že po zosplatnení úveru má pokiaľ
ide o príslušenstvo istiny nárok len na úrok z omeškania. Vyjadril názor, že jeho nárok na zmluvný úrok
trvá od poskytnutia finančných prostriedkov až do ich vrátenia, a to s poukazom na ust. § 503 ods. 3
a § 505 ObZ, podľa ktorého povinnosť dlžníka platiť úroky trvá až do doby vrátenia úveru. Vzhľadom

na dispozitívnosť ust. § 503 ods. 3 si strany môžu vznik a zánik povinnosti platiť úroky a dobu, počas
ktorej má dlžník platiť úroky, v zmluve dojednať odchylne. Podľa žalovaného úprava zmluvného úroku aj
úroku z omeškania je podporná, má dispozitívny charakter, preto je rozhodujúce, ako sa strany dohodli
v zmluve a dohodou môžu kombinovať uplatnenie oboch inštitútov, ako tomu bolo v danom prípade. V
záujme podpory tohto právneho názoru dal do pozornosti viaceré výsledky súdnej praxe rôznych súdov

Slovenskej republiky. Ďalej uviedol, že návrh zákona č. 106/2014 Z.z., ktorým sa mal meniť a dopĺňať
OZ, obsahoval návrh ust. § 53 ods. 9, podľa ktorého úroky za poskytnutie úveru mali dodávateľovi
patriť len do uplatnenia práva podľa ust. § 565. Uvedená legislatívna zmena však nebola nikdy prijatá.
Rozsudok súdu prvej inštancie žiadal v napadnutej zamietajúcej časti zmeniť a nárok na zmluvný úrok
od zosplatnenia úveru mu priznať.

21. Ďalšie písomné podania v rámci odvolacieho konania podané neboli.

22. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec podľa § 378 ods. 1, § 379
a § 380 ods. 1 CSP bez pojednávania s poukazom na ust. § 385 ods. 1 CSP a postupom podľa §

219 ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1 CSP. Dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
Súd prvej inštancie v napadnutom rozsahu riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie
správnym smerom a v rozsahu potrebnom pre posúdenie opodstatnenosti žaloby v tejto časti a výsledky
vykonaného dokazovania správne zhodnotil. Svoje skutkové a právne závery v napadnutom rozhodnutí
pokiaľ ide o nárok žalobcu na zmluvný úrok po zosplatnení úveru aj náležite a dostatočne odôvodnil (§

220 ods. 2 CSP). Odvolací súd sa s jeho právnym záverom o nedôvodnosti nároku na úroky z úveru
po jeho zosplatnení stotožňuje a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 CSP). V odvolaní
uvádzané argumenty nie sú spôsobilé privodiť iný než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver
o nedôvodnosti tejto časti nároku žalobcu uplatneného žalobou.23. Vychádzajúc z rozsahu a najmä z dôvodov podaného odvolania žalobcu, úlohou odvolacieho súdu v
rámci prieskumu správnosti rozhodnutia vydaného v posudzovanej veci bolo právne posúdenie otázky,

či banka ako veriteľ v zmluvnom vzťahu s dlžníkom, ktorému poskytla spotrebiteľský úver za dohodnutý
úrok, má na tento úrok nárok aj po využití svojho práva na zosplatnenie úveru z dôvodov porušenia
zmluvných povinností dlžníkom, keď zistený skutkový stav súdom prvej inštancie medzi stranami sporný
nebol a žalobca jeho ustálenie súdom prvej inštancie v rámci podaného odvolania nenamietal.

24. Vzhľadom na výkladové rozdiely v právoplatných rozhodnutiach senátov Krajského súdu v Bratislave
k otázke platenia zmluvných úrokov z úveru po zosplatnení spotrebiteľského úveru Občianskoprávne
kolégium Krajského súdu v Bratislave na svojom rokovaní dňa 20.02.2019 v zmysle ust. § 17 ods. 3
písm. a) zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov prijalo Stanovisko
č. 1/2019, podľa ktorého v prípade plnenia zo spotrebiteľského úveru zmluvný úrok odo dňa účinkov
zosplatneniaúveruveriteľovinepatrí.Veriteľmáprávonazaplateniezmluvnýchúrokovlendovyhlásenia

predčasnej splatnosti s tým, že následne už právo na dohodnutý úrok z úveru nevzniká, vzniká iba
právo na úrok z omeškania. V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému
zaťažovaniu v podobe úrokov z úveru, ako i úrokov z omeškania, čo spôsobuje značnú nerovnováhu
vo vzťahoch medzi účastníkmi.

25. Občianskoprávne kolégium Krajského súdu v Bratislave pre účely prijatia uvedeného stanoviska
vychádzalo z právneho názoru totožného so súdom prvej inštancie v danej veci odobreného súdom
prvej inštancie použitým nálezom Ústavného súdu SR. Z obsahu stanoviska občianskoprávneho
kolégia Krajského súdu v Bratislave je zrejmé, že je založené na zhodnom právnom posúdení otázky
nároku veriteľa na zmluvné úroky po zosplatnení úveru so súdom prvej inštancie v preskúmavanej

veci. Občianskoprávne kolégium Krajského súdu v Bratislave rovnako ako súd prvej inštancie v
preskúmavanej veci poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR (sp. zn. IV. ÚS 476/2012 z 18.9.2012),
podľa ktorého veriteľovi patria úroky len do zosplatnenia dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania
a je povinný platiť iba úroky z omeškania. V danej veci ústavný súd vyjadril názor, že veriteľ má
právo na zaplatenie zmluvných úrokov len do vyhlásenia predčasnej splatnosti s tým, že následne už

právo na dohodnutý úrok z úveru nevzniká, iba právo na úrok z omeškania. V opačnom prípade by na
ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťažovaniu v podobe úrokov z úveru, ako i úrokov z
omeškania, čo spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi ich účastníkmi.

26.Práveprezhodnosťprávnejargumentácievpreskúmavanejvecisprávnouargumentáciouuvedenou

vNálezeústavnéhosúdu,zktoréhopreúčelyprijatiaStanoviskač.1/2019vychádzaloiobčianskoprávne
kolégium Krajského súdu v Bratislave na svojom rokovaní dňa 20.02.2019, keď i preskúmavanú vec
prejednávajúci senát na tomto rokovaní hlasoval za jeho prijatie, niet aktuálne žiadneho rozumného
individuálneho dôvodu na odklon od tohto prijatého stanoviska v preskúmavanej veci.

27. Na správnosti uvedeného stanoviska Občianskoprávneho kolégia Krajského súdu v Bratislave
nemení nič ani odvolacia námietka žalobcu o tom, že navrhované novelizované ust. § 53 ods. 9
OZ nebolo nikdy prijaté, keď zánik nároku veriteľa po zosplatnení úveru zaniká na základe vyššie
uvedenej právnej argumentácie o zmene obsahu záväzkové vzťahu po zosplatnení úveru, v dôsledku
ktorého došlo k zániku zmluvného úverového vzťahu medzi jeho pôvodnými účastníkmi, preto zánik

relevantného nároku na zmluvné úroky nebolo potrebné zákonodarcom upravovať expresis verbis. Z
rovnakého dôvodu neobstojí ani poukaz na ust. §§ 497, 502 ods. 1, 503 ods. 3 a 505 ObZ, ktorých
aplikácia predpokladá trvanie zmluvného vzťahu (pred zosplatnením).

28. So zreteľom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej

zamietajúcej časti ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

29. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 CSP v
spojení s § 378 ods. 1 CSP vzhľadom na plný úspech žalovanej v odvolacom konaní, ktorej však tento
nárok nepriznal, keďže jej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

30. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).