Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 31, 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/14/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1516201921
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Podhorcová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:1516201921.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Podhorcovej a sudkýň

JUDr. Ingrid Doležajovej a JUDr. Marty Polyákovej, v právnej veci žalobkyne: N. K., nar. XX. XX. XXXX,
bytom D., U. XXXX/X, zastúpenej LawService, s.r.o., so sídlom Zvolen, Stráž 3/223, IČO: 36 861 723,
proti žalovanej: C. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. XX, zastúpenej JUDr. Peter Havlík advokátska
kancelária s.r.o., so sídlom Nitra, Damborského 13, IČO: 50 361 864, o určenie vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 5. decembra 2018,
č. k. 10C/163/2016-182 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanej priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobkyne, ktorou sa voči žalovanej
domáhala určenia, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz. A., obec
R., okres R., zapísaných Okresným úradom R., katastrálny odbor na LV č. XXXX parcela registra "E"
evidovaná na mape určeného operátu, ako parc. č. XXXX - orná pôda o výmere XXXX m2, LV č. XXXX
parcely registra "E" evidované na mape určeného operátu, ako parc. č. XXX/X - trvalý trávnatý porast o
výmereXXXXm2aparc.č.XXX/X-trvalýtrávnatýporastovýmereXXXm2,LVč.XXXXparcelaregistra

"E" evidovaná na mape určeného operátu, ako parc. č. XXX/X - trvalý trávnatý porast o výmere XXX m2,
LV č. XXXX parcely registra "E" evidované na mape určeného operátu, ako parc. č. XXX/X - orná pôda
o výmere XX m2, parc. č. XXX/X - orná pôda o výmere XXX m2, parc. č. XXX/X - orná pôda o výmere
XXX m2, parc. č. XXX/X - trvalý trávnatý porast o výmere XXXX m2, parc. č. XXX/X - trvalý trávnatý
porast o výmere XXX m2, parc. č. XXX/X - orná pôda o výmere XXX m2, parc. č. XXX/X - orná pôda o
výmere XXX m2, parc. č. XXX/X - orná pôda o výmere XX m2, LV č. XXXX parcely registra "E" evidované
na mape určeného operátu, ako parc. č. XXX - orná pôda o výmere XXXX m2 a parc. č. XXX - trvalý

trávnatý porast o výmere XXXX m2 (ďalej len „predmetné nehnuteľnosti“). O trovách konania rozhodol
tak, že žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Žalobkyňa žalobu odôvodnila
tým, že dňa 11. 07. 2015 bola uzavretá medzi ňou ako kupujúcou a žalovanou ako predávajúcou
kúpna zmluva, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam. Návrh
na vklad vlastníckeho práva na základe tejto zmluvy bol Okresnému úradu Nitra, katastrálny odbor
doručený dňa 14. 07. 2015. Žalovaná od zmluvy odstúpila, čo žiadnym spôsobom neodôvodnila a na
odstúpenie neexistovali zmluvné a ani zákonné dôvody. Tvrdila, že má naliehavý právny záujem na

určení odstúpenia od zmluvy za neplatné a teda na určení, že je vlastníčkou nehnuteľností, pretože bez
toho určenia je jej právne postavenie neisté a práva ohrozené. Dôkazom je aj toto konanie žalovanej,
ktorá je momentálne evidovaná ako vlastníčka nehnuteľností. O nehnuteľnosti mal okrem toho záujem aj
štát, pretože sa nachádzajú v lokalite nového priemyselného parku a môže sa stať, že budú vyvlastnené,resp. prevedené zo žalovanej na štát a následne na investora, tak ako to vyplýva z investičnej zmluvy
a potom vzniká právna neistota pre štát aj investora v tom, kto je skutočným vlastníkom nehnuteľnosti
a môže byť ohrozený aj verejný záujem. Na návrh žalobkyne na pojednávaní dňa 05. 12. 2018 pripustil

zmenu žaloby v znení: „určuje sa, že žalobkyňa bola spoluvlastníčkou nehnuteľností nachádzajúcich
sa v katastrálnom území A., obec R., okres R. a to pozemku registra "C" parc. č. XXX/XXX o výmere
XXX m2 ostatné plochy v podiele 1/6-ina, parc. č. XXX/XXX o výmere XXXX m2 orná pôda v podiele
X/X-ina, parc. č. XXX/XX o výmere XXX m2 ostatné plochy v podiele 1/6-ina, parc. č. XXX/X o výmere
XX m2 ostatné plochy v podiele 1/3-ina, parc. č. XXX/XXX o výmere XX m2 ostatné plochy v podiele

1/3-ina, parc. č. XXX/XXX o výmere XXX m2 ostatné plochy v podiele 1/3-ina, parc. č. XXX/XXX o
výmere XXX m2 ostatné plochy v podiele 1/3-ina, parc. č. XXX/XXX o výmere XXXX m2 ostatné plochy
v podiele X/X-ina, parc. č. XXX/XXX o výmere XXX m2 ostatné plochy v podiele 1/3-ina, parc. č. XXX/
XXX o výmere XXX m2 ostatné plochy v podiele 1/3-ina, parc. č. XXX/XXX o výmere XXX m2 ostatné
plochy v podiele 1/3-ina, parc. č. XXX/XXX o výmere XXXX m2 ostatné plochy v podiele 1/3-ina, parc.
č. XXX/X o výmere X m2 orná pôda v podiele 1/3-ina, parc. č. XXX/XXX o výmere XX m2 ostatné

plochy v podiele 1/3-ina, parc. č. XXX/XXX o výmere XXXX m2 ostatná plochy v podiele 1/2-ina, parc.
č. XXX/XXX o výmere XXXX m2 ostatné plochy v podiele 1/2-ina ku dňu ich vyvlastnenia na základe
rozhodnutia o vyvlastnení zo dňa 18. 08. 2016 Okresného úradu R., odbor výstavby a bytovej politiky,
č. OU-NR-V v spojení s rozhodnutím Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej
republiky, odbor štátnej stavebnej správy zo dňa 10. 10. 2016 č. XXXXX/XXXX/BXXX-SV/XXXXX/Ho a

je podielovou spoluvlastníčkou pozemku registra "E" parc. č. XXXX o výmere XXXX m2 orná pôda k.ú.
A., obec: R., okres: R. v podiele 1/2-ina a pozemku registra "E" parc. č. XXX/X o výmere XXX m2 trvalý
trávnatýporastvpodiele1/6-ina.Návrhodôvodnilatým,žeakovlastníkpozemkubolanazákladekúpnej
zmluvyč.XXXXX/XXXX/XXXX/Dražovce/XXX/XXXXzapísanádokatastranehnuteľnostíspoločnosťMH
Invest s.r.o. a na základe kúpnej zmluvy č. XXXXXXXX spoločnosť MH Invest II s.r.o. Kúpna zmluva,

ktorú uzavrela so žalovanou, je však platná a na jej základe nadobudla vlastnícke právo k pozemkom.
Uvedené následné prevody sú preto nulitné z dôvodu ich rozporu so zásadou nemo plus iuris transfere
ad alium protest quam ipse habet. Všetky pozemky s výnimkou parcely registra "E" parcelné číslo XXX/
X trvalý trávnatý porast o výmere XXX/X m2 a parcelné číslo XXXX orná pôda o výmere XXXX m2 boli
následne vyvlastnené v prospech MH Invest s.r.o.. Rozhodnutie o vyvlastnení je napadnuté správnou

žalobou a na Krajskom súde v Nitre sa vedie pod sp. zn. 11S/261/2016. Náhrada za vyvlastnenie je
uložená do úschovy na Okresnom súde Nitra v konaní pod sp. zn. 18U/4/2016. Pretože bolo vyvlastnené
jej vlastnícke právo, náhrada má byť vyplatená jej, na to je však potrebné, aby sa preukázala, že
bola vlastníčkou pozemkov ku dňu ich vyvlastnenia, čím preukazovala jej naliehavý právny záujem na
požadovanom určení. Čo sa týka pozemkov, ktoré neboli vyvlastnené naliehavý právny záujem je v tom,

že žalovaná je ich spoluvlastníčkou.

2. Rozhodnutie právne oprel o ust. § 137 písm. c) Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“); § 39, § 39a,
§ 41, § 132 ods. 1, § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“); § 6 ods. 6 zák. č. 258/2015
o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim a o zmene

a doplnení niektorých zákonov, § 3 od. 5 zák. č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich
sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov; § 34 ods. 1 zák. Č. 162/1995
Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam. Vykonaným
dokazovaním mal za preukázané, že dňa 11. 07. 2015, žalovaná ako predávajúca a žalobkyňa ako
kupujúca uzavreli dve kúpne zmluvy, na základe ktorých žalobkyňa mala nadobudnúť spoluvlastnícke

podiely žalovanej k predmetným nehnuteľnostiam a nebolo preukázané, že by žalovaná od týchto
kúpnych zmlúv odstúpila. V konaní nebolo sporné, že Okresný úrad R. na základe týchto zmlúv povolil
vklad vlastníckeho práva v prospech žalobkyne do katastra nehnuteľností. Proti rozhodnutiu podal
prokurátor Okresnej prokuratúry Nitra protest z 15. 10. 2015 číslo Pd 211/15/4403-2 z dôvodu, že
správny orgán neprihliadol na existenciu zákonného predkupného práva štátu. Okresný úrad R. protestu

vyhovel a rozhodnutie o povolení vkladu zrušil. Medzi stranami nebolo sporné, že konanie o povolenie
vkladu bolo právoplatne zastavené. Žalobkyňa podala na Krajský súd v Nitre žalobu o preskúmanie
tohto rozhodnutia. Krajský súd v Nitre rozsudkom toto rozhodnutie zrušil. Proti rozsudku bola podaná
kasačná sťažnosť, o ktorej doposiaľ Najvyšší súdu SR nerozhodol. Uviedol, že je všeobecne známe,
že vláda Slovenskej republiky uznesením z 08. 07. 2015 č. 401/2015 schválila návrh na vydanie

osvedčenia o významnej investícii a stavba sa týka aj predmetnej nehnuteľnosti. Okresnému úradu R.
bola 22. 07.2 015 doručená žiadosť Ministerstva hospodárstva SR z 20. 07. 2015 o zápis predkupného
práva štátu, prílohou ktorej bol uvedený zoznam pozemkov podľa katastrálnych území, na ktorých
je potrebné vykonať zápis predkupného práva štátu a osvedčenie o tom, že stavba "Vybudovaniestrategického parku" je významnou investíciou a jej uskutočnenie je vo verejnom záujme. Uvedená
žiadosť bola zaevidovaná pod sp. zn. Z 5113/2015. Štátu tým priamo zo zákona vzniklo podľa § 3
ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z. predkupné právo k sporným pozemkom s výnimkou parciel registra

"E" parcelné číslo XXXX a XXX/X. Podstata predkupného práva spočívala v tom, že vlastník veci,
pokiaľ sa rozhodne vec predať, je povinný ponúknuť ju na predaj tomu, kto je z predkupného práva
oprávnený, teda štát ako oprávnená osoba mal právo tento pozemok kúpiť od žalovanej a žalovaná ako
povinná osoba mala povinnosť ponúknuť štátu tento pozemok na predaj. Vzhľadom na právnu podstatu
predkupného práva a účel sledovaný zák. č. 175/1999 Z. z. bola od vzniku tohto predkupného práva

zmluvná voľnosť žalovanej obmedzená priamo zo zákona, pretože bola povinná ponúknuť pozemky
prednostne štátu. Považoval za nesporné, že štát si svoje predkupné právo voči žalovanej k týmto
parcelám aj uplatnil, pretože spoločnosť, ktorej jediným spoločníkom je Ministerstvo hospodárstva SR
ako kupujúci a žalovaná ako predávajúca uzavreli 10. 02. 2016 kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol
prevod spoluvlastníckych podielov žalovanej k týmto pozemkom. Pretože zákonné predkupné právo
štátu bolo zmluvnými stranami kúpnych zmlúv z 11. 07. 2015 obídené, posúdil zmluvy v týchto častiach

za absolútne neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa sa na základe zmlúv nemohla
sťať spoluvlastníčkou sporných pozemkov a tak ňou nemôže byť ani ku dňu ich vyvlastnenia, preto
žalobu v tejto časti považoval za nedôvodnú. K parcelám registra "E" parcelné číslo XXXX a parcelné
číslo XXX/X uviedol, že predkupné právo štátu nevzniklo. Z vyjadrenia žalovanej mal preukázané, že
kúpnezmluvyboli11.07.2015uzavreténeštandardnýmspôsobom,ktorýboltotožnýspostupomviných

obdobných veciach, čo mu bolo známe z iných konaní. Žalobkyňa kontaktovala žalovanú telefonicky,
fyzicky sa k nej však už dostavili iné dve neznáme osoby, ktoré mali už kúpne zmluvy žalobkyňou
podpísané. Žalobkyňa telefonicky a tieto osoby pri podpise presviedčali žalovanú, že pozemky predáva
za veľmi výhodnú cenu, ide o jej jedinú príležitosť pozemky výhodne predať a nik jej neposkytne vyššiu
cenu. K žalovanej sa dostavili priamo s notárom, s tvrdením, že sa ponáhľajú k ďalším ľudom a tak

ju vystavili časovej tiesni a nátlaku. Žalobkyňa v konaní síce namietala tieto tvrdenia žalovanej, ale
ich nijakým spôsobom nepreukázala. Uviedol, že žalovanej bola nesporne na základe oboch kúpnych
zmlúv vyplatená kúpna cena, ktorá je v hrubom nepomere s kúpnou cenou, ktorá jej bola vyplatená
spoločnosťou MH Invest s.r.o. za časť spoluvlastníckych podielov k sporným pozemkom. V tom čase bol
už pritom vládou schválený návrh na vydanie osvedčenia o významnej investícii a teda hodnota týchto

pozemkov musela byť vyššia než tvrdí žalobkyňa. Pretože žalovaná je fyzickou osobou, nepodnikateľom
a mal z jej vyjadrenia za preukázané, že obe kúpne zmluvy s ňou boli zo strany žalobkyne uzavreté
tak, že bola zneužitá jej neskúsenosť, rozumová vyspelosť, dôverčivosť a ľahkomyseľnosť, žalobkyňa si
dala na ich základe poskytnúť plnenie, ktorého majetková hodnota bola vzhľadom na vzájomné plnenie
v hrubom nepomere, preto tieto kúpne zmluvy označil ako celok za neplatné podľa § 39a Občianskeho

zákonníka a aj podľa § 39 Občianskeho zákonníka, pretože svojím obsahom a účelom sa priečia dobrým
mravom. Pretože žaloba žalobkyne nebola dôvodná ani v tejto časti ďalšími námietkami strán sporu z
dôvodu hospodárnosti nezaoberal a nevykonal ani dokazovanie navrhnuté na ich preukázanie.

3. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania právne oprel o ust. § 255 ods. 1 CSP a v konaní

úspešnej žalovanej priznal náhradu trov konania proti neúspešnej žalobkyni v plnom rozsahu s tým,
že o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku podľa § 262 ods. 2 CSP vyšší
súdny úradník.

4. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa,

odôvodniac ho vadami v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP. Domáhala sa zrušenia
napadnutého rozsudku a jeho vrátenia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Nesprávny procesný postup súdu vzhliadla v nedostatku odôvodnenia rozhodnutia a v časti, kde sa súd
čiastočne zaoberal konkrétnymi skutkovými okolnosťami, tieto nesprávne právne posúdil. Rovnako súd
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Rozhodnutie označila tiež

za arbitrárne. Namietala, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s právnou úpravou predkupného práva
a s tým spätou otázkou neplatnosti samotnej kúpnej zmluvy. Súd prvej inštancie len skonštatoval, že
právny úkon bol absolútne neplatný, pričom neuviedol žiadne právne argumenty, resp. právnu úvahu,
ktorá by k takému záveru viedla. Veľkú časť odvolania venovala právnej úprave inštitútu predkupného
práva a pojmovým znakom nemožnosti plnenia a jeho následkom, ktoré sú upravené v ustanovení § 575

OZ. Zvýraznila, že dodatočná (právna) nemožnosť nastáva v prípade splnenia zákonom stanovených
podmienok, teda na základe právneho predpisu, ktorý subjektu zakazuje také správanie, na ktoré by
bola v zmysle právneho úkonu povinná. Nemohlo sa jednať o také správanie (resp. konanie), ktoré
možno odvrátiť inými spôsobilými prostriedkami. Dôležitou skutočnosťou je, že predkupné právo štátuzostáva zachované aj voči nadobúdateľovi. Zdôraznila, že z ust. § 603 OZ vyplýva, že predkupné
právo zostáva zachované voči nadobúdateľovi. Ak z kogentnej právnej úpravy explicitne vyplýva, že
predkupné právo zostane zachované voči nadobúdateľovi, nemôže sa jednať o takýto zákaz pôvodného

predmetu záväzku. Uviedla, že sa jedná predovšetkým o predmet záväzku, pričom nie je podstatný
subjekt záväzku. Účelom predkupného práva je nadobudnutie predmetu záväzku, pričom je bez
významu či tento predmet nadobudne od pôvodného predávajúceho (za predpokladu dovolania sa
relatívnej neplatnosti zákonom stanoveným spôsobom pokiaľ predkupné právo existovalo v uzavretia
zmluvy čo nie je tento prípad) alebo nadobúdateľa, nakoľko zákon pripúšťa obe tieto možnosti. V

zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka pri porušení predkupného práva pripadá do úvahy relatívna
neplatnosť právneho úkonu podľa ustanovenia § 40a OZ, ktoré predpokladá, že oprávnený subjekt (štát)
by sa musel neplatnosti dovolať, čo v tomto prípade neurobil. Ďalšou možnosťou čo Občiansky zákonník
pripúšťa je možnosť oprávnenej osoby (štátu) domáhať sa predaja nehnuteľnosti od nadobúdateľa za
takú sumu za akú ju nadobudol nadobúdateľ. V posudzovanom prípade však štát nadobudol pozemok
potom,čosprávnyorgánvkladovékonaniezastavilzdôvodužeprávnyúkonposúdilakoúkonabsolútne

neplatný. Následne si štát uplatnil predkupné právo voči pôvodnému predávajúcemu (žalovanej), avšak
užzasumu69.519,80eura.Uvedenéznamená,žetakývýklad,keďsaspredkupnýmprávomštátuspája
absolútna neplatnosť právneho úkonu resp. dodatočná nemožnosť plnenia, vedie k nehospodárnemu a
neefektívnemu nakladaniu s verejnými financiami. Namietala, že ohľadom pozemkov v k. ú. A., obec R.,
okres R. a to pozemku registra „E“ parc. č. XXXX o výmere XXXX m2, orná pôda, pozemku registra „E“

parc. č. XXX/X o výmere XXX m2, trvalý trávny porast o výmere XXX m2 súd na základe vykonaných
dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil, pretože súd svoj
záver dostatočne neodôvodnil, je rozhodnutie i v tejto časti nepreskúmateľné. Tvrdila, že súd sa vôbec
nevysporiadal s argumentáciou ohľadne primeranosti ceny pozemku. Z údajov katastra vyplýva, že
Osvedčenie bolo zapísané do katastra až dňa 22. 07. 2015, teda tretie osoby sa mohli s osvedčením

oboznámiť až tento deň, z čoho však i tak nijako nevyplýva, že by hodnota pozemkov mala byť vyššia,
toto svoje presvedčenie žalovaná odvodzuje až od ponuky z MH Investu, s.r.o., ktorá vychádzala zo
znaleckého posudku na účely vyvlastnenia. Tvrdila, že pre rozhodnutie boli podstatné skutočnosti v čase
uzavretia zmluvy, nie až následná vedomosť žalovanej o vyššej cene, z čoho jednoznačne vyplývala
účelovosť tvrdení žalovanej. O pripravovanej investícii v čase uzavretia zmlúv nevedela, preto ani

nemohla za pozemky ponúknuť inú cenu. Navrhnutá cena za pozemky vychádzala z jej skúseností a
ceny obdobných pozemkov v okolí. Cena korešpondovala so všeobecnou hodnotou obdobnej pôdy za
X m2 podľa zák. č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a poplatkoch. Nakoľko sa pozemky nachádzali
v blízkosti priemyselného parku, boli potenciálne výhodné do budúcnosti, avšak v čase uzavretia zmlúv
bola cena dohodnutá so žalovanou primeraná. Táto navyše v zmluvách vyhlásila, že to berie na vedomie

a zmluvy uzatvárala slobodne a vážne. Vyjadrenia žalovanej ohľadom uzavretia zmlúv označila za
účelové,zktorýchnevyplynuližiadneskutočnostisvedčiaceotom,žebybolaznevýhodnenáprirokovaní
o zmluve.

5. Žalovaná sa k odvolaniu žalobkyne vyjadrila písomným podaním, v ktorom uviedla, že nesúhlasí s

tvrdeniami žalobkyne prezentovanými v jej odvolaní a napadnuté uznesenie označila za vecne správne,
presvedčivo a vyčerpávajúco odôvodnené, rešpektujúce právo na súdnu ochranu a spravodlivý súdny
proces. V plnom rozsahu sa stotožnila s právnym názorom súdu prvej inštancie, podľa ktorého od
vzniku zákonného predkupného práva štátu podľa § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z., ktoré vzniklo
k časti predmetu sporu dňa 08. 07. 2015 schválením osvedčenia o významnej investícii vládou SR,

bola jej zmluvná voľnosť obmedzená priamo zo zákona. V zmysle uvedeného bola povinná ponúknuť
pozemky prednostne štátu a štát si aj svoje predkupné právo voči nej uplatnil. Dodala, že uzavrela
so spoločnosťou, ktorej jediným spoločníkom je Ministerstvo hospodárstva SR ako kupujúcim dňa 10.
02. 2016 kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol prevod jej spoluvlastníckych podielov k predmetným
pozemkom. Uviedla, že zákonné predkupné právo štátu bolo zmluvnými stranami kúpnych zmlúv

z 11. 07. 2015 obídené, a tieto zmluvy sú v týchto častiach absolútne neplatnými podľa § 39
Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa sa na základe zmlúv nemohla stať vlastníčkou sporných pozemkov
a tak ňou nemohla byť ani ku dňu ich vyvlastnenia. Zvýraznila, že žalobkyňa sa ani vlastníčkou
sporných nehnuteľností nikdy nestala, nakoľko prvotné rozhodnutie správneho orgánu o povolení vkladu
vlastníckeho práva žalobcu bolo zrušené na základe rozhodnutia o vyhovení protestu prokurátora,

ktorý namietal, že správny orgán neprihliadol na existenciu zákonného predkupného práva štátu.
Nesúhlasila s tvrdením žalobkyne, že v predmetnej veci nadobudla vlastnícke právo k predmetu sporu
aj napriek skutočnosti, že nedošlo ku vkladu vlastníckeho práva žalobkyne z dôvodu vzniku zákonného
predkupnéhopráva.Práveexistenciazákonnéhopredkupnéhoprávaštátuspôsobila,žeuzavretákúpnazmluva medzi stranami sporu zo dňa 11. 07. 2015, teda v čase kedy už zákonné predkupné právo
štátu existovalo sú absolútne neplatné podľa § 39 OZ. Svoje tvrdenia oprela rozhodnutie Najvyššieho
súdu sp. zn. 10Sžrk/19/2018 a sp. zn. 10Sžrk/7/2018. Zároveň sa plne stotožnila s názorom súdu

prvej inštancie, že v časti sporných nehnuteľností, ku ktorým nevzniklo zákonné predkupné právo štátu,
sú kúpne zmluvy absolútne neplatné podľa § 39a OZ, pričom poukázala na svoje doterajšie právne a
skutkové argumenty v predmetnom spore. Zdôraznila, že i Najvyšší súd SR jednoznačne vo všetkých
rozhodnutiach vydaných v obdobných veciach uvádza zhodné závery, a to, že ak predkupné právo
štátu vzniklo po uzatvorení kúpnych zmlúv, nastali okolnosti brániace realizácii predmetu zmluvy, čím

sa plnenie zo zmluvy stalo objektívne nemožným. Zákonné predkupné právo na základe § 3 ods. 5
zákona č. 175/1999 Z. z. spôsobuje s účinkom nepravej retroaktivity dodatočnú právnu nemožnosť
plnenia zmluvy o prevode nehnuteľnosti. Nestotožnila sa s názorom žalobkyne, že predkupné právo
štátu má taký istý obsah ako predkupné právo spoluvlastníka veci. V tejto súvislosti uviedla, že síce obe
predkupné práva vznikajú zo zákona, platná právna úprava spája s porušením zákonného predkupného
práva spoluvlastníka podľa § 140 Občianskeho zákonníka, na rozdiel od zákonného predkupného práva

štátu, relatívnu neplatnosť. Zároveň v súvislosti so zákonným predkupným právom štátu je správny
orgán pri rozhodovaní o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností povinný prihliadať
aj na existenciu takéhoto predkupného práva štátu a toto právo posudzovať ako skutkovú a právnu
skutočnosť, ktorá by mohla mať vplyv na povolenie vkladu, pričom správny orgán túto povinnosť nemá
pri porušení predkupného práva podielového spoluvlastníka, ktoré nemožno považovať skutkovú a

právnu skutočnosť, ktorá by mohla mať vplyv na povolenie vkladu. Uvedené skutočnosti považovala za
dôkaz nesprávnosti právnej argumentácie žalobkyne o rovnosti obsahu zákonného predkupného práva
spoluvlastníka a zákonného predkupného práva štátu v zmysle ust. § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999
Z. z. uzavrela, že kúpna zmluva bola absolútne neplatná, nakoľko v čase jej uzavretia existovala
právna úprava brániaca realizácii predmetu zmluvy, preto súd prvej inštancie nemohol rozhodnúť

inak, ako žalobu zamietnuť. Dodala, že žalobkyňa sa snaží podanou žalobou získať časť náhrady za
vyvlastnenie sporných nehnuteľností, ktoré majú byť vyplatené spoločnosti, ktorej jediným spoločníkom
je Ministerstvo hospodárstva SR.

6. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou

stranou v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 CSP § 362 ods. 1 CSP) a zistení,
že spĺňa náležitosti § 363 CSP prejednal odvolanie žalobkyne bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 385 ods. 1 CSP) za splnenie povinnosti ustanovenej v ust. § 219 ods. 3 CSP, a dospel k záveru, že
odvolanie žalobkyne nie je dôvodné, a preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa
§ 387 ods. 1 CSP potvrdil.

7.Podľa§387ods.1,2CSPodvolacísúdrozhodnutiesúduprvejinštanciepotvrdí,akjevovýrokuvecne
správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,
prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Ustanovením § 387 ods. 2 CSP je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného
odôvodneniarozhodnutia.Možnosťvypracovaniatakéhotoodôvodneniajepodmienenátým,žeodvolací
súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako
aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do

úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu
prvej inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môže ho
iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie.
Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len
na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti

napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody.

9. Predmetom tohto konania je žaloba žalobkyne, ktorou sa domáhala, aby súd určil, že je výlučným
vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz. A., obec R., okres R., zapísaných Okresným
úradom R., katastrálny odbor na LV č. XXXX parcela registra "E" evidovaná na mape určeného operátu,

ako parc. č. XXXX - orná pôda o výmere XXXX m2, LV č. XXXX parcely registra "E" evidované na mape
určeného operátu, ako parc. č. XXX/X - trvalý trávnatý porast o výmere XXXX m2 a parc. č. XXX/X -
trvalý trávnatý porast o výmere XXX m2, LV č. XXXX parcela registra "E" evidovaná na mape určeného
operátu, ako parc. č. XXX/X - trvalý trávnatý porast o výmere XXX m2, LV č. XXXX parcely registra"E" evidované na mape určeného operátu, ako parc. č. XXX/X - orná pôda o výmere XX m2, parc. č.
XXX/X - orná pôda o výmere XXX m2, parc. č. XXX/X - orná pôda o výmere XXX m2, parc. č. XXX/X
- trvalý trávnatý porast o výmere XXXX m2, parc. č. XXX/X - trvalý trávnatý porast o výmere XXX m2,

parc. č. XXX/X - orná pôda o výmere XXX m2, parc. č. XXX/X - orná pôda o výmere XXX m2, parc.
č. XXX/X - orná pôda o výmere XX m2, LV č. XXXX parcely registra "E" evidované na mape určeného
operátu, ako parc. č. XXX - orná pôda o výmere XXXX m2 a parc. č. XXX - trvalý trávnatý porast o
výmere XXXX m2. V priebehu konania žalobkyňa zmenila žalobný petit a domáhala sa určenia, že
bola spoluvlastníčkou nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz. A., obec R., okres R. a to pozemku

registra "C" parc. č. XXX/XXX o výmere XXX m2 ostatné plochy v podiele 1/6-ina, parc. č. XXX/XXX
o výmere XXXX m2 orná pôda v podiele 1/6-ina, parc. č. XXX/XX o výmere XXX m2 ostatné plochy
v podiele 1/6-ina, parc. č. XXX/X o výmere XX m2 ostatné plochy v podiele 1/3-ina, parc. č. XXX/
XXX o výmere XX m2 ostatné plochy v podiele X/X-ina, parc. č. XXX/XXX o výmere XXX m2 ostatné
plochy v podiele 1/3-ina, parc. č. XXX/XXX o výmere XXX m2 ostatné plochy v podiele 1/3-ina, parc.
č. XXX/XXX o výmere XXXX m2 ostatné plochy v podiele 1/3-ina, parc. č. XXX/XXX o výmere XXX m2

ostatné plochy v podiele 1/3-ina, parc. č. XXX/XXX o výmere XXX m2 ostatné plochy v podiele 1/3-
ina, parc. č. XXX/XXX o výmere XXX m2 ostatné plochy v podiele 1/3-ina, parc. č. XXX/XXX o výmere
XXXX m2 ostatné plochy v podiele 1/3-ina, parc. č. XXX/X o výmere X m2 orná pôda v podiele 1/3-
ina, parc. č. XXX/XXX o výmere XX m2 ostatné plochy v podiele 1/3-ina, parc. č. XXX/XXX o výmere
XXXX m2 ostatná plochy v podiele 1/2-ina, parc. č. XXX/XXX o výmere XXXX m2 ostatné plochy v

podiele 1/2-ina ku dňu ich vyvlastnenia na základe rozhodnutia o vyvlastnení zo dňa 18. 08. 2016
Okresného úradu R., odbor výstavby a bytovej politiky, č. OU-NR-V v spojení s rozhodnutím Ministerstva
dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, odbor štátnej stavebnej správy zo dňa
10. 10. 2016 č. XXXXX/XXXX/BXXX-SV/XXXXX/Ho a je podielovou spoluvlastníčkou pozemku registra
"E" parc. č. XXXX o výmere XXXX mX orná pôda k. ú. A., obec R., okres R. v podiele 1/2-ina a pozemku

registra "E" parc. č. XXX/X o výmere XXX m2 trvalý trávnatý porast v podiele 1/6 -ina. Náhrada za
vyvlastnenie, vrátane náhrady za vyvlastnenie pozemku, mala byť v zmysle rozhodnutia uložená do
úschovy na Okresnom súde R.. Táto zmena žalobného petitu bola súdom prvej inštancie pripustená
uznesením na pojednávaní konanom dňa 05. 12 2018. V konaní bolo nesporne preukázané, že dňa 11.
07. 2015 žalovaná ako predávajúca a žalobkyňa ako kupujúca uzavreli dve kúpne zmluvy k predmetným

nehnuteľnostiam a to za kúpnu cenu 709 eur a 3.270 eur. Žalovaná podľa tvrdenia žalobkyne od
týchto kúpnych zmlúv odstúpila. Okresný úrad R. na základe týchto zmlúv povolil vklad vlastníckeho
práva v prospech žalobkyne do katastra nehnuteľností. Proti rozhodnutiu podal prokurátor Okresnej
prokuratúry Nitra protest z 15. 10. 2015 číslo Pd 211/15/4403-2 dôvodu, že správny orgán neprihliadol
na existenciu zákonného predkupného práva štátu. Okresný úrad R. protestu vyhovel a rozhodnutie o

povolení vkladu zrušil. Medzi stranami nebolo sporné, že konanie o povolenie vkladu bolo právoplatne
zastavené. V konaní bolo preukázané, že vláda Slovenskej republiky uznesením z 08. 07. 2015 č.
401/2015 schválila návrh na vydanie osvedčenia o významnej investícii a stavba sa týka aj predmetnej
nehnuteľnosti. Okresnému úradu R., katastrálnemu odboru, bola dňa 22. 07. 2015 doručená žiadosť
Ministerstva hospodárstva SR zo dňa 20. 07. 2015 o zápis predkupného práva štátu, zaevidovaná pod

č. Z XXXX/XXXX. Prílohou žiadosti bolo osvedčenie o významnej investícii so zoznamom pozemkov
podľa katastrálnych území, na ktorých bolo potrebné vykonať zápis predkupného práv štátu. Z kúpnej
zmluvy z 10. 02. 2016, výpisu z centrálneho registra zmlúv a vyjadrenia strán sporu, vyplýva, že
žalovaná ako predávajúca uzavrela so spoločnosťou MH Invest s.r.o. ako kupujúcou kúpnu zmluvu č.
XXXXX/XXXX/XXXX/Dražovce/XXX/XXXX, ktorej predmetom bol prevod spoluvlastníckych podielov na

nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v k. ú. A., zapísaných na LV č. XXXX ako parcely registra "E" parc.
č. XXX/X orná pôda o výmere XX m2 v podiele 1/3-ina, parc. č. XXX/X orná pôda o výmere XXX m2
v podiele 1/3-ina, parc. č. XXX/X orná pôda o výmere XXX m2 v podiele 1/3-ina, parc. č. XXX/X trvalý
trávnatý porast o výmere XXXX m2 v podiele 1/3-ina, parc. č. XXX/X trvalý trávnatá porast o výmere
XXX m2 v podiele 1/3-ina, parc. č. XXX/X orná pôda o výmere XXX m2 v podiele 1/3-ina, parc. č. XXX/X

orná pôda o výmere XXX m2 v podiele 1/3-ina, parc. č. XXX/X orná pôda o výmere XX m2 v podiele 1/3-
ina, parc. č. XXX/X trvalý trávnatý porast o výmere XXXX m2 v podiele 1/6-ina a parc. č. XXX/X trvalý
trávnatý porast o výmere XXX m2 v podiele 1/6-ina a na LV č. XXXX ako parcely registra "E" parc.
č. XXX orná pôda o výmere XXXX m2 v podiele 1/2-ica a parc. č. XXX trvalý trávnatý porast o výmere
XXXX m2 v podiele 1/2-ica, za kúpnu cenu 69.519,80 eura. Jediným spoločníkom kupujúcej spoločnosti

bolo Ministerstvo hospodárstva SR. Na základe tejto zmluvy bol povolený vklad vlastníckeho práva
tejto spoločnosti do katastra nehnuteľností. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že spoluvlastnícke
podiely žalovanej na parcelách registra "E" parcelné číslo XXXX a parcelné číslo XXX/X sú doposiaľ v jej
vlastníctve. Z rozhodnutí Okresného úradu R., odbor výstavby a bytovej politiky vyplýva, že rozhodnutímOkresného úradu R., odbor výstavby a bytovej politiky z 18. 08. 2016 č. OU-NR-V bolo vyvlastnené
vlastnícke práva spoločnosti MH Invest II s.r.o. k týmto parcelám v prospech spoločnosti MH Invest s.r.o
na účel "Vybudovania strategického parku", kat. úz. K., U., A., Q., U., F. s tým, že časť náhrady za

vyvlastnenie uhradí spoločnosť MH Invest s.r.o. na účet spoločnosti MH Invest II s.r.o. a časť do súdnej
úschovy, pretože na súde prebieha konanie týkajúce sa určenia vlastníckeho k tejto nehnuteľnosti. Z
rozhodnutia Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR vyplýva, že žalobkyňa podala
proti rozhodnutiu z 18. 08. 2016 odvolanie, ktoré Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja
SR rozhodnutím z 10.10.2016 č. XXXXX/XXXX/BXXX-SV/XXXXX/Ho zamietlo. Z vyjadrenia strán sporu

vyplýva, že žalobkyňa podala na Krajský súd v Nitre žalobu o preskúmanie rozhodnutia o vyvlastnení.
Konanie sa vedie pod sp. zn. 11S/261/2016 a v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie nebolo skončené.
Z vyjadrenia žalobkyne vyplýva, že vyvlastniteľ zložil náhradu za vyvlastnenie do úschovy na súde, ktoré
konanie sa vedie na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 18U/4/2016. Napadnutým rozsudkom súd prvej
inštancie žalobu zamietol.

10.Odvolacísúdpovažujezapotrebnéúvodomsavyjadriťkodvolacímnámietkamžalobkyne,konkrétne
k ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňoval jemu patriace procesné práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces. Tento odvolací dôvod je potrebné vykladať eurokonformne s judikatúrou Európskeho súdu
pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade ide o porušenie procesných práv a nie

hmotnoprávnych nárokov strán. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených
záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je
stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou
rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj
stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. Ak sa spor

na základe prihliadnutia na prípadné skutkové a právne osobitosti prípadu rozhodne inak, každý má
právo na dôkladné a presvedčivé odôvodnenie tohto odklonu. Podľa čl. 46 Ústavy SR sa každý môže
domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde. Podľa čl.
48 Ústavy SR má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho
prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Pojem „procesný postup“ bol

vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach najvyššieho súdu vydaných do 30. júna 2016 tak, že sa ním
rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu,
teda sama procedúra prejednania veci (to ako súd viedol spor) znemožňujúca strane sporu realizáciu
jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (porovnaj R 129/1999 a
1 Cdo 6/2014, 3 Cdo 38/2015, 5 Cdo 201/2011, 6 Cdo 90/2012). Tento pojem nemožno vykladať

extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. „Postupom súdu“
možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce
opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku. Podľa právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky treba pojem „procesný postup“ súdu vykladať takto aj za právnej úpravy účinnej od 1. júla
2016. Žalobkyňa namietala rozsudok súdu prvej inštancie aj z dôvodu § 365 ods. 1 písm. f) CSP,

že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade
s § 191 CSP a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo
prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce
skutočnosti,ktorébolivykonanýmidôkazmipreukázanéalebovyšlipočaskonanianajavo.Nesprávnesú

i také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický
rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo ktoré vyšli
najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo,
keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z
§ 191 až § 194 CSP. K žalobkyňou uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h)

CSP odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje
konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, čo znamená, že vyvodzuje zo skutkového zistenia
aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym
posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o
mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo

aplikoval správny predpis, ale nesprávneho vyložil.

11. Žalobkyňa tiež označila napadnuté rozhodnutie za arbitrárne. Arbitrárnosť a zjavná neodôvodnenosť
rozhodnutí všeobecných súdov je najčastejšie daná rozporom súvislosti ich právnych argumentov askutkových okolností prerokúvaných prípadov s pravidlami formálnej logiky alebo absenciou jasných a
zrozumiteľných odpovedí na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej
ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04).

Okrem toho arbitrárnosť rozhodnutia všeobecného súdu môže vyplývať aj z ústavne nekonformného
výkladu ustanovení právnych predpisov aplikovaných na prerokúvaný skutkový prípad. K uvedenému
odvolací súd udáva, že obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je
aj právo účastníka konania, ako aj iného zainteresovaného subjektu na rozhodnutie, ktorého dôvody
sú zjavné a zreteľné, pretože práve odôvodnenie rozhodnutia je zárukou toho, že výkon spravodlivosti

nebude arbitrárny (I. ÚS 117/07).

12. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré

dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

13. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR (ďalej len ústavy), každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanoveným zákonom na
inom orgáne SR.

14. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a
v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne

aj o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

15. Obsah práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy nespočíva len v tom, že osobám
nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i
zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu, ktoré je v rozpore so zákonom,

je porušením ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu (I. ÚS 26/94). K odňatiu práva na súdnu
ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy preto dochádza aj vtedy, ak sa niekto (každý) domáha svojho
práva na súde, ale súdna ochrana tomuto právu nie je priznaná, alebo nemôže byť priznaná v dôsledku
konania súdu, ktorý je v rozpore so zákonom (porovnaj III. ÚS 7/2008).

16. Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je
povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného
vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Účelom odôvodnenia
je predovšetkým doložiť správnosť rozhodnutia; zároveň je aj prostriedkom kontroly správnosti postupu
súdu pri vydávaní rozhodnutia. Citované ust. § 220 CSP dáva súdom dostatočný návod na to, aké má

byť odôvodnenie rozhodnutia. V prípade, ak súd pri odôvodňovaní rozhodnutia nepostupuje uvedeným
spôsobom, ktorý záväzne určuje citované ustanovenie, ide o nedostatky odôvodnenia, ktoré zakladajú
vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia.

17. Odvolací súd pri prejednávaní veci dospel k záveru, že žalobkyňou namietané odvolacie dôvody

nie sú naplnené. Po preskúmaní obsahu spisu a odôvodnenia rozsudku odvolací súd konštatuje,
že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie
rozhodnutí v zmysle 220 ods. 2 CSP. Ako už bolo uvedené, prvoinštančný súd v odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,
stanoviská procesných strán v prejednávanom spore, výsledky vykonaného dokazovania a citoval

právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný spor a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Učinené
zistenia súdu prvej inštancie majú vecné i logické zakotvenie vo vykonaných dôkazoch a prijaté skutkové
a právne závery sú odôvodnené zrozumiteľne a v súlade s ustálenou súdnou praxou, pri súčasnom
zohľadnení ochrany subjektívneho práva oboch sporových strán, ich rovnosti v uplatnení práv, ochrany
ich oprávnenej dôvery v právo, ako i predvídateľnosti súdneho rozhodnutia. Napadnutému rozhodnutiu

nemožno vytknúť ani nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by súd vzal do úvahy skutočnosti,
ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových strán nevyplynuli, že by opomenul niektoré
rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení
dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čomalo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 192, § 193, § 194 a § 205 CSP, alebo že by na zistený
skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia, alebo že by použité zákonné ustanovenia
nesprávne vyložil. Nebola zistená ani jedna vada namietaná žalobkyňou v odvolaní. Odvolací súd sa

plne stotožňuje s dôvodmi súdu prvej inštancie uvedenými v napadnutom rozsudku, na tieto poukazuje
akonasprávne,apretoichnebudeopakovať(§387ods.2CSP).Súdprvejinštancietotižzrozumiteľným
spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré žalobu zamietol.

18. V prejednávanej veci žalobkyňa pôvodnú žalobu na určenie vlastníckeho práva odôvodňovala

neplatnosťou odstúpenia od kúpnej zmluvy žalovanou. Po pripustení zmeny žaloby naliehavý právny
záujem odôvodňovala rozhodnutím o vyvlastnení pozemku a jej nárokom na vyplatenie náhrady
za vyvlastnenie. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na konštatovaní, že žalobkyňa mala
nadobudnúť spoluvlastnícke podiely žalovanej k sporným pozemkom kúpnymi zmluvami zo dňa 11.
07. 2015, pričom rozhodnutie správneho o orgánu o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností v prospech žalobkyne bolo po vyhovení protestu prokurátora zrušené, rozhodnutie

bolo preskúmané v odvolacom konaní a jeho zákonnosť aj v konaní na správnom súde a aktuálne
je predmetnom konania na kasačnom súde. Súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že vláda
Slovenskej republiky schválila dňa 08. 07. 2015 návrh na vydanie osvedčenia o významnej investícii.
Štátutýmpriamozozákonavzniklopodľa§3ods.5zákonač.175/1999Z.z.predkupnéprávoksporným
pozemkom s výnimkou parciel registra "E" parcelné číslo XXXX a XXX/X. S ohľadom na uvedené

uzavrel, že od vzniku tohto predkupného práva bola zmluvná voľnosť žalovanej obmedzená priamo zo
zákona a bola povinná ponúknuť pozemky prednostne štátu. Uzavreté kúpne zmluvy zo dňa 11. 07.
2015 považoval za neplatné v zmysle ust. § 39 OZ, pretože nimi bolo zákonné predkupné právo štátu
obídené a žalobu v dôsledku uvedeného za nedôvodnú. K parcelám registra "E" parcelné číslo XXXX a
parcelné číslo XXX/X uviedol, že k týmto pozemkom predkupné právo štátu nevzniklo, no kúpne zmluvy

k týmto pozemkom boli uzavreté neštandardným spôsobom a žalovanej bola na základe oboch kúpnych
zmlúv vyplatená kúpna cena, ktorá bola v hrubom nepomere s kúpnou cenou, ktorá jej bola vyplatená
spoločnosťou MH Invest s.r.o. za časť spoluvlastníckych podielov k sporným pozemkom, obe kúpne
zmluvy so žalovanou boli zo strany žalobkyne uzavreté tak, že bola zneužitá neskúsenosť, rozumová
vyspelosť, dôverčivosť a ľahkomyseľnosť žalovanej, preto zmluvy považoval za neplatné podľa § 39a

Občianskeho zákonníka a aj podľa § 39 Občianskeho zákonníka, pretože svojím obsahom a účelom
sa priečia dobrým mravom. Odvolací súd považuje tieto závery súdu prvej inštancie za nepochybné a
právne správne.

19. Odvolací súd k správnym právnym záverom súdu prvej inštancie navyše dodáva, že s ohľadom na

vymedzenie predmetu konania, ktorým je určovacia žaloba o určenie, či tu právo je alebo nie je, bolo
potrebné skúmať naliehavý právny záujem na takejto žalobe v zmysle § 137 písm. c) CSP a dospel k
záveru o neexistencii naliehavého právneho záujmu, z ktorého dôvodu bolo potrebné žalobu žalobkyne
zamietnuť.

20. Do 30. júna 2016 bolo podľa § 80 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) možné žalobou
uplatniť, aby sa rozhodlo najmä: a) o osobnom stave (o rozvode, o neplatnosti manželstva, o určení, či tu
manželstvo je alebo nie je, o určení rodičovstva, o osvojení, o spôsobilosti na právne úkony, o vyhlásení
za mŕtveho); b) o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia
práva;c)ourčení,čituprávnyvzťahaleboprávojealebonieje,akjenatomnaliehavýprávnyzáujem.Za

určovacínávrh(žalobu)vzmysle§80písm.c)OSPpovažovalasúdnapraxaj(vdanomprípadepodanú)
žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu. Právny záujem, ktorý bol podmienkou prípustnosti takejto
určovacej žaloby, musel byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu išlo o
posúdenie, či podaná žaloba predstavuje vhodne (účinne a správne zvolený) procesný nástroj ochrany
žalobcovho práva, ktorým sa môže dosiahnuť odstránenie spornosti alebo neistoty práva.

21. Podľa § 137 písm. c) CSP žalobou možnou požadovať, aby sa rozhodlo o určení, či tu právo je alebo
nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak
vyplýva z osobitného predpisu.

22. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že tzv. určovacia žaloba, na rozdiel od ostatných typov žalôb
uvedených v § 137 CSP má miesto iba za predpokladu, že žalobca má naliehavý právny záujem na
požadovanomurčeníexistenciealeboneexistenciepráva.Jepretoprimárnoupovinnosťouvšeobecných
súdov, aby sa pri rozhodovaní o určovacej žalobe vysporiadali najprv s otázkou (ne)existencienaliehavého právneho záujmu žalobcu. O vecnej opodstatnenosti žaloby môžu rozhodovať až po zistení,
že naliehavý právny záujem je daný. Ústavný súd vo svojej doterajšej judikatúre už vyslovil právny názor,
podľa ktorého ak všeobecné súdy postupujú tak, že rozhodnú o vecnej opodstatnenosti určovacej žaloby

bez toho, aby dospeli k záveru o existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu, porušia tým základné
právo na súdnu ochranu ďalšieho účastníka konania {spravidla žalovaného (porovnaj II. ÚS 382/2010)}.

23. Určovacia žaloba má predovšetkým preventívny charakter. Jej účelom je spravidla poskytnúť
ochranu práva žalobcu skôr, než dôjde k porušeniu práva. Je namieste tam, kde jej pomocou možno

odstrániť stav ohrozenia práva, či neistoty v právnom vzťahu a primeranú nápravu nie je možné
dosiahnuť inak, ale aj tam, kde určovacia žaloba účinnejšia ako iné právne prostriedky vystihuje obsah a
povahu príslušného právneho vzťahu, a kde jej pomocou možno dosiahnuť úpravu tvoriacu určitý právny
rámec, ktorý je zárukou odvrátenia sporov v budúcnosti. Toto poslanie určovacej žaloby korešponduje so
zákonnou požiadavkou existencie naliehavého právneho záujmu na ňou navrhovanom určení. Právny
záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti tejto žaloby musí byť naliehavý v tom zmysle, že žalobca v

danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich
práv a oprávnených záujmov. Nejde pritom o samotnú určovaciu žalobu, ale o to, čoho (akého určenia)
sa ňou žalobca domáha a z akých právnych pomerov vychádza. Naliehavý právny záujem sa teda viaže
na konkrétny určovací petit (to, čoho sa žalobca v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa
žalobou so zvoleným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo

neistoty v jeho právnom vzťahu. Povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu na určení práva
je naliehavý právny záujem, zaťažuje žalobcu. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou
právnej kvalifikácie práva, ktoré je touto neistotou ohrozené. Záver súdu o (ne)existencie naliehavého
právneho záujmu žalobcu preto predpokladá posúdenie, či podaná určovacia žaloba je procesne
prípustným nástrojom ochrany jeho práva, a či snáď spornosť neodstraňuje, a len zbytočne vyvoláva

konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné konanie. Ak žalobca neosvedčí svoj naliehavý
právny záujem na ním požadovanom určení, ide o samostatný a prvoradý dôvod pre zamietnutie žaloby;
pokiaľ súd dospeje k záveru, že tá-ktorá určovacia žaloba nie je z dôvodu nedostatku naliehavého
právneho záujmu na požadovanom určení spôsobilým alebo prípustným prostriedkom ochrany práva,
zamietnežalobubeztoho,abysazaoberalmeritomveci.Určovaciažalobaniejespravidlaopodstatnená

vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného práva, alebo
ak požadované určenie má povahu (len) predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu či tu je (nie je) právo.

24. Vzhľadom na vyššie uvedené je nutné konštatovať, že i prvoinštančný súd v súdenej veci takto
postupoval a správne žalobu pre nedostatok naliehavého právneho záujmu zamietol. Pre úplnosť

odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiku sp. zn. 1 Cdo 91/2006, v
ktorom skonštatoval, že nedostatok naliehavého právneho záujmu „predstavuje samostatný a prvoradý
dôvod, pre ktorý určovací návrh nemôže obstáť a ktorý sám osebe a bez ďalšieho vedie k zamietnutiu
návrhu“ (podobné závery vyjadril najvyšší súd tiež v rozhodnutiach sp. zn. 3 Cdo 240/2006, 1 Cdo
13/2010, 3 Cdo 56/2011, 1 Cdo 324/2014, 3 Cdo 887/2015, 5 Cdo 345/2015, 8 Cdo 26/2016). Aj ústavný

súd zaujal názor, podľa ktorého, ak všeobecný súd dospeje k záveru, že naliehavý právny záujem nie
je daný, vecnou stránkou podanej určovacej žaloby sa ďalej nezaoberá (II. ÚS 137/08).

25. S ohľadom na vyššie uvedený právny výklad žalobkyňa nemá na požadovanom určení naliehavý
právny záujem, pretože vzhľadom na vznik predkupného práva štátu pred vznikom vlastníckeho práva

vkladom do katastra nehnuteľností (pričom predkupné právo štátu bolo následne uplatnené) nikdy
nebola a ani nemohla byť zapísaná ako vlastník predmetných nehnuteľností žalobkyňa. Žalobkyňa
nemôže nikdy nadobudnúť vlastnícke právo k predmetným pozemkom a rovnako nemôže byť ich
vlastníkom ani ku dňu vyvlastnenia týchto pozemkov. Je nutné dodať, že naliehavý právny záujem na
žalobkyňou požadovanom určení nie je v predmetnom prípade daný, pretože žalobkyňou požadované

určenie by nemalo vplyv na zmenu aktuálne zapísaného vlastníka predmetných nehnuteľností, pretože
žalobkyňa sa tohto určenia nedomáhala a žiadala určiť vlastnícke právo iba ku dňu vyvlastnenia.
Aktuálny evidovaný vlastník predmetné nehnuteľnosti nadobudol vyvlastnením v zmysle zák. č.
282/2015 Z. z. a nie je právnym nástupcom žalovanej. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaná ako
predávajúca a spoločnosť MH Invest s. r. o. ako kupujúci uzatvorili dňa 10. 02. 2016 kúpnu zmluvu č.

XXXXX/XXXX/XXXX/Dražovce/XXX/XXXX, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k sporným
nehnuteľnostiam (okrem parciel registra "E" parcelné číslo XXXX a parcelné číslo XXX/X) za kúpnu cenu
69.519,80 eura. Dňa 21. 06. 2016 uzavrela spoločnosť MH Invest s.r.o. ako predávajúca a spoločnosť
MH Invest II s.r.o ako kupujúca kúpnu zmluvu č. XXXXXXXX, predmetom ktorej bol prevod vlastníckehopráva k sporným nehnuteľnostiam. Z obsahu spisu tiež vyplýva, že Okresný úrad R., odbor výstavby a
bytovej politiky rozhodnutím č. OU-NR-V zo dňa 18. 08. 2016 rozhodol o vyvlastnení vlastníckeho práva
spoločnosti MH Invest II s.r.o. k tomuto pozemku v prospech spoločnosti MH Invest s.r.o. z uvedeného

je nutné prijať záver, že žalovaná preto nie je ani pasívne legitimovaná, pretože v čase vyvlastnenia
nebola vlastníčkou predmetných nehnuteľností. Nadobudnutie vlastníctva vyvlastnením je osobitný druh
nadobudnutia vlastníctva, ktoré nie je odvodené od práv právneho predchodcu, jedná sa o originárne
nadobudnutie vlastníckeho práva. Aktuálny evidovaný vlastník nehnuteľnosti nebol právnym nástupcom
žalovanej. S ohľadom na uvedené skutočnosti je nutné uzavrieť, že samotný petit žaloby sa neviaže

na odstránenie konkrétnej spornosti žalobkyňou uplatňovaného práva. Pre úplnosť odvolací súd len
zvýrazňuje vo vzťahu k parcelám registra "E" parcelné číslo XXXX a parcelné číslo XXX/X, že súd prvej
inštancie správne konštatoval, že k týmto parcelám predkupné právo štátu nevzniklo. V plnom rozsahu
preberá za svoje vlastné odôvodnenie súdu prvej inštancie, v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP, vzťahujúce
sa ku konštatovaniu neplatnosti kúpnej zmluvy, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k týmto
parcelám z dôvodov podľa § 39a Občianskeho zákonníka a aj podľa § 39 Občianskeho zákonníka,

pretože svojím obsahom a účelom sa priečia dobrým mravom.

26. V závere odvolací súd pre úplnosť uvádza, že mal z obsahu žaloby, všetkých jej vyjadrení,
preukázané, že žalobkyňa žalobu podala z dôvodu vyplatenia náhrady za vyvlastnený pozemok (okrem
parciel registra "E" parcelné číslo XXXX a parcelné číslo XXX/X). Žalobkyňa odvodzovala svoj právny

záujem na danom určení práve rozhodnutím o vyvlastnení pozemkov a uložením náhrady do súdnej
úschovy, ktorá nebola vyplatená z dôvodu prebiehajúcich súdnych konaní o vlastníctve pozemkov.
Žalobkyňa uviedla, že náhrada za vyvlastnené pozemky bola zložená do úschovy na súde v konaní
vedenom pod sp. zn. 12U/4/2016, ktorá skutočnosť nebola medzi stranami sporu sporná. Odvolací súd
má zo svojej rozhodovacej činnosti vedomosť, že uznesením Okresného súdu Nitra zo dňa 26. 03. 2019

podč.k.12U4/2016-53súdrozhodoloprijatízložiteľaspoločnostiMHInvests.r.o.,IČO:36724530pre
príjemcu MH Invest II, s. r. o., IČO: 50 021 150 do úschovy sumu 1.682.830,92 eura. Teda zložiteľ zložil
zálohu v prospech konkrétneho príjemcu. Žalobkňa v priebehu konania predložila súdu rozhodnutie o
vyvlastnení v prospech spoločnosti MH Invest, s. r. o., z ktorého vyplýva, že za vyvlastnené pozemky
patrí spoločnosti MH Invest II, s. r. o. náhrada podľa ust. § 4 ods. 3 zákona č. 282/2015 Z. z. Konanie o

úschovách je upravené v siedmej hlave CMP, konania vo veciach notárskych úschov, v ust. § 359 CMP
sú upravené súdne úschovy, u ktorých sa postupuje rovnako ako pri notárskych úschovách. V ust. §
335 a nasl. CMP upravuje konanie o námietkach proti vydaniu predmetu notárskej úschovy, zloženej
na účely splnenia záväzku. Jedná sa o samostatnú časť konania, v ktorej súd nariaďuje pojednávanie
za účelom zistenia oprávnenej osoby na vydanie predmetu úschovy, ak si jej vyplatenie uplatňuje. Z

uvedeného vyplýva, že žalobkyňa sa môže domáhať nároku na vyplatenia náhrady za vyvlastnený
pozemok v konaní o úschovách.

27. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočností odvolací súd zhodne s názorom súdu prvej inštancie
dospel k záveru o správnosti zamietnutia žaloby z dôvodov vyjadrených v odôvodnení prvoinštančného

rozsudku, ako i z dôvodu neexistencie naliehavého právneho záujmu na žalobkyňou požadovanom
určení.

28. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej
ako aj vo výroku o trovách konania, keď súd prvej inštancie správne vychádzal z úspechu strán v spore,

ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

29. O náhrade trov odvolacieho rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP
a s ohľadom na plný úspech žalovanej v odvolacom konaní priznal žalovanej nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej

inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262
ods. 2 CSP).

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie

znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).