Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, March 15, 2017

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 2T/134/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715010625
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bc. Viktor Marko, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2017:6715010625.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen samosudcom JUDr. Bc. Viktorom Markom, PhD., v trestnej veci obžalovaného O. I.,

pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. b), písm. c) Trestného zákona,
na hlavnom pojednávaní dňa 15. 03. 2017vo Zvolene, takto

r o z h o d o l :

obžalovaný O. I., nar. XX. XX. XXXX v J. L. J., trvale bytom mesto X., toho času bytom T. XXX - G.,
XXX XX Č. P., Č. O.,

uznáva sa za vinného, preto že

napriek tomu, že rozsudkom Okresného súdu vo Zvolene č. k. 8P/43/2008-34 zo dňa 06. 06. 2008, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 20. 06. 2008 bol zaviazaný prispievať na výchovu a výživu svojej maloletej
dcéry O. I., narodenej XX. XX. XXXX sumou vo výške 1.800,-Slovenských korún (59,75 Eur) počnúc od
01.04.2008vždydo20-tehodňavmesiacivopredkrukámmatkydieťaťaT.Y.,narodenejXX.XX.XXXX,
bytom X., J. XXXX/XX si takto určenú výšku vyživovacej povinnosti vo X. a na iných miestach riadne a

včas neplní, z evidencie uchádzačov o zamestnanie vyradený pre nespoluprácu s príslušným úradom,
nie je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, je poberateľom dávok v hmotnej núdzi od marca 2015,
čím si sám privodil stav bez hmotného zabezpečenia, na výživnom uhradil len sumu 150,- Eur, pričom
mu za obdobie od mesiaca máj 2011 do 15.03.2017 vyjmúc obdobie od 29.07.2014 do 16.01.2015 počas
ktorého bol vo výkone trestu, kde si vyživovaciu povinnosť nahlásil, vznikol dlh na výživnom vo výške
2.718,75 Eur,
a koná tak napriek tomu, že rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 2T/32/2011 zo dňa 02. 05. 2011,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 02. 05. 2011 bol uznaný vinným zo spáchania prečinu zanedbania

povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. b) Trestného zákona a bol mu uložený podmienečný
trest odňatia slobody, výkon ktorého bol neskoršie nariadený,

teda

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov sa úmyselne vyhýba plneniu svojej zákonnej povinnosti
vyživovať iného a spáchal taký čin závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas a hoci bol v
predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený,

čím spáchalprečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. b), písm. c) Trestného zákona s
poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona.

Za to sa odsudzuje:

Podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. l/, § 38 ods. 2, ods. 3, § 46 Trestného zákona na trest

odňatia slobody vo výmere16 (šestnásť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona súd obžalovanému určuje skúšobnú dobu v trvaní 24 (dvadsaťštyri)

mesiacov.

Podľa § 51 ods. 4 písm. d) Trestného zákona súd obžalovanému ukladá povinnosť podľa svojich
schopností a možností zaplatiť v skúšobnej dobe zameškané výživné.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Zvolen podala dňa 29. 09. 2015na tunajší súd pod sp. zn.
3Pv/68/15/6611obžalobu na O. I. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm.
b), písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona.

Obžalovaný O. I. na hlavnom pojednávaní po poučení podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku spravil

vyhlásenie,žejevinný.Súdalepodľa§257ods.7Trestnéhoporiadkuvyhlásenieobžalovanéhoneprijal,
pretože v prípade jeho prijatia by sa v prípade odsúdenia stal výrok o vine právoplatný, a nebolo by ho
možné ani napadnúť prípadným odvolaním, čím by súd zmaril právo obžalovaného na účinnú ľútosť v
zmysle § 86 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, a to s poukazom na § 122 ods. 13 Trestného zákona
(kedy by mohol obžalovaný zameškané výživné uhradiť až do odobratia sa súdu druhého stupňa na

záverečnú poradu). Obžalovaný po zákonnom poučení na hlavnom pojednávaní vypovedal, že je vinný v
tom, že zanedbal výživu, čoho si je vedomý, ako sa mu ale dá, tak to spláca. Momentálne je zamestnaný
v Družstve invalidov, Č. P., ako lisiar. Po úhrade 4.000,- Čk na výživnom mu z výplaty ostane cca 3.500,-
až 4.000,- Čk. S dcérou mu nebolo umožnené sa stýkať, ale cez jeho sestru jej posielal dary, jeho sestra
je krstná mama jeho dcéry, tak dary nechával u nej. Vždy, keď prišiel, tak niečo doniesol.

Na hlavnom pojednávaní bola vypočutá svedkyňa T. Y., ktorá po zákonnom poučení uviedla, že je
pravda, že od mája 2011 obžalovaný riadne a včas neplatil výživné. Nevedela uviesť presnú výšku
zameškaného výživné ku dňu hlavného pojednávania, ale je pravda, že po podaní obžaloby niečo
uhradil, všetko je uvedené v spise. O dcéru sa obžalovaný veľmi nezaujímal, ona s ním nie je v kontakte

zhruba 8 až 9 rokov, obžalovaný odsťahoval do Čiech, nejavil záujem. Čo sa týka darov, v živote od
neho dcéra nič nedostala.

Ku tejto svedeckej výpovedi sa vyjadril obžalovaný, ktorý uviedol, že to, čo svedkyňa vypovedala, je lož.

Podľa § 263 ods. 1 Trestného poriadku súd na návrh prokurátorky so súhlasom obžalovaného prečítal
zápisnicu o výsluchu svedkyne I.. W. Č. z prípravného konania, v rámci ktorej svedkyňa po zákonnom
poučení v podstate uviedla, že Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen rozhodnutím zo dňa 30.
12. 2014 priznal náhradné výživné na maloletú O. I., vo výške 59,75 Eur mesačne, k rukám žiadateľky,
svedkyne T. Y.. Náhradné výživné je poskytované z dôvodu, že otec maloletej si neplní svoju vyživovaciu

povinnosť. Suma vyplateného náhradného výživného do konania výsluchu bola vo výške 717,- Eur.
Ďalej uviedla, že ak obžalovaný dodatočne splní vyživovaciu povinnosť, svedkyňa je povinná to oznámiť
úradu, za účelom prehodnotenia vyplácania náhradného výživného. V prípade, ak obžalovaný uhradí
akúkoľvek sumu, túto si bude úrad práce vymáhať od oprávneného, teda od svedkyne T. Y..Podľa § 269 a § 253 ods. 2 Trestného poriadku súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie
prečítaním listinných dôkazov, a to: trestné oznámenie (č.l. 1 - 2), rozsudok Okresného súdu Zvolen sp.
zn. 2T/32/2011 (č.l. 9), rozsudok Okresného súdu Zvolen sp. zn. 8P/43/2008 (č.l. 12 - 13), rodný list a

potvrdenie o návšteve školy (č.l. 8 - 10), správy ku exekúciám (č.l. 78 - 84), prehľad platenia výživného
(č.l. 67), správy na obžalovaného (č.l. 85 - 113), odpis registra trestov obžalovaného (č.l. 173), doklady
o úhrade zameškaného výživného (č.l. 174 - 175).

Po vykonaní a zhodnotení vyššie uvedeného dokazovania súd dospel k nasledovným skutkových a

právnym záverom.

Vina obžalovaného bola vzhľadom na jeho výpoveď na hlavnom pojednávaní, ako aj vzhľadom na
výpoveď svedkyne T. Y. bez akýchkoľvek dôvodných pochybností jednoznačne preukázaná, navyše
potvrdená aj listinnými dôkazmi. Súd potom uznal vinu obžalovaného v zmysle podanej obžaloby, pričom
v zmysle § 122 ods. 13 Trestného zákona musel upraviť skutkovú vetu vo vzťahu ku obdobiu neplnenia

vyživovacej povinnosti, a to od mája 2011 do 15. 03. 2017 (teda do dňa vyhlásenia rozsudku), a zároveň
upravil výšku zameškaného výživného ku dňu vyhlásenia rozsudku na sumu 2.718,75 Eur, v ktorej
zohľadnil všetky čiastkové úhrady zameškaného výživného zo strany obžalovaného.

Podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. b), písm. c) Trestného zákona kto sa najmenej tri mesiace v období

dvoch rokov úmyselne vyhýba plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať alebo zaopatrovať iného,
potrestá sa odňatím slobody až na tri roky. Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ
potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2závažnejším spôsobom konania, alebo hoci bol v
predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený alebo z výkonu trestu odňatia
slobody uloženého za taký čin prepustený.

Podľa § 138 písm. b) Trestného zákona závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného
činu po dlhší čas.

Podľa § 62 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov každý rodič bez

ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť
v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa
alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Neplnením vyživovacej povinnosti sa rozumie stav, keď oprávnená osoba nedostane všetko, čo je

obsahom vyživovacej povinnosti. Súd nie je viazaný rozhodnutím, ktorým bola táto povinnosť určená v
občianskoprávnom konaní, vrátane rozsahu výživného. Pri rozhodovaní o vine súd rozsah vyživovacej
povinnosti posudzuje samostatne, a preto môže vychádzať z iného rozsahu vyživovacej povinnosti
obžalovaného, než občianskoprávny súd.

Obžalovaný O. I. tak svojím konaním naplnil všetky obligatórne zákonné znaky skutkovej podstaty
prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. b), písm. c) Trestného zákona s
poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona, pretože najmenej tri mesiace v období dvoch rokov sa
úmyselne vyhýba plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať iného a spáchal taký čin závažnejším
spôsobom konania - po dlhší čas a hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký

čin odsúdený

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd vychádzal zo zásad pre ukladanie trestov uvedených v §
34 Trestného zákona. V prípade obžalovaného súd prihliadol na jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36
písm. l) Trestného zákona, t.j. že sa ku trestnému činu priznal a úprimne ho oľutoval. Súd nezistil žiadnu

priťažujúcuokolnosťpodľa§37Trestnéhozákona.Vzhľadomnaprevahupoľahčujúcichokolnostípotom
súd musel podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona znížiť hornú hranicu zákonom ustanovenej trestnej
sadzby o jednu tretinu. Trestná sadzba trestu odňatia slobody v uvedenom prípade potom predstavuje
1 rok až 3 roky a 8 mesiacov.

Zo správ na obžalovaného vyplýva, že v minulosti sa nedopustil žiadneho priestupku. Z miesta trvalého
bydliska je hodnotený všeobecne. Z odpisu registra trestov obžalovaného vyplýva, že doposiaľ spáchal
dva trestné činy, pričom v prvom prípade bolo trestné stíhanie zahladené, a v druhom prípade sa na
neho hľadí, ako keby nebol odsúdený.Súd potom uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 16mesiacov, pričom výkon tohto trestu
podmienečne odložil s určením skúšobnej doby v trvaní 24 mesiacov. Uvedený trest je podľa názoru

súdu postačujúci, pričom spĺňa jednak výchovný účel trestu, ako aj atribúty individuálnej a generálnej
prevencie,azároveňpostihujelenobžalovaného.Takýtotrestpostačujenaprevýchovuobžalovaného,a
zároveň mu zabráni v páchaní trestnej činnosti. Súd pri určovaní výmery trestu a výmery skúšobnej doby
prihliadol na čas, po ktorý obžalovaný neplní svoju vyživovaciu povinnosť, ako aj na výšku zameškaného
výživného, ako aj to, že v minulosti už bol právoplatne odsúdený za rovnaký trestný čin. Súd zároveň

uložil obžalovanému aj povinnosť podľa § 51 ods. 4 písm. d) Trestného zákona, a to zaplatiť v skúšobnej
dobe podľa svojich schopností a možností zameškané výživné.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, v lehote 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.
Odvolanie má odkladný účinok.

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného. V
prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného;
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech;
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre

nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech;
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli;

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli;
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to
v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba
oprávnená konať za právnickú osobu;

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.