Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, April 23, 2015

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 2C/183/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8514204375
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Danka Majdáková
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2015:8514204375.4

Rozhodnutie

Okresný súd Stará Ľubovňa samosudkyňou Mgr. Dankou Majdákovou v právnej veci žalobcu H. Z.,
nar. X.XX.XXXX, bytom O. XX, XXX XX V., štátny občan SR, právne zastúpený JUDr. Vladimírom
Dlugolinským, advokátom so sídlom Levočská 1, 064 01 Stará Ľubovňa proti žalovanému EOS KSI
Slovensko, s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpená
TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava IČO 36 613 843, v konaní o zrušenie

rozhodcovského rozsudku takto

r o z h o d o l :

Súd z r u š u j e rozsudok Rozhodcovského súdu zriadeného pri Slovenskej hospodárskej komore,
s.r.o. vydaný dňa 5.5.2014 vo veci sp. zn. VP 80138/09.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podaným návrhom doručeným súdu dňa 7.8.2014 domáhal, aby súd zrušil rozhodcovský
rozsudok vydaný Rozhodcovským súdom zriadeným pri Slovenskej hospodárskej komore, s.r.o., sp.

zn. VP 80138/09 dňa 5.5.2014.
Návrh odôvodnil tým, že dňa 5.5.2014 vydal rozhodcovský súd rozhodcovský rozsudok, ktorým bol
zaviazaný zaplatiť žalovanému sumu 458,94 eur, ako aj úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy
463,94 eur za dobu od 22.1.2008 do 19.4.2010, vo výške 8,5 % ročne zo sumy 458,94 eur za dobu od
20.4.2010 do zaplatenia, súdny poplatok 79 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 91,60 eur.

Rozhodcovský rozsudok navrhol zrušiť podľa § 40 ods. 1 písm. c) zákona o rozhodcovskom konaní,
t.j. jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy a podľa § 40
ods. 1, písm. j) t.j. pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzne právne predpisy na ochranu práv
spotrebiteľa.
Ako dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku uviedol skutočnosť, že rozhodcovský súd založil
svoju právomoc na rozhodcovskej doložke, ktorá je obsiahnutá v čl. VIII bod 1 Obchodných podmienok.

Už zo samotnej skutočnosti, že rozhodcovská doložka bola zahrnutá do všeobecných obchodných
podmienok vyplýva, že táto nebola individuálne
.dojednaná. Žalobca nijako nemohol ovplyvniť obsah rozhodcovskej doložky a v skutočnosti ani nemal
vedomosť o tom, že táto s nachádza vo všeobecných obchodných podmienkach.
Ďalej tvrdil, že možno mať pochybnosti o platnosti rozhodcovskej doložky, nakoľko jej obligatórnou
náležitosťou je písomná forma pričom poukázal na rozhodnutie KS Prešov sp. zn. 16CoE/151/2013 z

28.10.2013 a NS SR č. 2Cdo 245/2010 zo dňa 30.11.2011. V závere poukázal na ustanovenie § 53
ods. 4 písm. r/ Obč. zák., v zmysle ktorého by predmetná rozhodcovská doložka mala byť chápaná ako
neprijateľná zmluvná podmienka a podľa § 53 ods. 5 Obč. zák. za neplatnú.

Súd poučil účastníkov konania o ich procesných právach a povinnostiach.

Žalovaný vo svojom vyjadrení v uviedol, že nie sú naplnené dôvody pre zrušenie rozhodcovského
rozsudku. Poukázal na skutočnosť, že žalobca podpisom Zmluvy o úvere zo dňa 13.4.2006 vyslovilsúhlas zo znením rozhodcovskej doložky, ktorá bola súčasťou Všeobecných obchodných podmienok.
VOP tvorili neoddeliteľnú súčasť Zmluvy v súlade s ust. § 273 Obchodného zákonníka dopĺňali
jej obsah. Bez ohľadu na to, či bola rozhodcovská doložka obsiahnutá v samotnom texte zmluvy

alebo v obchodných podmienkach, ktoré boli inkorporované do predmetného zmluvného vzťahu, bol
súhlas so znením rozhodcovskej doložky vyjadrený písomne a to podpisom dokumentu, ktorým bolo
písomné vyhotovenie predmetnej zmluvy. Rozhodujúcimi kritériami pre platnú inkorporáciu obchodných
podmienok je platná (určitá a zrozumiteľná) inkorporačná doložka, v ktorej je vyjadrené že zmluvné
vzťahy sa riadia tiež obchodnými podmienkami a zároveň skutočnosť, že druhá zmluvná strana sa

mala možnosť oboznámiť s ich obsahom. Žalovaný má za to, že predmetná zmluva obsahuje platnú
inkorporačnú doložku. Žalovaný má za to, že rozhodcovská doložka bola uzavretá platne.
Žalovaný ďalej poukázal na skutočnosť, že žalobca nenamietal neplatnosť rozhodcovskej zmluvy
v prebiehajúcom rozhodcovskom konaní, preto teraz je táto námietka bezpredmetná. Poukázal na
skutočnosť, že žalobca mal právo odmietnuť rozhodcovská doložku, avšak návrh prijal, preto nemožno
rozhodcovskú doložku považovať za neprijateľnú podmienok.

Žalovaný ďalej poukázal na princíp časovej pôsobnosti právnych noriem na skutočnosť, že zmluva so
žalobcom bola uzavretá dňa 16.8.2004, pričom v období do 31.12.2007 sa vzťahovali ustanovenia §
52 až 54 Obč. zák. len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a na iné zmluvy upravené v 8. časti Obč.
zák. Zmluva o úvere bola upravená len v Obchodnom zákonníku a zákone č. 258/2001 Z.z. Právna
dovolenosť, či rozpor s dobrými mravmi môžu byť posudzované len podľa právnych predpisov platných

v čase uzavretia zmluvy.
Žalovaný v závere uviedol, že generálnu klauzulu o neprijateľných podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách obsiahnutú v § 53 ods. 1 je nutné vykladať cez smernicu 93/13/EHS, ktorej cieľom nie
je zakázať rozhodcovské doložky uzavreté so spotrebiteľmi, ale za neprípustné považuje len tie
ustanovenia, ktoré nútia spotrebiteľov domáhať sa svojich nárokov voči dodávateľovi výlučne v

rozhodcovskom konaní neupravenom právnymi predpismi.
Pojednávania sa žalovaný nezúčastnil, jeho neúčasť ospravedlnil právny zástupca, súhlasil s
pojednávaním jeho neprítomností, preto súd v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v neprítomností
žalovaného.
.

Na pojednávaní právny zástupca žalobcu trval na podanej žalobe, zdôraznil, že žalobca mal v zmluvnom
vzťahu postavenie spotrebiteľa pričom poukázal na ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. a 634/1992
Zb. Zdôraznil, že rozhodcovská doložka je formulovaná a používa sa v obdobných prípadoch, žalobca
sa nachádza v znevýhodnenom postavení, obsah rozhodcovskej doložky nemohol ovplyvniť, keďže

bola zakomponovaná do všeobecných obchodných podmienkach, zmluvu mohol prijať ako celok, alebo
neprijať vôbec. Rozhodcovskou doložkou bola žalobcovi odopretá možnosť obrany pred všeobecným
súdom.

Žalobca uviedol, že ho nikto nepoučil o tom, kto bude riešiť prípadne spory medzi ním a bankou.

Právny zástupca žalovaného na pojednávaní trval na argumentoch uvádzaných v písomnom vyjadrení
k žalobe, navrhol žalobu zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a ich právnych zástupcov, listinnými dôkazmi,

najmä spisom Rozhodcovského súdu zriadeného pri Slovenskej hospodárskej komore, s.r.o. sp. zn.
VP 80138/09 na základe čoho ustálil tento skutkový stav:

Dňa 16.8.2004 žalobca s právnym predchodcom žalovaného za VÚB a.s. Správou kreditných kariet,
a.s. uzatvoril Žiadosť/zmluvu o vydanie kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. Žalobca žiadosť/ zmluvu

podpísal na vopred právnym predchodcom žalovaného pripravenom tlačive. Podpisom žiadosti/zmluvy
žalobca prehlásil, že bol oboznámený s Obchodnými podmienkami pre vydanie a používanie kreditných
platobných kariet VÚB a.s. vydávaných v spolupráci s SKK, a.s. a Cenníkom VÚB a súhlasí s nimi.
Obchodné podmienky zo strany žalobcu nie sú podpísané.

Podaním zo dňa 29.12.2007 právny predchodca žalovaného oznámil žalobcovi vyhlásenie okamžitej
splatnosti celého dlžného zostatku na kreditnej karte Triangel vo výške 15 513,12 Sk a zároveň ho vyzval
k úhrade tejto sumu najneskôr do 5 dní odo dňa doručenia tohto vyhlásenia. Vyhlásenie bolo doručené
manželke žalobcu dňa 16.1.2008.Právny predchodca žalobcu, VÚB a.s., dňa 27.11.2009 doručila rozhodcovskému súdu zriadenému
pri Slovenskej hospodárskej komore, s.r.o. návrh na začatie konania o zaplatenie 463,94 eur s

príslušenstvom.
Rozhodcovský súd zriadený pri Slovenskej hospodárskej komore, s.r.o. rozhodcom JUDr. Zsoltom
Vargom vydal dňa 5.5.2014 pod sp. zn. VP 80138/09 rozhodcovský rozsudok, ktorým zaviazal žalobcu
k úhrade sumy 485,94 eur, ako aj úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 463,94 eur za
dobu od 22.1.2008 do 19.4.2010, vo výške 8,5 % ročne zo sumy 458,94 eur za dobu od 20.4.2010

do zaplatenia, súdny poplatok 79 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 91,60 eur. Rozhodcovský
rozsudok bol doručený žalobcovi dňa 18.7.2014.

Na základe takto ustáleného skutkového stavu súd právne uzatvára:
.

Podľa § 4 ods. 1zákona č. 244/2002 o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014
rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.
Podľa § 4 ods. 2 citovaného zákona rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom
zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou

iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a
označenie osôb, ktoré ju dohodli.
Podľa § 4 ods. 3 citovaného zákona nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť
vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia konania o veci samej
v rozhodcovskom konaní o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice je

rozhodcovská zmluva podľa § 3.

Podľa § 40 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do
31.12.2014 účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať
zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak jeden z účastníkov rozhodcovského konania

popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy.

Podľa § 40 ods. 1 písm. j) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do
31.12.2014 účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať
zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku len ak pri rozhodovaní boli porušené všeobecne

záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

Podľa § 40 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014 ak
podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok
zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť

rozhodcovského rozsudku odložiť.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom od 1.1.2015
rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.
Podľa § 4 ods. 2 citovaného zákona rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

Podľa § 4 ods. 3 citovaného zákona písomná forma rozhodcovskej zmluvy je zachovaná aj vtedy,
a) ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá vo vzájomnej písomnej komunikácii strán alebo
b) ak bola uzatvorená elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu
a osoby, ktorá právny úkon urobila.

Podľa § 4 ods. 4 citovaného zákona odkaz v zmluve alebo v písomnej komunikácii strán na akýkoľvek
dokument obsahujúci rozhodcovskú doložku sa považuje za písomnú rozhodcovskú zmluvu, ak sa
takýmto odkazom má podľa vôle strán stať rozhodcovská doložka súčasťou zmluvy.
Podľa § 4 ods. 5 citovaného zákona písomná forma rozhodcovskej zmluvy je zachovaná aj pri písomnom
pristúpení k zmluve podľa osobitného zákona, ktoré obsahuje platnú rozhodcovskú doložku. To platí aj

v prípade nadobudnutia členstva v záujmovom
.združení alebo v inej právnickej osobe, ktorej vnútorné predpisy obsahujú rozhodcovskú doložku.Podľa § 4 ods. 6 citovaného zákona nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť
vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom o podrobení sa právomoci rozhodcovského
súdu. Obsahom zápisnice je rozhodcovská zmluva podľa § 3.

Podľa §4 ods. 7 citovaného zákona rozhodcovská zmluva sa považuje za písomne uzavretú v rozsahu
predmetu podanej žaloby aj vtedy, ak je jej existencia tvrdená v žalobe a žalovaný v žalobnej odpovedi
doručenej rozhodcovskému súdu jej existenciu nenamietne.
§ 5
Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom od 1.1.2015

tuzemský rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený príslušným súdom len na základe žaloby účastníka
rozhodcovského konania podanej proti druhému účastníkovi rozhodcovského konania, ak
a) účastník rozhodcovského konania preukáže, že
1. nemal spôsobilosť uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v súlade s
právnym poriadkom, podľa ktorého sa na základe dohody zmluvných strán mala rozhodcovská zmluva
uzavrieť, alebo že takáto dohoda nebola uzavretá, podľa právneho poriadku Slovenskej republiky,

2. nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu, o rozhodcovskom konaní alebo že mu nebolo
umožnené sa zúčastniť na rozhodcovskom konaní,
3. rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva,
alebo ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky, alebo že rozsudok prekračuje dosah dohovoru
o rozhodcovi alebo dosah rozhodcovskej doložky; ak ale môžu byť časti rozhodcovského rozsudku vo

veciach podrobených rozhodcovskému konaniu oddelené od častí rozsudku pojednávajúcich o veciach,
ktoré nie sú mu podrobené, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti,
4. rozhodcovský súd nebol ustanovený, rozhodcovské konanie neprebiehalo spôsobom dohodnutým
účastníkmi rozhodcovského konania alebo že sa táto dohoda neuzavrela, ak ustanovenie
rozhodcovského súdu alebo priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami tohto

zákona, ak tieto skutočnosti mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej alebo
b)súdzistí,žesúdôvody,prektorébyboliodopretéuznanieavýkoncudziehorozhodcovskéhorozsudku
aj bez návrhu účastníka podľa § 50 ods. 2 tohto zákona.

Podľa § 40 ods. 2 citovaného zákona súd v konaní o žalobe na zrušenie rozhodcovského rozsudku vždy

preskúma, či sú dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. b).
Podľa § 40 ods. 3 citovaného zákona ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom
súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na
návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.
Podľa § 40 ods. 4 citovaného zákona na dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1

písm. a) súd neprihliadne, ak ich účastník nenamietal v konaní pred rozhodcovským súdom v lehote na
to ustanovenej, inak bez zbytočného odkladu.
.

Podľa § 43 ods. 1 citovaného zákona ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov neplatnosti

rozhodcovskej zmluvy alebo nemožnosti riešiť predmet sporu v rozhodcovskom konaní, pokračuje v
konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe.

Podľa § 54b ods. 1 citovaného zákona ustanovenia tohto zákona sa použijú aj na konania začaté pred
1. januárom 2015.

Podľa § 37 ods. 1 Obč. zák., právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak
je neplatný.

Podľa § 40 ods. 1 Obč. zák., ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda

účastníkov, je neplatný.

Podľa § 40 ods. 3 Obč. zák., písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou, ak
právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis
ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy k 16.8.2004 (ďalej
len Obč. zák.) spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy
upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej stranedodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom
vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Podľa § 52 ods. 2 citovaného zákona dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej

zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa§52ods.3citovanéhozákonaspotrebiteľomjeosoba,ktorápriuzatváraníaplneníspotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Obč. zák. účinného v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať

ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka").
Podľa § 53 ods. 4 citovaného zákona neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách
sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 Obč. zák. účinného v čase uzavretia zmluvy zmluvné podmienky upravené

spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa
najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje
zmluvné postavenie.
Podľa § 54 ods. 2 Obč. zák. v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je
pre spotrebiteľa priaznivejší.

.

Podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu uzatvorenia
zmluvy typovou zmluvou sa podľa tohto zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých
prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Podľa § 23a ods. 2 citovaného zákona typová zmluva nesmie obsahovať
a) neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a
povinnosťami zmluvných strán, najmä
1. podmienky, ktoré viažu predaj výrobku alebo poskytnutie služby na odobratie iného výrobku alebo
na prevzatie inej služby,

2. podmienky, ktorými sa podmieňuje predaj výrobku alebo poskytnutie služby požiadavkou, aby
spotrebiteľ zabezpečil pre predávajúceho ďalšieho spotrebiteľa, ktorý s ním uzavrie rovnakú alebo
podobnú zmluvu;
b) podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzatvorenia
zmluvy na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi

spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom,

Podľa článku VIII. bod 1 Obchodných podmienok pre vydanie a používanie kreditných platobných
kariet VÚB, vydávaných v spolupráci s SKK, a.s. (ďalej len OP) zmluvné strany sa výslovne dohodli,

že všetky majetkové spory, ktoré by v budúcnosti medzi nimi vznikli z tejto zmluvy, budú rozhodované
v rozhodcovskom konaní v zmysle zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní nezávislým
rozhodcom určeným spoločnosťou Správa kreditných kariet, a.s.

Právne posúdenie veci:

Vzhľadom na námietky žalovaného sa súd v prvom rade zaoberal otázkou či vzťah medzi účastníkmi
konania je vzťahom vyplývajúcim zo spotrebiteľskej zmluvy.

Jenepochybné,že Zmluva bolamedziúčastníkmikonania uzavretá16.8.2004,t.j.zaúčinnostizákona

č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa , žalobca v tomto právnom vzťahu nepochybne vystupoval ako
spotrebiteľ, ktorí využívajúci kreditnú platobnú kartu v súlade s čl. IV predmetnej zmluvy a právny
predchodcažalovaného akopodnikateľposkytujúciuvedenéslužby. Uvedenázmluvapatrínepochybne
svojim obsahom medzi spotrebiteľské zmluvy. Jedná sa teda o klasickú typovú zmluvu bez možnostižalobcu ako spotrebiteľa zasahovať do znenia tejto zmluvy a do obsahu dopredu pripravenej úpravy
vzájomných práv a povinností.

Jednoznačná právna úprava spotrebiteľských zmlúv bola uvedená do Občianskeho zákonníka úpravou
účinnou od 01. 04. 2004 (zákonom č. 150/2004 Z. z.), jej cieľom to znamená dodatočnej úpravy
spotrebiteľského práva bolo zabezpečiť harmonizáciu
.slovenského zmluvného práva s Európskym spotrebiteľským právom resp. s aquis communautaire
dosiahnutého v tejto oblasti, a to hlavne z dôvodu zosúladenia s nepriamymi účinkami Smernice Rady

93/13/EHS zo dňa 05. 04. 1993 o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Účelom
zavedenia úpravy spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku s účinnosťou od 01. 04. 2004
teda bola harmonizácia Slovenského zmluvného práva s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa.
Zmyslom nielen národnej, ale aj nadnárodnej úpravy spotrebiteľského práva je dosiahnuť vyrovnanie
faktického nerovného postavenia spotrebiteľa s profesionálnym dodávateľom s ohľadom na okolnosti,
pri ktorých dochádza k uzatváraniu zmlúv, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho

a jeho lepšiu znalosť práva a jednoduchšiu dostupnosť právnych služieb, ako i vzhľadom na možnosť zo
strany podnikateľa určovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Spoločným
znakom úpravyspotrebiteľskéhoprávavObčianskomzákonníkubolotedafaktickévyrovnanieuvedenej
nerovnosti postavenia spotrebiteľa a podnikateľa ako profesionála, a to aj za predpokladu obmedzenia
autonómie vôle v zákonom predpokladaným dôsledkom.

Základnou črtou spotrebiteľskej zmluvy podľa § 53 Obč. zák. je to, že je pre spotrebiteľa vopred
pripravená a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Zmluva
uzatvorená s právnym predchodcom žalovaného túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy bez
akýchkoľvek pochybnosti boli Obchodné podmienky ( ďalej OP), ktoré žalobca ovplyvniť nemohol,
nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov.

Zásadnou právnou otázkou v predmetnej veci je otázka, či rozhodcovská doložka, na základe ktorej
rozhodcovský súd rozhodol a ktorá je upravená v čl. VIII. OP právneho predchodcu žalovaného, podľa
ktorej všetky majetkové spory, ktoré by v budúcnosti medzi nimi vznikli z tejto zmluvy, budú rozhodované
v rozhodcovskom konaní, je dohodnutá písomnou formou, je podmienkou individuálne dojednanou a

v negatívnom prípade, či zakladá hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech žalobcu.

Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu arbitrom rozhodcom
ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. Často krát sa
takáto rozhodcovská zmluva vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými

podmienkami v štandardnej zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je predsa len
význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v krízových situáciách a vzniku sporu súkromná osoba
rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok
z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak udeje v súkromnoprávnom procese, požiadavka na rešpektovanie
princípov súkromného práva arbitrom vrátane princípu dobrých mravov a rešpektovania ochrany práv

spotrebiteľov je plne opodstatnená. Súd vo všeobecnosti zastáva názor, že ak rozhodcovská zmluva
nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy a teda zo vzťahu fakticky
nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana si svoj osud v závažnej veci, akou je prípadný neskorší
rozhodcovský proces, nedokáže náležité naplánovať, sú plne namieste.

Je nepochybne, že v Obchodných podmienkach bola okrem iného upravená aj rozhodcovská doložka,
na základe ktorej rozhodcovský súd rozhodoval a ktorej platnosť žalobca namieta, tieto OP žalobca však
nepodpísal.
.

Z citovaných ustanovení § 4 zákona o rozhodcovskom konaní je zrejmé, že na platnú existenciu
rozhodcovskej zmluvy, resp. doložky je potrebné splniť okrem iného písomnú formu.
Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom
zmluvnými stranami alebo vo vzájomne výmenných listoch, ktoré umožňujú zachytenie obsahu
rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. V konaní nebola zo strany účastníkov

doložená rozhodcovská zmluva vo forme osobitnej zmluvy. Základná podmienka pre konštatovanie
existencie rozhodcovskej zmluvy vo forme rozhodcovskej doložky k zmluve je písomná forma. Písomná
forma je zachovaná, ak je obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami.Ustanovenie o rozhodcovskej doložke nie je zakomponované v zmluve ale len v Obchodných
podmienkach (OP), ktoré nie sú zo strany žalobcu podpísané.
Súd má za to, že úprava obsiahnutá v zákone o rozhodcovskom konaní o úprave formy rozhodcovskej

zmluvy v § 4 je striktná bez možnosti extenzívneho výkladu a formálna podmienka písomnej formy v
danom prípade dodržaná nebola. Ako vyplýva z obsahu zmluvy a z pripojených Obchodných podmienok
nie je zrejmé že by spĺňali náležitosti, ktoré vyžaduje zákon, teda že by došlo k podpisu uvedených
Obchodných podmienok spoločnosti obidvoma sporovými stranami, čim by založili rozhodcovskú
doložku. Uvedená zmluva a Obchodné podmienky neboli ani len technicky spojené avšak ani zo

samotného technického spojenia zmluvy a Obchodných podmienok nemožno vyvodiť, že obsahujú
nepochybný prejav vôle účastníkov zmluvy, že sú s ňou oboznámení a súhlasia s Obchodnými
podmienkami. (viď rozhodnutia NS SR sp. zn. 2 Cdo 245/2010 z 30.11.2011 a KS Prešov sp. zn.
16CoE/151/2013 z 28.10.2013)

Naviacprávnypredchodcažalovanéhoukryl rozhodcovskúdoložkudoobchodnýchpodmienok. Krajský

súd v Prešove už v minulosti viacerými rozhodnutiami judikoval, že všeobecné obchodné podmienky,
ak sa majú stať súčasťou zmluvy, môže sa to udiať prostredníctvom transparentnej inkorporačnej
doložky. Netransparentnú inkorporačnú doložku zároveň judikoval ako neprijateľnú zmluvnú podmienku
v spotrebiteľskej zmluve. O netransparentnú inkorporačnú doložku ide aj vtedy, ak ju dodávateľ uvedie
menším písmom. Práve inkorporačná doložka môže privodiť záväzné následky pre spotrebiteľa a

predmetná vec je toho príkladom. Spotrebiteľ sa môže domnievať (postačí hrozba takéhoto rizika), že
menšie písmo obsahuje text, ktorému nemusí pripisovať až tak dôležitý význam. V spojení s úplne
miniatúrnym písmom, pri čítané ktorého sa stráca orientácia vyžaduje sa pomôcka (lupa, pravítko a
pod.), práve menšie písmo môže spotrebiteľa odradiť od sústredenia sa pri uzatváraní zmluvy (porovnaj
rozsudky KS Prešov sp. zn. 6Co 135/2012, 21Co 28/2012, 3 Co 136/2013).

Súdu opakovane zdôrazňuje, že takýto postup právneho predchodcu žalovaného sa dá s poukazom
na už uvedené dôvody kvalifikovať aj ako nekalá praktika, ktorá v zmysle vyššie citovanej Smernice
Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, ako aj § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka nemôže požívať právnu
ochranu.
Podľa názoru súdu ide o nevhodné predkladanie zmluvných podmienok a uvedenie menšieho písma súd

hodnotí ako nepochopiteľný a zlý úmysel, ktorému za žiadnych okolností nemieni poskytnúť ochranu.
K drobnému písmu porovnaj nález Ústavného súdu Českej republiky vo veci I. ÚS 342/09. V bežnom
živote sa zväčšenému textu pripisuje záujem autora pripísať mu väčší význam. Opačne text s menším
písmom môže indikovať menej
.podstatný obsah zmluvy. V spojení s rozsiahlymi podmienkami písané takmer nečitateľným drobným

písmom tak existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ podcení takúto časť
textu. Vzhľadom na neplatnosť inkorporačnej doložky sa nestali súčasťou zmluvy ani obchodné úverové
podmienky a teda súd opakovane uvádza, že chýba forma rozhodcovskej doložky.

Vprípadeakbyaj bolarozhodcovskádoložkauzavretávoforme,ktorúustanovujezákon, t.j.vpísomnej

forme, súd má zo to, že takto uzavretú rozhodcovskú doložku by nebolo možné považovať za
individuálne dojednanú.
Je zrejmé z celého znenia Obchodných podmienok, že túto doložku nemohol žalobca žiadnym
spôsobom ovplyvniť. Zo žiadneho znenia Obchodných podmienok nevyplýva, aby v prípade ich
nepodpísania žalobcom malo stratiť platnosť časť VIII. OP týkajúca sa rozhodcovského konania.

Žalobca buď mohol prijať zmluvu ako celok vrátane Obchodných podmienok alebo nie. Nemal možnosť
obsah niektorého ustanovenia Obchodných podmienok ovplyvniť, resp. odstrániť.
Rozhodcovská zmluva uzatvorená so spotrebiteľom, ak má byť právo akceptovateľná ako prejav
zmluvnejautonómiemusíbyťvýsledkomslobodnejvôleobochzmluvnýchstrán.Slobodnávôľavyžaduje
informácie o tom, čo taká ktorá voľba konkrétne znamená. Z uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy žiadne

informácie o rozdieloch medzi riešením sporu pred rozhodcovským súdom a všeobecným súdom
nevyplývajú.
Žalovaný sa svojej zodpovednosti za uzatvorenie neprijateľnej zmluvnej podmienky jeho právnym
predchodcom nemôže zbaviť ani prípadným poukázaním na princíp „ignorantia iuris non
excusat“ (neznalosť zákona neospravedlňuje) uplatnením jeho dôsledkov v neprospech žalobcu.

Kým rešpektovanie tohto princípu v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa treba
vyžadovať v najvyššej možnej miere jeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa bude prichádza do
úvahy len výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti prípadu. Aj v prípade tohto princípu
totiž platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu,ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov,
realite praktického života a teda aj zdravému rozumu odporuje požiadavka na podrobné znalosti
právnychpredpisovzostranyspotrebiteľa. Pretoneinformovanosťspotrebiteľa,resp.jehonedostatočná

informovanosť v tejto oblasti mu nemôže byť na ujmu.
Žalovaný ničím právne významným nepreukázal, aby jeho právny predchodca žalobcovi poskytol jasné
a zrozumiteľné informácie o tom, čo znamená výlučné riešenie majetkových sporov v rozhodcovskom
konaní.
Súd má za to, že rozhodcovskú doložku v predmetnej veci si žalobca osobitne nemohol vyjednať,

nakoľko táto splývala s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť
alebo sa podrobiť OP a teda aj rozhodcovskému konaniu vyvolanému dodávateľom.
Občiansky zákonník účinný v čase uzatvorenia zmluvy len indikatívne vypočítava okruh neprijateľných
zmluvných podmienok (slovo najmä v § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka) a súd môže označiť za
neprijateľnú aj inú zmluvnú podmienku. Súdu nebráni, aby judikoval neprijateľnosť zmluvnej podmienky
aj na vzťahy, ktoré predchádzali zaradeniu zmluvnej podmienky medzi neprijateľné podmienky priamo

do zákona, prípadne aj na inú podmienku, ktorú spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa v intenzite upravenej v cit. § 53 ods. 1 OZ. Smernica 93/13
.odporúčajúcim spôsobom vypočítava niektoré nekalé podmienky, pričom v prílohe sa dotýka aj
rozhodcovskej doložky v štandardných zmluvách za stavu, že proces pred rozhodcom nie je právne
regulovaný.

Rozhodcovskú doložku upravená v znení, ako je uvedené vyššie, súd považuje za neprijateľnú
podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa, a to z nasledovných dôvodov.

Rozhodcovská doložka je upravená v OP, ktoré spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť. Táto je vopred
naformulovaná dodávateľom a neumožňuje spotrebiteľovi dosiahnuť rozhodovanie o prípadnom
majetkovom spore na všeobecnom súde. Ak by spotrebiteľ aj chcel riešiť spor na rozhodcovskom súde,
z uvedenej rozhodcovskej doložky nie je možné zistiť, ktorému súdu by mal žalobu adresovať, keďže
rozhodcovské konanie má byť vedené nezávislým rozhodcom určeným spoločnosťou Správa kreditných

kariet, a.s, teda právnym predchodcom žalovaného.

Takýto spôsob zloženia, resp. určenia rozhodcovského súdu, je podľa názoru súdu ukážkovým
príkladom neprijateľnej podmienky, keďže by malo ísť o súd vytvorený žalovaným ako dodávateľom,
resp. osobou poverenou žalovaným, teda vyvstávala by tu veľká pochybnosť o objektívnosti takéhoto

súdu. Z takto formulovanej rozhodcovskej doložky nakoniec ani nemôže súd vyvodiť iný záver ako ten,
že ide o rozhodcovskú doložku šitú priamo na mieru právneho predchodcu žalovaného s cieľom na
jednej strane zabezpečiť si v prípade potreby rozhodnutie súdu, ktorý mu bude priznávať požadované
nároky a na druhej strane dosiahnuť stav, keď si spotrebiteľ nebude uplatňovať prípadné svoje nároky,
pretože podľa rozhodcovskej doložky si ich môže uplatňovať iba v rozhodcovskom konaní, ale podľa

rozhodcovskej doložky nevie ani nemôže vedieť, na akom rozhodcovskom súde si ich má uplatniť.

Na neprijateľnosti uvedenej rozhodcovskej doložky podľa názoru súdu nič nemení to, že v konečnom
dôsledku si žalovaný uplatnil svoje nároky na rozhodcovskom súde, ktorý už je zriadený, teda
nezriaďoval ho sám, resp. nepoveril niekoho na jeho zriadenie, pretože už skutočnosť, že podmienka je

objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa postačuje na to, aby bola neprijateľná. V opačnom prípade
by bolo dosť ťažké, ak nie priam nemožné dosiahnuť
cieľ sledovaný aj smernicou 93/13/EHS, teda zabezpečiť, aby spotrebitelia neboli viazaní neprijateľnými
podmienkami, keďže by bolo ich možné obísť podobne, ako to v tomto prípade urobil žalovaný a obranou
takisto ním použitou, že rozhodcovský súd, ktorý nakoniec reálne konal, je nezávislý od žalovaného.

Neprijateľnosti rozhodcovskej doložky a názoru, že jej cieľom je hlavne dosiahnutie rozhodnutia, ktoré
by mohlo byť exekučným titulom, bez toho, aby sa vecou zaoberal všeobecný súd, nasvedčuje aj ďalšie
ustanovenia o rozhodcovskom konaní upravené v čl. VIII. bod 2., 3., 4. a 5. Aj keď uvedený postup nie
je právne významný pre posúdenie rozhodcovskej doložky (túto súd považuje za neprijateľnú z vyššie

uvedených dôvodov), súd ju na dokreslenie uvádza.
.Všetky rozhodnutia sú platné aj vtedy ak napriek oznámeniu pošty si ju ako poštovú zásielku nevyzdvihol
(bod 3), pričom v zmysle bod 2 koná sa v t.z. skrátenom konaní (teda bez ústneho prejednania
žaloby).Rozhodcovský rozsudok nemusí byť odôvodnený (bod 4), rozhodcovský rozsudok je končený a

záväzný a dňom doručenia nadobúda účinky právoplatného súdneho rozhodnutia (bod 5).

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti súd žalobe vyhovel a rozhodcovský rozsudok pre neplatne
uzavretú rozhodcovskú doložku zrušil.

Po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku v súlade s § 43 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. bude
súd pokračovať v konaní o žalobe rozhodcovského konania, preto aj o trovách konania bude možné
rozhodnúť až v rozhodnutí, ktorým sa konanie skončí, t .j. v konečnom rozhodnutí.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia tohto rozsudku
na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo
veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo

obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého

stupňa.
.
Ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2 O.s.p.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný

počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.